Príprava pôdy

Miesto na výsadbu živého plotu je najlepšie začať chystať rok pred výsadbou alebo aspoň na jar. Uľahčí nám to ďalšiu prácu a kríkom či stromom na slabšie rastúcich podpníkoch prijatie. Tým, že tráva je pre ne veľkým konkurentom, potlačíme ju bez toho, že by sme sa narobili rýľovaním či oraním.

Vytvoríme si súvislý pás so šírkou 1,2-2 m pri plote, ktorý najskôr nakrátko pokosíme a následne vysoko zamulčujeme a oddelíme od trávnika napr. podhrabovými alebo inými doskami. Výhodné je pritom použiť aj dostatočne hrubý kartón bez potlače, ktorý potlačí rast trávy, aby neprerástla cez mulč. Naň uložíme vysokú vrstvu materiálu bohatšieho na dusík, napr. odležaný hnoj či kompost. Čím skôr pred výsadbou, tým čerstvejší hnoj môže byť, ale mal by byť aspoň pol roka odležaný. Vrstva môže mať aj 15-30 cm. Aby nepresychala, uložíme na ňu aspoň polovičnú vrstvu materiálu bohatého na uhlík – drevnú štiepku, slamu, lístie, šúpolie, seno apod., čo máme k dispozícii.

Foto: A. Miklošová

Počas vegetácie priebežne kontrolujeme, či nám cez tieto vrstvy neprerastá napr. pýr či praslička apod. a vyťahujeme ich aj s koreňmi a dopĺňame kartón v mieste prerastania. Inak nič viac počas leta robiť nemusíme. Na jeseň k tomuto plotovému záhonu prídeme a akoby sme objavili poklad. Kýprá pôda plná života, do ktorej sa nám s ľahkosťou budú sadiť kríčky či stromčeky.

 

Príprava opory pre druhy, ktoré to vyžadujú

Pred výsadbou si môžeme ešte nachystať opory pre jednotlivé druhy, ktoré ich vyžadujú:

Jednoduchá opora pre maliny, malinočernice, černice a vinič: každých 4-6 metrov 2 pevné, zavetrené 2,5 m stĺpy (0,5 m v zemi) na šírku cca. 1,2 m a medzi nimi v 3 výškach natiahnuté drôty s hrúbkou cca. 1,5 mm. Napr. prvý vo výške 60–80 cm, druhý o pol metra vyššie a tretí o 40 cm vyššie. Ak je z jednej strany už natiahnutý napr. pletivový plot, stačí nám po jednom stĺpiku na vzdialenosť 4-6 m.

Pevnejšie konštrukcie pre popínavky: kiwi, teda aktinídie význačné, pestrolisté, čínske či lahodné, a taktiež akébie či schizandry potrebujú konštrukciu, ktorá udrží veľkú hmotnosť ich dreva, listov a najmä plodov, keď v plnej plodnosti môže napr. jedna rastlina môže uniesť aj 25-35 kg plodov. Preto sú zavetrené alebo dostatočne hlboko zakopané stĺpy nevyhnutnosťou. Využiť sa dá buď samotný plot na prepletanie rastlín, napr. ak sú použité dostatočne pevné a pevne uchytené plotové dielce alebo si zo stĺpov plotu vytvoriť T konštrukcie s viacerými drôtmi natiahnutými vedľa seba v horizontálnom smere, pričom daná popínavka sa vytiahne hore a až tam sa nechá rozvetviť tak, aby konáre prevísali cez tieto pevné „šnúry na prádlo“. Takto na T konštrukciách sa pestuje aj kiwi v sadoch. Prípadne môžeme plot dotvoriť do akejsi pergoly či tunela, v ktorom to na jar bzučí hmyzom a na jeseň sa skvie plodmi rôznych farieb a chutí.

 

Samotná výsadba

Pri výsadbe živého plotu tvoreného kríkmi nezabúdame, že ich treba posadiť o asi 10-25 cm hlbšie než rástli v škôlke. Keďže sa obnovujú z koreňovej bázy, pri tomto „potopení“ z pôvodne nadzemnej časti urobíme dalšie poschodie koreňovej bázy, ktorá bude zároven aj širšia a ľahšie z nej budu vyrastať nové, zmladzujúce letorasty. Vzdialenosti medzi jednotlivými rastlinami volíme podľa druhov, odrôd, vzdialenosti od plotu a preferovanej hustote.

Živý plot z voľne stojacich kríkov do výšky 2 m:

vzdialenosť rastlín v rade: 1,2-2 m

1,2 m: pre menšie kríky ako egreše či aróniu odrody Hugin

2 m: najmä pre bujnejšie rastúce arónie Viking a Nero, jostu, ríbezle Titania a Detvan či zemolezy Maxines Opus, Vostorg, Jugana

1,6 m: pre ostatné druhy a odrody

Ak budú kríky prístupné z oboch strán, teda aj v smere od pevného plota, môžeme voliť užší spon, než keď sú prístupné len z jednej strany.

 

Živý plot z voľne stojacich kríkov či stromov s výškou nad 2 m:

vzdialenosť rastlín v rade: 2-4 m

2 m: pre kompaktnejšie rastúce rakytníky, napr. Kapriz, Altajská, prípadne stredne bujne rastúce Krásavica, Slniečko apod.

3 m: pre muchovníky, bujnejšie rastúce rakytníky, napr. Leikora, Botanika, figovníky slabšieho rastu, napr. Ronde de Bordeaux, driene obyčajné

4 m: pre liesky, muchovník veľkokvetý Princess Diana, bazy, hlošiny, bujnejšie rastúce figovníky, driene japonské

 

Živý plot z drevín vyžadujúcich jednoduchú oporu:

vzdialenosť rastlín v rade: 0,5-3 m

0,5-0,8 m: pre maliny

0,8-1 m: pre vinič

2 m: pre malinočernice (Tayberry, Loganberry, Boysenberry, Glen Coe atď.), ak je cieľ čo najhustejší plot, tak menej bujne rastúce černice, napr. Arapaho, Glorniwa, ostružina Tower Hara

3 m:  pre všetky černice, ak je cieľom čo najvyššia plodnosť, ostružinu západnú

 

Živý plot z drevín vyžadujúcich pevnú konštrukciu:

vzdialenosť rastlín v rade: 3-5 m

3 m: pre slabšie rastúce odrody aktinídií: napr. Issai, Japsai z aktinídie význačnej či odrody aktinídie pestrolistej (Dr. Szymanowski, Sientiabrskaja apod.)

5 m: pre ostatné odrody aktinídií, schizandru, akébiu

Foto: P. Olšovská (1), A. Miklošová (2–4)

 

Priebežná starostlivosť

Živý jedlý plot je naozaj živý a aby nám prinášal plody a radosť, vyžaduje aj určitú priebežnú starostlivosť. Tú zabezpečíme v podobe prihnojovania a dopĺňania mulču na jar, priebežného pletia, zmladzovania kríkov rezom v zime či v predjarí, aby stále bohato plodili a mali na čom plodiť aj do budúcna, odstraňovania vyrodených a prehustených výhonov malín, malinočerníc černíc po zbere úrody či správny zimný rez popínaviek. Vinič rodí na letorastoch vyrastajúcich z ťažňa, aktinídie, akébie a schizandry na jednoročných výhonoch vyrastajúcich z dvojročného dreva. So živým jedlým plotom prichádza do záhrad aj včelníc pestrosť života rastlinného, živočíšneho, ale milo vie vo vlhký rok potešiť aj to, ak v drevnej štiepke pod kríkmi nájdeme aj nejaké jedlé huby, napr. smrčky.

Foto: A. Miklošová (1–3), Ľ. Vašš (4)