Baza je síce veľmi nenáročný ovocný druh, zvláda aj polotieň, aj horšie pôdy, ale za slnečné, dostatočne vlhké miesto s výživnou pôdou napr. v nive riek sa odvďačí množstvom veľkých koláčov liečivých kvetov a následne plodov. Tie sú po tepelnej úprave a prepasírovaní veľmi chutné v podobe džemu či sirupu a dokonca účinkujú proti vírusom.
Nenašli sa žiadne produkty
Použite menej filtrov alebo odstráňte všetky
PÔVOD: Rakúsko, vyšľachtená z divých foriem v dunajských luhoch okolo Klosterneuburgu, 1965
RAST: veľmi bujný. Tvorí vysoko guľovitú korunu, ktorá pod ťarchou úrod prevísa.
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, prítomnosť ďalšieho geneticky odlišného kríka zvyšuje plodnosť, opeľovaná hmyzom. Kvitne od mája do júna žltobielymi kvetmi s charakteristickou vôňou a liečivými účinkami - potopudnými, močopudnými, podporujú laktáciu, vykašliavanie, externe pôsobia protizápalovo.
PLODNOSŤ: skorá, veľmi vysoká, v porovnaní s divou formou aj trojnásobná, pravidelná.
PLODY: Kvety a strapce dosahujú až trojnásobne väčšiu veľkosť než divoko rastúce bazy a majú vyšší obsah liečivých látok. Plody sú fialovočierne, s fialovou a šťavnatou dužinou sladkej chuti, s vysokým obsahom vitamínov a antioxidantov. Veľmi dobre držia na stopkách, takže nespŕchajú.
DOZRIEVANIE: Dozrieva v septembri.
VYUŽITIE: Využíva sa celá rastlina, najčastejšie jej kvety a plody. Kvety sa používajú na čaj proti horúčke, sú močopudné a potopudné, podporujú tvorbu mlieka a uľahčujú vykašliavanie, externe pôsobia protizápalovo, vyprážajú sa, vyrába sa z nich limonáda, šumivé víno, ochucujú sa nimi krémy a zmrzliny, ale aj zavárané ovocie či džemy, napr. egrešový, dajú sa použiť ako posýpka na koláče. Plody treba pred konzumáciou aspoň 15 minút tepelne upraviť a prepasírovať semienka. Veľmi chutné sú z nich sirupy, džemy a výživy (oboje najlepšie doplnené o hrušky či jablká bohaté na pektín). Dajú sa použiť aj pri pečení koláčov, výrobe omáčok a čatní, robí sa z nich víno, destiláty. Využívajú sa v potravinárstve na prifarbovanie potravín a majú aj protivírusové účinky. Mladé rovné konáre sa používajú pri výrobe píšťal a iných hudobných nástrojov.
STANOVIŠTE: Zvláda aj polotieň, aj horšie pôdy, ale uprednostňuje slnečné, dostatočne vlhké miesto s výživnou pôdou.
ODOLNOSŤ:plne mrazuvzdorná do -29 °C. Málo náchylná na choroby a škodcov. Dobre znáša veterné polohy, toleruje znečistenie ovzdušia.
PÔVOD: vysokobylinné lesy bohaté na dusík, vlhké jaseňové lesy, rúbaniská a medze v rámci Európy okrem najsevernejších oblastí, sever Afriky, v Ázii od Malej Ázie cez Kaukaz po Kaspické more
RAST: rýchly. Dorastá na až 7 m vysoký krík alebo strom, bohato rozkonárený, s plochým koreňovým systémom.
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, prítomnosť ďalšieho geneticky odlišného kríka zvyšuje plodnosť, opeľovaná hmyzom. Kvitne od mája do júna žltobielymi kvetmi s charakteristickou vôňou a liečivými účinkami.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.
PLODY: čierne lesklé kôstkovice veľke až 6 mm s tmavočervenou farbiacou šťavou usporiadané do okolíkov.
DOZRIEVANIE: v auguste a septembri.
VYUŽITIE: Využíva sa celá rastlina, najčastejšie jej kvety a plody. Kvety sa používajú na čaj proti horúčke, sú močopudné a potopudné, podporujú tvorbu mlieka a uľahčujú vykašliavanie, externe pôsobia protizápalovo, vyprážajú sa, vyrába sa z nich limonáda, šumivé víno, ochucujú sa nimi krémy a zmrzliny, ale aj zavárané ovocie či džemy, napr. egrešový, dajú sa použiť ako posýpka na koláče. Plody treba pred konzumáciou aspoň 15 minút tepelne upraviť a prepasírovať semienka. Veľmi chutné sú z nich sirupy, džemy a výživy (oboje najlepšie doplnené o hrušky či jablká bohaté na pektín). Dajú sa použiť aj pri pečení koláčov, výrobe omáčok a čatní, robí sa z nich víno, destiláty. Využívajú sa v potravinárstve na prifarbovanie potravín a majú aj protivírusové účinky. Mladé rovné konáre sa používajú pri výrobe píšťal a iných hudobných nástrojov.
STANOVIŠTE: Zvláda aj polotieň, aj horšie pôdy, ale uprednostňuje slnečné, dostatočne vlhké miesto s výživnou pôdou.
ODOLNOSŤ: plne mrazuvzdorná do -29 °C. Dobre znáša veterné polohy, toleruje znečistenie ovzdušia.
PÔVOD: stredná Európa, severné oblasti južnej Európy, vzácne v západnej Európe, okrem toho aj v Rumunsku, v Bulharsku a v západnej časti Ukrajiny. Na východe areál druhu zasahuje až na Ďaleký východ a vyskytuje sa aj v Severnej Amerike. U nás sa vyskytuje roztrúsene až hojne najmä v pahorkatinách a horách, kde rastie v listnatých aj ihličnatých lesoch, na krovinatých stráňach, v roklinách a na rúbaniskách. Osídľuje vlhké, humózne, hlinité až kamenisté pôdy, bohaté na živiny.
RAST: stredne bujný až umiernený, je to opadavý krík, dorastajúci rýchlo konečnú výšku 1–3 m, prípadne až 4 m, s priamymi alebo oblúkovito prehnutými, svetlohnedými konármi. Borka je hnedá až šedohnedá s výraznými lenticelami, dreň konárov je škoricovohnedá. Zložené, nepárno perovité listy sú dlhé 10–25 cm, jednotlivé lístky sú elipsovité až oválne, na okraji pílkované, na vrchole majú dlhú špičku a na bázi sú klinovité. Na jeseň sa sfarbujú do červena. Krík sa rozširuje odnožovaním. Rezom v predjarí odstraňujeme tieto odkopky, ak nechceme vytvoriť súvislý živý plot, staré a vyschnuté výhony.
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne v apríli až máji drobnými svetložltozelenými kvetmi vo vzpriamených, kužeľovitých metlinovitých súkvetiach.
PLODNOSŤ: skorá, vegetatívne rozmožené rastliny začínajú plodiť už v 2-3 rokoch veku, semenáče v 3-5 rokoch. V prípade nevymrznutia kvetov vysoká a pravidelná.
PLODY: malé (priemerne 4-6 mm, 0,15–0,35 g), guľaté, sýtočervené, hladké, lesklé, veľmi dekoratívne plody usporiadané v súplodiach dlhých 5-10 cm. Dužina je šťavnatá a obsahuje 3-5 semien. Za surova sú plody nejedlé a mierne jedovaté kvôli obsahu kyanogénnych glykozidov, najmä sambunigrínu. Po tepelnej úprave a prepasírovaní semien sú jedlé. Chuť je kyslastá a mierne, ale príjemne horkastá.
DOZRIEVANIE: v júni až júli, prípadne až v auguste podľa lokality.
VYUŽITIE: ker je dekoratívny na jar kvetom a v lete plodmi a počas celej vegetácie listami, je vhodný do menších aj väčších záhrad ako solitéra, ale aj do voľne rastúceho živého plotu, do parkov a inej mestskej zelene mimo oblastí silne znečistených prízemným ozónom, do medzí, včelníc či ako podrast vyšších stromov, k vodným plochám a tokom. Včely zbierajú na kvetoch peľ aj nektár. Kulinárne využitie: plody po uvarení v odokrytom hrnci aspoň 15-20 minút a prepasírovaní semien sú vhodné na kečupovo červený džem či svetlejšie želé, sirupu či vína.
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, listy sú najlepšie vyfarbenéna plnom slnku. Toleruje širokú škálu pôd, ale preferuje vlhkú, humóznu, výživnú, neutrálnu až mierne kyslú hlinitú pôdu.
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve do -37 °C až -40°C, kvety znesú slabšie mrazy do cca. -3 °C. Je stredne vetruodolná, je odolná voči ohryzu jeleňmi či srnami. Potrápiť ju v nevhodných podmienkach môže múčnatka, rakovina, listové škvrnitosti, roztoče či vošky.
PÔVOD: Dánsko, Kodaň, University Copenhagen, Department of Plant and Environmental Sciences a Aarhus University, AU Aarslev, Danish Centre for Food and Agriculture, kríženie realizoval S. Dalbro a v roku 1986 odrodu vybral zo selekcie semenáčov A. Thuesen, v roku 1989 odrodu prvýkrát popísal K. Kaack.
RAST: stredne bujný, dorastá do asi 3 m, tvorí veľa výhonov, má veľké listy.
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá, s obojpohlavnými kvetmi. V rámci odrôd bazy čiernej kvitne skoro, spoločne s odrodou Samidan.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká.
PLODY: stredne veľké až veľké súplodia (priemerne 58,8 g) s priemerne 264 bobuľami. Bobule sú veľké (100 plodov váži priemerne 23-33 g, priemer bobule je priemerne 6,24 mm). Plody sú lesklé, modročierne, obsahujú stredné množstvo antokyánov (priemerne 496 mg na 100 g), šťava z nich má veľmi príjemnú, kyselkavú chuť.
DOZRIEVANIE: je skoré, už v prvej polovici augusta, dozrieva rovnomerne.
VYUŽITIE: ker je jedlý, liečivý aj dekoratívny, vhodný do menších aj väčších záhrad, živých plotov, sadov, medzí, parkov aj inej mestskej zelene. Kulinárne využitie: súkvetia sa vyprážajú, vyrába sa z nich limonáda, šumivé víno, ochucujú sa nimi krémy a zmrzliny, ale aj zavárané ovocie či džemy, napr. egrešový, dajú sa použiť ako posýpka na koláče. Plody treba pred konzumáciou aspoň 15 minút tepelne upraviť aspoň pri 50 °C a prepasírovať semienka. Veľmi chutné sú z nich sirupy, džemy a výživy (oboje najlepšie doplnené o hrušky či jablká bohaté na pektín). Dajú sa použiť aj pri pečení koláčov, výrobe omáčok a čatní, robí sa z nich džús, víno, destiláty. Využívajú sa v potravinárstve na prifarbovanie potravín. Liečivé použitie: súkvetia sa používajú na čaj proti horúčke, sú močopudné a potopudné, podporujú tvorbu mlieka a uľahčujú vykašliavanie, externe pôsobia protizápalovo. Plody majú protivírusové účinky. Technické využitie: mladé rovné konáre sa používajú pri výrobe píšťal a iných hudobných nástrojov.
STANOVIŠTE: zvláda aj polotieň, aj horšie pôdy, ale uprednostňuje slnečné, dostatočne vlhké miesto s výživnou pôdou. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh.
ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná v mladom dreve, v kvete napriek skorému kvitnutiu zvykne unikať mrazom. Málo náchylná na choroby a škodcov. Dobre znáša veterné polohy, toleruje znečistenie ovzdušia.

