Sprievodca druhmi

Možno je máj lásky čas, jún je ale rozhodne ruží čas. Poďte s nami objaviť ich fascinujúci svet farieb, vôní a chutí.

Niektoré rastliny predáva už samotný názov. Iné si musia priazeň vybojovať krásou, farbami a nenáročnosťou. Škumpa vlasatá síce nedostala najlákavejšie slovenské meno, no v záhrade patrí medzi najpôsobivejšie dreviny teplejšieho mierneho pásma.

Zemolezy kamčatské sú jedným z prvých ovocí sezóny. Sú odolné, nenáročné, chutia ako modrý začiatok leta a pri správnej kombinácii odrôd dokážu predĺžiť úrodu na celé týždne.

Minipidi kiwi, teda aktinídia pestrolistá, prekvapí odolnosťou voči mrazu, skorým dozrievaním aj dekoratívnymi trojfarebnými listami. Spoznajte odrody Adam, Dr. Szymanowski a Sientiabrskaja.

Georgíny, známe aj ako jiřinky či dahlie, si získali Európu nielen svojou výbušnou krásou, ale aj fascinujúcou históriou plnou mýtov, cisárskych obdivovateľov a zanietených pestovateľov. Od aztéckych legiend až po české Jiřinkové slavnosti – tieto pestrofarebné kvety dodnes očarúvajú záhrady aj modernú gastronómiu.

Máj patrí orgovánu – voňavému symbolu jari, ktorý nezdobí len záhrady, ale aj kuchyňu. Orgovánové sirupy, dezerty či kandizované kvety premenia jeho podmanivú vôňu na nezabudnuteľný gurmánsky zážitok. Spoznajte históriu orgovánu, jeho cestu z Balkánu do Európy aj pôvod názvov, ktoré sa s ním spájajú naprieč krajinami.

Jedlé kvety nie sú len krásnou ozdobou záhrady, ale aj výnimočnou surovinou do kuchyne. Begónie, agastache či zvončeky dokážu premeniť dezerty, šaláty aj nápoje na nezabudnuteľný zážitok plný farieb, vôní a chutí.

Snívate o exotickom ovocí priamo z vašej záhrady? Hurmi kaki je krásny strom s lahodnými sladkými plodmi a výraznou jesennou farbou. Predstavujeme obľúbené odrody, ich vlastnosti aj základné tipy na pestovanie.

Kým väčšina zimných jabĺk v marci končí, stará odroda Strýmka práve začína. Spoľahlivá, dlhoveká jabloň s výbornými muštovými plodmi, ktoré vydržia až do leta.

V Anglicku 19. storočia sa egreše menili na šport: tisíc odrôd, súťaže, rekordné plody a nechápavý Darwin. Potom však prišla americká múčnatka a zmenila všetko, až kým sa klin nevybil klinom.

Čiernu ríbezľu spoznáte aj v tme – stačí pošúchať púčik. A keď ju už striháte za účelom zmladenia, odrezky zbytočne nevyhadzujte: zakoreňovanie je prekvapivo jednoduché a púčiky majú extra využitie.

Ako sa začal príbeh Zelenej ringloty? Príbehy aj stromy si žijú vlastným životom. Môžete sa snažiť zachytiť ich čo najvernejšie či zapestovať čo najpravidelnejšie, ony si vyberú smer, ktorým najviac prúdi miazga. A tak sa niekedy stane, že príbehy nejakej odrody existujú dva či viaceré, najmä ak je to nejaká veľmi stará odroda. A tou Zelená ringlota bezpochyby je. Jej korene siahajú hlboko, minimálne do 16. storočia a asi aj hlbšie, ale tam sa strácajú v spleti podhubia. Ten prozaickejší príbeh rozpráva o botanikovi Pierrovi Belonovi, ktorý si vraj v r. 1549 priviezol Zelenú ringlotu zo svojich ciest po Blizkom východe. Už dlhšie po smrti francúzskej kráľovnej Claudie, po ktorej je pomenovaná Reine-Claude (reine je kráľovná). Odkiaľ presne ju Belon priviezol a kde a ako uzrela svetlo orientálneho sveta, sa z tejto verzie nedozvieme. Ringlota ako dar od sultána Druhý príbeh je tiež skúpy na konkrétnu lokalitu pôvodu, no viac naznačuje kvalitu ringlóty - samotnej kráľovnej Claudii ju vraj neposlal nik iný než sám Süleyman I. Veľkolepý, sultán Osmanskej ríše. A panovníci si vtedy neposielali len také taľafatky či tafetky, ale ovocie hodné kráľovského stola. Ovocie prečkalo vraj dlhú cestu z Konstantinopolu do Paríža. Či ho ešte stihla ochutnať kráľovná Claudia, ktorá zomrela už v roku 1524 ešte pred svojimi 25. narodeninami po pôrode 8 detí, nie je isté. Totiž, nie je vôbec isté, či k presunu tejto odrody do Európy došlo až v 16. storočí. Iné zdroje tvrdia, že ju tam priviezli už Križiaci v 12. či 13. storočí a až cez Taliansko sa dostala do Francúzska, kde získala takú popularitu, že ju pokrstili podľa kráľovnej. Po hlbšom pátraní sa zdá, že jej pravlasťou je Kaukaz alebo Predná Ázia, možno dnešná Sýria. A pravdepodobnými prapredkami sú, podobne ako pri ďalších slivkách, myrobalán a trnka. Nech už je jej pôvod akýkoľvek, nie náhodou si opakovane vyslúžila titul kráľovná nielen medzi ringlotami, ale aj celkovo medzi slivkami, ku ktorým patrí.  Dôvodom je nielen dovtedy neobvyklá zelená farba, podstatne svetlejšia od kráľovskej zelenej, ktorou sa honosili rúcha panovníkov. Tým je najmä jej rôsolovitá, veľmi šťavnatá dužina a výnimočná, sladká a korenistá chuť a úžasná vôňa, ktoré lákajú nielen nás, ale i osy z celého chotára. Za starostlivosť sa vám ringlota bohato odmení Kvôli tejto chuti jej blahosklonne odpustíme aj strednú toleranciu voči šarke (prejavuje sa na listoch), či strednú odolnosť voči moníliovej spále a vyberieme jej kráľovské miesto v teplých a stredne teplých polohách. Moníliová hniloba napáda len príliš prehustené plody, tak sa v rokoch nadmernej úrody nebojme preriediť ich. Vzdušný trón a bosé nohy vo vlahej rose jej svedčia rovnako ako vzdušná koruna. Za hýčkanie nás odmení začiatkom až v polovici augusta najskôr plodmi na zaváranie a po dvoch týždňoch aj na vychutnávanie do objedenia sa začerstva či zo zelených džemov. Aby nám prinášala rovnomernú úrodu, krotíme ju v očakávaných veľmi plodných rokoch pred jarným rezom. Nezabudnite, že samej by jej bolo aj na kráľovskej záhrade smutno a tak ju potešte vybranou spoločnosťou ďalších kráľovien - teda iných odrôd ringlôt či francúzskej dámy Mirabelky Nancyskej či talianskej krásky Vlašky. A komu nestačí pevný stisk ruky od veľkej kráľovnej s nohami pevne na zemi, teda jej plody v košíku a na tanieri, vychutná si jej voňavý bozk aj v tekutej podobe z kalíšku či z pralinky.

Niektoré odrody akoby plynutím času rástli do krásy. Presne taká je Hallská obrovská - stará nemecká lieska z okolia mesta Halle, známa už od roku 1789. A niet divu, že sa pestuje dodnes. Tvorí veľké, ušľachtilé kry, ktoré si dávajú na čas. Rodiť začínajú až po niekoľkých rokoch, no potom Vás odmenia pravidelnou a bohatou úrodou naozaj obrovských, kužeľovitých orieškov. Ich chuť je sladkastá, jemná, veľmi príjemná - presne taká, aká spôsobí, že zmiznú z misky ešte skôr, než sa stihnete otočiť. Najchutnejšia lieska vydrží aj tuhú zimu Hallská je odroda, ktorá sa neľaká zimy. V dreve aj kvete je dobre mrazuodolná a navyše je čiastočne samoopelivá. Keď však má po boku ďalšie odrody kvitnúce v rovnaký čas, úroda býva ešte lepšia. Niet sa čo čudovať, spoločnosť jej svedčí. Ak by ste ju sledovali od jari do jesene, všimli by ste si jej typický rast. Bujný krík stúpa do výšky aj šírky, pôsobí vzpriamene, no nikdy nie chaoticky. Podrastá len slabo, takže si zachováva príjemne priestranný tvar. Navyše ju môžete pestovať aj ako stromček na podpníku liesky tureckej. Plody sú jej pýchou. Veľké, svetlohnedé, s pančuškou rovnako dlhou ako samotný oriešok. Luskáčik si s nimi poradí ľahko, jadrá zostávajú celé a voňavé, ideálne na priamy konzum aj do koláčov, dezertov či domácich sladkostí. Chuťovo patria k tomu najlepšiemu, čo liesky ponúkajú: sladkasté, aromatické, čisté. Hallská obrovská dozrieva neskôr, zvyčajne na konci septembra, a premení sa na malý rodinný sviatok zberu.   Ako sa o Liesku Hallskú starať? Najlepšie sa jej darí na slnečných miestach, no neodmietne ani polotieň - len tam zvyčajne rodí o niečo menej. Pôdy preferuje ľahké, humózne, dostatočne vlhké, ale priepustné, no nie je prieberčivá. Znesie aj horšie podmienky, len suché pôdy alebo ťažký íl jej nerobia dobre. Pestovateľsky je veľmi univerzálna - hodí sa takmer všade, v chladnejších oblastiach však ocení chránené stanovište. Chorobami ani škodcami nezvykne trpieť a mrazov sa nebojí. Jednoducho to, čo o nej platilo pred viac než dvoma storočiami, platí aj dnes: je to spoľahlivá, veľkorysá a krásna klasika. A keby ste sa spýtali niekoho, kto ju pestuje už roky, možno by vám povedal:Nie je to len lieska. Je to susedka, ktorá každý rok prinesie plnú náruč darov.

Možno má čiernu dušu a čierne svedomie, no srdce má na pravom mieste. Orech čierny je strom, ktorý ovplyvňuje okolie juglonom, písal vojnové príbehy drevom aj atramentom, a pritom ponúka chuťový zážitok ako „hľuzovka medzi orechmi“. Spoznajte jeho temnú históriu aj prekvapivo svetlé stránky – od oleja a farieb až po legendárny strom v Seredi.

Parížanka, hruška pomenovaná po grófke z Paríža, je elegantná dáma medzi ovocím. Odolná, ušľachtilá, no zároveň náročná – v priaznivých podmienkach ponúka šťavnaté a sladké plody s jemnou noblesou. Spoznajte príbeh tejto aristokratickej odrody a jej výnimočné vlastnosti.

Príbeh Boscovej fľaše sa nezačal v profesionálnej škôlke ani vo veľkom sade, ale na kraji lesa, v pivnici a v denníku malého chlapca z francúzskeho Aprémontu. Tajomná hruška zvláštneho tvaru, ktorú objavil 10-ročný Pier, odštartovala cestu jednej z najobľúbenejších odrôd na svete. Ako sa z detského tajomstva stal ovocinársky poklad?

Z náhodného, krivoľakého semenáčika na japonskom smetisku sa stala odroda, ktorá ovládla sady celého Japonska a dala vzniknúť ďalším legendám. Nijisseiki "20. storočie" ohúrila sladkosťou, šťavnatosťou a konzistenciou, akú dovtedy hrušky piesočné nepoznali. Objav 13-ročného chlapca prerástol do ovocinárskej revolúcie, ktorej dedičstvo nesú ázijské hrušky dodnes.

Objavte fascinujúci príbeh Grávštýnskeho jablka, ktoré sa síce narodilo v Taliansku, no preslávilo sa v Dánsku, kde sa stalo národnou odrodou. Vôňa a chuť tejto legendy ovládla kráľovské dvory aj záhrady po celom svete. Prečo je také výnimočné, ako chutí a čo potrebuje, aby vám v záhrade prinieslo svoje kráľovské plody?

Chcete si z Vašej záhradky vytvoriť Rajskú záhradu? Nemusíte si (ale môžete) nutne do jej stredu vysadiť Strom poznania granátovník púnsky. Ale môžete si ju vyskladať ako funkčnú a zároveň krásnu kombináciu ovocných stromov a ovocných kríkov, zeleniny a jedlých kvetov, či trvaliek a samovýsevných letničiek s ďalšími jedlými súčasťami – napr. listami, mladými výhonkami, cibuľami, podzemkami či koreňmi. Mnohé z nich nájdete aj v predajni našej škôlky. Jedlé kvety nie sú len súčasným extravagantným výstrelkom drahých reštaurácií. Na skrášlenie jedál, zlepšenie ich chuti a vône sa používali už pradávno. Dokonca aj ako hlavná zložka niektorých jedál. Aj v receptoch zozbieraných v ranom novoveku narazíme na použitie ruží, bazy, nevädze, klinčekov, fialiek či levandule pri príprave jedál.    Nájdeme medzi nimi kvety či skôr kvetné puky zeleniny - brokolice, karfiolu či artičokov. Alebo kvety bežne používaných byliniek ako pamajorán, baza, tymián či šalvia. Ale tu zďaleka neskončíme. Jedlé sú aj primárne okrasné kvety ruží, ľalioviek, tulipánov či krasuliek, ktoré väčšina ľudí nezvykne jesť na posedenie. A dokonca aj kvety inváznych rastlín ako zlatobyľ kanadská či netýkavka žliazkatá, ktorých výskyt môžeme krotiť radšej príborom namiesto herbicídov.  Prečo vôbec jedlé kvety jesť? Okrem toho, že sú krásne, voňavé a chutné? Ak by vám tento výčet nestačil, mnohé z nich majú aj liečivé účinky, podporujú správne trávenie a majú významnú nutričnú hodnotu či obsahujú bioaktívne zložky ako antioxidanty.    To, či sú konkrétne kvety jedlé, si najlepšie overíme s pomocou kľúča na určovanie rastlín či aplikácií na určovanie rastlín  plantnet či i-naturalist a v rôznych relevantných zdrojoch zameraných na jedlé rastliny. V prehľadnej tabuľke nižšie nájdete tipy na niektoré užitočné zdroje inšpirácie pre vaše kúzlenie s jedlými kvetmi. Samozrejme zdrojov kvetinových receptov na internete je oveľa viac, jedlosť kvetov použitých v recepte však odporúčame overiť na viacerých miestach. Tipy na zdroje informácií o jedlých kvetoch Názov Popis Rozsah www.pfaf.org Databáza s jedlými, liečivými a inak využiteľnými rastlinami s podrobným popisom rastlín a stručným popisom kulinárneho využitia s odkazmi na zdroje informácií Takmer 700 druhov rastlín s jedlými kvetmi a ich časťami (peľom, nektárom) Alexander Heil: Rajská zahrada. Pěstujeme jedlé vytrvalé rostliny. Přehled od A do Z. HEL,  Ostrava, 2004. Kniha o jedlých trvalkách a samovýsevných jednoročkách rozdelená do 4 sekcií podľa konzumovanej časti so stručným popisom rastlín aj ich kulinárneho využitia  31 druhov s jedlými kvetmi Jana Vlková: Květinová kuchařka. Jedlé kvítí a býlí na vaření i zdobení. Smart Press, Praha, 2015. Kniha s podrobným popisom rastlín s jedlými kvetmi, tipmi na zber, použitie a receptmi. 99 druhov s jedlými kvetmi + 40 receptov Jana Vlková: Kytky k jídlu v receptech i herbáři. Jana Vlková, Praha, 2018 Kniha s podrobným popisom rastlín s jedlými kvetmi, tipmi na zber, použitie a receptmi. 40 druhov s jedlými kvetmi + takmer 100 receptov Jana Vlková: Pampelišky k jídlu. Jana Vlková, Praha, 2019. Kniha s podrobným popisom púpavy lekárskej, jej jednotlivých častí a receptmi. 20 receptov z púpavy lekárskej Magdalena Beranová: Jídlo a pití v pravěku a ve středověku. Academia, Praha, 2012. Kniha s popisom kuchyne praveku, stredoveku s receptmi aj z raného novoveku.  7 druhov s jedlými kvetmi + 17 receptov z raného novoveku z nich Lesley Bremnessová: Byliny. Zdravie, krása a radosť. Fortuna Print, Bratislava, 2003. Kniha o bylinkách s podrobným popisom, tipmi na pestovanie, liečivým, kulinárnym a technickým použitím. 36 druhov druhov s jedlými kvetmi + 15 receptov Peter Becker, Claudia Wilhelmi: Vaříme z divokých bylin. Profi Press, Praha, 2018. Kniha kuchynských a kozmetických receptov z 10 druhov voľne rastúcich bylín. 5 druhov s jedlými kvetmi + 16 receptov Monika Halmos: Veilchen, Rose & Lavendel. Freya, Linz, 2014 Kniha s podrobným popisom fialky, ruže a levandule a s receptmi z nich, rozdelenými do dvoch častí – pikantné (slané) a sladké recepty. 34 + 35 + 34 receptov z fialky, ruže a levandule   Jedlé kvety môžeme nájsť a vypestovať takmer všade: od malého kvetináča s veľkonočnou dekoráciou prvosienok a fialek, cez okraje zeleninových záhonov a samostatné kvetinové bufety, jazierka a potoky až po lúky a lesy poskytujúce pestrú skladbu kvetov bylín aj drevín.      Jedlé kvety môžeme pri vhodnej kombinácii pestovaných a zbieraných druhov jesť celoročne a to v čerstvej aj spracovanej podobe. Mnohé je najlepšie jesť čerstvé a neupravené, pričom majú po odtrhnutí rôznu trvanlivosť. Od nenápadných kvietkov veroniky či nezábudky, ktoré treba zbierať tesne pred použitím až po vytrvalé kvety z čeľade slezovitých, tie vydržia v chladničke aj týždeň.    Iné kvety pred použitím treba povariť či aspoň oblanšírovať, niektoré sa dobre nakladajú do oleja, octu či alkoholu. Viaceré môžeme aj šetrne sušiť tak, že si do značnej miery zachovajú svoju farbu, chuť a vôňu. A sušené kvety sa dajú používať vcelku alebo rozomlieť na rôzne hrubý prášok, ktorým môžeme dozdobiť jedlá. Pri používaní sa môžeme pohrať s farbami, textúrami, vôňami a chuťami.      Vŕba rakytová Sladké lízatko ako pozdrav jari Ako prvý posol jari s jedlými kvetmi svieti v plnom kvete do diaľky už od marca do apríla a peľom láka včely. Práve tento peľ je voňavý a veľmi chutný aj pre nás a zo samčích kvetov ho môžeme pri správnom načasovaní zlízať ako z lízatka. Netreba otáľať, lebo kvety kvitnú krátko. Samčie kvety s peľom môžeme aj ponoriť do vody a vypiť jar bez peny. Okrem týchto dvoch tipov veľa kulinárneho využitia táto vŕba nemá, ale keďže je z domácich vonku rastúcich jedlých kvetov jedna z prvých, môžeme jej to odpustiť.    Prvosienky Voňavé a sladké krásky Na lúkach a v riedkych lesoch nájdeme v apríli a máji voňavé nežne citrónovo žlté sukienky prvosienky vyššej či prvosienky bezbyľovej, ba aj sýtožlté sukne prvosienky jarnej. Rozšíriť škálu farieb nám pomôžu šľachtené verzie prvosienky jarnej s červenými a bordovými lemami sukienok alebo rôznofarebné kultivary prvosienky bezbyľovej či prvosienky holej. Sezónu jedlých prvosienok nám pomôže predĺžiť prvosienka zúbkatá, ktorá kvitne až v máji a júni.    Všetky tieto prvosienky sú vhodné do šalátov, ktoré farebne spestria a obohatia o sladkastú chuť a vôňu. Vďaka tomuto sú veľmi vhodné aj ako ozdoby dezertov, od skromných košíčkov až po veľké torty. Omamnú chuť a vôňu si zachovajú aj v čaji, ktorý nám pomôže privodiť pokojný spánok.   Fialky a sirôtky Omamné, skromné aj výstredné Všetky fialky aj sirôtky sú jedlé a keď využijeme viaceré druhy, vieme si aj pekne natiahnuť fialkovú sezónu. Asi najchutnejšie sú zároveň aj najvoňavejšie fialky voňavé, ktoré rozkvitajú ako jedny z prvých, podľa lokality od marca do mája. Ďalšími fialkami, ktoré u nás v prírode bežne nájdete, sú fialka psia, lesná, či Rivinova, ktoré kvitnú od apríla až do júna či júla.  Fialky sa ľahko medzi sebou krížia a bolo vyšľachtených už mnoho medzidruhových krížencov. Z nich sa najčastejšie na jar a na jeseň v záhradnictvách stretnete s rôznofarebnými sirôtkami (Viola x wittrockiana), tie sú ale citlivé na vysoké letné teploty.    Vyššie teploty znášajú lepšie tzv. minisirôtky, teda fialky rohaté, a tak vydržia kvitnúť až do júna. Ak vysadíte sirôtky do tieňa či polotieňa na sever od domu, môžu vám vydržať aj cez horúce a suché leto. Sezónu fialiek až do septembra či októbra vie predĺžiť aj domáca žltobiela fialka roľná či fialka trojfarebná. Počas teplého babieho leta často znovu zakvitne aj fialka voňavá. Receptov s fialkami je neúrekom, pri voňavých druhoch (f. voňavá a f. podivuhodná) môžeme ich vôňu uchovať aj v sirupe či maceráciou v octe či alkohole. V slaných jedlách sa uplatnia ako efektná a chutná dekorácia, najčastejšie v šalátoch, nátierkach, syrových roládach, či ako ozdoba krémových polievok. Škála sladkých jedál s fialkami a sirôtkami je naozaj široká, od čerstvých a kandizovaných ozdôb dezertov a nápojov, cez primiešanie do rôznych krémov a cesta až po džemy a želé.    Sirôtky a minisirôtky sú výstrednejšou verziou skromných fialiek a pri zdobení ich stačí použiť menej. Majú výraznejšiu osviežujúco kyselkavú chuť a sú príjemne chrumkavé. Ak ich pridáme do polievky, vedia ju zahustiť podobne ako okra. Môžeme ich aj vylisovať a ešte čerstvé použiť tesne po dopečení keksíkov na ich dekoráciu. Vylisované kvietky totiž po pritlačení na ešte horúce keksíky zvädnú a prilepia sa k nim bez toho, že by výrazne stratili farbu. Alebo ich môžeme uväzniť v ľadových kockách, ktorými v lete osviežujeme nápoje.