Jarabina

PÔVOD: ČR, Ostružná, náhodný sladkoplodý semenáč objavený okolo roku 1810.

RAST: stredne bujný, neskôr umiernený. Je to menší až stredne veľký strom, okolo 20. roku dosahujú výšku 4-5 m, v 50 rokoch 6-8 m. Vytvára pravidelné vajcovité koruny, u starších stromov nepravidelné. Listy sú opadavé, striedavé, zložené, nepárno perovito zložené z 5-9 párov kopijovitých lístkov, listy sú na líci tmavozelené, na rube svetlejšie. Okraje listov sú zubaté len v hornej polovici na rozdiel od listov botanického druhu, ktoré sú zubaté po celej dĺžke. Kôra je svetlošedá, hladká.    

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivé, hmyzom opelivé, súkvetia sú ploché, kompaktné chocholíky, kvety sú drobné, krémovobiele, kvitnú v máji. 

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká v porovnaní s inými jedlými odrodami, pravidelná.

PLODY: súplodie obsahuje 15-20 i viac plodov, ktoré sú veľké (7-9 mm), guľaté, červenooranžové a majú stredne pevnú šupku. Dužina je žltooranžová, stredne šťavnatá. Chuť je osviežujúca, sladkokyslastá (obsah cukru až 13 %). Obsahujú veľa vitamínu C, antioxidantov a fenolov, ale aj pektínu, takže dobre želírujú.

DOZRIEVANIE: v auguste až septembri, ak uniknú vtákom, vydržia na strome dlho do zimy.

VYUŽITIE: ako veľmi okrasná a aj jedlá drevina je vhodná do záhrad, sadov, parkov, alejí, stromoradí či vetrolamov. Je to dobrá medonosná drevina, neskoro rozkvitajúce intenzívne voňajúce kvety poskytujú včelám nektár aj peľ. Kulinárne využitie: med z kvetov býva červenožltý, po vykryštalizovaní je hrubo zrnitý a má silnú vôňu. Plody sú vhodné na priamy konzum, na sušenie do ovocných čajov, na výrobu džemov, želé, kompótov, sirupov, likérov, omáčok ako náhrada za brusnice, na výrobu octu či destilátu. Vysušené sa dajú použiť namiesto hrozienok do vianočiek či koláčov, upražené a pomleté ako náhrada kávy. Liečivé účinky: plody sa používajú pri chorobách tráviaceho traktu, zvyšujú vylučovanie žlče do čriev, čo podporuje trávenie najmä u starších ľudí. Zároveň pôsobia proti zápche či miernym hnačkám bez iných vážnych príčin. Oddávna sú známym prostriedkom proti skorbutu, teda chorobe z nedostatku vitamínu C. Kvôli tomu sú aj výborným prostriedkom na liečenie chrípky a pomáhajú odstraňovať príznaky jarnej únavy. Sú účinné aj pri dýchacích ťažkostiach, zahlienení a zápale priedušiek. Používajú sa buď surové, macerované vo víne alebo vo forme čaju. Ľudovo sa používajú aj proti reumatizmu a obličkovým kameňom. Kvety jarabiny zas obsahujú látku veľmi podobnú ženským hormónom a vo forme záparu sa používajú úspešne pri rôznych ženských problémoch. Technické využitie: odolné, tvrdé, jemnozrnné, pružné drevo sa používa na výrobu nábytku, v stavebníctve a v minulosti na výrobu vychádzkových palíc. Z mladých konárikov sa dá získať čierne farbivo.

STANOVIŠTE: je nenáročná na stanovište a pôdy, dá sa pestovať aj vo vyšších horských oblastiach, dokonca aj na kyslých a rašelinových pôdach. Ideálne ju vysádzame na slnečné miesto do vlhkej priepustnej pôdy, na vzdialenosť 4-8 metrov.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve, v kvete uniká neskorým jarným mrazom, silne odolná voči vetru, dobre odolná voči škodcom a chorobám. Toleruje znečistenie ovzdušia.

RAST: stredne bujný, kompaktný, možno ho pestovať ako menší strom či väčší strom, dorastá do výšky asi 3-4 m, v priaznivých podmienkach až do 6 m. Listy má nepárnoperovité zložené, s kopijovitými až eliptickými lístkami, jemne zúbkatými, ktoré sa podobajú skôr na listy hlohu než jarabiny. Na jeseň sa vyfarbujú do rôznych odtieňov oranžovočervenej až purpurovej farby.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne v máji metlinami chocholíkov bielych kvetov. Prítomnosť ďalších odrôd zvyšuje úrodu. Vhodné opeľovače: Dezertnaja, Sorbinka a Vefed.

PLODNOSŤ: skorá, v 3.–4. roku po výsadbe, pravidelná, vysoká, v plnej plodnosti až 60–80 kg/ strom.

PLODY: guľaté, pri kalichu rebernaté, veľké (priemerne 1,2–1,6 g) malvice, dozrievajúce v chocholíkoch. Šupka je tmavočervená, pripomínajúca farbu granátového jablka. Dužina je žltá až oranžová a šťavnatá a obsahuje drobné semená. Chuť je sladkokyslá, mierne trpká, bez horkosti. Majú vysoký obsah vitamínu C.

DOZRIEVANIE: koncom augusta, plody po dozretí neopadávajú, zostávajú dlho na strome. Po zbere sa dobre skladujú v chlade.

VYUŽITIE: strom je takmer celoročne dekoratívny: v máji kvetmi, vo vegetácii vykrajovanými listami, na jeseň pekne vyfarbenými, dopĺňajúcimi granátovočervené plody. Je vhodný aj do menších záhrad, ale aj do parkov, medzí, jedlého lesa. Plody sa dajú jesť surové alebo použiť na výrobu džemu, marmelády a želé. Môžu sa použiť na prípravu čaju alebo sa marinujú. Prášok zo sušených plodov sa pridáva do koláčov. Môžu sa pridávať do jablkového pyré alebo ovocných kompótov.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň. Je nenáročná na pôdu a polohu, ale preferuje dobre odvodnenú pôdu, od mierne kyslej po mierne zásaditú. Je vhodná aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve do asi -34 °C, nezvykne zmrznúť ani v kvete. Nezvykne trpieť chorobami.

PÔVOD: Európa, na severe po stredné Anglicko, Nemecko, Poľsko, na juhovýchode po stredné Rusko, Kaukaz, Turecko, Sýriu a severnú Afriku. U nás rastie najmä v teplejších oblastiach v dúbravách, dubohrabinách, vo vápnomilných bučinách. Má nízku konkurenčnú schopnosť, nikdy nerastie ako dominantná, len ako vtrúsená drevina.

RAST: stredne bujný, najskôr vzpriamený, neskôr rozložitejší. Je to krásny, dekoratívny, opadavý strom. Rastie do výšky obvykle 9-15, ale niekedy až 18-21 metrov, s kmeňom s priemerom do 50-100 cm. Vytvára široko vajcovitú až rozložitú korunu. Borka je u mladých stromov tmavošedá, hladká, u starších stromov buď šupinovitá, alebo tmavá a kockovito rozbrázdená. Listy sú jednoduché, perovito laločnaté s 3-4 pármi ostrých lalokov (zárezov), v leste lesklo tmavozelené na jeseň často sýto zlato či oranžovočerveno sfarbené. V prvých 2-3 rokoch realizujeme výchovný rez, neskôr stromu ponecháme voľný rast, v prípade potreby odstraňujeme vetvenia s ostrým uhlom. Dožíva sa 100-150 rokov.

OPEĽOVACIE POMERY: je prevažne cudzoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými kvetmi. V prípade samostatne stojacich stromov môže miera samoopelivosť vzrásť až na 2-29 %. Kvitne bohato v máji krémovobielymi kvetmi usporiadanými v riedkych okolíkoch, v rámci ktorých kvety rozkvitajú postupne.  

PLODNOSŤ: relatívne skorá, začína pri stromoch s priemerom kmeňa pod 10 cm, teda približne v 8-10 rokoch, ale vyššia je až v 15-30 rokoch, v prítomnosti geneticky odlišnej rastliny vysoká, s yššími úrodami každé 2-3 roky, v inak nízka až žiadna.

PLODY: sú drobné malvice (priemerne 12–18 mm, prípadne až 20 mm), obrátene vajcovité, dlhšie než široké (s výnimkou najmenších plodov, ktoré sú takmer guľovité). Rastú v okolíkatých súplodiach po 5-10, niekedy až 20 kusov, v rámci jedného súplodia vykazujú veľkú variabilitu veľkosti. Šupka je oranžová, neskôr hnedá a pokrývajú ju početné drobné lenticely a niekoľko veľkých lenticel, často je mierne plstnatá. Kalíšne lístky počas dozrievania odpadávajú. Dužina je najskôr tvrdá a trpká, po uhniličení mrazom či pri uskladnení v chlade zmäkne a zhnedne, pripomína dužinu mišpule. Obsahuje obvykle 1 jadierko, ale môže to byť až 6. Chuť je po uhniličení vynikajúca, sladkokyslá, korenistá, osviežujúca, výrazná. Plody obsahujú veľa vitamínu C.  

DOZRIEVANIE: zber v októbri až novembri, zrelé súplodia obvykle padajú na zem. Pri zbere pred uhniličením silnejšími mrazmi sa dajú uskladniť v 1 vrstve v chlade a nechať postupne uhniličiť. Pri uhniličení mrazom je trvanlivosť kratšia.

VYUŽITIE: strom je veľmi dekoratívny celoročne, listami, kvetmi, plodmi, tvarom koruny, aj borkou. Je vhodný do väčších záhrad, parkov ako solitéra či vo dvojici kvôli plodnosti, do alejí a stromoradí, na pastviny do medzí a vetrolamov. Je neskorým zdrojom peľu a nektáru pre včely a iné opeľovače, zdrojom plodov pre vtáky i cicavce. Kulinárne využitie: Plody sú vhodné na priamy konzum, ale aj na výrobu džemov, likéru, vína, destilátu, octu či na sušenie. V časoch pred zavedením chmeľu sa používali pri príprave piva. Liečivé využitie: v minulosti sa používali proti kolike, z toho je vraj odvodený ich latinský názov torminalis (tormina = kolika), ale aj proti cholere a dyzentérii, ako aj proti hnačke, zápalom, ako močopudný prostriedok či na uvoľnenie dýchacích ciest. Technické využitie: drevo patrí k jedným z najdrahších, je jemnozrnné, veľmi husté a vyznačuje sa dobrou pevnosťou v ohybe. V minulosti sa používalo na výrobu skrutiek do vinohradníckych lisov, biliardových tág, hudobných nástrojov a na sústružnícke výrobky. Dnes sa zvyčajne používa už len na výrobu dekoratívnych dýh.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, aj otvorené. Znesie veľmi širokú škálu pôd od ílovitých až po suché, kamenisté, vápenité, od veľmi kyslých až po zásadité (pH 3,5-8). Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolná v dreve do -23 až -29 °C, v kvete obvykle uniká neskorým jarným mrazom, ale niekedy môžu byť poškodené. Nezvykne výrazne trpieť chorobami či škodcami.

PÔVOD: druh jarabina Arnoldova (Sorbus x arnoldiana) pochádza z USA, Massachusetts, Boston a vznikol ako prirodzený medzidruhový kríženec Sorbus discolor a Sorbus aucuparia, ktorý objavil Alfred Rehder v Arnoldovom Arboréte a publikoval jeho popis v r. 1920. Pôvod odrody Pink Veil je neznámy.

RAST: umiernený, dorastá do výšky len asi 3,5-4 m. Vytvára široko až rozložito pyramidálne vajcovité koruny, dosť husté. Kmeň je pomerne štíhly, listy má nepárnoperovito zložené, na jeseň sa zafarbujú do rôznych odtieňov červenej.

OPEĽOVACIE POMERY: pravdebodobne čiastočne samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi, kvitne v máji až júni.

PLODNOSŤ: skorá (do 2 až 4 rokov po výsadbe), vysoká, pravidelná.

PLODY: sú menšie (priemerne 8-12 mm, pod 1 g), guľaté malvičky usporiadané vo veľkých metlinách. Šupka je bieloružová. Dužina je tuhšia a suchšia ako pri odrode Moravská sladkoplodá, múčna. Chuť surových plodov je veľmi trpká a horká kvôli tanínom a kyseline parasorbovej. Po tepelnej úprave sa zlepší, ale ešte stále je ostrá a mierne horkastá, stále menej chutná ako pri Moravskej sladkoplodej.

DOZRIEVANIE: počas septembra a októbra. Ak ich neozobú vtáky, vedia vydržať dosť dlho na strome.

VYUŽITIE: najmä ako okrasný menší strom zaujímavý celoročne - listami počas vegetácie aj na jeseň a súkvetiami aj súplodiami svietiacimi do diaľky - do menších aj väčších záhrad, parkov, vetrolamov, medzí, ale aj včelníc. Plody konzumujú vtáky. Po tepelnej úprave sa z plodov dajú robiť kompóty, džemy.

STANOVIŠTE: slnečné alebo polotieň. Je nenáročná na pôdu, prispôsobí sa širokej škále pôdnych podmienok od suchšej po vlhkú, nemá rada len veľmi ťažké, ílovité, preferuje dobre odvodnené pôdy. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, dobre vetruodolná. Stredne odolná voči chorobám typu chrastavitosť, bakteriálna spála či hrdza.

PÔVOD: severná Európa a severná Ázia – divorastúci botanický druh. Jeho súčasné taxonomické vymedzenie zahŕňa dreviny pôvodné vo väčšine Európy a v častiach Ázie, ako aj v severnej Afrike, pričom areál sa tiahne od Madeiry, Britských ostrovov a Islandu až po Rusko a severnú Čínu. Z tohto pôvodného druhu bolo v priebehu histórie vyšľachtených viacero okrasných aj úžitkových kultivarov.

RAST: štíhly, opadavý strom, ktorý na dobrých stanovištiach dosahuje výšku 15 – 20 m; na chudobnejších stanovištiach zostáva len v podobe kra. V mladosti tvorí užšiu korunu, ktorá sa neskôr rozširuje – vplyvom bohatej násady plodov sa konáre ohýbajú, čím koruna postupne dostáva takmer guľovitý tvar. 

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá drevina s obojpohlavnými, krémovobielymi kvetmi usporiadanými v hustých, plstnatých súkvetiach, kvitne od mája do júna, v severnej Európe až do júla; je opeľovaná hmyzom. 

PLODNOSŤ: nastupuje približne od 15. roku. Úroda je zvyčajne bohatá, so striedaním úrodnejších a slabších rokov – ide teda o druh s výrazným periodickým plodením.  Presné hmotnostné údaje o úrode na strom v kilogramoch nie sú vo vedeckej literatúre štandardizované, keďže ide o voľne rastúci druh.

PLODY: jasne červené, guľovité malvice s priemerom okolo 1 cm. Súkvetie (chocholík) nesie typicky 80 až 100 malvíc; každý plod obsahuje hviezdicovité, viaczväzkové ovárium s dvoma až piatimi komôrkami, z ktorých každá nesie jedno až dve ploché, úzke, špicaté červenkasté semená; vytrvalé kalíšky tvoria na dozretom plode charakteristickú čiernu päťcípu hviezdičku, v priemere okolo 2,5 semena na plod. Čerstvá hmota je tvorená prevažne vodou (okolo 73 %), sušina obsahuje asi 8,9 % sacharidov a 3,1 % lipidov. Dužina obsahuje karotenoidy, kyselinu citrónovú, kyselinu jablčnú, kyselinu parasorbovú, pektín, provitamín A, sorbitol, triesloviny a vitamín C. Chuťovo je surový plod planého typu výrazne trpký a zvieravý, s vysokým obsahom horkastej, mierne dráždivej kyseliny parasorbovej – preto sa surové nekonzumujú a spracúvajú sa na džemy, marmelády, šťavy alebo pyré. Šľachtené sladkoplodé kultivary majú túto trpkosť výrazne zredukovanú a plody väčšie.

DOZRIEVANIE: Plody dozrievajú od augusta do októbra – jarabina vtáčia teda patrí medzi stredne neskoro až neskoro dozrievajúce druhy, kým samotné kvitnutie prebieha od mája do júna. Plody zostávajú na strome v priemere okolo 100 dní a veľká časť úrody vydrží na konároch až do zimy, čím poskytuje potravu vtáctvu, ktoré následne šíri semená.

VYUŽITIE: tvrdé, jemnozrnné a pružné drevo sa spracúva na obruče sudov a ozubené kolesá, na násady náradia, sústruženie, nábytkárstvo a remeselnú výrobu. Plody sú bohaté na vitamíny, najmä vitamín C, a antioxidanty, tradične sa využívali liečivo, napríklad proti obličkovým kameňom; používajú sa aj na ochucovanie vodky a na výrobu štiav a džemov. Plody zbierame keď sú mäkké prípadne necháme prejsť prvými mrazmi. Čerstvé plody vo väčšom množstve môžu spôsobiť otravu. Z ekologického hľadiska poskytuje potravu a útočisko mnohým druhom hmyzu a je cenená ako nektárodajná drevina; húževnatý koreňový systém sa využíva pri biotechnickom spevňovaní svahov a pri obmedzovaní erózie.

STANOVIŠTE: slnečné, znáša aj čiastočný tieň.  Dobre sa jej darí aj vo vyšších nadmorských výškach – od úrovne mora v severných šírkach až po 2400 m v Tirolsku. Darí sa jej v prevažnej väčšine dobrých, nezamokrených pôd na slnečnom stanovišti, dobre rastie aj v ťažších ílovitých pôdach; nevyhovujú jej plytké pôdy.

ODOLNOSŤ: vysoko mrazuvzdorná (do -30C až -40C ), odolná voči neskorým mrazom. Vetruodolná - využíva sa do veterolamov. Znáša mestské znečistenie. V teplejšom podnebí horšie znáša vysoké teploty a vysokú vzdušnú vlhkosť. Patrí medzi najmenej náročné dreviny.  Je náchylná na bakteriálnu spálu; chrastavitosť; môžu sa vyskytnúť aj rakoviny, bakteriálna nádorovitosť koreňov, múčnatka a hrdza; z hmyzu sa vyskytujú vošky, pilatky, štítovky a vrtavce.