Mišpuľa

PÔVOD: druh pochádza z Prednej Ázie od severného Turecka po Kaukaz, Zakaukazsko a Irán, využívaná bola už pred viac než 3000 rokmi. Na územie Európy ju priniesli Kelti v období laténskej a halštatskej kultúry (700 p.n.l. – 0). V južnej Európe bola známa už od antiky, v južnej a západnej Európe bežne pestuje od stredoveku.  Na našom území spomína mišpuľu arcibiskup Ján Lippai (1606-1666) vo svojom diele Bratislavská záhrada (Pozsonyi kert). Jej druhové pomenovanie germanica je dielom Carla Linného, ktorý sa na základe rozsiahleho výskytu divých foriem mišpule v Nemecku vo svojej dobe mylne domnieval, že pôvodnou vlasťou mišpule je práve Nemecko. Genotyp Domáca veľkoplodá pochádza zo záhrad v Moravskom Lieskovom.

RAST: nízky strom či ker rozložitého tvaru, vo vyššom veku má tendenciu rásť viac do šírky, ako do výšky, dorastá do 3 až 5 m. Listy sú tuhé, tmavo zelené, na jeseň sa atraktívne sfarbujú do žlta až červeno-hneda.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými, bielymi kvetmi. Kvitne v priebehu mája, vo vyšších polohách aj začiatkom júna ako jeden z posledných ovocných stromov.

PLODNOSŤ: veľmi skorá (treba ju skôr oddaľovať, aby stromy nezababčili), vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké malvice (20-30 g, 4-6 cm), sploštene guľovité, zelenej farby, postupne hnednú. Zrelé sú po uhniličení buď pôsobením mrazu alebo pri zbere pred mrazmi postupne počas uskladnenia. Vtedy majú muštovú vôňu a príjemne kyslosladkú, pikantnú, korenistú chuť. Pripomínajú džem či pikantnú výživu obranú priamo zo stromu. Dužina obsahuje 4-5 semien, má vysoký obsah vlákniny a pektínu.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, koncom októbra až v novembri. Plody ponechávame na strome čo najdlhšie a ak ich zbierame ešte tvrdé, po zbere ich ešte uložíme na 1-2 týždne v chlade a tme. Uskladnené v chlade na slame vedia vydržať až do januára. Alebo ich zbierame až po uhniličení silnejším mrazom, ale vtedy ich treba rýchlejšie skonzumovať alebo spracovať. 

VYUŽITIE: priamy konzum aj spracovanie na výživy, džemy, ovocné kože, likéry.

STANOVIŠTE: slnečné, vyhovujú jej nižšie aj stredné polohy, rastie a prosperuje aj vo vyšších, ideálne chránených lokalitách. Obľubuje ľahšie, priepustné pôdy s dostatkom vápniku, pri adekvátnej výžive však prosperuje aj na menej kvalitných, ťažkých a plytkých ílovitých pôdach.

ODOLNOSŤ: odroda je mrazuodolná v dreve do cca. -25 °C, uniká neskorým jarným mrazom, je odolná voči chorobám a škodcom. Po zakorenení veľmi dobre znáša sucho, teplo aj vietor.

PÔVOD: Maďarsko.

RAST: ker, prípadne nízky strom rozložitého tvaru, vo vyššom veku má tendenciu rásť viac do šírky, ako do výšky, dorastá do 3 až 5 m.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké (20-30 g, 4-6 cm), sploštene guľovité, zelenej farby, postupne hnednú. Zrelé sú po uhniličení buď pôsobením mrazu alebo pri zbere pred mrazmi postupne počas uskladnenia. Vtedy majú príjemne kyslosladkú, pikantnú chuť. Pripomínajú džem či pikantnú výživu obranú priamo zo stromu.

DOZRIEVANIE: skoré, v októbri.

VYUŽITIE: priamy konzum aj spracovanie na výživy, džemy, ovocné kože, likéry.

STANOVIŠTE: vyhovujú jej nižšie aj stredné polohy, rastie a prosperuje aj vo vyšších, ideálne chránených lokalitách. Obľubuje ľahšie, priepustné pôdy s dostatkom vápniku, pri adekvátnej výžive však prosperuje aj na menej kvalitných, ťažkých a plytkých ílovitých pôdach.

ODOLNOSŤ: odroda je mrazuodolná do cca. -25 °C, uniká neskorým jarným mrazom, odolná voči chorobám.

PÔVOD: Anglicko, Nottingham, stará odroda z polovice 19. storočia, ktorú buď vyšľachtil alebo aspoň šíril biológ a škôlkar Robert Hogg alebo je dokonca ešte staršieho pôvodu. 

RAST: nízky strom rozložitého tvaru, vo vyššom veku má tendenciu rásť viac do šírky, ako do výšky, dorastá do 3 až 5 m. Letorasty sú osrienené.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne v máji veľkými, miskovitými kvetmi, zvykne unikať mrazom. 

PLODNOSŤ: skorá, veľmi vysoká, pravidelná. 

PLODY: menšie až stredne veľké (25-30 g, 2,5-3, niekedy 4 cm), guľovité až sploštene guľovité, zelenej farby, postupne hnednú. Zrelé sú po uhniličení buď pôsobením mrazu alebo pri zbere pred mrazmi postupne počas uskladnenia. Vtedy majú príjemne kyslosladkú až sladkú, pikantnú chuť s náznakom karamelu. Táto odroda patrí k najchutnejším. Pripomínajú džem či pikantnú výživu obranú priamo zo stromu.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, väčšinou v novembri. 

VYUŽITIE: plody na priamy konzum aj spracovanie na výživy, džemy, ovocné kože, likéry.

STANOVIŠTE: vyhovujú jej nižšie aj stredné polohy, rastie a prosperuje aj vo vyšších, ideálne chránených lokalitách. Obľubuje ľahšie, priepustné pôdy s dostatkom vápniku, pri adekvátnej výžive však prosperuje aj na menej kvalitných, ťažkých a plytkých ílovitých pôdach.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolná do cca. -25 °C, uniká neskorým jarným mrazom, je odolná voči chorobám.