Vŕba

Opadavý ker/ strom s hustou, nepravidelnou korunou dorastajúci do 10-12 m. Kvitne v marci až apríli, jahňady sú elipsovité, samčie žlté, samičie zelenavé. Ker má rozsiahly a dobre rozvinutý koreňový systém. Plod tvorí tobolka s páperistou nažkou. Semienko dozrieva v apríli až máji. Svetlomilná, nenáročná na pôdu. Dobre znáša i suchšie obdobia a výkyvy teplôt. Na Slovensku sa vyskytuje od nížin až do hôr (do 1700 m.n.m.). Často osídľuje rúbaniská, výmole, okraje lesov. Významná pre včelárov aj ako krajinotvorný prvok. Dôležitú úlohu zohráva pri obnove krajiny - je schopná tolerovať aj znečistené pôdy a viazať ťažké kovy.

PÔVOD: Európa až po západnú Sibír a Strednú Áziu, Predná Ázia a SZ Afriky.

RAST: bujný rast, vytvára stromy vysoké 25 m a široké 10 m.

OPEĽOVACIE POMERY: dvojdomá, tvorí samčie a samičie stromy, kvety sú opeľované hmyzom. Významý zdroj peľu pre hmyz v apríli a máji.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká.
PLODY: tobolky.

DOZRIEVANIE: po 5 týždňoch od oplodnenia.

VYUŽITIE: ikonická drevina vodných plôch a tokov, kde spevňuje brehy. Strom je hostiteľom vyše 200 hmyzích druhov, okrem iného je významnou potravou pre mnohé húsenice motýľov. Minuloročné výhony sa používajú v košikárstve. Liečivé využitie: vŕbová kôra sa používa vnútorne proti horúčkam, reumatizmu a neuralgiám. Drevo sa používa na výrobu rúčok a násad, ale aj drevného uhlia na vnútorné použitie pri hnačkách apod.

STANOVIŠTE: neznáša zatienenie, vyžaduje slnečné stanovište. Preferuje hlboké, piesočnato-hlinité až hlinité, na živiny bohaté pôdy, ale znesie aj chudobnejšie pôdy. Je súčasťou lužných lesov, brehových porastov, neodmysliteľne patrí k vodným plochám aj tokom.

ODOLNOSŤ: silno mrazuodolná, znáša dlhotrvajúce záplavy, znečistenie ovzdušia.