12% DPH

PÔVOD: Srbsko, uvedená v roku 1997, ako kríženec Dirksen Thornless x Black Satin z roku 1984ju vyšľachtil Dr. Miloljub Stanisavljević v Ovocinárskom inštitúte v Čačaku
RAST: silný, polovzpriamený, výhony sú bez tŕňov, vyrastajú po 4-5 kusoch a sú relatívne husto olistené. Súkvetia sú na vrchole výhonov vyrastajúcich priamo zo zeme a sú husté.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro.
PLODNOSŤ: vysoká, dosahuje výnos 13 kg na rastlinu, teda až 28 t/ha aj pri extenzívnom pestovaní.
PLODY: sú veľmi veľké (priemerne 9,3 g, najväčšie 15 g a viac), valcovitého tvaru, čierne, lesklé, pevné s veľmi sladkou a aromatickou chuťou.
DOZRIEVANIE: stredne skoré, začínajú dozrievať začiatkom augusta a posledné sa dajú obrať na začiatku septembra. Po obratí sa dajú niekoľko dní skladovať v chladničke.
VYUŽITIE: Sú vynikajúce na priamy konzum, mrazenie aj na spracovanie (zaváraniny, džemy, sirupy atď.), výborne sa prepravujú.
STANOVIŠTE: slnečné, úrodná a zavlažovaná pôda bez zatrávnenia. Vyžaduje okopávku alebo zamulčovanie, v suchom období pravidelnú zálievku. Pôdu možno vylepšiť zapravením vyzretého maštaľného hnoja alebo kompostu. Vhodná aj do vyšších polôh.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná, odolná voči chorobám, vrátane hrdze ostružinovej (Kuehneola uredinis).

PÔVOD: Ukrajina, kríženec Bieloruskaja Sladkaja x hybridná forma C106, 2001.

 
RAST: stredne silný rast.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá; prítomnosť ďalších ríbezľových odrôd zvyšuje úrodnosť.

 
PLODNOSŤ: stredne vysoká. Úrodnosť priemerne 1,6kg na krík.

 
PLODY: čierne, veľmi veľké, so stredne hrubou šupkou. Chuť je sladká, vynikajúca. Po dozretí plody neopadávajú, odtrh je suchý.

 
DOZRIEVANIE: koncom júna - začiatkom júla, cca 2 týždne pred odrodou Jubilejnaja Kopanija.

 
VYUŽITIE: priamy konzum i ďalšie spracovanie.

 
STANOVIŠTE: odroda vhodná aj do drsnejších lokalít, nenáročná na pestovateľské podmienky. Slnečné stanovište.

 
ODOLNOSŤ: odroda je komplexne odolná voči hubovým ochoreniam, škodcom, suchu aj mrazom. Rezistentná voči vlnovníkovi ríbezľovému.

PÔVOD: Spojené kráľovstvo. Pôvodne tŕnitú Tayberry vyšľachtili Derek L. Jennings a David Mason na výskumnom ústave Scottish Horticultural Research Institute ako kríženca černice (Rubus fruticosus) odrody Aurora a maliny (Rubus idaeus) genotypu 626/67. Kríženie prebehlo v roku 1969, bola pomenovaná po neďaleko tečúcej rieke Tay a na trh bola uvedená v roku 1979. Odroda Tayberry Buckingham vznikla prirodzenou mutáciou, pri ktorej stratila tŕnitosť a objavil ju Derek L. Jennings v Buckinghamshire, na trh bola uvedená v roku 1998. 

RAST: bujný, poliehavý, vyžaduje oporu (plot, drôtenka, altánok). Dorastá do výšky 2,7-3 m. Výhony sú beztŕnne. V zime alebo na jar režeme odrodené výhony.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými kvetmi rozkvitajúcimi počas mája.

PLODNOSŤ: je skorá, stredne vysoká (priemerne 373 g na výhon), pravidelná. Plodí na laterálnych výhonoch vyrastajúcich z hlavných minuloročných výhonov, priemerne 5-7 plodov na výhon.

PLODY: sú veľké (priemerne 5-5,5 g počas suchšej sezóny, 7-11 g počas vlhkejšieho leta, od 3,3 cm do 5 cm), pretiahnuté, kužeľovité, tmavobordovej či purpurovej farby, mierne lesklé. Oddeľujú sa od stopky spolu s kvetným lôžkom. Plody sú stredne pevné, šťavnaté. Chuť je výrazná, sladká, voňavá.

DOZRIEVANIE: koncom júna a v júli, môže trvať 6-8 týždňov.

VYUŽITIE: rastlinu môžeme vysadiť ako jedlý živý plot s oporou, kvety sú veľmi atraktívne pre opeľovače. Plody sú veľmi chutné na priamy konzum, ale dajú sa aj všestranne spracovávať na džemy, džúsy, sirupy, sušenie v sušičke, ovocné kože, do koláčov a iných dezertov, vrátane zmrzliny, zamraziť či použiť na výrobu vína, likérov či destilátov.

STANOVIŠTE: slnečné, s humusovitou, úrodnou, vlhkou, ale dostatočne odvodnenou pôdou. Vhodná do teplých, stredne teplých a chránených chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolná približne do -20 °C až -25 °C v dreve, znesie aj mierne mrazy okolo -2°C v kvete. Je silne odolná voči fusáriovému vädnutiu (Fusarium avenaceum), dobre odolná voči chorobám.

PÔVOD: Slovensko, veľkoplodý čiernoplodý genotyp zo stredného a dolného Považia.

RAST: bujný, ale slabší než bieloplodý genotyp, vytvára mohutné a dlhoveké stromy.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: veľké, podlhovasté, čierne. Chuť je sladká až jemne sladkokyselkavá, vyváženejšia, osviežujúca. Plody obsahujú mnohé zdraviu prospešné látky, sú bohaté na železo, vitamíny C, E a B a antioxidanty.

DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, dlhé, od konca júna do augusta. Plody po dozretí opadávajú. Plody zbierame ručne alebo striasaním na plachty.

VYUŽITIE: na priamy konzum a mrazenie, sušenie, pečenie, či výrobu džemov, sirupov, zmrzlín či destilátov či kŕmenie hydiny.

STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne vlhkou, hlinitou či hlinito-ílovitou, výživnou pôdou, v suchších pôdach horšie rastie a ani plody nedosahujú takej veľkosti a kvality. Je vhodná do teplých, stredne teplých a chránených chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve v rámci moruší, podobne ako iné moruše náchylná na zmrznutie pukov, kvetov a letorastov počas neskorých jarných mrazov. Dobre odolná voči antraknóze.

PÔVOD: Kanada, Alberta, neďaleko Beaverlodge v povodí rieky Smoky, objavil W.D. Albright na svojej farme, ktorá sa neskôr stala výskumnou stanicou Beaverlodge Research Station, presadil ho okolo r. 1918, spolu s Dr. W.T. Macounom ho vybral koncom 20. rokov 20. storočia na testovanie, v roku 1928 ako Selekcia č. 9, v r. 1935 ako B.E.F. 3502 (1935), a znovu vybraný v r. 1950, na trh ho uviedol až v r. 1956 J.A. Wallace z Agriculture Canada, Beaverlodge, Alberta.

 
RAST: stredne bujný, najskôr vzpriamený, neskôr rozložitý až previsnutý, Dorastá do výšky 2-4,5 m a šírky 6 m, stredne silno až silno odnožuje. Je veľmi dlhoveký, dožíva sa viac než 70 rokov.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, kvitne stredne skoro.

 
PLODNOSŤ: skorá, veľmi vysoká (priemerne 4,58 kg/rastlinu, až 6 t/ha), mierne striedavá.

 
PLODY: stredne veľké(priemerne 12,4 mm), guľaté, po 7-11 v strapci. Šupka je purpurovočierna s osrienením. Chuť je veľmi sladká (priemerne 15,4 °Brix), jemná, pripomína chuť sušených sliviek. Plody obsahujú dosť väčších semienok, ktoré ale pri konzumácii nevadia (3,6 % hmotnosti plodov). Obsahom flavonoidov sa radí k jedným z najbohatších medzi muchovníkmi (550 mg/kg).

 
DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, v druhej polovici júna, počas vyše 2 týždňov (priemerne 15 dní od 10 % po 90 % zrelých plodov), nerovnomerné v rámci strapcov.

 
VYUŽITIE: ker je dekoratívny celoročne, najmä bielymi kvetmi na jar a červeno sfarbenými listami počas jesene. Je vhodný do stredne vysokých až vyšších živých plotov. Plody sú vhodné na priamy konzum, výrobu džemov, štiav, pečenie, mrazenie. Obsahujú veľa pektínu, dobre želírujú.

 
STANOVIŠTE: je vysoko prispôsobivý, má nízke nároky na prostredie a pestovanie. Preferuje slnečné stanovište a vlhkú, dobre priepustnú pôdu. Odroda vhodná aj do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve aj kvete, náchylnejší na listovú škvrnitosť (Entomosporium mespili), ale so strednými príznakmi.

PÔVOD: USA, prirodzená púčiková mutácia odrody Negronne v Ridgeville v Južnej Karolíne.

 
RAST: kompaktný, nízky vzrast do cca 1-1,5 m. Listy sú tmavozelené, hlboko laločnaté, veľmi atraktívne.

 
OPEĽOVACIE POMERY: partenokarpická odroda, nepotrebuje opelenie.

 
PLODNOSŤ: skorá, v teplých oblastiach bohatá.

 
PLODY: menšie, vínovočervené až fialové plody s červenou dužinou lahodnej, sladkej chuti.

 
DOZRIEVANIE: od polovice septembra.

 
VYUŽITIE: plody sú vhodné na priamy konzum, prípravu džemov, želé, do koláčov.

 
STANOVIŠTE: slnečné a chránené stanovište, ľahká, na humus bohatá a dobre odvodnená pôda. Odroda vhodná aj pre pestovanie v kontajneri (min. priemer 25 cm) na terasách, balkónoch.

 
ODOLNOSŤ: nenáročná odroda, odolná voči suchu a mrazu do -16 °C. Mladé rastliny pestujeme prvé 2-3 roky v kvetináči a v zime chránime pred mrazom prikrytím alebo presunutím do chladnej miestnosti.

PÔVOD: ČR, Chlumec nad Cidlinou, vypestoval ju Jan Říha ako semenáč z voľného opelenia Ostheimskej v r. 1893 a pomenoval ju po starostovi a škôlkarovi V. Vackovi.

RAST: stredne bujný, zdravý, tvorí charakteristické guľovité koruny skôr hustejšie, s hlavnými konármi dostatočne silnými. Postranné konáre sú previsnuté, dlhé. Obrast vnútri stromu zvykne presychať.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne zároveň s neskoro kvitnúcimi čerešňami, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: čerešne Hedelfingenská, Thurn Taxis (Schneiderova), Troprichterova, višňa Kӧrӧšská.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná v prítomnosti vhodných opeľovačov.

PLODY: stredne veľké (4-5 g) guľovité až sploštené. Šupka je tmavočervená, lesklá, je to kyselka. Dužina je veľmi jemná, riedka, svetločervená, šťavnatá, šťava len slabo až stredne farbí. Chuť je kyslastá až sladkastá, mierne trpkastá, v plnej zrelosti veľmi dobrá až výborná, príjemne korenistá. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, 4. čerešňový týždeň, teda v 2. polovici júna. Dobre drží na strome. Zvláda dopravu aj v stave plnej zrelosti.

VYUŽITIE: stolová odroda vhodná na priamy konzum, ale aj na spracovanie na kompóty, džemy, sirupy, destiláty, likéry či na pečenie.

STANOVIŠTE: slnečné. Stromy sú vhodné do každej, čo i len trochu úrodnej pôdy ale z pôd hlbokých a hlinitých sú plody neobyčajne veľké a krásne. Je vhodná aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuvzdorná v dreve aj kvete, silne odolná voči praskaniu plodov počas dlhotrvajúcich dažďov a voči monilióze.

PÔVOD: ČR, Šlachtiteľská stanica vo Velkých Losinách, vyšľachtili Lubomír Šenk a Bohumil Krňávek ako kríženec odrôd Chenonceaux x Rote Vierländer.

 
RAST: bujný, po vstupe do plnej plodnosti (6.-7. roku po výsadbe) stredný, výška cca. 1,3 m, šírka 1,4 m, hustý, krovitého až guľovitého tvaru. Kostrové výhony sú hrubé, vzpriamené. Raší skoro až stredne skoro. Odporúčame zasadiť o 15 cm hlbšie, než rástla v škôlke.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne skoro až stredne skoro, pomerne dlho. Vhodné opeľovače: Rote Vierländer, Jonkheer van Tets. Kvety spŕchajú len minimálne.

 
PLODNOSŤ: skorá a vysoká, pravidelná, plná už v 6. roku po výsadbe, priemerne 5-8,5 kg/ker.

 
PLODY: strapce sú stredne dlhé (priemerne 5,6 cm, na mladom dreve 6,9 cm), stredne husté s 8-23 bobuľami. Bobule sú veľké, guľovité až plocho guľovité. Šupka je tenšia, pevná, lesklá, sýtočervená až tmavočervená. Dužina je mäkšia, sýtočervená, veľmi šťavnatá, šťava silno farbí. Chuť je sladkokyslá, aromatická.

 
DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, v 1. polovici júla, zároveň s odrodou Detvan. Bobule dozrievajú takmer rovnomerne.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, na výrobu kompótov, džemov, sirupov, muštov, vína.

 
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, najviac preferuje ťažšie, hlbšie, úrodné pôdy s dostatočnou vlahou. Vhodná do všetkých polôh pre ríbezle, aj vyšších.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, kvetných pukoch a v kvetoch, silne odolná voči antraknóze (Drepanopeziza ribis) a americkej múčnatke egreša (Sphaerotheca mors uvae).

PÔVOD: Švédsko, Kristianstad, v roku 1996 vyšľachtil B. Sjostedt ako selekciu genotypu Ru 1-61 op.

 
RAST: stredne bujný, vzpriamený, dorastá do výšky 1-1,5 m. Početné výhony sú takmer beztŕnne. Pri pásovej výsadbe rastliny sadíme 0,5-1m od seba a s oporou (plot, drôt). Rastliny vyžadujú okopávku a zamulčovanie (v zatrávnení strádajú), v suchom lete pravidelnú zálievku, koncom februára / začiatkom marca pravidelný rez. Hnojíme kompostom, vyzretým hnojom, výluhmi.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

 
PLODNOSŤ: vysoká

 
PLODY: menšie až stredne veľké, guľaté až kužeľovité, tmavočervené. Chuť je osviežujúco sladkokyslá, kyslejšia, výrazne aromatická.

 
DOZRIEVANIE: 2x rodiaca odroda: 1. úroda na letorastoch vyrastajúcich z minuloročných výhonov začiatkom júna a 2. úroda z letorastov vyrastajúcich zo zeme od polovice augusta až do mrazov. Dozrieva asi týždeň pred Autumn Bliss. Plody sa ľahko oberajú.

 
VYUŽITIE: najmä na spracovanie na šťavy, sirupy, džemy, ovocné kože, želé, destiláty, zmrzliny, koláče apod., ale aj na priamy konzum.

 
STANOVIŠTE:slnečné, chránené. Najlepšie sa jej darí v humóznej, dobre priepustnej, ale dostatočne vlhkej a na vápno chudobnej pôde. Odroda vhodná aj do vyšších oblastí.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná. Je ešte odolnejšia voči plesni sivej (Botrytis cinerea) než odroda Autumn Bliss. Je stredne až slabšie odolná voči odumieraniu výhonov malín spôsobenému najmä hubou Fusarium avenaceum.

PÔVOD: druh pochádza z mierneho pásma Európy od Škandinávie a britských ostrovov na severe až po Španielsko na juhu a Kaukaz na východe. Odroda Karpatia pochádza zo Slovenska, VÚOOD Bojnice, vyšľachtil ju Jan Šimánek ako klonovú selekciu z 32 najlepších klonov z populácie Rosa villosa. Zaregistrovaná bola v roku 1973.

RAST: bujný, vzpriamený, v obobí plodnosti mierne rozložitý, dorastá do výšky a šírky cca. 2-2,5 m. Je to opadavý ker, základné konáre sú hrubé, pevné, bohato rozkonárené. Jednoročné výhony sú hrubé, dlhé, vzpriamené, vínovočervené, riedko ostnaté. Listy sú zložené, nepárno perovité s oceľovozelenými lístkami, na rube matnými, chlpatými. 

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne raz počas mája, často koncom mája. Kvety sú stredne veľké (6-8 cm), jednoduché, prevažne s 5 lupienkami ružovej farby. Tvoria sa na krátkom rodivom obraste po 3-5 kusov.

PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná.

PLODY: šípky sú veľké (20-25 mm široké, 32 mm dlhé), kvapkovitého až hruškovitého tvaru. Šupka je žiarivo červená, lesklá, riedko chlpatá. Stopka plodu je krátka. Dužina je na šípky hrubá, pevná. Chuť je sladkokyslá. Obsahujú veľa vitamínu C (priemerne 1200 mg na 100 g)

DOZRIEVANIE: už koncom augusta, približne počas 10 dní. Po dozretí neopadávajú, neskôr mäknú.

VYUŽITIE: ker je vhodnou súčasťou voľnejšie rastúcich živých plotov, najmä tam, kde treba, aby bol plot nepriestupný, do menších aj väčších záhrad. Dá sa použiť aj ako solitéra okrasná dozrievajúcimi šípkami. Plody sú vhodné najmä na výrobu hustých džemov či ovocnej kože, po rozkrojení a odstránení semienok s pichľavými chĺpkami aj na sušenie v sušičke na čaj či rozomletie a vitamínový prídavok do müsli.

STANOVIŠTE: slnečné alebo polotieň, nie je náročná na pôdu.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve do asi -29 °C až -34 °C a aj v kvete je dobre odolná voči neskorým jarným mrazom a chladnému počasiu. Počas vlhkejších rokov v čase dozrievania môžu dozreté plody praskať, preto netreba otáľať s ich zberom. 

PÔVOD: veľmi stará odroda, vznikla buď v Nemecku, ako náhodný semenáč pri zámku Gravenstein v Schleswig-Holsteinsku alebo v Taliansku, v južnom Tyrolsku, je známa od 17. storočia.

RAST: bujný, vytvára veľké až veľmi veľké, široké, rozložité, neskôr až previsnuté koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro, je zlým opeľovačom (triploid). Vhodné opeľovače: Ananásová reneta, Baumannova reneta, Bernské ružové, Boikovo, Coxova reneta, Croncelské, Idared, Ingrid Marie, James Grieve Red, Jonathan, Krasokvet žltý, McIntosh, Ontário, Oldenburgovo, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné, Ušľachtilé žlté, Zvonkové.

PLODNOSŤ: neskorá (okolo 7.-10. roku po výsadbe), dobrá, striedavá, priemerne 12-16 t/ha.

PLODY: stredne veľké až väčšie (130-170 g), sploštene guľovité až vysoko guľovité, silne rebrovité, pozdĺžne nesúmerné. Šupka je pevná, hladká, stredne mastná až mastná, žltozelená až žltá, prekrytá pruhovaným purpurovočerveným líčkom. Dužina je zelenkasto krémová, jemná, šťavnatá. Chuť je sladkokyslá, veľmi aromatická, vynikajúca.

DOZRIEVANIE: zber koncom augusta až v prvej polovici septembra, konzumne dozrievajú asi po 2 týždňoch po zbere, vydržia do konca októbra či do polovice novembra.

VYUŽITIE: výborné jablko najmä na priamy konzum, ale aj na sušenie, výrobu muštov, vína, destilátov. Dobre sa skladujú.

STANOVIŠTE: slnečné, teplejšie a vlhkejšie, lepšie pôdy. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh. Neznáša mrazové a inverzné polohy. V suchých, veterných polohách plody predčasne opadávajú.

ODOLNOSŤ: menej mrazuodolná v dreve aj kvete, odolnejšia voči rakovine, stredne až menej odolná voči chrastavitosti, múčnatke.

PÔVOD: USA, Massachusetts, Bolton, našiel ju ako náhodný semenáč na svojej záhrade zrejme generál Steven Partridge Gardner niekedy pred rokom 1844, kedy bola uvedená v časopise Magazine of Horticulture. Cez škôlkara Thomasa Riversa sa dostala do Spojeného kráľovstva, kde bola populárna najmä v súkromných záhradách a sadoch. Synonymá a cudzie názvy: Mother, Nonnenit, Queen Mary, Lavantaler Bananenapfel, Mutterapfel, Gardner's Apple, Queen Anne, American Mother, Mother of America, Pomme mere, Skvostné z Roztok.

RAST: v mladosti stredne bujný, neskôr slabší. Vytvára spočiatku vysoko guľovitú, neskôr mierne rozložitú, menšiu až stredne veľkú korunu.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, je dobrým opeľovačom pre iné odrody. Kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače napr.: Coxova reneta, Golden Delicious, James Grieve, Jonathan, London Pepping, Malinové holovouské, Melrose, Oldenburgovo, Ontario, Starking, Starkrimson Delicious. Neopeľuje sa dobre s odrodou Wealthy.

PLODNOSŤ: skorá, pravidelná, hoci striedavej veľkosti, zriedkakedy vynechá.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 130-195 g), tupo kužeľovité, vyššie, pri kalichu charakteristicky zúžené, nepravidlene rebrovité. Šupka je takmer hladká, polomatná, suchšia, hrubšia, ale pomerne krehká, najskôr špinavozelená, v plnej zrelosti tmavožltá až zlatožltá, prekrytá z väčšej časti tmavočerveným líčkom, pruhovaným najmä na oslnenej strane a bodkovaným až mramorovaným najmä v kališnej časti. Dužina je žltá, krehká, v optimálnej zrelosti šťavnatá, na vzduchu málo hnedne. Chuť je výborná, sladká, veľmi aromatická a príjemne korenistá, pred prezretím až s banánovou príchuťou.

DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, konzumne dozrieva v októbri, vydrží uskladnená do decembra, z vyšších polôh môžu aj dlhšie, ale väčšinou po Vianociach rýchlo múčnatejú.

VYUŽITIE: výborné stolové jablko na priamy konzum, ale aj na pečenie, výrobu muštov či výživ.

STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne vlkhou, ale dobre odvodnenou pôdou, neznáša ťažkú ílovitú pôdu, ale ani suchú, kde plody predčasne padajú a prezrievajú. Je vhodná  najmä do stredne teplých, pred vetrom chránených polôh, znesie aj vlhkejšie ovzdušie.

ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná v dreve a v kvete, silne odolná voči chrastavitosti, stredne až menej voči múčnatke, rakovine v ťažkej pôde. Má sklon k horkej škvrnitosti dužiny. Často ju napáda voška vlnačka krvavá.

PÔVOD: Francúzsko, registrovaná v r. 1986, odroda vznikla selekciou hybridných semenáčov zo sadu Migoule v dedine Ussac v regióne Corréze, ktoré pochádzali z voľného opelenia japonského gaštanu (Castanea crenata) a európskeho gaštanu (Castanea sativa). Pôvodný názov bol Marron de Migoule.

 
RAST: silný, polovzpriamený, dorastie do 13-20 m, odporúčaný spon výsadby je 10-15 m.

 
OPEĽOVACIE POMERY: je čiastočne samoopelivý, dobre opeľuje väčšinu jedlých gaštanov so sterilným peľom, kvitne stredne skoro. Prítomnosť ďalšej odrody zvýši úrodnosť.

 
PLODNOSŤ: skorá (do 4-5 rokov po výsadbe), vysoká.

 
PLODY: veľké až veľmi veľké, pevné, lesklé, mahagónovo červené ukryté vo veľkých, krátko a málo tŕnitých čiaškach. Sú sladké, chuťovo dobré.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré, od konca septembra do októbra. Skladovať v chlade sa dá do februára.

 
VYUŽITIE: na pečenie, výrobu gaštanového pyré a dezertov, dobre sa lúpe.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, pôda ľahšia, hlboká, slabo až stredne kyslá, nevápnitá, do 400 m n.m.

 
ODOLNOSŤ: odolný voči parazitickej hube Phytophthora spp. spôsobujúcej atramentovú škvrnitosť a náhle odumieranie, vyššie odolný voči rakovine kôry gaštanov (Cryphonectria parasitica) ako väčšina krížencov C. crenata x C. sativa. Je dobre mrazuvzdorný do -26 °C.

PÔVOD: zrejme z Grécka alebo Talianska, odkiaľ sa v 1. pol. dostala do Francúzska, kde dostala meno po kráľovne Claudii "Reine Claude".

RAST: najskôr bujný, neskôr stredne bujný. Vytvára široko a vysoko guľovité, veľké koruny. Používa sa aj ako podpník.

OPEĽOVACIE POMERY: je cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Althanova ringlota, Bystrická, Mirabelka nancyská, Oullinská ringlota, Vlaška. Sama dobre opeľuje Althanovu ringlotu a Flotowovu mirabelku.

PLODNOSŤ: skorá, veľmi striedavá, od veľmi vysokej po nízku po preplodení, dá sa regulovať vhodným rezom a prebierkou v plodnom roku.

PLODY: stredne veľké (priemerne 22-25 g), guľaté, na oboch koncoch stlačené, nesúmerné. Šupka je zelená až zelenožltá, na slnečnej strane s červenohnedými bodkami a škvrnami, pri stopke hrdzavo sieťovaná. Dužina je zelenožltá, stredne tuhá až mäkká, rôsolovitá, veľmi šťavnatá. Chuť je sladká, aromatická, korenistá, výborná, jedna z najlepších. Kôstka je odlučiteľná od dužiny v závislosti od polohy, v teplých, vlhkých polohách veľmi dobre.

DOZRIEVANIE: v 2. polovici až koncom augusta, postupne. Na zaváranie sa zbiera 2 týždne pred plnou zrelosťou.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, zaváranie kompótov, výrobu destilátov, ale aj netradične sfarbených džemov. 

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s dostatočne vlhkou, úrodnou pôdou. V suchej a chudobnej pôde ostávajú plody malé a kôstka sa zle oddeľuje od dužiny. Vhodná do teplých a stredne teplých oblastí.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve aj v kvete. Je stredne tolerantná voči šarke. Je stredne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa) a menej náchylná na moniliózu plodov (Monilinia fructigena), len pri vysokej úrode plodov v zhlukoch je náchylnejšia, treba udržiavať vzdušnú korunu a robiť prebierku plodov. Napáda ju piliarka slivková (Hoplocampa minuta) a v plnej zrelosti aj osy.

PÔVOD: pôvodný areál sa tiahne himálajskym oblúkom od Afganistanu a S Indie cez Bhután a J Tibet až do provincie S’-čchuan v JV Číne až k Pekingu a do severočínskej provincie Liao-ning, zasahuje aj na Tchaj-wan, Kórejský poloostrov a do Japonska, rastie v krovinách, v nadmorskej výške od 100 až do 3000 m n. m. Je príbuzná rakytníkom.

RAST: stredne rýchly. Tento opadavý ker dosahuje výšku až 4 m, s letorasty má striebristo šupinaté. Listy sú striedavé, stopkaté, elipsovité, na líci riedko bielo šupinaté, na rubu husto bielo šupinaté, pôsobia striebristým dojmom. Rez len na usmernenie rastu, príp. vyradenie suchých konárov.

OPEĽOVACIE POMERY: s rôznou mierou samoopelivosti, niektoré jedince sú plne samoopelivé, niektoré čiastočne, iné cudzoopelivé. Odporúčame vysádzať aspoň 2 rastliny vedľa seba, aspoň 2, lepšie 4 m od seba. Kvitne koncom apríla až v máji, väčšinou uniká mrazom. Kvety sú obojpohlavné, biele, silne voňavé, vyrastajú po 1-7.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, spoľahlivá.

PLODY: guľovité kôstkovice veľkosti menších červených ríbezlí (6–9 mm), červené s lenticelami a jednou kôstkou. Pred dozretím trpkokyslé, po dozretí šťavnaté, sladkokyslé (priemerne 8,3 % cukru) s príjemnou arómou.

DOZRIEVANIE: od druhej polovice septembra až do novembra. Pozbierané plody vydržia aj 2 týždne pri izbovej teplote. Zbierajú sa strasením na plachtu alebo stiahnutím zrelých plodov z vetvičiek.

VYUŽITIE: ako veľmi okrasná sa hodí do živých plotov, vetrolamov, záhrad, parkov, medzí, dobre znáša aj mestské prostredie. Kvety sú medonosné, obsahujú veľa nektáru. Plody sú vhodné na priamy konzum, výrobu džemov, sirupov či ovocnej kože.

STANOVIŠTE: slnečné, darí sa jej vo väčšine pôd, ktoré sú dostatočne odvodnené, nemá rada plytké, vápenité pôdy. Vyžaduje zamulčovanie, ale netreba ju hnojiť, sama si viaže vzdušný dusík pomocou symbiotických nitrifikačných baktérií, ktoré má na koreňoch.

ODOLNOSŤ: odolná voči mrazom, suchu, vysokým teplotám, vetru, chorobám aj znečisteniu ovzdušia či zasoleniu pôdy.

PÔVOD: medzidruhový kríženec medzi gaštanom jedlým (Castanea sativa) a gaštanom vrúbkovaným (Castanea crenata), ľudovo nazývaným gaštan japonský. Konkrétne ide o semenáče odrody Bouche de Betizac (C. sativa x C. Crenata) pravdepodobne opelené odrodou Brunella (C. sativa x C. crenata), tj. 50 % crenata. Semená boli získané zo stromov rastúcich v ČR a vysiate a dopestované u nás v škôlke v Moravskom Lieskovom.

RAST: bujný, väčšinou bujnejší než v prípade gaštana jedlého, ale väčšinou nedorastá takej výšky ako gaštan jedlý, lebo veľmi skoro vstupuje do plodnosti, skôr do 8-10 m.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, vyžaduje prítomnosť druhého geneticky odlišného jedinca, či už semenáča alebo kultúrnej odrody. Kvitne v máji. Samčie kvety sú zoskupené na dlhých, vzpriamených jahňadách, samičie kvety sú v dolnej časti samičích.

PLODNOSŤ: skorá v rámci gaštanov (prvé plody už v 3. roku života), obvykle veľmi vysoká.

PLODY: tmavohnedé, guľovité nažky široko vajcovitého tvaru a veľkosti 3-4 cm, nažka je pri vrchole hrotitá a jemne chlpatá, uložená je v silne ostnatej čiaške. Semenáče sa medzi sebou odlišujú v ľahkosti olúpania. Chuť plodu v surovom stave je mierne trpkastá, po tepelnej úprave (upečení či uvarení) sladká, plná, medzi jednotlivými semenáčmi sú chuťové rozdiely. Plody sú nutrične bohaté (vitamín B, C, E, esenciálne mastné kyseliny, vysoký obsah vlákniny a minerálnych látok).

DOZRIEVANIE: v priebehu októbra.

VYUŽITIE: do sadov, parkov, alejí a veľkých záhrad. Výborná medonosná rastlina: kvety sú veľmi nektárodajné s kvalitným peľom a dáva aj medovicu. Plody sú po uvarení alebo upečení veľmi chutné. Využívajú sa v cukrárstve, pri výrobe gaštanového pyré alebo gaštanovej múky. Skladovateľnosť plodov pri nízkej teplote a primeranej vlhkosti je až 6 mesiacov, v domácich podmienkach si treba dať pozor na plesne.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, pôda ľahšia, hlboká, preferuje slabo až stredne kyslú, ale zvládne aj kyslejšie a piesčitú. Dôležité je, aby bola nevápnitá. Je vhodný do teplých a stredne teplých aj chránených vyšších polôh do približne 600 m n.m.

ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolný v dreve do cca. -23 °C. Jednotlivé semenáče často rašia skôr než gaštan jedlý (C. Sativa) a preto sú často náchylnejšie na poškodenie letorastov neskorými jarnými mrazmi. Často však lepšie znášajú chladné a vlhké počasie počas kvitnutia a často lepšie dozrievajú v chladnejších rokoch. Je vyššie odolný voči poškodeniu parazitickou hubou Phytophthora spp. spôsobujúcej atramentovú škvrnitosť a náhle odumieranie a vyššie tolerantný voči rakovine kôry gaštanov (Cryphonectria parasitica). Po dobrom zakorenení je silne suchuvzdorný.

PÔVOD: Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, vyšľachtená v roku 1966 na výskumnej stanici East Malling Research Station ako kríženec odrôd (Resistenta x Whinhams Industry) x Keepsake a uvedená na trh v roku 1981.

 
RAST: bujný, stredne hustý, tvar kríka je obrátene vajcovitý. Výhony rastú polovzpriamene a sú stredne otŕnené jednoduchými a menej dvojitými dlhými tŕňmi, listy sú veľmi lesklé.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, v súkvetí sú väčšinou tri kvety.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľké, tvarovo nevyrovnané, guľovité až elipsovité. Zrelé plody majú rovnomerne rozloženú žltozelenú farbu so stredne výrazným žilkovaním. Šupka je slabo osrienená a stredne chlpatá, tenká až hrubšia. Chuť je dobrá, sladkokyslá bez vône. Stopka je dlhá.

 
DOZRIEVANIE: skoré, v druhej polovici júna na priamy konzum, o týždeň skôr na konzervovanie.

 
VYUŽITIE: najmä na spracovanie: výrobu kompótov, želé, džemov, do koláčov, ale aj na priamy konzum.

 
STANOVIŠTE: pred vetrom chránené, slnečné stanovište až polotieň a humózne, priepustné, ale dostatočne vlhké pôdy bohaté na živiny. Odroda vhodná do teplých a stredných polôh. V zatrávnení rastlina stráda, potrebuje zálievku počas suchej letnej periódy a vyžaduje okopávku alebo zamulčovanie.

 
ODOLNOSŤ: dobre mrazuvzdorný, vysoko odolný voči americkej múčnatke egreša (Sphaerotheca mors uvae).

PÔVOD: USA, kríženec odrôd Agenská x Grand Duke, zač. 20. st.

RAST: stredne silný rast, vytvára vysoko pyramidálnu, redšiu korunu.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá odroda, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom.

PLODNOSŤ: skorá, prináša pravidelné, vysoké úrody.

PLODY: veľké, podlhovasté, na oboch koncoch zúžené (30 - 40 g). Šupka je pevná, tmavomodrá až tmavofialová so svetlomodrým osrienením, kyslastá. Dužina je zelenožltá, šťavnatá. Chuť sladká/ sladkokyselkavá, lepšia v teplých polohách a po úplnom dozretí, mierne aromatická. Pomerne dobrá oddeliteľnosť dužiny od kôstky.

DOZRIEVANIE: začiatkom septembra.

VYUŽITIE: priamy konzum, spracovanie, mrazenie, výrobu pálenky. Plody dobre znášajú prepravu.

STANOVIŠTE: hlinité, úrodné, výživné pôdy a teplé, chránené polohy. Neznáša chladné a zamokrené stanovištia.

ODOLNOSŤ: odroda tolerantná k šarke, v dreve odolná voči mrazu, v kvete stredne odolná voči mrazu, náchylnejšia na moniliózu.

PÔVOD: Poľsko.

 
RAST: silný vzpriamený rast, výhony dorastajú do výšky 1,5 m až 1,8 m.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá rastlina.

 
PLODNOSŤ: vysoká a pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľké, sýtočervené, lesklé, kompaktné, kužeľovitého tvaru, ľahko sa oberajú; chuť je výborná, dezertná, aromatická, sladká. Jedna z najžiadanejších odrôd.

 
DOZRIEVANIE: dvakrát ročne, prvýkrát začiatkom augusta, 2. úroda je až do neskorej jesene.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, pečenie, mrazenie, ďalšie spracovanie.

 
STANOVIŠTE: slnečné a chránené stanovište, priepustná a výživná pôda.

 
ODOLNOSŤ: dobrá odolnosť voči hnilobe a odumieraniu, plne mrazuvzdorná odroda.

PÔVOD: Maďarsko.

RAST: je slabší, vytvára vzdušnú, redšiu korunu.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá odroda, kvitne skoro až stredne skoro. Vhodné opeľovače: Tétényi bötermö, Buda Tétényi, Tétényi Rekord.

PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké plody (priemerne 2,9 g) valcovitého, bacuľatého tvaru. Škrupina je polopapierová, mäkšia ako má Tétényi Rekord, ľahko sa lúska luskáčikom. Podiel jadra je 42-50 % (priemerne 1,3 g). Jadro je svetložltej farby, príjemne sladké.

DOZRIEVANIE: veľmi skoré, v 1. polovici septembra.

VYUŽITIE: priamy konzum, sušenie, praženie, výroba cukroviniek, marcipánu.

STANOVIŠTE: ideálne je slnečné stanovište, stredne ťažká pôda bohatá na humus a živiny. Vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: stredne až vyššie mrazuodolná v kvetných pukoch a kvetoch.

PÔVOD: lombardská lieska (Corylus maxima) nie je presne známeho, európskeho pôvodu, možno od Čierneho mora, je to stará odroda. 

RAST: stredne bujný až bujný, vytvára husté kry polovzpriameného tvaru do výšky a šírky 4-6 m. Stredne silno až silno podrastá. Listy sú sfarbené do bordova.

OPEĽOVACIE POMERY: samičie kvety začínajú rozkvitať skoro až stredne skoro a skôr než samčie, ktoré kvitnú neskoro až veľmi neskoro, ale napriek tomuto protogynickému kvitnutiu je čiastočne samoopelivá. Vhodné opeľovače: Hallská obrovská, Webbova atď.

PLODNOSŤ: stredná (2,5 kg/strom), stredne pravidelná.

PLODY: súplodie tvoria viac než 4 plody. Ich pančušky sú červené, dlhšie než plody, iba málo vykrajované. Plody sú malé až stredne veľké (priemerne 2 g, od 1,8 po 2,3 g), dlhé, valcovité, hnedé s ružovkastým nádychom. Jadro je menšie (priemerne 1 g), veľmi dobre vypĺňa celú škrupinu (priemerne tvorí 52 % hmotnosti plodu). Šupka jadra je červenkastá až hnedočervená a buď nie je vôbec alebo len veľmi slabo skorkovatená. Jadro sa lúska stredne dobre. Chutí veľmi dobre, aromaticky, sladkasto až sladko, má vysoký podiel tukov. Podiel jadra z hmotnosti plodu je stredný až vysoký (až 55 %), dvojité jadrá sa nevyskytujú.

DOZRIEVANIE: stredne skoré - počas 2. dekády septembra.

VYUŽITIE: priamy konzum aj cukrárenské spracovanie.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, chránené pred severnými vetrami a mimo mrazových kotlín. Pôdy najlepšie ľahšie hlinitopiesčité či piesčitohlinité s dostatkom živín a vlahy v teplých až stredne teplých pestovateľských oblastiach (do cca. 450 m n.m.).

ODOLNOSŤ: mrazuodolná v dreve do -34 °C, silne mrazuodolná aj v samčích kvetoch. Veľmi málo náchylná na botrytídu (Botrytis cinerea).

PôVOD: Anglicko, Aldermaston v Berkshire, okolo roku 1770 ju ako náhodný semenáč našiel riaditeľ školy John Stair. Rozmnožovala ju škôlka Richarda Williamsa v Turnham Green v Middlesexe a neskôr sa dostala aj do USA. Dnes je jednou z najpestovanejších odrôd. 

RAST: v mladosti stredne bujný, neskôr slabý. Stromy veľmi rýchlo starnú. Koruna je ihlanovitá, široko pyramidálna, neskôr nepravidelná, vyššia, guľovitá.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače: Boscova fľaša, Clappova maslovka, Crassanská, Hardyho maslovka, Charneuská, Júlová, Krivica, Konferencia, Parížanka, Mechelenská, Neue Poiteau. Je nekompatibilná s Avranšskou.

 
PLODNOSŤ: veľmi skorá (2-5 rokov po výsadbe), vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 180-190 g), baňato kužeľovité, k stopke mierne prehĺbené, ku kalichu niekedy zúžené, nesúmerné. Šupka je hladká, bez osrienenia a hrdze alebo len s minimom, mierne mastná, nerovná, zelenobiela, v plnej zrelosti zelenožltá až žltá, zriedkavo s menším červeným, pruhovaným líčkom. Dužina je biela, veľmi jemná, maslovitá bez kamienkovitosti, veľmi šťavnatá, nehnedne. Chuť je výborná, sladkokyslá, aromatická, výrazne korenistá.

 
DOZRIEVANIE: zber na prelome augusta a septembra, zbiera sa ešte zelenobiela, konzumne dozrieva po 10-14 dňoch, vydrží 1-2 týždne, v chladiarni aj 3 mesiace. Prepravu znáša dobre po dostatočne včasnom zbere.

 
VYUŽITIE: veľmi univerzálna odroda, veľmi vhodná na priamy konzum, výrobu kompótov, džemov a destilátov, ale aj na muštovanie, sušenie a pečenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené. Vyžaduje úrodnejšie, priepustné, hlinité pôdy. Vo vlhkých a studených pôdach a v otvorených a inverzných polohách namŕza a plody sú repovité.

 
ODOLNOSŤ: menej mrazuodolná v dreve, silne mrazuodolná v kvete, ak kvety namrznú, tvorí aj bezsemenné plody. Dobre odolná voči chrastavitosti, málo ju napadajú škodcovia okrem obaľovača - plodokazu hruškového (Cydia pyrivora)

Podpník pre slivky a marhule. Ide o bujne rastúci podpník so silným koreňovým systémom, znesie i ťažšie a mokrejšie, ale i suchšie a menej kvalitné, štrkovité pôdy. Nevýhodou je vytvorenie veľkého množstva výmladkov a neskorší nástup do plodnosti.

PÔVOD: Francúzsko, Oullins pri Lyone, semenáč neznámeho pôvodu, ktorý v roku 1860 uviedol na trh škôlkar M. Massot.

RAST: spočiatku bujný, neskôr stredne bujný, tvorí najskôr guľovité, redšie, vysoké, neskôr rozložité koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom, napr. pre odrody: Althanova ringlota, Kirkeho, Malvazinka a Zelená ringlóta.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: sú veľké (priemerne 45-50 g), guľovité, súmerné. Šupka je svetlošedo, akoby voskovo, osrienená, žltá až žltozelená, jemná, dužina pri zrelých plodoch presvitá, niekedy s hrdzou, mierne voní a je kyslastá až trpkastá, niekedy sa sťahuje zle, inokedy dobre. Dužina je žltá, pri plne vyzretých plodoch až priesvitná, šťavnatá. Chuť sladká, jemne aromatická, veľmi dobrá až výborná. Kôstka je veľmi dobre oddeliteľná od dužiny, len počas chladného a daždivého leta horšie.

DOZRIEVANIE: postupne od 1. polovice do konca augusta.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a výrobu džemov či destilátov, pred plnou zrelosťou aj kompótov. Prepravu znáša v dobe dozrievania dobre, po plnom dozretí už zle.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Nie je náročná na pôdu, ale najlepšie sa jej darí v úrodných hlinitých pôdach. Pri preplodení a v chladných polohách sú plody drobné, málo kvalitné, zahnívajú na strome a ťažko sa dužina oddeľuje od kôstky. Je vhodná najmä do teplých polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne až silne mrazuodolná v kvete, spoľahlivo tolerantná voči šarke. Počas dlhotrvajúcich dažďov praská menej ako ostatné ringloty. Je stredne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa) a málo náchylná na moniliózu plodov (Monilinia fructigena). Veľmi však láka osy.