Listnaté kry dodajú vašej záhrade štruktúru, farbu a príjemnú atmosféru. Naša ponuka zahŕňa rôzne druhy, ktoré sú ideálne pre živé ploty, solitérne výsadby alebo ako podpora biodiverzity. Vyberte si z odrôd, ktoré sú nielen estetické, ale aj praktické, a prineste do svojej záhrady prírodnú krásu bez veľkých nárokov na údržbu.
Zoradiť podľa:
47 produktov
47 produktov
PÔVOD: Francúzsko, Nancy vyšľachtil ho Victor Lemoine v roku 1896 ako jednu z prvých plnokvetých odrôd odrodu orgovánu obyčajného (Syringa vulgaris) a pomenoval ho po Victorovi Charlesovi Joly, francúzskom lekárovi, hoteliérovi a spisovateľovi záhradníckej tematike. Synonymum: Chas Joly.
RAST: stredne bujný, je to opadavý listnatý krík dorastajúci do výšky 3-4 m a šírky 2,5-4 m. Mladé letorasty majú červenkastý nádych. Stará kôra je šedohnedá a vo vyššom veku sa po malých kúskoch odlupuje. Listy sú široko vajcovité až srdcovité, šťavnato zelené.
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivý, s obojpohlavnými kvetmi opeľovanými hmyzom. Kvitne v koncom apríla až v máji dlhými a relatívne úzkymi (12-22x7-10 cm) metlinami menších (cca. 1,6 cm dlhých), silne a príjemne voňavých kvetov. Kvetné puky sú veľmi tmavopurpurové. Otvorené kvety sú tmavopurpurové a poloplné. Keďže vnútorné lupene kvetov sú často podvihnuté a jemne skrútené, spodná časť lupeňov svetlopurpurovej farby vytvára dvojfarebný efekt. Po odkvitnutí odporúčame kvety odstrihnúť.
PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody.
PLODY: tobolky obsahujúce semená, ale nepestuje sa pre plody.
DOZRIEVANIE: najmä v júli a auguste, ale nepestuje sa pre plody.
VYUŽITIE: nádherný okrasný orgován vhodný do záhrad aj parkov, do voľne rastúceho živého plotu aj ako solitéra. Ako krásna a veľmi voňavá odroda je veľmi vhodná aj na rez do vázy. Je atraktívna aj pre opeľovačov. Kulinárne využitie: jeho sladká vôňa ho predurčuje k použitiu do sladkých jedál a do nápojov, vôňu uchováme v kandizovaných kvetoch, v orgovánovom cukre, sirupe či želé. Môžeme ho pridávať do krémov aj do cesta koláčov. Kozmetické využitie: na výrobu hydrolátov či éterického oleja do parfémov, pot pourri. Technické využitie: z listov sa dá získať zelené a hnedé farbivo, z konárikov žltooranžové. Drevo zo starších konárov sa vraj používalo na výrobu píšťal.
STANOVIŠTE: slnečné alebo polotieň, preferuje dobre odvodnenú, výživnú, humóznu pôdu, neutrálnu až mierne zásaditú. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladnejších polôh.
ODOLNOSŤ: mrazuodolný v dreve do -28 °C až -30 °C, stredne mrazuodolný v kvetných pukoch a kvetoch. Môže ho napádať bakteriálna škvrnitosť listov (Pseudomonas syringae), fytoftóra, podpňovky, múčnatka. Prevenciou je slnečné stanovište s dobrým prúdením vzduchu.
PÔVOD: Francúzsko, Nancy vyšľachtil ho Victor Lemoine v roku 189O ako jednu z prvých plnokvetých odrôd odrodu orgovánu obyčajného (Syringa vulgaris) a pomenoval ho po svojej manželke Emile Lemoine. Získal viacero významných ocenení, napr. v roku 1891 RHS Award of Merit, v rokoch 1937 a 1993 Award of Garden Merit tiež od RHS (britskej Kráľovskej záhradníckej spoločnosti) a v roku 1897 First Class Certificate. Synonymá: Mme Lemoine, Mad. Emile Lemoine, Mad. Lemoine.
RAST: stredne bujný až umiernený, je to opadavý listnatý krík dorastajúci do výšky 2-3 m a šírky 2-2,5 m. Mladé letorasty sú sviežozelené. Stará kôra je šedohnedá a vo vyššom veku sa po malých kúskoch odlupuje. Listy sú široko vajcovité, dlhé 9-12 cm, svetlozelené až strednezelené.
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivý, s obojpohlavnými kvetmi opeľovanými hmyzom. Kvitne veľmi bohato v 1. polovici mája dlhými a relatívne širokými (15-22x10-14 cm) metlinami stredne dlhých (cca. 1,7 cm dlhých), silne a príjemne voňavých kvetov. Na jednom konáriku sú až 4 metliny. Kvetné puky sú svetlozelenožlté. Otvorené kvety sú čistobiele a plné úzkych lupeňov. Po odkvitnutí odporúčame kvety odstrihnúť.
PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody.
PLODY: tobolky obsahujúce semená, ale nepestuje sa pre plody.
DOZRIEVANIE: najmä v júli a auguste, ale nepestuje sa pre plody.
VYUŽITIE: nádherný okrasný orgován vhodný do záhrad aj parkov, do voľne rastúceho živého plotu aj ako solitéra. Ako krásna a veľmi voňavá odroda je veľmi vhodná aj na rez do vázy. Je atraktívna aj pre opeľovačov. Kulinárne využitie: sladká vôňa kvetov ich predurčuje na použitie do sladkých jedál a do nápojov, vôňu uchováme v kandizovaných kvetoch, v orgovánovom cukre, sirupe či želé. Môžeme ho pridávať do krémov aj do cesta koláčov. Kozmetické využitie: na výrobu hydrolátov či éterického oleja do parfémov, pot pourri. Technické využitie: z listov sa dá získať zelené a hnedé farbivo, z konárikov žltooranžové. Drevo zo starších konárov sa vraj používalo na výrobu píšťal.
STANOVIŠTE: slnečné alebo polotieň, preferuje dobre odvodnenú, výživnú, humóznu pôdu, neutrálnu až mierne zásaditú. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladnejších polôh.
ODOLNOSŤ: mrazuodolný v dreve do -28 °C až -30 °C, stredne mrazuodolný v kvetných pukoch a kvetoch. Môže ho napádať bakteriálna škvrnitosť listov (Pseudomonas syringae), fytoftóra, podpňovky, múčnatka. Prevenciou je slnečné stanovište s dobrým prúdením vzduchu.
PÔVOD: Litva, vyšľachtil Leonardas Bakevičius okolo roku 1995. Ide o hybrid patriaci do skupiny neskoro kvitnúcich veľkokvetých plamienkov. Kultivar bol uvedený na medzinárodný trh a významné uznanie získal začiatkom roka 2000, pričom v roku 2004 získal medailu v Holandsku.
RAST: stredne bujný, kompaktná liana dosahujúca výšku 1,5-2 m. Keďže kvitne na letorastoch, ide o rastlinu 3. skupiny rezu, na jar sa zrezáva hlboko (cca 30 cm nad zemou), čo pomáha rastline vyhnúť sa zimnému poškodeniu starého dreva.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzomopelivý. Kvitne na letorastoch od júna do septembra krásnymi sýtofialovými kvetmi s purpurovým pruhom s priemerom 7-10 cm. Často dochádza k prvej masívnej vlne kvitnutia začiatkom leta, po ktorej nasleduje slabšia druhá vlna koncom leta.
PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody.
PLODY: suchá, jednosemenná nažka, vajcovitého až splošteného tvaru s dlhým, hodvábnym a trvácnym čnelkom. Súplodia sú dekoratívne, po opadaní okvetných lístkov pripomínajú nadýchané striebornosivé chumáče.
DOZRIEVANIE: na jeseň, v októbri a novembri.
VYUŽITIE: veľmi dekoratívna liana vhodná k plotom, na pergoly, balkónové konštrukcie, aj do väčších nádob. Dekoratívnu hodnotu dopĺňajú aj plstnaté nažky po odkvitnutí.
STANOVIŠTE: vyžaduje slnko až polotieň. Uprednostňuje úrodnú, humóznu, vlhkú, ale dobre priepustnú pôdu. Prospeje mu neutrálne až mierne alkalické pH.
ODOLNOSŤ: je vysoko mrazuvzdorný v dreve až do −25 °C. Náchylný na vošky, slimáky a slizniaky (na mladých výhonkoch) a v horúcich suchých podmienkach na roztoče. V prostredí so stagnujúcim vzduchom sa môže vyskytnúť múčnatka.
BOTANICKÁ POZNÁMKA: plamienky nechávame výhradne pre potechu oka a opeľovačov - všetky časti rastlín rodu Clematis obsahujú glykozid ranunkulín, ktorý sa pri poškodení pletív (žuvaním, drvením) enzymaticky mení na toxický protoanemonín. Táto látka spôsobuje: Pri kontakte s pokožkou: Dermatitídu, pľuzgiere a pálenie. Pri požití: Intenzívne pálenie v ústach, nadmerné slinenie, vracanie a v závažných prípadoch krvavé hnačky alebo kŕče.
PÔVOD: Spojené kráľovstvo, Gravetye Manor, vyšľachtil ho Ernest Markham v 30. rokoch 20. storočia (cca. 1935) ako semenáč neznámeho pôvodu a uvedený bol na trh posmrtne. V roku 1993 získal ocenenie RHS Award of Garden Merit (AGM), čo potvrdzuje jeho spoľahlivosť a vysokú estetickú hodnotu. Synonymá: C. macropetala var. markhamii.
RAST: stredne bujný. Je to bohato kvitnúci kultivar, dosahujúci výšku 2-2,5 m, avšak v ideálnych podmienkach a bez pravidelného rezu môže túto veľkosť poľahky zdvojnásobiť. Zložené listy tvorí 9 hlboko lístkov.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzom opelivý. Kvitne na minuloročných výhonoch. Doba kvitnutia trvá od konca marca do mája, preto je možné vykonať rez hneď po odkvitnutí, aby sa rastlina udržala v požadovaných medziach. Hoci na jar vytvára záplavu kvetov, po hlavnej vlne kvitnutia len veľmi neochotne remontuje - ak áno, tak je to zvyčajne v septembri. Kvety sú prevísajúce a poloprevísajúce, zvonovitého tvaru. Tvoria ich 4 tmavoružové bazálne okvetné lístky dlhé asi 5 cm. Uprostred nich je sukňa podobných, ale užších patyčiniek (staminodium). Tyčinky sú krémovej farby.
PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody.
PLODY: suché, jednosemenné nažky vajcovitého až splošteného tvaru s dlhým, hodvábnym a trvácnym príveskom. Súplodia sú dekoratívne, po opadaní okvetných lístkov pripomínajú nadýchané striebornosivé chumáče.
DOZRIEVANIE: na jeseň, v septembri až októbri.
VYUŽITIE: veľmi dekoratívna liana vhodná k plotom, stenám s oporou, altánkom, na pergoly, balkónové konštrukcie, aj do väčších nádob. Dekoratívnu hodnotu dopĺňajú aj plstnaté nažky po odkvitnutí.
STANOVIŠTE: vyžaduje slnko až polotieň - veľmi vhodný na pestovanie pri severnej expozícii, keďže dokáže prosperovať aj v určitom tieni; v teplejších oblastiach môže byť práve toto najvhodnejšie stanovište pre jeho výsadbu. Na plnom slnku najviac kvitne. Uprednostňuje úrodnú, humóznu, vlhkú, ale dobre priepustnú pôdu. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.
ODOLNOSŤ: vysoko mrazuvzdorný v dreve. Náchylný na vošky, slimáky a slizniaky (na mladých výhonkoch) a v horúcich suchých podmienkach na roztočce. V prostredí so stagnujúcim vzduchom sa môže vyskytnúť múčnatka.
BOTANICKÁ POZNÁMKA: plamienky nechávame výhradne pre potechu oka a opeľovačov - všetky časti rastlín rodu Clematis obsahujú glykozid ranunkulín, ktorý sa pri poškodení pletív (žuvaním, drvením) enzymaticky mení na toxický protoanemonín. Táto látka spôsobuje: Pri kontakte s pokožkou: Dermatitídu, pľuzgiere a pálenie. Pri požití: Intenzívne pálenie v ústach, nadmerné slinenie, vracanie a v závažných prípadoch krvavé hnačky alebo kŕče.
PÔVOD: Francúzsko, Versailles, vyšľachtil Marcel Moser v škôlkach Moser & Fils. Na trh bol uvedený v roku 1897. Ide o hybrid vzniknutý krížením hybridov Clematis Belisaire x Clematis Marcel Moser.
RAST: bujný, je to vysoká opadavá liana, dosahujúca výšku 2,4-4 m a šírku 0,5-1m. Vysádzajte tak, aby bol koreňový krčok v hĺbke 5-8 cm pod úrovňou terénu, čo podporí tvorbu nových výhonov z podzemných častí.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzom opelivý. Kvitne na letorastoch aj staršom dreve, netreba ho výrazne rezať. Doba kvitnutia trvá od konca marca do mája na staršom dreve a následne opätovne začiatkom jesene na letorastoch. Tvorí veľké, jednoduché, ploché kvety s priemerom 15-20 cm, ktoré sa skladajú z 6-8 ružovofialových špicatých okvetných lístkov. Každý z nich nesie výrazný karmínový pruh a kontrastné červenkasté tyčinky. Farba kvetov na intenzívnom slnku bledne.
PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody.
PLODY: suché, jednosemenné nažky vajcovitého až splošteného tvaru s dlhým, hodvábnym a trvácnym príveskom. Súplodia sú veľké a dekoratívne, po opadaní okvetných lístkov pripomínajú nadýchané striebornosivé chumáče.
DOZRIEVANIE: na jeseň, v októbri až decembri.
VYUŽITIE: je to veľmi dekoratívna liana vhodná k plotom, stenám s oporou, altánkom, na pergoly, balkónové konštrukcie, aj do väčších nádob. Dekoratívnu hodnotu dopĺňajú aj plstnaté nažky po odkvitnutí.
STANOVIŠTE: vyžaduje slnko až polotieň - veľmi vhodná na pestovanie pri severnej expozícii, keďže dokáže prosperovať aj v určitom tieni; v teplejších oblastiach môže byť práve toto najvhodnejšie stanovište pre jej výsadbu. Uprednostňuje úrodnú, humóznu, vlhkú, ale dobre priepustnú pôdu. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných oblastí.
ODOLNOSŤ: vysoko mrazuvzdorný v dreve. Môžu ho poškodzovať vošky, slimáky a húsenice, okvetné lístky môžu byť poškodzované ucholakmi, môže trpieť múčnatkou a vädnutím plamienkov (Calophoma clematidina), fytoftórou, hrdzou (Coleosporium clematidis) či vírusmi.
BOTANICKÁ POZNÁMKA: plamienky nechávame výhradne pre potechu oka a opeľovačov - všetky časti rastlín rodu Clematis obsahujú glykozid ranunkulín, ktorý sa pri poškodení pletív (žuvaním, drvením) enzymaticky mení na toxický protoanemonín. Táto látka spôsobuje: Pri kontakte s pokožkou: Dermatitídu, pľuzgiere a pálenie. Pri požití: Intenzívne pálenie v ústach, nadmerné slinenie, vracanie a v závažných prípadoch krvavé hnačky alebo kŕče.
Foto zdroje: congerdesign, dendoktoor a Etienne-F59 (Pixabay)
PÔVOD: USA, štát New York, Fairport, vyšľachtil americký šľachtiteľ Arthur H. Steffen. Kultivar bol predstavený v roku 1990. Ide o semenáč neznámeho pôvodu, pravdepodobne s genetickým podielom Clematis lanuginosa.
RAST: stredne bujný, je to kompaktná, opadavá liana, dosahujúca výšku 1,8-2,4 m a šírku 1m. Vysádzajte tak, aby bol koreňový krčok v hĺbke 5 – 8 cm pod úrovňou terénu, čo podporí tvorbu nových výhonov z podzemných častí. Netreba ho výrazne rezať, keďže kvitne na letorastoch aj staršom dreve.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzom opelivý. Kvitne na letorastoch aj staršom dreve od začiatku do konca leta. Vyznačuje sa bohatým kvitnutím. Jednoduché, sýto červenofialovo-ružové kvety dosahujú priemer 10-12,5 cm, tvorí ich 6-8 okvetných lístkov s jemnou textúrou, ktoré majú v strede výrazný, zamatový červený pás a kontrastné, svetložlté tyčinky.
PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody.
PLODY: suchá, jednosemenná nažka, vajcovitého až splošteného tvaru s dlhým, hodvábnym a trvácnym čnelkom. Súplodia sú dekoratívne, po opadaní okvetných lístkov (tepálov) pripomínajú nadýchané striebornosivé chumáče.
VYUŽITIE: veľmi dekoratívna liana vhodná k plotom, stenám s oporou, altánkom, na pergoly, balkónové konštrukcie, aj do väčších nádob. Dekoratívnu hodnotu dopĺňajú aj plstnaté nažky po odkvitnutí.
STANOVIŠTE: vyžaduje slnko až polotieň - veľmi vhodná na pestovanie pri severnej expozícii, keďže dokáže prosperovať aj v určitom tieni; v teplejších oblastiach môže byť práve toto najvhodnejšie stanovište pre jej výsadbu. Uprednostňuje úrodnú, humóznu, vlhkú, ale dobre priepustnú pôdu. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.
ODOLNOSŤ: vysoko mrazuvzdorný v dreve. Môžu ho poškodzovať vošky, slimáky a húsenice, okvetné lístky môžu byť poškodzované ucholakmi, môže trpieť múčnatkou a vädnutím plamienkov (Calophoma clematidina), fytoftórou, hrdzou (Coleosporium clematidis) či vírusmi.
BOTANICKÁ POZNÁMKA: plamienky nechávame výhradne pre potechu oka a opeľovačov - všetky časti rastlín rodu Clematis obsahujú glykozid ranunkulín, ktorý sa pri poškodení pletív (žuvaním, drvením) enzymaticky mení na toxický protoanemonín. Táto látka spôsobuje: Pri kontakte s pokožkou: Dermatitídu, pľuzgiere a pálenie. Pri požití: Intenzívne pálenie v ústach, nadmerné slinenie, vracanie a v závažných prípadoch krvavé hnačky alebo kŕče.
PÔVOD: areál pôvodného druhu sa rozprestiera od Stredomoria a J strednej Európy (zasahuje až na Slovensko) cez Kaukaz a západné Himálaje až po Čínu. VEurópe rastie na výslnných kamenistých svahoch v nížinách a pahorkatinách, v ďalších častiach areálu potom najčastejšie v horských lesoch a krovinách od 700 do 2400 m n. m. Odroda pochádza z Holandska, v roku 1990 ju náhodne objavil Willem A. Sanders, na trh ju uviedla škôlka Antigone Plantvermeerdering B.V. V roku 1999 vyhrala na výstave Plantarium cenu ako najlepšia novinka. Synonymá: AncotPBR.
RAST: bujný, je to ker alebo menší strom dorastajúci do výšky 2,4 m a šírky až 4,5 m, dá sa strihom vytvarovať na živý plot s výškou 1,8 m. Je to prvý kultivar so svietivo zelenožltými, okrúhlo vajcovitými listami s vyčnievajúcou žilnatinou, ktoré sa krásne vynímajú pri zeleno- či červenosfarbených kultivaroch. Na jeseň sa listy sfarbia do odtieňov oranžovej a červenej.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne malými, žltozelenými kvetmi na dlhých stopkách v koncových metlinách od mája do júna.
PLODNOSŤ: relatívne nízka, ostatné opadávajú.
PLODY: tmavohnedé kôstkovice s trvalým kalichom veľmi ozdobné dlhými stopkami, ktoré spolu so stopkami opadnutých nevyvinutých plodov a bočnými konárikmi súkvetí ochlpatejú (= obrastú trichómami), takže celé súplodie vyzerá ako obláčik ružovokrémového dymu alebo ako parochňa. Z toho je odvodený aj anglický názov (European) smoke tree či wig-tree.
DOZRIEVANIE: od septembra do októbra. Po dozretí sa odlamuje celé súplodie a slúži ako lietací aparát.
VYUŽITIE: veľmi dekoratívna drevina, ktorá sa uplatní ako solitéra v menších aj väčších záhradách či parkoch, ale aj do živého plotu, najmä v kombinácii s inými odrodami škumpy - napr. s purpurovolistou Royal Purple alebo tmavozelenolistou Young Lady®. Technické využitie: z kvetov a listov sa získava esenciálny olej s mangovou vôňou. Z koreňa a kmeňa sa získava nie veľmi trvanlivé žlté farbivo "mladý fustik", ktoré sa používalo od renesancie až do objavenia syntetických farbív v 19. storočí. Drevo, označované tiež ako "uhorský fustik" či "fisetové drevo", sa používalo najmä na výrobu intarzií nábytku či výrobu rámov na obrazy. Listy a kôra sú dobrým zdrojom tanínov. Konáriky sa dajú použiť v košikárstve.
STANOVIŠTE: slnečné alebo polotieň. Na rozdiel od iných odrôd so žltozelenými listami dobre znáša aj plné slnko bez popálenia listov, ak pôda nie je príliš suchá. Na pôdu nie je náročná, znesie väčšinou pôd, ale preferuje vlhkú, ale dobre odvodnenú pôdu, nie príliš výživnú. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chránených chladných polôh.
ODOLNOSŤ: je mrazuodolná v dreve do asi -25 °C. Kvetné puky môžu niekedy poškodiť neskoré jarné mrazy. Staršie rastliny dobre znášajú sucho. Je dobre odolná aj voči vetru, vysokým teplotám či znečisteniu ovzdušia. Väčšinou netrpí chorobami či škodcami, ojedinele podpňovkami či verticíliovou hnilobou alebo v prílišnom suchu múčnatkou.
PÔVOD: areál pôvodného druhu sa rozprestiera od Stredomoria a J strednej Európy (zasahuje až na Slovensko) cez Kaukaz a západné Himálaje až po Čínu. V Európe rastie na výslnných kamenistých svahoch v nížinách a pahorkatinách, v ďalších častiach areálu potom najčastejšie v horských lesoch a krovinách od 700 do 2400 m n. m. Odroda pochádza z Holandska, Boskoop, škôlka Lombarts Nursery okolo polovice 20. storočia, už v roku 1953 bola uvedená na trh v USA. Synonymá: Kromhaut.
RAST: bujný, je to ker alebo menší strom dorastajúci do výšky a šírky 3-5 m, dá sa strihom vytvarovať na živý plot s výškou 1,8 m. Má okrúhlo vajcovité listy tmavopurpurovej farby s červeným okrajom a s vyčnievajúcou červenou žilnatinou, ktoré sa krásne vynímajú pri žltozeleno- či tmavozelenosfarbených kultivaroch. Na jeseň sa listy sfarbia do odtieňov oranžovej a červenej.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne malými, žltými kvetmi na dlhých stopkách v koncových metlinách od mája do júna.
PLODNOSŤ: relatívne nízka, ostatné opadávajú.
PLODY: tmavohnedé kôstkovice s trvalým kalichom veľmi ozdobné dlhými stopkami, ktoré spolu so stopkami opadnutých nevyvinutých plodov a bočnými konárikmi súkvetí ochlpatejú (= obrastú trichómami) a sčervenejú, takže celé súplodie vyzerá ako červenkastý obláčik dymu alebo ako parochňa. Z toho je odvodený aj anglický názov (European) smoke tree či wig-tree.
DOZRIEVANIE: od septembra do októbra. Po dozretí sa odlamuje celé súplodie a slúži ako lietací aparát.
VYUŽITIE: veľmi dekoratívna drevina, ktorá sa uplatní ako solitéra v menších aj väčších záhradách či parkoch, ale aj do živého plotu, najmä v kombinácii s inými odrodami škumpy - napr. s žltozelenoulistou Golden Spirit® alebo tmavozelenolistou Young Lady®. Technické využitie: z kvetov a listov sa získava esenciálny olej s mangovou vôňou. Z koreňa a kmeňa sa získava nie veľmi trvanlivé žlté farbivo "mladý fustik", ktoré sa používalo od renesancie až do objavenia syntetických farbív v 19. storočí. Drevo, označované tiež ako "uhorský fustik" či "fisetové drevo", sa používalo najmä na výrobu intarzií nábytku či rámov na obrazy. Listy a kôra sú dobrým zdrojom tanínov. Konáriky sa dajú použiť v košikárstve.
STANOVIŠTE: slnečné alebo polotieň. Na pôdu nie je náročná, znesie väčšinou pôd, ale preferuje vlhkú, ale dobre odvodnenú pôdu, nie príliš výživnú. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh.
ODOLNOSŤ: je mrazuodolná v dreve do asi -20 °C. Kvetné puky môžu niekedy poškodiť neskoré jarné mrazy. Staršie rastliny dobre znášajú sucho. Staršie rastliny dobre znášajú sucho. Je dobre odolná aj voči vetru, vysokým teplotám či znečisteniu ovzdušia. Väčšinou netrpí chorobami či škodcami, ojedinele podpňovkami či verticíliovou hnilobou alebo v prílišnom suchu múčnatkou.
PÔVOD: areál pôvodného druhu sa rozprestiera od Stredomoria a J strednej Európy (zasahuje až na Slovensko) cez Kaukaz a západné Himálaje až po Čínu. VEurópe rastie na výslnných kamenistých svahoch v nížinách a pahorkatinách, v ďalších častiach areálu potom najčastejšie v horských lesoch a krovinách od 700 do 2400 m n. m. Odroda pochádza z Holandska, škôlka Kolster, vyšľachtil ju Hendrik Kolster v roku 1997.
RAST: umiernený, je to kompaktný ker alebo menší strom dorastajúci do výšky a šírky až 2-2,5 m, dá sa strihom vytvarovať na živý plot s výškou 1,8 m či menej. Má okrúhlo vajcovité tmavozelené listy s vyčnievajúcou, svetlozelenou žilnatinou, ktoré sa krásne vynímajú pri svetlozeleno- či červenosfarbených kultivaroch. Na jeseň sa listy sfarbia do odtieňov oranžovej a červenej.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne malými, žltozelenými kvetmi na dlhých stopkách v koncových metlinách od mája do júna.
PLODNOSŤ: relatívne nízka, ostatné opadávajú.
PLODY: tmavohnedé kôstkovice s trvalým kalichom veľmi ozdobné dlhými stopkami, ktoré spolu so stopkami opadnutých nevyvinutých plodov a bočnými konárikmi súkvetí ochlpatejú (= obrastú trichómami), takže celé súplodie vyzerá ako obláčik ružovokrémového dymu alebo ako parochňa. Z toho je odvodený aj anglický názov (European) smoke tree či wig-tree.
DOZRIEVANIE: od septembra do októbra. Po dozretí sa odlamuje celé súplodie a slúži ako lietací aparát.
VYUŽITIE: veľmi dekoratívna drevina, ktorá sa uplatní ako solitéra v menších aj väčších záhradách či parkoch, ale aj do živého plotu, najmä v kombinácii s inými odrodami škumpy - napr. s purpurovolistou Royal Purple alebo žltozelenolistou Golden Spirit®. Technické využitie: z kvetov a listov sa získava esenciálny olej s mangovou vôňou. Z koreňa a kmeňa sa získava nie veľmi trvanlivé žlté farbivo "mladý fustik", ktoré sa používalo od renesancie až do objavenia syntetických farbív v 19. storočí. Drevo, označované tiež ako "uhorský fustik" či "fisetové drevo", sa používalo najmä na výrobu intarzií nábytku či výrobu rámov na obrazy. Listy a kôra sú dobrým zdrojom tanínov. Konáriky sa dajú použiť v košikárstve.
STANOVIŠTE: slnečné alebo polotieň. Na rozdiel od iných odrôd so žltozelenými listami dobre znáša aj plné slnko bez popálenia listov, ak pôda nie je príliš suchá. Na pôdu nie je náročná, znesie väčšinou pôd, ale preferuje vlhkú, ale dobre odvodnenú pôdu, nie príliš výživnú. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chránených chladných polôh.
ODOLNOSŤ: je mrazuodolná v dreve do asi -25 °C. Kvetné puky môžu niekedy poškodiť neskoré jarné mrazy. Staršie rastliny dobre znášajú sucho. Je dobre odolná aj voči vetru, vysokým teplotám či znečisteniu ovzdušia. Väčšinou netrpí chorobami či škodcami, ojedinele podpňovkami či verticíliovou hnilobou alebo v prílišnom suchu múčnatkou.
PÔVOD: druh pochádza zo strednej a východnej Číny, Kórejského poloostrova a Japonska, kde rastie v lesoch a na ich okrajoch, na lesnatých svahoch, na čistinkách, v roklinách a horských údoliach, na brehoch vodných toko, v horách aj nad hranicou lesa, v nadmorskej výške 700–4000 m n. m. Do Európy bol privezený prvýkrát v roku 1870. Odroda Anthony Waterer pochádza z Anglicka, Surrey, Woking, škôlky Knap Hill Nursery, kde bol objavený ako náhodný semenáč. Na trh bol uvedený okolo roku 1890 a pomenovaný po majiteľovi škôlky.
RAST: umiernený, je to nízky, kompaktný, guľovitý ker. Dosahuje výšku a šírku 0,6 až 1,0 metra. Habitus je hustý, viackmenný s vystupujúcimi až rozložitými konármi. Listy sú kopijovité, mladé listy majú pri pučaní nápadný červenofialový nádych, neskôr tmavnú do zelena.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzom opelivý, opeľovaný najmä včelami a motýľmi. Kvitne od konca júna do augusta na tohtoročných výhonoch. Tvorí ploché súkvetia – chocholíky tmavokarmínovoružovej farby.
PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody.
PLODY: plodom je extrémne malý 2-3 mm, hnedý, blanitý, nenápadný mechúrik – suchý, pukavý, otvárajúci sa jedným brušným švom, obsahujúci drobné, prachovité, nejedlé semená.
DOZRIEVANIE: mechúriky dozrievajú v októbri až novembri. Keďže sa nekonzumujú, dozrievanie označuje len botanickú zrelosť semien.
VYUŽITIE: primárne využitie je okrasné - v záhradnej a krajinnej architektúre (skupinové výsadby, nízke živé ploty, spevňovanie svahov). Je kvetmi veľmi atraktívny nielen pre nás, ale aj pre včely a iné opeľovače.
STANOVIŠTE: Najlepšie prosperuje na priamom slnku (podmieňuje intenzitu farby kvetov), znáša však aj polotieň. Uprednostňuje vlhké, dobre priepustné hlinité pôdy, ale je vysoko prispôsobivý voči pH pôdy a mestskému znečisteniu.
ODOLNOSŤ: je vysoko mrazuvzdorný v dreve do -35 °C až -40 °C. Drevo je húževnaté, v tuhých zimách môže namŕzať, ale po jarnom spätnom reze výborne regeneruje. Pomerne odolný proti chorobám a škodcom, občasne sa môžu vyskytnúť listové škvrnitosti, roztoče alebo vošky. Táto odroda je lepšie odolná voči múčnatke.
PÔVOD: druh pochádza zo strednej a východnej Číny, Kórejského poloostrova a Japonska, kde rastie v lesoch a na ich okrajoch, na lesnatých svahoch, na čistinkách, v roklinách a horských údoliach, na brehoch vodných toko, v horách aj nad hranicou lesa, v nadmorskej výške 700–4000 m n. m. Do Európy bol privezený prvýkrát v roku 1870. Odroda Fenna PBR pochádza z Holandska, Boskoop, vyšľachtil ju Herman Geers v rokoch 2005 až 2009 (kríženie a selekcia). Je právne chránená.
RAST: umiernený, kompaktný. Je to opadavý krík s hustou guľovitou korunou dorastajúci do výšky len 25-30 cm a šírky 30 cm. Listy majú pri rašení bronzový nádych, neskôr sú jasne zelenej, sviežej farby, podlhovasté, jemne zúbkované na okrajoch.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzom opelivý, opeľovaný najmä včelami a motýľmi. Kvitne veľmi dlho, od konca mája do začiatku septembra. Tvorí ploché súkvetia – chocholíky ružovej farby.
PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody.
PLODY: plodom je extrémne malý 2-3 mm, hnedý, blanitý, nenápadný mechúrik – suchý, pukavý, otvárajúci sa jedným brušným švom, obsahujúci drobné, prachovité, nejedlé semená.
DOZRIEVANIE: mechúriky dozrievajú v októbri až novembri. Keďže sa nekonzumujú, dozrievanie označuje len botanickú zrelosť semien.
VYUŽITIE: primárne využitie je okrasné - v záhradnej a krajinnej architektúre do skupinových výsadieb s inými tavoľníkmi vyššej výšky, do skaliek, lemov záhonov, ako pôdopokryvná drevina na spevňovanie svahov, ale aj do kvetináčov na balkóny a terasy apod. Je kvetmi veľmi atraktívny nielen pre nás, ale aj pre včely a iné opeľovače.
STANOVIŠTE: Najlepšie prosperuje na priamom slnku (podmieňuje intenzitu farby kvetov), znáša však aj polotieň. Uprednostňuje vlhké, dobre priepustné hlinité pôdy, ale je vysoko prispôsobivý voči pH pôdy.
ODOLNOSŤ: je vysoko mrazuvzdorný v dreve do -35 °C až -40 °C. Drevo je húževnaté, v tuhých zimách môže namŕzať, ale po jarnom spätnom reze výborne regeneruje. Pomerne odolný proti chorobám a škodcom, občasne sa môžu vyskytnúť listové škvrnitosti, roztoče alebo vošky počas sucha. Je veľmi odolný voči múčnatke. Veľmi dobre znáša a mestské znečistenie ovzdušia.
PÔVOD: druh má pôvod vo východnej Ázii (Japonsko, Čína a Kórea). Pôvod odrody Goldflame je neznámy, zrejme pochádza z USA alebo Holandska zo začiatku 70. rokov 20. storočia.
RAST: stredne bujný, hustý, vzpriamene rastúci ker s kompaktným guľovitým tvarom, ktorý má na jar atraktívne letorasty s bronzovým nádychom. Tie postupne menia farbu na žltozelenú a na jeseň sa menia na žiarivo medenooranžovú. Dorastá do výšky 60-80 cm a šírky 80-100 cm.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzomopelivý, opeľovaný najmä včelami a motýľmi. Kvitne od júna do júla. Tvorí ploché súkvetia – chocholíky ružovočervenej farby.
PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody.
PLODY: plodom je extrémne malý 2-3 mm, hnedý, blanitý, nenápadný mechúrik – suchý, pukavý, otvárajúci sa jedným brušným švom, obsahujúci drobné, prachovité, nejedlé semená.
DOZRIEVANIE: mechúriky dozrievajú v októbri až novembri. Keďže sa nekonzumujú, dozrievanie označuje len botanickú zrelosť semien.
VYUŽITIE: primárne využitie je okrasné - v záhradnej a krajinnej architektúre (skupinové výsadby, nízke živé ploty, spevňovanie svahov, skalky). Je kvetmi veľmi atraktívny nielen pre nás, ale aj pre včely a iné opeľovače.
STANOVIŠTE: Najlepšie prosperuje na priamom slnku (podmieňuje intenzitu farby kvetov), znáša však aj polotieň. Uprednostňuje vlhké, dobre priepustné hlinité pôdy, ale je vysoko prispôsobivý voči pH pôdy a mestskému znečisteniu.
ODOLNOSŤ: je vysoko mrazuvzdorný (prežíva teploty do -35 °C až -40 °C). Drevo je húževnaté, v tuhých zimách môže namŕzať, ale po jarnom spätnom reze výborne regeneruje. Pomerne odolný proti chorobám a škodcom, občasne sa môžu vyskytnúť listové škvrnitosti, múčnatka alebo vošky. Je dobre odolný voči vysokým teplotám.
PÔVOD: Nórsko, Hedmark, Nes, škôlka Grefsheim Planteskole, medzidruhový kríženec Spiraea cana x Spiraea hypericifolia nájdený v roku 1949. V roku 1993 získal cenu Award of Garden Merit britskej Kráľovskej záhradníckej spoločnosti.
RAST: bujný, je to opadavý ker charakteristický hustým, previsnutým a fontánovitým rastom, pričom jeho konáre sa elegantne ohýbajú smerom nadol. Dorastá do výšky a šírky približne 1,5–2 metre. Keďže kvitne na minuloročnom dreve, odstraňujú sa len staré alebo poškodené konáre a ker sa môže mierne presvetliť pre udržanie tvaru a lepšiu cirkuláciu vzduchu. Vyhnite sa silnému rezu, ktorý by narušil jeho prirodzený previsnutý habitus.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzom opelivý, opeľovaný najmä včelami a motýľmi. Kvitne od apríla do mája. Konáre sú úplne pokryté drobnými, voňavými bielymi kvetmi, usporiadanými v hustých chocholíkoch po celej ich dĺžke.
PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody.
PLODY: plodom je extrémne malý 2-3 mm, hnedý, blanitý, nenápadný mechúrik – suchý, pukavý, otvárajúci sa jedným brušným švom, obsahujúci drobné, prachovité, nejedlé semená.
DOZRIEVANIE: mechúriky dozrievajú v októbri až novembri. Keďže sa nekonzumujú, dozrievanie označuje len botanickú zrelosť semien.
VYUŽITIE: primárne využitie je okrasné - v záhradnej a krajinnej architektúre (solitéry, skupinové výsadby, nízke živé ploty, spevňovanie svahov) do menších aj väčších záhrad, parkov, inej mestskej zelene vrátane terás či balkónov. Je kvetmi veľmi atraktívny nielen pre nás, ale aj pre včely a iné opeľovače.
STANOVIŠTE: Uprednostňuje plné slnko pre bohatšie kvitnutie, ale dobre rastie aj v miernom polotieni. Dobre znáša rôzne klimatické podmienky aj typy pôd, za predpokladu, že sú dobre priepustné. Neznáša premokrenie. Rastie v piesočnatých aj hlinitých pôdach a toleruje kyslé aj zásadité prostredie.
ODOLNOSŤ: je vysoko mrazuvzdorný v dreve až do -34 °C. Pomerne odolný proti chorobám a škodcom, občasne sa môžu vyskytnúť listové škvrnitosti, múčnatka alebo vošky. Po zakorenení dobre znáša aj sucho a toleruje aj znečistenie ovzdušia.
Opadavý ker/ strom s hustou, nepravidelnou korunou dorastajúci do 10-12 m. Kvitne v marci až apríli, jahňady sú elipsovité, samčie žlté, samičie zelenavé. Ker má rozsiahly a dobre rozvinutý koreňový systém. Plod tvorí tobolka s páperistou nažkou. Semienko dozrieva v apríli až máji. Svetlomilná, nenáročná na pôdu. Dobre znáša i suchšie obdobia a výkyvy teplôt. Na Slovensku sa vyskytuje od nížin až do hôr (do 1700 m.n.m.). Často osídľuje rúbaniská, výmole, okraje lesov. Významná pre včelárov aj ako krajinotvorný prvok. Dôležitú úlohu zohráva pri obnove krajiny - je schopná tolerovať aj znečistené pôdy a viazať ťažké kovy.
PÔVOD: druh bol nájdený v Nemecku ako medzidruhový kríženec Lonicera sempervirens a Lonicera x americana (ten je krížencom L. caprifolia x L. etrusca) koncom 19. storočia, prvýkrát ho popísal v roku 1900 Alfred Rehder. Je pomenovaný po nemeckom škôlkarovi Heckrottovi. Pôvod odrody nie je známy.
RAST: bujný, je to poloopadavá až opadavá liana dorastajúca aj do výšky 3-4,5 m a šírky 2-4 m vyžadujúca oporu, okolo ktorej sa môže ovíjať. Rezom sa dá vytvarovať do menšieho kríka s rozmermi 1,2-1,8 m. Má modrozelené, oválne listy dlhé do 5 cm.
OPEĽOVACIE POMERY: pravdepodobne čiastočne samoopelivý, opeľovaný včelami, čmeliakmi, morami či kolibríkmi. Kvitne veľmi bohato od júna do septembra silne voňavými kvetmi s dlhou rúrkovitou korunou ružovopurpurovou z vonkajšej a žltou z vnútornej strany.
PLODNOSŤ: skorá (2.-3. rok po výsadbe), stredne vysoká, hoci sa nepestuje pre nejedlé plody.
PLODY: malé, lesklé červené, guľaté, nejedlé bobule (5-8 mm) s tenkou šupkou, obsahujúce niekoľko semien.
DOZRIEVANIE: od augusta do októbra podľa lokality.
VYUŽITIE: veľmi dekoratívna hustorastúca liana listami aj bohatým a dlhým kvitnutím krásnymi a voňavými kvetmi vhodná na pergoly, treláže, ploty, kde sa môže ovíjať. Vhodná do záhrad, parkov aj inej mestskej zelene. Kulinárne využitie: kvety po odstránení zeleného kalichu možno použiť ako jedlú dekoráciu dezertov, šalátov či zaliať ich ako čaj alebo si z nich urobiť sirup.
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, preferuje dostatočne vlhkú, ale dobre odvodnenú pôdu bohatú na organickú hmotu od mierne kyslej po mierne zásaditú, neznáša premokrenie. Je vhodný do teplých, stredne teplých a chránených chladnejších polôh.
ODOLNOSŤ: je mrazuodolný do asi -23 °C. V kvete obvykle uniká neskorým jarným mrazom. Je obvykle dobre odolný voči škodcom a chorobám, v príliš teplom ovzduší môže trpieť voškami či múčnatkou. Je dobre vetruodolný, dobre znáša zatienenie, hoci najviac kvitne na priamom slnku.
PÔVOD: Nemecko, nejasný pôvod, môže ísť o jeden z klonov, ktoré v 70. rokoch 20. storočia vypestoval Hans Hachmann alebo pochádza až z 80. rokov od H.E. Hesseho. Patrí medzi hybridy Forsythia x intermedia, ktoré sú krížencami medzi F. suspensa a F. viridissima.
RAST: stredne bujný. Typicky dosahuje výšku 2,5-3 m a šírku približne 2 m. Habitus je primárne vzpriamený, neskôr až fontánovitý, pričom staršie kostrové konáre sa mierne oblúkovito skláňajú. Koruna je husto rozkonárená, čo zabezpečuje kompaktnú štruktúru aj v bezlistom stave. Na jeseň ostáva dlho olistená a listy sa sfarbujú do krásnej žltej až svetložltej farby. Veľmi dobre reaguje na rez.
OPEĽOVACIE POMERY: hmyzom opelivý. Kvitne stredne skoro v rámci skupiny × intermedia, zvyčajne v marci až apríli. Kvitne aj na jednoročnom dreve, nielen viacročnom veľkými (až 3 cm), zlatožltými kvetmi.
PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody.
PLODY: drevnatá, vajcovitá tobolka dlhá približne 1 – 2 cm. Obsahuje niekoľko malých, okrídlených semien. Povrch tobolky je hnedý a kožovitý.
DOZRIEVANIE: v septembri až októbri, ale nepestuje sa pre plody.
VYUŽITIE: Hlavný význam má v záhradnej a krajinnej architektúre ako veľmi dekoratívny ker najmä na jar kvetom a na jeseň listom, je vhodný do menších aj väčších záhrad ako solitér či do živých plotov, do parkov či mestskej zelene. Konáre s kvetmi sa výborne hodia na rez do vázy, aj s rýchlením počas zimy a kvety príležitostne ako jedlá ozdoba, hoci sú horké.
STANOVIŠTE: veľmi adaptabilný, no najlepšie prosperuje na plnom slnku, ktoré je kľúčové pre diferenciáciu kvetných pukov. Uprednostňuje hlinité, vlhké a dobre priepustné pôdy. Toleruje mestské znečistenie a široké rozpätie pôdneho pH od 5,0 do 8,0.
ODOLNOSŤ: je extrémne mrazuvzdorný v dreve, odoláva teplotám až do -30 °C. Tento kultivar bol vyselektovaný aj pre vyššiu odolnosť kvetných pukov voči neskorým jarným mrazom, hoci extrémne mrazy pod -25 °C môžu dormantné puky poškodiť. Podobne ako iné hybridy, môže trpieť hubovou chorobou spôsobenou rodom Phomopsis alebo bakteriálnou škvrnitosťou listov (Pseudomonas syringae).
PÔVOD: Nemecko, vyšľachtil ju Hans Hachmann a na trh bola uvedená v roku 1974. Patrí medzi hybridy Forsythia x intermedia, ktoré sú krížencami medzi F. suspensa a F. viridissima.
RAST: stredne bujný. Ide o opadavý ker so vzpriameným a husto rozkonáreným habitusom. Typicky dosahuje výšku 2 až 3 metre pri podobnej šírke. Koruna je hustá a dobre rozkonárená už od bázy. Mladé výhony sú žltozelené s výraznými lenticelami, zatiaľ čo staršie drevo vytvára sivo-hnedú borku. Listy sú vajcovito-kopijovité, zvyčajne 8–12 cm dlhé, a na jeseň sa sfarbujú do žltkastých až purpurovo-bronzových odtieňov.
OPEĽOVACIE POMERY: pravdepodobne čiastočne samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitnutie prebieha v marci až apríli, zvyčajne trvá 2–3 týždne, kvitne veľmi bohato veľkými, zlatožltými kvetmi zvončekovitého tvaru so 4 lupeňmi.
PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody.
PLODY: drevnatá, vajcovitá tobolka dlhá približne 1 – 1,5 cm. Obsahuje niekoľko malých, okrídlených semien. Povrch tobolky je hnedý a kožovitý.
DOZRIEVANIE:
VYUŽITIE: ker je veľmi dekoratívny kvetom skoro na jar a používa sa ako solitér či do živých plotov do záhrad, parkov či mestskej zelene. Konáre s kvetmi sa výborne hodia na rez do vázy, aj s rýchlením počas zimy a kvety príležitostne ako jedlá ozdoba, hoci sú horké.
STANOVIŠTE: slnečné, plné slnko je nevyhnutné pre maximálnu produkciu kvetov, ale zvládne aj v polotieň, ale s obmedzeným kvitnutím a slabším vzrastom. Je nenáročná na pestovanie. Preferuje vlhké, dobre priepustné hlinité pôdy.
ODOLNOSŤ: je extrémne mrazuvzdorná v dreve - odoláva teplotám až do -30 °C. Jednou z kľúčových vlastností tohto kultivaru je vyššia mrazuvzdornosť kvetných púčikov v porovnaní s inými hybridmi F. × intermedia. To z nej robí spoľahlivo kvitnúci ker aj v chladnejších oblastiach, kde iné kultivary môžu prísť o púčiky vplyvom neskorých mrazov. Všeobecne odolná voči škodcom a chorobám, niekedy ju môžu napadnúť vošky, príležitostne sa môže vyskytnúť hubovitá choroba (Phomopsis) alebo bakteriálna škvrnitosť (Pseudomonas syringae), ale Goldzauber vykazuje celkovo lepšiu vitalitu a odolnosť než staršie kultivary ako Spectabilis. Je stredne tolerantná voči mestskému znečisteniu a ílovitým pôdam.
PÔVOD: Európa od Španielska, Írska a Francúzska až po rieku Ob, Altaj a Ťan-Šan, Malá a Stredná Ázia, Atlas v severnej Afrike. Naša domáca drevina rastúca v pahorkatinách relatívne hojne na okraji lesov, v krovinách, svetlých lesoch a na pastvinách.
RAST: stredne rýchly, je to ker alebo nízky strom vysoký do 7 m a širokž asi 3 m, s nepravidelnou korunou. Konáre vyrastajú v pravom uhle, sú protistojné, lesklé a holé. Kôra mladých konárikov je hladká, svetlohnedá, neskôr čiernohnedá. Listy sú protistojné, okrúhle až elipsovité, na okraji drobno pílkovité.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivý, dvojdomý, teda na jednej rastline sa tvoria buď samčie alebo samičie kvety, takže na dosiahnutie plodov sú potrebné samčie aj samičie rastliny. Kvety tvoria v pazuchách listov 2–8-kveté nepravé okolíky, príjemne voňajúce, kvitnú v máji až júni, niekedy sa kvitnutie natiahne až do augusta.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná. 2,1-m vysoký krík vie vytvoriť až 1455 plodov.
PLODY: malé guľaté kôstkovice s priemerom 6-10 mm, ktoré pri dozrievaní menia farbu zo zelenej na čiernu. Každá kôstkovička obsahuje zelenú alebo čiernofialovú lepkavú dužinu a 3-4 kôstky.
DOZRIEVANIE: v septembri až októbri.
VYUŽITIE: najmä do prírodných, ale aj prísnejšie strihaných živých plotov prírodných väčších aj menších záhrad, do medzí a vetrolamov vo voľnej krajine, prípadne do parkov. Je považovaný za dobrú nektárodajnú aj peľodajnú drevinu. Kvety, plody aj kôra sa používa v ľudovom liečiteľstve ako preháňadlo. Z nezrelých plodov sa dá získať zelené farbivo, ktoré sa po zmiešaní s arabskou gumou dá využiť ako vodová farba. Z kôry sa zas dá získať žlté farbivo. Drevo je pekne mramorované a dá sa využiť v sústružníctve.
STANOVIŠTE: slnečné alebo polotieň. Je nenáročný na pôdu, uprednostňuje ľahšiu, kyprú humóznu, mierne kyslú pôdu, dobre však znáša aj vápenitú.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve do -45 °C. Je silne odolný voči vetru a znečisteniu ovzdušia.
PÔVOD: druh má pôvod v regiónoch sousediacich s Čiernym morom, od Albánska cez Kaukaz až do Turecka a Iránu, od stredoveku sa pestuje ako okrasný druh pre svoje neopadavé listy, do Európy bol privezený v r. 1546. Hoci sa listami podobá vavrínu pravému, nie je s ním príbuzný, ale s ďalšími druhmi rodu Prunus ako čerešňa, višňa či slivka. Odroda Novita bola vybraná v Taliansku okolo roku 2000 ako mrazuodolnejšia a na choroby menej náchylná.
RAST: stredne bujný. Je to stálozelený krík alebo nízky strom dorastajúci u nás do 6 m do výšky a do 10 m do šírky, s tmavohnedou až čiernou borkou. Veľmi dobre znáša rez na živý plot. Listy sú veľmi dekoratívne - lysé, lesklé, eliptické až vajcovité, dlhé až 20 cm a široké 1–10 cm.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivý, kvitne v apríli až máji silne voňajúcimi kvetmi, na dosiahnutie plodov potrebujete inú odrodu alebo semenáč vavrínovca lekárskeho v blízkosti do cca. 100 m.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.
PLODY: guľovité až vajcovité lesklé černé kôstkovice s priemerom asi 8 mm a jednou veľkou kôstkou usporiadané do priamych strapcov. V plnej zrelosti sú plody sladké a podľa niektorých autorov jedlé.
DOZRIEVANIE: v septembri.
VYUŽITIE: najmä ako dekoratívny živý plot veľmi dobre znášajúci rez aj zatienenie. V plnej zrelosti sú plody sladké a podľa niektorých autorov jedlé surové či tepelne upravené, hoci celá rastlina obsahuje jedovatý kyanovodík, ktorý dáva charakteristickú chuť a vôňu horkým mandliam, no tu sa koncentruje najmä do listov a jadier kôstok, ktoré sa nekonzumujú. Ak sú plody horké, neodporúča sa ich konzumácia. Čerstvé listy majú protikŕčové, upokojujúce účinky, používali sa na liečbu kašľa, vrátane čierneho kašľa, astmy a nechutenstva, ale neodporúčame ich používať v domácich podmienkach bez lekárskeho dohľadu. Studený výluh z listov sa používal na výplach očí pri ich infekciách. Voda destilovaná z listov sa využíva v parfumérii a z listov sa dá získať zelené farbivo.
STANOVIŠTE: slnečné, polotieň až hustý tieň pod stromami. Preferuje dobre odvodnenú, vlhkú, hlinitú pôdu, ale dobre znáša aj ťažkú ílovitú, či mierne vápenitú pôdu. Vhodný do teplých a stredne teplých chránených polôh.
ODOLNOSŤ: mrazuodolný do asi -23 °C, silnejšie než mnohé iné odrody, dobre regeneruje po prípadnom namrznutí. Táto odroda je menj náchylná na múčnatku než mnohé iné. Znáša širokú škálu pôd a aj silnejšie zatienenie.
PÔVOD: južná, západná, stredná Európa, na západ do Írska a Anglicka, východne až po Ukrajinu po Don. Izolovaná lokalita v severnej Afrike. Teplomilné dúbravy, lesostepi, kroviny, lesné lemy.
RAST: poloopadavý až opadavý ker, dorastie do 2–5 m. Letorasty sú lysé alebo krátko chlpaté, púčiky sú vajcovité. Listy má podlhovasté až podlhovasto kopijovité, na vrchnej strane tmavozelené, na rube žltozelené, slabo kožovité, protistojné alebo po 3 v praslenoch. Veľmi dobre znáša rez do živých plotov. Z listov či kôry možno získať žlté farbivo.
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v máji až v júli, má obojpohlavné kvety opeľované hmyzom. Je samoopelivý. Kvety sú štvorpočetné, biele až zelenkasto biele, usporiadané v malých metlinách, kalich je zvončekovitý, koruna lievikovitá.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká v prípade ponechania kvetov a vyvíjajúcich sa plodov pri reze.
PLODY: guľovité až vajcovité bobule, čierne, lesklé, pre nás nejedlé, ale jedlé pre vtákov, s dvoma fialovo hnedými semenami. Sú usporiadané v metlinách. Získava sa z nich modrozelené farbivo, stálejšie ako väčšina iných zelených prírodných farbív.
DOZRIEVANIE: v septembri až októbri.
VYUŽITIE: dekoratívna drevina, vhodná do živých plotov. Plody sú jedlé pre vtákov.
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, od vlhkejšej až po suchšiu pôdu. Veľmi vhodný ako drevina do živého plotu.
ODOLNOSŤ: mrazuodolný do -29 °C až -34 °C, odolný voči suchu, dobre znáša znečistenie ovzdušia.
Dekoratívny ker, vhodný pre živé ploty a krajinárske úpravy. Zelené listy nádherne kontrastujú s bielymi kvetmi a neskôr s jasnočervenými bobuľami. Plody sú dôležitým zdrojom potravy pre vtáctvo, ale pre ľudí sú jedovaté, obsahujú xylosteín. Ker s nepravidelnou a husto rozkonárenou korunou, dorastajúci do výšky 1 - 3 m. Kvitne v máji až júni. Nenáročný druh. Na Slovensku rastie od nížin až do výšky 1400 m.n.m., prevažne ako podrast listnatých lesov a na rúbaniskách. Pôdy výhrevné, vlhké i suché, neutrálne alebo zásadité, hlinito piesčité. Tieňomilná drevina. Mrazuvzdorná, celkovo odolná drevina. Nenáročný druh. Dobre znáša rez.

