Mrazuvzdorné

PÔVOD: druh pochádza z JV časti USA, vyskytuje sa v nížinách v povodí dolného toku Mississippi, kde rastie na čistinkách stálezelených nížinných lesov, v krovinatej vegetácii pozdĺž vodných tokov, v pásme od morského pobrežia až do asi 650 m n. m. Odrodu Longwood Purple z neznámeho zdroja získal zakladateľ Longwood Gardens Pierre S. du Pont a bola vysadená pri vchode do záhrady, kde zostala dodnes ako jedna z mála vistérií.

RAST: bujný, je to opadavá liana dorastajúca do 3-5 či až 6-8 m a vyžadujúca oporu, okolo ktorej sa môže ovíjať. Má hladké, lesklé, tmavozelené, nepárno perovito zložené listy. 

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne od mája do júna masovo a neskôr v lete po troche opakuje kvitnutie jemne muškátovo voňavými, fialovopurpurovými kvetmi s bielymi stredmi a žltozelenými očkami v krátkych, hustých súkvetiach dlhých do13 cm.

PLODNOSŤ: pri ponechaní kvetov skorá, stredná.

PLODY: lesklé hnedé, sploštené struky dlhé 5-10 cm a široké 1-1,5 cm s jedovatými semenami.

DOZRIEVANIE: neskoré, v októbri až novembri.   

VYUŽITIE: veľmi dekoratívna liana vhodná na popínanie po veľmi silných konštrukciách oblúkov, pergol, plotov, treláží. Je dobrým zdrojom nektáru pre včely a iné opeľovače.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, pokiaľ možno orientované na juh alebo juhozápad, aby bola chránená pred studenými vetrami a ranným slnkom počas mrazivých rán. Nie je veľmi náročná na pôdu, ale v príliš výživnej môže viac rásť na úkor kvitnutia a v zásaditej trpieť chlorózou, preferuje dobre priepustnú, humóznu pôdu. Je vhodná do teplých, stredne teplých a chránených chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolná v dreve do -26,1 °C až -28,9 °C, kvety sú zriedkavo poškodené neskorými jarnými mrazmi, kvetné puky sú odolnejšie. Niekedy ju môže poškodzovať múčnatka, škvrnitosť listov, puklice či vošky, ale nič vážne.

PÔVOD: Francúzsko, Nancy vyšľachtil ho Victor Lemoine v roku 189O ako jednu z prvých plnokvetých odrôd odrodu orgovánu obyčajného (Syringa vulgaris) a pomenoval ho po svojej manželke Emile Lemoine. Získal viacero významných ocenení, napr. v roku 1891 RHS Award of Merit, v rokoch 1937 a 1993 Award of Garden Merit tiež od RHS (britskej Kráľovskej záhradníckej spoločnosti) a v roku 1897 First Class Certificate. Synonymá: Mme Lemoine, Mad. Emile Lemoine, Mad. Lemoine.

RAST: stredne bujný až umiernený, je to opadavý listnatý krík dorastajúci do výšky 2-3 m a šírky 2-2,5 m. Mladé letorasty sú sviežozelené. Stará kôra je šedohnedá a vo vyššom veku sa po malých kúskoch odlupuje. Listy sú široko vajcovité, dlhé 9-12 cm, svetlozelené až strednezelené.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivý, s obojpohlavnými kvetmi opeľovanými hmyzom. Kvitne veľmi bohato v 1. polovici mája dlhými a relatívne širokými (15-22x10-14 cm) metlinami stredne dlhých (cca. 1,7 cm dlhých), silne a príjemne voňavých kvetov. Na jednom konáriku sú až 4 metliny. Kvetné puky sú svetlozelenožlté. Otvorené kvety sú čistobiele a plné úzkych lupeňov. Po odkvitnutí odporúčame kvety odstrihnúť. 

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody.

PLODY: tobolky obsahujúce semená, ale nepestuje sa pre plody.

DOZRIEVANIE: najmä v júli a auguste, ale nepestuje sa pre plody.

VYUŽITIE: nádherný okrasný orgován vhodný do záhrad aj parkov, do voľne rastúceho živého plotu aj ako solitéra. Ako krásna a veľmi voňavá odroda je veľmi vhodná aj na rez do vázy. Je atraktívna aj pre opeľovačov. Kulinárne využitie: sladká vôňa kvetov ich predurčuje na použitie do sladkých jedál a do nápojov, vôňu uchováme v kandizovaných kvetoch, v orgovánovom cukre, sirupe či želé. Môžeme ho pridávať do krémov aj do cesta koláčov. Kozmetické využitie: na výrobu hydrolátov či éterického oleja do parfémov, pot pourri. Technické využitie: z listov sa dá získať zelené a hnedé farbivo, z konárikov žltooranžové. Drevo zo starších konárov sa vraj používalo na výrobu píšťal.

STANOVIŠTE: slnečné alebo polotieň, preferuje dobre odvodnenú, výživnú, humóznu pôdu, neutrálnu až mierne zásaditú. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: mrazuodolný v dreve do -28 °C až -30 °C, stredne mrazuodolný v kvetných pukoch a kvetoch. Môže ho napádať bakteriálna škvrnitosť listov (Pseudomonas syringae), fytoftóra, podpňovky, múčnatka. Prevenciou je slnečné stanovište s dobrým prúdením vzduchu.

PÔVOD: Japonsko, pôvodne je to endemit, pôvodný areál sa nachádza len na neveľkom území na juhu ostrova Honšú, v okolí mesta Nagoja, kde rastie v podhorských a horských lesoch až do nadmorskej výšky okolo 550 m n. m. Do Európy bola  privezená až v roku 1862.

RAST: umiernený až stredne bujný. Je to opadavý krík až menší strom, dorastajúci do výšky a šírky 1,5–4,5 m, zriedkavo až 7 m, v strednej Európe obvykle nepresahuje výšku 3 m. Letorasty má husto chlpaté, listy vyrastajú striedavo, majú krátku stopku, sú kopijovité až vajcovité, dlhé 5–8 cm a široké 1–3 cm, na líci lysé, na rube lysé alebo na žilkách krátko chlpaté.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne pred olistením v marci až apríli. Kvety vyrastajú jednotlivo, puky sú veľké a šupinaté a kvety dosahujú priemer okolo 8 cm. Kvet tvorí veľa piestikov a ešte viac tyčiniek, 12-18 okvetných lístkov kopijovitého tvaru bielej až jemne ružovkastej farby, odstávajú.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká.

PLODY: kužeľovité mechúriky s červenohnedými, dekoratívnymi, nejedlými semenami, dlhé 4-8 cm, široké 2-3cm. 

DOZRIEVANIE: v septembri až októbri.

VYUŽITIE: Nielen na jar veľkými hviezdovitými kvetmi, ale aj v lete a na jeseň listami a plodmi dekoratívny ker či strom, ktorý je vhodné pestovať ako solitéru či v kombinácii s inými magnóliami v dostatočnej vzdialenosti, aby mali dosť svetla. Vhodná aj do menších záhrad, ale aj stredne veľkých či veľkých, do parkov a inej mestskej zelene, najmä v ochrane budov. 

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, najlepšie kvitne na plnom slnku. Preferuje vlhkú, no dostatočne odvodnenú, hlinitú, neutrálnu až kyslú pôdu, znesie aj ílovitú či zásaditú, ak je dostatočne humózna. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chránených chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve až do -26 °C až -29 °C. Kvitne neskôr než magnólia Soulangeova, takže lepšie uniká neskorým jarným mrazom. Nezvykne u nás trpieť výrazne škodcami či chorobami.

PÔVOD: Kocúrnik Nepeta × faassenii je krížencom medzi druhmi Nepeta racemosa a Nepeta nepetella. Odroda Senior je neznámeho pôvodu.

RAST: umiernený, kompaktný. Je to v koreni prezimujúca trvalka dorastajúca do výšky a šírky 30 cm. Listy sú sivozelené, matné a aromatické.

OPEĽOVACIE POMERY: je ako hybrid zrejme sterilný. Kvitne ale bohato jemnými, levanduľovomodrými, voňavými kvetmi, usporiadanými v hustých praslenoch počas veľmi dlhého obdobia od konca mája až po júl, po zostrihnutí kvetov zas počas augusta a septembra, prípadne až do novembra. Kvety sú veľmi atraktívne pre opeľovače.

PLODNOSŤ: nevytvára plody so semenami, ak, tak len málo a majú zlú klíčivosť. Množí sa vegetatívne delením trsov na jar alebo na jeseň či odrezkami počas leta.

PLODY: tvrdky, ak vôbec vzniknú.

VYUŽITIE: veľmi okrasná a nektárodajná trvalka, vysádza sa do zmiešaných trvalkových záhonov, skaliek, ale aj do črepníkov. Výborne sa kombinuje s ružami, levanduľou a ďalšími suchomilnými trvalkami. Milujú ju mačky. Kulinárne využitie: mladé listy a kvety s mierne horkou a aromatickou chuťou na ochutenie šalátov, polievok atď. či uvariť na čaj. Kedysi sa listy kocúrnikov používali na ochutenie piva. Liečivé využitie: je veľmi účinný proti nadmernému zahlieneniu slizníc nosa, uší, hrdla či tráviaceho systému. Listy a kvitnúca vňať upokojujú, zvyšujú chuť do jedla a zlepšujú trávenie, znižujú teplotu a zápal, sú močopudné, tonizačné a mierne stimulujúce, pôsobia proti parazitom v tráviacom systéme a pri problémoch s obličkami. Externe urýchľujú hojenie rán.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, preferuje dobre priepustnú, stredne úrodnú až chudobnejšiu pôdu, dobre znáša suché a kamenisté podmienky. Neznáša zamokrenie.

ODOLNOSŤ: je plne mrazuvzdorný do -40 °C, odolný voči suchu po zakorenení. Je odolný voči bežným chorobám a škodcom, len v suchých letách môže trpieť múčnatkou či naopak v príliš vlhkých podmienkach trpieť hubovými chorobami. Predchádzame tomu výsadbou do dobre priepustnej, ale dostatočne vlhkej pôdy.

PÔVOD: neznámy, tzv. čínska biela hruška, zrejme Pyrus pyrifolia.

RAST: slabší, skoro vstupuje do plodnosti.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne v prvej polovici apríla. Vhodné opeľovače: opeľujú ju iné odrody ázijských hrušiek alebo skoro kvitnúce európske hrušky (napr. Konferencia, Blumenbachova, Dekanka zimná, Giffardova, Grosdemange, Charneuská, Kozačka štuttgartská, Lectierova, Parížanka, Predobrá, Sixova, Šedá zimná a Trévouxská).

PLODNOSŤ: skorá, vysoká. Vyžaduje prebierku plodov, lebo má sklon k preplodzovaniu.

PLODY: stredne veľké (priem. 155 g), guľovité až sploštené. Šupka plodu je hladká bez hrdze a výrazných lenticiel, jej základná farba je zelená, v plnej zrelosti žltá až krémová. Dužina je tuhšia, biela až krémovobiela, po rozkrojení hnedne. Je stredne sladká s vyváženým pomerom cukrov a kyselín.

DOZRIEVANIE: Dozrieva na zber stredne skoro, od polovice do konca septembra. Konzumne dozrieva koncom septembra, skladovateľná je do decembra.

VYUŽITIE: Vhodná na priamy konzum aj na spracovanie na džemy, kompóty, mušty, šaláty či koláče.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé v rámci teplých a stredne teplých polôh s dostatočnou vlahou (v domovine 400 - 1200 mm ročne).

ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolná.

PÔVOD: Španielsko, pohorie Sierra Morena, odkiaľ bola prevezená do Ostheimu v Nemecku na začiatku 18. stor.

RAST: bujný, hustý, ale nevadí to plodom ani plodnosti, tvorí úhľadné, guľovité až previsnuté koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: neskoro kvitnúca, cudzoopelivá.

PLODNOSŤ: stredne vysoká.

PLODY: stredne veľké, guľovité, od stopky k temenu mierne sploštené, lesklé, tmavočervené až hnedé. Dužina je riedka, rôsolovitá, tmavočervená, veľmi šťavnatá, farbiaca, s príjemne sladkokyselkavou chuťou s výraznou višňovou príchuťou.

DOZRIEVANIE: v polovici júla.

VYUŽITIE: na priamy konzum, pečenie, sušenie, výrobu kompótov, džemov, sirupov, destilátov či likérov.

STANOVIŠTE: nenáročná na teplo, vhodná aj do vyšších polôh, toleruje vlhkejšie pôdy, na suchých bývajú drobnejšie plody.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná, odolná voči praskaniu plodov, stredne odolná voči monilióze, vrtivka čerešňová ju napáda.

PÔVOD: Nemecko, vyšľachtil ju Hans Jürgen Evers v roku 1985, na trh bola uvedená v tom istom roku firmou Rosen Tantau. Synonymá: Monika, TANakinom.

RAST: bujný, vzpriamený. Dorastá do výšky 130-170 cm a šírky 80-120 cm. Patrí do skupiny čajohybridov. Je stredne tŕnitá a stredne husto olistená tmavozelenými, lesklými listami.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne vo vlnách od júna do septembra stredne veľkými, plnými kvetmi (s 26-40 lupeňmi) jemnej vône a medenooranžovej farby so zlatožltou spodnou stranou, ktoré pri odkvitaní blednú do broskyňovej s ružovým nádychom a obvykle rastú po jednej na stonke.

PLODNOSŤ: pri ponechaní odkvitnutých kvetov nižšia. Nepestuje sa pre plody. Zvykne sa po odkvitnutí zastrihnúť, aby sa podporila tvorba ďalších kvetov.

PLODY: šípky malé (6-10 mm), elipsovité, oranžovočervené.

DOZRIEVANIE: v októbri až novembri.

VYUŽITIE: je vhodná do záhonov v kombinácii s inými ružami či inými trvalkami či ako nižší živý plot do menších a väčších záhrad, parkov či inej mestskej zelene, ale aj na terasy či balkóny do dostatočne veľkých kvetináčov. Je vhodná na rez do vázy. Kulinárne využitie: síce len jemne voňavé a horkasté, ale jedlé kvety sa dajú použiť čerstvé na ozdobenie dezertov, šalátov. Šípky sú, tak ako všetky šípky, jedlé a použiteľné po premrznutí za surova alebo sušené do čaju. 

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje hlinité pôdy s dostatočnou vlhkosťou, ale dobrým odvodnením. Vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve do cca. -23 °C až -26 °C. Silne odolná voči múčnatke, hrdzi a čiernej škvrnitosti.

PÔVOD: Bermudy, Paget, vyšľachtil ju kapitán Bowie v roku 1956 v škôlke Bermuda Rose Nursery ako kríženca odrôd (Independence x Orange triumph) x Bettina. Synonymá: Nottingham.

RAST: stredne bujný, krovitý. Dorastá do výšky cca. 90 cm a šírky 60-80 cm. Patrí do skupiny čajohybridov. Má tmavozelené, lesklé listy, pri rašení bronzové.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne vo vlnách od júna do septembra veľkými (10 cm), poloplnými kvetmi (s 26-40 lupeňmi) stredne silnej až silnejšie ovocnej vône a oranžovej až rumelkovočervenej farby, ktoré obvykle rastú po niekoľkých na stonke. Puky má oválne.

PLODNOSŤ: pri ponechaní odkvitnutých kvetov nižšia. Nepestuje sa pre plody. Zvykne sa po odkvitnutí zastrihnúť, aby sa podporila tvorba ďalších kvetov.

PLODY: šípky.

DOZRIEVANIE: v októbri až novembri.

VYUŽITIE: je vhodná do záhonov v kombinácii s inými ružami či inými trvalkami či ako nižší živý plot do menších a väčších záhrad, parkov či inej mestskej zelene, ale aj na terasy či balkóny do dostatočne veľkých kvetináčov. Je veľmi vhodná na rez do vázy, kvitne bohato a kvety sú na dlhých stonkách a vydržia dlho vo váze. Kulinárne využitie: voňavé a horkasté jedlé kvety sa dajú použiť čerstvé na ozdobenie dezertov, šalátov. Šípky sú, tak ako všetky šípky, jedlé a použiteľné po premrznutí za surova alebo sušené do čaju. 

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje hlinité pôdy s dostatočnou vlhkosťou, ale dobrým odvodnením. Vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve do cca. -23 °C až -26 °C. Stredne až vyššie  odolná voči múčnatke a čiernej škvrnitosti.

PÔVOD: Nemecko, Ronsdorf, vyšľachtil Georg Arends ako odrodu Astilbe japonica v roku 1929. Získala ocenenie Award of Garden Merit od britskej Kráľovskej záhradníckej spoločnosti.

 
RAST: v rámci astílb je nižšieho vzrastu - dorastá do výšky len 30-60 cm a šírky 30-40 cm. Má veľmi pekné, tmavozelené, zložené listy, ktoré sú dekoratívne aj po odkvitnutí.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne skoro, v prvej polovici júla, stredne hustými súkvetiami purpurovočervených či lososovo-karmínových kvetov.

 
PLODNOSŤ: je síce schopná produkovať semená, avšak tieto sú zvyčajne sterilné alebo majú nízku klíčivosť. Pre rozmnožovanie sa preto najčastejšie používa delenie trsov na jar alebo na jeseň.

 
PLODY: drobné tobolky, ktoré obsahujú veľmi malé semená s nízkou klíčivosťou.

 
DOZRIEVANIE: koncom leta.

 
VYUŽITIE: je to obľúbená okrasná rastlina vhodná do polotieňa až tieňa. Využíva sa v záhradách, pri jazierkach, v trvalkových záhonoch a tiež ako rezaná kvetina. Je vhodná aj do mestských záhrad.

 
STANOVIŠTE: preferuje polotieň až tieň, vlhké, dobre priepustné pôdy s kyslou až neutrálnou reakciou. Je vhodná na výsadbu pri jazierkach, pod vysokými stromami, kde poskytuje atraktívny kontrast s inými rastlinami.

 
ODOLNOSŤ: je mrazuvzdorná do -23°C. Je odolná voči suchu a znečisteniu ovzdušia.

PÔVOD: Slovensko, vyšľachtil v Stupave Gustav Čejka v roku 1995 ako kríženec odrôd Redhaven a Cresthaven.

RAST: stredne bujný, habitus rozložitý.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro, stredne dlho.

PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké, guľovité, súmerné. Šupka je stredne hrubá, stredne husto plstnatá, stredne silno až silno priľnavá k dužine. Základná farba je zelenožltá, na oslnenej strane prekrytá tmavočerveným rozmytým líčkom. Dužina je svetložltá, okolo kôstky slabo načervenalá, stredne tuhá až tuhá, nevláknitá, kyslosladkej až sladkej, pomerne aromatickej, veľmi dobrej chuti. Kôstka je elipsovitá, stredne veľká až veľká a od dužiny je dobre odlučiteľná. Náchylnosť na praskanie kôstky je veľmi nízka až nízka. Plody sú veľmi dobre veľkostne vyrovnané a nie sú náchylné na praskanie počas dažďa.

DOZRIEVANIE: stredne skoro až neskoro, v 1. až 2. polovici augusta, 8 dní po odrode Redhaven. Plody predčasne pred zberom neopadávajú alebo len veľmi málo.

VYUŽITIE: na priamy konzum, zaváranie aj ďalšie spracovanie.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, s priepustnou, ale dostatočne vlhkou pôdou vo všetkých pestovateľských oblastiach vhodných pre broskyne. Je to nenáročná a veľmi plastická odroda.

ODOLNOSŤ: v dreve aj kvetných pukoch silne mrazuodolná.

PÔVOD: ČR, kríženec odrôd Halehaven a Cresthaven

RAST: slabý až stredne bujný, habitus rozložitý. Je menej náročná na udržiavaci rez, dobre sa tvaruje.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne neskoro a dlho

PLODNOSŤ: stredne vysoká až vysoká, pravidelná

PLODY: stredne veľké až veľké, guľovité, nesúmerné. Šupka je stredne hrubá až hrubá, stredne silno priľnavá k dužine, stredne husto až husto plstnatá. Základná farba je žltá, spolovice prekrytá rozmytým tmavočerveným líčkom s bodkovanými okrajmi. Dužina je žltá, stredne tuhá, nevláknitá, veľmi dobrá, s vyrovnaným pomerom cukrov a kyselín. Kôstka je stredne veľká až veľká, elipsovitá, veľmi dobre odlučiteľná od dužiny. Plody sú veľmi dobre veľkostne vyrovnané, veľmi málo náchylné na praskanie kôstky či plodov pri daždi.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 1. polovici augusta, 3 dni po odrode Redhaven. Plody sú veľmi málo náchylné na predčasný opad pred zberom.

VYUŽITIE: priamy konzum, konzervovanie aj ďalšie spracovanie.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, s dobre priepustnou, ale dostatočne vlhkou pôdou v teplých a stredne teplých oblastiach, vo vyšších len na chránených miestach.

ODOLNOSŤ: v dreve aj kvetných pukoch silne mrazuodolná.

PÔVOD: Maďarsko, vybral Sándor Brózik v r. 1952.

RAST: stredne silný, vzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače: Tétényi Kedvenc, Tétényi bötermö.

PLODNOSŤ: skorá, pravidelná.

PLODY: veľké plody s priemerom 4-5 cm, typicky polmesiacovité, krásne svetložlté s hustou perforáciou a malou stopkou. Ľahko sa lúskajú rukou. Jadro je svetložlté, bacuľaté, s obsahom jadra až 65-72 %. Má príjemne sladkú chuť.

DOZRIEVANIE: skoré, v polovici septembra.

VYUŽITIE: na konzumáciu v čerstvom stave, výrobu cukroviniek.

STANOVIŠTE: stanovište slnečné, stredne ťažká pôda bohatá na humus a živiny.

ODOLNOSŤ: dobrá odolnosť voči mrazu.

PÔVOD: Nemecko, Besigheim v regióne Württenberg, v škôlke Gerstetter ju v r. 1920 vypestoval Adolf Gerstteter ako kríženec odrôd Bryskej a Cárskej a v r. 1932 ju uviedli na trh.

RAST: stredne bujný, vytvára široko pyramidálnu, nepravidelnú, redšiu a menšiu korunu. Je vhodná aj do menších záhrad.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Althanova ringlota, Čačanská lepotica, Čačanská raná, Hanita, Jojo, Katinka, Lützelsachsenská, Tragédia a niekedy aj Zimmerova. Dobre opeľuje odrody: Jefferson, Lützelsachsenská, Tragédia, Presenta, Zimmerova.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká až nižšia, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 35-40 g), guľovito eliptické. Šupka je fialovočervená až čiernomodrá s modrošedým osrienením, je jemná a dá sa stiahnuť z plodu. Dužina je zelenožltá až svetložltá, pod šupkou červenkastá, okolo kôstky belavá, smerom ku stopke hnedastá, tuhá, riedka a šťavnatá, dobre sa oddeľuje od kôstky. Chuť je sladkokyselkavá, aromatická, korenistá, lepšia pri teplom počasí.

DOZRIEVANIE: veľmi skoré, okolo polovice júla, v teplejších polohách aj na prelome júna a júla, jedna z najskoršie dozrievajúcich odrôd. Zrelé plody ľahko opadávajú, vyžadujú zber prebierkou.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené pred vetrom. Najlepšie sa jej darí v teplých, úrodných pôdach, ale zvládne aj horšie. Je vhodná najmä do teplých a chránených stredných polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, citlivejšia v kvetných pukoch, stredne až viac tolerantná voči šarke (prejavuje sa maximálne na listoch), stredne odolná voči monilióze (Monilinia spp.).