Mrazuvzdorné

PÔVOD: Druh pochádza z východnej Ázie. V Japonsku prirodzene rastie na ostrovoch Honšú, Kjúšú, Šikoku, na súostroví Rjúkjú a taktiež na Kórejskom poloostrove a na Taiwane. V Číne zas prirodzene rastie v provinciách An-chuej, Fu-ťien, Kan-su, Kuej-čou, Che-nan, Chu-pej, Chu-nan, Ťiang-si, vo Vnútornom Mongolsku, Šen-si, Šan-si, S’-čchuan, Jün-nan, Če-ťiang a vyskytuje sa tam ako poddruh Cornus kousa subsp. chinensis. Vo svojej domovine rastie ako podrastový strom v zmiešaných lesoch, na zatienených svahoch, na brehoch vodných tokov aj pozdĺž ciest, v pásme od 400 až do 2200 m n. m. Odroda Milky Way pochádza z USA, zo štátu Ohio, zo skupiny 15 semenáčov, ktoré boli pôvodne vybrané vo Wayside Gardens kvôli bujnému vzrastu, skorému a bohatému kvitnutiu s veľkými, bielymi listeňmi a ktoré boli uvedené na trh v roku 1967.

RAST: bujný v rámci druhu. Je to strom alebo krík dorastajúci relatívne pomaly do výšky 3-7 m, zriedkavejšie až 10 m a šírky až 6 m. Je bohato rozvetvený, v mladosti má koruna vázovitý tvar, neskôr je zaoblenejšia a rozložitejšia. Najmä spodné konáre rastú viac horizontálne a odlišujú sa od smeru rastu hornej časti koruny. Borka je šedohnedá a hladká, neskôr sa odlupuje v nepravidelných plátoch. Letorasty sú spočiatku zelené, holé alebo s jemnými bielymi chĺpkami, neskôr červenohnedé, holé, lenticely sú kruhové. Poddruh chinensis sa od poddruhu kousa odlišuje hustejšími lenticelami na letorastoch. Listy sú protistojné, stopkaté, jednoduché, celistvé, vajcovité až široko vajcovité, dlhé 5–9, prípadne až 11 cm a široké 3,6–5 cm, na líci lysé a zelené, na rube pritlačene chlpaté a svetlozelené, celistvo okrajové, so zvlneným alebo prehnutým okrajom. Charakteristická je oblúková žilnatina, smerujúca ku kraju lista a potom pozdĺž kraja sa ohýbajúca k vrcholu listu. Na jeseň sa listy vyfarbujú do krásnej purpurovočervenej či šarlátovočervenej farby. Poddruh chinensis sa od poddruhu kousa odlišuje hrubšími listami so svetlejšou spodnou stranou pokrytou stočenými bielymi chĺpkami a často nápadne zväčšenou bázou stopky.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, v drvivej väčšine cudzoopelivý s obojpohlavnými kvetmi opeľovanými hmyzom, najmä včelami a motýľmi. Môžu sa vyskytnúť aj čiastočne samoopelivé genotypy v rámci semenáčov. Kvety sú usporiadané v hustých, dlho stopkatých hlávkach so 4 špicato vajcovitými listeňmi, dlhými 5–7 cm, ktoré sú voskovobielej farby. Kvitne po olistení od mája do júla v závislosti od lokality.

PLODNOSŤ: skorá (do 3-5 rokov po výsadbe). Výška úrody nebola vedecky preskúmaná.

PLODY: kôstkovice zrastajúce v guľatú dužinatú hlávku dosahujúcu veľkosť 1,5-2,5 cm. Hlávka je skôr hrboľatá. Šupka je hrubá, najskôr zelenkastá, v plnej zrelosti ružovočervená. Dužina je sýtooranžová, mäkká, krémovitá. Väčšinou obsahuje menší počet väčších semien (1-3 semená). Chuť je sladkastá, pri neúplnej zrelosti môže byť mierne trpkastá. Niekomu môže pripomínať chuť anony trojlupienkovej – tzv. čerimoje (Annona cherimola). Niektoré genotypy majú menej výraznú, mdlejšiu chuť, iné sú výraznejšie. Plody obsahujú zdraviu prospešné flavonoidy, antioxidanty, vrátane karotenoidov, anotkyány aj vitamín C. Zrelé čerstvé plody obsahujú priemerne 35,07 % cukrov a 8,90 % kyselín. Celkový obsah cukrov je jedným z najvyšších z druhov s jedlými plodmi rodu Cornus. Na rozdiel od drieňa obyčajného, v ktorého plodoch z cukrov prevažuje glukóza nad fruktózou, u drieňa japonského je hlavným cukrom fruktóza nasledovaná glukózou. V rámci rodu Cornus obsahujú plody drieňa japonského najmenej antokyánov, ak nepočítame žltoplodé odrody drieňa obyčajného (Cornus mas).

DOZRIEVANIE: približne od 2. polovice septembra až do novembra v závislosti od lokality a priebehu počasia v danom roku.

VYUŽITIE: využíva sa primárne ako okrasná a v menšej miere ovocná drevina v menších aj väčších záhradách, parkoch a inej verejnej zeleni ako solitéra - pre tvorbu plodov pestovaná aspoň vo dvojici odrôd alebo aj ako skôr voľne rastúci živý plot. Kulinárne využitie: plody sa dajú využiť na priamy konzum zo stromu alebo aj ako efektná jedlá dekorácia dezertov, pričom sa konzumuje dužina bez tvrdej a drsnej šupky. Alebo z nich môžete vyrábať džemy s nutnosťou prepasírovania semien a šupky či sa používajú na výrobu vína, čo je zrejme najčastejší spôsob ich využitia v ich domovine, teda najmä v Číne. Liečivé využitie: V tradičnej kórejskej medicíne sa plody používajú aj proti hnačke a na zastavenie krvácania. Technické využitie: Má veľmi tvrdé a ťažké drevo, ktoré sa dá použiť na výrobu tĺčikov a podobne.

STANOVIŠTE: slnečné, ale uspokojí sa aj s polotieňom, ktorý je preň výhodný najmä v suchších oblastiach. Na pôdu nie je náročný, darí sa mu v širokej škále pôd dobre a stredne úrodných od kyslých až po mierne zásadité, ale nemá rád plytké, vápenité pôdy. Dobre rastie aj v ťažkej ílovitej pôde, ale preferuje úrodnú, dobre odvodnenú, ale rovnomerne vlahou zásobenú hlinitú pôdu. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných polôh Slovenska. 

ODOLNOSŤ: Je dobre mrazuodolný v dreve do -26,1 °C až -28,9 °C a v kvete do asi -4 °C. Poddruh chinensis je považovaný za mrazuodolnejší než poddruh kousa. Neskorým kvitnutím obvykle dobre uniká neskorým jarným mrazom. Jednotlivé genotypy tohto druhu sú v rôznej miere tolerantné voči antraknóze (Discula destructiva) a voči múčnatke (Erysiphe pulchra), ale všeobecne odolnejšie než okrasné svíb floridský (Cornus florida) či svíb Nuttalov (Cornus nuttallii), ktoré sa vyznačujú tiež veľkými listeňmi kvetov. Za vlhkého počasia sa na jar na kvetoch, listoch, letorastoch a plodoch môže objaviť bodkovitá antraknóza (Elsinoë corni). Je stredne odolný voči vetru.

PÔVOD: Nemecko, objavil ju Reimer Kordes ako mutáciu odrody Ilse Krohn v roku 1964.

RAST: veľmi bujný, kríkový, dorastá do výšky až 275 cm. Listý sú tmavozelené, lesklé.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá s obojpohlavnými kvetmi, hmyzom opelivá, ale aby si zachovala pôvodné vlastnosti, treba ju množiť vegetatívne. Kvitne opakovane vo vlnách v malých súkvetiach od júna po prvé silnejšie mrazy. Kvety sú veľké (priemerne 14 cm), poloplné (so 17-25 lupienkami), silne voňavé, biele či krémové so stredom farby svetlej marhule či šampanského.

PLODNOSŤ: nepestuje sa primárne pre plody, ale pri ponechaní odkvitnutých kvetov sa vyvinú.

PLODY: šípky sú malé, guľaté. Šípky sú, tak ako všetky šípky, jedlé a bohaté na vitamíny C, A, E a flavonoidy. 

DOZRIEVANIE: v októbri a novembri.

VYUŽITIE: veľmi dekoratívna ruža vhodná do pozadia zmiešaných záhonov v kombinácii s inými ružami, levanduľami či cibuľovinami, ako vyšší živý plot, k pergolám, oblúkom a iným oporám, na rez do vázy. Kulinárne využitie: silne aromatické, horkasté kvety sa dajú použiť čerstvé do krémov a na ozdobenie dezertov, šalátov, na výrobu ružového želé, zmrzliny, likérov, ako sušené aj na výrobu čajov či pomletého prášku na ozdobu dezertov. Šípky sú, tak ako všetky šípky, jedlé a použiteľné po premrznutí za surova alebo sušené do čaju. Liečivé a kozmetické využitie: kvetné lupienky majú antibakteriálne účinky, používajú sa pri prechladnutí, infekciách priedušiek, gastritíde, hnačke či depresii a letargii. Externe sa používajú na výplach očí pri očných infekciách, ako kloktadlo pri bolesti hrdla a povrchových poraneniach pokožky. Z celých kvetov sa destiláciou dá získať ružový olej a ružový hydrolát. Šípky obsahujú veľa vitamínu C, A a E a flavonoidov a používajú sa pri prechladnutí.  

STANOVIŠTE: slnečné či polotieň, preferuje hlinité pôdy s dostatočnou vlhkosťou, ale dobrým odvodnením. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve, na jar letorasty vyžadujú ochranu pred neskorými jarnými mrazmi. Je silne odolná voči čiernej škvrnitosti listov. Znesie aj zatienenie.

PÔVOD: Spojené kráľovstvo, Anglicko, Gloucestershire, v záhrade Hidcote Manor Garden ho začiatkom 20. storočia vybral Lawrence Johnston. Je to hybrid druhov Hypericum addingtonii × H. calycinum × H. hookerianum.

RAST: umiernený, je to poloopadavý či opadavý krík, v oblastiach s teplými zimami dorastá do výšky aj 120 cm, v chladnejších oblastiach nadzemná časť vymŕza a z koreňov sa obnovuje do výšky 45-60 cm. Má tmavozelené, kopijovité listy dlhé až 6 cm a červenkasté, tenké konáre.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, samoopelivý s obojpohlavnými kvetmi opeľovanými hmyzom. Kvitne veľmi dlho a bohato od júna do septembra veľkými (6-7 cm), jemne voňavými, pätpočetnými, sýtožltými, voskovitými kvetmi v tvare misky v súkvetiach po až 6 kvetov. V strede je množstvo veľkých, výrazných tmavožltých tyčiniek plných peľu, ktorý je aktraktívny pre množstvo druhov hmyzu.

PLODNOSŤ: skorá, pravidelná, vysoká.

PLODY: malé, nejedlé, ale dekoratívne, guľovité, hnedočervené či oválne bobule s priemerom 0,8-1,5 cm.

DOZRIEVANIE: v septembri a októbri.

VYUŽITIE: rastlina je dekoratívna najmä počas kvitnutia v lete a po dozretí plodov na jeseň, ale aj červenkasté konáre sú ozdobné počas zimy. Používa sa ako solitéra, ale najmä ako pôdopokryvná rastlina alebo do nízkych živých plotov či ako lem záhonov v malých aj väčších záhradách, parkoch, mestskej zeleni či do strešných záhrad. Je kvalitným zdrojom peľu pre hmyz počas celého leta. Kvitnúce konáre a najmä konáre s plodmi sa často využívajú vo floristike.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, znáša širokú škálu pôd, vrátane suchých kamenitých a piesočnatých. Je vhodný najmä do teplých a stredne teplých či chránených chladných lokalít, kde treba počítať skôr so skorým jarným zrezaním k zemi.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolný do asi -29 °C v koreni, do asi -23 °C v dreve nadzemnej časti, v kvete uniká spoľahlivo neskorým jarným mrazom. Je silne vetruodolný, po zakorenení aj suchuvzdorný a dobre znáša aj znečistenie ovzdušia.

PÔVOD: južná časť Kórejského polostrova, ostrov Sachalin a Kurilské ostrovy a Japonsko. Ide o drevnatú lianu, ktorá vo svojej domovine rastie vo vlhkých lesoch, a popína sa po stromoch a skalách. Do európskej kultúry bola uvedená približne v druhej polovici 19. storočia (okolo roku 1865).

RAST: pomalší v prvých rokoch, neskôr pomerne bujný. Je to opadavý, popínavý ker dorastajúci do výšky aj 10-15 m a šírky 4-10 m a vyžadujúci dostatočne pevnú oporu, o ktorú sa môže prichytiť priľnavými vzdušnými korienkami. Má stopkaté, elipsovité, na vrchole špicaté, na okraji zúbkaté listy dlhé 5-10 cm a široké 3–7 cm. Dobre znáša rez, ktorý sa odporúča po odkvitnutí.

OPEĽOVACIE POMERY: zrejme čiastočne samoopelivá, hmyzom opelivá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne v júni až júli drobnými, bielymi, plodnými kvetmi plnými peľu a nektáru, ktoré tvoria veľké ploché metliny široké až 15-25 cm a ktoré sú po krajoch lemované sterilnými kvetmi veľkými až 3 cm.

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody. Vstupuje do plodnosti obvykle 5-8 rokov po výsadbe, plodnosť je obvykle stredná.

PLODY: drobné tobolky s malými semienkami.

DOZRIEVANIE: v auguste a septembri. Nepestuje sa pre plody.

VYUŽITIE: krásny okrasný vertikálny prvok záhrad - ideálna na popínanie okolo múrov, plotov, stien domov, altánkov či pergol. 

STANOVIŠTE: preferuje polotieň či tieň, ale darí sa jej aj na plnom slnkom za prepokladu pravidelnej zálievky. Má rada hlinité až humózne, vlhké, ale dobre priepustné pôdy. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná až do -34°C. Dobre toleruje tieň a vietor, horšie toleruje sucho. Môže byť napádaná voškami či červcami. Z chorôb sa môže vyskytovať škvrnitosť listov, múčnatka a zriedkavo sivá pleseň.

BOTANICKÁ POZNÁMKA: obsahuje kyanogénne glykozidy typické pre rod Hydrangea (potenciálne mierne toxická pri požití). Škodlivá pre psy a mačky. Môže spôsobiť kontaktnú dermatitídu (kožný alergén) - pri manipulácii sa odporúča používať ochranné rukavice.

PÔVOD: druh pochádza zo strednej a východnej Číny, Kórejského poloostrova a Japonska, kde rastie v lesoch a na ich okrajoch, na lesnatých svahoch, na čistinkách, v roklinách a horských údoliach, na brehoch vodných toko, v horách aj nad hranicou lesa, v nadmorskej výške 700–4000 m n. m. Do Európy bol privezený prvýkrát v roku 1870. Odroda Fenna PBR pochádza z Holandska, Boskoop, vyšľachtil ju Herman Geers v rokoch 2005 až 2009 (kríženie a selekcia). Je právne chránená.

RAST: umiernený, kompaktný. Je to opadavý krík s hustou guľovitou korunou dorastajúci do výšky len 25-30 cm a šírky 30 cm. Listy majú pri rašení bronzový nádych, neskôr sú jasne zelenej, sviežej farby, podlhovasté, jemne zúbkované na okrajoch.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzom opelivý, opeľovaný najmä včelami a motýľmi. Kvitne veľmi dlho, od konca mája do začiatku septembra. Tvorí ploché súkvetia – chocholíky ružovej farby. 

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody.

PLODY: plodom je extrémne malý 2-3 mm, hnedý, blanitý, nenápadný mechúrik – suchý, pukavý, otvárajúci sa jedným brušným švom, obsahujúci drobné, prachovité, nejedlé semená.

DOZRIEVANIE: mechúriky dozrievajú v októbri až novembri. Keďže sa nekonzumujú, dozrievanie označuje len botanickú zrelosť semien.

VYUŽITIE: primárne využitie je okrasné - v záhradnej a krajinnej architektúre do skupinových výsadieb s inými tavoľníkmi vyššej výšky, do skaliek, lemov záhonov, ako pôdopokryvná drevina na spevňovanie svahov, ale aj do kvetináčov na balkóny a terasy apod. Je kvetmi veľmi atraktívny nielen pre nás, ale aj pre včely a iné opeľovače.

STANOVIŠTE: Najlepšie prosperuje na priamom slnku (podmieňuje intenzitu farby kvetov), znáša však aj polotieň. Uprednostňuje vlhké, dobre priepustné hlinité pôdy, ale je vysoko prispôsobivý voči pH pôdy.

ODOLNOSŤ: je vysoko mrazuvzdorný v dreve do -35 °C až -40 °C. Drevo je húževnaté, v tuhých zimách môže namŕzať, ale po jarnom spätnom reze výborne regeneruje. Pomerne odolný proti chorobám a škodcom, občasne sa môžu vyskytnúť listové škvrnitosti, roztoče alebo vošky počas sucha. Je veľmi odolný voči múčnatke. Veľmi dobre znáša a mestské znečistenie ovzdušia.

PÔVOD: Anglicko, Hounslow, ako náhodný semenáč ho vypestoval John Graham v druhej polovici 80. rokov 19. storočia, prvýkrát bola popísaná 1888 a Graham ju prenechal záhradníckemu závodu Bunyard & Co. v Maidstone, ktorá ju v roku 1893 uviedla na trh. Synonymá: Graham's Royal Jubillee, Royal Jubilee, Grahams Jubiläumsapfel, Grahams Königin-Jubiläumsapfel.

RAST: stredne bujný až slabší, vytvára menšie, nápadne široko guľovité koruny. Dožíva sa stredného veku. Nie je náročná na rez. Neskoro raší.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne neskoro a krátko, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače napr.: Hviezdnatá reneta, Princ Albert atď.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká, pravidelná. Plodí v chumáčoch, ktoré je vhodné prebrať.

PLODY: sú veľké až veľmi veľké (priemerne 200 g), kužeľovité, mierne rebrovité. Šupka je hladká, mdlo lesklá, rovnomerne žltá, v plnej zrelosti tmavožltá, len niekedy na slnečnej strane mierne ružovkastá, v stopkovej jamke často lúčovito hrdzavá, často aj s plochými, hrdzavými bradavicami. Dužina je žltobiela, polojemná, mäkká, ale hustá, šťavnatá. Chuť je osviežujúca, sladkokyslá viac smerom ku kyslosti, jemne aromatická bez korenitosti.

DOZRIEVANIE: zber v 2. polovici septembra, konzumne dozrievajú vzápätí, vydržia do novembra.

VYUŽITIE: kvety sú atraktívne pre opeľovače, plody sú vhodné najmä na spracovanie na pečenie (držia dobre tvar v koláčoch), muštovanie, sušenie, výrobu výživ, džemov, kompótov apod., menej na priamy konzum.  

STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred vetrom, najlepšie s vlhkým ovzduším. Na pôdu je nenáročná, len nesmie byť suchá, v nej plody zakrnievajú a kvety opadávajú. Je vhodná najmä do stredne teplých a chladných polôh či mrazových kotlín.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj v kvete. Je odolná voči chrastavitosti, múčnatke, voške vlnačke krvavej, rozporuplné informácie sú o odolnosti voči rakovine, le skôr je stredne až vyššie odolná, je menej odolná voči bakteriálnej spále.

PÔVOD: druh pochádza z územia USA, od štátu New York po Floridu, ns západ až po  Iowu, Missouri, Oklahomu a Louisiana, kde rastie na vlhkých alebo skalnatých zalesnených svahoch, v roklinách, na brehoch potokov a úpätí útesov. Odrodu Candybelle® Marshmallow vyšľachtil v Holandsku v roku 2014 Guido Rouwette ako semenáč s otcovskou odrodou Anabelle a uviedol na trh v roku 2019. Synonymá: GRHYAR1406^PBR.

RAST: umiernený, kompaktný, je to opadavý ker, ktorý dosahuje výšku cca. 80 cm a šírku 90 cm. Vyznačuje sa pevnými, neohýbajúcimi sa, vzpriamene rastúcimi konármi, ktoré unesú ťažké súkvetia aj v daždi. Má sýtozelené listy, ktoré sa na jeseň sfarbujú dožlta.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, ale väčšina kvetov v súkvetí je sterilná. Kvitne od júla do septembra na letorastoch veľkými (20-25 cm), guľovitými súkvetiami veľkých, sterilných kvetov s občasnými menšími, plodnými kvetmi od krémovej do svetlolososovej.

PLODNOSŤ: skorá, ale zanedbateľná.

PLODY: nejedlé drobné tobolky. 

DOZRIEVANIE: v októbri až novembri.

VYUŽITIE: nízky krík okrasný najmä dlho kvitnúcimi kvetmi, ale aj listami vhodný najmä do skupinových výsadieb s ďalšími odrodami a druhmi hortenzií či iných kríkov do polotieňa stromov či ako pozadie pre trvalkový záhon v menších aj väčších záhradách, parkoch či inej mestskej zeleni. Veľmi sa hodí na rez čerstvých, ale aj sušených kvetov do kytíc a aranžmánov. Kulinárne využitie: olúpané konáre sa dajú zaliať ako čaj. Letorasty sa dajú uvariť a následne opražiť pred konzumáciou. Liečivé využitie: korene pôsobia proti črevným parazitom, sú potopudné, močopudné, vyvolávajú vracanie. Používajú sa pri obličkových kameňoch, zápale močového mechúra, zápale obličiek, zväčšenej prostate a zápaloch priedušiek. Nadmerné dávky však spôsobujú nevoľnosť a zahlienenie priedušiek. čerstvé korene sú šťavnaté a ľahko sa krájajú, sušené sú veľmi tvrdé a pevné. Zbierajú sa na jeseň a nakrájajú na malé kúsky pred usušením. Ošúpaná borka sa používa ako obklad na rany, popáleniny, natiahnuté svaly apod.

STANOVIŠTE: slnečné v chladnejších polohách s dostatočne a rovnomerne vlhkou pôdou alebo polotieň v teplejších polohách. Je veľmi prispôsobivá rôznej pôde, ale neznáša sucho, rýchlo vädne. Na farbu kvetov nevplýva výrazne pH pôdy, je relatívne stabilná v porovnaní s hortenziou veľkolistou. 

ODOLNOSŤ: je mrazuodolná v dreve do asi -23 °C až -25 °C, tým, že kvitne na letorastoch, kvitnutie nebýva ohrozené ani silnejšími mrazmi v zime. Je menej odolná voči suchu než iné druhy hortenzií. Veľmi dobre je odolná naopak voči dažďu a vetru, konáre držia pevne. Zajace a králiky ju nezvyknú poškodzovať. Je dobre odolná voči väčšine chorôb a škodcov poškodzujúcich hortenzie, ale niekedy ju môžu potrápiť vošky, roztoče a puklice či múčnatka, listová škvrnitosť (Cercospora sp.) či botrytída v príliš vlhkých podmienkach (Botrytis sp.). 

PÔVOD: Dánsko, vyšľachtil ju Niels Dines Poulsen niekedy pred rokom 1959, kedy bola registrovaná, ako kríženca odrôd Columbine x Cläre Grammerstorf, na trh bola uvedená v roku 1963. V roku 1962 vyhrala zlatú medailu na výstave britskej Royal National Rose Society (Kráľovskej národnej ružiarskej spoločnosti ) a v roku 1993 získala ocenenie Award of Garden Merit od Royal Horticultural Society (britskej Kráľovskej záhradníckej spoločnosti).

RAST: je bujný, vzpriamený, je to floribunda (= mnohokvetá ruža) označovaná niekedy ako popínavá ruža. Dorastá do výšky 120-185 cm a šírky 90 až 120 cm. Má stredne zelené listy.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá s obojpohlavnými kvetmi, hmyzom opelivá, ale aby si zachovala pôvodné vlastnosti, treba ju množiť vegetatívne. Kvitne opakovane vo vlnách od júna až po prvé mrazy citrónovožltými až sýtožltými kvetmi často s ružovkastými okrajmi lupienkov. Kvety sú veľké (priemerne 10 cm), dvojité, s priemerne 17-25 lupienkami a stredne až silne, sladko voňavé, klasického tvaru čajohybridných ruží.

PLODNOSŤ: nepestuje sa primárne pre plody, ale pri ponechaní odkvitnutých kvetov sa vyvinú.

PLODY: šípky sú menšie a červené. Šípky sú, tak ako všetky šípky, jedlé a bohaté na vitamíny C, A, E a flavonoidy. 

DOZRIEVANIE: v októbri a novembri.

VYUŽITIE: veľmi dekoratívna a voňavá ruža vhodná do zmiešaných záhonov v kombinácii s inými ružami, levanduľami či cibuľovinami, do vyšších živých plotov, ale aj ako kratšia popínavá ruža k trelážam či k múru, nie na veľmi vysoké oblúky. Kulinárne využitie: stredne až silnejšie aromatické, horkasté kvety sa dajú použiť čerstvé do krémov a na ozdobenie dezertov, šalátov, na výrobu ružového želé, zmrzliny, likérov, ako sušené aj na výrobu čajov či žltého pomletého prášku na ozdobu dezertov. Šípky sú, tak ako všetky šípky, jedlé a použiteľné po premrznutí za surova alebo sušené do čaju. Liečivé a kozmetické využitie: kvetné lupienky majú antibakteriálne účinky, používajú sa pri prechladnutí, infekciách priedušiek, gastritíde, hnačke či depresii a letargii. Externe sa používajú na výplach očí pri očných infekciách, ako kloktadlo pri bolesti hrdla a povrchových poraneniach pokožky. Šípky obsahujú veľa vitamínu C, A a E a flavonoidov a používajú sa pri prechladnutí.  

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje hlinité pôdy s dostatočnou vlhkosťou, ale dobrým odvodnením. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj do chladných polôh so zimnou ochranou čečinou.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolná v dreve do -23 °C až -26 °C, v kvete uniká neskorým jarným mrazom. Je stredne až vyššie odolná voči čiernej škvrnitosti ruží (Diplocarpon rosae), stredne odolná voči múčnatke (Podosphaera pannosa) a vyššie odolná voči hrdzi (Phragmidium mucronatum). Je stredne odolná voči suchu po zakorenení, kedy ju môžu potrápiť aj vošky.

PÔVOD: stredná a SV časť USA. Do Európy bol ako okrasná drevina introdukovaný v roku 1800.

RAST: stredne bujný až pomalší. Je to opadavý listnatý strom, ktorý dorastá do výšky 15-25 m a šírky 8 m. Má široko kužeľovitú korunu s charakteristickými previsnutými spodnými konármi. Šedočierna borka vydrží dlho hladká, u starších stromov je plytko rozpukaná. Listy sú eliptické, dlhé 5–16 cm, s 5-7 podlovastými, zubatými lalokmi a širokými zárezmi. Sú obojstranne lysé a lesklé, iba na rube v pazuchách žiliek sú chumáčiky chlpov. Sú sviežozelené, na jeseň atraktívne červené či lesklohnedé. 

OPEĽOVACIE POMERY: pravdepodobne cudzoopelivý, jednodomý so samčími aj samičími kvetmi na tom istom strome, ale na opelenie vyžadujúci prítomnosť ďalšieho geneticky odlišného jedinca, vetrom opelivý.

PLODNOSŤ: je neskorá, v zápoji vstupuje do plodnosti vo veku asi 20 rokov, solitérne stromy niekedy už v 15 rokoch. Je striedavá, dosahuje priemerne 210 300 plodov na hektár (s variabilitou 13 300 až 492 700 plodov/ha), pričom nižšia je každé 3 až 4 roky.

PLODY: krátke (max. 1,5 cm) žalude vyrastajúce jednotlivo a takmer prisadajú na konáre. Na 1/3 ich pokrýva plochá čiaška s hustými, chlpatými šupinami.

DOZRIEVANIE: druhý rok po opelení počas októbra.

VYUŽITIE: je vhodný ako okrasná drevina do parkov, alejí, medzí, veľkých záhrad, ako solitér, v skupinke či ako vetrolam vo voľnej krajine, najmä na vlhkejších miestach. Plody sú zdrojom potravy pre zver a vtáctvo, dajú sa použiť aj na kŕmenie hospodárskych zvierat, najmä prasiat. Včely zbierajú jeho peľ, hoci je pre ne menej výživný. Kulinárne využitie: Po dôkladnom vymytí tanínov z plodov (sušených a pomletých) sa tieto dajú použiť ako prídavok k múke, opražené žalude ako náhrada kávy. Liečivé využitie: Odvar z vnútornej kôry alebo z dubienok, teda hálok hmyzu na listoch, sa používa pri liečbe chronickej hnačky, dyzentérie, horúčok, krvácania. Zvonka sa používa na vymývanie rán, vyrážok, potiacich sa nôh, hemoroidov, pri zápaloch a výtokoch z pohlavných orgánov aj ako výplach pri infekciách hrdla a úst. Kôra sa zbiera z konárov starých 5-12 rokov a suší sa na neskôr. Technické využitie: Drevo je pevné, tvrdé, hrubozrnné, ťažké, často s množstvom sukov a vodeodolné, používa sa v šindle, obkladové dosky, v stolárstve na výrobu nábytku. Z dubienok sa dajú získať taníny a farbivo využiteľné ako atrament.

STANOVIŠTE: slnečné, toleruje širokú škálu pôd, čo sa týka vlhkosti, ale neznáša zásadité či vápenité pôdy, v ktorých trpí chlorózou, vyžaduje kyslé až neutrálne pôdy. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných oblastí.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve do -29 °C až -34 °C. Po zakorenení dobre znáša sucho, zasolenie pôdy posypovou soľou. Dobre znáša vysoké teploty aj vietor. Toleruje znečistenie ovzdušia aj krátkodobé zaplavenie.

PÔVOD: druh má pôvod v Japonsku, pôvodne je to endemit, pôvodný areál sa nachádza len na neveľkom území na juhu ostrova Honšú, v okolí mesta Nagoja, kde rastie v podhorských a horských lesoch až do nadmorskej výšky okolo 550 m n. m. Do Európy bola  privezená až v roku 1862. Odroda Rosea pochádza z Japonska z konca 19. storočia, do Európy bola privezená prvýkrát v roku 1893.

RAST: umiernený až stredne bujný. Je to opadavý krík až menší strom, dorastajúci do výšky a šírky 2,5-4 m, v strednej Európe obvykle nepresahuje výšku 3 m. Letorasty má husto chlpaté, listy vyrastajú striedavo, majú krátku stopku, sú kopijovité až vajcovité, dlhé 5–8 cm a široké 1–3 cm, na líci lysé, na rube lysé alebo na žilkách krátko chlpaté.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne pred olistením v marci až apríli. Kvety vyrastajú jednotlivo, puky sú veľké, ružové a šupinaté a svetloružové kvety blednúce počas kvitnutia dobiela dosahujú priemer okolo 8 cm. Kvet tvorí veľa piestikov a ešte viac tyčiniek, do 13 okvetných lístkov kopijovitého tvaru, ktoré odstávajú.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká.

PLODY: kužeľovité mechúriky s červenohnedými, dekoratívnymi, nejedlými semenami, dlhé 4-8 cm, široké 2-3cm. 

DOZRIEVANIE: v septembri až októbri.

VYUŽITIE: Nielen na jar veľkými hviezdovitými kvetmi, ale aj v lete a na jeseň listami a plodmi dekoratívny ker či strom, ktorý je vhodné pestovať ako solitéru či v kombinácii s inými magnóliami v dostatočnej vzdialenosti, aby mali dosť svetla. Vhodná aj do menších záhrad, ale aj stredne veľkých či veľkých, do parkov a inej mestskej zelene, najmä v ochrane budov. 

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, najlepšie kvitne na plnom slnku. Preferuje vlhkú, no dostatočne odvodnenú, hlinitú, neutrálnu až kyslú pôdu, znesie aj ílovitú či zásaditú, ak je dostatočne humózna. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chránených chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve až do -26 °C až -29 °C. Kvitne neskôr než magnólia Soulangeova, takže lepšie uniká neskorým jarným mrazom. Nezvykne u nás trpieť výrazne škodcami či chorobami.

PÔVOD: Spojené kráľovstvo, Surrey, Windlesham, Sunningdale
Nurseries, vyšľachtil ju v roku 1968 I. Bryce-Wilson ako hybrid vypestovaný z pôvodne juhoafrických druhov, pravdepodobne Kniphofia uvaria and Kniphofia linearifolia. V roku 1993 získala od britskej Kráľovskej záhradníckej spoločnosti (RHS) ocenenie Award of Garden Merit.

RAST: stredne bujný, dorastá do výšky asi 90 cm a šírky 60 cm, rozrastá sa z "koruny" podzemkami. Je to stálezelená trvalka so vzpriamenými alebo skláňajúcimi sa listami dlhými 80 cm a širokými 2–4 cm. Stvol je zakončený strapcovitým, valcovitým súkvetím. 

OPEĽOVACIE POMERY: pravdepodobne ako hybrid sterilná. Kvitne dlho, od júna až do prvých mrazov strapcovitým, valcovitými súkvetím pripomínajúcim fakľu, dlhým 20-30 cm, ktoré sa ku koncu zužuje. Kvetné puky sú žlté, kvety citrónovožlté.  

PLODNOSŤ: pravdepodobne netvorí plody alebo veľmi málo.

PLODY: ak, tak takmer guľovité tobolky, dlhé 5–7 mm.

DOZRIEVANIE: ak vôbec, tak pár týždňov po odkvitnutí. 

VYUŽITIE: je kvetom okrasná a nektárodajná trvalka vhodná do záhrad, parkov či mestskej zelene do záhonov, skaliek, prérijných kompozícií či záhonov na rez kvetov do vázy. 

STANOVIŠTE: slnečné, znesie aj polotieň, ale menej v ňom kvitne. Preferuje vlhkú, ale dobre odvodnenú pôdu, po zakorenení znesie aj suchšiu pôdu od mierne zásaditej po mierne kyslú. Neznáša zamokrenú pôdu.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolná do -23 °C až -29 °C v podzemku pri dobre odvodnenej pôde, po zakorenení dobre odolná voči suchu, vysokým teplotám či zasoleniu pôdy.

PÔVOD: Japonsko, stredná a Z Čína, kde rastie v horských lesoch od 600 do 2700 m n. m. Do Európy introdukovaný v r. 1865.

 
RAST: stredne bujný, neskôr slabší. Je to často viackmenný strom s oválnou pôvodnom areáli dorastá do výšky 30–40 m a šírky 15 m, u nás len asi do 20 m. Kmeň má šedohnedú a hlboko ryhovanú borku. Dekoratívne listy má vajcovité až srdcovité, dlhé 4–7 cm. Dlhá stopka je červenkastá. Opadané listy pri vädnutí charakteristicky prenikavo voňajú - ako perník, karamel či čerstvé pečivo alebo buchty. Stromy sú veľmi dlhoveké.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivý, dvojdomý, vetrom opelivý. Jednotlivé stromy majú buď samčie alebo samičie kvety, na získanie plodov sú potrebné oba. Samčie kvety majú nápadne červené tyčinky, samičie dlhé piestiky. Kvitne v apríli a máji pred olistením nenápadnými kvetmi.

 
PLODNOSŤ: neskorá (v poraste aj po 100 rokoch, pri pestovaní po 15-20 rokoch).

PLODY: mechúrik dlhý 1,5-2 cm s hnedastými semenami s jednostranným krídlom.

 
DOZRIEVANIE: v auguste.

 
VYUŽITIE: je to okrasný strom, ktorý najmä na jeseň spestrí väčšiu záhradu či park nielen srdcovitými, pekne žlto až červeno sfarbenými, ale aj príjemne voňavými listami.

 
STANOVIŠTE: polotieň až priame slnko, vlhkejšia, výživná, hlboká pôda. Znesie aj mierne zásaditú, ale preferuje skôr kyslejšiu pôdu. Vhodný do teplých aj chladnejších polôh, ale chránených pred neskorými jarnými mrazmi.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve do asi -34 °C, náchylnejší na zmrznutie kvetov a rašiacich pukov a letorastov počas neskorých jarných mrazov. Kvôli plytšiemu koreňovému systému horšie znáša sucho, ale aj utuženie pôdy. Silne vetruodolný. Dobre odolný voči chorobám a škodcom.

 PÔVOD: Poľsko, Brzezna, Niwa Hodowla Roślin Jagodowych, vyšľachtená ako klon NR 1716009, na trh uvedená v roku 2024. Rodičovské odrody nie sú verejne známe.

RAST: stredne bujný, vzpriamený, s beztŕnnymi a pevnými výhonmi, ale vyžaduje oporu. Letorasty dosiahnu až 1,7 m. Listy majú sýtu, tmavozelenú farbu s jemným leskom, sú hlboko pílkovité a majú okraje stočené smerom nahor.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne dvakrát ročne, v máji až júni na minuloročných výhonoch, v júli a auguste na letorastoch.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, rozdelená do 2 úrod za rok, vyššia na minuloročných výhonoch, cca. 3-4 kg/rastlina/rok.  

PLODY: sú veľmi veľké (priemerne 7,1-7,3 g), podlhovasté, čierne, lesklé. Sú pevné a šťavnaté. Chuť je veľmi dobrá, sladká s cukornatosťou 13 °Brix a podielom kyselín 1,25 %.

DOZRIEVANIE: 2x rodiaca odroda: 1. úroda na minuloročných výhonoch koncom júna či začiatkom júla, 2. úroda na letorastoch okolo polovice septembra. Po zbere majú veľmi dobrú trvanlivosť, pri teplote 5-9 °C aj 2 týždne.

VYUŽITIE: kríky sú vhodné najmä ako živý plot s oporou do menších aj väčších záhrad alebo pestované v záhonoch záhrad aj profesionálnych sadov. Kvety sú veľmi atraktívne pre opeľovače vrátane včiel medonosných. Plody sú vhodné najmä na priamy konzum, ale aj na všestranné spracovanie na šťavy, džemy, sirupy, likéry, do koláčov. Výborne sa skladujú a prepravujú.

STANOVIŠTE: slnečné, úrodná a zavlažovaná pôda bez zatrávnenia. Vyžaduje okopávku alebo zamulčovanie, v suchom období pravidelnú zálievku. Pôdu možno vylepšiť zapravením vyzretého maštaľného hnoja alebo kompostu. Vhodná do teplých a stredne teplých polôh s ohľadom na čas dozrievania druhej úrody.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolná v dreve (do -23 až -26 °C), v kvete obvykle uniká neskorým jarným mrazom. Je dobre odolná voči antraknóze a odumieraniu výhonov, plody sú dobre odolné voči pozberovej hnilobe. 

PÔVOD: Druh pochádza z východnej Ázie. V Japonsku prirodzene rastie na ostrovoch Honšú, Kjúšú, Šikoku, na súostroví Rjúkjú a taktiež na Kórejskom poloostrove a na Taiwane. V Číne zas prirodzene rastie v provinciách An-chuej, Fu-ťien, Kan-su, Kuej-čou, Che-nan, Chu-pej, Chu-nan, Ťiang-si, vo Vnútornom Mongolsku, Šen-si, Šan-si, S’-čchuan, Jün-nan, Če-ťiang a vyskytuje sa tam ako poddruh Cornus kousa subsp. chinensis. Vo svojej domovine rastie ako podrastový strom v zmiešaných lesoch, na zatienených svahoch, na brehoch vodných tokov aj pozdĺž ciest, v pásme od 400 až do 2200 m n. m. Odroda China Girl pochádza z Holandska, kde ju pravdepodobne v roku 1978 pomenovala výskumná stanica Proefstation voor de Boomkwekerij v Boskoop, hoci mohla byť pestovaná dlhšie. 

RAST: v rámci druhu aj poddruhu bujný. Je to strom alebo krík dorastajúci relatívne pomaly do výšky 4-8 m a šírky až 3-8 m. Je bohato rozvetvený, v mladosti má koruna vázovitý tvar, neskôr je zaoblenejšia a rozložitejšia. Najmä spodné konáre rastú viac horizontálne a odlišujú sa od smeru rastu hornej časti koruny. Borka je šedohnedá a hladká, neskôr sa odlupuje v nepravidelných plátoch. Letorasty sú spočiatku zelené, holé alebo s jemnými bielymi chĺpkami, neskôr červenohnedé, holé, lenticely sú kruhové. Poddruh chinensis, pod ktorý táto odroda patrí, sa od poddruhu kousa odlišuje hustejšími lenticelami na letorastoch. Listy sú protistojné, stopkaté, jednoduché, celistvé, vajcovité až široko vajcovité, dlhé 5–9, prípadne až 11 cm a široké 3,6–5 cm, na líci lysé a zelené, na rube pritlačene chlpaté a svetlozelené, celistvo okrajové, so zvlneným alebo prehnutým okrajom. Charakteristická je oblúková žilnatina, smerujúca ku kraju lista a potom pozdĺž kraja sa ohýbajúca k vrcholu listu. Na jeseň sa listy vyfarbujú do krásnej purpurovočervenej či šarlátovočervenej farby. Poddruh chinensis sa od poddruhu kousa odlišuje hrubšími listami so svetlejšou spodnou stranou pokrytou stočenými bielymi chĺpkami a často nápadne zväčšenou bázou stopky.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, v drvivej väčšine cudzoopelivý s obojpohlavnými kvetmi opeľovanými hmyzom, najmä včelami a motýľmi. Môžu sa vyskytnúť aj čiastočne samoopelivé genotypy v rámci semenáčov. Kvety sú usporiadané v hustých, dlho stopkatých hlávkach so 4 špicato vajcovitými listeňmi, dlhými 3–5 cm. Tvar aj farba listeňov sa počas kvitnutia dosť výrazne mení, od zelenkastej cez krémovobielu po hnedastú pri odkvitaní. Kvitne po olistení veľmi bohato od mája do júla v závislosti od genotypu a lokality.

PLODNOSŤ: skorá (3-5 rokov po výsadbe), v prítomnosti inej odrody či semenáča vysoká, hoci výška úrody nebola vedecky preskúmaná.

PLODY: kôstkovice zrastajúce v guľatú dužinatú hlávku dosahujúcu veľkosť 2,5-3 cm. Hlávka je v závislosti od genotypu, ale aj na jednom strome v rôznej miere hrboľatá. Šupka je hrubá, najskôr zelenkastá, v plnej zrelosti ružovočervená. Dužina je sýtooranžová, mäkká, krémovitá. Obsahuje menší počet väčších semien (1-3 semená). Chuť je sladkastá, pri neúplnej zrelosti môže byť mierne trpkastá. Niekomu môže pripomínať chuť anony trojlupienkovej – tzv. čerimoje (Annona cherimola). Niektoré genotypy majú menej výraznú, mdlejšiu chuť, iné sú výraznejšie. Plody obsahujú zdraviu prospešné flavonoidy, antioxidanty, vrátane karotenoidov, anotkyány aj vitamín C. Zrelé čerstvé plody obsahujú priemerne 35,07 % cukrov a 8,90 % kyselín. Celkový obsah cukrov je jedným z najvyšších z druhov s jedlými plodmi rodu Cornus. Na rozdiel od drieňa obyčajného, v ktorého plodoch z cukrov prevažuje glukóza nad fruktózou, u drieňa japonského je hlavným cukrom fruktóza nasledovaná glukózou. V rámci rodu Cornus obsahujú plody drieňa japonského najmenej antokyánov, ak nepočítame žltoplodé odrody drieňa obyčajného (Cornus mas).

DOZRIEVANIE: približne od 2. polovice septembra až do novembra v závislosti od genotypu, lokality a priebehu počasia v danom roku.

VYUŽITIE: využíva sa primárne ako okrasná a v menšej miere ovocná drevina v menších aj väčších záhradách, parkoch a inej verejnej zeleni ako solitéra - pre tvorbu plodov pestovaná aspoň vo dvojici odrôd alebo aj ako skôr voľne rastúci živý plot. Kulinárne využitie: plody sa dajú využiť na priamy konzum zo stromu alebo aj ako efektná jedlá dekorácia dezertov, pričom sa konzumuje dužina bez tvrdej a drsnej šupky. Alebo z nich môžete vyrábať džemy s nutnosťou prepasírovania semien a šupky či sa používajú na výrobu vína, čo je zrejme najčastejší spôsob ich využitia v ich domovine, teda najmä v Číne. Liečivé využitie: V tradičnej kórejskej medicíne sa plody používajú aj proti hnačke a na zastavenie krvácania. Technické využitie: Má veľmi tvrdé a ťažké drevo, ktoré sa dá použiť na výrobu tĺčikov a podobne.

STANOVIŠTE: slnečné, ale uspokojí sa aj s polotieňom, ktorý je preň výhodný najmä v suchších oblastiach. Na pôdu nie je náročný, darí sa mu v širokej škále pôd dobre a stredne úrodných od kyslých až po mierne zásadité, ale nemá rád plytké, vápenité pôdy. Dobre rastie aj v ťažkej ílovitej pôde, ale preferuje úrodnú, dobre odvodnenú, ale rovnomerne vlahou zásobenú hlinitú pôdu. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných polôh Slovenska. 

ODOLNOSŤ: Je dobre mrazuodolný v dreve do -26,1 °C až -28,9 °C a v kvete do asi -4 °C. Poddruh chinensis je považovaný za mrazuodolnejší než poddruh kousa. Neskorým kvitnutím obvykle dobre uniká neskorým jarným mrazom. Jednotlivé genotypy tohto druhu sú v rôznej miere tolerantné voči antraknóze (Discula destructiva) a voči múčnatke (Erysiphe pulchra), ale všeobecne odolnejšie než okrasné svíb floridský (Cornus florida) či svíb Nuttalov (Cornus nuttallii), ktoré sa vyznačujú tiež veľkými listeňmi kvetov. Za vlhkého počasia sa na jar na kvetoch, listoch, letorastoch a plodoch môže objaviť bodkovitá antraknóza (Elsinoë corni). Je stredne odolný voči vetru.

PÔVOD: Belgicko, vyšľachtil ju v roku 1958 Louis Lens ako kríženca odrôd Peace x Independence. V roku 1958 získala striebornú medailu na prehliadke ruží v Baden-Badene. Synonymá: Dama di Cuori, Herz-Dame, Queen of Hearts, Röd Peace.

RAST: bujný, dorastá do výšky 90-120 cm. Má lesklé, tmavozelené listy, je husto otŕnená.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá s obojpohlavnými kvetmi, hmyzom opelivá, ale aby si zachovala pôvodné vlastnosti, treba ju množiť vegetatívne. Kvitne opakovane vo vlnách počas celého leta. Má veľmi veľké (priemerne 15 cm), plné, čerešňovo červené, silne voňavé kvety s až 35 lupienkami,

PLODNOSŤ: nepestuje sa primárne pre plody, ale pri ponechaní odkvitnutých kvetov sa vyvinú.

PLODY: šípky sú stredne veľké, guľaté, oranžovočervené. Šípky sú, tak ako všetky šípky, jedlé a bohaté na vitamíny C, A, E a flavonoidy. 

DOZRIEVANIE: v októbri a novembri.

VYUŽITIE: veľmi dekoratívna ruža vhodná do zmiešaných záhonov v kombinácii s inými ružami, levanduľami či cibuľovinami, vhodná aj na rez do vázy. Kulinárne využitie: aromatické, horkasté kvety sa dajú použiť čerstvé do krémov a na ozdobenie dezertov, šalátov, na výrobu ružového želé, zmrzliny, likérov, ako sušené aj na výrobu čajov či  pomletého prášku na ozdobu dezertov. Šípky sú, tak ako všetky šípky, jedlé a použiteľné po premrznutí za surova alebo sušené do čaju. Liečivé a kozmetické využitie: kvetné lupienky majú antibakteriálne účinky, používajú sa pri prechladnutí, infekciách priedušiek, gastritíde, hnačke či depresii a letargii. Externe sa používajú na výplach očí pri očných infekciách, ako kloktadlo pri bolesti hrdla a povrchových poraneniach pokožky. Z celých kvetov sa destiláciou získava ružový éterický olej a ružový hydrolát. Šípky obsahujú veľa vitamínu C, A a E a flavonoidov a používajú sa pri prechladnutí.  

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje hlinité pôdy s dostatočnou vlhkosťou, ale dobrým odvodnením. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve do -28,9 °C až -31,7 °C, na jar potrebujú mladé výhony ochranu pred neskorými jarnými mrazmi. Po zakorenení je silne odolná voči vysokým teplotám a múčnatke, menej voči čiernej škvrnitosti.

PÔVOD: Poľsko, bližší pôvod nie je známy.

RAST: stredne bujný, táto ovíjavá liana dosahuje veľkosť 3-4 m a ročné prírastky sú okolo 50 cm na letorast. Má vyrazne dekoratívne, panašované listy, ktoré sa začínajú vyfarbovať až 2.-3. rok po výsadbe a najmä na slnečnom mieste do zelena, krémovobiela a ružova. Vyžaduje pevnú oporu buď v podobe pergoly, plota alebo vedenia, najlepšie s dvoma stĺpmi v tvare T a medzi ramenami natiahnutými drôtmi.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivé, hmyzom opelivé, dvojdomé. Je to samčia rastlina, ktorá opeľuje samičie odrody aktinídie pestrolistej (Actinidia kolomikta), napr. Dr. Szymanowski, Sientiabrskaja, Krupnoplodnaja, Vitakola, Pautske, Náhodka, atď. Vie opeliť až 10 samíc.

PLODNOSŤ: netvorí plody.

PLODY: netvorí plody.

DOZRIEVANIE: netvorí plody.

VYUŽITIE: celá liana je veľmi dekoratívna listami a kvetmi na zakrytie pergol, plotov, vhodná aj ako živý plot v menších či väčších záhradách, parkoch, na vedení aj do sadov. Voňavé kvety sú atraktívne pre opeľovače. Používa sa ako opeľovač pre samičie odrody aktinídie pestrolistej.

STANOVIŠTE: slnečné, pred vetrom chránené stanovište, prípadne polotieň; ideálne (juho)západná orientácia; kvalitná humózna pôda s dostatkom vlahy, na ktorú je kvôli plytkej koreňovej sústave náročná. Kvôli citlivosti letorastov na neskoré jarné mrazy je výhodné vysadiť ho k múrom či nádržiam s vodou, ktoré akumulujú teplo a v noci ho sálajú do okolia. Podobne je vhodné zapestovať rodivé konáre až vo vyššej výške. Je vhodné do teplých, stredne teplých a chránených chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je veľmi silne mrazuodolné v dreve do asi -30 °C až -34 °C. Raší síce trochu skôr než odrody aktinídie význačnej (Actinidia arguta), a neskoré jarné mrazy ho poškodzujú, ale je voči ním odolnejšie.

PÔVOD: areál pôvodného druhu sa rozprestiera od Stredomoria a J strednej Európy (zasahuje až na Slovensko) cez Kaukaz a západné Himálaje až po Čínu. VEurópe rastie na výslnných kamenistých svahoch v nížinách a pahorkatinách, v ďalších častiach areálu potom najčastejšie v horských lesoch a krovinách od 700 do 2400 m n. m. Odroda pochádza z Holandska, v roku 1990 ju náhodne objavil Willem A. Sanders, na trh ju uviedla škôlka Antigone Plantvermeerdering B.V. V roku 1999 vyhrala na výstave Plantarium cenu ako najlepšia novinka. Synonymá: Ancot^PBR.

RAST: bujný, je to ker alebo menší strom dorastajúci do výšky 2,4 m a šírky až 4,5 m, dá sa strihom vytvarovať na živý plot s výškou 1,8 m. Je to prvý kultivar so svietivo zelenožltými, okrúhlo vajcovitými listami s vyčnievajúcou žilnatinou, ktoré sa krásne vynímajú pri zeleno- či červenosfarbených kultivaroch. Na jeseň sa listy sfarbia do odtieňov oranžovej a červenej. 

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne malými, žltozelenými kvetmi na dlhých stopkách v koncových metlinách od mája do júna.

PLODNOSŤ: relatívne nízka, ostatné opadávajú.

PLODY: tmavohnedé kôstkovice s trvalým kalichom veľmi ozdobné dlhými stopkami, ktoré spolu so stopkami opadnutých nevyvinutých plodov a bočnými konárikmi súkvetí ochlpatejú (= obrastú trichómami), takže celé súplodie vyzerá ako obláčik ružovokrémového dymu alebo ako parochňa. Z toho je odvodený aj anglický názov (European) smoke tree či wig-tree.

DOZRIEVANIE: od septembra do októbra. Po dozretí sa odlamuje celé súplodie a slúži ako lietací aparát.

VYUŽITIE: veľmi dekoratívna drevina, ktorá sa uplatní ako solitéra v menších aj väčších záhradách či parkoch, ale aj do živého plotu, najmä v kombinácii s inými odrodami škumpy - napr. s purpurovolistou Royal Purple alebo tmavozelenolistou Young Lady®. Technické využitie: z kvetov a listov sa získava esenciálny olej s mangovou vôňou. Z koreňa a kmeňa sa získava nie veľmi trvanlivé žlté farbivo "mladý fustik", ktoré sa používalo od renesancie až do objavenia syntetických farbív v 19. storočí. Drevo, označované tiež ako "uhorský fustik" či "fisetové drevo", sa používalo najmä na výrobu intarzií nábytku či výrobu rámov na obrazy. Listy a kôra sú dobrým zdrojom tanínov. Konáriky sa dajú použiť v košikárstve.

STANOVIŠTE: slnečné alebo polotieň. Na rozdiel od iných odrôd so žltozelenými listami dobre znáša aj plné slnko bez popálenia listov, ak pôda nie je príliš suchá. Na pôdu nie je náročná, znesie väčšinou pôd, ale preferuje vlhkú, ale dobre odvodnenú pôdu, nie príliš výživnú. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chránených chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolná v dreve do asi -25 °C. Kvetné puky môžu niekedy poškodiť neskoré jarné mrazy. Staršie rastliny dobre znášajú sucho. Je dobre odolná aj voči vetru, vysokým teplotám či znečisteniu ovzdušia. Väčšinou netrpí chorobami či škodcami, ojedinele podpňovkami či verticíliovou hnilobou alebo v prílišnom suchu múčnatkou.

PÔVOD: Severná Amerika, najmä v centrálnej časti kontinentu, od východného Texasu na západe po Ohio na východe v prérii, v svetlých lesoch a krovinách, na skalnatých stanovištiach, často v okolí vodných tokov, najmä v nížinách a pahorkatinách.

RAST: stredne rýchly. Je to vytrvalá bylina, vysoká 50–120 cm, s priamou, obvykle chlpatou, hnedozelenou stonkou. Bazálne listy sú stopkaté, vajcovité až úzko kopijovité, dlhé 5–30 cm a široké 5–12 cm, na okraji pílkovité či zubaté, niekedy aj celookrajové, na bázi klinovité až srdcovité, na vrchole špicaté, s 3–5 žilkami; stonkové listy sú striedavé, menšie, s krátkou stopkou řapíkaté, na bázi v tvare klinu.

OPEĽOVACIE POMERY: je jednodomá, opeľovaná hmyzom, samoopelivá, kvety sú obojpohlavné. Kvitne od júla do septembra. Kvety tvoria jazykovité a rúrkovité kvety: jazykovité kvety sú ružové až purpurové, dlhé 3–8 cm, na vrchole s 2 zubami, rúrkovité kvety sú dlhé 4,5–5,7 mm, sú zelenkasté až ružovkasté alebo purpurové a rozkvitajú postupne.

PLODNOSŤ: v prípade dostatočného opelenia počas kvitnutia vysoká.

PLODY: štvorhranné nažky obsahujúce 1 semeno. 
DOZRIEVANIE: v septembri a októbri.

VYUŽITIE: táto veľmi okrasná bylinka je vhodná do záhrad a parkov, najmä v teplých a suchších oblastiach. Je veľmi lákavá pre motýle. Využívali ju už indiáni a používa sa aj dnes najmä pre svoje liečivé účinky a to jej koreň ako aj (kvitnúca) vňať. V podobe čaju a najmä tiktúry podporuje imunitný systém tela. Vnútorne sa používa pri nádche, kašli, horúčke, bronchitíde, infekcii močových ciest, ústnej dutiny a hrdla aj ako afrodiziakum a prostriedok na zlepšenie trávenia. Zvonku sa používa na ošetrenie rán, popálenín, kde sa prejavujú aj jej antiseptické a antibakteriálne účinky.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, preferuje hlbokú hlinitú či hlinitopiesčitú pôdu bohatú na humus, radšej ľahkú. Nedarí sa jej v ťažkej ílovitej pôde.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná do -34 °C až -40 °C v ľahšej pôde. Po dobrom zakorenení toleruje sucho. Veľmi ju obľubujú slizniaky, ktoré ju dokážu na jar zdecimovať.

PÔVOD: Švajčiarsko, región Jura, v r. 1992 vyšľachtil Valentin Blattner ako medzidruhový kríženec odrôd Medina (Seyve Villard 12-286 x Medoc noir) x Kaberne severnyj ((Galan x V. amurensis) x (V. amurensis x V. vinifera)).

RAST: veľmi bujný. Raší skoro.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý.

PLODNOSŤ: dobrá, je stredne citlivý na spŕchanie.

PLODY: strapce sú stredne veľké, kužeľovité, riedke až husté, často krídlaté. Bobule sú malé až stredne veľké. Šupka je modročierna, pružná a pokrytá hrubou vrstvou voskovitého osrienenia. Dužina je riedka.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, koncom septembra až začiatkom októbra.

VYUŽITIE: muštová odroda na výrobu aromatického vína s osobitou muškátovou vôňou a s menším množstvom trieslovín.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Vo vlhkej pôde dobre rastie, ale menej plodí. Vhodná najmä do teplých či chránených stredne teplých oblastí pestovania viniča.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve v zime, kvôli skorému rašeniu náchylnejší na poškodenie jarnými mrazmi, ale dobre regeneruje a rodí z podočiek. Je vyššie odolný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) a stredne voči botrytíde (Botrytis cinerea) a voči múčnatke viniča (Plasmopara viticola), neatraktívny pre muchu drozofilu japonskú (Drosophila suzukii).

PÔVOD: súčasné Poľsko, Pruszc (nemecky Praust) pri Gdansku, ako náhodný semenáč ju od 70. rokov 19. storočia začal množiť nemecký škôlkar Anton Rathke, ktorý ju pomenoval podľa svojej dcéry.

 
RAST: slabý, vytvára menšie, úplne previsnuté, dekoratívne koruny. Je vhodná aj do menších záhrad.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, je dobrým opeľovačom. Kvety sú veľmi dekoratívne, tmavoružové. Vhodné opeľovače neboli overené, ale podľa času kvitnutia by to mohli byť: Coxova reneta, Gdanský hranáč, Golden Delicious, Grahamovo, Hetlina, Jonathan, Malinové holovouské, Matkino, Ontário, Panenské české, Parména zlatá zimná, Studničné, Vejlímek červený.

 
PLODNOSŤ: skorá, dosť vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké, tupo kužeľovité. Šupka je hladká, hrubá, lesklá, zelenožltá až žltá, prekrytá na slnečnej strane červeným pruhovaným líčkom. Dužina je belavá, jemná, veľmi šťavnatá, málo chrumkavá. Chuť je kyslejšia až sladkokyslá, mierne korenistá, aromatická.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, dozrieva v októbri, vydrží do januára.

 
VYUŽITIE: vhodná na priamy konzum, kuchynské spracovanie a najmä na muštovanie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, nie je náročná na polohu ani na pôdu, je vhodná aj do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve i kvete, menej odolná voči chrastavitosti a múčnatke.

PÔVOD: Druh pochádza z východnej Ázie. V Japonsku prirodzene rastie na ostrovoch Honšú, Kjúšú, Šikoku, na súostroví Rjúkjú a taktiež na Kórejskom poloostrove a na Taiwane. V Číne zas prirodzene rastie v provinciách An-chuej, Fu-ťien, Kan-su, Kuej-čou, Che-nan, Chu-pej, Chu-nan, Ťiang-si, vo Vnútornom Mongolsku, Šen-si, Šan-si, S’-čchuan, Jün-nan, Če-ťiang. Vo svojej domovine rastie ako podrastový strom v zmiešaných lesoch, na zatienených svahoch, na brehoch vodných tokov aj pozdĺž ciest, v pásme od 400 až do 2200 m n. m. Odroda Cappuccino pochádza z Nemecka, z Gristede, z rododendronového parku škôlky Bruns, kde ju našli ako semenáč okolo roku 1995 a uviedli na trh v roku 2010. Synonymá: Copacabana.

RAST: umiernený. Je to strom alebo krík dorastajúci relatívne pomaly do výšky 4-5 m a šírky až 2,5-3,5 m. Je bohato rozvetvený, v mladosti má koruna vázovitý tvar, neskôr je zaoblenejšia a rozložitejšia. Najmä spodné konáre rastú viac horizontálne a odlišujú sa od smeru rastu hornej časti koruny. Borka je šedohnedá a hladká, neskôr sa odlupuje v nepravidelných plátoch. Letorasty sú spočiatku medené až mahagónové, holé alebo s jemnými bielymi chĺpkami, neskôr červenohnedé, holé, lenticely sú kruhové. Listy sú protistojné, stopkaté, jednoduché, celistvé, vajcovité až široko vajcovité, dlhé 5–6 cm a široké 3,6–5 cm, na líci lysé a pri rašení bronzové až mahagónové a neskôr zelené, na rube pritlačene chlpaté a svetlozelené, celistvo okrajové, so zvlneným alebo prehnutým okrajom. Charakteristická je oblúková výrazná žilnatina, smerujúca ku kraju lista a potom pozdĺž kraja sa ohýbajúca k vrcholu listu. Na jeseň sa listy vyfarbujú do krásnej purpurovočervenej či šarlátovočervenej farby.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, v drvivej väčšine cudzoopelivý s obojpohlavnými kvetmi opeľovanými hmyzom, najmä včelami a motýľmi. Môžu sa vyskytnúť aj čiastočne samoopelivé genotypy v rámci semenáčov. Kvety sú usporiadané v hustých, dlho stopkatých hlávkach so 4 špicato vajcovitými listeňmi, dlhými 3–5 cm, ktoré sú krémovobielej až cappuccinovej farby, neskôr s ružovkastým okrajom. Tvar aj farba listeňov sa počas kvitnutia dosť výrazne mení. Kvitne po olistení bohato od konca mája do júla v závislosti od lokality.

PLODNOSŤ: skorá. Výška úrody nebola vedecky preskúmaná.

PLODY: kôstkovice zrastajúce v guľatú dužinatú hlávku dosahujúcu veľkosť okolo 2 cm. Hlávka je v rôznej miere hladká či hrboľatá. Šupka je hrubá, najskôr zelenkastá, v plnej zrelosti ružovočervená. Dužina je sýtooranžová, mäkká, krémovitá, obsahuje semená. Chuť je sladkastá, pri neúplnej zrelosti môže byť mierne trpkastá. Niekomu môže pripomínať chuť anony trojlupienkovej – tzv. čerimoje (Annona cherimola). Plody obsahujú zdraviu prospešné flavonoidy, antioxidanty, vrátane karotenoidov, anotkyány aj vitamín C. Zrelé čerstvé plody obsahujú priemerne 35,07 % cukrov a 8,90 % kyselín. Celkový obsah cukrov je jedným z najvyšších z druhov s jedlými plodmi rodu Cornus. Na rozdiel od drieňa obyčajného, v ktorého plodoch z cukrov prevažuje glukóza nad fruktózou, u drieňa japonského je hlavným cukrom fruktóza nasledovaná glukózou. V rámci rodu Cornus obsahujú plody drieňa japonského najmenej antokyánov, ak nepočítame žltoplodé odrody drieňa obyčajného (Cornus mas).

DOZRIEVANIE: približne od 2. polovice septembra až do novembra v závislosti od lokality a priebehu počasia v danom roku.

VYUŽITIE: využíva sa primárne ako okrasná a v menšej miere ovocná drevina v menších aj väčších záhradách, parkoch a inej verejnej zeleni ako solitéra - pre tvorbu plodov pestovaná aspoň vo dvojici odrôd alebo aj ako skôr voľne rastúci živý plot. Kulinárne využitie: plody sa dajú využiť na priamy konzum zo stromu alebo aj ako efektná jedlá dekorácia dezertov, pričom sa konzumuje dužina bez tvrdej a drsnej šupky. Alebo z nich môžete vyrábať džemy s nutnosťou prepasírovania semien a šupky či sa používajú na výrobu vína, čo je zrejme najčastejší spôsob ich využitia v ich domovine, teda najmä v Číne. Liečivé využitie: V tradičnej kórejskej medicíne sa plody používajú aj proti hnačke a na zastavenie krvácania. Technické využitie: Má veľmi tvrdé a ťažké drevo, ktoré sa dá použiť na výrobu tĺčikov a podobne.

STANOVIŠTE: slnečné, ale uspokojí sa aj s polotieňom, ktorý je preň výhodný najmä v suchších oblastiach. Na pôdu nie je náročný, darí sa mu v širokej škále pôd dobre a stredne úrodných od kyslých až po mierne zásadité, ale nemá rád plytké, vápenité pôdy. Dobre rastie aj v ťažkej ílovitej pôde, ale preferuje úrodnú, dobre odvodnenú, ale rovnomerne vlahou zásobenú hlinitú pôdu. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných polôh Slovenska. 

ODOLNOSŤ: Je dobre mrazuodolný v dreve do -26,1 °C až -28,9 °C a v kvete do asi -4 °C. Poddruh chinensis je považovaný za mrazuodolnejší než poddruh kousa. Neskorým kvitnutím obvykle dobre uniká neskorým jarným mrazom. Jednotlivé genotypy tohto druhu sú v rôznej miere tolerantné voči antraknóze (Discula destructiva) a voči múčnatke (Erysiphe pulchra), ale všeobecne odolnejšie než okrasné svíb floridský (Cornus florida) či svíb Nuttalov (Cornus nuttallii), ktoré sa vyznačujú tiež veľkými listeňmi kvetov. Za vlhkého počasia sa na jar na kvetoch, listoch, letorastoch a plodoch môže objaviť bodkovitá antraknóza (Elsinoë corni). Je stredne odolný voči vetru.

PÔVOD: Nemecko, Ronsdorf, vyšľachtil Georg Arends ako komplexného medzidruhového kríženca ktorý má medzi rodičmi druhy Astilbe chinensis, A. japonica, A. thunbergii, a A. astilboides, uviedol ho na trh v r. 1933.

RAST: vzpriamený, kompaktný. Je to trvalka dorastajúca do výšky približne 40-60 cm, tvorí drevnatejúce podzemky, pomocou ktorých sa pomaly rozrastá a vytára husté trsy. Pri rašení ma purpurové, neskôr tmavozelené, lesklé zložené listy, ktoré na jeseň zožltnú.

OPEĽOVACIE POMERY: prevažne hmyzom opelivé, najmä včelami a motýľmi. Kultivar Fanal kvitne hustými, vzpriamenými súkvetiami žiarivočervenej farby, ktoré lákajú opeľovače.

PLODNOSŤ: pravdepodobne sterilná, množí sa vegetatívne oddeľkami podzemkov.

VYUŽITIE: veľmi okrasná trvalka atraktívna pre opeľovače vhodná do tieňa či polotieňa pod stromy, používa sa aj na okraje záhonov, do záhradných skupín aj kvetinových záhonov. Je výborná na rez do vázy.

STANOVIŠTE: polotieň až tieň, humózne, vlhkejšie, dobre priepustné pôdy s kyslou až neutrálnou reakciou. Nevhodná je suchá a priamemu slnku veľmi vystavená pôda, ktorá vedie k stresu rastlín. Je vhodná aj do oblastí s chladnejším a vlhkejším podnebím.

ODOLNOSŤ: veľmi odolná voči mrazom, znesie teploty až do –30 °C. Dobre odolná voči bežným chorobám a škodcom.

PÔVOD: druh pochádza pravdepodobne z JV Európy a na Zakaukazska, kde je najrozšírenější. Rastie aj v S Afrike a v Z Ázii. Už v staroveku ho vysádzali aj v ďalších oblastiach južnej Európy a čoskoro sa dostal aj do zaalpského priestoru. Odroda Bojar vznikla na Slovensku, výberom z prírodnej populácie v r. 1991 vo Výskumnom ústave ovocných a okrasných drevín a.s. Bojnice.

RAST: bujný. Má mohutný vzrast  (cca. 25x10-15 m) a vytvára kompaktnú valcovitú korunu. Plodonosný obrastje kratší a bohatý. Listy má jednoduché, veľké, kožovité, podlhovasto kopijovité, lesklé, s pílkovitým okrajom. Borka je tmavohnedá alebo hnedosivá, v dospelosti popraskaná. Koreňový systém je mohutný. 

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, cudzoopelivý, hmyzom a vetrom opelivý, vyžaduje prítomnosť druhého geneticky odlišného jedinca, či už semenáča alebo inej kultúrnej odrody. Kvitne neskoro, až koncom júna, dobre sa opeľuje s odrodou Mistral. Samčie kvety sú zoskupené na dlhých, vzpriamených jahňadách, samičie kvety sú v dolnej časti samičích.

PLODNOSŤ: stredne skorá, po 5-7 rokoch, vysoká (60-80 kg/strom), pravidelná.

PLODY: Tmavohnedé, lesklé, veľké (priemerne 10,52 g) nažky, baňaté, ukončené kratším semeníkom. Jadro vypĺňa celý priestor, nemá hlboké zárezy. Na priereze je biele. Plody sú uložené v silne ostnatej čiaške. Chuť plodu v surovom stave je mierne trpkastá, po tepelnej úprave (upečení či uvarení) sladká, plná. Plody sú nutrične bohaté (vitamín B, C, E, esenciálne mastné kyseliny, vysoký obsah vlákniny a minerálnych látok).

DOZRIEVANIE: skoré, v prvej dekáde októbra. Plody vydržia krátkodobo uskladnené v chladničke.

VYUŽITIE: do sadov, parkov, alejí a veľkých záhrad. Výborná medonosná rastlina: kvety sú veľmi nektárodajné s kvalitným peľom a dáva aj medovicu. Plody sú po uvarení alebo upečení veľmi chutné. Využívajú sa v cukrárstve, pri výrobe gaštanového pyré alebo gaštanovej múky. Skladovateľnosť plodov pri nízkej teplote a primeranej vlhkosti je až 6 mesiacov, v domácich podmienkach si treba dať pozor na plesne.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, pôda ľahšia, hlboká, preferuje slabo až stredne kyslú, ale zvládne aj kyslejšie a piesčitú. Dôležité je, aby bola nevápnitá. Je vhodný do teplých a stredne teplých aj chránených vyšších polôh do približne 600 m n.m.

ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolný v dreve do -23 °C až -29 °C, kvôli neskorému rašeniu a kvitnutiu obvykle uniká poškodeniu výhonov a kvetov neskorými jarnými mrazmi. Náchylný na poškodenie parazitickou hubou Phytophthora spp. spôsobujúcej atramentovú škvrnitosť a náhle odumieranie a na rakovinu kôry gaštanov (Cryphonectria parasitica). Po dobrom zakorenení je silne suchuvzdorný.

PÔVOD: východná Ázia: Sibír, severná Čína, Kórea a Japonsko. Biela forma Alba je známa v európskych záhradách už od polovice 19. storočia. Na rozdiel od mnohých moderných hybridov ide o prirodzene sa vyskytujúcu farebnú variáciu. V roku 1997 bol druh na základe molekulárnych analýz preradený z rodu Dicentra do monotypického rodu Lamprocapnos.

RAST: stredne bujne, dorastá do výšky 60-80 cm a šírky 60-90 cm. Je to trvalka prezimujúca v koreni. Listy sú 2–3 trojpočetné, stopkaté a lysé, veľmi dekoratívne laločnaté.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, s nápadnými obojpohlavnými chasmogamickými (opeľovanými hmyzom) kvetmi aj neskôr rozkvitajúcimi nenápadnými kleistogamickými kvetmi, ktoré sa opelia samé, bez pomoci hmyzu. Kvitne od apríla do júna bielymi kvetmi v tvare srdca usporiadanými do jednostranných strapcov.

PLODNOSŤ: pravidelná, vysoká.

PLODY: tobolky s elaiozómom ("mäskom") pre mravcov, ktoré ich rozširujú.

DOZRIEVANIE: v júli, prípadne auguste.

VYUŽITIE: veľmi okrasná trvalka najmä do polotieňa pod stromy, ktoré na jar ozvláštni svojimi nápadnými kvetmi a listami.

STANOVIŠTE: polotieň, prípadne slnečné, kde ale vyžaduje dostatočne vlhkú pôdu. Preferuje humóznu, ľahšiu pôdu, skôr neutrálnu až mierne kyslú. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v koreni až do -34 °C. Nezvykne trpieť chorobami či škodcami. Niekedy ju môžu poškodiť vošky, slizniaky, slimáky či múčnatka, hrdza alebo antraknóza.

BOTANICKÁ POZNÁMKA: Celá rastlina obsahuje izochinolínové alkaloidy (napr. protoberberín), ktoré sú toxické pre ľudí pri požití a môžu spôsobiť podráždenie pokožky (kontaktná dermatitída). Problémová pre psy a mačky. Pri manipulácii sa odporúčajú rukavice.