Ovocie na muštovanie

PÔVOD: Nemecko, Luckenwalde, Štátny výskumný ústav, vyšľachtil ju Dr. Rudlof von Sengbusch ako kríženca odrôd Markee a Sieger a bola uvedená na trh v roku 1954. 

RAST: stredne bujný, vytvára stredne vysoké, plocho guľovité, kompaktné trsy. Tvorí veľa kvetných stvolov, ktoré kvitnú na úrovni listov alebo pod nimi. Odnožuje stredne silne, nezahusťuje porast.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá.

PLODNOSŤ: je stredne vysoká, ale veľmi spoľahlivá. 

PLODY: sú stredne veľké až menšie (priemerne 8,6-9,9 g), prvé bývajú ľadvinovité, ostatné sú tupo kužeľovité aj pravidelne guľaté, tmavočervené, lesklé. Dužina je pevná, šťavnatá, plne červená s malou dutinou. Kalich je mierne zapustený a horšie sa oddeľuje. Chuť je vynikajúca, sladká s jemnou kyselinkou, korenistá.

DOZRIEVANIE: je stredne skoré až neskoré, u nás približne od 10. júna do konca mesiaca, v teplé roky skôr. 

VYUŽITIE: vynikajúca na priamy konzum aj na spracovanie na džemy, džúsy, sirupy, sušenie, vrátane mrazenia. Je náchylnejšia na otlačenie po zbere, takže neznáša až tak dobre prepravu. 

STANOVIŠTE: slnečné, vzdušné. Pôdu preferuje dostatočne vlhkú, ale dobre odvodnenú, odporúčame veľa kompostu a zakryť ho mulčom zo slamy, prípadne ihličia či drevnej štiepky. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chladnejších, neuzavretých polôh s dostatočným prúdením vzduchu.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolná počas zimy a vďaka neskoršiemu kvitnutiu a kvetom na úrovni listov či pod nimi lepšie uniká neskorým jarným mrazom. Je relatívne dobre odolná voči roztočcovi chmeľovému (Tetranychus urticae). Je tolerantná voči verticíliovému vädnutiu (Verticillium spp.) a stredne až vyššie tolerantná voči roztočíkovi jahodovému (Phytonemus pallidus). Je náchylnejšia na poškodenie plesňou sivou (Botrytis cinerea) a to aj na poraste, aj po zbere. Preto udržiavame porasty vzdušné. Je menej odolná aj voči bielej škvrnitosti jahôd (Mycosphaerella fragariae), stredne odolná voči múčnatke (Podosphaera aphanis).

PÔVOD: Holandsko, Univerzita vo Wageningen, Instituut voor de Veredeling van Tuinbouwgewassen, vyšľachtenil ju v roku 1972 M. Wassenaar ako kríženca odrôd Tamella x Induka, na trh bola uvedená v roku 1978.

RAST:  bujný, s plocho guľovitým, stredne hustým, stredne vysokým habitusom. Tvorí priemerný počet tmavozelených, jemne zubatých listov. V prvom roku tvorí dosť odnoží, v druhom roku skoro neodnožuje

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými kvetmi.

PLODNOSŤ: vysoká najmä prvé dva roky.

PLODY: prvé plody sú veľké, ostatné stredne veľké (priemerne 14-18 g), kužeľovitého tvaru s nepatrnou dutinou. Šupka je pri plnej zrelosti tmavočervená, lesklá. Dužina je oranžová až červená, šťavnatá. Chuť je veľmi sladká, s vyváženým pomerom cukrov a kyselín, príjemne aromatická, vynikajúca. Plody sa dobre oddeľujú od stoniek a sú citlivé na otlaky.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, od 1. týždňa júna až do konca mesiaca.

VYUŽITIE: plody výborné na priamy konzum, vďaka pevnej dužine sa hodia aj na zaváranie. Ďalej ich možno spracovavať aj na džemy, džúsy či sirupy, mraziť či sušiť.

STANOVIŠTE: slnečné. Pôdu preferuje hlinitú alebo hlinitopiesočnatú, rovnomerne zásobenú vlahou, ale nezamokrenú. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je stredne až silne mrazuodolná počas zimy. Je silne odolná voči verticíliovému vädnutiu (Verticillium spp.) a voči fytoftórovej hnilobe rizómov a plodov jahôd (Phytophtora cactorum), stredne až menej odolná voči červenej hnilobe koreňov (Phytophthora fragariae) a voči plesni šedej (Botrytis cinerea) a múčnatke (Podosphaera aphanis), vo vlhkom období citlivejšia na škvrnitosti listov.

PÔVOD: Nemecko, Stuttgart, Univerzita Hohenheim, vyšľachtil ju Dr. Walter Hartmann ako kríženec odrôd (Ortenauer x Stanley 34) x Hanita a selekciu č. 4593. Na trh bola uvedená v roku 2003.

RAST: stredne bujný, so štíhlymi bočnými, mierne šikmo rastúcimi konármi, dobre sa tvaruje.

OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne skoro až stredne skoro. Kvitne v podobný čas ako odrody: Čačanská raná, Čačanská najbolja, Jojo, Opal, Ortenauer, Presenta, President, Ruth Gerstetter, Tegera, Tipala, Valor.

PLODNOSŤ: veľmi skorá, vysoká, pravidelná. Pri nadmernej úrode sa odporúča prebierka.

PLODY: sú stredne veľké (priemerne 35-45 g), oválne až podlhovasté. Šupka je pod osrienením tmavomodrá až tmavofialová. Dužina je tuhá, šťavnatá, marhuľovooranžová, stredne dobre oddeliteľná od kôstky. Chuť je v plnej zrelosti výborná, sladká, so stredným obsahom kyselín a vyšším obsahom cukrov (priemerne 15-18 °Brix, nieked aj 22 °Brix), silne aromatická.

DOZRIEVANIE: neskoré, na úrovni Bystrickej slivky, teda v 1.-2. dekáde septembra. Plody treba zbierať aj so stopkou, lebo pri zbere bez je náchylná na poškodenie dužiny okolo stopky. Po splnení tejto podmienky sa po zbere dobre skladujú v chlade. 

VYUŽITIE: plody najmä na priamy konzum, ale aj na výrobu kvalitného destilátu, na sušenie, pečenie, výrobu džemov, lekvárov, výživ, kompótov či ako náplň do buchiet a guliek. Kvety sú výborným skorým zdrojom nektáru a peľu pre včely a iné opeľovače.

STANOVIŠTE: slnečné, najlepšie chránené pred silným vetrom. Preferuje humóznu, vlahou dobre zásobenú, ale nezamokrenú pôdu. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých oblastí. 

ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná v dreve aj kvete. Je rezistentná voči šarke na princípe hypersenzitivity podobne ako odroda Jojo. Je menej odolná voči monilióze plodov (Monilinia fructigena), náchylná na vädnutie okolo stopky a mierne náchylná na bakteriózu spôsobovanú Pseudomonas spp.

PÔVOD: neznámy, tzv. čínska biela hruška, zrejme Pyrus pyrifolia.

RAST: slabší, skoro vstupuje do plodnosti.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne v prvej polovici apríla. Vhodné opeľovače: opeľujú ju iné odrody ázijských hrušiek alebo skoro kvitnúce európske hrušky (napr. Konferencia, Blumenbachova, Dekanka zimná, Giffardova, Grosdemange, Charneuská, Kozačka štuttgartská, Lectierova, Parížanka, Predobrá, Sixova, Šedá zimná a Trévouxská).

PLODNOSŤ: skorá, vysoká. Vyžaduje prebierku plodov, lebo má sklon k preplodzovaniu.

PLODY: stredne veľké (priem. 155 g), guľovité až sploštené. Šupka plodu je hladká bez hrdze a výrazných lenticiel, jej základná farba je zelená, v plnej zrelosti žltá až krémová. Dužina je tuhšia, biela až krémovobiela, po rozkrojení hnedne. Je stredne sladká s vyváženým pomerom cukrov a kyselín.

DOZRIEVANIE: Dozrieva na zber stredne skoro, od polovice do konca septembra. Konzumne dozrieva koncom septembra, skladovateľná je do decembra.

VYUŽITIE: Vhodná na priamy konzum aj na spracovanie na džemy, kompóty, mušty, šaláty či koláče.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé v rámci teplých a stredne teplých polôh s dostatočnou vlahou (v domovine 400 - 1200 mm ročne).

ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolná.

PÔVOD: Francúzsko, koniec 19. st.

 
RAST: stredný rast, vytvára ihlanovitú/ kužeľovitú korunu. Listy sa na jeseň v hornej časti koruny sfarbujú do červena, v spodnej nažlto.

 
OPEĽOVACIE POMERY: všeobecne dobrý opeľovač. Vhodné opeľovače: Avranšská, Clappova maslovka, Hardyho, Drouardova.

 
PLODNOSŤ: neskoršia, pravidelná, stredne vysoká.

 
PLODY: veľké, baňaté, smerom ku stopke zúžené, na povrchu nerovné, plocho zhrbolené. Šupka je hladká, skôr matná, svetlo žltozelená, pokrytá veľmi jemnými hnedými bodkami. Dužina je belavá, neskôr žltkastá, jemná, v okolí jadrovníka zrnitá, šťavnatá, chuťovo sladká až sladko-kyselkavá, korenistá.

 
DOZRIEVANIE: zber v októbri, konzumná zrelosť v novembri až januári, skladovateľnosť do januára.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, výroba destilátu, muštovanie, sušenie.

 
STANOVIŠTE: teplé, chránené polohy a úrodné pôdy.

 
ODOLNOSŤ: stredná odolnosť voči mrazu, netrpí chrastavitosťou ani moniliózou.

RAST: spočiatku bujný až stredne bujný a neskôr slabší, vytvára pyramidálne, stredne veľké, hojne rozvetvené koruny s krátkym plodonosným drevom.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, je zlým opeľovačom. Vhodné opeľovače neboli overené, ale podľa času kvitnutia by to mohli byť: Anglická bergamotka, Angoulemská, Avranšská, Drouardova, Hardyho maslovka, Hohensaatenská, Koporečka, Mechelenská, Pstružka, Salisburyova, Williamsova červená.

PLODNOSŤ: neskoršia, stredne vysoká, väčšinou pravidelná.

PLODY: sú veľké (priemerne 250 g), pravidelné, typicky hruškovitého či vajcovito baňatého tvaru, hladké. Šupka je tuhá, hrubá, nelesklá, spočiatku sivozelená, pri zbere svetlozelená, pri konzume zelenožltá, len niekedy s nepatrne červenkastým líčkom, posiata hrdzavými bodkami, na niektorých plodoch s hrdzavými škvrnami, najmä pri kalichu a stopke. Dužina je žltobiela, rozplývajúca sa, šťavnatá, jemná, v okolí jadrovníka zrnitá. Chuť je výborná, ľahko korenistá, príjemne voňavá, pikantne sladkokyselkavá.

DOZRIEVANIE: zber v 1. polovici októbra, konzumne dozrieva v polovici novembra, uskladnená vydrží do polovice decembra. Dobre znáša prepravu v zberovej aj konzumnej zrelosti. Konzumnú zrelosť prezradí nielen zmena farby, ale aj príjemná vôňa.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a výrobu kompótov, džemov a lekvárov, ale aj na sušenie, muštovanie, pečenie, výrobu destilátov a výživ. Dobre sa skladuje, má nepatrný sklon k otlačeniu, malý k hnednutiu dužiny a ku kamienkovitosti.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené pred vetrom, inak plody padajú, ale neuzavreté kvôli chrastavitosti. Vyžaduje dobré, priepustné, dostatočne vlhké, výživné a teplé pôdy. V studených alebo príliš ťažkých ílovitých či kamenistých, piesočnatých a suchých nielenže plody nemajú pravú chuť, ale stromy nerastú, trpia často žltačkou a zle rodia. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve, v mladosti menej, stredne mrazuodolná v kvete, stredne odolná voči chrastavitosti, menej voči popáleniu plodov, v nevhodných polohách niekedy trpí žltačkou listov."

PÔVOD: ČR, kríženec odrôd Halehaven a Cresthaven

RAST: slabý až stredne bujný, habitus rozložitý. Je menej náročná na udržiavaci rez, dobre sa tvaruje.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne neskoro a dlho

PLODNOSŤ: stredne vysoká až vysoká, pravidelná

PLODY: stredne veľké až veľké, guľovité, nesúmerné. Šupka je stredne hrubá až hrubá, stredne silno priľnavá k dužine, stredne husto až husto plstnatá. Základná farba je žltá, spolovice prekrytá rozmytým tmavočerveným líčkom s bodkovanými okrajmi. Dužina je žltá, stredne tuhá, nevláknitá, veľmi dobrá, s vyrovnaným pomerom cukrov a kyselín. Kôstka je stredne veľká až veľká, elipsovitá, veľmi dobre odlučiteľná od dužiny. Plody sú veľmi dobre veľkostne vyrovnané, veľmi málo náchylné na praskanie kôstky či plodov pri daždi.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 1. polovici augusta, 3 dni po odrode Redhaven. Plody sú veľmi málo náchylné na predčasný opad pred zberom.

VYUŽITIE: priamy konzum, konzervovanie aj ďalšie spracovanie.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, s dobre priepustnou, ale dostatočne vlhkou pôdou v teplých a stredne teplých oblastiach, vo vyšších len na chránených miestach.

ODOLNOSŤ: v dreve aj kvetných pukoch silne mrazuodolná.

PÔVOD: Slovensko, vyšľachtil v Stupave Gustav Čejka v roku 1995 ako kríženec odrôd Redhaven a Cresthaven.

RAST: stredne bujný, habitus rozložitý.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro, stredne dlho.

PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké, guľovité, súmerné. Šupka je stredne hrubá, stredne husto plstnatá, stredne silno až silno priľnavá k dužine. Základná farba je zelenožltá, na oslnenej strane prekrytá tmavočerveným rozmytým líčkom. Dužina je svetložltá, okolo kôstky slabo načervenalá, stredne tuhá až tuhá, nevláknitá, kyslosladkej až sladkej, pomerne aromatickej, veľmi dobrej chuti. Kôstka je elipsovitá, stredne veľká až veľká a od dužiny je dobre odlučiteľná. Náchylnosť na praskanie kôstky je veľmi nízka až nízka. Plody sú veľmi dobre veľkostne vyrovnané a nie sú náchylné na praskanie počas dažďa.

DOZRIEVANIE: stredne skoro až neskoro, v 1. až 2. polovici augusta, 8 dní po odrode Redhaven. Plody predčasne pred zberom neopadávajú alebo len veľmi málo.

VYUŽITIE: na priamy konzum, zaváranie aj ďalšie spracovanie.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, s priepustnou, ale dostatočne vlhkou pôdou vo všetkých pestovateľských oblastiach vhodných pre broskyne. Je to nenáročná a veľmi plastická odroda.

ODOLNOSŤ: v dreve aj kvetných pukoch silne mrazuodolná.

PÔVOD: Moldavsko, vyšľachtil ju Dumitru Trocin. Od roku 2021 je právne chránená v EÚ. 

RAST: bujný, zdravý, vzpriamený so zvislými sekundárnymi výhonmi, dobre sa rozkonárujú. Výhony sú beztŕnne.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

PLODNOSŤ: stredná až vysoká, na minuloročných výhonoch.

PLODY: sú až veľmi veľké (priemerne 10 g), pevné, sladkokyslé, výborné.

DOZRIEVANIE: veľmi skoré až veľmi neskoré, počas júla, dozrievajú počas veľmi dlhého obdobia až do októbra.

VYUŽITIE: vhodná na priamy konzum, mrazenie aj ďalšie spracovanie (na sirupy, džemy, zaváraniny atď.). Veľmi dobre sa prepravujú.

STANOVIŠTE: slnečné, úrodná a zavlažovaná pôda bez zatrávnenia. Vyžaduje okopávku alebo zamulčovanie, v suchom období pravidelnú zálievku. Pôdu možno vylepšiť zapravením vyzretého maštaľného hnoja alebo kompostu. Vhodná do teplých a stredne teplých oblastí.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná (minimálne do -23 °C), vysoko odolná voči chorobám.

PÔVOD: neznámy

RAST: stredne silný. Habitus je vzpriamený, široký. Listy sú tmavozelené, na spodnej strane strieborno-plstnaté. Vyžaduje výchovný rez na zapestovanie dostatočne pevných kostrových vetiev a neskôr presvetľovací rez.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne veľkými, jemne ružovými kvetmi v máji až júni. Na zabezpečenie vysokej úrody je vhodné vysadiť pri nej ďalšiu/e odrodu/y dule, napríklad tieto: Konstantinopolská, Muškatnaja, Vranja, Bereczki bőtermő.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: veľké až veľmi veľké, hruškovitého tvaru, ale menšie ako u Portugalskej, citrónovožlté, plstnaté. Dužina je tvrdšia, pevná, krémovo žltá, šťavnatá, voňavá. Chuť je výrazná, aromatická. Plody obsahujú vysoký obsah pektínu, vitamínu C a ďalších zdraviu prospešných látok.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v priebehu októbra na zber, od novembra na konzum. Pri dobrom skladovaní vydrží aj do začiatku ďalšieho kalendárneho roka.

VYUŽITIE: plody sú v surovom stave ťažšie stráviteľné, trpkasté, vynikajúce sú na tepelné spracovanie: výroba džemov, pyré, dulového ""syra"" alebo na muštovanie, sušenie, výrobu destilátu či likérov. Treba ju skladovať na chladnom a dobre vetranom mieste. Plody odpudzujú mole.

STANOVIŠTE: najlepšie chránené slnečné. Pôda vlhká, dobre odvodnená, hlinitá, hlinito-piesčitá, dostatočne zásobená živinami. Vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: stredne až silne mrazuvzdorná, voči chorobám dobre odolná odroda, vhodná pre ekologické pestovanie.

PÔVOD: Turkmenistán, výskumná stanica Garrygala, vyšľachil ho ešte v ére ZSSR Dr. Grigorij Moisejevič Levin niekedy medzi 1960-1980.

RAST: vzpriamene rastúci dekoratívny ker/strom, dorastajúci do 2-3 m, nenáročný, ľahko tvarovateľný, vhodný aj pre pestovanie vo veľkom kontajneri.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá odroda.

PLODNOSŤ: nastupuje v 3.-4. roku po výsadbe.

PLODY: červené, stredne veľké až veľké plody s menšími semenami vo vnútri. Chuťovo sladkokyselkavé až sladké, šťavnaté. Plody sú bohaté na vitamín C, železo, draslík a antioxidanty. Jedna z najchutnejších odrôd granátovníka.

DOZRIEVANIE: september až október.

VYUŽITIE: priamy konzum, výroba štiav, vína, sirupu, dezertov.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené stanovište.

ODOLNOSŤ: v dospelosti mrazuvzdorný do -15 °C, odolný voči chorobám a suchu. V mladosti rastliny chránime pred mrazom.

PÔVOD: Belgicko, 19.st.

RAST: stredne silný, ihlanovitý rast; koruna je malá, vysoká, slabo rozvetvená, pod váhou ovocia neskôr rozprestretá.

OPEĽOVACIE POMERY: dobrý opeľovač, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače: Avranšská.

PLODNOSŤ: v 5.-6 r. po výsadbe, pravidelná, hojná.

PLODY: stredne veľké plody úhľadného hruškovitého, kužeľovitého i zvonovitého tvaru. Šupka je zelenožltá, neskôr citrónovožltá, stredne tvrdá, drsná, pokrytá hrdzavými bodkami. Dužina je belavá až žltá, maslová, okolo jadrovníka zrnitá, tuhá, chuťovo príjemne sladká, korenistá, s jemnou arómou škorice.

DOZRIEVANIE: zber začiatkom októbra, konzumná zrelosť: november, skladovateľnosť do decembra až januára.

VYUŽITIE: priamy konzum, sušenie, muštovanie, výrobu destilátov, kompótov, lekvárov. Pri skladovaní dozrieva postupne, chuť a kvalitu si v dobrých podmienkach udrží do decembra/ januára.

STANOVIŠTE: odrode sa darí aj vo vyšších a drsnejších polohách; preferuje slnečné a teplé stanovište chránené pred vetrom a stredne ťažkú, úrodnú, priepustnú pôdu.

ODOLNOSŤ: stredná odolnosť voči mrazu a chorobám. V uzavretých polohách náchylnosť ku chrastavitosti.

PÔVOD: Begicko, Mechelen, náhodný semenáč, ktorý objavil gróf Coloma vo svojej kláštornej záhrade a ktorý v r. 1808 prvýkrát zarodil.

RAST: stredne bujný až slabší, ale zdraví, tvorí širokú, hustú, ihlanovitú korunu, v dobrých podmienkach veľkú, v horších len stredne veľkú. Konáre sa pod váhou úrod skláňajú a táto odroda nie je vhodná do alejí.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače: Giffardova, Hardyho maslovka, Krivica, Magdalénka, Nagevicova, Predobrá.

PLODNOSŤ: podmienená polohou, v teplých, chránených polohách plodí skoro a bohato, v drsných polohách neskoro a málo.

PLODY: stredne veľké (priemerne 170 g), hruškovité či baňaté, veľké plody bývajú mierne zhrbolené. Šupka je hladká, mastná, posiata lenticelami, zelenožltá, na slnku je viac žltkastá. Dužnina je žltobiela, jemná, veľmi šťavnatá, sladkokyslá a korenistá, výborná.

DOZRIEVANIE: zber na od polovice do konca septembra, konzumná zrelosť okolo 10. októbra, vydrží do konca októbra.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, výrobu kompótov, muštov. Prepravu znesie len tesne po zbere, neskôr sa otláča.

STANOVIŠTE: slnečné, vyžaduje úrodné , hlboké a teplé pôdy a chránené polohy. Neznáša ílovité a suché piesočnaté či štrkovité pôdy, plody sú na nich malé a trpkasté a špičky letorastov usychajú.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, náchylnejšia len na chrastavitosť v nižších a uzatvorených polohách, treba ju sadiť na otvorené polohy a udržiavať vzdušnú korunu.

PÔVOD: Nemecko.

RAST: bujný, vzpriamený, tvorí veľké ihlanovité zaoblené koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Na dosiahnutie úrody potrebuje hrušku inej odrody na prepelenie v blízkosti do cca. 60 m. Vhodné opeľovače: Avranšská, Williamsova.

PLODNOSŤ: pomerne skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: malé plody, šupka je veľmi jemná, šedo zeleno žltkastá, okolo kalichu a stopky jemne hrdzavá, s karmínovo červeným líčkom. Dužina zelenkavo biela, pod šupkou nápadne zelená, jemne zrnitá, rozplývavá až maslová a veľmi šťavnatá. Chuť veľmi dobrá, sladká, jemne korenistá.

DOZRIEVANIE: zber v polovici augusta, vhodná na konzum za 10-14 dní.

VYUŽITIE: priamy konzum, kompóty, sušenie.

STANOVIŠTE: darí sa jej v hlbokých a teplých pôdach, vyžaduje chránené polohy.

ODOLNOSŤ: odroda je veľmi odolná voči mrazom (v dreve aj v kvete), taktiež dobre odolná voči škodcom, netrpí chrastavitosťou ani moníliou.

PÔVOD: južné Francúzsko, departament Rhône, buď ju našiel pán Morel či Jean Collaud v roku 1864 ako náhodný semenáč v meste Vienne alebo ju vypestoval Claude Blanchet, ktorý ju dal Morelovi, vlastníkovi ovocných škôlok vo Vaise-Lyone, ktorý ju v roku 1874 začal šíriť. V r. 1879 bola predložená na Pomologickom kongrese, kde ju odporučili na šírenie.

RAST: v mladosti veľmi bujný, rovný, neskôr stredne bujný. Kvôli vysokej plodnosti vytvára len stredne veľké, ihlanovité koruny so vzpriamene rastúcimi konármi, ktoré sa pod úrodou skláňajú.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Avranšská, Clappova maslovka, Esperenova bergamotka, Dekanka zimná, Madame Verté, Guyotova, Parížanka, Poiteau, Thirriotova, Tongréská, Trévouxská a Williamsova.

PLODNOSŤ: veľmi skorá, striedavo vysoká a veľmi vysoká.

PLODY: veľké až obrovské (priemerne 380 g, ale aj 600 g), fľaškovité, väčšinou zhrbolené, ku kalichu aj zhranatené. Šupka je hladká, jemná, nelesklá, pri zbere zelenožltá, potom žltá, na slnečnej strane červenkastá, s veľkými lenticelami, väčšinou aspoň okolo kalichu hrdzavá. Dužina je biela, pod šupkou žltkastá, veľmi šťavnatá, rozplývavá, na vzduchu hnedne. Chuť je veľmi dobrá až výborná, korenisto sladká, aromatická.

DOZRIEVANIE: zber na začiatku septembra nárazovo, konzumne dozrieva 10-14 dní po zbere, vydrží do októbra. Plody vo vetre padajú.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, muštovanie, pečenie, výrobu džemov, ale aj výrobu kompótov či destilátov.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred vetrom. Nie je náročná na pôdu, plody dobrej kvality a veľkosti prináša na priepustných, úrodných pôdach. Znesie aj vyššie polohy, ale len s ľahšími pôdami a mimo mrazových kotlín. Z ťažších pôd býva vodnatá.

ODOLNOSŤ: menej mrazuodolná v mladosti a v letorastoch, neskôr je stredne mrazuodolná v dreve, stredne mrazuodolná je aj v kvete. Chorobami ani škodcami netrpí, vyhľadáva ju len méra hrušková (Psylla pyri).

PÔVOD: z juhu stredného a zo západného Slovenska okolo Prievidze a Trenčína, nazývaná tam aj ""Bocmanka"" či ""Bosvanka"".

RAST: bujný, vytvára mohutnú korunu. V mladosti vyžaduje výchovný rez, neskôr nie je na rez náročná.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá.

PLODNOSŤ: stredne skorá, stredne vysoká.

PLODY: plocho guľovité, zelenožlté s červeným líčkom, dužina je sladkokyslá, šťavnatá.

DOZRIEVANIE: zber v októbri, vydrží do Vianoc.

VYUŽITIE: na priamy konzum aj spracovanie na mušty, sušenie apod.

STANOVIŠTE: slnečné, najlepšie jej vyhovuje dostatočne vlhká, ale priepustná pôda, ale celkovo je nenáročná, vhodná aj do chránených vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná, odolná voči chrastavitosti.

PÔVOD: pravdepodobne Nemecko, 1. pol. 19. stor.

RAST: bujný, zdravý vzrast, koruna vysoká a široká.

OPEĽOVACIE POMERY: horšie prijíma cudzí peľ a zle opeľuje iné odrody. Vhodné opeľovače: Ananásová reneta, Parména zlatá zimná, Priesvitné žlté, Ušľachtilé žlté.

PLODNOSŤ: neskoršia, bohatá úrodnosť každý 2.-3. rok.

PLODY: veľké, široko kužeľovité. Šupka je zelenavo-žltá, neskôr až zlatožltá, slnečná strana červeno pruhovaná a bodkovaná. Dužina jemná, hustá, mäkká, šťavnatá, chuť ľahko renetovo okorenená, nasladlá.

DOZRIEVANIE: zber v októbri, konzumná zrelosť: november, vydrží do januára až marca.

VYUŽITIE: priamy konzum a spracovanie; plody dobre znášajú prepravu.

STANOVIŠTE: ľubovoľné, aj vyššie polohy, chránené pred drsným vetrom; na živiny bohaté, priepustné pôdy. V suchých pôdach sa jej nedarí a plody opadávajú, v mokrých a nepriepustných pôdach je náchylná na rakovinu.

ODOLNOSŤ: odolná voči mrazu; v ťažkých, mokrých, nepriepustných pôdach náchylnosť na rakovinu.

Rast bujný, koruna sa mohutne rozvetvuje do výšky, neskôr je široko guľovitá, plodnosť neskoršia (7-10 rokov po výsadbe), na vyšších tvaroch dobrá úrodnosť. Plod stredne veľký až veľký, tvar guľovitý, pri kalichu mierne zúžený. Šupka pevná, najprv zelenkavo-žltá až žltá, neskôr červená, na slnečnej strane tmavočervená, nenápadne pruhovaná, s veľkými bielymi alebo hrdzavými lenticelami. Dužina je belavá so žltým odtieňom, jemná, hustá, šťavnatá, chuť sladká, príjemne kyslastá. Zimná odroda s krásnym ovocím vhodným na priamy konzum, spracovanie a uskladnenie. Zber v polovici októbra, konzumná zrelosť: november až december, skladovateľnosť do marca. Nenáročná odroda, prospieva aj vo vysokých, podhorských polohách. Pestovateľský tvar vyšší, zmladzovací rez nie príliš hlboký. Mrazuodolná. Vhodné opeľovače: Baumannova reneta, Coxova reneta, Krasokvet žltý, Ontario, Ušľachtilé žlté. Sám je zlý opeľovač. Pôvodom z Nemecka.

PÔVOD: Holandsko, ABZ Seeds, 2014.

 
RAST: zdravý a kompaktný, do 30 cm.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

 
PLODNOSŤ: vysoká.

 
PLODY: stredne veľké (14-17 g), kužeľovité, atraktívne oranžovočervené. Chuť je výborná, sladká, aromatická.

 
DOZRIEVANIE: stálerodiaca, od júna do septembra.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, výrobu džemov, mrazenie.

 
STANOVIŠTE: Slnečné stanovište. Pôda priepustná, vzdušná, hlinito piesčitá, s dostatkom živín a vlahy. Sadenice jahôd vysádzame na jar alebo na jeseň, ideálne do priepustnej, živnej pôdy premiešanej s kompostom, vo vzdialenosti 30-40 cm od seba. Zamulčujeme a v prvých dňoch dbáme o pravidelnú zálievku (tá je dôležitá aj v suchom období počas leta). Na rastlinách priebežne odstraňujeme suché a choré listy, pred mrazom ich chránime prikrytím čečinou.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v zime, dobre odolná voči chorobám.

PÔVOD: materiál z asi 450-ročného stromu tzv. Adamcovej oskoruše z vrchu Žerotín pri Strážnici na Morave, patrí do pomologického typu Jemná.

RAST: stredne bujný až bujný. Dorastá v mohutný, veľmi dlhoveký strom do výšky 15-30 metrov a dožíva sa niekoľko sto rokov. Koruna je široko rozložitá, jej veľkosť závisí od stanovišťa (u solitérneho stromu je široká až 20 metrov, u stromu rastúceho v lese je menšia). Kôra je sivá, v mladosti hladká, borka tmavohnedá a rozpukaná. Listy sú 15-20 cm dlhé, zložené zo 6-10 párov jednotlivých lístkov so zúbkovitým okrajom. Na jeseň sa krásne sfarbujú do žlta, oranžova, červena.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, samoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne v máji až júni a kvety sú obojpohlavné, biele, výnimočne i ružové, zoskupené v okolíkoch.

PLODNOSŤ: skorá (po 5-6 rokoch od výsadby pri dobrom reze), vysoká pravidelne ob rok alebo ob 2 roky, dobre plodná aj v medziobdobí.

PLODY: stredne veľké (2-3,5 cm, 7-15 g), guľovitého až kónického tvaru s malou kalíšnou jamkou. Šupka je pomerne jemná, väčšinou lesklá, žltá až žltooranžová s červeným líčkom, ktoré pokrýva 20-50 % šupky. Celý plod je pokrytý drobnými hrdzavými lenticelami. Dužina je žltkastá, pred zhniličením trpká. Po zhniličení je svetlohnedá až stredne hnedá, krémovitá, jemná, sladká, šťavnatá, aromatická, s minimom zrnitosti. Zrelé plody sú náchylné na otlaky.

DOZRIEVANIE: od polovice do konca septembra. Pri uskladnení hniličia veľmi rýchlo a do niekoľkých dní je treba ich spotrebovať.

VYUŽITIE: majestátny, krajinotvorný strom vhodný do alejí, sadov, do veľkých záhrad či voľnej krajiny. Plody sú po uhniličení vhodné na priamy konzum a na výrobu lekvárov, kompótov a veľmi jemnej a kvalitnej pálenky - oskorušovice, na sušenie (a pomleté na pracharandu), muštovanie. Drevo je veľmi pevné, ťažké, kvalitné a tvrdé, má krásnu kresbu a farbu, používalo sa na výrobu hudobných nástrojov, vínnych lisov, pri výrobe nábytku (intarzie). Kvety a plody majú liečivé účinky proti tráviacim ťažkostiam.

STANOVIŠTE: teplé a slnečné, dobre sa jej darí v úrodných, skôr suchších pôdach, tam, kde sa pestuje vinič.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná do -30 °C, plody sú silne až stredne odolné voči chrastavitosti(Venturia inaequalis). Vysoko odolná voči smogu a exhaláciám.

PÔVOD: Rusko, mrazuodolná selekcia muchovníka jelšolistého (Amelanchier alnifolia).

RAST: odroda menšieho vzrastu, vytvára vzdušný ker / polostrom dorastajúci do výšky 2-3 m.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá odroda. Kvitne bielymi kvetmi na prelome apríla/mája.

PLODNOSŤ: skorá, nastupuje v 2.-3. roku, vysoká.

PLODY: sú stredne veľké (priemerne 0,7 g, 1,2 cm), guľaté, výrazne modrofialové až modročierne, silne osrienené, takže vyzerajú ako modré. Sú zoskupené v strapcoch po 7-11. Chuťovo výborné, sladké.

DOZRIEVANIE: koncom júna.

VYUŽITIE: ker je veľmi dekoratívny celoročne, najmä bielymi kvetmi na jar a červeno sfarbenými listami počas jesene. Je vhodný do nižších živých plotov. Plody sú vhodné na priamy konzum, výrobu džemov, štiav, pečenie, mrazenie. Obsahujú veľa pektínu, dobre želírujú.

STANOVIŠTE: vysoká prispôsobivosť a nízke nároky na prostredie a pestovanie. Odroda nenáročná na výber stanovišťa (ideálne slnko /polotieň).

ODOLNOSŤ: silne mrazuvzdorná odroda v dreve aj kvete, odolná voči chorobám, vhodná na ekologické pestovanie.

PÔVOD: Rusko.

RAST: slabší, vytvára kompaktný krík, dorastá len do 2,5 m, má len krátke prírastky. Je málo tŕnitý.

OPEĽOVACIE POMERY: samičia odroda, na dosiahnutie úrody potrebuje v blízkosti na opelenie vetrom samčieho opeľovača.

PLODNOSŤ: neskoršia, stredne vysoká.

PLODY: menšie (priemerne 0,29 g), hruškovité, intenzívne oranžové s rumencom na oboch koncoch plodov, šťavnaté, sladkokyslé (2,8 % cukru, 2 % kyselín, 4,9 % oleja), s príchuťou ananásu. Na 5-bodovej degustačnej stupnici získala táto odroda 4,6 bodov. Obsahujú síce na rakytník nižšie, ale stále vysoké, množstvo vitamínu C (63 mg/100 g) a stredné množstvo karotenoidov (8,8 mg). Plody sa dobre trhajú, bez rozmačkania.

DOZRIEVANIE: jedna z najskorších odrôd, už v druhej polovici júla.

VYUŽITIE: na priamy konzum, ale aj zaváranie, výrobu štiav, džemov, mrazenie, sušenie, výrobu kozmetiky.

STANOVIŠTE: nenáročná drevina, vyžaduje slnečné stanovište, priepustnú pôdu, dostatok priestoru - spon volíme 2x4 až 2,5x4 m.

ODOLNOSŤ: plne mrazuvzdorná odroda (do -34 °C), odolná voči chorobám a škodcom.