Ovocie na sušenie

RAST: v mladosti bujný, neskôr stredný. Tvorí pyramidálne, neskôr vysokoguľovité či širokoguľovité, hustejšie koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, kvitne neskoro, je dobrým opeľovačom.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká, pri dobrej starostlivosti o strom pravidelná.

PLODY: stredne veľké (priemerne 17-25 g), podlhovasté, na oboch koncoch zúžené. Šupka je pevná, hladká, pod svetlomodrým osrienením tmavomodro fialová, kyslastá, niekedy mierne trpkastá. Dužina je tuhá, zlatožltá až oranžová, stredne šťavnatá, sladká, jemne kyselkavá, veľmi aromatická, výborná až vynikajúca. Neprezreté plody majú príjemnú muškátovú vôňu a príchuť. Kôstka sa veľmi dobre oddeľuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: neskoré, podľa podmienok stanovišťa väčšinou počas 1. a 2. dekády septembra. Vydrží dlho na strome. Včas obraná sa veľmi dobre prepravuje a skladuje.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie a do slivkových buchiet či gulí.

STANOVIŠTE: slnečné, najlepšie v úrodných, teplých, vlhkých pôdach. Vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: stredne až silne mrazuodolná v dreve, silne mrazuodolná v kvete. Náchylná na poškodenie šarkou, na červenú škvrnitosť listov sliviek (Polystigma rubrum), moniliózu (Monilinia spp.) i na poškodenie grmaníkom slivkovým (Taphrina pruni).

PÔVOD: od južnej Európy a juhozápadnej Ázie až po stredné Nemecko, Česko, strednú Moravu, sever Slovenska, južné Poľsko, Ukrajinu, Krym a Kaukaz. Rastie pôvodne v krovinatých stráňach a svetlinách lesov, najmä na vápencovom podloží od nížin po pahorkatiny.

RAST: stredne bujný. Je to krovitá drevina s nepravidelnou, širokou korunou, dorastajúca do výšky 3-7 metrov. Listy sú protistojné, jednoduché, sýtozelené, eliptické alebo vajcovito kopijovité s typickou rovnobežnou žilnatinou.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, obojpohlavný, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne vo februári až marci. Na opelenie potrebuje ďalší geneticky odlišný semenáč alebo odrodu drieňa.

PLODNOSŤ: v prípade prítomnosti opeľovačov v čase kvitnutia vysoká a pravidelná, kvety nezvyknú vymŕzať, len musí byť dosť teplo, aby aspoň čmeliaky, muchy a chladuvzdornejší opeľujúci hmyz lietal.

PLODY: síce menšie ako plody selektovaných a šľachtených veľkoplodých odrôd, ale tiež sú bohaté na vitamíny (najmä vitamín C), antioxidanty a v plnej zrelosti sú chuťovo veľmi zaujímavé. Sú to kôstkovice oválneho alebo súdkovitého tvaru s lesklou šupkou červenej farby a mäsitou dužinou. Kôstka je podlhovastá, ryhovaná. Chuť plodov je v nezrelom stave trpká, po dosiahnutí úplnej zrelosti sviežo sladkokyslá.

DOZRIEVANIE: väčšinou od augusta do októbra.

VYUŽITIE: Atraktívny ker do parkov, záhrad, medzí, ktorý zaujme skoro kvitnúcimi žltými kvetmi a nádherne sfarbenými červenými plodmi. Dá sa použiť ako solitérna drevina, resp. lepšie vo dvojici kvôli opeleniu, ale aj ako živý jedlý plot, ktorý dobre znáša rez a napriek tomu je plodný. Plody sú vhodné na priamy konzum i spracovanie - výrobu štiav, sirupov, džemov, likérov, pálenky - drienkovice.

STANOVIŠTE: nenáročný na pestovanie. Preferuje slnečné miesta s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve aj kvete, odolný voči chorobám, po dobrom zakorenení dobre odolný voči suchu.

PÔVOD: Švédsko, Alnarp, univerzita SLU Alnarp, v rámci Projektu 80 pod vedením Rune Bengtssona a Kenneth Lorentzona bola v 80. rokoch 20. storočia vybraná zo selekcie semenáčov pochádzajúcich z Ontaria v Kanade.

RAST: slabší, dorastá len do výšky 1,2-1,5 m a do šírky 0,6-1 m. Listy má užšie ako ostatné odrody arónií.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá. Kvitne asi týždeň po ostatných odrodách arónií.

PLODNOSŤ: skorá, pravidelná a vysoká, napriek menšej veľkosti plodov a menšiemu počtu plodov v okolíkoch.

PLODY: menšie (priemerne 3,2 g, 6,6 mm), guľaté, v okolíku je priemerne 17 plodov. Sú tmavofialové až čierne, lesklé, bez výrazného osrienenia, so svetlejšou dužinou ako iné odrody, aj šťava z nich je svetlejšia. Sú menej šťavnaté (73,6 %), ale obsahujú viac cukru (18,7 °Bx), kyselín (1,05 g) a polyfenolov (2340 mg/100 g) ako iné odrody. Chuťovo sú menej trpké ako napríklad odroda Nero.

DOZRIEVANIE: začiatkom septembra, ale skôr ako ostatné odrody s väčšími plodmi. Ak ich zbierate v celých okolíkoch, vydržia v chlade a tme čerstvé aj 2 mesiace.

VYUŽITIE: krík je veľmi dekoratívny takmer celoročne. Je vhodný do malých aj veľkých záhrad, živých plotov, parkov a inej mestskej zelene, ale aj do vetrolamov ako dolné poschodie. Kulinárne využitie: Plody sa dajú jesť čerstvé, vyrábajú sa z nich kompóty a džemy, vylisovaná šťava. Trpkosť zmiernite zmrazením pred tepelným spracovaním. Po usušení sú vhodnou čajovinou a používajú sa ako zdravé potravinárske farbivo. Liečivé využitie: Majú vysoký obsah bioflavonoidov, vitamínov PP, B2, B9, karoténu, železa a dôležitých mikroprvkov a jódu. Preto sú vhodné pre zharmonizovanie činnosti štítnej žľazy, pri prevencii zubného kazu, na posilnenie imunity organizmu. Nízky obsah vitamínu C (10–60 mg/100 g) je vhodné doplniť iným ovocím bohatým na vitamín C - ruža plodová, ruža šípová, kiwi, rakytník - pretože s bioflavonoidmi pôsobí synergicky. Tento účinok sa využíva pri liečbe vysokého krvného tlaku, arteriosklerózy a chronických zápalových ochoreniach. Plody obsahujú veľa rutínu, ktorý priaznivo ovplyvňuje pružnosť a priepustnosť cievnych stien.

STANOVIŠTE: skôr slnečné až polotieň, dostatočne vlhkú pôdu, aby plody pri dozrievaní nezasychali. Vhodná aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: Plne mrazuvzdorná, odolná voči chorobám, vrátane spály ružokvetých (Erwinia amylovora). Voči vtákom odporúčame ochrániť netkanou textíliou alebo iným spôsobom, ale tak, aby sa vtáky nezamotali do sietí.

PÔVOD: Kanada, Britská Kolumbia, Vancouver, Pacific Agriculture Research Center, v r. 1980 vyšľachtená ako kríženec odrôd Nootka x Glen Prosen, pričom odroda Glen Prosen pochádza z kríženia odrody Cumberland, teda ostružiny západnej (R. occidentalis). Na trh uvedená v r. 1989. "Tulameen" znamená v jazyku pôvodných Indiánov z Britskej Kolumbie "červená zem" a je tiež menom rieky tadiaľ tečúcej.

 
RAST: stredne bujný, vzpriamený, výhony dorastajú do strednej výšky 1,5-1,8 m, husto vetvené, sú jemne otŕnené, najmä v spodnej časti. Stredne silno odnožuje. Odporúčame pestovať v radoch so vzdialenosťou rastlín 50 cm a medziradovou vzdialenosťou asi 180 cm s oporou (plot, drôt). Rastliny vyžadujú okopávku a zamulčovanie, v zatrávnení strádajú, v suchom lete pravidelnú zálievku, koncom februára / začiatkom marca pravidelný rez odrodeného dreva.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne v máji a júni.

 
PLODNOSŤ: stredne vysoká až vysoká, priemerne 1,37-1,5 kg na rastlinu a 8,143 t/ha.

 
PLODY: sú veľké až veľmi veľké (priemerne 24,7 mm x 20,3 mm, 2,68-5,38 g) kužeľovité, pevné, silne lesklé, žiarivo červené. Sú stredne šťavnaté. Chuť je výborná, aromatická a sladká s dobrým pomerom cukrov a kyselín (priemerne 5,32:1).

 
DOZRIEVANIE: je to raz rodiaca odroda, dozrievanie neskoré, veľmi dlhé, o 2 týždne dlhšie než u väčšiny raz rodiacich odrôd (priemerne 50 dní). U nás dozrieva od začiatku júla do polovice augusta. Plody sa dobre oddeľujú od kvetného lôžka.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na univerzálne spracovanie a mrazenie. Dobre znášajú prepravu i krátkodobé skladovanie v chladiarni.

 
STANOVIŠTE: slnečné, s humusovitou, úrodnou, vlhkou, ale dostatočne odvodnenou pôdou. Vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

 
ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná. Je silne odolná voči múčnatke (Sphaerotheca humuli), odolnejšia voči verticíliovému vädnutiu (Verticillium spp.) a fytoftóre (Phytophthora spp.), stredne odolná voči plesni sivej (Botrytis cinerea), stredne až menej odolná voči odumieraniu výhonov malín spôsobenému najmä hubou Fusarium avenaceum či Didymella applanata.

PÔVOD: Ukrajina, Kijev, Inštitút sadovníctva Národnej akadémie poľnohospodárskych vied Ukrajiny, vyšľachtili ju manželia Konstantin N. Kopan a Valentina P. Kopan ako kríženca Bieloruskaja Sladkaja x hybridnej formy C106, 2001.

 RAST: stredne silný rast.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá; prítomnosť ďalších ríbezľových odrôd zvyšuje úrodnosť.

PLODNOSŤ: stredne vysoká. Úrodnosť priemerne 1,6kg na krík.

PLODY: čierne, veľmi veľké, so stredne hrubou šupkou. Chuť je sladká, vynikajúca. Po dozretí plody neopadávajú, odtrh je suchý.

DOZRIEVANIE: koncom júna - začiatkom júla, cca 2 týždne pred odrodou Jubilejnaja Kopanija.

VYUŽITIE: priamy konzum i ďalšie spracovanie.

STANOVIŠTE: odroda vhodná aj do drsnejších lokalít, nenáročná na pestovateľské podmienky. Slnečné stanovište.

ODOLNOSŤ: odroda je komplexne odolná voči hubovým ochoreniam, škodcom, suchu aj mrazom. Rezistentná voči vlnovníkovi ríbezľovému.

PÔVOD: Kanada, Alberta, neďaleko Beaverlodge v povodí rieky Smoky, objavil W.D. Albright na svojej farme, ktorá sa neskôr stala výskumnou stanicou Beaverlodge Research Station, presadil ho okolo r. 1918, spolu s Dr. W.T. Macounom ho vybral koncom 20. rokov 20. storočia na testovanie, v roku 1928 ako Selekcia č. 9, v r. 1935 ako B.E.F. 3502 (1935), a znovu vybraný v r. 1950, na trh ho uviedol až v r. 1956 J.A. Wallace z Agriculture Canada, Beaverlodge, Alberta.

 
RAST: stredne bujný, najskôr vzpriamený, neskôr rozložitý až previsnutý, Dorastá do výšky 2-4,5 m a šírky 6 m, stredne silno až silno odnožuje. Je veľmi dlhoveký, dožíva sa viac než 70 rokov.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, kvitne stredne skoro.

 
PLODNOSŤ: skorá, veľmi vysoká (priemerne 4,58 kg/rastlinu, až 6 t/ha), mierne striedavá.

 
PLODY: stredne veľké(priemerne 12,4 mm), guľaté, po 7-11 v strapci. Šupka je purpurovočierna s osrienením. Chuť je veľmi sladká (priemerne 15,4 °Brix), jemná, pripomína chuť sušených sliviek. Plody obsahujú dosť väčších semienok, ktoré ale pri konzumácii nevadia (3,6 % hmotnosti plodov). Obsahom flavonoidov sa radí k jedným z najbohatších medzi muchovníkmi (550 mg/kg).

 
DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, v druhej polovici júna, počas vyše 2 týždňov (priemerne 15 dní od 10 % po 90 % zrelých plodov), nerovnomerné v rámci strapcov.

 
VYUŽITIE: ker je dekoratívny celoročne, najmä bielymi kvetmi na jar a červeno sfarbenými listami počas jesene. Je vhodný do stredne vysokých až vyšších živých plotov. Plody sú vhodné na priamy konzum, výrobu džemov, štiav, pečenie, mrazenie. Obsahujú veľa pektínu, dobre želírujú.

 
STANOVIŠTE: je vysoko prispôsobivý, má nízke nároky na prostredie a pestovanie. Preferuje slnečné stanovište a vlhkú, dobre priepustnú pôdu. Odroda vhodná aj do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve aj kvete, náchylnejší na listovú škvrnitosť (Entomosporium mespili), ale so strednými príznakmi.

PÔVOD: Rakúsko, HBLVA Wien Schönbrunn, Johannes Lischka vybral z voľne rastúcej populácie niekedy v 80. rokoch 20. storočia.

RAST: slabší, skoro vstupuje do plodnosti a rast spomaľuje.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne vo februári až marci. Na opelenie potrebuje inú odrodu drieňa.

PLODNOSŤ: skorá, veľmi vysoká, jedna z najvyšších výťažností (hmotnosť plodov / objem stromu: 3,07 kg/m3)

PLODY: veľké (priemerne 5,6-6 g, až do 9 g, dĺžka 2,5-3 cm, šírka 1,3-2 cm), oválne, červené, pri plnom vyzretí s veľmi sladkou chuťou, s jedným z najvyšších obsahov cukru (14 %) a stredným obsahom kyselín (2,28 %) s nižším až stredným obsahom vitamínu C (40-55 mg/100 g). Kôstka je stredne veľká (10 % hmotnosti plodu) a zle oddeliteľná od dužiny.

DOZRIEVANIE: veľmi neskoré, v 2. polovici septembra až začiatkom októbra. Na vyzretie do dobrej chuti potrebuje teplú jeseň.

VYUŽITIE: vhodný najmä na priamy konzum aj na spracovanie, napr. na želé, džem, ovocné šťavy, sirupy, kompóty, destiláty, kandizované ovocie, a vďaka veľkosti a tvaru aj veľmi vhodný na nakladanie nezrelých plodov ako nepravých olív.

STANOVIŠTE: nenáročný na pestovanie. Preferuje slnečné miesta s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy. Vhodnejší do teplých a stredne teplých oblastí, kde stihne vyzrieť.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve aj kvete, odolný voči chorobám, po dobrom zakorenení dobre odolný voči suchu.

PÔVOD: zrejme z Grécka alebo Talianska, odkiaľ sa v 1. pol. dostala do Francúzska, kde dostala meno po kráľovne Claudii "Reine Claude".

RAST: najskôr bujný, neskôr stredne bujný. Vytvára široko a vysoko guľovité, veľké koruny. Používa sa aj ako podpník.

OPEĽOVACIE POMERY: je cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Althanova ringlota, Bystrická, Mirabelka nancyská, Oullinská ringlota, Vlaška. Sama dobre opeľuje Althanovu ringlotu a Flotowovu mirabelku.

PLODNOSŤ: skorá, veľmi striedavá, od veľmi vysokej po nízku po preplodení, dá sa regulovať vhodným rezom a prebierkou v plodnom roku.

PLODY: stredne veľké (priemerne 22-25 g), guľaté, na oboch koncoch stlačené, nesúmerné. Šupka je zelená až zelenožltá, na slnečnej strane s červenohnedými bodkami a škvrnami, pri stopke hrdzavo sieťovaná. Dužina je zelenožltá, stredne tuhá až mäkká, rôsolovitá, veľmi šťavnatá. Chuť je sladká, aromatická, korenistá, výborná, jedna z najlepších. Kôstka je odlučiteľná od dužiny v závislosti od polohy, v teplých, vlhkých polohách veľmi dobre.

DOZRIEVANIE: v 2. polovici až koncom augusta, postupne. Na zaváranie sa zbiera 2 týždne pred plnou zrelosťou.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, zaváranie kompótov, výrobu destilátov, ale aj netradične sfarbených džemov. 

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s dostatočne vlhkou, úrodnou pôdou. V suchej a chudobnej pôde ostávajú plody malé a kôstka sa zle oddeľuje od dužiny. Vhodná do teplých a stredne teplých oblastí.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve aj v kvete. Je stredne tolerantná voči šarke. Je stredne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa) a menej náchylná na moniliózu plodov (Monilinia fructigena), len pri vysokej úrode plodov v zhlukoch je náchylnejšia, treba udržiavať vzdušnú korunu a robiť prebierku plodov. Napáda ju piliarka slivková (Hoplocampa minuta) a v plnej zrelosti aj osy.

PÔVOD: Poľsko, Skierniewice, Poľnohospodársky výskumný Inštitút, vyšľachtili Łukasz Seliga a Stanisław Pluta ako odrodu muchovníka jelšolistého (Amelanchier alnifolia), bola registrovaná v roku 2023.

 
RAST: stredne bujný, priemerne dosahuje výšku 3-4 m a šírku 3-4 m, habitus je pod váhou úrod rozložitý, relatívne dosť odnožuje.

 
OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivý, s obojpohlavnými kvetmi opeľovanými hmyzom. Kvitne stredne skoro, podobne ako odroda Northline.

 
PLODNOSŤ: skorá, veľmi vysoká (priemerne 3,6 kg z 9-ročných kríkov).

 
PLODY: veľké (priemerne 10-12 mm a 0,70-1,15 g), guľaté, rastú v strapcoch po 10–15 ks. Šupka je modrodčierna, osrienená, takže plody vyzerajú ako modré. Dužina je šťavnatá, stredne až viac sladká (cukornatosť v závislosti od roku 11,9-18,9 °Brix). Majú stredný až vysoký obsah vitamínu C (priemerne 4,5-9,8 mg/100 g), stredný obsah polyfenolov (priemerne 669 mg/100 g) a antokyánov (priemerne 207 mg/100 g) v rámci odrôd muchovníkov.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoršie, niekoľko dní po odrode Northline. Plody dozrievajú rovnomerne v rámci strapcov a neopadávajú.

 
VYUŽITIE: ker je dekoratívny celoročne, najmä bielymi kvetmi na jar a červeno sfarbenými listami počas jesene. Je vhodný do stredne vysokých živých plotov. Plody sú vhodné na priamy konzum, výrobu džemov, štiav, pečenie, mrazenie. Obsahujú veľa pektínu, dobre želírujú.

 
STANOVIŠTE: je vysoko prispôsobivý, má nízke nároky na prostredie a pestovanie. Preferuje slnečné stanovište a vlhkú, dobre priepustnú pôdu. Odroda vhodná aj do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve aj v kvete.

PÔVOD: Poľsko, Öjebyn x (Ribes dikuscha x Climax), 1991.

 
RAST: Stredne silný rast, vytvára nízky kompaktný krík.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá; prítomnosť ďalších ríbezľových odrôd zvyšuje úrodnosť.

 
PLODNOSŤ: vysoká.

 
PLODY: stredne dlhé strapce s veľkými, guľovitými, čiernymi a lesklými bobuľami. Chuť aromatická, sladšia.

 
DOZRIEVANIE: začiatkom júna.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, spracovanie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, chránené stanovište, príp. polotieň; pôda hlbšia, hlinito piesčitá, priepustná, bohatá na živiny. Odroda nenáročná na polohu, vhodná do všetkých pestovateľských oblastí.

 
ODOLNOSŤ: odroda je rezistentná voči americkej múčnatke, hrdzi a plne mrazuvzdorná.

PÔVOD: Maďarsko.

RAST: je slabší, vytvára vzdušnú, redšiu korunu.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá odroda, kvitne skoro až stredne skoro. Vhodné opeľovače: Tétényi bötermö, Buda Tétényi, Tétényi Rekord.

PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké plody (priemerne 2,9 g) valcovitého, bacuľatého tvaru. Škrupina je polopapierová, mäkšia ako má Tétényi Rekord, ľahko sa lúska luskáčikom. Podiel jadra je 42-50 % (priemerne 1,3 g). Jadro je svetložltej farby, príjemne sladké.

DOZRIEVANIE: veľmi skoré, v 1. polovici septembra.

VYUŽITIE: priamy konzum, sušenie, praženie, výroba cukroviniek, marcipánu.

STANOVIŠTE: ideálne je slnečné stanovište, stredne ťažká pôda bohatá na humus a živiny. Vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: stredne až vyššie mrazuodolná v kvetných pukoch a kvetoch.

PÔVOD: Francúzsko, Avranches, semenáč neznámeho pôvodu vypestovaný v škôlke p. Longueavala, v r. 1780 prvýkrát rodila, najskôr pomenovaná ako Bonne de Longueval, ale ujalo sa až meno Louise Bonne d'Avranches, známa aj ako Gute Luise.

 
RAST: bujný v mladosti, s vyššou plodnosťou sa spomaľuje až ustáva, v 20 rokoch ju treba zmladiť. Tvorí vysoké ihlanovité koruny, nie príliš široké.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro a je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Boscova fľaša, Clappova maslovka, Dekanka Robertova, Guyotova, Hardyho maslovka, Júlová, Charneuská, Konferencia, Trévouxská. Je nekompatibilná s Esperenovou maslovkou a Williamsovou.

 
PLODNOSŤ: skorá, veľmi vysoká, pravidelná.

 
PLODY: strednej veľkosti (120-180 g) hruškovitého či vajcovitého, úhľadného tvaru. Šupka je hladká a lesklá, zelenožltá, v plnej zrelosti žltá s červeným líčkom a výraznými lenticelami ako bodky pstruha. Dužina je jemná, žlto belavá, veľmi šťavnatá, rozplývavá, maslovitá, bez zrnitosti. Chuť má vynikajúcu, sladkú, len mierne kyslastú, korenistú a jemne natrpklú.

 
DOZRIEVANIE: zber počas septembra, konzumne dozrieva po 1 týžni, vydrží 2-3 týždne, do októbra. Nepadá predčasne kvôli vetru, ale treba vystihnúť správny čas zberu - predčasne obratá nedosiahne plnú chuť, pri neskorom zbere plody hromadne padajú.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, zaváranie, džemy, mušty, destiláty, sušenie. Prepravu zvláda len krátko po zbere.

 
STANOVIŠTE: slnečné, nie je náročná na pôdu, ale v úrodných pôdach dosahuje veľkú a kvalitnú úrodu. V suchých pôdach sú plody drobnejšie. Vhodná aj do vyšších polôh, ale nemá rada mrazové kotliny a uzavreté polohy. Kvôli úzkemu tvaru koruny je vhodná do záhrad, sadov, alejí, stromoradí.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve mladosti, neskôr silne mrazuodolná. V uzavretých polohách náchylnejšia na chrastavitosť, vyberáme radšej polohy otvorené, hoc aj veterné a udržiavame vzdušnú korunu.

PÔVOD: USA, kríženec odrôd Agenská x Grand Duke, zač. 20. st.

RAST: stredne silný rast, vytvára vysoko pyramidálnu, redšiu korunu.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá odroda, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom.

PLODNOSŤ: skorá, prináša pravidelné, vysoké úrody.

PLODY: veľké, podlhovasté, na oboch koncoch zúžené (30 - 40 g). Šupka je pevná, tmavomodrá až tmavofialová so svetlomodrým osrienením, kyslastá. Dužina je zelenožltá, šťavnatá. Chuť sladká/ sladkokyselkavá, lepšia v teplých polohách a po úplnom dozretí, mierne aromatická. Pomerne dobrá oddeliteľnosť dužiny od kôstky.

DOZRIEVANIE: začiatkom septembra.

VYUŽITIE: priamy konzum, spracovanie, mrazenie, výrobu pálenky. Plody dobre znášajú prepravu.

STANOVIŠTE: hlinité, úrodné, výživné pôdy a teplé, chránené polohy. Neznáša chladné a zamokrené stanovištia.

ODOLNOSŤ: odroda tolerantná k šarke, v dreve odolná voči mrazu, v kvete stredne odolná voči mrazu, náchylnejšia na moniliózu.

PÔVOD: ČR, Morava, stará krajová odroda známa najmä na Valašsku, Slovácku, na Hanej aj v Slezsku, prvá písomná zmienka o nej je z r. 1764, pričom na Valašsku už vtedy boli veľmi staré stromy tejto odrody.

RAST: bujný rast, veľká, vysoko guľovitá koruna, vo vyššom veku košatá, rozložitá, dosť hustá, vyžaduje pravidelnú prerezávku.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, dosť dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Landsberská reneta, Parména zlatá zimná.

PLODNOSŤ: neskorá (od 10. roku po výsadbe), stredná až vysoká, pravidelná.

PLODY: menšie až stredne veľké (priemerne 100 g), tvarovo nepravidelné od plocho kužeľovitých po vysoko kužeľovité či vajcovité, pri kalichu sú na jednu stranu skosené. Šupka je jemná, lesklá, hebká, niekedy mastná až lepkavá, žltá v rôznych odtieňoch s červeným nádychom. Dužina je belavá, tuhá, šťavnatá, jemnozrnná, krehká, chrumkavá, pri skladovaní rýchlo stráca šťavnatosť. Chuť je sladkokyslá a vyvážená, bez zvláštnej vône, ale korenistá s typickou príchuťou. Plod nepodlieha otlačeniu.

DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, konzumne dozrieva v októbri/novembri, vydrží do januára až apríla.

VYUŽITIE: vhodná na priamy konzum, výroba muštu, vína, lekváru, destilátu či na sušenie.

STANOVIŠTE: slnečné, pôda dostatočné vlhká, hoci aj menej úrodná. Neznáša len suchú, piesočnatú, ľahkú pôdu. Vhodná do ľubovoľných polôh, teplých aj vyšších a drsnejších, záhrad aj polí.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, kvety dobre znášajú aj daždivé počasie počas kvitnutia. Je menej odolná voči chrastavitosti, náchylnejšia na horkú škvrnitosť šupky, ale ostatnými chorobami nezvykne trpieť.

PÔVOD: Solany, ČR, 1. pol. 19. stor.

RAST: mimoriadne bujný vzrast, vytvára mohutné, široko rozložité a vznosné koruny; má charakteristicky kožovité listy.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro až stredne skoro, je dobrým opeľovačom a dobre prijíma cudzí peľ. Vhodní opeľovači: Blumenbachova, Boscova fľaša, Clappova, Drouardova, Konferencia, Krivica, Lectierova, Madame Verté, Parížanka, Tongréská, Williamsova.

PLODNOSŤ: neskoršia, dobrá, pravidelná. Vyčerpané stromy plodia drobné ovocie.

PLODY: stredne veľké, tvar podlhovastý, variabilný, obvykle pretiahnuto kužeľovitý, k stopke zúžený. Povrch je hladký, voskovo matný, šupka zelená, v plnej zrelosti citrónovo žltá, na slnečnej strane i mierne červenkastá, miestami posiata drobnými hrdzavými lenticelami. Dužina je belavá, mäkká, šťavnatá, chuť výborná, veľmi jemná, ľahko kyslastá, sladko aromatická.

DOZRIEVANIE: zber okolo 15. augusta (ešte v tvrdom stave, ale pre domácu spotrebu môžeme ponechať na strome dlhšie), dozrieva 1-2 týždne po zbere. Výborná augustová hruška.

VYUŽITIE: predovšetkým priamy konzum, ale i muštovanie, výroba džemov a destilátov; skladovateľnosť do septembra.

STANOVIŠTE: rastie i v menej priaznivých podmienkach a vyšších drsnejších polohách, ale musí byť chránená pred vetrom. Darí sa jej v pôdach ťažších a hlbokých.

ODOLNOSŤ: je stredne až silne mrazuodolná v dreve, dobre regeneruje po prípadnom namrznutí, silne mrazuodolná v kvete. Je stredne až silne odolná voči chrastavitosti, vyššie aj voči monilióze. 

PÔVOD: USA, štát New York, Geneva, Cornell University, Horticulture Section, School of Integrative Plant Science New York State Agricultural Experiment Station, vyšľachtil ho v r. 1972 John Einset ako medzidruhového kríženca Vitis vinifera a Vitis labrusca, konkrétne odrôd Ontario x Sultanina.

RAST: bujný, neskôr stredne bujný, stredne vzpriamený. 

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, obojpohlavný.

PLODNOSŤ: skorá (2-3 roky po výsadbe), stredne vysoká.

PLODY: strapce stredne veľké až veľké (priemerne 399 g), kompaktné, husté. Bobule sú stredne veľké (priemerne 2,9 g), guľaté. Šupka je zelená, v plnej zrelosti zlatožltozelená, stredne hrubá. Dužina je stredne šťavnatá, chrumkavá, bezsemenná - II. trieda bezsemennosti (semienka sú pri jedení takmer nepostrehnuteľné). Chuť je sladká, výrazná, až do medova.

DOZRIEVANIE: je stredne skoré, od polovice septembra, potrebuje sumu aktívnych teplôt asi 2573 °C. Vydrží po dozretí na kríku aj 2 týždne.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na výrobu hrozienok, muštov či vína, dá sa použiť aj na výrobu sirupov, džemov či kompótov.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s dostatočne vlhkou, ale priepustnou pôdou. Vhodný do teplých, stredne teplých aj chránených vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve pukoch v zime, zrejme až do -25 °C, stredne až vyššie odolný voči antraknóze (Elsinoe ampelina) a voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola), stredne odolný voči múčnatke (Erysiphe necator) a botrytíde (Botrytis cinerea) a menej voči čiernej škvrnitosti viniča (Phomopsis viticola).

PÔVOD: druh pochádza z Prednej Ázie od severného Turecka po Kaukaz, Zakaukazsko a Irán, využívaná bola už pred viac než 3000 rokmi. Na územie Európy ju priniesli Kelti v období laténskej a halštatskej kultúry (700 p.n.l. – 0). V južnej Európe bola známa už od antiky, v južnej a západnej Európe bežne pestuje od stredoveku.  Na našom území spomína mišpuľu arcibiskup Ján Lippai (1606-1666) vo svojom diele Bratislavská záhrada (Pozsonyi kert). Jej druhové pomenovanie germanica je dielom Carla Linného, ktorý sa na základe rozsiahleho výskytu divých foriem mišpule v Nemecku vo svojej dobe mylne domnieval, že pôvodnou vlasťou mišpule je práve Nemecko. Genotyp Domáca veľkoplodá pochádza zo záhrad v Moravskom Lieskovom.

RAST: nízky strom či ker rozložitého tvaru, vo vyššom veku má tendenciu rásť viac do šírky, ako do výšky, dorastá do 3 až 5 m. Listy sú tuhé, tmavo zelené, na jeseň sa atraktívne sfarbujú do žlta až červeno-hneda.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými, bielymi kvetmi. Kvitne v priebehu mája, vo vyšších polohách aj začiatkom júna ako jeden z posledných ovocných stromov.

PLODNOSŤ: veľmi skorá (treba ju skôr oddaľovať, aby stromy nezababčili), vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké malvice (20-30 g, 4-6 cm), sploštene guľovité, zelenej farby, postupne hnednú. Zrelé sú po uhniličení buď pôsobením mrazu alebo pri zbere pred mrazmi postupne počas uskladnenia. Vtedy majú muštovú vôňu a príjemne kyslosladkú, pikantnú, korenistú chuť. Pripomínajú džem či pikantnú výživu obranú priamo zo stromu. Dužina obsahuje 4-5 semien, má vysoký obsah vlákniny a pektínu.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, koncom októbra až v novembri. Plody ponechávame na strome čo najdlhšie a ak ich zbierame ešte tvrdé, po zbere ich ešte uložíme na 1-2 týždne v chlade a tme. Uskladnené v chlade na slame vedia vydržať až do januára. Alebo ich zbierame až po uhniličení silnejším mrazom, ale vtedy ich treba rýchlejšie skonzumovať alebo spracovať. 

VYUŽITIE: priamy konzum aj spracovanie na výživy, džemy, ovocné kože, likéry.

STANOVIŠTE: slnečné, vyhovujú jej nižšie aj stredné polohy, rastie a prosperuje aj vo vyšších, ideálne chránených lokalitách. Obľubuje ľahšie, priepustné pôdy s dostatkom vápniku, pri adekvátnej výžive však prosperuje aj na menej kvalitných, ťažkých a plytkých ílovitých pôdach.

ODOLNOSŤ: odroda je mrazuodolná v dreve do cca. -25 °C, uniká neskorým jarným mrazom, je odolná voči chorobám a škodcom. Po zakorenení veľmi dobre znáša sucho, teplo aj vietor.

PÔVOD: Holandsko, Shellinkhout, vyšľachtil J. Maars v r. 1931 ako kríženec odrôd Fayova úrodná x Scotch.

 
RAST: bujný, polovzpriamený, stredne hustý, tvar vysokoguľovitý, pred zberom až rozložitý. Raší skoro. Odporúčame zasadiť o 15 cm hlbšie, než rástla v škôlke.

 
OPEĽOVACIE POMERY: viac samoopelivý, kvitne skoro a dlho. Kvety dosť spŕchajú pri nízkej vzdušnej vlhkosti alebo mrazoch v období kvetu.

 
PLODNOSŤ: stredne neskorá, stredne vysoká (hospodársky významná až od 4. roku po výsadbe), pravidelná, priemerne 3,5-6,5 kg/ker, výška dosť závisí od polohy.

 
PLODY: strapce sú stredne dlhé až dlhé (6-6,5 cm), riedke, s 11-13 bobuľami. Bobule sú veľké (priemerne 10 mm), guľovité, len mierne sploštené. Šupka je tenká, stredne pevná, sýtočervená, za dažďov často praská. Dužina je mäkšia, šťavnatá, sýtočervená. Chuť je príjemne kyslastá až kyslá, aromatická. Má stredne vysoký obsah vitamínu C.

 
DOZRIEVANIE: veľmi skoré, už na prelome júna a júla, od 4. týždňa júna po 2. júlový týždeň, bobule dozrievajú v strapci rovnomerne. Ja vhodná najmä na ručný zber. Plody sa horšie prepravujú aj skladujú, v chladiarni vydržia 7 dní.

 
VYUŽITIE: najmä na sirupy, džemy, želé, menej na priamy konzum a kompóty kvôli kyslejšej chuti.

 
STANOVIŠTE: preferuje ťažšie, hlbšie, vlhkejšie úrodné pôdy s dostatkom humusu a živín. Vhodná do teplých či chránených stredne teplých polôh.

 
ODOLNOSŤ: menej mrazuodolná v kvetných pukoch v zime aj v kvete počas kvitnutia, odolná voči hrdzi (Cronartium ribicola), stredne až silne odolná voči americkej múčnatke egreša (Sphaerotheca mors uvae), stredne odolná voči antraknóze (Drepanopeziza ribis) a voči roztoču vlnovníkovi ríbezľovému (Cecidophyopsis ribis).

PÔVOD: dlho považovaná za lokálnu odrodu z okolia Kolína v Čechách, ale ide o starú odrodu EARLY RIVERS z Bedfordshire z východného Anglicka, ktorú vypestoval škôlkar Thomas Rivers ako semenáč odrody Early Purple Guigne. Prvý krát rodila v roku 1869 a uvedená bola v roku 1872. 

RAST: bujný, vytvára veľké, pyramidálne koruny, stredne zahustené. Charakteristické sú dva alebo tri mohutné vzpriamené kostrové konáre so slabšími postrannými, previsnutými konármi.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom pre iné odrody, má alely S₁S₂. Vhodné opeľovače: Napoleonova, Karešova, Troprichterova, Dönissenova. Neopeľuje sa s odrodami: Lucienkirsche, Rivan, Summit.

PLODNOSŤ: skorá, veľmi vysoká, pravidelná. Plodí dobre po celej dĺžke plodonosných konárov.

PLODY: stredne veľké až veľké (5-6 g), zaguľatené, z bokov mierne sploštené až hranaté, šupka je výrazne lesklá, tmavočervenej farby. Dužina je polotuhá, v plnej zrelosti mäkká, veľmi šťavnatá. Výborná chuť, príjemne sladkokyselkavá, aromatická. Kôstka je stredne veľká až menšia a dobre sa oddeľuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: počas 2. čerešňového týždňa, podobne ako Karešova, teda v závislosti od lokality niekedy počas 1. polovice júna, dozrieva rovnomerne. Aj prezreté plody dobre držia na strome. Uniká vrtivke čerešňovej, teda nebýva červivá.

VYUŽITIE: Výborná najmä na priamy konzum, ale aj na výrobu kompótov, džemov či destilátov. Je stredne dobre prepravovateľná a skladovateľná.

STANOVIŠTE: slnečné, aj vo vyšších polohách. Na pôdu nemá zvláštne nároky, ale najlepšie jej vyhovujú hlinitopiesočnaté, priepustné pôdy s dostatkom vlahy. Na príliš suchých pôdach sú plody drobnejšie.

ODOLNOSŤ: Je silne odolná voči mrazu v dreve aj kvete veľmi dobre odolná voči praskaniu plodov počas dažďov. Odroda je len málo náchylná na moniliózu plodov a moníliovú spálu.

PÔVOD: neznámy, veľmi stará odroda spomenutá už v roku 1611 v katalógu jednej anglickej škôlky.

 
RAST: pomaly rastúci listnatý ker alebo polostrom, dorastajúci do 3 - 5 m, rastie slabšie ako iné odrody. Habitus má vzpriamený, široký. Kvitne ružovo-bielo, v máji. Listy sú tmavozelené, na spodnej strane strieborno-plstnaté. Potrebuje výchovný rez na zapestovanie dostatočne pevných kostrových vetiev a neskôr presvetľovací rez.

 
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne bledoružovo, koncom jari. Kvety sú jedlé a chutné. Samoopelivá.

 
PLODNOSŤ: skorá a veľmi vysoká.

 
PLODY: veľké až veľmi veľké (až 300 - 500 g) plody hruškovitého tvaru a žltej až žltooranžovej farby, slabšie ochlpený. Chuť výrazne aromatická, trpkastá, vynikne po tepelnom spracovaní, kedy sa trpkosť úplne stratí. Má vysoký obsah pektínu, vitamínu C a ďalších zdraviu prospešných látok. Jedna z najchutnejších odrôd s jemnou štruktúrou dužiny, vysokou šťavnatosťou a jemnou chuťou.

 
DOZRIEVANIE: konzumne dozrieva v decembri a pri skladovaní na chladnom a dobre vetranom mieste vydrží až do apríla.

 
VYUŽITIE: vhodná na tepelné spracovanie, výrobu marmelád, pyré, dulového ""syra"", čatní, džúsu, likéru, vína, pálenky, sušenie. Plody odpudzujú mole.

 
STANOVIŠTE: chránené slnečné stanovište, teplejšie polohy. Pôda vlhká, ale dobre odvodnená, hlinitá, hlinito-piesčitá, dostatočne zásobená živinami.

 
ODOLNOSŤ: odolná drevina, mrazuvzdorná, odolnejšia aj voči bakteriálnej spále, vhodná aj pre ekologické pestovanie.

PÔVOD: Maďarsko, asi v r. 1868 ako náhodný semenáč. Známa vo všetkých marhuľových oblastiach pod názvami Maďarská najlepšia, Ungarische beste, Magyar legjobb, Kecskeméti kajszi či Hungarian best.

RAST: na začiatku veľmi bujný, neskôr stredne bujný, koruna guľovito rozložitá, prirodzene zahustená. V škôlke nerastie rovno, staršie stromy vnútri koruny dosť vyhoľujú.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro, zároveň s odrodou Velkopavlovická. Podľa času kvitnutia môže opeliť aj odrody: Bhart (Orangered), Hargrand, Harlayne, Kioto, Legolda, Minaret, Paviot, Rakovského, Sabinovská, Velbora, Velkopavlovická, Veselka, Vesna, Vestar.

PLODNOSŤ: stredne skorá (prvé plody už 4. rok po výsadbe), stredne vysoká až vysoká, striedavá nie kvôli prirodzenej periodicite plodnosti, ale skôr kvôli zmrznutiu kvetov či mladých plôdikov.

PLODY: veľké (45-65 g), guľovito oválny, väčšinou súmerný, hladký. Šupka je stredne husto až husto plstnatá, svetlooranžová až sýtooranžová s rozmytým červeným líčkom. Dužina je oranžová, stredne tuhá, stredne hrubá, stredne šťavnatá, rozplývavá, nevláknitá, väčšinou dobre odlučiteľná od kôstky, len niekedy môže ostávať visieť na jej rebrách. Chuť je kyslosladká až sladká, veľmi aromatická, vynikajúca. Jadro kôstky je sladké.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 2. a 3. dekáde júla, zároveň s odrodou Velkopavlovická.

VYUŽITIE: je využiteľná univerzálne, najmä na priamy konzum, ale aj na výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátov, na sušenie.

STANOVIŠTE: slnečné, výhrevné stanovište, pôdy živné, priepustné, primerane vlhké. Vhodná len do teplých oblastí pre marhule, aj tam na chránené miesto.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, dobre v kvetných pukoch (na úrovni Harogem a Goldrich), málo v kvete a v mladých plôdikoch. Stredne až lepšie odolná voči monilóze (Monilinia laxa a Monilinia fructigena), citlivá voči hnednutiu listov (Gnomonia erythrostoma).

PÔVOD: SR, VÚOOD Bojnice.

RAST: bujný, bujnejší než samičie odrody, ale dobre zvláda rez a dá sa tvarovať aj do živého plotu.

OPEĽOVACIE POMERY: samčia, opeľovacia odroda s vysokou násadou samčích kvetov. Vytvára veľké množsto klíčivého peľu, opelí 7-10 samičích rastlín - podľa rozmiestnenia a prevládajúcich vetrov. Kvitne veľmi dlho - od marca do mája.

PLODNOSŤ: neplodí.

PLODY: neplodí.

DOZRIEVANIE: neplodí.

VYUŽITIE: univerzálny opeľovač, opelí všetky samičie odrody. Listy obsahujú vitamín C, antioxidanty a bioflavonoidy, konáriky aj serotonín, čaj z nich sa používa p ri prechladnutí.

STANOVIŠTE: nenáročná drevina, vyžaduje slnečné stanovište, priepustnú pôdu, dostatok priestoru - spon volíme 3x4 m.

ODOLNOSŤ: plne mrazuvzdorná odroda (do -34 °C), odolná voči chorobám a škodcom.

PÔVOD: Poľsko.

 
RAST: silný vzpriamený rast, výhony dorastajú do výšky 1,5 m až 1,8 m.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá rastlina.

 
PLODNOSŤ: vysoká a pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľké, sýtočervené, lesklé, kompaktné, kužeľovitého tvaru, ľahko sa oberajú; chuť je výborná, dezertná, aromatická, sladká. Jedna z najžiadanejších odrôd.

 
DOZRIEVANIE: dvakrát ročne, prvýkrát začiatkom augusta, 2. úroda je až do neskorej jesene.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, pečenie, mrazenie, ďalšie spracovanie.

 
STANOVIŠTE: slnečné a chránené stanovište, priepustná a výživná pôda.

 
ODOLNOSŤ: dobrá odolnosť voči hnilobe a odumieraniu, plne mrazuvzdorná odroda.

PÔVOD: v Nikitskom botanickom sade v Jalte v bývalom ZSSR ho v roku 1980 vyšľachtil A. N. Kazas voľným opelením Rosseyanky neznámou odrodou druhu Diospyros - predstavuje druhú generáciu kríženia. Ako synonymum sa používa názov Nikitska Bordovaja podľa farby zrelých plodov.

 
RAST: slabší až stredne silný. V 10 rokoch dosiahne výšku 3-3,5 m, koruna má okrúhlo-pyramidálny tvar.

 
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v júni. Táto odroda je partenokarpická, teda bezsemenné plody sa tvoria aj bez opelenia. Ak je prítomná iná odroda ako opeľovač, vytvoria sa o niečo väčšie plody so semenami.

 
PLODNOSŤ: pravidelná a vysoká aj v suchých rokoch, z dospelého stromu získame až 70 kg plodov ročne.

 
PLODY: stredne veľké, od 60 do 120 g, guľovité, oranžovočervené, po dozretí a zmäknutí bordové. Dužina má po dozretí konzistenciu džemu, je bordovočervená, sladká a veľmi chutná.

 
DOZRIEVANIE: plody dozrievajú na strome postupne, prvé už koncom septembra a posledné v decembri. Ide o typ PCA, teda pollination constant astringent, plody sú trpké pri zbere bez ohľadu na to, či boli alebo neboli opelené, dozrievajú po 2 týždňoch skladovania pri izbovej teplote.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, sušenie, džemy apod.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé; preferuje kvalitné, hlboké, hlinité pôdy, ale znesie akékoľvek pôdy. Dá sa pestovať aj mimo vinohradníckych oblastí.

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolný do -24 °C až -25 °C, prvé 2 roky po výsadbe v severnejších oblastiach odporúčame ochranu proti mrazu. Spoľahlivo odolný voči škodcom aj hubovými chorobám, dá sa pestovať úplne bez postrekov.