Ovocné stromy

PÔVOD: Francúzsko, Oullins pri Lyone, semenáč neznámeho pôvodu, ktorý v roku 1860 uviedol na trh škôlkar M. Massot.

RAST: spočiatku bujný, neskôr stredne bujný, tvorí najskôr guľovité, redšie, vysoké, neskôr rozložité koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom, napr. pre odrody: Althanova ringlota, Kirkeho, Malvazinka a Zelená ringlóta.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: sú veľké (priemerne 45-50 g), guľovité, súmerné. Šupka je svetlošedo, akoby voskovo, osrienená, žltá až žltozelená, jemná, dužina pri zrelých plodoch presvitá, niekedy s hrdzou, mierne voní a je kyslastá až trpkastá, niekedy sa sťahuje zle, inokedy dobre. Dužina je žltá, pri plne vyzretých plodoch až priesvitná, šťavnatá. Chuť sladká, jemne aromatická, veľmi dobrá až výborná. Kôstka je veľmi dobre oddeliteľná od dužiny, len počas chladného a daždivého leta horšie.

DOZRIEVANIE: postupne od 1. polovice do konca augusta.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a výrobu džemov či destilátov, pred plnou zrelosťou aj kompótov. Prepravu znáša v dobe dozrievania dobre, po plnom dozretí už zle.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Nie je náročná na pôdu, ale najlepšie sa jej darí v úrodných hlinitých pôdach. Pri preplodení a v chladných polohách sú plody drobné, málo kvalitné, zahnívajú na strome a ťažko sa dužina oddeľuje od kôstky. Je vhodná najmä do teplých polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne až silne mrazuodolná v kvete, spoľahlivo tolerantná voči šarke. Počas dlhotrvajúcich dažďov praská menej ako ostatné ringloty. Je stredne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa) a málo náchylná na moniliózu plodov (Monilinia fructigena). Veľmi však láka osy.

PÔVOD: zrejme z Grécka alebo Talianska, odkiaľ sa v 1. pol. dostala do Francúzska, kde dostala meno po kráľovne Claudii "Reine Claude".

RAST: najskôr bujný, neskôr stredne bujný. Vytvára široko a vysoko guľovité, veľké koruny. Používa sa aj ako podpník.

OPEĽOVACIE POMERY: je cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Althanova ringlota, Bystrická, Mirabelka nancyská, Oullinská ringlota, Vlaška. Sama dobre opeľuje Althanovu ringlotu a Flotowovu mirabelku.

PLODNOSŤ: skorá, veľmi striedavá, od veľmi vysokej po nízku po preplodení, dá sa regulovať vhodným rezom a prebierkou v plodnom roku.

PLODY: stredne veľké (priemerne 22-25 g), guľaté, na oboch koncoch stlačené, nesúmerné. Šupka je zelená až zelenožltá, na slnečnej strane s červenohnedými bodkami a škvrnami, pri stopke hrdzavo sieťovaná. Dužina je zelenožltá, stredne tuhá až mäkká, rôsolovitá, veľmi šťavnatá. Chuť je sladká, aromatická, korenistá, výborná, jedna z najlepších. Kôstka je odlučiteľná od dužiny v závislosti od polohy, v teplých, vlhkých polohách veľmi dobre.

DOZRIEVANIE: v 2. polovici až koncom augusta, postupne. Na zaváranie sa zbiera 2 týždne pred plnou zrelosťou.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, zaváranie kompótov, výrobu destilátov, ale aj netradične sfarbených džemov. 

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s dostatočne vlhkou, úrodnou pôdou. V suchej a chudobnej pôde ostávajú plody malé a kôstka sa zle oddeľuje od dužiny. Vhodná do teplých a stredne teplých oblastí.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve aj v kvete. Je stredne tolerantná voči šarke. Je stredne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa) a menej náchylná na moniliózu plodov (Monilinia fructigena), len pri vysokej úrode plodov v zhlukoch je náchylnejšia, treba udržiavať vzdušnú korunu a robiť prebierku plodov. Napáda ju piliarka slivková (Hoplocampa minuta) a v plnej zrelosti aj osy.

PÔVOD: Francúzsko, Bry-Sur-Marne neďaleko Paríža, náhodný semenáč objavený okolo roku 1820.

RAST: najskôr bujný, potom slabne, vytvára menšiu guľovitú korunu, je vhodná aj do menších záhrad. Vyžaduje častejší zmladzovací rez.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro až stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Cárska, Čačanská raná, Ersingenská (Ahlbachova) a Lützelsachsenská, Viktória.

PLODNOSŤ: stredne skorá až neskoršia, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná.

PLODY: menšie až stredne veľké (priemerne 15-22 g), guľaté, zo strán mierne stlačené, súmerné. Pod svetlomodrým osrienením a tmavofialovou kyslejšou šupkou ukrýva polotuhú, jemnú, zelenožltú, šťavnatú dužinu, dobre odlučiteľnú od kôstky. Chuť je sladkastá, málo kyselkavá, korenistá, veľmi dobrá až vynikajúca.

DOZRIEVANIE: veľmi skoré, koncom júla postupne. Plody vydržia na strome aj 2 týždne.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, na sušenie, výrobu kompótov, destilátov či lekvárov. Po zbere dobre znášajú prepravu.

STANOVIŠTE: slnečné, nie je veľmi náročná na stanovište. Uprednostňuje vlhkejšie úrodné pôdy, ale vyslovene jej vadia len suché stanovištia, na ktorých sú plody pri veľkých úrodách príliš malé, nevyfarbené, menej chutné. Je vhodná do všetkých polôh pre slivky aj do tých vyšších.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, stredne až menej tolerantná voči šarke, stredne až vyššie odolná voči monilióze (Monilinia spp.), netrpí glejotokom.

RAST: v mladosti bujný, neskôr stredný. Tvorí pyramidálne, neskôr vysokoguľovité či širokoguľovité, hustejšie koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, kvitne neskoro, je dobrým opeľovačom.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká, pri dobrej starostlivosti o strom pravidelná.

PLODY: stredne veľké (priemerne 17-25 g), podlhovasté, na oboch koncoch zúžené. Šupka je pevná, hladká, pod svetlomodrým osrienením tmavomodro fialová, kyslastá, niekedy mierne trpkastá. Dužina je tuhá, zlatožltá až oranžová, stredne šťavnatá, sladká, jemne kyselkavá, veľmi aromatická, výborná až vynikajúca. Neprezreté plody majú príjemnú muškátovú vôňu a príchuť. Kôstka sa veľmi dobre oddeľuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: neskoré, podľa podmienok stanovišťa väčšinou počas 1. a 2. dekády septembra. Vydrží dlho na strome. Včas obraná sa veľmi dobre prepravuje a skladuje.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie a do slivkových buchiet či gulí.

STANOVIŠTE: slnečné, najlepšie v úrodných, teplých, vlhkých pôdach. Vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: stredne až silne mrazuodolná v dreve, silne mrazuodolná v kvete. Náchylná na poškodenie šarkou, na červenú škvrnitosť listov sliviek (Polystigma rubrum), moniliózu (Monilinia spp.) i na poškodenie grmaníkom slivkovým (Taphrina pruni).

PÔVOD: Spojené kráľovstvo, Anglicko, Sawbridgeworth, vyšľachtil ju škôlkar Thomas Rivers ako kríženca odrôd Prince Englebert a Early Prolific. Jej názov v angličtine znie (The) Czar, prvýkrát zarodila v roku 1874 a bola pomenovaná po ruskom cárovi, ktorý v tom istom roku navštívil Anglicko.

 
RAST: v mladosti a najmä v škôlke bujný, neskôr spomaľuje. Vytvára len stredne veľké stromy spočiatku so štíhlymi, vznosnými korunami, ktoré sú ale neskôr guľovité, keďže sa rozkadajú pod váhou plodov. Plodonosné konáriky sú krátke a dosť krehké.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká až nadmerná, pravidelná, v domácich podmienkach je vhodné robiť prebierku.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 20 g), tvarovo nepravidelné, niektoré podlhovasté, iné guľatejšie, ku koncom buď zúžené alebo zaguľatené. Šupka je jemná, kyslá, ťažko sa sťahuje, je krásne osrienená, pod osrienením je čiernomodrá, pri nadmernej úrode a horšom vyzrievaní ostáva červenkastá. Dužina je zelenožltá až žltá, miestami priehľadná, menej šťavnatá. Chuť je dobrá, sladkastá, podobná slivkovej, ale menej výrazná. Kôstka sa od dužiny oddeľuje väčšinou dobre, len pri veľkých úrodách a horšom dozrievaní horšie. Je to sliva.

 
DOZRIEVANIE: skoré, v 1. polovici augusta, niekedy naraz, inokedy postupne, zbiera sa prebierkou.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, na spracovanie tam, kde nevadí kyslejšia chuť šupky, teda napr. do džemov a lekvárov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, kvôli vysokej plodosti uprednostňujeme úrodné hlinité a primerane vlhké pôdy, v suchšej pôde stromy predčasne starnú a plody sú horšej kvality. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvete. Je stredne tolerantná voči šarke, teda prejavuje sa len na listoch.

PÔVOD: Bulharsko, Drjanovo, vyšľachtená v r. 1951 ako kríženec odrôd Kjustendilska sliva (=klon Domácej slivky podobne ako Bystrická) x Montfortská.

RAST: stredne bujný až slabší, polovzpriamený, vytvára takmer guľovitú, stredne hustú korunu. Je vhodná aj do menších záhrad.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro. Vhodné opeľovače: pravdepodobne Stanley, Althanova ringlota, Zelená ringlota.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká až vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké (priemerne 25 g), široko elipsovité, nesúmerné. Šupka je pod hrubým osrienením tmavomodrá so svetlošedými bodkami čiarkami, pevná, hrubá, matná. Dužina je pevná, tuhá, žltozelená až zlatožltá, stredne až veľmi šťavnatá. Chuť je sladká, pri plnom vyzretí až veľmi sladká, dobre až veľmi aromatická, veľmi dobrá až vynikajúca, najviac z odrôd pripomína chuť Bystrickej. Kôstka je veľmi dobre odlučiteľná od dužiny.

DOZRIEVANIE: neskoré, 6 dní pred Bystrickou, teda koncom augusta a začiatkom septembra.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie a do slivkových buchiet či gulí.

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje dostatočne vlhkú pôdu. Je vhodná do teplých a stredne teplých oblastí.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, tolerantná voči šarke a dobre odolná voči monilióze (Monilinia laxa aj Monilinia fructigena), stredne odolná voči červenej škvrnitosti sliviek (Polystigma rubrum), napáda ju piliarka slivková (Hoplocampa minuta).

PÔVOD: USA, rozširovala ju od r. 1874 škôlka Ellwanger Barry v Rochesteri v štáte New York.

RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne bujný, tvorí vznosnú korunu, neskôr sa kostrové konáre pod úrodami rozkladajú a koruna je guľovitá, postranné konáre v spodnej časti sa zahusťujú, vyžadujú pravidelné preriedenie.

OPEĽOVACIE POMERY: je spoľahlivo samoopelivá, kvitne stredne skoro a je dobrým opeľovačom napríklad pre odrody Katalónsky špendlík či Lützelsachsenská.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká až obrovská, ešte vyššia než u Oullinskej, pravidelná.

PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 50-70 g), vyrovnané, guľaté až oválne, asymetrické. Šupka je zelenožltá, v plnej plodnosti pokrytá belavožltými pruhmi, celá jemne bielo osrienená, s malými lenticelami a niekedy aj hrdzou, je jemná, mierne kyslá a dá sa stiahnuť v dobe zrelosti. Dužina je žltozelená, veľmi jemná, mäkká, veľmi šťavnatá. Chuť je sladká, aromatická, korenistá, veľmi dobrá. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny, dužina na nej ostáva len počas veľmi daždivého či studeného leta, kedy je aj chuť dužiny mdlejšia.

DOZRIEVANIE: skoré, v prvej dekáde augusta, vydrží na strome 2-3 týždne.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na výrobu kompótov, džemov, marmelád, destilátov. Je citlivá na otlačenie pri preprave. 

STANOVIŠTE: slnečné, kvôli vysokej plodnosti vyžaduje hlbokú, úrodnú, vlhkejšiu pôdu. V suchých a chudobných pôdach stromy skoro chradnú a trpia glejotokom. V studených pôdach a v zatienení sú plody bez chuti. Vhodná do teplých a stredne teplých polôh s kvalitnou pôdou.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa), málo náchylná na moníliovú hnilobu (Monilinia fructigena), spoľahlivo tolerantná voči šarke.

PÔVOD: Švédsko, výskumná stanica Alnarp, vyšľachtená v r. 1946 ako kríženec odrôd Early Favorit a Oullinská ringlota.

RAST: stredne bujný, polovzpriamený, tvorí stredne husté, guľaté koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne skoro.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká až veľmi vysoká, pri preplodení mierne striedavá. Rezom je vhodné preplodzovaniu predchádzať.

PLODY: stredne veľké, takmer guľaté, súmerné. Šupka je osrienená, svetlofialová, na oslnenej strane fialová až tmavofialová. Dužina je žltá až oranžová, mäkká až stredne tuhá, stredne až veľmi šťavnatá. Chuť je sladká až veľmi sladká, väčšinou dobre aromatická, dobrá. Kôstka sa veľmi dobre odlučuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: veľmi skoré, 45 dní pred Bystrickou, teda v 1. polovici júla.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a výrobu džemov či výživ. Plody majú sklony k otlačeniu v plnej zrelosti.

STANOVIŠTE: slnečné, kvôli vysokej plodnosti vyžaduje hlbokú, úrodnú, vlhkejšiu pôdu. Vhodná do všetkých pestovateľských oblastí pre ringloty, aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve, tolerantná voči šarke.

PÔVOD: zrejme Francúzsko, známa od zač. 2. polovice 19. storočia, množila ju škôlka bratov Baltetových v Troyes.

RAST: v mladosti bujný, v plnej plodnosti stredne bujný, tvorí najskôr vysoko guľovité, neskôr guľovité, rozložité až previsnuté koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: je čiastočne samoopelivá, kvitne skoro až stredne skoro. Vhodné opeľovače: Althanova ringlota, Mirabelka nancyská, Ontario, Oullinská, Kráľovná Viktória, Zelená ringlota, Zimmerova. 

PLODNOSŤ: skorá až neskoršia, stredne vysoká až veľmi vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 30 g), guľaté, asymetrické. Šupka je tenká, žltozelená, na slnečnej strane červeno pruhovaná, bodkovaná či striekaná, modravo osrienená. Dužina je žltá, mäkká až stredne tuhá, stredne až veľmi šťavnatá. Chuť je sladkokyslá až veľmi sladká, aromatická, veľmi dobrá až výborná. Kôstka je stredne dobre až dobre oddeliteľná od dužiny.

DOZRIEVANIE: neskoré, 5 dní pred Bystrickou, teda približne koncom augusta až v 1. polovici septembra.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, pre konzervovanie sa zbiera tvrdá, asi 2 týždne pred plnou zrelosťou. Ak nie je prezretá, dobre sa prepravuje a môže sa aj krátkodobo skladovať.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené, preferuje pôdy úrodné, hlinité, dostatočne vlhké. Vhodná do teplých a stredne teplých polôh .

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve a kvetných pukoch, silne mrazuodolná v kvete, je (stredne) tolerantná voči šarke. Pri dlhotrvajúcich dažďoch plody praskajú a napadá ich monilióza.

PÔVOD: Francúzsko, okolie mesta Agen, zrejme privezená ešte benediktínmi z krížových výprav zo Sýrie v 12. stor. Synonymá: Wegierka z Ažan, Ažanska sliva, Agener Pflaume,
Prune de Grignole of Some, Prune d'Ente, Prune d'Agen, Prune d'Ast, Rote de Sergent, Prune de Roi, St. Maurin, Prugna d'Ente, d'Agen, D'Ente, Agen.

RAST: v škôlke bujný, po presadení na trvalé miesto ustáva a dosiahne výšku a šírku okolo 4 m. Koruna je spočiatku vzpriamená, pod váhou úrody sa konáre rozložia a koruna získa široko guľovitý tvar. Vyžaduje kvalitný výchovný rez a neskôr presvetľovací rez v závislosti od množstva prírastkov.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá. Vhodné opeľovače: Althanova ringlota, Anna Späth, Kráľovna Viktória a Zelené ringlota. Kvitne neskoro, kvety sú dobre mrazuodolné.

PLODNOSŤ: skorá (4.-5. rok po výsadbe), vysoká a pravidelná.

PLODY: stredne veľké (35 g), elipsovité, vajcovité, často nesúmerné, červenofialové, na zatienenej strane aj červenožltozelené, pokryté dosť intenzívne fialovým osrienením, s množstvom belavých či kávových pieh. Šupka je tenká, ale pevná a zle sa šúpe. Dužina je žltozelená až žltooranžová, mäkká, šťavnatá, veľmi sladká, bez kyselín a vône, dobre sa oddeľuje od kôstky.

DOZRIEVANIE: neskoro - v polovici septembra.

VYUŽITIE: vynikajúca na sušenie (celosvetovo najpestovanejšia na tento účel), ale vhodná aj na priamy konzum, džem, lekvár, kompóty.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s priepustnou, piesočnatou, či piesočnatohlinitou pôdou, zvláda dobre aj suchšie pôdy. Vhodná do teplých polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, stredne tolerantná voči šarke (prejavuje sa na listoch).

PÔVOD: Maďarsko+Nemecko, Franz Späth z berlínskej škôlky L. Späth v r. 1870 vybral perspektívny náhodný semenáč v Kadoszbegu v Maďarsku a o štyri roky neskôr ho uviedol na trh pod menom svojej manželky Anny Späth.

RAST: stredne bujný, zdravý, tvorí riedke, rozložité koruny

OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 55 g), guľovité až široko elipsovité, zrastovou jazvou rozdelené na dve nerovnaké polovice. Šupka je tuhá, pevná, purpurovo červená až modravo červená, po celom plode sú roztrúsené bodky, prechádzajúce niekedy v čiarky. Dužina je sviežo žltozelená až zlatožltá, pevná, veľmi šťavnatá a odlučiteľná od kôstky v závislosti od polohy a miery vyzretia v daný rok. Chuť je niekedy výborná, inokedy mdlá, po teplom lete v kvalitnej pôde je sladká, vyvážená, jemne pikantná a aromatická.

DOZRIEVANIE: veľmi neskoré, koncom septembra, začiatkom októbra.

VYUŽITIE: vhodná na priamy konzum aj výrobu kompótov či džemov a lekvárov.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené. Pôdu preferuje výživnú. Je vhodná do teplých a stredne teplých, chránených polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, tolerantná voči šarke, prejavuje sa u nej len na listoch a v minimálnej miere na plodoch. Na moniliózu plodov je stredne citlivá a najnáchylnejšia je na červenú škvrnitosť listov sliviek.

PÔVOD: Biele Karpaty, stará odroda, ktorá sa vyskytovala hlavne na pohraničí Moravy a Slovenska.

RAST: stredne bujný, tvorí vysoko guľovité koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

PLODNOSŤ:PLODY: prevažne stredne veľké až malé, elipsovité. Šupka je zlatožltá až slamovožltá, posiata bielymi lenticelami, po dozretí silno osrienená. Dužina je jemná, polotuhá, prepletená bielymi žilkami, stredne šťavnatá. Chuť je sladká, niekedy korenistá, inokedy mierne kyslastá s charakteristickou vôňou. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: skoré koncom júla až začiatkom augusta. Po zbere vydrží asi týždeň.

VYUŽITIE: na priamy konzum, výrobu lekvárov a výborného destilátu.

STANOVIŠTE: slnečné, inak nie je náročná, vhodná aj do vyšších polôh aj veternejších lokalít.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne až silne mrazuodolná v kvete, stredne tolerantná voči šarke, náchylnejšia na moniliózu, treba sa vyhýbať uzavretým polohám pri výsadbe a udržiavať vzdušnú korunu.

PÔVOD: bývalá Juhoslávia, dnešné Srbsko, Čačak, Výskumný ústav ovocinársky, vyšľachtená v r. 1975 ako kríženec Wangenheimova a Požegača.

RAST: stredne bujný, strom stredný.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

PLODNOSŤ: bohatá a pravidelná.

PLODY: poloslivka, plody sú veľké až veľmi veľké, šupka je pevná, matná, tmavomodrá, silne osrienená. Dužina žltozelená, šťavnatá, tuhá, dobre sa oddeľuje od kôstky. Chuť sladká až sladkokyslá, príjemná, osviežujúca.

DOZRIEVANIE: skorá odroda, dozrieva 28 dní pred Bystrickou, približne v polovici augusta.

VYUŽITIE: vhodná ako stolové ovocie, na kuchynské spracovanie, sušenie, výrobu kompótov, džemov a destilátov.

STANOVIŠTE: vyžaduje kvalitné pôdy s dostatkom vlahy, je vhodná do teplých až stredne teplých oblastí.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvetných pukoch a v kvete, spoľahlivo tolerantná voči šarke, stredne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa) a stredne až menej odolná voči moníliovej hnilobe plodov (Monilinia fructigena), ale keďže dozrieva počas augusta, málokedy býva zasiahnutá.

RAST: stredne bujný, polovzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne skoro. V prítomnosti ďalších odrôd kvitnúcich zároveň sa zvýši úroda. Vhodné opeľovače: Čačanská lepotica, Haganta, Herman, President.

PLODNOSŤ: stredne skorá, stredne vysoká až vysoká, pravidelná.

PLODY: sú veľmi veľké (priemerne 60 g), elipsovité, nesúmerné. Šupka je pod osrienením purpurovo fialová, na slnečnej strane intenzívnejšia. Dužina je žltozelená, mäkká až stredne tuhá, veľmi šťavnatá. Chuť je kyslo sladká, pri plnom vyzretí sladká až veľmi sladká, dobre aromatická, dobrá až výborná. Kôstka sa stredne dobre oddeľuje od dužiny, niekedy môže dužina na jej rebrách ostávať.

DOZRIEVANIE: je veľmi skoré, 42 dní pred Bystrickou, teda v 2. polovici júla, treba zbierať postupnou prebierkou najzrelšie plody.

VYUŽITIE: výborná na priamy konzum, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátov, sušenie či pečenie.

STANOVIŠTE: slnečné, nie je náročná na stanovište a pôdu. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná, stredne tolerantná voči šarke (prejavuje sa na listoch a vo veľmi malej miere na plodoch) a stredne až silne odolná voči ostatným chorobám.

PÔVOD: bývalá Juhoslávia, dnešné Srbsko, Čačak, Výskumný ústav ovocinársky, vznikla v r. 1975 ako kríženec odrôd Wangenheimova a Stanley.

RAST: slabý až stredne bujný, vzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro

PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké, elipsovité, nesúmerné. Šupka je pod osrienením tmavomodrá. Dužina je žltozelená, stredne tuhá až tuhá, veľmi šťavnatá. Chuť je kyslosladká, pri plnom vyzretí sladká až veľmi sladká, veľmi aromatická, veľmi dobrá až vynikajúca, pripomína chuť Bystrickej slivky. Kôstka sa veľmi dobre oddeľuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, 12 dní pred Bystrickou, teda koncom augusta a začiatkom septembra.

VYUŽITIE: výborná na priamy konzum a všestranné spracovanie na sušenie, pečenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov či destilátov.

STANOVIŠTE: slnečné, je nenáročná na pôdu, ale podobne ako ostatné slivky ocení vlhkejšiu, ale dobre priepustnú pôdu. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chránených vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: je stredne až silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvetných pukoch a kvete, stredne až vyššie tolerantná voči šarke, stredne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa).

PÔVOD: Slovensko, Čachtice, sad Kút, zrejme náhodný semenáč, prípadne získaný ako potomok slivky privezenej z Bosny v 40. rokoch 19. storočia čachtickým farárom Urbanovským. V Čachticiach bola známa pod menom "ščepená" a šíril ju najmä Jozef Masárik. Prvýkrát na ňu verejne upozornil Jozef Linduška v časopise Slovenské ovocinárstvo, vedel o nej už pred ním štátny inšpektor ovocinárstva Viktor Buchta, ktorý jej vybral aj meno. 

RAST: v mladosti bujný, ale skoro vstupuje do plodnosti, takže skoro ustáva a tvorí menšie, nepravidelnejšie, často až vidlicovité koruny. Má elipsovité, tmavozelené listy a biele, mäkké drevo, čím sa líši od Bystrickej, ktorá má listy svetlozelené a drevo červené a tvrdé.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne niekoľko dní pred Bystrickou.

PLODNOSŤ: skorá, veľmi vysoká, striedavej veľkosti bez usmernenia rezom a prihnojovania, len zriedkavo vynechá. Dospelý strom urodí aj 200 kg ovocia.

PLODY: su stredne veľké až veľké, baňatejšie. Šupka je modrošedá. Dužina je zelenožltá, šťavnatá, polotuhá, na dobrom stanovišti sa pri dozrievaní ľahko oddeľuje od kôstky. Chuť je mierne korenistá, sladkokyslastá.

DOZRIEVANIE: skoré, koncom júla, začiatkom augusta.

VYUŽITIE: plody na priamy konzum, ale aj na spracovanie na kompóty, džemy, lekváre, výživy, pečenie či sušenie a na výborný destilát.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s dostatočne vlhkou a úrodnou pôdou kvôli vysokej plodnosti.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvete. Je stredne až vyššie tolerantná voči šarke a stredne a vyššie odolná voči monilióze plodov (Monilinia laxa).

PÔVOD: Rumunsko, Institutul de Cercetare – Dezvoltare pentru Pomicultura Pitesti – Maracineni, vyšľachtili ju v roku 1981 V. Cociu a R. Roman ako kríženca odrôd Tuleu Gras x Early Rivers.

 
RAST: stredne bujný, vzpriamený.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, s nefunkčnými tyčinkami netvoriacimi peľ, kvitne neskoro až veľmi neskoro. Vhodné opeľovače: Agenská, Althanova ringlota, Anna Späth, Early Rivers, Gras Ameliorat, Silvia, Stanley.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá, stredne vysoká, pravidelná.

 
PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 38-50 g), podlhovasté, nesúmerné. Šupka je tenká, fialovomodrá, na zatienenej strane fialová s tmavšími škvrnami, na slnečnej strane tmavomodrá, osrienená. Dužina je žltozelená, stredne tuhá až tuhá, stredne až veľmi šťavnatá. Chuť je príjemne aromatická, vyvážene sladkokyslá, pri plnom vyzretí až sladká, veľmi dobrá. Kôstka sa veľmi dobre oddeľuje od dužiny. Je to poloslivka.

 
DOZRIEVANIE: veľmi skoré až skoré, 33 dní pred Bystrickou, teda približne v 1. a 2. dekáde augusta. Dozrieva postupne, zbiera sa prebierkou.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum aj všestranné spracovanie na kompóty, džemy, lekváre, na sušenie či výrobu destilátov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, s úrodnou, dostatočne vlhkou pôdou. Je vhodná do teplých a stredne teplých pestovateľských oblastí.

 
ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná v dreve aj kvete a stredne tolerantná voči šarke, tá sa prejavuje len na listoch, úplne minimálne na plodoch. Je náchylnejšia na moníliovú hnilobu plodov (Monilinia fructigena).

PÔVOD: Česká republika, náhodný semenáč z Bezděkova, ktorý od r. 1924 šíril škôlkar J. Vaněk z Chrudimi. Synonymá: Vaňkova úrodná raná, Bezděkovská.

 
RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne bujný, polovzpriamený. Tvorí menšie, husté koruny s oblúkovitými konármi. Vyžaduje čo najmenšie zásahy do koruny - len udržovací, presvetľovací rez v jarnom období. Pri nadmernom rezaní hrozí prehustenie koruny tenkými výhonmi a nízka plodnosť.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro.

 
PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá (do 5 rokov po výsadbe), stredne vysoká až vysoká, pravidelná.

 
PLODY: sú stredne veľké až veľké, pretiahnuto baňaté, sploštené, zašpicatené, nesúmerné. Šupka je pevná, šedomodro osrienená, pod osrienením je tmavomodrá s fialovým nádychom, s množstvom lenticiel a hrdzavých škvrniek najmä v okolí stopky, ľahko sa šúpe. Dužina je žltozelená, stredne tuhá až tuhá, priesvitná, jemná, stredne šťavnatá. Chuť je kyslosladká, pri plnom vyzretí sladká, aromatická, dobrá až veľmi dobrá. Dužina sa veľmi ľahko odlučuje od kôstky.

 
DOZRIEVANIE: veľmi skoré až skoré, dozrieva asi 35 dní pred Bystrickou, teda začiatkom až v polovici augusta, postupné. Zbiera sa prebierkou 2-3 termínoch s odstupom asi 4 dní. Dá sa dobre prepravovať, zo stromu nepadá.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum a najmä na výrobu džemov, lekvárov a kompótov, ale aj na sušenie a výrobu destilátov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé s hlbokými, výživnými, dostatočne vlhkými pôdami. Je vhodná do teplých a stredne teplých pestovateľských oblastí.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvete. Je tolerantná voči šarke a dobre odolná voči monilióze.

PÔVOD: neznámy, zrejme z Balkánu, veľmi stará odroda, na našom území zrejme už od 15. storočia.

RAST: v mladosti veľmi bujný, vplyvom bohatých úrod slabne, tvorí vyššie, neskôr guľovité, husté koruny. Drevo má krehkejšie, pod úrodami sa ľahko láme.

OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, kvitne stredne skoro a veľmi bohato.

PLODNOSŤ: stredne skorá, veľmi vysoká, striedavá po preplodení, ale dá sa regulovať rezom.

PLODY: stredne veľké (priemerne 25-30 g), tvarovo >veľmi variabilné od guľatých cez oválne, krátko oválne až po obrátene oválne, často rastúce veľmi husto pri sebe na konári. Šupka je pevná, tenká, najskôr červeno až fialovo modrastá, neskôr fialovomodrá, šedomodro osrienená. Dužina je pri dozrievaní polotuhá, neskôr mäkká až rozplývavá, s jemnými žilkami, žlto- alebo zlatozelená, šťavnatá, veľmi sladká, bez výraznej korenitosti, s typickou vôňou. Chuť je veľmi závislá na stanovišti a priebehu počasia v danom roku. Kôstka sa zle oddeľuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: je veľmi neskoré, od polovice, väčšinou od konca septembra do polovice októbra, dozrieva nerovnomerne na strome aj v rôznych lokalitách. Plody dobre držia na strome, nepadajú vo vetre.

VYUŽITIE: najmä na výrobu lekvárov, destilátu, do buchiet, slivkových gulí, prípadne aj do kompótov a sušenie vcelku, menej na priamy konzum.

STANOVIŠTE: slnečné, otvorené, vyžaduje pôdy hlboké, úrodné, dostatočne vlhké, v nehnojených, suchých pôdach sa stromy vysokou plodnosťou skoro vyčerpajú a plody sú menej šťavnaté. Vhodné sú teplé a stredne teplé polohy, aby plody stihli dobre vyzrieť a netrpeli moniliózou.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj v kvete, stredne až dobre tolerantná voči šarke, náchylná na moniliózu plodov, najmä pri preplodení, nebýva červivá.

PÔVOD: Nemecko, Stuttgart, Univerzita Hohenheim, vyšľachtenil ju Dr. Walter Hartmann ako kríženca odrôd Vlaška x Stanley z kríženia v roku 1980, na trh bola uvedená v roku 1995.

RAST: stredne bujný až bujný, polovzpriamený. 

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, rozkvitá stredne skoro a kvitne stredne dlho.

PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, stredne vysoká až veľmi vysoká, pri vysokej násade je odporúčaná prebierka, pravidelná.

PLODY: sú stredne veľké, vajcovité, nesúmerné, pri vysokej násade menej veľkostne a tvarovo vyrovnané. Šupka je tmavomodrá, osrienená. Dužina je žltozelená, stredne tuhá až tuhá, stredne až veľmi šťavnatá, veľmi dobre oddeliteľná od kôstky. Chuť je sladká, pri plnom vyzretí veľmi sladká, veľmi aromatická, veľmi dobrá až výborná. 

DOZRIEVANIE: veľmi neskoré, dozrieva asi 10 dní po Bystrickej, teda v 2. polovici septembra až do polovice októbra.

VYUŽITIE: na priamy konzum a všestranné spracovanie najmä na sušenie, kompóty, džemy, výživy, lekváre, slivkové gule a pečenie, na výrobu destilátov.

STANOVIŠTE: slnečné, je nenáročná na stanovište a pôdu. Kvôli neskorému času dozrievania je vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Je stredne tolerantná voči šarke, ktorá sa prejavuje hlavne na listoch a málo na plodoch a dobre odolná voči červenej škvrnitosti listov sliviek (Polystigma rubrum), stredne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa) a moníliovej hnilobe plodov (Monilinia fructigena), je náchylnejšia na praskanie plodov pri dažďoch a hrdzu slivkovú (Tranzschelia pruni-spinosae).

PÔVOD: Nemecko, Ersingen pri Pforzheime, nájdená ako náhodný semenáč okolo roku 1890.

RAST: v mladosti veľmi bujný, neskôr stredne bujný rast. Bohaté olistenie, listy sú veľké a nápadne svetlé.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne stredne skoro. 

PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná.

PLODY: veľké (dĺžka cca 5 cm), tvar pravidelný, oválny, s krátkou stopkou. Šupka je hnedomodrá až modročervená, miestami výrazne bodkovaná i hrdzavá, osrienená, dá sa stiahnuť. Dužina je mäkká, šťavnatá, zelenožltá, sladkokyselkavá, korenistá, v plnej zrelosti sa dobre oddeliteľná od kôstky.

DOZRIEVANIE: v teplých polohách od polovice júla, inde začiatkom augusta.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a zaváranie či výrobu džemov a lekvárov, pečenie. 

STANOVIŠTE: živné pôdy a skôr vlhkejšie ako suchšie pôdy, teplejšie polohy.

ODOLNOSŤ: dobrá odolnosť kvetu voči jarným mrazom, málo náchylná na praskanie plodov, spoľahlivo tolerantná voči šarke.

PÔVOD: Nemecko, okolie Esslingenu, objavil ju ako náhodný semenáč pomológ Dr. Eduard Lucas a popísal ju v r. 1870.

RAST: v mladosti bujný, v plodnosti slabý, vytvára stredne veľké aj menšie vysokoguľovité, pomerne husté koruny, kostrové konáre rastú smerom hore, dobre rozvetvuje a obrastá.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Bystrická, Dolanka, Vlaška, Wangenheimova. Nie je kompatibilná s Bühlskou a Zimmerovou.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: menšie až stredne veľké (18-30 g), pretiahnuté, k obom koncom zúžené, súmerné. Šupka je modrofialová až červenofialová s šedomodrým osrienením a s nápadnými svetlými bodkami, je pevná, hladká, horkastá a trpkastá a zle sa oddeľuje od dužiny. Dužina je belavo zelenožltá s červenohnedými časťami, najskôr stredne tuhá, pri prezretí mäkká, stredne priesvitná, jemná, rozplývavá, šťavnatá, dobre sa odlučuje od kôstky. Chuť je mierne aromatická, príjemne sladkokyslá, pri šupke mierne trpkastá.

DOZRIEVANIE: skoré, v prvej polovici augusta. Plody pri prezretí ľahko opadávajú zo stromu. Pri dlhotrvajúcich dažďoch môžu praskať.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie a do slivkových buchiet či gulí.

STANOVIŠTE: je náročná na stanovište, vyžaduje slnečné, teplé, chránené pred vetrom a vlhkejšiu, ale dobre priepustnú, úrodnú pôdu. Na suchých stanovištiach sú plody drobné a predčasne opadávajú. Je vhodná do teplých polôh.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve, silne mrazuodolná v kvete, stredne tolerantná voči šarke, napadajú ju roztočce.

PÔVOD: Nemecko, Univerzita v Hohenheime, vyšľachtil Dr. Walter Hartmann ako kríženec odrôd Čačanská najbolja a Valor, registrovaná v r. 2005.

RAST: stredne bujný, polovzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne veľmi skoro až stredne skoro. Vhodné opeľovače: Čačanská lepotica, Čačanská najbolja, Jojo, Hanita, Opal, President.

PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 65 g, ale aj 80 g), podlhovasté, nesúmerné. Šupka je pod silným osrienením fialovomodrá. Dužina je žltozelená, tuhá, vláknitá, veľmi šťavnatá. Chuť je sladkokyslá, pri plnom vyzretí sladká až veľmi sladká, veľmi aromatická, výborná až vynikajúca. Kôstka sa väčšinou dobre oddeľuje od dužiny, ojedinele na jej rebrách môže dužina ostávať.

DOZRIEVANIE: veľmi neskoré, 10-12 dní po Bystrickej, teda od polovice do konca septembra.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie.

STANOVIŠTE: slnečné, nie je náročná na podmienky stanovišťa, ani pôdne pomery. Vzhľadom na neskorý čas dozrievania je vhodná do teplých a stredne teplých oblastí, aby stihla plne vyzrieť.

ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná v dreve a kvete, tolerantná voči šarke, stredne odolná voči monilióze (Monilinia laxa).

PÔVOD: ČR, vypestoval ju Antonín Haman ako náhodný semenáč v Újezdě u Lázní Bělohrad, zač. 20. storočia. Na verejnosť sa dostala v r. 1925, kedy škôlkar J. Kuhn z Brtve a pomológ V. Zeman z Lužan vyzvali v časopise Ovocnické rozhledy pestovateľov, aby upozorňovali na najlepšie typy sliviek.

 
RAST: stredne bujný, vytvára guľovitú až široko guľovitú, neskôr rozložitú a stredne hustú korunu s bohatým plodonosným obrastom, nevyhoľuje. Habitusom sa nepodobá na Domácu slivku, ale skôr na Vlašku.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro.

 
PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 19 g), pretiahnutého, typicky slivkovitého tvaru, najširšie uprostred a rovnomerne sa zužujúce k obom koncom. Šupka je fialová až tmavomodrá, s výrazným svetlomodrým osrienením, pod ním lesklá, málo hladká, kyselkavá. Dužina je zelenožltá, pevná, stredne šťavnatá, s vynikajúcou, sladko kyselkavou, typicky slivkovou chuťou, výrazne sladšou než má Domáca slivka (Bystrická). Dobre sa oddeľuje od kôstky.

 
DOZRIEVANIE: koncom augusta a začiatkom septembra.

 
VYUŽITIE: chuťovo výborná slivka vhodná na priamy konzum a všetky spôsoby spracovania, na sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov či kvalitných destilátov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne vlhkou, úrodnou pôdou, neznáša suchú pôdu. Je veľmi vhodná do okrajových, chladnejších oblastí, kde dosahuje lepšie výsledky ako v teplých oblastiach.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvete. Silne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa), ale citlivejšia na šarku a moniliózu plodov (Monilinia fructigena). Stredne odolná voči praskaniu plodov pri dlhotrvajúcich dažďoch.