Ovocné

PÔVOD: Švajčiarsko, Wädensvil, výskumný ústav ovocinársky vo Wädensvile, vyšľachtená v roku 1935 ako kríženec odrôd Coxova reneta x Ontario, na trh bola uvedená v r. 1955. Synonymá: Švýcarské pomerančové, Schweizer Orangenapfel.

RAST: stredne bujný, neskôr slabší. Vytvára široko rozložité a dosť riedke, menšie koruny. Rýchlo starne, vyžaduje zmladzovací rez skôr počas života.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými kvetmi rozkvitajúcimi stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače najmä: Berlepschova reneta, Braeburn, Coxova reneta, Golden Delicious, Kandil Sinap, Londýnske, Ontario, Orleánska reneta, Šampanská reneta, Viliamovo.

PLODNOSŤ: veľmi skorá, vysoká, pravidelná pri pravidelnom reze. Plodí v zhlukoch, plody sú veľmi pravidelné.

PLODY: stredne veľké až väčšie (priemerne 126-167 g), plocho guľovité, súmerné, pravidelne rebrovité s 5 širokými, tupými rebrami po celom povrchu plodu. Šupka je hladká, pololesklá, mierne mastná, zelenožltá až slamovožltá, prekrytá na slnečnej strane bodkovaným či mramorovaným oranžovočerveným líčkom a oranžovými lenticelami výraznejšími len v líčku. Dužina je žltá, okolo cievnych zväzkov zelenkastá, stredne tuhá, stredne zrnitá až hrubozrnná, šťavnatá, krehká, na vzduchu len málo hnedne. Chuť je kyslosladká, príjemne aromatická, veľmi dobrá.

DOZRIEVANIE: zber v 2. polovici septembra, z nižších polôh skôr, z vyšších neskôr, konzumne dozrieva približne koncom novembra až v decembri, vydrží asi do marca.

VYUŽITIE: plody najmä na priamy konzum, pečenie či výrobu výživ.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené, vyžaduje úrodné a dostatočne vlhké pôdy. Vhodná najmä do stredne teplých polôh s vlhkejším ovzduším.

ODOLNOSŤ: je stredne až silne mrazuodolná v dreve a v kvete, stredne odolná voči chrastavitosti, menej voči múčnatke.

PÔVOD: neznámy, ale zrejme ČR, Karlovarský kraj, krajová odroda. Synonymá: Červená role, Levínská krvavka.

 
RAST: stredne bujný, tvorí ihlanovité koruny, ktoré sú neskôr previsnuté, letorasty ma výrazne červené a listy plstnaté.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, nie je preverené, akým je opeľovačom. Vhodné opeľovače neboli overené, ale podľa času kvitnutia by to mohli byť: Avranšská, Anglická bergamotka, Drouardova, Hardyho maslovka, Koporečka, Mechelenská, Pstružka, Salisburyova.

 
PLODNOSŤ: neskorá (aj po 10 rokoch po výsadbe), stredne vysoká, striedavá najmä v nevhodných polohách.

 
PLODY: stredne veľké, baňaté, hruškovité. Šupka je drsná, v čase zberu zelenožltá, takmer celá pokrytá červeným líčkom. Dužina je stredne tuhá, chrumkavá, hrubšia, menej šťavnatá, krvavo červená, žilkovaná. Chuť je príjemne sladkokyslá s osobitou príchuťou po tropickom ovocí.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, konzumne dozrieva počas októbra, vydrží do konca októbra.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, sušenie a všade tam, kde vynikne jej červená dužina, t.j. sušenie, pečenie, výroba farebne zaujímavých výživ, džemov, lekvárov, muštov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, hoci toleruje aj veterné. Najviac sa jej darí v hlbokých, výživných, hlinitých pôdach, v horších pôdach môže úrodnosť veľmi kolísať. Je vhodná najmä do teplých polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, málo v kvete. Je stredne odolná voči monilióze, vyššie odolná voči chrastavitosti, trpí ňou v nevhodných polohách.

PÔVOD: neistý, zrejme z ČR, ale možno aj z Nemecka. Už začiatkom 19. storočia ju mal v zbierke v Poděbradoch pomológ dekan Matěj Rössler. V nemčine sa volá Troprichters schwarze Knorpelkirsche, čo poukazuje aj na jej čiernu farbu v plnej zrelosti.

 
RAST: najskôr stredne bujný, potom slabší. Vytvára vysokokužeľovité, stredne veľké, redšie koruny. Postranné konáre sa skláňajú.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne neskoro. Vhodné opeľovače: Thurn-Taxis (Schneiderova), Hedelfingenská. Je nekompatibilná s Karešovou.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 6 g), srdcovité, veľkosť závisí veľmi od stanovišťa a starostlivosti. Zadná strana je vypuklá, predná sploštená. Šupka je stredne hrubá, tmavočervená, v plnej zrelosti až červenohnedá, takmer čierna, miestami so svetlejšími bodkami. Dužina je stredne tuhá (polochrupka), v plnej zrelosti až mäkká, tmavočervená, šťavnatá, šťava silne farbí. Chuť je kyslosladká, v plnej zrelosti výborná, aromatická.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré, koncom 3. a začiatkom 4. čerešňového týždňa, v závislosti od lokality a priebehu počasia niekedy koncom júna. Plody už napáda vrtivka čerešňová, teda bývajú červivé.

 
VYUŽITIE: Veľmi vhodná na priamy konzum, ale aj na kompóty, džemy, marmelády, sirupy, ale aj destiláty a na sušenie. Plody sú stredne dobre až dobre skladovateľné a prepravovateľné.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé s piesčitohlinitou alebo hlinitou, dostatočne vlhkou, ale priepustnou pôdou, v suchých pôdach sú plody malé.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvete. Náchylnejšia na praskanie plodov počas dlhšie trvajúcich dažďov, ale odolná voči monilióze.

PÔVOD: bývalé nemecké územie, dnes Poľsko, Landsberg an der Warthe, vypestovaná ako náhodný semenáč v záhrade súdneho radcu Burcharda okolo r. 1850.

 
RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne bujný. Vytvára guľovité až široko guľovité, hustejšie, neskôr previsnuté, na semennom podpníku mohutné koruny.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, dlho a bohato, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Baumanova reneta, Berlepschova reneta, Coxova reneta, Krasokvet žltý, Jonathan, Ontario, Parména zlatá zimná, Priesvitné žlté, Watervlietské mramorované, Zuccalmagliova reneta.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, spočiatku pravidelná, neskôr striedavá.

 
PLODY: stredne veľké až väčšie (priemerne 120-200 g, ale až do 300 g), guľovité, zdanlivo plocho guľovité, ale aj vysoko guľovité, mierne rebrovité, tvarovo aj veľkostne nevyrovnané. Šupka je veľmi jemná, hladká, lesklá, zelenožltá, pri plnej zrelosti svetložltá, na slnečnej strane niekedy jemne červenkastá s hnedými bodkami. Šupka len málo voní. Dužina je žltobiela, niekedy so zeleným nádychom, kyprá, mäkká, jemnozrnná, šťavnatá. Chuť je sladkokyslá, osviežujúca, jemne aromatická, dobrá až veľmi dobrá, len nepatrne korenistá, nie typicky renetovitá.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, konzumne dozrieva od konca októbra, vydrží uskladnená do začiatku januára, prípadne až do februára, pri skladovaní nevädne. Ľahko sa otlačí.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum a najmä na spracovanie na mušty či víno, ale aj na sušenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, otvorené v stredných a vyšších, chladnejších polohách, nie príliš teplé a suché, lebo tam predčasne dozrieva a opadáva, ani uzavreté, vlhké s ílovitou pôdou, lebo tam trpí chrastavitosťou a rakovinou. Najlepšie sú priepustné, mierne vlhké pôdy.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve a silne mrazuodolná v kvete. V nevhodných polohách málo až veľmi málo odolná voči chrastavitosti a múčnatke, ale aj monilióze či rakovine, je náchylná na horkú hnilobu plodov a na napadnutie vlnačkou krvavou.

PÔVOD: Rusko, stará odroda aktinídie význačnej (Actinidia arguta), ktorá získala svoje meno v Taliansku a odtiaľ sa rozšírila do celej Európy. Jej alternatívne pomenovanie je Jumbo Verde alebo Ambrosia.

 
RAST: je veľmi bujný, dorastá do dĺžky približne 8-10 m. Lianovité výhony sú hladké a nechlpaté. Listy sú stredne veľké, svetlozelené s charakteristickými zelenými stopkami.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá. Je to samičia odroda, ktorá na tvorbu plodov potrebuje opelenie samčou odrodou aktinídie význačnej (Actinidia arguta), napr. Prince Jumbo.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá (v 4. roku po vysadení), mierne striedavá, stredne vysoká.

 
PLODY: sú veľké (priemerne 15-19 g, 22,5x37 cm), podlhovasté, zboku sploštené. Šupka je hladká, zelená, bez líčka. Dužina je zelená až žltozelená, šťavnatá. Chuť je vyvážene sladkokyslá, bez výraznej vône. Väčšinu cukrov tvorí sacharóza. Má nižší obsah vitamínu C v rámci kiwi, ale stále vysoký (priemerne 63,5-89,6 mg/100 g).

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré, v druhej polovici až koncom septembra.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na spracovanie na džemy, marmelády, smoothie apod.

 
STANOVIŠTE: slnečné, pred vetrom chránené stanovište, príp. polotieň; ideálne (juho)západná orientácia; kvalitná humózna pôda s dostatkom vlahy, na ktorú je kvôli plytkej koreňovej sústave náročná, skôr neutrálna až mierne kyslá. Odporúčame zamulčovať. Kvôli citlivosti letorastov na neskoré jarné mrazy je výhodné vysadiť ju k múrom či nádržiam s vodou, ktoré akumulujú teplo a v noci ho sálajú do okolia. Podobne je vhodné zapestovať rodivé konáre až vo vyššej výške.

 
ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolné v dreve do -26 °C až -28 °C, listové puky a mladé letorasty s kvetnými pukmi sú náchylné na neskoré jarné mrazy už pod 0 ℃, po zmrznutí je malá šanca, že ten rok ešte zakvitnú. Odolná voči väčšine hubových chorôb, jedine ju môže v príliš mokrých pôdach ohrozovať fytoftóra (Phytophthora cryptogea).

PÔVOD: veľmi stará odroda, pravdepodobne z Francúzska, možno okolo dediny Calville v departamente l'Eure. Prvá zmienka o nej je už z roku 1598 v diele Jeana Bauhina.

RAST: stredne bujný až slabý, vytvára širšie ihlanovité koruny, vyžaduje častejší zmladzovací rez.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro až stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Ananásová reneta, Coxova reneta, James Grieve, Krasokvet žltý, Parména zlatá, Priesvitné letné, Peasgoodovo, Zuccalmagliova reneta.

PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, výška a pravidelnosť závislá na pestovateľských podmienkach.

PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 200-270 g, výberové plody aj 400 g), pravidelne tupo kužeľovité, kalvilovito rebrovité s 5 väčšími a 5 menšími rebrami. Šupka je jemná, žltozelená, na strome modro osrienená, v plnej zrelosti žltá, len niekedy s jemným červenkastým líčkom, jemná, mierne mastná. Dužina je žltobiela, veľmi jemná, krehká, šťavnatá. Chuť je vynikajúca, príjemne sladkokyslá, jahodovo korenistá, so vzácnou ananásovou príchuťou. Je to jedno z najchutnejších jabĺk vôbec.

DOZRIEVANIE: zber okolo polovice októbra, konzumne dozrieva v novembri až decembri, vydrží uskladnené do marca. Ľahko sa otlačí.

VYUŽITIE: vynikajúca stolová odroda s relatívne dobrou trvanlivosťou pri opatrnej manipulácii.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, ale nie suché, chránené, ale neuzavreté, s dostatočne vlhkou, výživnou, hlinitou pôdou. Vhodná najmä do záhradok, najlepšie z južnej strany múrov do teplých polôh.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve, slabo v kvete. Silne náchylná na chrastavitosť, múčnatku, rakovinu, poškodenie hmyzom: vlnačkou krvavou aj obaľovačmi.

PÔVOD: Kanada, Ontario, Harrow, Harrow Research Station, vyšľachtij ju Gerald M. Weaver ako kríženca odrôd Redskin a Sunhaven, kríženie prebehlo v roku 1961, selekcia v roku 1964 a na trh bola uvedená v roku 1964.

RAST: bujný, polovzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými kvetmi zvonkovitého typu. Rozkvitá skoro až stredne skoro, stredne dlho.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká.

PLODY: stredne veľké až veľké (7,6 cm), veľkostne vyrovnané, elipsovité, väčšinou súmerné. Šupka je stredne hrubá, slabo až stredne silno priľnavá k dužine, stredne husto plstnatá, zelenožltá, asi s 1/2 prekrytou rozmytým výrazne červeným líčkom. Dužina je žltá, stredne tuhá, nevláknitá, sladkokyslá až kyslosladká, veľmi dobrá. Kôstka je stredne veľká až veľká, dobre oddeliteľná od dužiny.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, dozrieva zároveň s odrodou Redhaven, teda obvykle počas 1. dekády augusta.

VYUŽITIE: plody na priamy konzum aj univerzálne spracovanie na kompóty, džúsy, džemy, výživy, pečenie či destiláty, ale aj na mrazenie na neskoršie použitie.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené, s dostatočne vlhkou, ale priepustnou pôdou. Je vhodná pre teplé a stredne teplé polohy.

ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná v dreve a kvetných pukoch (podobne ako Jayhaven). Je tolerantná voči gumovitosti spôsobenej hubou Botryosphaeria dothidea, vysoko tolerantná voči bakteriálnej škvrnitosti (Xanthomonas pruni), menej odolná voči múčnatke broskýň (Podosphaera pannosa) a kučeravosti (Taphrina deformans). Plody sú veľmi málo náchylné na predčasný opad a veľmi málo až málo na praskanie kôstky, veľmi odolné voči praskaniu plodov počas dažďov.

PÔVOD: Francúzsko, Montfavet, výskumný inštitút INRAE, vyšľachtená ako kríženec odrôd Ferragnès x Tuono, kríženie prebehlo v roku 1978, odroda bola uvedená na trh v roku 1989. Synonymá: Avijor. 

RAST: stredne bujný, rozložitý až previsnutý.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi, má vysokú úrodnosť, aj keď je pestovaná samostatne. Prítomnosť inej, v podobný čas kvitnúcej odrody, napr. Ferragnès, Tuono, Ferraduel, Texas či Supernova, môže zvýšiť úrodu. Kvitne veľmi neskoro, približne 3 dni po Ferragnès.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: sú stredne veľké. Škrupina je tvrdá. Jadrá sú stredne veľké až veľké (priemerne 1,37 g), oválne, svetlé. Podiel dvojitých jadier je stredný až vysoký (5-15 %). Chuť je veľmi dobrá, sladká.

DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, okolo polovice septembra.

VYUŽITIE: okrasné využitie: stromy sú okrasné a silne voňavé na jar, keď sú bohato zakvitnuté, ale aj v lete bujným rastom, olistením a plodmi a sú veľmi atraktívne pre opeľovače. Kulinárne využitie: jadrá plodov na konzumáciu v čerstvom stave a na výrobu cukroviniek, pečených a obaľovaných mandlí, marcipánu, na získavanie oleja na kulinárne aj kozmetické účely atď., kvety na ovoňanie kuchynských olejov, dužina a šupka nezrelých plodov po vysušení ako korenie. Technické využitie: škrupinky jadier napr. na kúrenie.

STANOVIŠTE: slnečné, stredne ťažká až ľahšia pôda bohatá na humus a živiny. Vhodná pre teplé, stredne teplé oblasti a chránené chladnejšie polohy.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolná v dreve, v kvete vďaka neskorému kvitnutiu lepšie uniká neskorým jarným mrazom. Je tolerantná voči červenej škvrnitosti listov (Polystigma amygdalinum). Je náchylná na rakovinu spôsobovanú hubou Diaporthe amygdali. Vďaka tvrdej škrupinke je dobre odolná voči vtákom, veveričkám či hmyzu. Po zakorenení je relatívne dobre odolná voči suchu.

PÔVOD: Česká republika, Sloupno, vyšľachtil ho Josef Eduard Proche ako kríženca odrôd Ušľachtilé červené x Omanové kríženie prebehlo v roku 1872, semená vysial na jar 1873 a v roku 1890 prvýkrát zarodila, v roku 1892 ju pomenoval. Synonymá: Česká koruna, Délices de Bohéme, Leckerbissen von Böhmen, Böhmischer Leckerbissen.

RAST: stredne bujný, vzpriamený, úzky, tvorí štíhle, neprehustené, skôr menšie koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače neboli overené, ale budú to iné stredne skoro kvitnúce odrody, ktoré sú zároveň dobrými opeľovačmi.

PLODNOSŤ: skorá (do 5 rokov od výsadby), veľmi vysoká, pravidelná.

PLODY: sú malé (priemerne 50-60 g), zvončekovité s kališnou časťou v tvare ovčej papuľky či korunky. Šupka je hladká, jemná, pevná, lesklá a čistá, svetložltozelená až belavá, na slnku žltkastá s menej či viac výrazným červeným rozmytým líčkom s karmínovočervenými pruhmi a s bielymi, či v červenom líčku hrdzavými lenticelami. Dužina je jemná, hebká, žltobiela, šťavnatá. Chuť je veľmi dobrá, sladkastá s korenitou, špecifickou príchuťou horkých mandlí.

DOZRIEVANIE: zber v októbri, konzumne dozrieva koncom novembra či začiatkom decembra, vydrží do konca februára či dlhšie.

VYUŽITIE: kvety sú atraktívne pre opeľovače, plody najmä na priamy konzum ako delikatesa, ale aj na ďalšie spracovanie, kde nevadí malá veľkosť plodov, napr. muštovanie, na výrobu destilátu, cideru, octu či pečenie jabĺk v župane apod.  

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje chránené, hoci plody dobre držia aj vo vetre. Preferuje hlboké hlinité pôdy. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná v dreve, dobre v kvete. Nezvykne trpieť chrastavitosťou, múčnatkou ani moniliózou.

PÔVOD: stredné a južné Japonsko, lesy v nízkychkopcoch. V Európe ju na trh uviedla okolo roku 1869 firma Maule z Bristolu. Spočiatku sa predpokladalo, že ide o nový druh, a preto dostala názov Cydonia maulei. Až po mnohých rokoch sa zistilo, že ide o ten istý druh, ktorý Thunberg vo svojom diele Flora Japonica  z roku 1784 pomenoval Pyrus japonica. Zároveň sa ukázalo, že rastlina, ktorá sa v záhradách dlho pestovala pod názvom Pyrus japonica alebo Cydonia japonica, je v skutočnosti úplne iný druh, ktorého správny názov je Chaenomeles speciosa.

RAST: stredne bujný. Je to nízky, rozložitý, opadavý a tŕnitý ker, ktorý zvyčajne dorastá do výšky 0,8-1,2 m, no do šírky ž 2 m. Letorasty sú husto plstnaté. Listy sú dlhé 2,5 až 5 cm, sú obrátene vajcovité, oválne až takmer okrúhle, na okraji zúbkované, pri báze sa zužujú do krátkej stopky a sú úplne lysé. Na letorastoch sa nachádzajú veľké, vajcovité alebo široko srdcovité prílistky so šírkou 0,6 až 1,9 cm.

OPEĽOVACIE POMERY: prevažne cudzoopelivý, hmyzom opelivý, s obojpohlavnými kvetmi. Kvety vyrastajú v takmer prisadnutých zhlukoch z uzlov jednoročného dreva, sú veľmi početné, pri druhu obykle oranžovočervené, pri odrodách aj šarlátové alebo krvavočervené a dosahujú priemer takmer 4 cm, rozkvitajú v apríli až máji.

PLODNOSŤ: skorá, v prípade prítomnosti ďalšieho geneticky odlišného jedinca vysoká (4-8 kg/ker) a pravidelná.

PLODY: sú malé (s priemerom 4 cm, cca. 50 g), jablkovitého tvaru, v plnej zrelosti žlté, na slnečnej strane s červeným nádychom a príjemne voňajú. Dužina je veľmi tuhá, za surova horšie konzumovateľná. Chuť je výrazne kyslá, aromatická. Plody obsahujú veľa vitamínu C a pektínu.

DOZRIEVANIE: od septembra do októbra podľa genotypu a lokality.

VYUŽITIE: okrasné využitie: je to veľmi dekoratívny ker vhodný do nízkych živých plotov, ako okraj záhonov či ako samostatne stojaca nízka solitéra. Je vhodný pôdopokryvný ker, aj na spevnenie svahov. Kvety obsahujú veľa nektáru aj peľu a sú dobrým skorým jarným zdrojom pre včely a iné opeľovače. Konáre s kvetnými pukmi sa dajú odrezať už počas zimy a urýchliť ako "barborky" do kytíc. Podobne ako plody duly sa dajú umiestniť do skrine k bielizni, ktorej dodajú krásnu vôňu. Sušené priečne narezané plody sú krásnou a voňavou vianočnou dekoráciou.  Kulinárne využitie: na jar sú okvetné lístky jedlé a chutne kyselkavé, použiteľné ako jedlá dekorácia na slané aj sladké jedlá, do šalátov. Plody sú zasurova veľmi kyslé a tvrdé, ale dajú sa nastrúhať aj so šupkou do voňavej limonády či do čaju s vysokým obsahom vitamínu C. Vďaka veľmi vysokému obsahu pektínu sa z nich pri pridaní vysokej dávky cukru či medu dá vyrobiť výborný džem alebo dulovcový syr s krásnou žiarivožltou farbou a výraznou arómou. Dá sa z nich vyrobiť aj chutný kompót alebo sa obzvlášť hodia spolu s jablkami do koláčov. Sušené sa dajú pridávať do ovocných čajov. 

STANOVIŠTE: slnečné alebo polotieň, znesie aj silnejší tieň, ale tam menej kvitne a plodí. Nenáročný na pôdu, preferuje hlbokú, hlinitú, vlhkú, ale dobre odvodnenú pôdu, ale znesie aj ťažkú ílovitú. Len na veľmi zásaditých pôdach trpí chlorózou. Je vhodný do teplých, stredne teplých a chránených chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve (do -23,3 až -28,9 °C), kvetné puky a kvety môžu byť poškodené neskorými jarnými mrazmi. Po zakorenení je dobre odolný voči suchu, vetru. V rokoch s výdatnými jarnými zrážkami môže trpieť listovou škvrnitosťou (Diplocarpon mespili), niekedy môže byť problémom aj chrastavitosť (Venturia inaequalis) či bakteriálna spála. Letorasty môžu poškodzovať vošky, v suchu aj puklice či červce.

PÔVOD: Francúzsko, Croncels, vyšľachtili ju bratia Baltetovci zo škôlky v Croncels pri Troyes ako semenáč pravdepodobne Antonovky a v r. 1869 uviedli na trh.

RAST: stredný až bujný. Koruna je pravidelná guľovitá, neskôr mierne rozložitá, tvorí silne konkurenčné výhony, ľahko hustne. Často sa dožíva vysokého veku.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro a dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Ananásová reneta, Astrachán červený, Baumannova reneta, Bernské ružové, Coxova reneta, Gdanský hranáč, Charlamowski, James Grieve Red, Krasokvet žltý, Landsberská reneta, McIntosh, Ontário, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné, Wealthy, Zvonkové.

PLODNOSŤ: skorá, pravidelná, vysoká, ob rok veľmi vysoká.

PLODY: väčšie, guľovité, pravidelné. Šupka je hladká a lesklá, svetlozelené, v zrelosti slamovožlté so svetlými bodkami, niekedy aj mdlým líčkom. Dužina je žltá, hustá, krehká, šťavnatá. Chuť je veľmi lahodná sladkokyslá, mierne korenistá.

DOZRIEVANIE: zber koncom augusta až začiatkom septembra, dozrieva rovnomerne, konzumne krátko po zbere, vydrží do konca októbra, z vyšších polôh až do Vianoc. Plody ľahko padajú vo vetre a vyžadujú šetrný zber, ľahko sa otlačia.

VYUŽITIE: na priamy konzum a výrobu muštov a vín, sušenie. Na vzduchu málo hnedne.

STANOVIŠTE: slnečné, vhodná aj do vyšších polôh, ale vyžaduje výživnú pôdu. Nevhodná do mokrých, suchých pôd a do veterných a vlhkých polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete, kvetom nevadí ani dážď. Odolná voči vlnačke krvavej a obaľovačovi jablčnému. Stredne až vyššie odolná voči rakovine, stredne odolná voči múčnatke, stredne až menej voči chrastavitosti. Je náchylnejšia na hnednutie dužiny a šupky počas skladovania.

PÔVOD: veľmi stará odroda, zrejme z Holandska.

 
RAST: slabší, s veľmi skorým nástupom do plodnosti. Tvorí širšie, nie príliš veľké, pomerne husté ihlanovité či guľovité koruny, vetvy sú vzpriamené, plodonosný obrast je krátky.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro a dosť dlho, lebo neskoro rozkvitá na jednoročnom dreve, sama je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Baumannova reneta, Bernské ružové, Coxova reneta, Charlamowski, Croncelské, Hammersteinovo, Kalvil biely zimný, Krasokvet žltý, Oldenburgovo, Ontário, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné.

 
PLODNOSŤ: veľmi skorá, vysoká, takmer pravidelná.

 
PLODY: menší až stredne veľké (115-150 g), guľovité, prípadne vajcovité či valcovité s charakteristickým povrchovým kalichom. Šupka je najskôr hladká, suchá, zelenožltá, neskôr až mastná a lesklá, voskovo lepkavá, zlatožltá s výraznými hrdzavými lenticelami. Dužina je tuhá, neskôr krehká, žltobiela, s ananásovou vôňou, veľmi šťavnatá. Chuť je sladkokyslá, korenistá, silne aromatická, výborná.

 
DOZRIEVANIE: zber od polovice októbra, konzumne dozrieva v decembri, vydrží do februára. Plody veľmi dobre držia na strome, nepadajú.

 
VYUŽITIE: najmä priamy konzum, sušenie. Mastné plody sa ľahko špinia.

 
STANOVIŠTE: Teplé, dostatočne vlhké, priepustné, úrodné, hlinité pôdy. Neznáša ťažké, ílovité, mokré pôdy, na ktorých trpí rakovinou, ale ani príliš suché pôdy, kde trpí múčnatkou. Vhodná aj do vyšších polôh, ale chránených pred vetrom.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvete. Málo náchylná na chrastavitosť.

PÔVOD: Rusko, semenáč neznámeho zrejme z okolia Moskvy už z 18. storočia, kedy bola nazývaná Aporta. Na začiatku 19. storočia ju priviezol škôlkar (James) Lee do Anglicka, kde ju premenoval Alexander I. a odtiaľ sa rozšírila do sveta. Synonymá: Kaiser Alexander, Alexander I., Aporta, Aporta Nalivia.

RAST: bujný, tvorí široko rozvetvené, guľovité, neskôr rozložité koruny. Je veľmi dlhoveká.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne stredne skoro a je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače napr.: Ananásová reneta, Baumannova reneta, Bernské ružové, Cellini, Croncelské, Discovery, Gascoyneho šarlátové, Gdanský hranáč, Golden Delicious, Hammersteinovo, Hrkáč súdkovitý, Jadernička moravská, Jonagold, Kalvil biely zimný, Kidd's Orange, Landsberská reneta, Matkino, Melrose, Ontario, Parména zlatá zimná, Peasgoodovo, Pinova, Reneta šarlátová, Spartan, Wealthy, Zuccalmagliova reneta atď.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, mierne striedavá, čo sa týka veľkosti úrody.

PLODY: sú veľké až veľmi veľké (priemerne 230 g, ale aj 600 g), široko tupo kužeľovité. Šupka je jemná, lesklá, polomastná, svetložltá až slamovožltá, skoro celá prekrytá karmínovočerveným pruhovaním a mramorovaním. Dužina je zelenobiela až biela, pod šupkou žltkastá, mäkká, šťavnatá, na vzduchu len málo hnedne. Chuť je sladkokyslá, len jemne korenistá.

DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, dozrieva v októbri, uskladnená v chlade vydrží do novembra či decembra.

VYUŽITIE: plody najmä na priamy konzum, sušenie a ďalšie kuchynské využitie ako pečenie, výrobu výživ, kompótov či džemov.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred silnými vetrami, ale dostatočne vzdušné. Pôdu  uprednostňuje ľahšiu, ale dostatočne vlhkú, neznáša suchú pôdu. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných, ale chránených polôh, kde má aj vyfarbenejšie a zdravšie plody.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete, menej odolná voči chrastavitosti a monilióze plodov v polohách, kde sa zdržiava vlhký vzduch.

PÔVOD: zrejme Maďarsko, kríženec odrôd SV 12-375 (Villard Blanc) a Perlette. Medzidruhový kríženec.

RAST: stredne bujný.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, obojpohlavný.

PLODNOSŤ: vysoká.

PLODY: menšie strapce (priemerne 200-350 g) s priemerne 131 bobuľami. Bobule sú menšie (priemerne 2,5-3 g), guľaté, jantárovej farby. Dužina je mäsitá a šťavnatá, bez semien a s harmonickou vyváženou chuťou, v ktorej je jasne badateľná muškátová aróma. Obsah cukru je 19-22 %.

DOZRIEVANIE: veľmi skoré až skoré, potrebuje len 100-110 dní, začiatkom až v polovici augusta.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a sušenie na hrozienka, v ktorých si zachováva muškátovú vôňu, ale aj na výrobu muštov, džemov či kompótov. Veľmi dobre znášajú prepravu. 

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, vzdušné, orientované na J alebo JZ. Nenáročný na pôdu, dobre sa mu darí v piesočnatej, hlinitej či vápenitej pôde. Optimálne sú hlboké, priepustné hlinitopiesočnaté pôdy bohaté na živiny.

ODOLNOSŤ: mrazuodolný do -22 °C až -23 °C. Vysoko odolný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) a stredne odolný voči múčnatke viniča (Uncinula necator) a voči botrydíde (Botrytis cinerea).

PÔVOD: ČR, pravdepodobne z okolia Čáslavi či Kutnej Hory, stará odroda, zrejme z 2. polovice 18. storočia. Synonymá: Böhmische Birne, Graue Muskatellerbirne, Muszkatelka, Musqué Grise de Bohême.

 
RAST: bujný, zdravý. Tvorí mohutné, vysoko guľovité koruny, ktoré sa neskôr pod váhou plodov rozkladajú šľahúňovitými kostrovými konármi do charakteristických oblúkov. Charakteristické je v čase vegetácie aj bohaté a zdravé olistenie. Plodonosný obrast je stredne dlhý. Stromy sú veľmi dlhoveké a do vysokého veku nevyžadujú zmladenie, len pravidelné presvetlenie.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, je zlým opeľovačom (triploid). Vhodné opeľovače neboli preskúmané, ale podľa času kvitnutia by to mohli byť: Anglická bergamotka, Angoulemská, Avranšská, Drouardova, Hardyho maslovka, Koporečka, Mechelenská, Pstružka, Salisburyova, Williamsova červená.

 
PLODNOSŤ: neskorá (až po 8-12 rokoch po výsadbe), potom vysoká, pravidelná, ob rok veľmi vysoká.

 
PLODY: malé (priemerne 100 g), vajcovité až špicato vajcovité s tenkou, dlhou stopkou. Šupka je v zberovej zrelosti zelená, neskôr žltozelená, hrubá a drsná, len stredne lesklá a bez líčka, často jemne hrdzavá, najmä pri stopke, s množstvom nevýrazných lenticiel. Dužina je belavá, mierne žltkastá, polorozplývavá, jemne zrnitá, veľmi šťavnatá. Chuť je sladká, jemne kyselkavá, s výbornou muškátovou príchuťou. Táto jej výnimčnú chuť sa rozvinie pri zbere v tvrdej zrelosti a po niekoľkodňovom uskladnení.

 
DOZRIEVANIE: zber väčšinou začiatkom augusta, niekedy aj skôr, dozrieva nerovnomerne. Treba ju zbierať v tvrdej zrelosti (asi týždeň pred konzumnou), dozrieva v chladnom uskladnení po 5-7 dňoch, vydrží asi 1-2 týždne od zberu. Prezreté plody hniličia od jadrovníka.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a sušenie, ale aj na výrobu džemov a lekvárov, muštov, destilátov či na pečenie. Na výrobu kompótov je vhodná pevnosťou dužiny, ale plody sú dosť malé.

 
STANOVIŠTE: slnečné, je veľmi nenáročná na polohu a kvalitu pôdy, hoci preferuje dostatočne vlhké a úrodné pôdy, znesie aj piesočnaté a kamenisté pôdy, ak sú dosť vlhké a aj drsnejšie a veternejšie polohy. Vhodná do teplých, stredne teplých aj chladnejších polôh. Vhodná najmä do väčších sadov, alejí, do krajiny ako krajinotvorný strom.

 
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete, silne odolná voči chrastavitosti aj monilióze, nezvykne trpieť ani škodcami.

PÔVOD: Nemecko, Stuttgart, Univerzita Hohenheim, vyšľachtil ju Dr. Walter Hartmann ako kríženca odrôd President x Auerbacher v roku 1980.

RAST: bujný, v plnej plodnosti stredne bujný, polovzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne skoro až stredne skoro.

PLODNOSŤ: stredne skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké (priemerne 30,4 g), vajcovité, nesúmerné. Šupka je pod osrienením fialovomodrá, tenká, stredne dobre oddeliteľná od dužiny. Dužina je žltozelená až zlatožltá, stredne tuhá až tuhá, stredne až veľmi šťavnatá. Chuť je sladkokyslá až kyslosladká, dobre aromatická, výborná, len šupka je kyslejšia. Kôstka sa veľmi dobre oddeľuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: veľmi skoré až skoré, asi 33 dní pred Bystrickou, teda na konci júla až na začiatku augusta.

VYUŽITIE: plody sú vhodné na priamy konzum aj všestranné spracovanie na sušenie, pečenie, výrobu džemov a lekvárov, kompótov, destilátov, do buchiet či guliek.

STANOVIŠTE: slnečné, je nenáročná na stanovište a pôdu. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Je tolerantná voči šarke. Je stredne odolná voči červenej škvrnitosti listov (Polystigma rubrum) a silne odolná voči hrdzi (Tranzschelia-pruni spinosae), stredne až menej odolná voči suchej škvrnitosti listov a plodov (Stigmina carpophila) a stredne až vyššie odolná voči monilióze plodov (Monilinia fructigena), stredne až menej odolná voči bakteriálnej nekróze (Pseudomonas syringae).

PÔVOD: Nemecko, Julius Kühn-Institut, Institut für Rebenzüchtung Geilweilerhof, vyšľachtil v r. 1964 Gerhard Alleweldt ako medzidruhového kríženca Vitis vinifera x Vitis labrusca, konkrétne odrôd Bacchus Weiss x Villard Blanc. Zaregistrovaná a právne chránená je od roku 1992.

RAST: stredne bujný, vzpriamený. Raší stredne skoro. Výhony dobre vyzrievajú.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, obojpohlavný. Kvitne tesne pred odrodou Müller-Thurgau, kvety sú dobre odolné voči spŕchaniu.

PLODNOSŤ: skorá (do 2-3 rokov po výsadbe), stredne vysoká až vysoká (priemerne 6,2 kg na výhon, teda okolo 12 t/ha), veľmi podobná odrode Müller-Thurgau, približne o 19 % vyšší oproti Rizlingu rýnskemu.

PLODY: strapce stredne veľké (priemerne 104 g), valcovito kužeľovité, kompaktné. Bobule stredne veľké až veľké (3 g), guľovité až mierne valcovité. Šupka je veľmi tenká, zelenožltá, zo slnečnej strany jantárovohnedá. Dužina je stredne šťavnatá a obsahuje semená. Chuť je sladká, muškátová, veľmi príjemná. Cukornatosť je priemerne 70 °Oechsle.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, od začiatku či polovice septembra. Plody pri nadmerných zrážkach počas dozrievania môžu praskať.

VYUŽITIE: univerzálna odroda vhodná na priamy konzum ako stolová odroda, ale aj na výrobu silného, muškátového vína plnej chuti s osviežujúcou kyselinkou.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, uprednostňuje suchšie lokality s dobre priepustnou pôdou. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve a pukoch počas zimy. Je vyššie odolný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) (7-8 bodov na 9-bodovej škále), má alelu rezistencie Rpv3.1. Je stredne odolný voči botrytíde - plesni sivej (Botrytis cinerea). Rozporuplné sú informácie o odolnosti voči múčnatke viniča (Erysiphe necator) (od 2-3 až po 8-9 bodov na 9-bodovej škále), ale našli sa v ňom alely rezistencie Ren3 a Ren9 proti tejto chorobe.

PÔVOD: Ukrajina, medzidruhová odroda vyšľachtená v IViV V.E. Tairova ako komplexný kríženec (Muscat de St. Vallier Blanc x zmes peľu Muškát Hamburgský, Chusajne) x Kráľovná tairovskaja /Odesskij medovyj x zmes peľu stredoázijských odrôd. Registrovaný na Ukrajine ako Flora.

 
RAST: do 2.-3. roku má slabší rast, neskôr stredne silný.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivý, má gynoidný typ kvetu, vyžaduje prítomnosť zároveň kvitnúceho opeľovača.

 
PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná, treba urobiť prebierku strapcov – docieli sa tým vyššia cukornatosť, vyfarbenie, zlepšenie aromatického profilu hrozna.

 
PLODY: Strapce sú veľké až veľmi veľké (600-800g, pri dobrej výžive 1,2-1,3 kg). Majú rôzne tvary (rozvetvený dlhý, oválny), sú hustejšie s peknými žltými bobuľami, často aj s hrdzavým líčkom. Bobule sú veľké až veľmi veľké (30х22 mm, 6-9 g), oválne aj okrúhle. Sú tvrdé, mäsité, chrumkavé, jemne muškátovej chuti. Cukornatosť býva nad 20 %, kyslosť 5-8 g/l. Degustačné hodnotenie hrozna 8,6 bodov (na škále 1 – 9). Len málokedy praskajú. Má semienka.

 
DOZRIEVANIE: veľmi skoré, okolo 5-10. augusta.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, muštovanie aj zaváranie. Veľmi dobre sa prepravujú.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, vyžaduje úrodné, dostatočne vlhké pôdy. Vhodný aj do skleníkov a fóliovníkov.

 
ODOLNOSŤ: je pomerne odolný proti hubovým chorobám, má zvýšenú odolnosť voči perenospóre, botrytída ho nenapáda. Stredne odolný voči zimným mrazom - do -21 až -23°C, výhony dobre vyzrievajú.

PÔVOD: druh z východnej Ázie - Japonsko, Kórea, sever Číny a Rusko.

RAST: bujný, dorastá do dĺžky asi 6 m. Lianovité výhony sú hladké. Rezom sa dá udržať dobre aj v menšej veľkosti.

OPEĽOVACIE POMERY: samčia odroda potrebná na opelenie samičích odrôd aktinídie význačnej (A. arguta), napr. odrôd Ananasnaja, Hardy Red, Chang Bai Giant, Jumbo, Purpurna Sadowa. Zvládne opeliť 4-6 samíc, ak sú v dostatočnej blízkosti, peľ prenáša hmyz. Zvyšuje úrodu a veľkosť plodov aj čiastočne samoopelivých odrôd Issai, Japsai, Weiki a Zakarpacie.

PLODNOSŤ: netvorí plody.

PLODY: netvorí plody.

DOZRIEVANIE: netvorí plody.

VYUŽITIE: výborný, produktívny opeľovač a zároveň veľmi dekoratívna liana vhodná na pergoly, ploty apod. s veľmi voňavými kvetmi.

STANOVIŠTE: slnečné, pred vetrom chránené stanovište; ideálne (juho)západná orientácia; kvalitná humózna pôda s dostatkom vlahy, na ktorú je kvôli plytkej koreňovej sústave náročná. Kvôli citlivosti letorastov na neskoré jarné mrazy je výhodné vysadiť ju k múrom či nádržiam s vodou, ktoré akumulujú teplo a v noci ho sálajú do okolia. Podobne je vhodné zapestovať rodivé konáre až vo vyššej výške.

ODOLNOSŤ: drevo je dobre mrazuodolné do minimálne -26 °C až -28 °C, možno aj do nižších teplôt, listové puky a mladé letorasty s kvetnými pukmi sú náchylné na neskoré jarné mrazy už pod 0 ℃, po zmrznutí je malá šanca, že ten rok ešte zakvitnú. Odolná voči väčšine hubových chorôb, jedine ju môže v príliš mokrých pôdach ohrozovať fytoftóra (Phytophthora cryptogea).

PÔVOD: Grécko, Atény, Aténsky vinársky inštitút, Oddelenie ampelológie, vyšľachtil v r. 1979 Vassilos Michos ako kríženca odrôd Alphonse Lavalee x Black Monukka.

RAST: bujný.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, obojpohlavný.

PLODNOSŤ: veľmi vysoká, až 25-30 t/ha, vyžaduje prebierku.

PLODY: strapce sú veľmi veľké (až 30 cm dlhé, 600-900 g), husté. Bobule sú veľké (4-5 g, 25 mm x 19 mm), oválne alebo podlhovasté. Šupka je fialová, mierne hrubšia, ale bez trpkej chuti. Dužina je hustá, chrumkavá, s nepatrnými pozostatkami semien, teda v II. triede bezsemennosti. Chuť je príjemná, neutrálna, prípadne s príchuťou čerešní. Obsah cukru v čase dozrievania 16-18 °Brix, kyslosť <5 %.

DOZRIEVANIE: veľmi skoré, v 1. polovici augusta.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a sušenie na hrozienka, ale aj na výrobu muštu, džemov či zaváranie. Plody sú dobre skladovateľné a prepravovateľné.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Optimálne miesta pre dopestovanie kvalitného hrozna sú západné, juhozápadné svahy s celodenným slnkom a hlboké výživné pôdy. Vhodný najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolný v dreve a pukoch - zrejme do -21 °C. Voči hubovým chorobám odolný podobne ako odolnejšie odrody Vitis vinifera (napr. Chardonnay), konkrétne viac odolný voči botrytíde - plesni sivej (Botrytis cinerea), menej odolný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) a voči múčnatke viniča (Plasmopara viticola).

PÔVOD: Slovensko, vyšľachtil ju Gustav Čejka skrížením odrôd Cresthaven a Luna, registrovaná bola v r. 1993.

RAST: stredne silný až silný. Habitus je polovzpriamený až mierne rozložitý, koruna stredne zahustená.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne skoro až stredne skoro, kvitnutie trvá stredne dlho, je samoopelivá.

PLODNOSŤ: stredná, pravidelná. Pre dobrú kvalitu plodov vyžaduje kvalitný rez a prebierku plodov.

PLODY: stredne veľké, mierne ploché, guľovité. Šupka je stredne hrubá až hrubá, stredne silne až silne priliehavá k dužine, stredne až husto plstnatá, svetlozelená s tmavočerveným líčkom. Dužina je zelenobiela, mäkká až stredne pevná, šťavnatá, nevláknitá, kyslosladká až sladká, aromatická, veľmi dobrá. Dužina je stredne až ťažšie oddeliteľná od stredne veľkej kôstky. Plody sú stredne dobre veľkostne vyrovnané. Plody nie sú výrazne náchylné na praskanie kôstky ani na praskanie plodov počas dažďov.

DOZRIEVANIE: koncom júla, 8 dní pred odrodou Redhaven. Plody nie sú náchylné na predčasný opad pred zberom.

VYUŽITIE: vhodná predovšetkým na priamy konzum.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Pôdu vyžaduje dobre zásobenú vlahou aj živinami. Vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve a kvetných pukoch. Stredne tolerantná voči kučeravosti.

PÔVOD: Veľká Británia, kríženec odrody Everglade x genotypu J92D12.

 
RAST: zdravý a vitálny, rastlina je skôr nízka a plochá, vzdušná s malým, tmavozeleným olistením. Menej odnožuje, nezahusťuje porast.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá. Kvetných stvolov je veľa, kvitne v úrovni a nad úrovňou listov.

PLODNOSŤ: vysoká, najmä júnová úroda, až 2 kg plodov na rastlinu za sezónu.

 
PLODY: veľké, ťažké (priemerne 11-13 g), stredne pevné, svetločervené, najskôr ľadvinovité, neskôr tupo kužeľovité, veľké po celú dobu zberu. Dužina je svetlejšia, šťavnatá, s malou dutinou. Chuť je veľmi dobrá, sladká, aromatická. Kalich je zapustený a dobre oddeliteľný.

 
DOZRIEVANIE: stálerodiaca, prvýkrát v júni, druhýkrát v auguste až októbri do mrazov.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, mrazenie aj všestranné spracovanie.

 
STANOVIŠTE: Slnečné stanovište, prípadne polotieň. Pôda priepustná, vzdušná, hlinitopiesčitá až hlinitá, s dostatkom živín a vlahy. Sadenice jahôd vysádzame na jar alebo na jeseň, ideálne do priepustnej, živnej pôdy premiešanej s kompostom, vo vzdialenosti 30-40 cm od seba. Zamulčujeme a v prvých dňoch dbáme o pravidelnú zálievku (tá je dôležitá aj v suchom období počas leta). Na rastlinách priebežne odstraňujeme suché a choré listy, pred mrazom ich chránime prikrytím čečinou.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná, tolerantná voči múčnatke (Podosphaera aphanis), veľmi odolná voči väčšine hubových chorôb a voči vysokým teplotám počas leta."

PÔVOD: veľmi stará odroda, zrejme Francúzsko, Metz v Lotrinsku.

RAST: bujný rast, vytvára mohutnú korunu, ktorá je široko rozložitá, mierne previsnutá.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače napr.: Baumannova reneta, Boikovo, Coxova reneta, Croncelské, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné.

PLODNOSŤ: skorá a vysoká.

PLODY: stredne veľké plody, tvar guľovitý, prípadne aj vyšší alebo sploštený, väčšinou nenápadne päťhranný. Šupka je zelená, pokrytá hnedou "hrdzou", v ktorej sú belavé lenticely, bez líčka, hrubá. Je to tzv. kožovka. Dužina je biela, nazelenalá, veľmi jemná, kyprá a šťavnatá, výbornej sladkokyslej chuti s korenistou príchuťou.

DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, konzumne dozrieva v októbri, vydrží do januára až marca, ak je dobre uskladnená. Plody predčasne padajú vo vetre.

VYUŽITIE: priamy konzum a kuchynské využitie, sušenie, výroba vína a lekváru.

STANOVIŠTE: slnečné, nie je náročná na kvalitu pôdy, ale nemá rada mokré, ťažké, ílovité, ani príliš suché, hodí sa do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolná. V mokrých pôdach je náchylná na rakovinu, v príliš suchých predčasne padajú plody, náchylná na chrastavitosť v uzavretých polohách, málo náchylná na múčnatku v suchých pôdach.

PÔVOD: USA, Minnesota, Agricultural Experimental Station, vyšľachtil ju W. H. Alderman, na trh uvedená v r. 1933.

 
RAST: stredne bujný, neskôr slabý, polovzpriamený, v 6. roku po výsadbe vysoký priemerne 105 cm, teda stredne veľký, s guľovitým, krovitým až rozložitým, redším tvarom. Raší stredne neskoro. Odporúčame zasadiť o 15 cm hlbšie, než rástla v škôlke.

 
OPEĽOVACIE POMERY: vysoko samoopelivá, kvitne skoro. Pri mrazoch počas kvitnutia kvety spŕchajú.

 
PLODNOSŤ: stredne neskorá, stredne vysoká (hospodársky významná od 4. roku po výsadbe), priemerne 4-5 kg, maximálne 7 kg/ker.

 
PLODY: strapce sú stredne dlhé (priemerne 6,9 cm, na mladom dreve 7,5 cm), riedke, s 10-16 bobuľami. Bobule sú veľké (priemerne 10,5 mm), guľovité, len mierne sploštené. Šupka je tenšia, tuhšia, lesklá, jasnočervená. Dužina je stredne tuhá, jasnočervená. Chuť je príjemne sladkokyslá, aromatická, má vysoký pomer cukru ku kyselinám v rámci ríbezlí. Má stredne vysoký obsah vitamínu C v rámci ríbezlí.

 
DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, od začiatku do polovice júla. Bobule dozrievajú v rámci strapca rovnomerne. Je vhodná na ručný zber. V chladiarni vydrží uskladnená 14 dní.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum a na výrobu kompóty, sirupy, džemy, vína. Nie je vhodná na mrazenie, plody po ňom strácajú farbu.

 
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň. Preferuje ťažšie, hlbšie, úrodné, dostatočne vlhké pôdy, nemá rada sucho. Je vhodná do teplých a chránených stredne teplých polôh.

 
ODOLNOSŤ: menej mrazuodolná v kvetných pukoch počas zimy aj v kvetoch počas kvitnutia, stredne až silne odolná voči americkej múčnatke egreša (Sphaerotheca mors uvae), stredne odolná voči hrdzi (Cronartium ribicola), menej odolná voči antraknóze (Drepanopeziza ribis).