Ovocné

PÔVOD: pôvodný druh Pistácia pravá (Pistacia vera) zo Strednej Ázie, najmä z Iránu, Iraku a Turkestanu. Tam v drsných a suchých horách, kde je v lete veľmi horúco a v zime mrazivo a sucho, prežíva vo forme riedkych lesostepí. Táto samčia odroda bola vybraná vo Fresne v USA okolo polovice 20. storočia ako perspektívna odroda na opeľovanie samičej odrody Kerman.

RAST: stredne bujný až slabší, v podmienkach strednej Európy dorastie zrejme do 5 m výšky a 3 m šírky.

OPEĽOVACIE POMERY: pistácia je dvojdomá rastlina, Peters je samčia rastlina potrebná na opelenie samičej odrody Kerman. Kvitne bohato približne 2 týždne v dobe prekrývajúcej sa s kvitnutím odrody Kerman. Aby ste dosiahli dobré opelenie, vysádzajte samca tak, aby peľ z neho letel v smere prevládajúceho vetra k samici(am). Jeden samec opelí 4-7 samíc.

 
PLODNOSŤ: netvorí plody.

 
PLODY: netvorí plody.

 
DOZRIEVANIE: netvorí plody.

 
VYUŽITIE: strom pôsobí veľmi exoticky a okrasne a hodí sa na spestrenie chránenej záhrady, terasy či strešnej záhrady. Je opeľovačom pre odrodu Kerman.

 
STANOVIŠTE:  slnečné, teplé, s dobre odvodnenou pôdou len mierne kyslou, neutrálnou alebo zásaditou do pH maximálne 8, optimálne medzi 6-8. Vyvarovať sa treba prílišnému prehnojeniu pôdy. Vhodná do najteplejších oblastí Slovenska, prípadne do veľkých kvetináčov ako prenosná rastlina, ani nie kvôli mrazu, ale kvôli riziku premokrenia pôdy počas zimy. 

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolná v dreve do približne -15 °C, ale vyžaduje suchšiu, dobre odvodnenú pôdu počas zimy. Na použitom podpníku UCB1 je odolnejšia voči verticíliovému vädnutiu.

PÔVOD: Belgicko, 1. pol. 19. st., ovocinár Courtray

 
RAST: stredný rast, vytvára vysoko ihlanovitú korunu.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá. Vhodné opeľovače: Avranšská, Clappova maslovka, Madame Verté, Parížanka, Trévouxská, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: do 5 rokov po výsadbe, úrodnosť veľká, každoročná.

 
PLODY: veľké plody hruškovitého tvaru (niekedy viac guľovitý, niekedy viac zúžený). Hladká a lesklá šupka je zelená, husto pokrytá bledohrdzavými bodkami a pri kalichu hnedošedou hrdzou. Biela, pod šupkou zelenkastá dužina je silno šťavnatá, maslová, chuťovo výborná, polosladká, korenistá s jemne pikantnou trpkastou príchuťou.

 
DOZRIEVANIE: zber v 1. pol. októbra, konzumná zrelosť: postupná, od 2. pol. novembra; skladovateľnosť do januára až marca.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, sušenie, výroba destilátu, džemov, zaváranie.

 
STANOVIŠTE: odrode sa darí na chránenom stanovišti a v hlbokej, hlinitej, dostatočne vlhkej a teplej živnej pôde, neznáša suché, či naopak príliš mokré, studené pôdy. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve a kvete, v nevhodných podmienkach náchylná na chrastavitosť.

PÔVOD: pôvodný druh Pistácia pravá (Pistacia vera) zo Strednej Ázie, najmä z Iránu, Iraku a Turkestanu. Tam v drsných a suchých horách, kde je v lete veľmi horúco a v zime mrazivo a sucho, prežíva vo forme riedkych lesostepí. Semená tejto odrody boli aj s ďalšími privezené v roku 1929 z Iránu z mesta Kerman do USA, kde bola na malej experimentálnej farme na Chico vybraná v roku 1952 ako perspektívna odroda a v roku 1957 uvedená na trh.

 
RAST: je slabší. Je to nižší, opadavý strom s rozložitou až mierne previsnutou korunou, dosahujúci u nás výšku asi 4 až 6 m a šírku 3 až 5 m. V Stredozemí sa zvykne sadiť v spone 5x6 m až 7x7 m. Pistácie sú vo svojej domovine veľmi dlhoveké stromy, môžu sa dožiť aj niekoľko storočí.

 
OPEĽOVACIE POMERY: pistácia je dvojdomá, vetrom opelivá rastlina, Kerman samčia odroda, na tvorbu plodov vyžaduje opelenie samičou odrodou Peters. Vrcholíkovité súkvetia kvitnú neskoro v rámci pistácií, asi v polovici apríla. Jej súkvetia sú veľké, voľnejšie. Na vyvolanie kvitnutia je potrebné dostatočne dlhé chladné obdobie, približne 800-1000 hodín pri teplote nižšej než 7,2 °C.

 
PLODNOSŤ: skorá (do 5-6 rokov po výsadbe), vysoká, niekedy striedavá, dosť závislá na priebehu počasia, vyžaduje veľa tepla.

 
PLODY: veľké trsy oválnych až guľatých plodov - kôstkovíc, ktoré sú stredne veľké až väčšie (priemerne asi 2 cm). Šupka s tenkou dužinou vonia živične a po úplnom dozretí sa sfarbí do žiarivočevenej farby. Hladká krémovo sfarbená kôstka, ktorá pri správnom dozretí stvrdne a otvorí sa, ukrýva veľké, zelené, sladké, výživné a chutné jadro. Časť plodov sa nevyvinie správne a kôstky sú buď prázdne, alebo neprasknú a neotvoria sa.

 
DOZRIEVANIE: neskoré, koncom septembra až začiatkom októbra. Potrebuje približne 180-190 dní pri sume aktívnych teplôt 2010 °C.

 
VYUŽITIE: strom pôsobí veľmi exoticky a okrasne a hodí sa na spestrenie chránenej záhrady, terasy či strešnej záhrady. Jadrá plodov najmä na priamy konzum, prípadne výrobu cukroviniek a zmrzliny. 

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s dobre odvodnenou pôdou len mierne kyslou, neutrálnou alebo zásaditou do pH maximálne 8, optimálne medzi 6-8. Vyvarovať sa treba prílišnému prehnojeniu pôdy. Vhodná do najteplejších oblastí Slovenska, prípadne do veľkých kvetináčov ako prenosná rastlina, ani nie kvôli mrazu, ale kvôli riziku premokrenia pôdy počas zimy. 

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolná v dreve do približne -15 °C, ale vyžaduje suchšiu, dobre odvodnenú pôdu počas zimy. Na použitom podpníku UCB1 je odolnejšia voči verticíliovému vädnutiu.

PÔVOD: Nemecko, okolie Osnabrücku v Dolnom Sasku, neznámy pôvod, zrejme už koncom 18. storočia, prvýkrát popísaná v roku 1802 Johannom Ludwigom Christom, počas 19. storočia jedna z najpestovanejších odrôd v Nemecku.

RAST: spočiatku silný, neskôr slabší rast, vytvára vysoko guľovitú a dobre rozvetvenú korunu.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro. Má veľmi dekoratívne, tmavoružové kvety. Je zlým opeľovačom (triploid). Vhodné opeľovače napr.: Parména zlatá zimná, Coxova reneta.

PLODNOSŤ: stredná, striedavá, plody majú tendenciu predčasne opadávať.

PLODY: stredne veľké plody (priemerne 5,2 cm výška, 7,2 cm šírka, až 150 g), s pootvoreným kalichom. Šupka je drsná, suchá, základná zelená až zelenožltá farba je pokrytá tmavočervenou hrdzou a mramorovaním. Je to tzv. kožovka. Dužina je zelenkavobiela, šťavnatá, chuť výrazná, veľmi príjemná, sladkokyslá, korenistá, renetová.

DOZRIEVANIE: koncom októbra, dozrievanie v novembri, skladovateľnosť do marca, treba ich skladovať v dostatočne vlhkom prostredí, inak vädnú.

VYUŽITIE: výborné dezertné jablko, vhodné na priamy konzum i ďalšie spracovanie, najmä na mušty, cider, do koláčov, na výživu. Po rozkrojení dužina rýchle hnedne.

STANOVIŠTE: slnečné, otvorené, dobre odvodnená, ale dostatočne vlhká, najlepšie hlinitá pôda, neznáša príliš suché pôdy, ale ani ťažké, ílovité pôdy, trpí na nich rakovinou. Vhodná najmä do stredných polôh. Veľmi neskoro na jeseň jej vyzrievajú letorasty a ukončuje vegetáciu, listy zostávajú na letorastoch až do zimy.

ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná, stredne odolná voči chrastavitosti, náchylná na múčnatku, bakteriálnu spálu a v príliš vlhkej pôde na rakovinu. Neznáša postrek meďnatými prostriedkami.

PÔVOD: Rusko, bývalý ZSSR, Petrohrad, Petrovská experimentálna stanica Všeruského inštitútu rastlinnej genetiky N. I. Vavilova.

RAST: stredne bujný, mierne rozložitý, hustý, v piatich rokoch dosahuje priemerne výšku 1 m a šírku 1,1 m.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá odroda, pre zabezpečenie lepšieho opelenia je pri výsadbe vhodné kombinovať viac odrôd zemolezu. Vhodné opeľovače: zrejme iné ruské odrody Jugana, Vostorg, Sinij Utes, Bakčarskij Velikan.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká, pravidelná.

PLODY: sú stredne veľké až veľké (priemerne 0,80-1,05 g), podlhovasté. Chuť je výborná, sladká, vyhodnotená v testovaní 8 odrôd ako najlepšia.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, koncom mája až začiatkom júna.

VYUŽITIE: kríky s jedlými plodmi poskytujúce skorú pastvu pre včely a iný hmyz sú vhodné do menších aj väčších záhrad, sadov, ako nižší živý plot. Plody na priamy konzum aj na spracovanie na džemy, šťavy, sirupy, kompóty, do koláčov, na mrazenie.

STANOVIŠTE: slnečné či slabý polotieň, nenáročný na výber stanovišťa. Darí sa mu v širokej škále pôd. Nevyžaduje kyslé pôdy ako čučoriedky. Znesie aj mierne sucho, ale odvďačí sa za dostatočnú vlahu väčšími plodmi. Vyžaduje okopávku alebo zamulčovanie. Vhodný do všetkých, aj chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: v rámci zemolezov kamčatských stredne mrazuodolný v dreve, ale celkovo silne mrazuodolný v dreve aj v kvete.

PÔVOD: Francúzsko, INRA (dnes INRAE), vyšľachtili ho pod vedením Érica Germaina ako kríženca medzi francúzskymi odrodami Franquette x Lara ([Hartley × Payne] × [PI 18256 × Conway Mayette]) v r. 1993 a na trh bol uvedený v r. 1995.

RAST: stredne bujný, vzpriamený, dosahuje obvykle výšku a šírku len 6-8 m. Koruna je v mladosti pyramidálna, neskôr guľovitá, rozložitejšia. Sadíme ho v spone od 5x6 m do 9x9 m. Raší neskoro.

OPEĽOVACIE POMERY: je cudzoopelivý, vetrom opelivý, jednodomý, kvitne protoandricky, teda samčie kvety kvitnú skôr než samičie a kvitnutie sa v tomto prípade neprekrýva. Vhodné opeľovače: Fernor, Pedro, sám je vhodným opeľovačom pre odrody Chandler, Lara a Fernor. Kvitne neskoro, začína ešte neskôr než Chandler a Red Livermore.

PLODNOSŤ: je skorá (4-5 rokov po výsadbe), výrazne skoršia než u Franquette, vysoká, pravidelná, rodí nielen na koncových výhonoch, ale aj na laterálnych. 5-7-ročné stromy už dávajú úrodu okolo 16-20 kg.

PLODY: sú veľké (priemerne 32-36 mm, 11-12 g, až 15 g), guľaté. Škrupina je stredne hrubá, stredne dobre až dobre lúskateľná. Jadro dobre vypĺňa škrupinu (tvorí 47-50 % hmotnosti orechu), je veľmi svetlé, krémové až svetložlté. Chuť je výborná, sladkastá, vysoko oceňovaná. Jadrá obsahujú priemerne 64 % tuku, 20 % bielkovín, množstvo vitamínov a stopových prvkov (vrátane Ka, Ca, Fe, Mg a P).

DOZRIEVANIE: neskoré, od začiatku do polovice októbra. Pri vhodnom skladovaní v škrupine má trvanlivosť niekoľko mesiacov.

VYUŽITIE: plody najmä na priamy konzum a zdobenie cukrárskych výrobkov kvôli svetlosti šupky, na pečenie vcelku, ako nasekané či pomleté či na lisovanie oleja. 

STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred studeným vetrom, s dobre priepustnou, ale dostatočne vlhkou, hlinitou či hlinito-piesočnatou pôdou. Kvôli neskorému rašeniu, kvitnutiu a mrazuodolnosti v dreve je vhodný aj do vyšších, chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve, vďaka neskorému rašeniu a kvitnutiu lepšie uniká neskorým jarným mrazom. Je vysoko odolný voči bakteriálnej škvrnitosti orechov (Xanthomonas arboricola pv. juglandis) aj voči antraknóze listov (Gnomonia leptostyla).

Foto zdroj: gordesltd.com.tr, cevizfidaniyetistir.com

PÔVOD: druh pochádza pravdepodobne z JV Európy a na Zakaukazska, kde je najrozšírenější. Rastie aj v S Afrike a v Z Ázii. Už v staroveku ho vysádzali aj v ďalších oblastiach južnej Európy a čoskoro sa dostal aj do zaalpského priestoru. Markus je veľkoplodá selekcia neznámeho pôvodu, zrejme slovenského.

RAST: stredne rýchly. Je to mohutný a dlhoveký strom, je kompaktnejší než semenáče, dorastá do výšky aj 20 m a šírky 10-15 m a tvorí veľké, rozložité koruny. Borka je tmavohnedá alebo hnedosivá, v dospelosti popraskaná, listy sú jednoduché, podlhovasto kopijovité, lesklé, s pílkovitým okrajom. Koreňový systém je mohutný, kolovitý.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, cudzoopelivý, vyžaduje prítomnosť druhého geneticky odlišného jedinca, či už semenáča alebo kultúrnej odrody. Kvitne v máji. Samčie kvety sú zoskupené na dlhých, vzpriamených jahňadách, samičie kvety sú v dolnej časti samičích.

PLODNOSŤ: stredne skorá, po 5-7 rokoch, vysoká.

PLODY: tmavohnedé, guľovité nažky široko vajcovitého tvaru a veľkosti do 3,5-4 cm, nažka je pri vrchole hrotitá a jemne chlpatá, uložená je v silne ostnatej čiaške. Chuť plodu v surovom stave je mierne trpkastá, po tepelnej úprave (upečení či uvarení) sladká, plná. Plody sú nutrične bohaté (vitamín B, C, E, esenciálne mastné kyseliny, vysoký obsah vlákniny a minerálnych látok).

DOZRIEVANIE: v priebehu októbra.

VYUŽITIE: do sadov, parkov, alejí a veľkých záhrad. Výborná medonosná rastlina: kvety sú veľmi nektárodajné s kvalitným peľom a dáva aj medovicu. Plody sú po uvarení alebo upečení veľmi chutné. Využívajú sa v cukrárstve, pri výrobe gaštanového pyré alebo gaštanovej múky. Skladovateľnosť plodov pri nízkej teplote a primeranej vlhkosti je až 6 mesiacov, v domácich podmienkach si treba dať pozor na plesne.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, pôda ľahšia, hlboká, preferuje slabo až stredne kyslú, ale zvládne aj kyslejšie a piesčitú. Dôležité je, aby bola nevápnitá. Je vhodný do teplých a stredne teplých aj chránených vyšších polôh do približne 600 m n.m.

ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolný v dreve do -23 °C až -29 °C, náchylný na poškodenie výhonov a kvetov neskorými jarnými mrazmi. Náchylný na poškodenie parazitickou hubou Phytophthora spp. spôsobujúcej atramentovú škvrnitosť a náhle odumieranie a na rakovinu kôry gaštanov (Cryphonectria parasitica). Po dobrom zakorenení je silne suchuvzdorný.

PÔVOD: Nemecko, objavená v roku 1820 v Guben an der Neiße v Dolnej Lužici ako náhodný semenáč.

RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne silný rast, vytvára veľkú, vajcovitú korunu. Na vtáčnici dorastá do asi 6 m výšky a 4 m šírky.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne neskoro až neskoro a kvety sú dobre mrazuodolné. Vhodné opeľovače: napr. Hedelfingenská, Thurn-Taxis (Schneiderova), Büttnerova, Ramon Oliva.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké (priemerne 6,5 g) polochrupky srdcovitého tvaru. Farba je žltá , na slnečnej strane s jemným červenkastým / nahnedlým líčkom. Dužina je belavá, jemná, chrumkavá, stredne tuhá, šťavnatá, nefarbiaca, so sladkou, medovou chuťou, len nepatrne kyslou.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 5. čerešňovom týždni, niekedy počas 1. polovice júla. Kvôli času dozrievania ju už zvykne napádať vrtivka čerešňová, teda býva červivá. Dlho vydrží na strome. Pri daždivom počasí je náchylná na popraskanie.

VYUŽITIE: na priamy konzum aj spracovanie napr. kompóty. Na prepravu je chúlostivá v plnej zrelosti, kedy je náchylná na otlačenie.

STANOVIŠTE: slnečná, nenáročná na pôdu a polohu, vhodná aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: stredne až silne odolná voči mrazu v dreve, silne v kvete, odolná voči monilióze.

PÔVOD: neistý, buď z Nemecka v 2. pol. 19. storočia vypestovaná škôlkarom Küpperom v Guben an der Neiße v Dolnej Lužici a zavedená na trh v r. 1887/88 alebo privezená do Nemecka z Francúzska ešte počas francúzsko-nemeckej vojny v rokoch 1870/71. Známa bola aj ako Küpperova raná alebo Früheste der Mark (Najskoršia z kraja).

RAST: v mladosti bujný, v plodnosti stredne bujný. Vytvára vysoké pyramidálne, neskôr až guľovité, ale celkovo menšie koruny, relatívne riedke, vhodné aj do menších záhrad. Kostrové konáre rastú vzpriamene, postranné vodorovne, neskôr až previslo.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Lyonská skorá, Veľká čierna chrupka, Büttnerova, Braunauer, prípadne aj neskôr kvitnúca Napoleonova.

PLODNOSŤ: veľmi skorá, vysoká, nepravidelná, závislá od ročníka.

PLODY: menšie (priemerne 3,5-5 g), s nepravidelným tvarom, srdcovitým až guľovitým, šupka je lesklá červená, neskôr tmavohnedočervená, vínovočervená; dužina je mäkká (srdcovka), červená, v plnej zrelosti fialovohnedá, stredne šťavnatá, málo farbiaca, dobrá, sladká, ľahko sladkokyslá, jemne aromatická, treba ju nechať plne vyzrieť a neuponáhľať sa so zberom. Kôstka ide dobre oddeliť od dužiny.

DOZRIEVANIE: 1. deň čerešňového týždňa, je to najskoršia odroda, od ktorej sa počítajú čerešňové týždne. Podľa lokality a priebehu počasia dozrieva koncom mája až začiatkom júna. Uniká vrtivke čerešňovej, teda nebýva červivá.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale vzhľadom na dobrú oddeliteľnosť kôstky od dužiny je využiteľná aj na iné spracovanie, vrátane sušenia. Plody v červenej zrelosti dobre znášajú prepravu.

STANOVIŠTE: slnečné, uprednostňuje teplé polohy s dobre priepustnou, ale dostatočne vlhkou a vápenitou, hlinitou či hlinitopiesočnatou pôdou. V suchých pôdach sú plody drobné, podobne aj v ílovitých, kde naviac stromy trpia glejotokom. Teplé polohy jej svedčia nielen kvôli malej mrazuodolnosti skoro kvitnúcich kvetov, ale aj kvôli tomu, že sa najlepšie prejaví jej najlepšia prednosť - ranosť a plody sú kvalitnejšie.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, ale slabo v kvete, stredne odolná voči praskaniu plodov počas dažďov, náchylnejšia na moniliózu po popraskaní.

PÔVOD: Maďarsko, zrejme k. 19. stor., na trhu od r. 1995.

RAST: stredne silný, vzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne stredne skoro, čiastočne samoopelivá. Vhodné opeľovače napr.: Konstantinopolská, Champion, Angerská, Mezőtúri.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: veľké až veľmi veľké (priem. 300-500 g) so široko hruškovitým, v strede najširším tvarom, zlatožltej farby. Dužina je žltobiela, stredne šťavnatá, veľmi aromatická a chutná, okolo jadrovníka mierne zrnitá.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, koncom septembra až v októbri. Uskladnená vydrží do januára.

VYUŽITIE: aj na priamy konzum a výborná na dulový syr, marmeládu, výživy, kompóty, mušt, víno, destiláty, likéry.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, pôda dobre priepustná, ale nemá rada suché, vápenité pôdy. Vhodná do teplých a stredne teplých oblastí Slovenska.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná.

PÔVOD: Nemecko, Geisenheim nad Rýnom, vypestoval Rudolf Goethe ako semenáč Landsberskej renety v roku 1882, v roku 1891 prvýkrát rodila. 

RAST: v mladosti bujný rast, čoskoro ustáva, vytvára širokokužeľovitú až previsnutú korunu. 

OPEĽOVACIE POMERY: dobrý opeľovač, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače napr.: James Grieve, Ananásová reneta, Coxova reneta, Parména zlatá zimná.

PLODNOSŤ: skorá, každoročná, veľmi bohatá. 

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 150-190 g, ale aj 320 g, pri preplodení na vysokokmeni len okolo 130 g), tupo rebernaté, sploštené. Šupka je lesklá, mastná, žltozelená, v plnej zrelosti sýtožltá s nepatrným svetločerveným líčkom. Dužina je žltkastá, jemnozrnná, veľmi šťavnatá. Chuť je výborná, sladkokyselkavá, mierne korenistá, aromatická. Má vyšší obsah vitamínu C.

DOZRIEVANIE: zber v polovici októbra, konzumne dozrieva v decembri, uskladnené plody vydržia v dobrom stave do marca až apríla.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, muštovanie, ale aj ďalšie všestranné spracovanie, najmä sušenie či pečenie alebo výrobu výživ. Plody sú vhodné proti prekysleniu žalúdka.

STANOVIŠTE: slnečné a teplé, otvorené polohy a hlboké hlinité pôdy. Neznáša mrazové polohy, je vhodná do teplých a stredne teplých polôh. 

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve aj kvete, menej odolná voči chrastavitosti, stredne odolná voči múčnatke, mierne náchylná na rakovinu, moníliu a vošku vlnačku krvavú.

Na Slovensku sa bežne vyskytujúci bujne rastúci tŕnistý ker, dorastajúci do výšky 1 až 3m. Plody- šípky majú všestranné využitie.

PÔVOD: Anglicko, Emneth, vyšľachtil ju William Lynn ako kríženca odrôd Lord Grosvenor x Codlin Keswick, množí sa od r. 1899. Synonymá: Early Victoria, Emneth Early, Früher Viktoria, Viktória biela.

RAST: miernejší, zdravý, vytvára menšie koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače neboli overené, ale podľa času kvitnutia by to mohli byť: Ananásová reneta, Banánové zimné, Baumannova reneta, Bernské ružové, Coxova reneta, Discovery, Gascoyneho šarlátové, Gdanský hranáč, Golden Delicious, Harbertova reneta, Hrkáč súdkovitý, Jadernička moravská, James Grieve, Kalvil biely zimný, Kidd's Orange, Lebelovo, Matkino, Ontario, Parména zlatá zimná, Peasgoodovo, Pinova, Red Delicious, Spartan, Wealthy, Zuccalmagliova reneta.

PLODNOSŤ: je veľmi skorá, veľmi vysoká, skôr striedavá.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 140-200 g), tupo kužeľovité, mierne rebrovité. Šupka je mierne mastná, zelenožltá až slamovožltá, niekedy s nevýrazným líčkom, mierne voňavá, často sa cez plod ťahá 1-2 čiary. Dužina je biela, pod šupkou žltkastá, šťavnatá. Chuť je osviežujúco a pikantne kyslastá.

DOZRIEVANIE: zber od polovice augusta, dozrieva postupne, vydrží často až do konca septembra.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a výrobu jablčného pyré.

STANOVIŠTE: slnečné, je nenáročná na polohu. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete, silne odolná voči chrastavitosti, stredne až vyššie voči múčnatke, silne odolná voči rakovine aj voči voške vlnačke krvavej.

PÔVOD: Anglicko, Nottingham, stará odroda z polovice 19. storočia, ktorú buď vyšľachtil alebo aspoň šíril biológ a škôlkar Robert Hogg alebo je dokonca ešte staršieho pôvodu. 

RAST: nízky strom rozložitého tvaru, vo vyššom veku má tendenciu rásť viac do šírky, ako do výšky, dorastá do 3 až 5 m. Letorasty sú osrienené.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne v máji veľkými, miskovitými kvetmi, zvykne unikať mrazom. 

PLODNOSŤ: skorá, veľmi vysoká, pravidelná. 

PLODY: menšie až stredne veľké (25-30 g, 2,5-3, niekedy 4 cm), guľovité až sploštene guľovité, zelenej farby, postupne hnednú. Zrelé sú po uhniličení buď pôsobením mrazu alebo pri zbere pred mrazmi postupne počas uskladnenia. Vtedy majú príjemne kyslosladkú až sladkú, pikantnú chuť s náznakom karamelu. Táto odroda patrí k najchutnejším. Pripomínajú džem či pikantnú výživu obranú priamo zo stromu.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, väčšinou v novembri. 

VYUŽITIE: plody na priamy konzum aj spracovanie na výživy, džemy, ovocné kože, likéry.

STANOVIŠTE: vyhovujú jej nižšie aj stredné polohy, rastie a prosperuje aj vo vyšších, ideálne chránených lokalitách. Obľubuje ľahšie, priepustné pôdy s dostatkom vápniku, pri adekvátnej výžive však prosperuje aj na menej kvalitných, ťažkých a plytkých ílovitých pôdach.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolná do cca. -25 °C, uniká neskorým jarným mrazom, je odolná voči chorobám.

PÔVOD: Nemecko, z vinohradníckych terás nad riekou Moselou, už zrejme veľmi stará odroda, znovuobjavená v 20. storočí

 
RAST: slabší až stredne silný rast, vytvára atraktívny dekoratívny strom. Na jar kvitne krásne sfarbenými ružovočervenými kvetmi, na jeseň sa listy sfarbujú do červena.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

 
PLODNOSŤ: vysoká, je nutná prebierka.

 
PLODY: stredne veľké, guľovité. Šupka je silne plstnatá, základná farba zelená, takmer po celom povrchu prekrytá atraktívnou červeňou. Dužina je pevná, intenzívne červená, dobre sa oddeľuje od kôstky. Plod je mierne sladký, výrazne aromatický.

 
DOZRIEVANIE: veľmi neskoré, počas septembra.

 
VYUŽITIE: vhodná na priamy konzum a najmä na zaváranie, výrobu ružovo sfarbených džemov, čatní a likéru.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené. Menej náročná na kvalitu pôdy. Je vhodná skôr do teplých a stredne teplých polôh ani nie kvôli mrazuodolnosti, ako kvôli neskorému dozrievaniu.

 
ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolná v dreve, stredne tolerantná voči kučeravosti listov (Taphrina deformans).

Pôvod: Japonsko
RAST: dospelý strom dosahuje výšku 4-5 m a úrodnosť 

OPEĽOVACIE POMERY:

PLODNOSŤ: približne 20 kg/strom/rok.

PLODY: sú veľké, ploché, so 4 stranami a 4 plytkými drážkami. Šupka je tvrdá, lesklá oranžovočervená. Dužina je žltooranžová, pri zbere tvrdá, v konzumnej zrelosti mäkká a šťavnatá. Plody sú typu PVA = pollination variant astringent = trpké pri zbere, bez ohľadu na to, či sú plody opelené alebo nie (keď sú, tak len dužina s hnedými fľakmi okolo semien je netrpká, hoci táto odroda veľmi semená netvorí). Zrelá dužina je veľmi chutná, sladká, s iným chuťovým profilom než majú odrody Jiro, Fuyu či Hana Fuyu, keďže tu hlavné cukry predstavujú glukóza a fruktóza (nie sacharóza), a kyselina citrónová (nie jablčná).

DOZRIEVANIE: stredne skoré, zber v 2. polovici októbra, konzumne dozrievajú cca. po 2 týždňoch skladovania v izbovej teplote, najlepšie medzi jablkami.

VYUŽITIE: celý strom je veľmi dekoratívny, najmä v čase dozrievania plodov. Kulinárne využitie: plody na priamy konzum a na spracovanie na džemy, vína a aj na sušenie. Liečivé využitie: plody sa používajú proti kašľu, na podporu trávenia, proti zápche a hemoroidom, po uvarení zas proti hnačke. Usušené plody sa používajú pri problémoch s prieduškami, nezrelé plody pri vysokom krvnom tlaku. Technické využitie: Nezrelé plody a kôra obsahujú taníny, ktoré sa využívali pri farbení a konzervácii dreva. Drevo je tvrdé a trvanlivé, s krásnym zrnom, používa sa na výrobu nábytku.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené pred vetrom, preferuje kvalitné, hlboké, hlinité pôdy, ale znesie akékoľvek pôdy, ak sú dostatočne odvodnené. Vhodný najmä do teplých, vinohradníckych oblastí.

ODOLNOSŤ: je mrazuvzdorný v dreve asi do -18 °C, v kvete väčšinou uniká neskorým jarným mrazom, ale kvety poškodzuje už mráz medzi -1 °C a -2 °C.

PÔVOD: Nemecko, okolie Esslingenu, objavil ju ako náhodný semenáč pomológ Dr. Eduard Lucas a popísal ju v r. 1870.

RAST: v mladosti bujný, v plodnosti slabý, vytvára stredne veľké aj menšie vysokoguľovité, pomerne husté koruny, kostrové konáre rastú smerom hore, dobre rozvetvuje a obrastá.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Bystrická, Dolanka, Vlaška, Wangenheimova. Nie je kompatibilná s Bühlskou a Zimmerovou.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: menšie až stredne veľké (18-30 g), pretiahnuté, k obom koncom zúžené, súmerné. Šupka je modrofialová až červenofialová s šedomodrým osrienením a s nápadnými svetlými bodkami, je pevná, hladká, horkastá a trpkastá a zle sa oddeľuje od dužiny. Dužina je belavo zelenožltá s červenohnedými časťami, najskôr stredne tuhá, pri prezretí mäkká, stredne priesvitná, jemná, rozplývavá, šťavnatá, dobre sa odlučuje od kôstky. Chuť je mierne aromatická, príjemne sladkokyslá, pri šupke mierne trpkastá.

DOZRIEVANIE: skoré, v prvej polovici augusta. Plody pri prezretí ľahko opadávajú zo stromu. Pri dlhotrvajúcich dažďoch môžu praskať.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie a do slivkových buchiet či gulí.

STANOVIŠTE: je náročná na stanovište, vyžaduje slnečné, teplé, chránené pred vetrom a vlhkejšiu, ale dobre priepustnú, úrodnú pôdu. Na suchých stanovištiach sú plody drobné a predčasne opadávajú. Je vhodná do teplých polôh.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve, silne mrazuodolná v kvete, stredne tolerantná voči šarke, napadajú ju roztočce.

RAST: v mladosti bujný až stredne bujný, neskôr stredne bujný až miernejší. Vytvára stredne veľké a stredne husté, guľovité koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne skoro a relatívne krátko, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Alkmene, Banánové zimné, Carola, Coxova reneta, Čistecké lahôdkové, James Grieve, Oldenburgovo, Wagenerovo. Neopeľuje sa s odrodou Šampion.

PLODNOSŤ: veľmi skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké (priemerne 120-140 g), guľovité či plocho guľovité, pravidelné, súmerné, tvarovo vyrovnané. Šupka je hladká, pololesklá, mastná, tenšia, stredne pevná, zelenožltá až žltá, prekrytá tmavočerveným pruhovaným či rozmytým líčkom na 1/2 až 2/3 plodu, na horších stanovištiach aj s mramorovanou hrdzou. Dužina je biela, pod šupkou žltkastá, rozplývavá, veľmi šťavnatá, jemná, hustá, po rozkrojení nehnedne. Chuť je aromatická, sladká, lahodne kyselkavá, jemne korenistá, výborná .

DOZRIEVANIE: zber okolo polovice septembra, zberové obdobie je relatívne krátke, plody rýchlo opadávajú. Konzumne dozrievajú čoskoro po zbere a vydržia uskladnené približne do konca decembra. Plody sa dajú skladovať v chladiarňach pri teplote okolo 0 °C.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na muštovanie, pečenie či výrobu jablčného pyré. Kvôli súmernému tvaru plodov z nich býva málo odpadu.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené, ale dostatočne vzdušné, nie je veľmi náročná na stanovište a pôdu, ale vyžaduje úrodnú pôdu kvôli vysokej plodnosti a umiestnenie mimo mrazových kotlín a suchých pôd. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná v dreve, menej v kvete. Je stredne až silne odolná voči múčnatke, stredne voči chrastavitosti, menej voči viróze gumovitosti. Plody veľmi nepadajú vo vetre.

PÔVOD: Taliansko, Faenza, výber ovocinára Domenica Montanariho z 2000 semien od Corwina Davisa z USA, realizovaný v 90. rokoch 20. storočia. Synonymá: Prima 1216, Montanari 1216.

RAST: stredne bujný, dorastá do výšky asi 4-5 m, vytvára guľovitú korunu. 

OPEĽOVACIE POMERY: spoľahlivo samoopelivá. Kvitne stredne skoro, rozkvitá priemerne 6 dní po odrode Overleese. 

PLODNOSŤ: stredne vysoká (priemerne 159 kg za 10 rokov pestovania) s mierne väčšími plodmi než Overleese. 

PLODY: sú stredne veľké až veľké (v Rakúsku priemerne 172 g, v Taliansku aj 195-209,5 g, najťažšia plody aj 390 g), oválne. Šupka je v plnej zrelosti jasne žltozelená. Dužina je mangovožltá až svetlooranžová, krémová až pudingovitá, obsahuje menší až stredný počet semien (priemerne 10-12 % z objemu plodov). Chuť je veľmi dobrá, sladká, pripomína chuť banánu s nádychom citrusov, grapefruitu, ananásu a vanilky.

DOZRIEVANIE: skoré, približne od 2. dekády septembra do polovice októbra s najväčou úrodou koncom septembra.

VYUŽITIE: Strom je veľmi dekoratívny, s krásnymi, zvončekovitými kvetmi rozkvitajúcimi ešte pred olistením a s prevísajúcimi, veľkými, exoticky pôsobiacimi listami. Kulinárne využitie: plody sú vhodné najmä na priamy konzum, ale aj na výrobu zmrzlín, džúsov, výživ či marmelád. Liečivé využitie: plody ako jemné preháňadlo, podobne ako slivky. Listy sú močopudné, používajú sa externe na vredy a abscesy. Technické využitie: lyko sa používalo na výrobu silných lán a šnúr. Jedovaté semená majú insekticídne vlastnosti. Zo zrelej dužiny plodu sa môže získať žlté farbivo.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, najmä mladšie rastliny lepšie znášajú polotienisté miesta. Pôdu preferuje dostatočne odvodnenú, ale vlhkú pôdu, neznáša ťažkú, ílovitú, znesie aj kyslejšiu pôdu, stredne dobre znáša zásaditejšiu pôdu, ale nie zasolenie. Vhodná najmä do teplých a stredne teplých a chránených chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolná v dreve do -23 °C až -29 °C, kvety môžu poškodiť už slabšie mrazy. Dobre toleruje kyslejšiu pôdu, stredne dobre zásaditejšiu, neznáša zasolenie pôdy, stredne dobre znáša sucho. U nás nezvykne trpieť škodcami či chorobami, ale jej plody sú atraktívne nielen pre nás.

PÔVOD: USA, University of Arkansas, Arkansas Agricultural Experiment Station, vyšľachtil ho James N. Moore ako medzidruhového kríženca Vitis vinifera x Vitis labrusca, konkrétne odrôd Alden x New York 46000, kríženie prebehlo v roku 1964, selekcia v roku 1967, na trh bola uvedená v r. 1977. Synonymá: Arkansas 1196, Venus Seedless. 

RAST: stredne bujný až bujný, listy má veľké a málo vykrajované. Výhony veľmi dobre vyzrievajú. Režú sa na 4-6 očiek na výhon.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, obojpohlavný.

PLODNOSŤ: skorá (2-3 roky po výsadbe), stredná až vysoká (asi 4-8 kg/ker či 19-24 t/ha).

PLODY: strapce sú stredne veľké (priemerne 250 g, od 200 po 500 g), valcovité. Bobule sú stredne veľké až veľké (priemerne 3-4 g), guľaté. Šupka je tmavomodrá, hrubšia, dá sa stiahnuť. Dužina je v III. triede bezsemennosti, teda obsahuje rudimenty semien, málo postrehnuteľné pri jedení. Chuť je ovocná, príjemná, je zmesou muškátovej a jahodovej príchute Vitis labrusca. Cukornatosť je 16 g/100 ml.

DOZRIEVANIE: skoré, v 2. polovici augusta až začiatkom septembra. Vydrží dlho na kroch v dobrej kvalite a plody sú málo náchylné na praskanie počas dažďov pri dozrievaní.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na sušenie na hrozienka, na výrobu muštov, džemov, sirupov, kompótov či ľahkého vína.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s vlhkou a výživnou, ale dostatočne priepustnou pôdou. Vhodný do teplých, stredne teplých aj chránených chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolný v dreve a pukoch počas zimy, na jarné mrazy je citlivý lebo relatívne skoro raší. Je vyššie odolný voči antraknóze (Elsinoë ampelina) (7 bodov z 9), stredne až menej odolný voči múčnatke (Erysiphe necator) (3-4 body z 9), a zrejme podobne voči botrytíde - plesni sivej (Botrytis cinerea) a voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola).

PÔVOD: Biele Karpaty, Slovensko.

 
RAST: veľmi bujný vzrast, vytvára vznosné, pekne stavané koruny, ktoré unesú veľké úrody. Dlhoveká odroda.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá. Na dosiahnutie úrody potrebuje inú odrodu hrušky na prepelenie v blízkosti do cca. 60 m.

 
PLODNOSŤ: vysoká, rádovo v stovkách kilogramov.

 
PLODY: stredne veľké, kužeľovité, šupka je zelená, dužina biela, chuť sladká, medová, až po 2 týždňoch od zberu uhniličí a chutí karamelovo.

 
DOZRIEVANIE: v priebehu augusta.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, sušenie, výroba destilátu aj lekváru.

 
STANOVIŠTE: odroda je nenáročná na pôdu, rastie v bielokarpatskej ílovici.

 
ODOLNOSŤ: minimálne stredne mrazuodolná.

PÔVOD: Ukrajina, kríženec Podarok Zaporožiu x Vostorg.

RAST: stredne silný až silný.

OPEĽOVACIE POMERY: obojpohlavný, samoopelivý.

PLODNOSŤ: plodnosť a kvalita je vysoká.

PLODY: Strapce sú veľmi veľké (800-1200 g, niekedy až 1800 g) cylindricko kónického tvaru, stredne husté až husté, rozvetvené, voľnejšie. Bobule sú svetlozelenej až zlatožltej farby s tenšou šupkou, sú veľké (32x22 mm, 8-12 g). Dužina je mäsitá, šťavnatá s vyváženou, harmonickou, jemne muškátovou chuťou. Cukornatosť je stredne vysoká, 16-19 °NM. Má semienka.

DOZRIEVANIE: veľmi skoré, postupne od začiatku augusta. Potrebuje 110 – 115 dní pri sume aktívnych teplôt 2300-2400 °C. Pred mäknutím bobúľ odlisťujeme zónu strapcov na 50 %. Úroda môže zostať dlho po vyzretí na kríku, pričom nestráca chuťové vlastnosti.

VYUŽITIE: na priamy konzum aj ďalšie spracovanie. Veľmi dobre sa prepravujú.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, vyžaduje dostatočne vlhké pôdy.

ODOLNOSŤ: Drevo dobre vyzrieva, je dobre mrazuodolné.

PÔVOD: Taliansko, veľmi stará odroda rozšírená najmä v Toskánsku. Synonymá: Bourjasotte Noire, Nero, Barnisotte, Violette de Sollies, Parisienne, Barnissotte Noire, Bernissou Negra, Negro Largo, Bellegarde, Black Ischia, Africano, Barnisoto, Bertino, Bouriansoto, Brogiotto fiorentino, Brosciotto, Bourjansoto, Bordissot negra, Della marca, Bajasote, Boujasote, Bragasote.

 
RAST: bujný, rozložitý až previsnutý, menej odnožuje. V domovine dorastá do výšky 3,5-6 m a šírky 6-10 m, u nás podstatne menej. 

 
OPEĽOVACIE POMERY: je to adriatický typ, teda partenokarpický, nepotrebuje opelenie, stačí aj jedna rastlina na tvorbu plodov.

 
PLODNOSŤ: veľmi vysoká.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 70-80g), hruškovité, typicky purpurovočierne, s krátkou stopkou a množstvom lenticiel. Šupka sa ľahko šúpe, ale pri dažďoch ľahko praská. Dužina je svetlo-jahodovočervená. Na dosiahnutie plnej chuti potrebuje dostatok tepla, potom je chuť sladká a plná, v plnej zrelosti s čerešňovou príchuťou, vynikajúca. Plody nezvyknú zasychať.

 
DOZRIEVANIE: je to raz rodiaca odroda len s hlavnou úrodou, ktorá dozrieva neskôr, v septembri až októbri.

 
VYUŽITIE: plody na priamy konzum aj spracovanie: sušenie, výroba džemov, destilátov, sirupov, likérov a podobne. Plody fungujú aj ako bezpečný prostriedok proti zápche. Listy sa tiež dajú využiť a to nielen na zakrytie intímnych partií. :-) Odvar z listov podporuje chuť k jedlu. Napríklad chuť na syr pečený vo figových listoch, na sladký krém či zmrzlinu z nich, ešte poliate sirupom z figových listov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené pred vetrom, najlepšie z južnej či inej strany domu či nejakého múru. Pôda ľahká, na humus bohatá a dobre odvodnená. Len do najteplejších oblastí Slovenska alebo do skleníkov, zimných záhrad či prenosných kvetináčov.

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolná do asi -13 °C. Odolná voči usychaniu plodov, menej odolná voči praskaniu plodov pri dažďoch.

PÔVOD: Slovensko, Bošácka dolina, krajová odroda. Synonymá: Jahodárka.

 
RAST: bujný, tvorí veľké stromy s riedkou korunou, rastie šľahúňovito, vytvára dlhé plodonosné oblúky, vďaka čomu sa dá spoznať už z diaľky.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, opelivosť nebola preskúmaná, ale rodí v prítomnosti všeobecne dobrých opeľovačov ako Avranšská, Hardyho maslovka, Charneuská, Krivica.

 
PLODNOSŤ: skorá (4-5 rokov po výsadbe), striedavo vysoká.

 
PLODY: menšie až stredne veľké, baňaté až zaguľatené. Šupka je žltkastá s červenkastý líčkom, často s hrdzou. Dužina je mierne ružová, šťavnatá. Chuť je sladká, veľmi príjemná, s jahodovou príchuťou, je to delikatesa za čerstva aj sušená.

 
DOZRIEVANIE: veľmi skoré, v polovici júla, zároveň s Magdalénkou. Treba ju oberať v tvrdej zrelosti, rýchlo dozrieva po uskladnení, vydrží 7-10 dní po zbere.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, ale najmä na sušenie a výrobu destilátov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, nenáročná na pôdu a polohu. Vhodná do alejí a veľkých sadov, do krajiny.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, nezvykne trpieť chrastavitosťou ani moniliózou.