Ovocné

PÔVOD: Čína, veľmi stará odroda, zrejme už z 10. storočia z provincie Šan-tung. Pravdepodobne medzidruhový kríženec hrušiek Pyrus ussuriensis a Pyrus aromatica. 

RAST: umiernený.

OPEĽOVACIE POMERY: výrazne cudzoopelivá, hmyzom opelivá. Vhodné opeľovače napr.: Chojuro, Shinseiki, Seuri, Yali, Korean Giant, Olympic.

PLODNOSŤ: skorá, stredná, pravidelná, plody vyžadujú prebierku na dosiahnutie dostatočnej veľkosti a kvality.

PLODY: pomerne veľké, vretenovité až hruškovité, nepravidelné, na povrchu hrboľaté. Šupka je pevná, polomastná, zelená, v plnej zrelosti žltá, s výraznými hrdzavými lenticelami. Dužina je biela s žltohnedým nádychom pod šupkou a je hustá, šťavnatá, zrnitá a chrumkavá. Chuť je veľmi sladká, s nízkym obsahom kyselín a s miernou ananásovou arómou.

DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, zber koncom septembra až v októbri, dozrieva až po uskladnení, má veľmi dlhú trvanlivosť pri uskladnení v chladiarňach pri 0 °C - až 6 mesiacov. 

VYUŽITIE: plody najmä na priamy konzum samotné alebo v zeleninových či ovocných šalátoch, k syru. Môžu sa aj tepelne upravovať a pridávať k rýchlo praženým jedlám, podusiť, grilovať, piecť, pridávať do omáčok k mäsitým jedlám. Alebo sa po odstránení jadrovníka môžu plniť sušeným ovocím či orechami.

STANOVIŠTE: slnečné, znesie aj suchšie pôdy než ázijské hrušky druhu Pyrus pyrifolia.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolná v dreve do asi -25 °C až -28 °C, stredne mrazuodolná v kvete. Je rezistentná voči mére škvrnitej (Cacopsylla pyri), bakteriálnej spále (Erwinia amylovora).

PÔVOD: Maďarsko, zrejme k. 19. stor., na trhu od r. 1995.

RAST: stredne silný, vzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne stredne skoro, čiastočne samoopelivá. Vhodné opeľovače napr.: Konstantinopolská, Champion, Angerská, Mezőtúri.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: veľké až veľmi veľké (priem. 300-500 g) so široko hruškovitým, v strede najširším tvarom, zlatožltej farby. Dužina je žltobiela, stredne šťavnatá, veľmi aromatická a chutná, okolo jadrovníka mierne zrnitá.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, koncom septembra až v októbri. Uskladnená vydrží do januára.

VYUŽITIE: aj na priamy konzum a výborná na dulový syr, marmeládu, výživy, kompóty, mušt, víno, destiláty, likéry.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, pôda dobre priepustná, ale nemá rada suché, vápenité pôdy. Vhodná do teplých a stredne teplých oblastí Slovenska.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná.

PÔVOD: Švajčiarsko, Wädenswil, objavil ho koncom 19. storočia ako náhodný semenáč vrchný záhradník Löbner a pomenoval po svojom otcovi, popísaný bol prvýkrát v roku 1899.

 
RAST: zdravý, vytvára stredne veľké, vznosné a pravidelné koruny.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače nie sú overené, ale podľa času kvitnutia by mohli byť napr. Banánové zimné, Batul, Baumannova reneta, Čistecké lahôdkové, Gascoyneho šarlátové, Hammersteinovo, Hájkova muškátová reneta, Idared, Jadernička moravská, Kalvil biely zimný, Krasokvet žltý, Solivarské ušľachtilé, Spartan, Šampion,Švajčiarske oranžové, Wesenerovo, Zuccalmagliova reneta, Zvonkové.

 
PLODNOSŤ: neskoršia, skôr nižšia.

 
PLODY: stredne veľké až väčšie plody (priemerne 180 g) kužeľovitého tvaru. Šupka je stredne hrubá, hladká, pololesklá, v základe citrónovožltá, prekrytá mramorovanou / pruhovanou červeňou. Dužina je chrumkavá, jemne žltkastá, voňavá, menej šťavnatá, na vzduchu takmer nezhnedne. Chuť výborná, sladko kyselkavá, aromatická.

 
DOZRIEVANIE: zber v 1. polovici októbra (čo najneskôr), konzumná zrelosť: december, skladovateľnosť do apríla i dlhšie. Vetrom plody nepadajú, nehnijú, nevädnú.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, spracovanie, dlhodobé skladovanie. Plody dobre znášajú transport.

 
STANOVIŠTE: menej náročná odroda, vhodná i do vyšších, podhorských polôh; preferuje stredne ťažké pôdy a vlhkejšie ovzdušie.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná, odolná voči chorobám, vrátane chrastavitosti a voči škodcom, len v suchu trpí múčnatkou.

PÔVOD: pôvodný výskyt Európa, Malá Ázia, Severná Afrika.

 
RAST: tŕnistý ker s rozložitou, hustou korunou, dorastajúci do výšky 2-4 m. Kôra je červenohnedá, borka pozdĺžne rozpukaná a sfarbená do čierna. Malé listy sú eliptické, na okraji zúbkované, rastú po odkvitnutí.

 
OPEĽOVACIE POMERY: ker kvitne drobnými bielymi kvetmi v marci až máji.

 
PLODNOSŤ: vysoká.

 
PLODY: malé, guľovité kôstkovice tmavomodrej farby so zelenou až žltou dužinou a hnedou kôstkou. Chuť je trpká, po premrznutí sladkokyslá.

 
DOZRIEVANIE: v októbri, na konároch vytrvá do zimy.

 
VYUŽITIE: výroba vína, destilátu, džemov. Plody, kôra, kvety i listy sa využívajú tiež v ľudovom liečiteľstve (močopudný účinok, laxatívny účinok, podpora látkovej premeny…).

 
STANOVIŠTE: výskyt na Slovensku: nížiny až pahorkatiny do 900 m.n.m., suché pôdy, medze, lesné okraje, slnečné stanovište, teplejšie oblasti.

 
ODOLNOSŤ: drevina je mrazuvzdorná, odolná voči suchu a exhalátom.

PÔVOD: Slovensko, Bošácka dolina, krajová odroda. Synonymá: Jahodárka.

 
RAST: bujný, tvorí veľké stromy s riedkou korunou, rastie šľahúňovito, vytvára dlhé plodonosné oblúky, vďaka čomu sa dá spoznať už z diaľky.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, opelivosť nebola preskúmaná, ale rodí v prítomnosti všeobecne dobrých opeľovačov ako Avranšská, Hardyho maslovka, Charneuská, Krivica.

 
PLODNOSŤ: skorá (4-5 rokov po výsadbe), striedavo vysoká.

 
PLODY: menšie až stredne veľké, baňaté až zaguľatené. Šupka je žltkastá s červenkastý líčkom, často s hrdzou. Dužina je mierne ružová, šťavnatá. Chuť je sladká, veľmi príjemná, s jahodovou príchuťou, je to delikatesa za čerstva aj sušená.

 
DOZRIEVANIE: veľmi skoré, v polovici júla, zároveň s Magdalénkou. Treba ju oberať v tvrdej zrelosti, rýchlo dozrieva po uskladnení, vydrží 7-10 dní po zbere.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, ale najmä na sušenie a výrobu destilátov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, nenáročná na pôdu a polohu. Vhodná do alejí a veľkých sadov, do krajiny.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, nezvykne trpieť chrastavitosťou ani moniliózou.

PÔVOD: veľmi stará odroda, pravdepodobne z Francúzska, možno okolo dediny Calville v departamente l'Eure. Prvá zmienka o nej je už z roku 1598 v diele Jeana Bauhina.

 
RAST: stredne bujný až slabý, vytvára širšie ihlanovité koruny, vyžaduje častejší zmladzovací rez.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro až stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Ananásová reneta, Coxova reneta, James Grieve, Krasokvet žltý, Parména zlatá, Priesvitné letné, Peasgoodovo, Zuccalmagliova reneta.

 
PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, výška a pravidelnosť závislá na pestovateľských podmienkach.

 
PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 200-270 g, výberové plody aj 400 g), pravidelne tupo kužeľovité, kalvilovito rebrovité s 5 väčšími a 5 menšími rebrami. Šupka je jemná, žltozelená, na strome modro osrienená, v plnej zrelosti žltá, len niekedy s jemným červenkastým líčkom, jemná, mierne mastná. Dužina je žltobiela, veľmi jemná, krehká, šťavnatá. Chuť je vynikajúca, príjemne sladkokyslá, jahodovo korenistá, so vzácnou ananásovou príchuťou. Je to jedno z najchutnejších jabĺk vôbec.

 
DOZRIEVANIE: zber okolo polovice októbra, konzumne dozrieva v novembri až decembri, vydrží uskladnené do marca. Ľahko sa otlačí.

 
VYUŽITIE: vynikajúca stolová odroda s relatívne dobrou trvanlivosťou pri opatrnej manipulácii.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, ale nie suché, chránené, ale neuzavreté, s dostatočne vlhkou, výživnou, hlinitou pôdou. Vhodná najmä do záhradok, najlepšie z južnej strany múrov do teplých polôh.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve, slabo v kvete. Silne náchylná na chrastavitosť, múčnatku, rakovinu, poškodenie hmyzom: vlnačkou krvavou aj obaľovačmi.

PÔVOD: pôvodný druh Pistácia pravá (Pistacia vera) zo Strednej Ázie, najmä z Iránu, Iraku a Turkestanu. Tam v drsných a suchých horách, kde je v lete veľmi horúco a v zime mrazivo a sucho, prežíva vo forme riedkych lesostepí. Táto samčia odroda bola vybraná vo Fresne v USA okolo polovice 20. storočia ako perspektívna odroda na opeľovanie samičej odrody Kerman.

RAST: stredne bujný až slabší, v podmienkach strednej Európy dorastie zrejme do 5 m výšky a 3 m šírky.

OPEĽOVACIE POMERY: pistácia je dvojdomá rastlina, Peters je samčia rastlina potrebná na opelenie samičej odrody Kerman. Kvitne bohato približne 2 týždne v dobe prekrývajúcej sa s kvitnutím odrody Kerman. Aby ste dosiahli dobré opelenie, vysádzajte samca tak, aby peľ z neho letel v smere prevládajúceho vetra k samici(am). Jeden samec opelí 4-7 samíc.

 
PLODNOSŤ: netvorí plody.

 
PLODY: netvorí plody.

 
DOZRIEVANIE: netvorí plody.

 
VYUŽITIE: strom pôsobí veľmi exoticky a okrasne a hodí sa na spestrenie chránenej záhrady, terasy či strešnej záhrady. Je opeľovačom pre odrodu Kerman.

 
STANOVIŠTE:  slnečné, teplé, s dobre odvodnenou pôdou len mierne kyslou, neutrálnou alebo zásaditou do pH maximálne 8, optimálne medzi 6-8. Vyvarovať sa treba prílišnému prehnojeniu pôdy. Vhodná do najteplejších oblastí Slovenska, prípadne do veľkých kvetináčov ako prenosná rastlina, ani nie kvôli mrazu, ale kvôli riziku premokrenia pôdy počas zimy. 

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolná v dreve do približne -15 °C, ale vyžaduje suchšiu, dobre odvodnenú pôdu počas zimy. Na použitom podpníku UCB1 je odolnejšia voči verticíliovému vädnutiu.

PÔVOD: Dánsko, Kodaň, University Copenhagen, Department of Plant and Environmental Sciences a Aarhus University, AU Aarslev, Danish Centre for Food and Agriculture, kríženie realizoval S. Dalbro a v roku 1986 odrodu vybral zo selekcie semenáčov A. Thuesen, v roku 1989 odrodu prvýkrát popísal K. Kaack. 

RAST: stredne bujný, dorastá do asi 3 m, tvorí veľa výhonov, má veľké listy.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá, s obojpohlavnými kvetmi. V rámci odrôd bazy čiernej kvitne skoro, spoločne s odrodou Samidan.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká.

PLODY: stredne veľké až veľké súplodia (priemerne 58,8 g) s priemerne 264 bobuľami. Bobule sú veľké (100 plodov váži priemerne 23-33 g, priemer bobule je priemerne 6,24 mm). Plody sú lesklé, modročierne, obsahujú stredné množstvo antokyánov (priemerne 496 mg na 100 g), šťava z nich má veľmi príjemnú, kyselkavú chuť. 

DOZRIEVANIE: je skoré, už v prvej polovici augusta, dozrieva rovnomerne.

VYUŽITIE: ker je jedlý, liečivý aj dekoratívny, vhodný do menších aj väčších záhrad, živých plotov, sadov, medzí, parkov aj inej mestskej zelene. Kulinárne využitie: súkvetia sa vyprážajú, vyrába sa z nich limonáda, šumivé víno, ochucujú sa nimi krémy a zmrzliny, ale aj zavárané ovocie či džemy, napr. egrešový, dajú sa použiť ako posýpka na koláče. Plody treba pred konzumáciou aspoň 15 minút tepelne upraviť aspoň pri 50 °C a prepasírovať semienka. Veľmi chutné sú z nich sirupy, džemy a výživy (oboje najlepšie doplnené o hrušky či jablká bohaté na pektín). Dajú sa použiť aj pri pečení koláčov, výrobe omáčok a čatní, robí sa z nich džús, víno, destiláty. Využívajú sa v potravinárstve na prifarbovanie potravín. Liečivé použitie: súkvetia sa používajú na čaj proti horúčke, sú močopudné a potopudné, podporujú tvorbu mlieka a uľahčujú vykašliavanie, externe pôsobia protizápalovo. Plody majú protivírusové účinky. Technické využitie: mladé rovné konáre sa používajú pri výrobe píšťal a iných hudobných nástrojov.

STANOVIŠTE: zvláda aj polotieň, aj horšie pôdy, ale uprednostňuje slnečné, dostatočne vlhké miesto s výživnou pôdou. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná v mladom dreve, v kvete napriek skorému kvitnutiu zvykne unikať mrazom. Málo náchylná na choroby a škodcov. Dobre znáša veterné polohy, toleruje znečistenie ovzdušia.

PÔVOD: Škótsko, Galloway, Wigtown, odbornej verejnosti predstavená v roku 1871 ako Galloway Pippin, kedy od britskej Kráľovskej záhraníckej spoločnosti získala Certifikát prvej triedy. Ale zrejme je jej pôvod oveľa starší, pravdepodobne vznikla už počas 16. storočia v kláštore  Wigtown v grófstve Wigtownshire. V našich krajoch bola dlho považovaná za novú odrodu objavenú v r. 1907 pomológom Josefom Vorlom na zámockej záhrade v obci Smiřice v dnešnej ČR, než sa potvrdila identita s Galloway Pippin. Synonymá: Gallowayské, Croft en Reich, Croft St. Andrews, Croft-en-Reich, Gallibro, Gallibro Pippin, Galloway, Galloway Apple, Galloway Pepping, Galloway's, Galloway's Apple, Galway's, Galway's Pippin, Graft-en-Reich, Pepin Galloveiskii, Pepin Galloway, Fromms Renette, Der Schulmeister.

RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne bujný, vytvára rovné kmene a veľké, guľaté, rozložité a riedke koruny. Listy sú tmavozelené, letorasty takmer čierne.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, je pravdepodobne zlým opeľovačom, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače napr.: Ananásová reneta, Banánové zimné, Baumannova reneta, Bernské ružové, Blenheimská reneta, Boikovo, Discovery, Gascoyneho šarlátové, Gdanský hranáč, Gloria mundi, Golden Delicious, Hrkáč súdkovitý, Jadernička moravská, Jonagold, Kalvil biely zimný, Kidd's Orange Red, Matkino, Melrose, Ontario, Parména šarlátová, Parména zlatá zimná, Peasgoodovo, Pinova, Pottovo, Spartan, Wealthy, Zuccalmagliova.

PLODNOSŤ: stredne skorá až neskoršia, stredne vysoká, pri prebierke pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 120-220 g z vysokokmeňov, z nižších tvarov aj 320 g), sploštene guľovité, nesúmerné. Šupka je pevná, hrubšia, hladká, suchá, matne lesklá, slamovo- či citrónovožltá s charakteristickými výraznými hrdzavými lenticelami rôznych tvarov, jemne voňavá. Dužina je biela, hrubozrnná, šťavnatá, stredne tuhá až mäkšia, na vzduchu len málo hnedne. Chuť je veľmi dobrá, osviežujúca, sladkokyslastá.

DOZRIEVANIE: zber v 1. polovici októbra, konzumne dozrieva v decembri až januári, skladovateľné su plody do marca (až apríla). Plody vo vetre predčasne nepadajú.

VYUŽITIE: plody na priamy konzum, najmä vo vyšších polohách, na sušenie, muštovanie, výrobu kompótov a výborné na pečenie, najmä na štrúdľu.

STANOVIŠTE: slnečné, aj otvorené, veterné, je málo náročná na pôdu, ale obľubuje vlhkejšie a ťažšie pôdy. Je vhodná najmä do stredne teplých a chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve a v kvete, dobre odolná voči múčnatke, chrastavitosti a rakovine, v teplých suchých polohách býva častejšie červivá, teda napádaná obaľovačom jablčným. Plody sú pri skladovaní náchylné na vnútornú hnilobu.

PÔVOD: Rusko, Novočerkask, Vserossijskij NIIViV im. Ya. I. Potapenko, vyšľachtený ako medzidruhový kríženec Vitis vinifera a Vitis labrusca, konkrétne odrôd Frumoasa Albe x Vostorg. Synonymá: Keša-1, Keša-2, FV-6-6, Талисман.

RAST: veľmi bujný. Listy sú veľké, päťlaločné, hlboko vykrajované a s ostro zúbkovaným okrajom. Výhony veľmi dobre vyzrievajú.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivý so samičími kvetmi, na tvorbu jeho veľmi veľkých bobúľ so semenami potrebuje inú obojpohlavnú odrodu v dosahu. Pri nedokonalom opelení dochádza k prepadu kvetov a tvorbe menších, partenokarpických plodov (= hráškovatenie). Bez prítomnosti opeľovača vie tvoriť partenokarpické veľké bezsemenné bobule (do 5 g). Vhodné opeľovače: napr. rodičovské odrody Vostorg a Frumoasa Alba.

PLODNOSŤ: veľmi skorá (už 2. rok po výsadbe), vysoká.

PLODY: strapce sú veľmi veľké (priemerne 800-1100 g), stredne husté, niekedy riedke, najčastejšie kónického tvaru. Bobule sú veľmi veľké (priemerne 35x31 mm, 12-16 g, niekedy až 20-25 g). Šupka je zelenožltá. Dužina je, obsahuje 1-3 semená. Chuť je harmonická, v plnej zrelosti niekedy s muškátovou príchuťou. Pri degustačných hodnoteniach dosiahol 8,3 bodu z 10 možných. Cukornatosť 18-20 g/100 ml, kyslosť 5-6 g/l.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 2. polovici septembra. Strapce dobre znášajú prepravu aj skladovanie.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na výrobu kompótov, muštov či džemov a sirupov.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s dostatočne vlhkou, ale dobre priepustnou pôdou. Vhodný do teplých, stredne teplých, prípadne chránených chladných polôh - pri múroch napr.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve a pukoch do asi -25 °C. Je vysoko odolný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) (gény Rpv12 a Rpv3) aj voči botrytíde - plesni sivej (Botrytis cinerea), menej odolný voči múčnatke viniča (Erysaphe necator).

PÔVOD: takmer celá Európa až na východnú, kde prakticky chýba. Pôvodné rozšírenie zasahuje až na Kanárské ostrovy, do severozápadnej Afriky, Malé Ázie a do Strednej Ázie. U nás je to bežný druh, ktorý rastie od nížin až po horské oblasti, hlavne na suchých miestach – suchých stráňach, okrajoch lesov a polí, v okolí ľudských sídiel.

RAST: bujný, variabilný. Je to statný ker, vysoký až 3,5 m a široký asi 3 m, niekedy rastie aj ako liana až do dĺžky 10 m. Konáre majú ostne, plodonosný obrast je bez ostňov. Listy sú zložené, nepárno perovité, najčastejšie tvorené 5-7 lístkami, lístky na okraji zubaté.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne v máji až júni jemne voňavými, ružovými kvetmi rôznej intenzity, pri odkvitaní bledne až do bielej. Kvety vyrastajú v skupinách po 1–5, korunné lístky sa navzájom dotýkajú. 

PLODNOSŤ: skorá, vysoká.

PLODY: šípky rôznej veľkosti a tvaru od guľatých až po oválne, v rôznych odtieňoch oranžovej a červenej.

DOZRIEVANIE: v októbri až v decembri.

VYUŽITIE: je vhodná najmä do voľne rastúcich nepriestupných živých plotov do menších a väčších záhrad, parkov či inej mestskej zelene, do včelníc, medzí a na pastviny. Konáriky so zrelými šípkami sa dajú použiť na rez do vázy či iné floristické využitie - ikebany, vence apod. Kulinárne využitie: síce len jemne voňavé a horkasté, ale jedlé kvety sa dajú použiť čerstvé na ozdobenie dezertov, šalátov. Šípky sú, tak ako všetky šípky, jedlé a použiteľné po premrznutí za surova alebo sušené do čaju. Šípky obsahujú veľa vitamínu C, A a E a flavonoidov. Olej z nich lisovaný je veľmi cennou kozmetickou surovinou do krémov, balzámov apod. 

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje hlinité pôdy s dostatočnou vlhkosťou, ale dobrým odvodnením, ale je nenáročná na pôdu. Vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve a obvykle uniká neskorým jarným mrazom v kvete. Je silne vetruodolná a po zakorenení aj dobre suchuvzdorná. V rôznej miere odolná voči múčnatke, hrdzi a čiernej škvrnitosti.

PÔVOD: pôvodný druh Pistácia pravá (Pistacia vera) zo Strednej Ázie, najmä z Iránu, Iraku a Turkestanu. Tam v drsných a suchých horách, kde je v lete veľmi horúco a v zime mrazivo a sucho, prežíva vo forme riedkych lesostepí. Semená tejto odrody boli aj s ďalšími privezené v roku 1929 z Iránu z mesta Kerman do USA, kde bola na malej experimentálnej farme na Chico vybraná v roku 1952 ako perspektívna odroda a v roku 1957 uvedená na trh.

 
RAST: je slabší. Je to nižší, opadavý strom s rozložitou až mierne previsnutou korunou, dosahujúci u nás výšku asi 4 až 6 m a šírku 3 až 5 m. V Stredozemí sa zvykne sadiť v spone 5x6 m až 7x7 m. Pistácie sú vo svojej domovine veľmi dlhoveké stromy, môžu sa dožiť aj niekoľko storočí.

 
OPEĽOVACIE POMERY: pistácia je dvojdomá, vetrom opelivá rastlina, Kerman samčia odroda, na tvorbu plodov vyžaduje opelenie samičou odrodou Peters. Vrcholíkovité súkvetia kvitnú neskoro v rámci pistácií, asi v polovici apríla. Jej súkvetia sú veľké, voľnejšie. Na vyvolanie kvitnutia je potrebné dostatočne dlhé chladné obdobie, približne 800-1000 hodín pri teplote nižšej než 7,2 °C.

 
PLODNOSŤ: skorá (do 5-6 rokov po výsadbe), vysoká, niekedy striedavá, dosť závislá na priebehu počasia, vyžaduje veľa tepla.

 
PLODY: veľké trsy oválnych až guľatých plodov - kôstkovíc, ktoré sú stredne veľké až väčšie (priemerne asi 2 cm). Šupka s tenkou dužinou vonia živične a po úplnom dozretí sa sfarbí do žiarivočevenej farby. Hladká krémovo sfarbená kôstka, ktorá pri správnom dozretí stvrdne a otvorí sa, ukrýva veľké, zelené, sladké, výživné a chutné jadro. Časť plodov sa nevyvinie správne a kôstky sú buď prázdne, alebo neprasknú a neotvoria sa.

 
DOZRIEVANIE: neskoré, koncom septembra až začiatkom októbra. Potrebuje približne 180-190 dní pri sume aktívnych teplôt 2010 °C.

 
VYUŽITIE: strom pôsobí veľmi exoticky a okrasne a hodí sa na spestrenie chránenej záhrady, terasy či strešnej záhrady. Jadrá plodov najmä na priamy konzum, prípadne výrobu cukroviniek a zmrzliny. 

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s dobre odvodnenou pôdou len mierne kyslou, neutrálnou alebo zásaditou do pH maximálne 8, optimálne medzi 6-8. Vyvarovať sa treba prílišnému prehnojeniu pôdy. Vhodná do najteplejších oblastí Slovenska, prípadne do veľkých kvetináčov ako prenosná rastlina, ani nie kvôli mrazu, ale kvôli riziku premokrenia pôdy počas zimy. 

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolná v dreve do približne -15 °C, ale vyžaduje suchšiu, dobre odvodnenú pôdu počas zimy. Na použitom podpníku UCB1 je odolnejšia voči verticíliovému vädnutiu.

PÔVOD: Belgicko, 1. pol. 19. st., ovocinár Courtray

 
RAST: stredný rast, vytvára vysoko ihlanovitú korunu.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá. Vhodné opeľovače: Avranšská, Clappova maslovka, Madame Verté, Parížanka, Trévouxská, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: do 5 rokov po výsadbe, úrodnosť veľká, každoročná.

 
PLODY: veľké plody hruškovitého tvaru (niekedy viac guľovitý, niekedy viac zúžený). Hladká a lesklá šupka je zelená, husto pokrytá bledohrdzavými bodkami a pri kalichu hnedošedou hrdzou. Biela, pod šupkou zelenkastá dužina je silno šťavnatá, maslová, chuťovo výborná, polosladká, korenistá s jemne pikantnou trpkastou príchuťou.

 
DOZRIEVANIE: zber v 1. pol. októbra, konzumná zrelosť: postupná, od 2. pol. novembra; skladovateľnosť do januára až marca.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, sušenie, výroba destilátu, džemov, zaváranie.

 
STANOVIŠTE: odrode sa darí na chránenom stanovišti a v hlbokej, hlinitej, dostatočne vlhkej a teplej živnej pôde, neznáša suché, či naopak príliš mokré, studené pôdy. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve a kvete, v nevhodných podmienkach náchylná na chrastavitosť.

PÔVOD: Nemecko, Geisenheim nad Rýnom, vypestoval Rudolf Goethe ako semenáč Landsberskej renety v roku 1882, v roku 1891 prvýkrát rodila. 

RAST: v mladosti bujný rast, čoskoro ustáva, vytvára širokokužeľovitú až previsnutú korunu. 

OPEĽOVACIE POMERY: dobrý opeľovač, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače napr.: James Grieve, Ananásová reneta, Coxova reneta, Parména zlatá zimná.

PLODNOSŤ: skorá, každoročná, veľmi bohatá. 

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 150-190 g, ale aj 320 g, pri preplodení na vysokokmeni len okolo 130 g), tupo rebernaté, sploštené. Šupka je lesklá, mastná, žltozelená, v plnej zrelosti sýtožltá s nepatrným svetločerveným líčkom. Dužina je žltkastá, jemnozrnná, veľmi šťavnatá. Chuť je výborná, sladkokyselkavá, mierne korenistá, aromatická. Má vyšší obsah vitamínu C.

DOZRIEVANIE: zber v polovici októbra, konzumne dozrieva v decembri, uskladnené plody vydržia v dobrom stave do marca až apríla.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, muštovanie, ale aj ďalšie všestranné spracovanie, najmä sušenie či pečenie alebo výrobu výživ. Plody sú vhodné proti prekysleniu žalúdka.

STANOVIŠTE: slnečné a teplé, otvorené polohy a hlboké hlinité pôdy. Neznáša mrazové polohy, je vhodná do teplých a stredne teplých polôh. 

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve aj kvete, menej odolná voči chrastavitosti, stredne odolná voči múčnatke, mierne náchylná na rakovinu, moníliu a vošku vlnačku krvavú.

PÔVOD: Nemecko, Staatliches Weinbauinstitut Freiburg, kríženec Solaris a Gelber Muskateller (Muscat Blanc), 1987.

 
RAST: bujný, silne olistený.

 
OPEĽOVACIE POMERY: obojpohlavný, samoopelivý.

 
PLODNOSŤ: stredne vysoká.

 
PLODY: strapec stredne veľký, voľný, bobule stredné veľké, guľaté, šupka zelenožltkastá, dužina s vyšším obsahom kyselín, chuť muškátová, pripomína vôňu liči.

 
DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, v auguste.

 
VYUŽITIE: vhodný na výrobu muškátového vína a sektu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s úrodnou, dostatočne vlhkou pôdou. Má menšie nároky na stanovište.

 
ODOLNOSŤ: dobre odolný voči hubovým chorobám a mrazom. Silne odolný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola), stredne až silne voči múčnatke (Uncinula necator) a stredne voči botrytíde (Botrytis cinerea).

PÔVOD: Francúzsko, jedna z najstarších odrôd, nájdená v roku 1786 ako náhodný semenáč v Isère v bývalej provincii Dauphiné.

 
RAST: bujný, dorastá do výšky aj šírky 10-20 m, tvorí v mladosti pyramidálne, neskôr široko guľovité, rozložité, málo husté koruny. Raší neskoro.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivý, kvitne neskoro, samčie kvety rozkvitajú až o 12 dní skôr než prvé samičie kvety, ale majú asi 8 dní prekryv v kvitnutí. Sama je veľmi dobrým opeľovačom pre neskoršie kvitnúce odrody, tvorí množstvo peľu, používa sa ako opeľovač najmä pre odrodu Chandler v pomere 3:30 až 1:30. Vhodné opeľovače: Chandler, Bucaneer, Pedro, Mars, Lake, Jupiter, Fernor.

 
PLODNOSŤ: skorá (už v 3. roku po výsadbe, ale väčšie až v 7.-8. roku), vysoká, pravidelná. 25-ročný strom dá 50-75 kg orechov ročne. Plodí najmä na konci jednoročných výhonov.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 9-12 g, 45x38 mm), oválne. Škrupina je tenká a pevne zatvorená, mierne zvrásnená, ľahko lúskateľná. Jadro je svetlohnedé, stredne veľké (priemerne 5,5 g) a dobre vypĺňa škrupinu (45 % hmotnosti plodu). Kvalita jadra je vynikajúca, je výnimočne chutné, sladké, aromatické, bez horkosti.

 
DOZRIEVANIE: neskoré, koncom septembra až v polovici októbra.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na cukrárenské využitie (nielen mleté orechy, ale aj vcelku).

 
STANOVIŠTE: slnečné, chránené zo severnej strany pred studeným vetrom, mimo mrazových kotlín, ideálne mierny svah s J a JV expozíciou. Pôda mu vyhovuje stredne ťažká, hlbšia, dostatočne vlhká, ale dobre odvodnená, nemá rád príliš ľahké pôdy či príliš ťažké a zamokrené pôdy, ale ani kyslé. Neznáša príliš vysokú hladinu podzemnej vody. Vhodný do všetkých pestovateľských oblastí.

 
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve, keďže neskoro raší a kvitne, obvykle uniká neskorým jarným mrazom, dobre odolná voči antraknóze a bakterióze, len na kyslých pôdach je na ne náchylnejšia.

PÔVOD: Rusko, Tomská oblasť, FGUP Bakczarskoje Rosselhozakademii, ako voľne opelený genotyp 2-64-32 vyšľachtili šľachtitelia I. K. Gidzjuk, N. V. Savinkova, A. P. Pavlovskaja a A. T. Tkačeva v roku 1987. Na západe nazývaný aj Blue Rock.

RAST: stredne bujný až bujný, vzpriamený, dorastá do výšky 150 cm a šírky 120 cm.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá odroda, pre zabezpečenie lepšieho opelenia je pri výsadbe vhodné kombinovať viac odrôd zemolezu. Vhodné opeľovače: Bakčarskij Velikan, Doč Velikana, Jugana, Streževčanka, Vostorg, Aurora.

PLODNOSŤ: je skorá, stredná až vyššia, priemerne 3,5 kg/krík, 11,5 t/ha.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 1,6 g, maximálne 2,6 g), podlhovasté, vretenovité, tmavofialové so silným osrienením, takže vyzerajú ako svetlomodré. Šupka je hrubšia. Obsahujú stredné množstvo semienok. Chuť je výborná, sladkokyslá, príjemne aromatická a pri testovaní chuti dosiahla 4,9 bodov na 0-5 bodovej škále.

DOZRIEVANIE: skoré, už aj v 1. polovici mája.

VYUŽITIE: na priamy konzum, do dezertov, koláčov, džemov či sirupov. Dobre znášajú prepravu.

 STANOVIŠTE: slnečné stanovište alebo polotieň. Odroda nenáročná na pestovanie, na rozdiel od čučoriedok nevyžaduje kyslú pôdu. Odvďačí sa za dostatočnú vlahu.

ODOLNOSŤ: silne mrazduvzdorný v dreve (do -40 °C) aj v kvete (do -7 °C).

PÔVOD: Švajčiarsko, škôlka a záhradníctvo Lubera.

 
RAST: stredne bujný, polovzpriamený, dorastá do výšky 120-180 cm a šírky 40-80 cm a tvorí málo bočných výhonov. Výhony sú beztŕnne. Odporúčame pestovať v radoch so vzdialenosťou rastlín 50 cm a medziradovou vzdialenosťou asi 180 cm s oporou (plot, drôt). Rastliny vyžadujú okopávku a zamulčovanie, v zatrávnení strádajú, v suchom lete pravidelnú zálievku, koncom februára / začiatkom marca pravidelný rez odrodeného dreva.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne v máji až v auguste.

 
PLODNOSŤ: vysoká.

 
PLODY: veľmi veľké, kužeľovité, žiarivočervené, pevné. Chuť je výborná, vyvážene sladkokyslá a aromatická. Plody sa ľahko oberajú.

 
DOZRIEVANIE: 2x rodiaca odroda: 1. úroda začiatkom júna na minuloročných výhonoch a 2. úroda od začiatku septembra do októbra na letorastoch.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj všestranné spracovanie a mrazenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, s humusovitou, úrodnou, vlhkou, ale dostatočne odvodnenou pôdou. Vhodná do teplých a stredne teplých polôh kvôli času druhého dozrievania.

 
ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolná.

PÔVOD: Maďarsko.

RAST: ker, prípadne nízky strom rozložitého tvaru, vo vyššom veku má tendenciu rásť viac do šírky, ako do výšky, dorastá do 3 až 5 m.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké (20-30 g, 4-6 cm), sploštene guľovité, zelenej farby, postupne hnednú. Zrelé sú po uhniličení buď pôsobením mrazu alebo pri zbere pred mrazmi postupne počas uskladnenia. Vtedy majú príjemne kyslosladkú, pikantnú chuť. Pripomínajú džem či pikantnú výživu obranú priamo zo stromu.

DOZRIEVANIE: skoré, v októbri.

VYUŽITIE: priamy konzum aj spracovanie na výživy, džemy, ovocné kože, likéry.

STANOVIŠTE: vyhovujú jej nižšie aj stredné polohy, rastie a prosperuje aj vo vyšších, ideálne chránených lokalitách. Obľubuje ľahšie, priepustné pôdy s dostatkom vápniku, pri adekvátnej výžive však prosperuje aj na menej kvalitných, ťažkých a plytkých ílovitých pôdach.

ODOLNOSŤ: odroda je mrazuodolná do cca. -25 °C, uniká neskorým jarným mrazom, odolná voči chorobám.

PÔVOD: ČR, veľmi stará odroda neznámeho pôvodu známa už z 18. storočia, kedysi veľmi rozšírená ako najskoršia česká odroda. Synonymá: Jakubka jaroměřická.

 
RAST: bujný, zdravý, vytvára obrovské, široko rozložité, ihlanovité koruny. Jej stromy sú veľmi dlhoveké.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne neskoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače neboli preskúmané, ale podľa času kvitnutia by to mohli byť: Boscova fľaša, Clappova maslovka, Dekanka Robertova, Esperenova bergamotka, Guyotova, Hardenpontova, Jeanne d' Arc, Madame Verté, Magdalénka, Nelisova zimná, Olivier de Serres, Sterkmanova, Viennská, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: neskorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: malé, cibuľovité, s veľmi dlhou stopkou. Šupka je žltozelená, s malým, oranžovočerveným líčkom. Dužina je polojemná. Chuť je sladkokyslastá, dobrá.

 
DOZRIEVANIE: veľmi skoré, v 2. polovici až koncom júla, vydržia len niekoľko dní až týždeň, majú sklony k hniličeniu.

 
VYUŽITIE: na rýchly priamy konzum, ale najmä na lekváre, destiláty, mušty a sušenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, je nenáročná na pôdu. Vhodná najmä do alejí a väčších sadov. Je vhodná aj do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete a silne odolná voči chrastavitosti a ďalším chorobám, netrápia ju ani škodcovia, len osy rady vyhľadávajú plody.

PÔVOD: USA, Illinois, Carbondale, výsledok spoločného šľachtiteľského programu výskumných inštitúcií z Illinois, Ohia a Marylandu, vyšľachtil ho J. W. Hull v roku 1968 skrížením odrôd SIUS 47 x Thornfree, ktorý vybral v rok 1972 a pomenoval po Chesterovi Zychovi, bývalom ovocinárskom výskumníkovi na University of Illinois. Celé meno odrody je Chester Thornless a na trh bola uvedená v roku 1985.

 
RAST: je veľmi bujný, vie dorásť aj 3-4 m za sezónu či viac, polovzpriamený, výhony sú beztŕnne. Odporúčame pestovať v rade s oporou (plot, drôt). Rastliny vyžadujú okopávku a zamulčovanie, v zatrávnení strádajú, v suchom lete pravidelnú zálievku, koncom februára / začiatkom marca pravidelný rez odrodeného dreva.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne zároveň s odrodou Hull Thornless.

 
PLODNOSŤ: je všeobecne veľmi vysoká, má až dvojnásobok či trojnásobok násady plodov na laterálnych konároch, ale plodnosť je dosť variabilná podľa lokality, od 4,9 kg/rastlinu po 30 kg/rastlinu, či od 4,2 t/ha až po 34 t/ha.

 
PLODY: sú stredne veľké až veľmi veľké (3,5-8,2 g, priemerne 5-6,5 g), guľaté až oválne, tmavo čierne, stredne lesklé, veľmi pevné s množstvom kôstkovičiek, plod stredne silne drží na lôžku. Chuť je sladkokyslá (priemerne 7-13,3 °Brix). Semená sú relatívne malé. Plody majú vysoký obsah vitamínu C (priemerne až 128 mg/kg), antokyánov (166,5 mg/100 g), polyfenolov (2,9 mg/100 g) a šťavy (priemerne 72 %).

 
DOZRIEVANIE: je neskoré, počas veľmi dlhej doby (40 dní) od začiatku či polovice augusta do prvých mrazov.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum a najmä na spracovanie na šťavy, sirupy, džemy, kompóty, mrazenie. Vďaka pevnosti má veľmi dobrú trvanlivosť v čerstvom stave.

 
STANOVIŠTE: slnečné, so stredne úrodnou, dostatočne vlhkou pôdou, nenáročná na pôdu. Vhodná do stredných a vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve (pri -28 °C len minimálne poškodenie), kvety unikajú poškodeniu mrazom. Plody sú náchylnejšie na poškodenie úpalom. Je málo náchylná na verticíliové vädnutie (Verticillium dahliae), poškodenie hubami Fusarium či Alternaria, silne odolná voči odumieraniu výhonov spôsobenému hubou Botryosphaeria dothidea, náchylnejšia na poškodenie bakteriálnou spálou (Erwinia amylovora).

PÔVOD: Japonsko

RAST: dospelý strom dosahuje výšku 4-5 m a úrodnosť 

OPEĽOVACIE POMERY:

PLODNOSŤ: približne 20 kg/strom/rok.

PLODY: sú veľké, ploché, so 4 stranami a 4 plytkými drážkami. Šupka je tvrdá, lesklá oranžovočervená. Dužina je žltooranžová, pri zbere tvrdá, v konzumnej zrelosti mäkká a šťavnatá. Plody sú typu PVA = pollination variant astringent = trpké pri zbere, bez ohľadu na to, či sú plody opelené alebo nie (keď sú, tak len dužina s hnedými fľakmi okolo semien je netrpká, hoci táto odroda veľmi semená netvorí). Zrelá dužina je veľmi chutná, sladká, s iným chuťovým profilom než majú odrody Jiro, Fuyu či Hana Fuyu, keďže tu hlavné cukry predstavujú glukóza a fruktóza (nie sacharóza), a kyselina citrónová (nie jablčná).

DOZRIEVANIE: stredne skoré, zber v 2. polovici októbra, konzumne dozrievajú cca. po 2 týždňoch skladovania v izbovej teplote, najlepšie medzi jablkami.

VYUŽITIE: celý strom je veľmi dekoratívny, najmä v čase dozrievania plodov. Kulinárne využitie: plody na priamy konzum a na spracovanie na džemy, vína a aj na sušenie. Liečivé využitie: plody sa používajú proti kašľu, na podporu trávenia, proti zápche a hemoroidom, po uvarení zas proti hnačke. Usušené plody sa používajú pri problémoch s prieduškami, nezrelé plody pri vysokom krvnom tlaku. Technické využitie: Nezrelé plody a kôra obsahujú taníny, ktoré sa využívali pri farbení a konzervácii dreva. Drevo je tvrdé a trvanlivé, s krásnym zrnom, používa sa na výrobu nábytku.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené pred vetrom, preferuje kvalitné, hlboké, hlinité pôdy, ale znesie akékoľvek pôdy, ak sú dostatočne odvodnené. Vhodný najmä do teplých, vinohradníckych oblastí.

ODOLNOSŤ: je mrazuvzdorný v dreve asi do -18 °C, v kvete väčšinou uniká neskorým jarným mrazom, ale kvety poškodzuje už mráz medzi -1 °C a -2 °C.

PÔVOD: Slovensko, Borovce / VŠS Veselé pri Piešťanoch, vyšľachtili v roku 1964 Pavol Cifranič a Teodor Malík ako kríženec odrody Maďarská a zmesi peľu od Achrori, Arzami a Zard (podobne ako Barbora), odroda registrovaná v roku 1991.

RAST: bujný, tvorí previsnutú korunu.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro. Vhodné opeľovače podľa času kvitnutia: Bhart (Orangered), Hargrand, Harlayne, Kioto, Ledana, Leala, Maďarská, Minaret, Paviot, Rakovského, Sabinovská, Velbora, Velkopavlovická, Velita, Veselka, Vestar.

PLODNOSŤ: neskorá, stredne vysoká, niekedy striedavá.

PLODY: stredne veľké, guľaté, mierne nesúmerné, hladké. Šupka je len slabo plstnatá, oranžová s pomerne výrazným červeným líčkom. Dužina je oranžová, mäkká, jemná, veľmi šťavnatá, veľmi dobre odlučiteľná od kôstky. Chuť je sladkokyslá až kyslosladká, pri plnom vyzretí až sladká, dostatočne aromatická, veľmi dobrá. Jadro kôstky je sladké.

DOZRIEVANIE: skoré, dozrieva počas 1. a 2. dekády júla, 9 dní pred Velkopavlovickou.

VYUŽITIE: je využiteľná univerzálne, najmä na priamy konzum, ale aj na výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátov, na sušenie.

STANOVIŠTE: slnečné, výhrevné stanovište, pôdy živné, priepustné, primerane vlhké. Vhodná do teplých a stredne teplých oblastí pre marhule.

ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolná v dreve, v kvetných pukoch aj kvete, silne odolná voči voči hnednutiu listov (Gnomonia erythrostoma).