Ovocné

PÔVOD: Rusko, semenáč neznámeho zrejme z okolia Moskvy už z 18. storočia, kedy bola nazývaná Aporta. Na začiatku 19. storočia ju priviezol škôlkar (James) Lee do Anglicka, kde ju premenoval Alexander I. a odtiaľ sa rozšírila do sveta. Synonymá: Kaiser Alexander, Alexander I., Aporta, Aporta Nalivia.

RAST: bujný, tvorí široko rozvetvené, guľovité, neskôr rozložité koruny. Je veľmi dlhoveká.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne stredne skoro a je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače napr.: Ananásová reneta, Baumannova reneta, Bernské ružové, Cellini, Croncelské, Discovery, Gascoyneho šarlátové, Gdanský hranáč, Golden Delicious, Hammersteinovo, Hrkáč súdkovitý, Jadernička moravská, Jonagold, Kalvil biely zimný, Kidd's Orange, Landsberská reneta, Matkino, Melrose, Ontario, Parména zlatá zimná, Peasgoodovo, Pinova, Reneta šarlátová, Spartan, Wealthy, Zuccalmagliova reneta atď.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, mierne striedavá, čo sa týka veľkosti úrody.

PLODY: sú veľké až veľmi veľké (priemerne 230 g, ale aj 600 g), široko tupo kužeľovité. Šupka je jemná, lesklá, polomastná, svetložltá až slamovožltá, skoro celá prekrytá karmínovočerveným pruhovaním a mramorovaním. Dužina je zelenobiela až biela, pod šupkou žltkastá, mäkká, šťavnatá, na vzduchu len málo hnedne. Chuť je sladkokyslá, len jemne korenistá.

DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, dozrieva v októbri, uskladnená v chlade vydrží do novembra či decembra.

VYUŽITIE: plody najmä na priamy konzum, sušenie a ďalšie kuchynské využitie ako pečenie, výrobu výživ, kompótov či džemov.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred silnými vetrami, ale dostatočne vzdušné. Pôdu  uprednostňuje ľahšiu, ale dostatočne vlhkú, neznáša suchú pôdu. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných, ale chránených polôh, kde má aj vyfarbenejšie a zdravšie plody.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete, menej odolná voči chrastavitosti a monilióze plodov v polohách, kde sa zdržiava vlhký vzduch.

PÔVOD: Francúzsko, našiel ju ako náhodný semenáč M. Olivier v Anger, v roku 1870 uvedená na trh.

 
RAST: na začiatku bujný, vzpriamený rast, koruna prirodzene široká až vysoko pyramídovitá, neskôr pri nástupe do plodnosti rast slabne, bohatý, krátky plodonosný obrast. Vyžaduje kvalitný rez.

 
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne stredne skoro, dlho, kvety dobre mrazuodolné, dobre opeľuje iné odrody. Vhodné opeľovače: BlumenbachovaBlumenbachova, Krivica, Clappova, Hardyho maslovka, Parížanka.

 
PLODNOSŤ: skorá - do 5 rokov po výsadbe, veľmi vysoká a pravidelná, neskôr často preplodzuje, niekedy je potrebná prebierka.

 
PLODY: veľké až veľmi veľké, baňaté, hruškovité až zvoncovité, väčšinou veľmi pravidelné, čiastočne mierne rebrované alebo vypuklé, smerom k stopke sa viac alebo menej zužujúce. Šupka tenká a jemná, chúlostivá na otlačenie najmä v plnej zrelosti, prevažne hladká, mierne lesklá až trochu mastná, zelená až zelenožltá, na slnečnej strane sa zriedkavo objavuje oranžové alebo svetlohnedočervené líčko, len veľmi zriedkavo hrdzavé. Dužina žltobiela, pod šupkou niekedy zelenkavá, v priaznivých pôdnych podmienkach maslovitá, rozplývavá, veľmi šťavnatá, niekedy okolo jaderníku mierne kamienkovitá. Chuť je sladká, mierne kyselkavá, viac alebo menej korenistá.

 
DOZRIEVANIE: zber od konca septembra do polovice októbra, čo najneskôr. Konzumná zrelosť: od decembra po január až február, počas skladovania šupka mierne zhnedne.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, výroba kompótov, lekvárov, muštov.

 
STANOVIŠTE: teplé, chránené pred vetrom, vo vinohradníckych oblastiach, v chladnejších polohách majú plody repovitú chuť. Relatívne nízke nároky na kvalitu pôdy, ale najviac prosperuje v priepustných pôdach bohatých na humus a živiny, dobre zásobených vodou.

 
ODOLNOSŤ: na vlhkých uzavretých polohách náchylná na chrastavitosť, v príliš mokrých pôdach na chlorózu, inak zdravá. Menej mrazuodolná.

PÔVOD: Francúzsko, Troyes, vypestoval škôlkar Guéniot ako kríženec Dekanky zimnej a Arenbergovej maslovky, prvýkrát rodila v r. 1862

 
RAST: stredne bujný až bujný, vzpriamený. Má zvláštne zdrsnenie kôry aj borky na starších konároch, ktoré sú ale úplne zdravé. Koruna je riedka široko ihlanovitá.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Drouardova, Guyotova, Madame Verté.

 
PLODNOSŤ: neskoršia, vysoká, pravidelná, nepreplodzuje.

 
PLODY: sú veľké a ťažké (niekedy až 350-450 g), valcovitého tvaru. Šupka je sivozelená až žltá, husto pokrytá svetlo hrdzavými lenticelami. Dužina je takmer biela, mäkká, veľmi šťavnatá. Chuť je polosladká, príjemne korenistá a trpkastá, s osobitou príchuťou.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom septembra až začiatkom októbra, treba ju zbierať ešte v zelenom, tvrdšom stave, keď zelená farba začína blednúť. Konzumne dozrieva 10-14 dní po zbere, vydrží do konca októbra aj dlhšie. Plody ľahko padajú vo vetre.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a výrobu džemov, ale aj na sušenie, pečenie, muštovanie a výrobu kompótov či destilátov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, darí sa jej najmä v hlbokých a teplých pôdach, v polohách chránených pred vetrom. V nevhodných pôdach zle rodí, listy trpia chlorózou (žltnutím) či zasychajú.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve a kvete, odolná voči chrastavitosti, môže byť napadnutá múčnatkou jabloňovou. "

PÔVOD: Francúzsko, INRA, vyšľachtená ako kríženec odrôd Cristomorto × Aï, uvedená na trh v roku 1969.

RAST: bujný, vzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: je cudzoopelivá (má alely S₁S₃), hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne neskoro až veľmi neskoro. Vhodné opeľovače napr.: Ferraduel, Supernova, Lauranne, Tuono, Genco, atď.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká.

PLODY: sú veľké. Škrupina je tvrdá. Jadrá sú veľké (priemerne 1,5-1,8 g, asi 38 % hmotnosti plodu), podlhovasté, jemne zvrásnené, stredne hnedé, stredne tvrdé a stredne chrumkavé. Podiel dvojitých jadier je veľmi nízky až žiadny (<1 %). Chuť je jemne sladkastá, stredne výrazná. Má vysoký obsah tuku (55,4 g/100 g).

DOZRIEVANIE: je skoré, začiatkom septembra, asi 3 dni po Nonpareil. Plody sa ľahko zbierajú.

VYUŽITIE: okrasné využitie: stromy sú okrasné a silne voňavé na jar, keď sú bohato zakvitnuté, ale dekoratívne sú aj v lete bujným rastom, olistením a plodmi a sú veľmi atraktívne pre opeľovače. Kulinárne využitie: jadrá plodov na konzumáciu v čerstvom stave a na výrobu cukroviniek, pečených a obaľovaných mandlí, marcipánu, na získavanie oleja na kulinárne aj kozmetické účely atď., kvety na ovoňanie kuchynských olejov, dužina a šupka nezrelých plodov po vysušení ako korenie. Technické využitie: škrupinky jadier napr. na kúrenie.

STANOVIŠTE: slnečné, stredne ťažká až ľahšia pôda bohatá na humus a živiny. Vhodná pre teplé a stredne teplé oblasti, prípadne chránené chladnejšie oblasti.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolná v dreve, v kvete vďaka veľmi neskorému kvitnutiu lepšie uniká neskorým jarným mrazom. Je stredne odolná voči monílii (Monilinia spp.), náchylná na rakovinu konárov (Diaporthe amygdali), tolerantná voči červenej škvrnitosti listov (Polystigma amygdalinum) a odolná voči dierkovitosti listov (Wilsonomyces carpophilus). Vďaka tvrdej škrupinke je dobre odolná voči vtákom, veveričkám či hmyzu. Po zakorenení je relatívne dobre odolná voči suchu.

PÔVOD: Škótsko, Carrington pri Edinburghu, vypestoval z voľne opelených semienok odrody Pottovo vysiatych v roku 1878 James Grieve.

RAST: rast stredne bujný, neskôr slabší, koruna rozložitá, kužeľovitá.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je výborným opeľovačom pre iné odrody. Vhodné opeľovače napr.: Alkmene, Bismarkovo, Boikovo, Coxova reneta, Dukát, Gloster, Golden Delicious, Hájkova muškátová reneta, Idared, Jonathan, Lord Lambourne, Matkino, McIntosh, Oldenburgovo, Ontario, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné, Spartan, Starking Delicious, Starkrimson, Wealthy atď.

PLODNOSŤ: skorá, bohatá a pravidelná.

PLODY: stredne veľké, guľovité až kužeľovité, šupka hladká, zelenožltá, neskôr žltá s červeným pruhovaním a na slnečnej strane s červeným rozmytým líčkom. Dužina biela až krémová, jemná, šťavnatá s dobrou sladkou až kyslastou chuťou.

DOZRIEVANIE: zber august až september, konzumná zrelosť hneď po zbere. Skladovateľnosť do konca septembra, v chladiarňach do januára. Po zbere sa plody ľahko otláčajú. 

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na muštovanie, výrobu výživ či pečenie.

STANOVIŠTE: slnečné, odroda je nenáročná na polohu a pôdu, s výnimkou mrazových dolín a ťažkej, ílovitej pôdy. Je vhodná do teplých, stredne teplých a chránených studených polôh. 

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v kvete, stredne v dreve, silne odolná voči múčnatke, stredne voči chrastavitosti, v ťažkej, ílovitej pôde náchylná na rakovinu. Je citlivejšia na moniliózu a napadnutie voškou vlnačkou krvavou. Pri prehnojení dusíkom trpí horkou škvrnitosťou plodov.

PÔVOD: ČR, Vřesice, vybral ju niekedy pred rokom 1954 Vilém Jašek ako cenný klon veľmi starej odrody Panenské pestovanej od nepamäti v Čechách a na Morave. Na rozdiel od pôvodnej odrody má väčšie plody.

RAST: rast zdravý, priamy. Je to strom s mohutnou a vznosnou, guľovitou korunou, spodné vetvy sa mierne skláňajú.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, dobre sa opeľuje a je dobrým opeľovačom pre iné odrody. Vhodní opeľovači: Bernské ružové, Coxova reneta, Jonathan, Landsberská reneta, Laxton's Superb, Malinové holovouské, Malinové hornokrajské, Matkino, Mclntosh, Ontário, Parména zlatá zimná, Red Delicious, Sudetská reneta, Watervlietské mramorované, Wagenerovo.

PLODNOSŤ: stredne skorá, vždy po 2 až 3 rokoch veľmi hojná.

PLODY: malé, častejšie stredne veľké, najčastejšie tupo kužeľovité, pripomína vajíčko skosené z oboch pólov, niekedy je aj guľaté. Šupka je lesklá, takmer celá súvislo červená, niekedy červeno pruhovaná, pri zbere modravo osrienená. V zatienenej polovici plodu presvitá základná žltozelená farba. Dužina je biela, pod šupkou niekedy naružovelá, jemná, hustá, šťavnatá, sladká až ľahko kyslastá, príjemne voňavá, výborná.

DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, konzumná zrelosť v novembri, skladovateľnosť bez straty chuti do decembra, celkovo až do apríla.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale výborná aj na sušenie (dužina ostáva biela), výrobu muštu, vína, destilátov. Veľmi dobre znáša prepravu, v mieste otlačenia nehnije, len skorkovatie. Pri skladovaní nevädne, nehnije.

STANOVIŠTE: slnečné, otvorené, ale chránené pred vetrom, nižšie i vyššie polohy. Pôdy preferuje vápenité, hlboké, úrodné, dostatočne vlhké, znesie aj ílovité či hlinité premiešané so štrkom, kde sa iným jabloniam nedarí. V príliš kyprých náplavách má vyššiu náchylnosť k rakovine, v suchých pôdach sú plody drobné a opadávajú. Vhodné sú otvorené plochy, sady, veľké záhrady, aleje.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, dobre odolná voči múčnatke a chrastavitosti. V uzavretých miestach má náchylnosť k rakovine, napadá ju vlnačka krvavá.

PÔVOD: Nemecko, Berlín, škôlka BBC Baumschulen, vyšľachtil ho Hans-Joachim Albrecht a uviedol na trh v roku 1983.

RAST: bujný, bujnejší než samičie odrody, vzpriamený, ale dobre zvláda rez a dá sa tvarovať aj do živého plotu.

OPEĽOVACIE POMERY: samčia, opeľovacia odroda s vysokou násadou samčích kvetov. Vytvára veľa klíčivého peľu, opelí asi 6 samičích rastlín - podľa rozmiestnenia a prevládajúcich vetrov. Kvitne stredne dlho - od marca do apríla.

PLODNOSŤ: neplodí.

PLODY: neplodí.

DOZRIEVANIE: neplodí.

VYUŽITIE: univerzálny opeľovač, opelí všetky samičie odrody. Listy obsahujú vitamín C, antioxidanty a bioflavonoidy, konáriky aj serotonín, čaj z nich sa používa p ri prechladnutí.

STANOVIŠTE: nenáročná drevina, vyžaduje slnečné stanovište, priepustnú pôdu, dostatok priestoru - spon volíme 3x4 m.

ODOLNOSŤ: plne mrazuvzdorná odroda (do -34 °C), odolná voči chorobám a škodcom.

PÔVOD: Francúzsko, nájdená v r. 1863 ako mutácia odrody Chrupka biela. Synonymá a cudzie názvy: Chrupka červená, Rotgutedel, Fendant rosé, Chasselas rosé.

RAST: bujný, s poliehavými letorastami. Raší skoro, hneď po najskorších odrodách. Listy sú stredne veľké, stredne až hlboko vykrajované, päťuholníkové až vajcovité, má výrazne dlhé úponky. Dobre vyzrieva v dreve. Režeme na 6-8 očiek na m2.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, obojpohlavný, kvitne približne v strede júna či skôr, je náchylnejší na opad kvetov v prípade chladného a daždivého počasia.

PLODNOSŤ: priemerne 10-13 t/h.

PLODY: strapce sú stredne veľké (priemerne 152 g), valcovito kužeľovité, s rozvetveným hlavným vretenom, stredne husté. Bobule sú stredne veľké (priemerne 15-19 mm, 2,1 g), guľaté. Šupka je ružová až tmavočervená, veľmi tenká, ale stredne pevná až pevná s osrienením a priesvitnými škvrnami. Dužina je stredne pevná, šťavnatá, semenná. Chuť je sladká, plná. Cukornatosť je 16-18 °NM, obsah kyselín 7-7,5 g/l.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, začiatkom septembra, pred Chrupkou bielou.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a výrobu muštov. Menej s používa na výrobu vín, lebo mušt z nej intenzívnejšie červený.

STANOVIŠTE: slnečné. Vhodná do všetkých pôd, ale najlepšiu kvalitu dosahuje v teplých polohách na slnečných svahoch a dostatočne hlbokých pôdach zásobených živinami. V silne vápenitých pôdach trpí chlorózou. Horšie znáša dlhšie sucho.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolný v dreve a pukoch v zime až do -17 °C (vysoko v rámci Vitis vinifera), citlivejší je na neskoré jarné mrazy. Vyššie odolný voči múčnatke viniča (Plasmopara viticola) a voči botrytíde (Botrytis cinerea), menej voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola).

PÔVOD: ČR, Kyjovice, krajová odroda z Ostravska. Matečný strom sa nachádzal v bývalej zámockej záhrade v Kyjoviciach, odrodu šíril J. Kupka.

RAST: zdravý, stredne bujný, vytvára koruny najskôr vzpriamené, neskôr široké, menej pravidelné s prevísajúcimi konármi.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače neboli overené, ale podľa času kvitnutia to môžu byť napr. nasledujúce: Aker, Batul, Červené tvrdé, Čistecké lahôdkové, Hammerstein, Hájkova muškátová reneta, Jadernička Moravská, Krasokvet žltý, Solivarské ušľachtilé, Spartan, Šampion, Švajčiarske oranžové, Wesenerovo, Zvonkové.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká, každý druhý rok vyššia.

PLODY: sú stredne veľké až menšie (priemerne 160 g, 70 x 60 mm), plocho guľovité, pravidelné, len málo zhranatené. Šupka je pevná, tuhá, hladká, pololesklá, citrónovožltá s hnedastočerveným líčkom, často mramorovanom, po celom plode hrdzavé aj biele bodky, vyfarbuje sa až na jar. Dužina je pevná, šťavnatá, chrumkavá, často zelenkastá, na vzduchu len nepatrne hnedne. Chuť je sladkokyslá, bez výraznej korenitosti, jemne aromatická.

DOZRIEVANIE: zber začiatkom októbra, konzumne dozrieva v januári, vydrží do apríla. Plody predčasne nepadajú a nevädnú pri skladovaní.

VYUŽITIE: na priamy konzum a kuchynské spracovanie (pečenie, výroba výživ).

STANOVIŠTE: slnečné, otvorené, aj veternejšie, je menej náročná na pôdu. Vhodná aj do vyšších polôh, nemá rada uzavreté polohy, kde sa zdržiava vlhký vzduch. 

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete, stredne odolná voči múčnatke, menej odolná voči chrastavitosti.

PÔVOD: Nemecko, Freiburg, Staatliches Weinbauinstitut Freiburg (Štátny vinársky ústav vo Freiburgu), vyšľachtil ho v r. 1982 Norbert Becker ako kríženec odrôd Cabernet Sauvignon x Solaris.

RAST: stredne bujný. Raší skoro, súčasne s Pinot Noir. Odporúčaný je rez na 3-5 očiek na m².

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne krátko pred Pinot Noir.

PLODNOSŤ: je 13,5-16 t/ha pri cukornatosti 20 °NM a kyslosti 7,5-8,5 g/l.

PLODY: strapce sú stredne veľké, menej husté, podlhovasté, s voľne nasadenými bobuľami. Bobule sú stredne veľké, pevné. Šupka je hrubšia, pevná, tmavomodrá. Chuť je sladkokyslá, harmonická (20-24 °NM), korenistá, s výraznou vôňou cabernetov.

DOZRIEVANIE: je skoré, začiatkom až v polovici septembra, (týždeň pred Pinot Noir).

VYUŽITIE: najmä na vína bohaté na farbivá, aromatické, s vyšším obsahom tanínov, s výraznými tónmi lesného ovocia, typovo podobné vínam z Cabernet Sauvignon, obvykle s ešte výraznejšou vôňou. Mladšie vína majú typickú korenitosť, sú vhodné na dlhšie zrenie či barikovanie.

STANOVIŠTE: slnečné, pôda bohatá na živiny. Odroda vhodná aj do okrajových oblastí. Optimálne miesta pre dopestovanie kvalitného hrozna sú západné, juhozápadné svahy s celodenným slnkom a hlboké výživné pôdy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný (do -21 až -25 °C), drevo dobre vyzrieva, je náchylnejší na neskoré jarné mrazy, lebo skoro raší. Je vyššie odolný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola), stredne až vyššie voči múčnatke viniča (Plasmopara viticola) a voči botrytíde (Botrytis cinerea).

PÔVOD: Nemecko, Geilweilerhof, Julius Kühn-Institut - Institut für Rebenzüchtung, vyšľachtil ju Gerhard Alleweldt ako kríženca odrôd Diana x Chambourcin v roku 1967 a 1972 ho vybral zo vzniknutých semenáčov. Je to jedna z prvých registrovaných PIWI odrôd v Európe.

RAST: stredne bujný až bujný, stredne husto olistený, so strednou intenzitou rastu zálistkov. Listy sú okrúhle, 3- až 5-laločnaté so stredne hlbokými výkrojkami. Na dosiahnutie kvality sa odstraňujú zálistky v zóne strapcov.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý s obojpohlavnými kvetmi.

PLODNOSŤ: väčšinu ročníkov vyrovnaná, nevyžaduje prebierku strapcov počas vegetácie, stačí počaz zimného rezu nastaviť 6-8 očiek na m2.

PLODY: strapce sú malé až stredne veľké, pri základe s krídelkom, stredne husté až redšie. Bobule sú malé, guľaté. Šupka je tmavomodrá, voskovito osrienená. Dužina je ružovkastá, šťavnatá, hustá a obsahuje semená. Chuť je jemná, ovocná. Cukornatosť sa pohybuje v rozmedzí 20-24 °NM, obsah titrovateľných kyselín je nízky (5-7 g/l). Nemá v sebe drsné triesloviny.

DOZRIEVANIE: neskoré, v 2. polovici septembra.

VYUŽITIE: muštová odroda na výrobu kvalitných, odrodových, tmavočervených vín, najmä barikovaných. Chuť je intenzívna, plná, zamatová, s vôňou lesného ovocia, najmä jahôd, malín, černíc, čiernej ríbezle a čerešní či višní.

STANOVIŠTE: slnečné. Nie je náročný na stanovište, znáša širokú škálu pôd, je dobré vyhnúť sa len silne vysušeným pôdam alebo naopak veľmi vlhkým, bohatým hlbokým pôdam. Je vhodný do teplých, stredne teplých a chránených chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je dobre až veľmi dobre mrazuodolný v dreve. Je nositeľom génov rezistencie voči perenospóre a múčnatke Ren3, Ren9 a Rpv3.1. Je vyššie odolný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) - 6-7 bodov z 9, pri vyššom tlaku sa objavujú ojedinele príznaky na listoch. Je stredne odolný voči botrytíde - plesni šedej (Botrytis cinerea) vďaka strednej hustote bobúľ a ich pevnej šupke. Údaje o odolnosti voči múčnatke (Erysiphe necator) sa rôznia - 2-3 až 8 z 9 bodov, ale často býva hodnotená ako veľmi dobrá. Je stredne náchylný na spŕchanie a netrpí abiotickým vädnutím strapiny. Je vhodný na ekologické pestovanie.

PÔVOD: Nemecko, Dolné Sasko, Vienburg, okolo roku 1816 ju ako náhodný semenáč našiel hostinský Multhaupt. Synonymá: Moldenhauptrenette, Multhaupts Karminrenette, Renette Multhaupt.

RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne bujný, tvorí rozložité, ale menšie koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro až neskoro. Vhodné opeľovače neboli overené, ale podľa času kvitnutia by to mohli byť: Batul, Čistecké lahôdkové, Hájkova muškátová reneta, Hammerstein, Jadernička moravská, Krasokvet žltý, Solivarské ušľachtilé, Spartan, Šampion, Švajčiarske oranžové, Wesenerovo, Zvonkové.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké, plocho guľovité či tupo vajcovité, súmerné. Šupka je hladká, v plnej zrelosti lesklá, mierne mastná, spočiatku svetložltá, prekrytý takmer celý plod pruhovaným karmínovočerveným líčkom, s výraznými svetlými lenticelami, jemne voní. Dužina je žltobiela, jemná, šťavnatá. Chuť je veľmi dobrá, kyslastosladká, príjemne renetovitá, ale len mierne korenistá.

DOZRIEVANIE: zber začiatkom októbra, konzumne dozrieva v novembri, vydrží uskladnená do januára až februára. Plody padajú vo vetre.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a ďalšie spracovanie okrem muštovania. Plody pri skladovaní nevädnú.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred vetrom, s ľahšou, dobre priepustnou pôdou, v ťažkej, mokrej pôde majú plody sklon k hnitiu pri skladovaní. Vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: stredne až silne mrazuodolná v dreve aj kvete, zrejme silne odolná voči bakteriálnej spále (Erwinia amylovora), chrastavitosti aj múčnatke.

PÔVOD: USA, Virginia, Boyce, vyšľachtil ako semenáč Overleese a v roku 1998 uviedol na trh Robert Neal Peterson, v roku 2004 získala patent. Synonymá: PPF 1-7-1.

RAST: stredne bujný, vzpriamený až rozložitý, dorastá do výšky asi 4-5 m, vytvára guľovitú korunu. 

OPEĽOVACIE POMERY: je cudzoopelivá. Vhodné opeľovače: Susquehanna, Overleese, NC-1, Sunflower, Potomac a ďalšie odrody. 

PLODNOSŤ: je vysoká (15-22 kg ročne). 

PLODY: sú stredne veľké (priemerne 7,6x5,2x5,0 cm, 143 g), podlhovastého až zavalitého tvaru. Šupka je tenká (priemerne 0,21 mm), svetlozelená v plnej zrelosti. Dužina je šťavnatá (64,5 % hmotnosti), krémová, svetložltá, obsahuje 4-8 semien, ktoré tvoria len malú časť plodu (priemerne 6,4 % hmotnosti plodu). Chuť je jemná a lahodná chuť pripomínajúca čerimoju (Annona cherimola) či banán s mangom, je najobľúbenejšia u začiatočníkov v pestovaní asiminy. Cukornatosť je priemerne 14,4 °Brix.

DOZRIEVANIE: je skoré až stredne skoré, približne 3 týždne pred Susquehanna, po Wabash, približne od 2. týždňa v septembri až do začiatku októbra.

VYUŽITIE: Strom je veľmi dekoratívny, s krásnymi, zvončekovitými kvetmi rozkvitajúcimi ešte pred olistením a s prevísajúcimi, veľkými, exoticky pôsobiacimi listami. Kulinárne využitie: plody sú vhodné najmä na priamy konzum, ale aj na výrobu zmrzlín, džúsov, výživ či marmelád. Liečivé využitie: plody ako jemné preháňadlo, podobne ako slivky. Listy sú močopudné, používajú sa externe na vredy a abscesy. Technické využitie: lyko sa používalo na výrobu silných lán a šnúr. Jedovaté semená majú insekticídne vlastnosti. Zo zrelej dužiny plodu sa môže získať žlté farbivo.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, najmä mladšie rastliny lepšie znášajú polotienisté miesta. Je menej náročná na pôdu, preferuje dostatočne odvodnenú, ale vlhkú pôdu, stredne dobre znesie ťažkú, ílovitú, toleruje výborne aj kyslejšiu pôdu, dobre znáša zásaditejšiu pôdu, ale nie zasolenie. Vhodná najmä do teplých a stredne teplých a chránených chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolná v dreve do -23 °C až -29 °C, kvety môžu poškodiť už slabšie mrazy. Výborne toleruje kyslejšiu pôdu, dobre zásaditejšiu, neznáša zasolenie pôdy, veľmi dobre znáša sucho, stredne dobre zamokrenie. U nás nezvykne trpieť škodcami či chorobami, ale jej plody sú atraktívne nielen pre nás.

PÔVOD: Lotyšsko, vyšľachtil ho Pauls Sukatniks, v roku 1964 urobil selekciu z kríženia odrôd Jubilejnaja Novgoroda x (Smuglyanka x Dvietes Zila). Je komplexným medzidruhovým krížencom medzi Vitis vinifera, Vitis labrusca a Vitis amurensis.

RAST: veľmi bujný. Listy má veľké, trojlaločné, sýtozelené. Drevo veľmi dobre vyzrieva pred zimou. Neskoro raší.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne neskoro.

PLODNOSŤ: skorá, asi 2 roky po výsadbe, vysoká, približne 12 kg/ker pri dospelom kre. 

PLODY: strapce sú stredne veľké (350-450 g), kužeľovité až valcovité, voľné s  30-35 bobuľami. Bobule sú stredne veľké až veľké (priemerne 6-7 g), guľaté, tmavomodré až čierne, pokryté voskovitým svetlomodrým osrienením. Šupka je pevná, pružná. Dužina má konzistunciu želé s niekoľkými veľkými semenami. Chuť je sladkokyslá, harmonická (cukornatosť 16-20 °Brix, kyselín je maximálne 5 g/l), aromatická s jemnou vôňou prezretých jahôd typickou pre krížence s Vitis labrusca.   

DOZRIEVANIE: veľmi skoré až skoré, obvykle v 2. polovici augusta.

VYUŽITIE: univerzálna odroda na výrobu purpurovočervených ovocných vín s typickou vôňou prezretých jahôd, ale aj na priamy konzum ako stolová odroda, či na výrobu muštov, džemov, kompótov.

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje ľahšiu, dobre priepustnú, stredne úrodnú pôdu, lepšie než mnohé iné odrody znáša sucho či chudobnejšiu pôdu. Je vhodný aj do úplne okrajových polôh pre pestovanie viniča.

ODOLNOSŤ: je extrémne mrazuodolná v dreve a pukoch do -30 °C či dokonca až -35 °C. Neskoro raší a tak obvykle uniká aj neskorým jarným mrazom. Je veľmi dobre odolný voči plesni viničovej - perenospóre (Plasmopara viticola) a botrytíde (Botrytis cinerea), stredne voči múčnatke (Erysiphe necator).

PÔVOD: ČR, Šlechtitelská stanice Valtice, vybraná zo semenáčov odrody Sladkoplodá krajová, registrovaná v r. 1994, udržovateľom je SEVA-FLORA spol. s.r.o. Valtice.

RAST: bujný, pekne pravidelný, koruna je mierne otvorená, redšia až stredne hustá. Dobre sa tvaruje.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne neskoro. Vhodné opeľovače napr.: Sladkoplodá krajová, Nikol.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pomerne pravidelná.

PLODY: stredne veľké, elipsovité, stredne husto ochlpené. Kôstka je veľká, elipsovitá, pomerne hrubá, takmer kruhového prierezu, len málokedy sploštená, bez výraznej špičky. Škrupina je stredne hrubá, svetlohnedá. Jadro je veľké, elipsovité, žltohnedé až svetlohnedé, málo zvrásnené. Dobre vypĺňa škrupinu a má veľmi dobrú až dobrú lúskateľnosť. Chuť je veľmi lahodná, aromatická, sladkastá až sladká. Percentuálny pomer dvojitých jadier je nulový alebo veľmi nízky.

DOZRIEVANIE: začiatkom 2. dekády októbra.

VYUŽITIE: jadrá na konzumáciu v čerstvom stave a na výrobu cukroviniek, pečených a obaľovaných mandlí, marcipánu atď. 

STANOVIŠTE: ideálne je slnečné stanovište, stredne ťažká až ľahšia pôda bohatá na humus a živiny. Vhodná najmä pre teplé oblasti.

ODOLNOSŤ: pomerne dobre mrazuodolná v kvete a po odkvete. Po zakorenení dobre znáša sucho.

PÔVOD: Nemecko, 2. pol. 19. st.

 
RAST: bujný rast, vytvára vysoko pyramidálnu až vysoko guľovitú korunu.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá. Vhodné opeľovače: Blumenbachova maslovka, Hardenpontova maslovka, Esperenova bergamotka, Boscova fľaša.

 
PLODNOSŤ: nástup do plodnosti je skorý, úrodnosť vysoká a pravidelná.

 
PLODY: veľké, hruškovité až zvonovité. Šupka je hladká, nemastná, zelenožltá, po dozrení oranžovožltá až červenožltá, s výraznými hnedozelenými bodkami, predovšetkým v oblasti kalicha a stopky. Dužina žltobiela, jemnozrnná, šťavnatá, chuť sladkokyslá, slabo aromatická, mierne trpká.

 
DOZRIEVANIE: zber na začiatku septembra, konzumná zrelosť september až polovica októbra.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, výroba kompótov, štiav.

 
STANOVIŠTE: teplejšie polohy (nížiny až stredné polohy), chránené pred vetrom, dostatočne vlhké a na živiny bohaté pôdy.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve aj kvete, stredne až silnejšie odolná voči chrastavitosti.

PÔVOD: Rusko.

RAST: stredný rast, vytvára nižší ker (do 2,5 m) so vzpriamene rastúcimi výhonmi, ktoré su pokryté malým množstvom krátkych tŕňov.

OPEĽOVACIE POMERY: samičia odroda, vyžaduje prítomnosť aspoň 1 samčieho opeľovača na až 7 samíc.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká.

PLODY: stredne veľké (priemerne 0,6-0,7 g), guľovito oválne, oranžovo-červené, s hrubšou šupkou. Chuť sladkokyselkavá, osviežujúca. Obsahujú v priemere 5,63 % cukru, 3,73 % kyselín, 5-6,5 % olejov, 162,7 mg/100 g vitamínu C a až 24 mg/100 g karotenoidov. A taktiež ďalšie vitamíny, aminokyseliny, triesloviny, minerálne látky na posilnenie imunity, pozitívny vplyv na obranyschopnosť organizmu. Ľahko sa zberajú.

DOZRIEVANIE: od polovice augusta.

VYUŽITIE: priamy konzum, zaváranie, výroba štiav, džemov, mrazenie, sušenie, výroba kozmetiky. Po rozmrazení si dobre zachováva tvar a nepraská.

STANOVIŠTE: nenáročná drevina, vyžaduje slnečné stanovište, priepustnú pôdu, dostatok priestoru.

ODOLNOSŤ: plne mrazuvzdorná odroda (do -34 °C), odolná voči chorobám a škodcom.

PÔVOD: Japonsko, najmä ostrov Hokkaido, kde je často pestovaný v odrodách. Ide konkrétne o semenáč odrôd druhu Juglans ailanthifolia var. cordiformis, teda vo vedeckej terminológii orechu pajaseňolistého var. srdcotvarého, konkrétne odrôd Simcoe (80 %), Jewelbox a Stealth.  

RAST: bujný, botanický druh dorastá do výšky až 25 m v dobrých podmienkach, semenáče kultúrnych odrôd môžu byť menšie. Vytvára široko rozložitú, silne rozvetvenú korunu. 

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivý, vetrom opelivý, jednodomý so samičími a samčími kvetmi. Málokedy sa prekrýva čas kvitnutia samčích a samičích na dosiahnutie úrody je potrebné vysadiť aspoň 2 alebo viaceré semenáče či skombinovať s odrodami. Vhodné opeľovače: Imshu, prípadne Kalmar, Shubert.

PLODNOSŤ: neskoršia, vysoká, pravdepodobne mierne alternuje v 2-3-ročných cykloch.

PLODY: sploštene vajcovité plody v plstnatej, lepkavej rubine po až 20 ks vo vajcovitom strapci. Orechy sú variabilnej veľkosti, ale podľa rodičov veľké, srdcovitého, pravdepodobne širšieho tvaru. Škrupina je pravdepodobne po rodičoch tenšia a dobre lúskateľná aj luskáčikom Drosselmeyer. Jadro dobre vypĺňa škrupinu a je tiež srdcovitého tvaru. Chuť je výborná, sladká, maslovitá, niekomu pripomína mandle či dokonca para orechy.  

DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré (asi 2 týždne po odrode Imshu), teda okolo polovice októbra.

VYUŽITIE: jadrá najmä na priamy konzum, ale aj cukrárenské využitie (nielen mleté orechy, ale aj vcelku, vďaka tvaru jadra je veľmi dekoratívny). Škrupinky využiteľné na dekoratívne účely - náušnice, prívesky apod.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred silným vetrom, najlepšie s hlbokou, vlhkou, ale dobre odvodnenou, hlinitou pôdou, preferuje mierne zásaditú pôdu. V rámci rodu Juglans je tento druh najmrazuodolnejší, teda vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných chránených polôh. 

ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolný v dreve, raší aj rozkvitá neskôr než orechy kráľovské, takže lepšie uniká neskorým jarným mrazom, ale kvety môže poškodiť už teplota okolo -2 °C.

PÔVOD: Slovensko, Čachtice, sad Kút, zrejme náhodný semenáč, prípadne získaný ako potomok slivky privezenej z Bosny v 40. rokoch 19. storočia čachtickým farárom Urbanovským. V Čachticiach bola známa pod menom "ščepená" a šíril ju najmä Jozef Masárik. Prvýkrát na ňu verejne upozornil Jozef Linduška v časopise Slovenské ovocinárstvo, vedel o nej už pred ním štátny inšpektor ovocinárstva Viktor Buchta, ktorý jej vybral aj meno. 

RAST: v mladosti bujný, ale skoro vstupuje do plodnosti, takže skoro ustáva a tvorí menšie, nepravidelnejšie, často až vidlicovité koruny. Má elipsovité, tmavozelené listy a biele, mäkké drevo, čím sa líši od Bystrickej, ktorá má listy svetlozelené a drevo červené a tvrdé.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne niekoľko dní pred Bystrickou.

PLODNOSŤ: skorá, veľmi vysoká, striedavej veľkosti bez usmernenia rezom a prihnojovania, len zriedkavo vynechá. Dospelý strom urodí aj 200 kg ovocia.

PLODY: su stredne veľké až veľké, baňatejšie. Šupka je modrošedá. Dužina je zelenožltá, šťavnatá, polotuhá, na dobrom stanovišti sa pri dozrievaní ľahko oddeľuje od kôstky. Chuť je mierne korenistá, sladkokyslastá.

DOZRIEVANIE: skoré, koncom júla, začiatkom augusta.

VYUŽITIE: plody na priamy konzum, ale aj na spracovanie na kompóty, džemy, lekváre, výživy, pečenie či sušenie a na výborný destilát.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s dostatočne vlhkou a úrodnou pôdou kvôli vysokej plodnosti.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvete. Je stredne až vyššie tolerantná voči šarke a stredne a vyššie odolná voči monilióze plodov (Monilinia fructigena).

PÔVOD: Francúzsko, oblasť Languedoc-Roussillon vo východných Pyrenejách, objavila sa okolo roku 1830 ako náhodný semenáč.

 
RAST: stredne bujný, stredne vzpriamený.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne skoro až stredne skoro.

 
PLODNOSŤ: skorá (v 3. roku po výsadbe), vysoká, relatívne pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké, guľaté. Šupka je svetlooranžová s karmínovočerveným líčkom. Dužina je oranžová, stredne tuhá až mäkká, šťavnatá. Chuť je vynikajúca, sladká, výnimočne aromatická.

 
DOZRIEVANIE: neskoré, koncom júla až začiatkom augusta.

 
VYUŽITIE: vynikajúca na priamy konzum, výrobu džemov, výživ, destilátov, v nie úplne zrelom stave aj kompótov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, s výživnou, dobre odvodnenou pôdou. Vhodná skôr do teplých oblastí.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve a kvetných pukoch, stredne až menej tolerantná voči šarke, stredne až silnejšie odolná voči hubovým chorobám, silne odolná voči bakteriálnej škvrnitosti listov spôsobovanej baktériou Pseudomonas syringae.

PÔVOD: ČR, náhodný semenáč nájdený na hraniciach s Rakúskom neďaleko Valtíc okolo r. 1955 a vybraný na Šľachtiteľskej stanici vo Valticiach, registrovaný v roku 1971.

 
RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne bujný, koruny vytvára široké, guľovité až rozložité, riedke, mierne previsnuté. Kostrové konáre rastú mierne šikmo hore a dobre obrastajú slabšími postrannými konármi. Raší neskoro.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivý, samičie kvety rozkvitajú 5-8 dní po začiatku kvitnutia samčích jahňád, kvitne neskoro. Vhodné opeľovače: Mars, prípadne Lake.

 
PLODNOSŤ: skorá (2.-3. rok po výsadbe), vysoká, pravidelná, spoľahlivá. Plodí najmä na konci jednoročných výhonov.

 
PLODY: veľké (priemerne 14,5-15,7 g, 45,5x37x34 mm), široko vajcovité až oválne, s nepatrnou špičkou. Rubina je stredne hrubá, tmavozelená so svetložltými bodkami, v zrelosti sa otvára, orechy sa dobre vylupujú. Škrupina je stredne hrubá, polopapierová, jemne zvrásená, šedohnedá, stredne dobre až veľmi dobre lúskateľná. Jadro je veľké (51-58 % hmotnosti plodu), svetlohnedé až hnedé, veľmi dobre vypĺňa škrupinu. Chuť je mierne sladkastá, aromatická, výborná a lahodná najmä v čerstvom stave, v suchom stave má viac horkosti.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, začiatkom 3. dekády septembra, dozrieva rovnomerne.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum čerstvých jadier a spracovanie sušených, najlepšie v zmesi s inými odrodami. Jadrá obsahujú veľa vody, treba ich rýchlo vysušiť. Pri skladovaní nezosychá, ale môže sa čiastočne otvárať.

 
STANOVIŠTE: slnečné, chránené zo severnej strany pred studeným vetrom, mimo mrazových kotlín, ideálne mierny svah s J a JV expozíciou. Pôda mu vyhovuje stredne ťažká, hlbšia, dostatočne vlhká, ale dobre odvodnená, nemá rád príliš ľahké pôdy či príliš ťažké a zamokrené pôdy. Neznáša príliš vysokú hladinu podzemnej vody, ale je náročný na vlahu v čase rastu a najmä dozrievania plodov. Vhodný do všetkých pestovateľských oblastí.

 
ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolný v dreve, neskoro raší, takže väčšinou nebýva poškodzovaný neskorými jarnými mrazmi. Počas vegetácie je náchylnejší na antraknózu, hnednutie a následné vysychanie jadier. Pri nadbytku dusíka sa môžu prejavovať príznaky nadmernej papierovitosti, keď škrupina na niektorých plodoch úplne chýba.

PÔVOD: Nemecko, Ersingen pri Pforzheime, nájdená ako náhodný semenáč okolo roku 1890.

RAST: v mladosti veľmi bujný, neskôr stredne bujný rast. Bohaté olistenie, listy sú veľké a nápadne svetlé.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne stredne skoro. 

PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná.

PLODY: veľké (dĺžka cca 5 cm), tvar pravidelný, oválny, s krátkou stopkou. Šupka je hnedomodrá až modročervená, miestami výrazne bodkovaná i hrdzavá, osrienená, dá sa stiahnuť. Dužina je mäkká, šťavnatá, zelenožltá, sladkokyselkavá, korenistá, v plnej zrelosti sa dobre oddeliteľná od kôstky.

DOZRIEVANIE: v teplých polohách od polovice júla, inde začiatkom augusta.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a zaváranie či výrobu džemov a lekvárov, pečenie. 

STANOVIŠTE: živné pôdy a skôr vlhkejšie ako suchšie pôdy, teplejšie polohy.

ODOLNOSŤ: dobrá odolnosť kvetu voči jarným mrazom, málo náchylná na praskanie plodov, spoľahlivo tolerantná voči šarke.