Ovocné

PÔVOD: USA, USDA/Southern Illinois University, kríženec (US 1482 x Darrow) x Thornfree

RAST: plazivý až polovzpriamený, stredne hustý. Výhony sú beztŕnne, hladké, lesklé, nevýrazne hranaté.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

PLODNOSŤ: vysoká, hlavná je na minuloročných výhonoch v lete.

PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 6,9 g), tvarovo vyrovnané, vajcovité, tmavo čierne, stredne lesklé, málo až stredne pevné, plod slabo až stredne silne drží na lôžku. Chuť je sladkokyslá až sladká (priemerne 6,8-12,2 Brix).

DOZRIEVANIE: stredne skoré, od polovice augusta do septembra.

VYUŽITIE: na priamy konzum, mrazenie aj ďalšie spracovanie (sirupy, džemy a zaváraniny).

STANOVIŠTE: slnečné, úrodná a zavlažovaná pôda bez zatrávnenia. Vyžaduje okopávku alebo zamulčovanie, v suchom období pravidelnú zálievku. Pôdu možno vylepšiť zapravením vyzretého maštaľného hnoja alebo kompostu. Vhodná do teplých a chránených stredne teplých oblastí.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná, stredne odolná voči plesni šedej (Botrytis cinerea).

PÔVOD: súčasné Poľsko, Pruszc (nemecky Praust) pri Gdansku, ako náhodný semenáč ju od 70. rokov 19. storočia začal množiť nemecký škôlkar Anton Rathke, ktorý ju pomenoval podľa svojej dcéry.

 
RAST: slabý, vytvára menšie, úplne previsnuté, dekoratívne koruny. Je vhodná aj do menších záhrad.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, je dobrým opeľovačom. Kvety sú veľmi dekoratívne, tmavoružové. Vhodné opeľovače neboli overené, ale podľa času kvitnutia by to mohli byť: Coxova reneta, Gdanský hranáč, Golden Delicious, Grahamovo, Hetlina, Jonathan, Malinové holovouské, Matkino, Ontário, Panenské české, Parména zlatá zimná, Studničné, Vejlímek červený.

 
PLODNOSŤ: skorá, dosť vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké, tupo kužeľovité. Šupka je hladká, hrubá, lesklá, zelenožltá až žltá, prekrytá na slnečnej strane červeným pruhovaným líčkom. Dužina je belavá, jemná, veľmi šťavnatá, málo chrumkavá. Chuť je kyslejšia až sladkokyslá, mierne korenistá, aromatická.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, dozrieva v októbri, vydrží do januára.

 
VYUŽITIE: vhodná na priamy konzum, kuchynské spracovanie a najmä na muštovanie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, nie je náročná na polohu ani na pôdu, je vhodná aj do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve i kvete, menej odolná voči chrastavitosti a múčnatke.

PÔVOD: Nemecko, Grevenbroich, Porýnie, vyšľachtil ju v roku 1878 Dietrich Uhlhorn mladší ako kríženec medzi Ananásovou renetou a Purpurovým agátovým a pomenoval ju po svojom svokrovi súdnom radcovi Vinzenzovi von Zuccalmagliovi.

 
RAST: v mladosti stredný, neskôr slabší, menej intenzívny, koruna spočiatku široká, neskôr vysoko guľovitá, hustejšia.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Baumannova reneta, Berlepschova reneta, Boikovo, Coxova reneta, Coxova reneta, James Grieve, Croncelské, Landsberská reneta, Oldenburgovo, Parména zlatá zimná, Ušľachtilé žlté, Železné.

 
PLODNOSŤ: veľmi skorá, veľmi vysoká, v plnej plodnosti striedavá.

 
PLODY: menšie až stredne veľké, s vajcovitým až guľovitým tvarom, veľkostne aj tvarovo nevyrovnané. Šupka je zelenkavo citrónovožltá, na slnečnej strane s červeno-oranžovým nádychom, s červenohnedými lenticelami. Dužina je jemná, hustá, šťavnatá, mierne voňavá, chuť sladko kyselkavá, vyvážená, príjemne korenistá, osviežujúca, veľmi dobrá.

 
DOZRIEVANIE: zber v októbri, konzumná zrelosť v novembri až začiatkom decembra, skladovateľnosť do februára až marca. Nepadajú predčasne pôsobením vetra. Nevädne pri skladovaní, ale môže múčnatieť.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, sušenie, muštovanie a skladovanie. Na vzduchu nehnedne. Plody sú odolné voči otlačeniu a vhodné na transport.

 
STANOVIŠTE: slnečné, pôdy živné, vlhké, stredne ťažké, nie však mokré. V suchých pôdach sú plody len veľmi malé. Vhodná pre teplé polohy, chránené pred vetrom a silnými mrazmi.

 
ODOLNOSŤ: dobre odolná voči škodcom, v dreve často namŕza, stredne odolná voči chrastavitosti a múčnatke, v mokrých pôdach trpí rakovinou.

PÔVOD: Nemecko, Lützelsachsen pri Weinheime, v roku 1914 ju objavil ako náhodný semenáč G. P. Nickel medzi inými semenáčmi a odkopkami.

RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne bujný, tvorí guľovité, redšie, neskôr široko rozložité koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro až stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Bryská, Bühlská, Cárska, Ontário, Ruth Gerstetter, Zimmerova.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná, hoci striedavá, čo sa týka objemu úrody.

PLODY: stredne veľké (20-22 g), podlhovasté, oválne, súmerné. Šupka je pod svetlomodrým osrienením tmavofialovomodrá až tmavomodrá, v tieni červenkastá, tuhšia, hrubšia, kyselkavá, dá sa stiahnuť z dužiny a takmer nevoní. Dužina je zelenožltá až oranžovohnedá, stredne šťavnatá, mäkká. Chuť je sladkokyslá, aromatickejšia len na dobrom stanovišti a v teplom roku.

DOZRIEVANIE: v druhej polovici júla, patrí medzi najskoršie slivky. Plody dobre držia na strome.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie a do slivkových buchiet či do slivkových gulí.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené. Darí sa jej najlepšie v hlbšej, hlinitej, úrodnej, stredne vlhkej pôde. Je vhodná len do teplých polôh.

ODOLNOSŤ: menej mrazuodolná v dreve aj kvete, menej až stredne tolerantná voči šarke, stredne odolná voči ďalším chorobám, často ju napadajú roztočce a obaľovač slivkový (Cydia funebrana).

PÔVOD: ČR, Kuchařovice, ker rastúci už 30 rokov v záhrade pána Mareka Venutu, pôvodný zdroj nie je známy.

RAST: veľmi bujný, rozložitý, dorastá až do 6 m do šírky a 4 m výšky.

OPEĽOVACIE POMERY: tvorí partenokarpické plody bez potreby opelenia.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, v 2 várkach - breba a hlavná úroda.

PLODY: stredne veľké až veľké, zavalitejšie hruškovitého tvaru, s veľkým okom, zo žltozelenej farby dozrievajúce do svetlohnedej. Dužina je šťavnatá, hnedočervená, veľmi chutná.

DOZRIEVANIE: breba dozrieva začiatkom augusta, niekoľko dní pred odrodou Znojemská, hlavná úroda koncom septembra až v októbri

VYUŽITIE: je to okrasný aj úžitkový ker, ktorý záhrade dodá závan Stredomoria. Kulinárne využitie: plody na priamy konzum aj spracovanie: sušenie, výroba džemov, destilátov, sirupov, likérov a podobne. Liečivé využitie: Plody fungujú aj ako bezpečný prostriedok proti zápche. Listy sa tiež dajú využiť a to nielen na zakrytie intímnych partií. :-) Odvar z listov podporuje chuť k jedlu. Napríklad chuť na syr pečený vo figových listoch, na sladký krém či zmrzlinu z nich, ešte poliate sirupom z figových listov. Chutný je aj čaj z mladých listov.

STANOVIŠTE: slnečné a chránené stanovište, teplé polohy, na humus bohatá a dobre odvodnená pôda.

ODOLNOSŤ: staršie rastliny sú v dreve a pukoch mrazuvzdorné do cca. -15 °C. Mladé rastliny pestujeme prvé 2-3 roky v kvetináči a v zime zazimujeme v chladnej miestnosti. Prvé roky po výsadbe do zeme môžeme ešte na zimu hlboko nastieľať slamou, lístím či ovčou vlnou. U nás nezvykne trpieť výrazne chorobami či škodcami.

PÔVOD: ČR, materská rastlina je 20 rokov pestovaná pri fare v Příměticích, ktoré sú súčasťou Znojma, pravdepodobne je to už asi 500 rokov pestovaný klon zo Znojma, lokality Hradiště alebo pochádza zo Strahovského kláštora v Prahe.

RAST: je veľmi bujný, rozložitý. Dosahuje až 8 m šírku a 6 m výšku v dobrých podmienkach, ale rezom sa dá krotiť.

OPEĽOVACIE POMERY: tvorí partenokarpické plody bez potreby opelenia.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, v 2 várkach - breba a hlavná úroda.

PLODY: sú stredne veľké až veľké, hruškovitého tvaru s menším okom. Šupka je v rôznych odtieňoch hnedej. Dužina je šťavnatá, hnedočervená, veľmi chutná.

DOZRIEVANIE: breba dozrieva začiatkom augusta, niekoľko dní po odrode Marie, hlavná úroda koncom septembra až v októbri.

VYUŽITIE: je to okrasný aj úžitkový ker, ktorý záhrade dodá závan Stredomoria. Kulinárne využitie: plody na priamy konzum aj spracovanie: sušenie, výroba džemov, destilátov, sirupov, likérov a podobne. Liečivé využitie: Plody fungujú aj ako bezpečný prostriedok proti zápche. Listy sa tiež dajú využiť a to nielen na zakrytie intímnych partií. :-) Odvar z listov podporuje chuť k jedlu. Napríklad chuť na syr pečený vo figových listoch, na sladký krém či zmrzlinu z nich, ešte poliate sirupom z figových listov. Chutný je aj čaj z mladých listov.

STANOVIŠTE: slnečné a chránené stanovište, teplé polohy, najlepšie pri múre nejakej budovy, na humus bohatá a dobre odvodnená pôda.

ODOLNOSŤ: staršie rastliny sú mrazuvzdorné do cca. -15 °C. Mladé rastliny pestujeme prvé 2-3 roky v kvetináči a v zime zazimujeme v chladnej miestnosti. Prvé roky po výsadbe do zeme môžeme ešte na zimu hlboko nastieľať slamou, lístím či ovčou vlnou. U nás nezvykne trpieť výrazne chorobami či škodcami.

PÔVOD: Nemecko, vznikla z vlastného opelenia odrodou Biela holandská, je zrejme pomenovaná po meste Werder (Havel), podobne ako je Zitavia pomenovaná po Zittau.

RAST: stredne bujný. Odporúčame zasadiť o 15 cm hlbšie, než rástla v škôlke.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro.

PLODNOSŤ: vysoká, plodí na dvojročnom dreve.

PLODY: strapce sú dlhé, husté, s vysokým počtom bobúľ. Bobule sú stredne veľké (priemerne 0,4 g), svetlokrémové, pevné. Chuť je veľmi dobrá, sladkokyslá, aromatická s vysokým obsahom cukrov (priemerne 12 °Brix) a stredným obsahom kyselín (priemerne 2,49 %). Majú vysoký obsah polyfenolov, stredný obsah vitamínu C v rámci ríbezlí (priemerne 30,7 mg na 100 g). 

DOZRIEVANIE: stredne skoré, rovnomerné, v 1. polovici júla. Plody sa horšie oddeľujú od stopky.

VYUŽITIE: plody najmä na priamy konzum a výrobu vína či džemov a želé.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, najviac sa jej darí v ľahšej, ale dostatočne vlhkej pôde s dostatkom humusu. Je vhodná do všetkých, aj vyšších pestovateľských oblastí.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve a v kvete. Je dobre odolná voči septóriovej škvrnitosti listov (Septoria ribis), vysoko odolná voči vlnovníkovi ríbezľovému (Cecidophyopsis ribis), menej odolná voči antraknóze (Pseudopeziza ribis) a suchu.

PÔVOD: USA, Kalifornia, Santa Cruz. Vypestoval ju v roku 1881 ako náhodný kríženec americkej černice - ostružiny medvedej (Rubus ursinus) Aughinbaugh a maliny (Rubus idaeus) Red Antwerp sudca a pestovateľ James Harvey Logan. V roku 1933 vznikla jej beztŕnna mutácia American Thornless a pred rokom 1970 na East Malling Station ďalšia beztŕnna mutácia LY654.

RAST: stredne bujný, mierne poliehavý, potrebuje oporu. Beztŕnne výhony dorastajú do výšky 1,5-2,5 m. Sadí sa v spone 2-3 m x 3-3,5 m.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne skôr než černice a neskôr než skoro dozrievajúce maliny.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, v plnej plodnosti až 7-8 kg/ker ročne.

PLODY: sú veľmi veľké (priemerne 7,22 g, 3-4 cm), podlhovasté, pevné, oddeľujú sa v spodnej časti kalicha, hneď za kalíšnymi lístkami, podobne ako černice. V plnej zrelosti sú tmavočervené až bordové, tvorí ich priemerne 99 kôstkovičiek s menším počtom semien. Plody sú šťavnaté. Chuť je príjemne sladká, navinulá, veľmi dobrá.

DOZRIEVANIE: dozrievajú raz ročne v 2. polovici júna až v júli, počas 2-3 týždňov.

VYUŽITIE: jedlý aj dekoratívny, nepichľavý ker je vhodný najmä ako živý plot do menších aj väčších záhrad, vďaka bohatstvu kvetov aj pre včely do včelníc či pre iný hmyz. Plody najmä na priamy konzum, ale aj na všestranné spracovanie na džúsy, džemy, ovocné kože, pečenie, sirupy či vína.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, chránené pred vetrom. Je nenáročná na pôdu, znesie akúkoľvek okrem veľmi zásaditej, ale preferuje dobre odvodnenú hlinitú pôdu.

ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná v dreve do asi -20 °C, kvitne relatívne neskoro, takže obvykle uniká neskorým jarným mrazom. Je dobre odolná voči suchu. Môže ju niekedy potrápiť múčnatka (Podosphaera macularis) či hnedá škvrnitosť malín (Sphaerulina rubi), voči iným chorobám je dobre odolná.

PÔVOD: Japonsko, výskumný ústav v Okitsu, Pyrus pyrifolia, kríženec odrôd Ishiiwase a Yakumo z r. 1955

 
RAST: stredne bujný, habitus je rozložitý, plodí v zhlukoch a krátkom dreve. Koruna je zahustená stredne hrubými letorastmi, konáre obrastajú nepravidelne. Koruna sa ľahko tvaruje.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne ako jedna z posledných ázijských hrušiek, zlý opeľovač. Opeľujú ju iné odrody ázijských hrušiek Nijisseiki, Chojuro a Shinseiki alebo skoro kvitnúce európske hrušky (napr. Konferencia, Blumenbachova, Dekanka zimná, Giffardova, Grosdemange, Charneuská, Kozačka štuttgartská, Lectierova, Parížanka, Predobrá, Sixova, Šedá zimná či Trévouxská).

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, s prebierkou pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 170 g), guľovitého, súmerného tvaru. Šupka je stredne hrubá, drsná, suchá, hrdzavá, žltá až oranžová v plnej zrelosti. Dužina je krémovobiela, sladká, aromatická, svieža, stredne šťavnatá, hrubej a tuhej konzistencie, ale jemnejšej než Chojuro a Hosui. Po rozkrojení nehnedne. Tendencia k praskaniu plodov je stredná.

 
DOZRIEVANIE: Na zber dozrieva od polovice septembra alebo až v októbri, konzumne koncom októbra, uskladniť sa dá do konca januára.

 
VYUŽITIE: Vhodná na priamy konzum aj na spracovanie na džemy, kompóty, mušty, šaláty či koláče.

 
STANOVIŠTE: slnečné, pôda vlhkejšia, dobre znáša aj ílovitú, vyhovujú jej všetky pestovateľské polohy vhodné pre hrušky s dostatkom vlahy.

 
ODOLNOSŤ: vysoko mrazuodolná a odolná proti európskej chrastavitosti (Venturia pyrina).

PÔVOD: bývalý ZSSR, pravdepodobne Ukrajina, Kijev, Národná botanická záhrada M.M. Griška, vyšľachtili ho zrejme I.M. Šajtan, R.F. Kleeva selekciou z voľne opelených semien druhu aktinídia pestrolistá (Actinidia kolomikta) v roku 1963 a do ukrajinského národného registra odrôd bolo zapísané v roku 1992.  

RAST: umiernený, táto ovíjavá liana dosahuje veľkosť 3-4 m a ročné prírastky sú okolo 45 cm na letorast. Má vyrazne dekoratívne, panašované listy, ktoré sa začínajú vyfarbovať až 2.-3. rok po výsadbe a najmä na slnečnom mieste do zelena, krémovobiela a ružova. Vyžaduje pevnú oporu buď v podobe pergoly, plota alebo vedenia, najlepšie s dvoma stĺpmi v tvare T a medzi ramenami natiahnutými drôtmi.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivé, hmyzom opelivé, dvojdomé. Je to samičia rastlina, takže na dosiahnutie úrody potrebuje rásť v dosahu samčej odrody Actinidia kolomikta Adam. Kvitne neskoro.

PLODNOSŤ: veľmi skorá (3.-4. rok po výsadbe), v rámci druhu Actinidia kolomikta stredne vysoká, priemerne 5-7,5 kg/rok až 10-12 kg/rok na rastlinu podľa podmienok lokality.

PLODY: sú stredne veľké až veľké (priemerne 4,8-10 g) v rámci druhu - podľa podmienok lokality, podlhovasté, sploštené. Šupka je zelená, hladká. Dužina je sviežozelená, mäkká, šťavnatá. Chuť je výborná, sladkokyslá, špecificky aromatická. Má vysoký obsah polyfenolov a vitamínu C a mikroprvkov N, P, Zn a Mn. 

DOZRIEVANIE: skoré, koncom augusta až v septembri. Plody po dozretí opadávajú.

VYUŽITIE: celá liana je veľmi dekoratívna listami, kvetmi aj plodmi na zakrytie pergol, plotov, vhodná aj ako živý plot v menších či väčších záhradách, parkoch, na vedení aj do sadov. Kvety sú atraktívne pre opeľovače. Plody sú vhodné na priamy konzum aj spracovanie (džemy, marmelády, džúsy, víno, kompóty atď.).

STANOVIŠTE: slnečné, pred vetrom chránené stanovište, prípadne polotieň; ideálne (juho)západná orientácia; kvalitná humózna pôda s dostatkom vlahy, na ktorú je kvôli plytkej koreňovej sústave náročná. Kvôli citlivosti letorastov na neskoré jarné mrazy je výhodné vysadiť ho k múrom či nádržiam s vodou, ktoré akumulujú teplo a v noci ho sálajú do okolia. Podobne je vhodné zapestovať rodivé konáre až vo vyššej výške. Je vhodná do teplých, stredne teplých a chránených chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je veľmi silne mrazuodolné v dreve do asi -30 °C až -34 °C, len nepatrne menej než odroda Dr. Szymanowski. Raší síce trochu skôr než odrody aktinídie význačnej (Actinidia arguta), a neskoré jarné mrazy ho poškodzujú, ale je voči ním odolnejšie, dokonca zrejme mierne viac než odroda Dr. Szymanowski.

PÔVOD: neznámy, pravdepodobne USA. Je možné, že ide o selekciu semenáčov Actinidia arguta var. purpurea japonského pôvodu.

RAST: stredne bujný. Dorastá do výšky približne 3-5 m. Je to ovíjavá liana, ktorá vyžaduje pevnú oporu buď v podobe pergoly, plota alebo vedenia, najlepšie s dvoma stĺpmi v tvare T a medzi ramenami natiahnutými drôtmi. 

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivé, hmyzom opelivé, dvojdomé, je to samičia odroda, ktorá na dosiahnutie úrody potrebuje opelenie samčou odrodou druhu Actinidia arguta, napr. Prince Jumbo alebo Male. 

PLODNOSŤ: stredne vysoká.

PLODY: sú malé (priemerne 4,8 g, 3,5 cm x 1,5-2 cm), podlhovasté, mierne sploštené, hladké. Dozrievajú zo zelenej do výrazne purpurovej farby šupky aj dužiny. Chuť je výborná, sladkokyslá, aromatická, umiestňuje sa vysoko v testoch chuti. Plody, najmä ich šupka obsahuje veľa polyfenolov, antioxidantov a stredné množstvo vitamínu C v porovnaní s inými odrodami kiwi (priemerne 162,8 mg vitamínu C na 100 g čerstvej hmotnosti plodu).

DOZRIEVANIE: skoré, v závislosti od roku a lokality od 1. až 2. polovice septembra.

VYUŽITIE: liana je veľmi dekoratívna na zakrytie pergol, plotov, vhodná aj ako živý plot v menších či väčších záhradách, parkoch, na vedení aj do sadov. Kvety sú atraktívne pre opeľovače. Plody sú vhodné na priamy konzum aj spracovanie (džemy, marmelády, džúsy, atď.).

STANOVIŠTE: slnečné, pred vetrom chránené stanovište, prípadne polotieň; ideálne (juho)západná orientácia; kvalitná humózna pôda s dostatkom vlahy, na ktorú je kvôli plytkej koreňovej sústave náročná. Kvôli citlivosti letorastov na neskoré jarné mrazy je výhodné vysadiť ho k múrom či nádržiam s vodou, ktoré akumulujú teplo a v noci ho sálajú do okolia. Podobne je vhodné zapestovať rodivé konáre až vo vyššej výške. Je vhodná do teplých, stredne teplých a chránených chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolné v dreve do asi -28 °C, listové puky a mladé letorasty s kvetnými pukmi sú náchylné na neskoré jarné mrazy už pod 0 ℃, po zmrznutí je malá šanca, že ten rok ešte zakvitnú. Dobre odolné voči väčšine hubových chorôb.

PÔVOD: pravdepodobne juhovýchodná Európa a Malá Ázia.

RAST: na Slovensku zákonom chránený druh. V prírode sa bežne vyskytujúci druh hrušky už len v nízkej početnosti a na pár miestach južnej hranice. Hruška snežná (Pyrus nivalis) je iný druh ako hruška obyčajná. Strom dorastá do výšky 6-10 m a šírky 5-7 m. Mladé vetvičky sú striebornobiele s chĺpkami. Staršie tmavnú do sivej až čiernej farby, rovnako aj kmeň. Na jeseň sa lístie sfarbí do tmavočervena, ako ostatné druhy hrušiek.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne skoro na jar veľkým množstvom veľkých bielych kvetov (v priemere 2,5-3 cm), kvôli čomu dostala druhový názov snežná / nivalis. Je cudzoopelivá a na dosiahnutie úrody potrebuje prepelenie geneticky odlišným jedincom svojho druhu (Pyrus nivalis) alebo nejakou hruškou domácou (Pyrus communis) či hruškou planou (Pyrus pyraster) kvitnúcou v podobný čas vo vzdialenosti do cca. 60 m.

PLODNOSŤ: v prípade prítomnosti opeľovača vysoká.

PLODY: malé guľovité až hruškovité, zelenožltej farby, jemnej, nakyslastej chuti po uhniličení.

DOZRIEVANIE: na zber dozrieva koncom októbra, konzumne až koncom novembra, vydrží do marca.

VYUŽITIE: strom je veľmi dekoratívny, najmä v kvete, vhodný do veľkých záhrad, parkov a alejí a vetrolamov. Plody sú vhodné na pálenie a sušenie alebo výrobu perry, teda hruškového cideru.

STANOVIŠTE:slnečné, je nenáročná na polohu a pôdu, dobre znáša sucho, ale aj ťažké ílovité pôdy.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolná v dreve do -23,3 °C až -28,9 °C, odolná voči suchu, vetru a zasoleniu pôdy posypovou soľou.

PÔVOD: Taliansko, Torriana v okrese Barge v provincii Cuneo nájdený náhodný semenáč. Na konci 19. storočia sa jej produkcia vyvážala do Nemecka, Anglicka a dokonca aj do Egypta. Synonymá a cudzie názvy: Grigia di Torriana, Gris Torriana, Gris'd Toriana.

RAST: umiernený až stredne bujný.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne skoro až stredne skoro.

PLODNOSŤ: stredne vysoká.

PLODY: stredne veľké, mierne sploštené. Šupka je žltkastozelená, pokrytá charakteristickou hrdzou. Je to tzv. kožovka. Dužina je pevná, svetlokrémová. Chuť je plná, sladká, mierne kyslastá, s príchuťou amaretta.

DOZRIEVANIE: zber v druhej polovici októbra, konzumne dozrieva počas novembra, skladovateľná je do marca.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a pečenie, prípadne sušenie. Je to kráľovná jabĺk na pečenie.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s hlbokou, výživnou pôdou. Vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: stredne až dobre mrazuodolná, silnejšie odolná voči chrastavitosti, horkej škvrnitosti a voči voške vlnačke krvavej.

PÔVOD: Škótsko, Carrington pri Edinburghu, vypestoval z voľne opelených semienok odrody Pottovo vysiatych v roku 1878 James Grieve.

RAST: rast stredne bujný, neskôr slabší, koruna rozložitá, kužeľovitá.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je výborným opeľovačom pre iné odrody. Vhodné opeľovače napr.: Alkmene, Bismarkovo, Boikovo, Coxova reneta, Dukát, Gloster, Golden Delicious, Hájkova muškátová reneta, Idared, Jonathan, Lord Lambourne, Matkino, McIntosh, Oldenburgovo, Ontario, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné, Spartan, Starking Delicious, Starkrimson, Wealthy atď.

PLODNOSŤ: skorá, bohatá a pravidelná.

PLODY: stredne veľké, guľovité až kužeľovité, šupka hladká, zelenožltá, neskôr žltá s červeným pruhovaním a na slnečnej strane s červeným rozmytým líčkom. Dužina biela až krémová, jemná, šťavnatá s dobrou sladkou až kyslastou chuťou.

DOZRIEVANIE: zber august až september, konzumná zrelosť hneď po zbere. Skladovateľnosť do konca septembra, v chladiarňach do januára. Po zbere sa plody ľahko otláčajú. 

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na muštovanie, výrobu výživ či pečenie.

STANOVIŠTE: slnečné, odroda je nenáročná na polohu a pôdu, s výnimkou mrazových dolín a ťažkej, ílovitej pôdy. Je vhodná do teplých, stredne teplých a chránených studených polôh. 

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v kvete, stredne v dreve, silne odolná voči múčnatke, stredne voči chrastavitosti, v ťažkej, ílovitej pôde náchylná na rakovinu. Je citlivejšia na moniliózu a napadnutie voškou vlnačkou krvavou. Pri prehnojení dusíkom trpí horkou škvrnitosťou plodov.

PÔVOD: neznámy, pravdepodobne miestny semenáč z Bošáce, v Bošáckej doline sa dosť často vyskytujú staršie stromy.

RAST: bujný, dorastá do výšky aj šírky 8 m na semennom podpníku. Tvorí vysoko guľovité, koruny. Vyznačuje sa silne plstnatým listom, vďaka tomu sa dá rozpoznať už z diaľky.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá. 

PLODNOSŤ: skorá (už 3. rok po výsadbe), vysoká, pravidelná, nemá medziročné výkyvy.

PLODY: sú malé (šírka cca. 45 mm), vajcovité až baňaté. Šupka je hrubá, matná, zelená, v plnej zrelosti zelenožltá, posiata hnedými lenticelami, s hrdzou najmä v okolí kalicha a stopky. Aj po uhniličení hrubá šupka drží tvar plodov. Dužina je pred uhniličením chrumkavá, silne šťavnatá, obsahuje veľa sklereidov najmä v okolí jadrovníka. Chuť je veľmi osviežujúca, príjemne aromatická. Po uhniličení je dužina veľmi šťavnatá, sladučkej až medovej chuti s typicky výraznou vôňou.

DOZRIEVANIE: zber v 2. polovici augusta, konzum čoskoro po zbere, nemá dlhú trvanlivosť. Plody aj po uhniličení dobre znášajú prepravu kvôli hrubej, pevnej šupke.

VYUŽITIE: plody najmä na výrobu veľmi aromatickej hruškovice, ale napríklad aj na sušenie, muštovanie či výrobu džemov a lekvárov po prepasírovaní a samozrejme aj na priamy konzum v oboch fázach zrelosti.

STANOVIŠTE: slnečné, zdá sa, že nie je náročná na pôdu, darí sa jej aj v bielokarpatskej ílovici.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolná v dreve aj v kvete. Nezvykne trpieť chorobami, aj hrdza sa prejavuje len málo.

 PÔVOD: Moldavsko, Kišinev, Ovocinársky inštitút, vyšľachtená ako kríženec odrôd Viennská x Decana N.Krier v roku. Synonymá: Novembra, Xenia.

RAST: umiernený, tvorí bohato rozvetvené pyramidálne koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Rozkvitá skoro a kvitne dlho. Vhodné opeľovače napr.: Blanka, David, Konferencia a iné skoro a stredne skoro kvitnúce odrody.

PLODNOSŤ: skorá, veľmi vysoká, vyžaduje prebierku plodov.

PLODY: sú veľké až veľmi veľké (300-400 g, niekedy až 700 g), hruškovitého tvaru. Šupka je žltozelená, najmä pri kalichu môže byť pokrytá hrdzou. Dužina je veľmi šťavnatá, sladká, rozplývavá. Chuť je výborná s výraznou arómou.  

DOZRIEVANIE: zber začiatkom októbra, konzumne dozrievajú v novembri, vydržia uskladnené v chlade do januára či až do mája.

VYUŽITIE: plody najmä na priamy konzum, ale aj na spracovanie na kompóty, výživy, na pečenie, sušenie, muštovanie či výrobu destilátov.

STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne priepustnou pôdou. Je vhodná aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve, menej v kvete. Je silne odolná voči chrastavitosti a bakteriálnej spále, vyššie odolná voči hrdzi hruškovej, stredne odolná voči sadzovitosti, menej voči mére hruškovej a voči roztočovi vlnovníku hruškovému (Eriophyes pyri).

PÔVOD: Slovensko, Naháč, stará odroda prvýkrát popísaná kňažom Jurajom Fándlym v jeho diele Pilní domajší a poľní hospodár v roku 1792 ako: "ščepi, které ňikda ňebudu kvitnuť, a predca budú mať viborného jablka". Strom tejto odrody sa dochoval do druhej polovice 20. storočia v Naháči pri potoku, odkiaľ zobral vrúble učiteľ v miestnej škole Alojz Kaššák a zaštepil nimi plánku rastúcu v záhrade tejto školy cca. v roku 1957. V roku 2002 bol tento strom vyhlásený za chránený strom. Okrem toho boli neskôr vysadené ďalšie 2 stromy tejto odrody na dvor a do záhrady fary, kde Juraj Fándly kedysi pôsobil.

RAST: stredne bujný až umiernený, vo vyššom veku tvorí previsnuté koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: tvorí partenokarpické plody bez opelenia. Kvitne stredne skoro, kvety nemajú korunné lupienky ani tyčinky, ale majú znásobené kalíšne lístky a piestiky. Nie sú atraktívne ani pre opeľovače.

PLODNOSŤ: neskoršia, vysoká, pravidelná.

PLODY: tvarovo aj veľkostne nevyrovnané, ale skôr väčšie (7-8 cm) a guľovité až spološteno guľovité, často nesúmerné. Šupka je žltozelená až žltá, v plnej zrelosti na oslnenej strane prekrytá červeným líčkom, jemne horkastá až trpkastá. Dužina je biela, menej šťavnatá, jemne aromatická, so širokým a veľmi hlbokým kalichom s dužinatými zvyškami kalíšnych lístkov a s jadrovníkom s prázdnymi puzdrami bez jadier. Chuť dužiny je sladkokyslá, menej výrazná. 

DOZRIEVANIE: zber začiatkom septembra, uskladnené vydržia do polovice októbra.

VYUŽITIE: strom je botanickou raritou a kultúrnym dedičstvom, plody sú vhodné najmä na spracovanie, napríklad na pečenie, výrobu výživ, džemov, lekvárov či cideru alebo na sušenie. Menej vhodná na muštovanie či priamy konzum.

STANOVIŠTE: slnečné, zdá sa, že nie je veľmi náročná na pôdu. Vhodná do teplých, stredne teplých a zrejme aj chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: zdá sa dobre mrazuodolná v dreve aj kvete. Nezvykne trpieť chorobami.

PÔVOD: ČR, Vřesice, vybral ju niekedy pred rokom 1954 Vilém Jašek ako cenný klon veľmi starej odrody Panenské pestovanej od nepamäti v Čechách a na Morave. Na rozdiel od pôvodnej odrody má väčšie plody.

RAST: rast zdravý, priamy. Je to strom s mohutnou a vznosnou, guľovitou korunou, spodné vetvy sa mierne skláňajú.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, dobre sa opeľuje a je dobrým opeľovačom pre iné odrody. Vhodní opeľovači: Bernské ružové, Coxova reneta, Jonathan, Landsberská reneta, Laxton's Superb, Malinové holovouské, Malinové hornokrajské, Matkino, Mclntosh, Ontário, Parména zlatá zimná, Red Delicious, Sudetská reneta, Watervlietské mramorované, Wagenerovo.

PLODNOSŤ: stredne skorá, vždy po 2 až 3 rokoch veľmi hojná.

PLODY: malé, častejšie stredne veľké, najčastejšie tupo kužeľovité, pripomína vajíčko skosené z oboch pólov, niekedy je aj guľaté. Šupka je lesklá, takmer celá súvislo červená, niekedy červeno pruhovaná, pri zbere modravo osrienená. V zatienenej polovici plodu presvitá základná žltozelená farba. Dužina je biela, pod šupkou niekedy naružovelá, jemná, hustá, šťavnatá, sladká až ľahko kyslastá, príjemne voňavá, výborná.

DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, konzumná zrelosť v novembri, skladovateľnosť bez straty chuti do decembra, celkovo až do apríla.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale výborná aj na sušenie (dužina ostáva biela), výrobu muštu, vína, destilátov. Veľmi dobre znáša prepravu, v mieste otlačenia nehnije, len skorkovatie. Pri skladovaní nevädne, nehnije.

STANOVIŠTE: slnečné, otvorené, ale chránené pred vetrom, nižšie i vyššie polohy. Pôdy preferuje vápenité, hlboké, úrodné, dostatočne vlhké, znesie aj ílovité či hlinité premiešané so štrkom, kde sa iným jabloniam nedarí. V príliš kyprých náplavách má vyššiu náchylnosť k rakovine, v suchých pôdach sú plody drobné a opadávajú. Vhodné sú otvorené plochy, sady, veľké záhrady, aleje.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, dobre odolná voči múčnatke a chrastavitosti. V uzavretých miestach má náchylnosť k rakovine, napadá ju vlnačka krvavá.

PÔVOD: Rusko, Novosibirsk, Ústav cytológie a genetiky, Novosibírsky ústav ochrany rastlín I.V. Mičurina a Orlojsko-sibírsky ústav ochrany rastlín, vyšľachtili ho N.S. Šcčapov, V.K. Krejmer, A.M. Belych a E.A. Karpova z poddruhu Hippophae rhamnoides subsp. mongolica ako kríženca hybridov č. 120/1 (vybraná forma F1 odrody Zyryanka) a č. 1-126 (vybraná forma F1 odrody Zyryanka), registrovaný v roku 2007. Synonymum: Каприз.

RAST: stredný až slabší, vzpriamený, dorastá do asi 2,7 m s oválnou, riedkou korunou. Výhony sú vzpriamené, šedohnedé, stredne tŕnité. Listy sú stredne veľké.

OPEĽOVACIE POMERY: samičia odroda, na dosiahnutie úrody potrebuje v blízkosti na opelenie vetrom samčieho opeľovača.

PLODNOSŤ: skorá (3. rok po výsadbe), stredne vysoká. Priemerný výnos vo veku 5-8 rokov pri spone výsadby 4x2 m je 9,7 t/ha, 0,89 kg/m³ (na objem koruny), 7,8 kg/rastlina.

PLODY: sú stredne veľké až veľké (0,49-0,79 g, priemerne 0,7 g), oválne, žltooranžové s tmavooranžovými škvrnami na báze a vrchole. Na rakytník sú sladké, príjemne aromatické, obsahujú priemerne až 10 % cukru, kyselín len 1,18-1,7 %. Obsah vitamínu C je v rámci rakytníkov nižší - 56,5-80,25 mg/100 g, podobne obsah karotenoidov 14,7 mg/100 g, aj obsah oleja je nižší - 4,76 %. Stopka je stredne dlhá, cca. 5 mm, odtrh je polosuchý. Plody sú usporiadané stredne husto, niekedy husto.

DOZRIEVANIE: od polovice júla. Plody sa po zbere horšie prepravujú.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj zaváranie, výrobu štiav, džemov, mrazenie, sušenie, výrobu kozmetiky.

STANOVIŠTE: nenáročná drevina, vyžaduje slnečné stanovište, priepustnú pôdu. Spon volíme 2x4 m.

ODOLNOSŤ: plne mrazuvzdorná odroda (do -34 °C), odolná voči endomykóze a vysychaniu, stredne náchylná na poškodenie vrtivkou rakytníkovou.

PÔVOD: Spojené kráľovstvo VB a S. Írska, Anglicko, Kent, East Malling, Horticulture Research International, vyšľachtený v roku 1980 ako kríženec odrôd [Whinham's Indusrty x (Lancashire Lad x Captivator)]. 

RAST: bujný, rozložitý, dorastá do výšky a šírky cca. 120-150 cm. Výhony sú bez ostňov, len na báze mladých výhonov sa nejaké vyskytujú.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká (priemerne 2 kg z kríka), pravidelná. 

PLODY: sú veľké (priemerne 4,1-8 g), guľaté až elipsovité. Šupka je karmínovočervená, presvitajúca, jemne ochlpená. Dužina je šťavnatá. Chuť je veľmi dobrá až vynikajúca, sladkokyslá s typicky egrešovou vôňou. 

DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, väčšinou koncom júna až začiatkom júla.

VYUŽITIE: kríky vhodné do menších aj väčších záhrad či plantáží, vhodné ako nízky nepriestupný živý plod, plody najmä na priamy konzum a výrobu kompótov, ale aj na džemy či želé.

STANOVIŠTE: pred vetrom chránené, slnečné stanovište až polotieň, a humózne, priepustné, ale dostatočne vlhké pôdy bohaté na živiny. Nenáročná odroda vhodná do všetkých polôh. V zatrávnení rastlina stráda, potrebuje zálievku počas suchej letnej periódy a vyžaduje okopávku alebo zamulčovanie.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve. Silne odolný voči americkej múčnatke egreša, stredne odolný voči antraknóze (Pseudopeziza ribis)

PÔVOD: druh je starou kultúrnou drevinou pestovaná po celom Stredomorí a v Makaronézii. Vznikla zrejme z planého olivovníku, ktorý je niekedy klasifikovaný ako samostatná varieta Olea europaea var. sylvestris asi pred 6000-7000 rokmi. Odroda Picholine má pôvod vo Francúzsku, v regióne Gard, v Collias, malom meste neďaleko Uzès. Rozšírila sa po celom Stredomorí ako aj v iných častiach sveta, kde sa pestujú olivy. Synonymá: Plant de Collias, Coïasse, Colliasse, Piquette, Olive de Nîmes, Fausse Lucques, Lucques Batarde, Sauzin, Judoleine, Picholine de Languedoc. 

RAST: stredne bujný, rozložitý, dosahuje strednej výšky s otvorenou korunou. Je to stálezelený strom pestovateľný aj ako krík, listy sú elipsovito-kopijovité, stredne dlhé a stredne široké.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlanými kvetmi. Na zvýšenie úrody odporúčame kombinovať s ďalšími olivami, najmä s odrodami: Leccino, Bouteillan, Lucques, Manzanillo, Sigoise.

PLODNOSŤ: veľmi skorá, kvitne už v rok výsadby, ale je dobré nechať ju pred vstupom do plodnosti zmocnieť. 

PLODY: stredne veľké (3-5 g), oválne, mierne asymetrické. Kôstka je na oboch koncoch špicatá, s hladkým povrchom. 

DOZRIEVANIE: v  októbri a novembri zber za zelena na nakladanie - takto je použiteľná u nás, ešte neskôr dozrieva do čierna a používa sa na získavanie oleja v subtropických oblastiach.

VYUŽITIE: celoročne veľmi okrasný kompaktný stromček, ktorý dodáva miestu závan Stredomoria. Kulinárne využitie: Plody v zelenej zrelosti sa nakladajú do slaného nálevu a používajú sa najmä ako tzv. koktejlové. Z väčšieho množstva čiernych olív nedosiahnuteľného v našich podmienkach sa lisuje olej. Výnos olivového oleja v subtropických krajinách je len stredný (20–22 %, pri zavlažovaní len 15-18 %), chuť oleja je ovocná s jemnou horkosťou. Liečivé využitie: Listy majú antiseptické účinky, znižujú horúčku, krvný tlak aj hladinu cukru v krvi, ukľudňujú nervový systém. Dá sa z nich získať žlté či zelené prírodné farbivo.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené s dobre priepustnou, výživnou, najlepšie hlinitopiesočnatou pôdou. Táto odroda sa dobre prispôsobuje rôznym lokalitám. Je vhodná do najteplejších lokalít Slovenska na výsadbu do zeme do chránených dvorov, k múrom budov a plotov alebo ako prenosná rastlina na terasy, strešné záhrady, balkóny, s prezimovaním v skleníkoch či zimných záhradách. Pre dobré prezimovanie v zemi je dôležitá priepustnosť pôdy.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v rámci olív, staršie stromy znesú −12 °C až −15 °C, mladšie potrebujú vyššie teploty. V kvete uniká neskorým jarným mrazom, kvetné puky sú poškodené už pri teplote pod -2 °C. V klíme Strednej Európy nemáva škodcov. Výskytu hubových chorôb spôsobených hubami Spilocaea oleagina a Pseudocercospora cladosporioides predchádzame výsadbou na miesto chránené pred nadmernými zrážkami a vlhkosťou pôdy. Po zakorenení je dobre suchuvzdorný a odolný voči vysokým teplotám.

PÔVOD: ČR, kríženec odrôd Halehaven a Cresthaven

RAST: slabý až stredne bujný, habitus rozložitý. Je menej náročná na udržiavaci rez, dobre sa tvaruje.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne neskoro a dlho

PLODNOSŤ: stredne vysoká až vysoká, pravidelná

PLODY: stredne veľké až veľké, guľovité, nesúmerné. Šupka je stredne hrubá až hrubá, stredne silno priľnavá k dužine, stredne husto až husto plstnatá. Základná farba je žltá, spolovice prekrytá rozmytým tmavočerveným líčkom s bodkovanými okrajmi. Dužina je žltá, stredne tuhá, nevláknitá, veľmi dobrá, s vyrovnaným pomerom cukrov a kyselín. Kôstka je stredne veľká až veľká, elipsovitá, veľmi dobre odlučiteľná od dužiny. Plody sú veľmi dobre veľkostne vyrovnané, veľmi málo náchylné na praskanie kôstky či plodov pri daždi.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 1. polovici augusta, 3 dni po odrode Redhaven. Plody sú veľmi málo náchylné na predčasný opad pred zberom.

VYUŽITIE: priamy konzum, konzervovanie aj ďalšie spracovanie.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, s dobre priepustnou, ale dostatočne vlhkou pôdou v teplých a stredne teplých oblastiach, vo vyšších len na chránených miestach.

ODOLNOSŤ: v dreve aj kvetných pukoch silne mrazuodolná.

PÔVOD: Slovensko, vyšľachtil v Stupave Gustav Čejka v roku 1995 ako kríženec odrôd Redhaven a Cresthaven.

RAST: stredne bujný, habitus rozložitý.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro, stredne dlho.

PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké, guľovité, súmerné. Šupka je stredne hrubá, stredne husto plstnatá, stredne silno až silno priľnavá k dužine. Základná farba je zelenožltá, na oslnenej strane prekrytá tmavočerveným rozmytým líčkom. Dužina je svetložltá, okolo kôstky slabo načervenalá, stredne tuhá až tuhá, nevláknitá, kyslosladkej až sladkej, pomerne aromatickej, veľmi dobrej chuti. Kôstka je elipsovitá, stredne veľká až veľká a od dužiny je dobre odlučiteľná. Náchylnosť na praskanie kôstky je veľmi nízka až nízka. Plody sú veľmi dobre veľkostne vyrovnané a nie sú náchylné na praskanie počas dažďa.

DOZRIEVANIE: stredne skoro až neskoro, v 1. až 2. polovici augusta, 8 dní po odrode Redhaven. Plody predčasne pred zberom neopadávajú alebo len veľmi málo.

VYUŽITIE: na priamy konzum, zaváranie aj ďalšie spracovanie.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, s priepustnou, ale dostatočne vlhkou pôdou vo všetkých pestovateľských oblastiach vhodných pre broskyne. Je to nenáročná a veľmi plastická odroda.

ODOLNOSŤ: v dreve aj kvetných pukoch silne mrazuodolná.

PÔVOD: Japonsko, Pyrus pyrifolia, 1927, kríženec odrôd Amanogawa x Imamuraaki, podľa novšieho výskumu je druhým rodičom zrejme Chojuro

RAST: slabý až stredne bujný, koruna je veľmi vzpriamená. Dosahuje výšku približne 3-4,5 m.

OPEĽOVACIE POMERY: silne cudzoopelivá odroda, má takmer sterilný peľ. Dobre ju opeľujú odrody ázijských hrušiek Seuri, Ya Li, Tsu Li, Oympic, Korean Giant, Chojuro, Shinseiki, Shinsui, Yongi, Kikusui, Nijiiseiki, Kosui, Shinko, Hwa Hong alebo skoro kvitnúce európske hrušky (napr. Konferencia, Blumenbachova, Dekanka zimná, Giffardova, Grosdemange, Charneuská, Kozačka štuttgartská, Lectierova, Parížanka, Predobrá, Sixova, Šedá zimná či Trévouxská). Nie úplne vhodné na opelenie sú odrody Imamuraaki, Okusanian (zmenšujú plody a počet semien v nich). Kvitne skoro, na začiatku apríla.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, potrebuje prebierku.

PLODY: zvyknú byť veľmi veľké (vo svojej domovine priem. 450-500 g, niekedy až 1 kg, u nás skôr okolo 200 g), guľovité. Povrch plodu je zlatavý až hrdzavohnedý, pokrytý výraznými lenticelami. Dužina je krémovobiela, krehká, šťavnatá, veľmi sladkej, málo kyslej chuti bez príchuti.

DOZRIEVANIE: Dozrievajú na zber koncom augusta až koncom prvej dekády septembra. Konzumne dozrievajú od septembra a vydrží do novembra, pri veľmi dobrých skladovacích podmienkach až do februára.

VYUŽITIE: Sú vhodné na priamy konzum aj na spracovanie na džemy, kompóty, mušty, šaláty či koláče.

STANOVIŠTE: slnečné, všetky polohy vhodné pre pestovanie hrušiek s dostatkom vlahy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuvzdorná v dreve do -29 °C. Rezistentná voči alternárii premenlivej (Alternaria alternata), náchylná na ázijskú chrastavitosť (Venturia nashicola) a hrdzu (Gymnosporangium asiaticum), stredne citlivá na bakteriálnu spálu (Erwinia amylovara).