Zeleň do miest

PÔVOD: Nemecko, vyšľachtil ju Reimer Kordes v roku 1958 ako kríženec odrôd Robin Hood x Virgo. Synonymá: Schneewittchen®, Fée des Neiges, Iceberg, Sneeuwwitje.

RAST: stredne bujný, vzpriamený, kríčkový, dorastá do výšky 75-150 cm, šírky 60 cm. Má lesklé, svetlozelené listy. 

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá s obojpohlavnými kvetmi, hmyzom opelivá, ale aby si zachovala pôvodné vlastnosti, treba ju množiť vegetatívne. Kvitne bohato vo vlnách počas celého leta bielymi či krémovými, veľkými (priemerne 5 cm), poloplnými, jemne voňavými kvetmi so 17-25 lupienkami v malých súkvetiach. Má dlhé, špicaté puky.

PLODNOSŤ: nepestuje sa primárne pre plody, ale pri ponechaní odkvitnutých kvetov sa vyvinú.

PLODY: šípky sú menšie. Šípky sú, tak ako všetky šípky, jedlé a bohaté na vitamíny C, A, E a flavonoidy. 

DOZRIEVANIE: v októbri a novembri.

VYUŽITIE: veľmi dekoratívna ruža vhodná do zmiešaných záhonov v kombinácii s inými ružami, levanduľami či cibuľovinami, aj na rez do kytíc. Kulinárne využitie: stredne aromatické, horkasté kvety sa dajú použiť čerstvé do krémov a na ozdobenie dezertov, šalátov, na výrobu ružového želé, zmrzliny, likérov, ako sušené aj na výrobu čajov či žltého pomletého prášku na ozdobu dezertov. Šípky sú, tak ako všetky šípky, jedlé a použiteľné po premrznutí za surova alebo sušené do čaju. Liečivé a kozmetické využitie: kvetné lupienky majú antibakteriálne účinky, používajú sa pri prechladnutí, infekciách priedušiek, gastritíde, hnačke či depresii a letargii. Externe sa používajú na výplach očí pri očných infekciách, ako kloktadlo pri bolesti hrdla a povrchových poraneniach pokožky. Šípky obsahujú veľa vitamínu C, A a E a flavonoidov a používajú sa pri prechladnutí.  

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje hlinité pôdy s dostatočnou vlhkosťou, ale dobrým odvodnením.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v zime dreve do -28,9 °C až -31,7 °C, na jar vyžadujú mladé výhony ochranu pred neskorými jarnými mrazmi. Veľmi dobre odolná voči chorobám a dobre znáša zatienenie.

PÔVOD: Holandsko, objavil ju škôlkar F. J. Grootendorst v roku 1949, pravedpodobne ako mutáciu odrody Dick Koster. Synonymá: Fête des Mères, Mothers Day, Mothersday, Muttertag, Muttertagers, Paree Red, Red Mothersday.

RAST: umiernený, je to kríková polyantka dorastajúca do výšky len 30-70 cm. Listy sú menšie, lesklé.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá s obojpohlavnými kvetmi, hmyzom opelivá, ale aby si zachovala pôvodné vlastnosti, treba ju množiť vegetatívne. Kvitne vo vlnách opakovane počas celého leta tmavočervenými kvetmi jemnej až silnejšej vône. Kvety sú sú menšie, guľovité (priemerne 3 cm), poloplné so 17-25 lupeňmi, tvoria sa vo veľkých súkvetiach.

PLODNOSŤ: nepestuje sa primárne pre plody, ale pri ponechaní odkvitnutých kvetov sa vyvinú.

PLODY: šípky sú menšie. Šípky sú, tak ako všetky šípky, jedlé a bohaté na vitamíny C, A, E a flavonoidy. 

DOZRIEVANIE: v októbri a novembri.

VYUŽITIE: veľmi dekoratívna nízka, pôdopokryvná ruža vhodná do zmiešaných záhonov v kombinácii s inými ružami, levanduľami či cibuľovinami, do skaliek a na okraje záhonov, do kvetináčov a hrantov, aj na rez do vázy. Kulinárne využitie: stredne aromatické, horkasté kvety sa dajú použiť čerstvé do krémov a na ozdobenie dezertov, šalátov, na výrobu ružového želé, zmrzliny, likérov, ako sušené aj na výrobu čajov či žltého pomletého prášku na ozdobu dezertov. Šípky sú, tak ako všetky šípky, jedlé a použiteľné po premrznutí za surova alebo sušené do čaju. Liečivé a kozmetické využitie: kvetné lupienky majú antibakteriálne účinky, používajú sa pri prechladnutí, infekciách priedušiek, gastritíde, hnačke či depresii a letargii. Externe sa používajú na výplach očí pri očných infekciách, ako kloktadlo pri bolesti hrdla a povrchových poraneniach pokožky. Šípky obsahujú veľa vitamínu C, A a E a flavonoidov a používajú sa pri prechladnutí.  

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje hlinité pôdy s dostatočnou vlhkosťou, ale dobrým odvodnením.

ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná v dreve do minimálne -18 °C až -20 °C. V kvete uniká neskorým jarným mrazom. Nezvykne trpieťchorobami.

PÔVOD: Nórsko, Hedmark, Nes, škôlka Grefsheim Planteskole, medzidruhový kríženec Spiraea cana x Spiraea hypericifolia nájdený v roku 1949. V roku 1993 získal cenu Award of Garden Merit britskej Kráľovskej záhradníckej spoločnosti.

RAST: bujný, je to opadavý ker charakteristický hustým, previsnutým a fontánovitým rastom, pričom jeho konáre sa elegantne ohýbajú smerom nadol. Dorastá do výšky a šírky približne 1,5–2 metre. Keďže kvitne na minuloročnom dreve, odstraňujú sa len staré alebo poškodené konáre a ker sa môže mierne presvetliť pre udržanie tvaru a lepšiu cirkuláciu vzduchu. Vyhnite sa silnému rezu, ktorý by narušil jeho prirodzený previsnutý habitus.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzom opelivý, opeľovaný najmä včelami a motýľmi. Kvitne od apríla do mája. Konáre sú úplne pokryté drobnými, voňavými bielymi kvetmi, usporiadanými v hustých chocholíkoch po celej ich dĺžke.

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody.

PLODY: plodom je extrémne malý 2-3 mm, hnedý, blanitý, nenápadný mechúrik – suchý, pukavý, otvárajúci sa jedným brušným švom, obsahujúci drobné, prachovité, nejedlé semená.

DOZRIEVANIE: mechúriky dozrievajú v októbri až novembri. Keďže sa nekonzumujú, dozrievanie označuje len botanickú zrelosť semien.

VYUŽITIE: primárne využitie je okrasné - v záhradnej a krajinnej architektúre (solitéry, skupinové výsadby, nízke živé ploty, spevňovanie svahov) do menších aj väčších záhrad, parkov, inej mestskej zelene vrátane terás či balkónov. Je kvetmi veľmi atraktívny nielen pre nás, ale aj pre včely a iné opeľovače.

STANOVIŠTE: Uprednostňuje plné slnko pre bohatšie kvitnutie, ale dobre rastie aj v miernom polotieni. Dobre znáša rôzne klimatické podmienky aj typy pôd, za predpokladu, že sú dobre priepustné. Neznáša premokrenie. Rastie v piesočnatých aj hlinitých pôdach a toleruje kyslé aj zásadité prostredie. 

ODOLNOSŤ: je vysoko mrazuvzdorný v dreve až do -34 °C. Pomerne odolný proti chorobám a škodcom, občasne sa môžu vyskytnúť listové škvrnitosti, múčnatka alebo vošky. Po zakorenení dobre znáša aj sucho a toleruje aj znečistenie ovzdušia.

PÔVOD: Dánsko, vyšľachtil ju Niels Dines Poulsen niekedy pred rokom 1959, kedy bola registrovaná, ako kríženca odrôd Columbine x Cläre Grammerstorf, na trh bola uvedená v roku 1963. V roku 1962 vyhrala zlatú medailu na výstave britskej Royal National Rose Society (Kráľovskej národnej ružiarskej spoločnosti ) a v roku 1993 získala ocenenie Award of Garden Merit od Royal Horticultural Society (britskej Kráľovskej záhradníckej spoločnosti).

RAST: je bujný, vzpriamený, je to floribunda (= mnohokvetá ruža) označovaná niekedy ako popínavá ruža. Dorastá do výšky 120-185 cm a šírky 90 až 120 cm. Má stredne zelené listy.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá s obojpohlavnými kvetmi, hmyzom opelivá, ale aby si zachovala pôvodné vlastnosti, treba ju množiť vegetatívne. Kvitne opakovane vo vlnách od júna až po prvé mrazy citrónovožltými až sýtožltými kvetmi často s ružovkastými okrajmi lupienkov. Kvety sú veľké (priemerne 10 cm), dvojité, s priemerne 17-25 lupienkami a stredne až silne, sladko voňavé, klasického tvaru čajohybridných ruží.

PLODNOSŤ: nepestuje sa primárne pre plody, ale pri ponechaní odkvitnutých kvetov sa vyvinú.

PLODY: šípky sú menšie a červené. Šípky sú, tak ako všetky šípky, jedlé a bohaté na vitamíny C, A, E a flavonoidy. 

DOZRIEVANIE: v októbri a novembri.

VYUŽITIE: veľmi dekoratívna a voňavá ruža vhodná do zmiešaných záhonov v kombinácii s inými ružami, levanduľami či cibuľovinami, do vyšších živých plotov, ale aj ako kratšia popínavá ruža k trelážam či k múru, nie na veľmi vysoké oblúky. Kulinárne využitie: stredne až silnejšie aromatické, horkasté kvety sa dajú použiť čerstvé do krémov a na ozdobenie dezertov, šalátov, na výrobu ružového želé, zmrzliny, likérov, ako sušené aj na výrobu čajov či žltého pomletého prášku na ozdobu dezertov. Šípky sú, tak ako všetky šípky, jedlé a použiteľné po premrznutí za surova alebo sušené do čaju. Liečivé a kozmetické využitie: kvetné lupienky majú antibakteriálne účinky, používajú sa pri prechladnutí, infekciách priedušiek, gastritíde, hnačke či depresii a letargii. Externe sa používajú na výplach očí pri očných infekciách, ako kloktadlo pri bolesti hrdla a povrchových poraneniach pokožky. Šípky obsahujú veľa vitamínu C, A a E a flavonoidov a používajú sa pri prechladnutí.  

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje hlinité pôdy s dostatočnou vlhkosťou, ale dobrým odvodnením. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj do chladných polôh so zimnou ochranou čečinou.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolná v dreve do -23 °C až -26 °C, v kvete uniká neskorým jarným mrazom. Je stredne až vyššie odolná voči čiernej škvrnitosti ruží (Diplocarpon rosae), stredne odolná voči múčnatke (Podosphaera pannosa) a vyššie odolná voči hrdzi (Phragmidium mucronatum). Je stredne odolná voči suchu po zakorenení, kedy ju môžu potrápiť aj vošky.

PÔVOD: Kocúrnik Nepeta × faassenii je krížencom medzi druhmi Nepeta racemosa a Nepeta nepetella. Odroda Senior je neznámeho pôvodu.

RAST: umiernený, kompaktný. Je to v koreni prezimujúca trvalka dorastajúca do výšky a šírky 30 cm. Listy sú sivozelené, matné a aromatické.

OPEĽOVACIE POMERY: je ako hybrid zrejme sterilný. Kvitne ale bohato jemnými, levanduľovomodrými, voňavými kvetmi, usporiadanými v hustých praslenoch počas veľmi dlhého obdobia od konca mája až po júl, po zostrihnutí kvetov zas počas augusta a septembra, prípadne až do novembra. Kvety sú veľmi atraktívne pre opeľovače.

PLODNOSŤ: nevytvára plody so semenami, ak, tak len málo a majú zlú klíčivosť. Množí sa vegetatívne delením trsov na jar alebo na jeseň či odrezkami počas leta.

PLODY: tvrdky, ak vôbec vzniknú.

VYUŽITIE: veľmi okrasná a nektárodajná trvalka, vysádza sa do zmiešaných trvalkových záhonov, skaliek, ale aj do črepníkov. Výborne sa kombinuje s ružami, levanduľou a ďalšími suchomilnými trvalkami. Milujú ju mačky. Kulinárne využitie: mladé listy a kvety s mierne horkou a aromatickou chuťou na ochutenie šalátov, polievok atď. či uvariť na čaj. Kedysi sa listy kocúrnikov používali na ochutenie piva. Liečivé využitie: je veľmi účinný proti nadmernému zahlieneniu slizníc nosa, uší, hrdla či tráviaceho systému. Listy a kvitnúca vňať upokojujú, zvyšujú chuť do jedla a zlepšujú trávenie, znižujú teplotu a zápal, sú močopudné, tonizačné a mierne stimulujúce, pôsobia proti parazitom v tráviacom systéme a pri problémoch s obličkami. Externe urýchľujú hojenie rán.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, preferuje dobre priepustnú, stredne úrodnú až chudobnejšiu pôdu, dobre znáša suché a kamenisté podmienky. Neznáša zamokrenie.

ODOLNOSŤ: je plne mrazuvzdorný do -40 °C, odolný voči suchu po zakorenení. Je odolný voči bežným chorobám a škodcom, len v suchých letách môže trpieť múčnatkou či naopak v príliš vlhkých podmienkach trpieť hubovými chorobami. Predchádzame tomu výsadbou do dobre priepustnej, ale dostatočne vlhkej pôdy.

PÔVOD: druh je dosť premenlivý a pochádza zo severnej Európy, Ázie a Severnej Ameriky, v strednej a západnej Európe sa vyskytuje ostrovčekovito ako glaciálny relikt. Odroda Goldfinger pochádza z Holandska, Gorsselu, kde ju vyšľachtil H. Knol a na trh uviedol v roku 1970. 

RAST: stredne bujný, s hustým, guľovitým habitom, v porovnaní s inými odrodami nátržníku krovitého je bujnejší. Je to opadavý ker dosahujúci výšku 0,9-1,2m a šírku 1,2-1,5 m. Listy sú zložené, obvykle tvorené piatimi úzkymi, kopijovitými, šedozelenými až modrozelenými lístkami. 

OPEĽOVACIE POMERY: pravdepodobne samoopelivý, s obojpohlavnými kvetmi opeľovanými hmyzom. V rámci nátržníkov začína rozkvitať stredne skoro, od júna do októbra či prvých silnejších mrazov veľkými (4-5 cm), zlatožltými kvetmi s 5 lupeňmi a množstvom ozdobných tyčiniek.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká.

PLODY: drobné, chlpaté, nejedlé nažky.

DOZRIEVANIE: od augusta do októbra.

VYUŽITIE: rastlina je dekoratívna olistením aj dlhým kvitnutím a používa sa najmä ako krovitý okraj záhonov, na nízke živé ploty, ako pastva pre rôzne opeľovače, v záhradách, parkoch a inej mestskej zeleni, aj ako protierózna drevina na svahoch. Kulinárne využitie: sušené listy sa používajú ako náhrada čínskeho čaju.

STANOVIŠTE: slnečné, polotieň, preferuje dobre odvodnenú hlinitú pôdu, preferuje zásaditú pôdu, ale znesie aj mierne kyslú. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve až do -42,8 °C až -45,6 °C, kvety po slabších mrazoch na jeseň pokračujú v kvitnutí. Po zakorenení je dobre odolný voči suchu. Nezvykne trpieť chorobami, niekedy sa môže vyskytnúť múčnatka, listové škvrnitosti či v nedostatočne odvodnenej pôde zahnívanie koreňov.

PÔVOD: druh pochádza zo Severnej Ameriky - najmä východných a stredných oblastí USA a východu Kanady. Rastie tam najmä na brehoch vodných tokov, okrajoch lesov a skalnatých svahoch. Kultivar Little Devil^™ vyšľachtil v USA vo Wisconsine profesor David C. Zlesak na University of Wisconsin - River Falls a bol uvedený na trh okolo roku 2010 a ochrannú známku naň má škôlka Bailey Nurseries. Synonymá: Donna May. 

RAST: kompaktný, umiernený, polovzpriamený. Je to opadavý ker, ktorý vyniká jemne textúrovaným, tmavobordovým olistením, ktoré ho odlišuje od iných kultivarov tavole kalinolistej. Dorastá do výšky a šírky okolo 90-120 cm.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne v máji až júni. Kvety sú chocholíkovité vrcholíky ružovkastobielej farby.

PLODNOSŤ: pravidelná ale kvantitatívne nevýznamná. Plodenie má najmä okrasný charakter. 

PLODY: plod je malý, nafúknutý mechúrik, 0,5 - 1cm veľký, zelenej až červenohnedej farby pri dozrievaní. Má výhradne okrasný charakter. 

DOZRIEVANIE: v auguste až septembri. 

VYUŽITIE: ako okrasný ker pre svoje výrazné tmavopurpurové až bordové listy a ružovkasté kvety najmä do okrasných záhrad, skupinových výsadieb, nízkych živých plotov alebo do nádob. 

STANOVIŠTE: slnečné, dobre toleruje polotieň. Nenáročná na pôdu - vyhovujú jej piesčité, hlinité aj ílovité pôdy, široká škála pH. 

ODOLNOSŤ: je silne mrazuvzdorná až do -37 až -40 °C, mierne suchovzdorná, toleruje mestské prostredie. Vysoko odolná voči škodcom a chorobám, zriedkavo sa môžu vyskytnúť vošky. Je podstatne vyššie odolná voči múčnatke než iné odrody tavole.

PÔVOD: druh pochádza z východnej Ázie, z Japonska a strednej Číny, kde rastie ako podrast vo vlhkých a tienistých lesoch v nadmorských výškach zhruba od 1000 až do 2600 m n. m. Odroda Green Carpet je neznámeho pôvodu, ale pravdepodobne ide skôr o selekciu kompaktného vzrastu než zámerného šľachtenca.  

RAST: stredne bujný, nízky, kompaktný, je to ker či poloker, ktorý vytvára koberce s výškou 15-20 cm a šírkou okolo 60 cm. Má stálezelené, lesklé, tmavozelené listy s pílkovitým okrajom dlhé až 7 cm.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými kvetmi. Na opelenie treba inú odrodu (napr. Silver Edge, Green Sheen alebo Variegata) alebo semenáč. Kvitne u nás v apríli až máji menšími (2,5-5 cm) klasmi bielych kvetov umiestnenými na vrchole letorastu, od toho je odvodený ich druhový názov (terminalis = vrcholový). Kvety obsahujú hrubšie tyčinky, od toho je odvodený ich rodový názov (pachys = hrubý, andra= mužský).

PLODNOSŤ: v prítomnosti opeľovača stredná. Množí sa vegetatívne podzemkami. 

PLODY: malé (5-6 mm), oválne, biele, jedlé kôstkovice sladkej chuti a šťavnatej konzistencie.

DOZRIEVANIE: v septembri a októbri.

VYUŽITIE: je to listami celoročne veľmi dekoratívný pôdopokryvný ker vhodný do tieňa stromov a väčších krov. Dobre zabraňuje erózii, potlačuje rast neželaných rastlín a je vhodný do tienistých kútov záhrad, parkov, cintorínov či iných verejných priestorov. Je neatraktívna pre niektoré hlodavce, podľa experimentov minimálne pre hraboše prérijové (Microtus ochrogaster), takže by mohla pôsobiť ako odpudzovač pre hlodavce okolo stromov, u nás toto pôsobenie zatiaľ nebolo overené. Kulinárne využitie: Plody sa dajú konzumovať surové alebo tepelne upravené.

STANOVIŠTE: tieň až silný tieň pod stromami či za budovami. Preferuje humóznu pôdu, ktorá je dostatočne vlhká, ale dobre odvodnená, mierne kyslá až neutrálna. Neznáša horúce, vysýchavé stanovištia. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná až do -29 °C až -34 °C, znesie aj silné zatienenie a konkurenciu koreňov stromov. Je málo náchylná na choroby a škodce, v príliš vlhkých podmienkach sa môže objaviť hubová hniloba listov (Volutella pachysandrae) alebo hniloba koreňov v zle odvodnenej pôde. Príležitostne sa môžu vyskytnúť aj štítničky, roztoče či slizniaky v príliš vlhkej polohe. 

PÔVOD: južná časť Kórejského polostrova, ostrov Sachalin a Kurilské ostrovy a Japonsko. Ide o drevnatú lianu, ktorá vo svojej domovine rastie vo vlhkých lesoch, a popína sa po stromoch a skalách. Do európskej kultúry bola uvedená približne v druhej polovici 19. storočia (okolo roku 1865).

RAST: pomalší v prvých rokoch, neskôr pomerne bujný. Je to opadavý, popínavý ker dorastajúci do výšky aj 10-15 m a šírky 4-10 m a vyžadujúci dostatočne pevnú oporu, o ktorú sa môže prichytiť priľnavými vzdušnými korienkami. Má stopkaté, elipsovité, na vrchole špicaté, na okraji zúbkaté listy dlhé 5-10 cm a široké 3–7 cm. Dobre znáša rez, ktorý sa odporúča po odkvitnutí.

OPEĽOVACIE POMERY: zrejme čiastočne samoopelivá, hmyzom opelivá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne v júni až júli drobnými, bielymi, plodnými kvetmi plnými peľu a nektáru, ktoré tvoria veľké ploché metliny široké až 15-25 cm a ktoré sú po krajoch lemované sterilnými kvetmi veľkými až 3 cm.

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody. Vstupuje do plodnosti obvykle 5-8 rokov po výsadbe, plodnosť je obvykle stredná.

PLODY: drobné tobolky s malými semienkami.

DOZRIEVANIE: v auguste a septembri. Nepestuje sa pre plody.

VYUŽITIE: krásny okrasný vertikálny prvok záhrad - ideálna na popínanie okolo múrov, plotov, stien domov, altánkov či pergol. 

STANOVIŠTE: preferuje polotieň či tieň, ale darí sa jej aj na plnom slnkom za prepokladu pravidelnej zálievky. Má rada hlinité až humózne, vlhké, ale dobre priepustné pôdy. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná až do -34°C. Dobre toleruje tieň a vietor, horšie toleruje sucho. Môže byť napádaná voškami či červcami. Z chorôb sa môže vyskytovať škvrnitosť listov, múčnatka a zriedkavo sivá pleseň.

BOTANICKÁ POZNÁMKA: obsahuje kyanogénne glykozidy typické pre rod Hydrangea (potenciálne mierne toxická pri požití). Škodlivá pre psy a mačky. Môže spôsobiť kontaktnú dermatitídu (kožný alergén) - pri manipulácii sa odporúča používať ochranné rukavice.

PÔVOD: druh pochádza z východnej Ázie, Japonska, Číny a Kórey, do Spojeného kráľovstva ho v roku 1860 priniesol škótsky "lovec rastlín" Robert Fortune. Odrodu Emerald Gaiety vyšľachtili v USA v Ipswichi v škôlke Corliss Brothers Nursery  roku 1960.

RAST: rýchlo sa rozrastajúci, vždyzelený, nízky ker až lianovitá drevina. Samostatne stojaci dosahuje výšku a šírku približne 0,9-1,5 m. Ale pri posadení k stene, plotu či stromu vytvára adventívne korene a vie sa vyšplhať až do výšky 3 m. Veľmi ľahko zakoreňuje pri dotyku so zemou a rýchlo pokrýva pôdu. Veľmi dekoratívne, tmavozelené a na zúbkovaných okrajoch biele, oválne až elipsovité listy v zime chytajú ružovkastý nádych.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzom opelivý, s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne riedko v júni až júli nenápadnými, žltozelenými kvetmi. Kvitne viac, keď sa popína.

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody, ale kvôli málo bohatému kvitnutiu je nízka a začína až okolo 3.-5. roku po výsadbe.

PLODY:  vajcovité, červenohnedé, silne jedovaté tobolky veľké 5-10 mm.

DOZRIEVANIE: v októbri a novembri. V čase zrelosti sa vytrvalí kalich otvára a odhaľuje až 4 semená s červeným alebo oranžovým mieškom, ktoré ostávajú na rastline dlho do zimy.

VYUŽITIE: je to celoročne veľmi okrasná drevina použiteľná v záhradách, parkoch a mestskej zeleni ako nižšia solitéra alebo ako pôdopokryvná, protierózna rastlina najmä na svahy, ako okraj k chodníkom či ako popínavka k stenám, plotom či stromom.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň. Na pôdu je veľmi nenáročný, ale preferuje dostatočne vlhkú hlinitú či ílovitú pôdu, znesie mierne kyslú až po silne zásaditú pôdu. Príliš mokrá pôda zhoršuje prezimovanie. Je vhodný do teplých, stredne teplých či chránených chladných polôh.

ODOLNOSŤ: mrazuodolný v dreve do -23 °C, prípadne až do -26 °C, v kvete uniká neskorým jarným mrazom. Je dobre vetruodolný a dobre toleruje znečistenie ovzdušia. V teple a suchu ho môže potrápiť štítnička bršlenová (Unspis euonymi) či vošky, prípadne vo vlhkom stagujúcom vzduchu môže trpieť antraknózou, listovou škvrnitosťou, múčnatkou či agrobakterom. Je silne odolný voči ohryzu jeleňmi a srnami.

PÔVOD: Holandsko, Boskoop, vyšľachtená ako kríženec druhov Buddleja davidii x Buddleja fallowiana.

RAST: malý, kompaktný, opadavý ker dorastajúci približne do výšky a šírky 0,8-1 m, s drobnými, bledosivozelenými/striebristými listami.

OPEĽOVACIE POMERY: sterilná, len mierne láka hmyz v porovnaní s inými odrodami, kvitne bohato od júna do polovice augusta, vytvára krátke latovité súkvetia voňavých bielych kvetov bohatých na nektár.

PLODNOSŤ: netvorí plody.

PLODY: netvorí plody

DOZRIEVANIE: netvorí plody.

VYUŽITIE: celý krík je veľmi dekoratívny záplavou kvetov počas dlhého obdobia kvitnutia, takže je vhodný ako okrasný do menších aj väčších záhrad, na terasy, do parkov. Ako nektárodajná rastlina láka aj opeľovačov. Súkvetia sa dajú použiť aj na rez do vázy.

STANOVIŠTE: slnečné, prípadne slabý polotieň. Preferuje dobre odvodnené pôdy. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: mrazuodolná vo vyzretom dreve do asi -25 °C, v kvete uniká mrazom, v chladnejších oblastiach ju odporúčame na zimu chrániť napr. lístím apod. Po zakorenení je dobre suchuvzdorná. Nezvykne trpieť chorobami, málokedy voškami a roztočmi. Prevenciou voči hubovým chorobám je zabezpečenie dobrej drenáže pôdy a dostatočné prúdenie vzduchu okolo rastliny.

PÔVOD: Francúzsko, Nancy vyšľachtil ho Victor Lemoine v roku 189O ako jednu z prvých plnokvetých odrôd odrodu orgovánu obyčajného (Syringa vulgaris) a pomenoval ho po svojej manželke Emile Lemoine. Získal viacero významných ocenení, napr. v roku 1891 RHS Award of Merit, v rokoch 1937 a 1993 Award of Garden Merit tiež od RHS (britskej Kráľovskej záhradníckej spoločnosti) a v roku 1897 First Class Certificate. Synonymá: Mme Lemoine, Mad. Emile Lemoine, Mad. Lemoine.

RAST: stredne bujný až umiernený, je to opadavý listnatý krík dorastajúci do výšky 2-3 m a šírky 2-2,5 m. Mladé letorasty sú sviežozelené. Stará kôra je šedohnedá a vo vyššom veku sa po malých kúskoch odlupuje. Listy sú široko vajcovité, dlhé 9-12 cm, svetlozelené až strednezelené.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivý, s obojpohlavnými kvetmi opeľovanými hmyzom. Kvitne veľmi bohato v 1. polovici mája dlhými a relatívne širokými (15-22x10-14 cm) metlinami stredne dlhých (cca. 1,7 cm dlhých), silne a príjemne voňavých kvetov. Na jednom konáriku sú až 4 metliny. Kvetné puky sú svetlozelenožlté. Otvorené kvety sú čistobiele a plné úzkych lupeňov. Po odkvitnutí odporúčame kvety odstrihnúť. 

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody.

PLODY: tobolky obsahujúce semená, ale nepestuje sa pre plody.

DOZRIEVANIE: najmä v júli a auguste, ale nepestuje sa pre plody.

VYUŽITIE: nádherný okrasný orgován vhodný do záhrad aj parkov, do voľne rastúceho živého plotu aj ako solitéra. Ako krásna a veľmi voňavá odroda je veľmi vhodná aj na rez do vázy. Je atraktívna aj pre opeľovačov. Kulinárne využitie: sladká vôňa kvetov ich predurčuje na použitie do sladkých jedál a do nápojov, vôňu uchováme v kandizovaných kvetoch, v orgovánovom cukre, sirupe či želé. Môžeme ho pridávať do krémov aj do cesta koláčov. Kozmetické využitie: na výrobu hydrolátov či éterického oleja do parfémov, pot pourri. Technické využitie: z listov sa dá získať zelené a hnedé farbivo, z konárikov žltooranžové. Drevo zo starších konárov sa vraj používalo na výrobu píšťal.

STANOVIŠTE: slnečné alebo polotieň, preferuje dobre odvodnenú, výživnú, humóznu pôdu, neutrálnu až mierne zásaditú. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: mrazuodolný v dreve do -28 °C až -30 °C, stredne mrazuodolný v kvetných pukoch a kvetoch. Môže ho napádať bakteriálna škvrnitosť listov (Pseudomonas syringae), fytoftóra, podpňovky, múčnatka. Prevenciou je slnečné stanovište s dobrým prúdením vzduchu.

PÔVOD: druh pochádza z JV časti USA, vyskytuje sa v nížinách v povodí dolného toku Mississippi, kde rastie na čistinkách stálezelených nížinných lesov, v krovinatej vegetácii pozdĺž vodných tokov, v pásme od morského pobrežia až do asi 650 m n. m. Odrodu Longwood Purple z neznámeho zdroja získal zakladateľ Longwood Gardens Pierre S. du Pont a bola vysadená pri vchode do záhrady, kde zostala dodnes ako jedna z mála vistérií.

RAST: bujný, je to opadavá liana dorastajúca do 3-5 či až 6-8 m a vyžadujúca oporu, okolo ktorej sa môže ovíjať. Má hladké, lesklé, tmavozelené, nepárno perovito zložené listy. 

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne od mája do júna masovo a neskôr v lete po troche opakuje kvitnutie jemne muškátovo voňavými, fialovopurpurovými kvetmi s bielymi stredmi a žltozelenými očkami v krátkych, hustých súkvetiach dlhých do13 cm.

PLODNOSŤ: pri ponechaní kvetov skorá, stredná.

PLODY: lesklé hnedé, sploštené struky dlhé 5-10 cm a široké 1-1,5 cm s jedovatými semenami.

DOZRIEVANIE: neskoré, v októbri až novembri.   

VYUŽITIE: veľmi dekoratívna liana vhodná na popínanie po veľmi silných konštrukciách oblúkov, pergol, plotov, treláží. Je dobrým zdrojom nektáru pre včely a iné opeľovače.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, pokiaľ možno orientované na juh alebo juhozápad, aby bola chránená pred studenými vetrami a ranným slnkom počas mrazivých rán. Nie je veľmi náročná na pôdu, ale v príliš výživnej môže viac rásť na úkor kvitnutia a v zásaditej trpieť chlorózou, preferuje dobre priepustnú, humóznu pôdu. Je vhodná do teplých, stredne teplých a chránených chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolná v dreve do -26,1 °C až -28,9 °C, kvety sú zriedkavo poškodené neskorými jarnými mrazmi, kvetné puky sú odolnejšie. Niekedy ju môže poškodzovať múčnatka, škvrnitosť listov, puklice či vošky, ale nič vážne.

PÔVOD: Holandsko, Dalfsen, vyšľachtil ju ako medzidruhového kríženca Agastache vráskavej (Agastache rugosa) a Agastache anízovej (Agastache foeniculum) Coen Jansen v roku 2002. Jansen hľadal rastlinu, ktorá by kombinovala mrazuvzdornosť amerického druhu (A. foeniculum) s robustnosťou a dlhovekosťou ázijského druhu (A. rugosa). Tento kultivar je v súčasnosti považovaný za jeden z najlepších na trhu vďaka tmavomodrofialovým kvetom a mimoriadnej odolnosti.

RAST: bujný, trvalka s prezimujúcim koreňom, dorastá do výšky 90-110 cm a šírky 60 cm. Kopijovité až vajcovité listy sú modrozelené.

OPEĽOVACIE POMERY: ako kríženec je sterilná, ale veľmi navštevovaná opeľovačmi. Kvitne veľmi dlho, v júni až októbri veľkým množstvom tmavomodrofialových kvetov usporiadaných do vysokých klasnatých súkvetí. Kvetné puky sú takmer čierne - od toho je odvodený aj názov odrody.

PLODNOSŤ: ako medzidruhový hybrid pravdepodobne netvorí plody.

PLODY: netvorí plody, ak tak sú to hnedé tvrdky.

DOZRIEVANIE: netvorí plody.

VYUŽITIE: veľmi okrasná, liečivá aj jedlá bylinka, nektárodajná a veľmi atraktívna pre rôznych opeľovačov, vrátane včiel, čmeliakov a motýľov. Kulinárne využitie: kvety a listy s vôňou na pomedzí anízu, sladkého drievka a mäty sa používajú ako jedlá dekorácia dezertov, do šalátov, limonád, alkoholických miešaných nápojov. Ale aj na ochutenie kompótov, omáčok, dresingov, bieleho mäsa, rýb, zeleniny apod. Liečivé využitie: čaj, teda zápar z listov pôsobí protizápalovo, antibakteriálne a protivírusovo. Stimuluje imunitný systém a používa sa proti prechladnutiu, horúčke, slabému srdcu. Uľahčuje trávenie, pôsobí proti kŕčom a ukľudňuje. Obklad z listov a stoniek sa používa na hojenie popálenín.

STANOVIŠTE: slnečné, s dobre odvodnenou pôdou. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: mrazuodolná do približne -24 °C až -28 °C. Náchylnejšia na poškodenie neskorými jarnými mrazmi a slizniakmi pri rašení, inak len niekedy trpí múčnatkou či hrdzou. V zamokrených pôdach môže trpieť hnilobou koreňov.

PÔVOD: Severná a Stredná Amerika v rozmedzí 0–800 m n. m. V miestach pôvodného výskytu rastie najčastejšie na neutrálnych až kyslých, vlhkých, bohatých hlinitých náplavách, v údoliach dolných tokov riek. Do Európy bol prvýkrát privezený v roku 1681.

RAST: opadavý, stredne vysoký až vysoký strom, dorastá do výšky 15–23 m a šírky 12-15 m s priemerom kmeňa 60–100 cm. Koruna najskôr kužeľovitá, neskôr guľatá, široko rozvetvená. Borka je tmavošedá, v mladosti tenká, hladká, neskôr hlboko pozdĺžne rozbrázdená, korkovitá.  Listy sú zvrchu tmavozelené, jednoduché, dlaňovito laločnaté s 3–7 špicatými lalokmi, na jeseň sa vyfarbujú do rôznych odtieňov od oranžovej cez ružovú, purpurovú až po fialovú. Na 2-3-ročných konároch sa zvyknú tvoriť korkovité lišty. 

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, cudzoopelivý, vetrom opelivý, so žltozelenými drobnými samčími a samičími kvetmi vyrastajúcimi oddelene v guľatých hlávkach. Kvitne od konca februára do polovice mája.

PLODNOSŤ: skorá (okolo 3-5 po výsadbe), stredne vysoká, pravidelná, ale s vyššími úrodami každé 2-3 roky.

PLODY: tobolky s vytrvalými čnelkami usporiadané po 20–50 v guľovitom súplodí veľkom 2,5–4 cm, ktoré zo zelenej dozrieva cez žltú až po hnedú farbu. Hranaté semená s krídlami majú veľkosť 1–2 mm. 

DOZRIEVANIE: počas septembra až októbra.

VYUŽITIE: Je to veľmi okrasný strom vhodný najmä do väčších záhrad, parkov, alejí a mestskej zelene. Kulinárne využitie: pri poškodení spodnej časti kôry uvoľňuje voňavú živicu, ktorú viaceré indiánske používali ako žuvačku. Liečivé účinky: živica sa používa aj proti kožným problémom, vredom či kašľu, pôsobí aj proti zlatému stafylokokovi (Staphylococcus aureus). Z nezrelých semien sa s 1,5 % výťažnosťou získava aj kyselina šikimová, ktorá ja základom pre oseltamivír (liek Tamiflu) proti viacerým chrípkovým vírusom, napr. proti vtáčej chrípke. Extrakty zo semien majú aj protikŕčové účinky. Technické využitie: živica sa stále používa v mydlách a kozmetike, ako stabilizátor v parfémoch, lepidlách a lakoch a ako príchuť v tabaku. Drevo sa používa najmä v nábytkárstve.

STANOVIŠTE: slnečné, je náročný na svetlo, ale nenáročný na pôdu. Znáša veľmi širokú škálu pôd, od málo priepustných ílovitých pôd až po štrkovité a piesočnaté pôdy, ale s dostatočným ročným úhrnom zrážok (1000-1800 mm ročne v domovine), darí sa mu aj v močiaroch. 

ODOLNOSŤ: mrazuodolný v dreve do -23 °C až -26 °C, v kvete menej mrazuodolný. Po zakorenení dobre znáša krátkodobé obdobia vysokých teplôt, sucha aj zamokrenia, prímorské slané ovzdušie ako aj zadláždenie. V Európe nezvykne trpieť chorobami ani škodcami.

PÔVOD: Bermudy, Paget, vyšľachtil ju kapitán Bowie v roku 1956 v škôlke Bermuda Rose Nursery ako kríženca odrôd (Independence x Orange triumph) x Bettina. Synonymá: Nottingham.

RAST: stredne bujný, krovitý. Dorastá do výšky cca. 90 cm a šírky 60-80 cm. Patrí do skupiny čajohybridov. Má tmavozelené, lesklé listy, pri rašení bronzové.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne vo vlnách od júna do septembra veľkými (10 cm), poloplnými kvetmi (s 26-40 lupeňmi) stredne silnej až silnejšie ovocnej vône a oranžovej až rumelkovočervenej farby, ktoré obvykle rastú po niekoľkých na stonke. Puky má oválne.

PLODNOSŤ: pri ponechaní odkvitnutých kvetov nižšia. Nepestuje sa pre plody. Zvykne sa po odkvitnutí zastrihnúť, aby sa podporila tvorba ďalších kvetov.

PLODY: šípky.

DOZRIEVANIE: v októbri až novembri.

VYUŽITIE: je vhodná do záhonov v kombinácii s inými ružami či inými trvalkami či ako nižší živý plot do menších a väčších záhrad, parkov či inej mestskej zelene, ale aj na terasy či balkóny do dostatočne veľkých kvetináčov. Je veľmi vhodná na rez do vázy, kvitne bohato a kvety sú na dlhých stonkách a vydržia dlho vo váze. Kulinárne využitie: voňavé a horkasté jedlé kvety sa dajú použiť čerstvé na ozdobenie dezertov, šalátov. Šípky sú, tak ako všetky šípky, jedlé a použiteľné po premrznutí za surova alebo sušené do čaju. 

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje hlinité pôdy s dostatočnou vlhkosťou, ale dobrým odvodnením. Vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve do cca. -23 °C až -26 °C. Stredne až vyššie  odolná voči múčnatke a čiernej škvrnitosti.

PÔVOD: Nemecko, vyšľachtil ju Hans Jürgen Evers v roku 1985, na trh bola uvedená v tom istom roku firmou Rosen Tantau. Synonymá: Monika, TANakinom.

RAST: bujný, vzpriamený. Dorastá do výšky 130-170 cm a šírky 80-120 cm. Patrí do skupiny čajohybridov. Je stredne tŕnitá a stredne husto olistená tmavozelenými, lesklými listami.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne vo vlnách od júna do septembra stredne veľkými, plnými kvetmi (s 26-40 lupeňmi) jemnej vône a medenooranžovej farby so zlatožltou spodnou stranou, ktoré pri odkvitaní blednú do broskyňovej s ružovým nádychom a obvykle rastú po jednej na stonke.

PLODNOSŤ: pri ponechaní odkvitnutých kvetov nižšia. Nepestuje sa pre plody. Zvykne sa po odkvitnutí zastrihnúť, aby sa podporila tvorba ďalších kvetov.

PLODY: šípky malé (6-10 mm), elipsovité, oranžovočervené.

DOZRIEVANIE: v októbri až novembri.

VYUŽITIE: je vhodná do záhonov v kombinácii s inými ružami či inými trvalkami či ako nižší živý plot do menších a väčších záhrad, parkov či inej mestskej zelene, ale aj na terasy či balkóny do dostatočne veľkých kvetináčov. Je vhodná na rez do vázy. Kulinárne využitie: síce len jemne voňavé a horkasté, ale jedlé kvety sa dajú použiť čerstvé na ozdobenie dezertov, šalátov. Šípky sú, tak ako všetky šípky, jedlé a použiteľné po premrznutí za surova alebo sušené do čaju. 

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje hlinité pôdy s dostatočnou vlhkosťou, ale dobrým odvodnením. Vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve do cca. -23 °C až -26 °C. Silne odolná voči múčnatke, hrdzi a čiernej škvrnitosti.

PÔVOD: Nemecko, vyšľachtil ju Reimer Kordes ako kríženca odrody New Day (= Mabella) s neznámym semenáčom niekedy pred rokom 1977, kedy bola uvedená na trh firmou Kordes. Synonymá: Goldsmith, Helmut, KORbelma, Simba.

RAST: stredne bujný, vzpriamený. Dorastá do výšky 60-120 cm a šírky cca. 50-60 cm. Patrí do skupiny čajohybridov. Má tmavozelené, jemne lesklé listy, zelené letorasty a málo tŕňov.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne vo vlnách od júna do septembra veľkými, plnými kvetmi (s 30-40 lupeňmi) žĺtkovožltej až citrónovožltej farby a jemnej vône, ktoré obvykle vyrastajú po jednej na stonke. 

PLODNOSŤ: pri ponechaní odkvitnutých kvetov nižšia. Nepestuje sa pre plody. Zvykne sa po odkvitnutí zastrihnúť, aby sa podporila tvorba ďalších kvetov.

PLODY: šípky.

DOZRIEVANIE: v októbri až novembri.

VYUŽITIE: je vhodná do záhonov v kombinácii s inými ružami či inými trvalkami do menších a väčších záhrad, parkov či inej mestskej zelene, ale aj na terasy či balkóny do dostatočne veľkých kvetináčov. Je vhodná na rez do vázy. Kulinárne využitie: síce len jemne voňavé a horkasté, ale jedlé kvety sa dajú použiť čerstvé na ozdobenie dezertov, šalátov. Šípky sú, tak ako všetky šípky, jedlé a použiteľné po premrznutí za surova alebo sušené do čaju. 

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje hlinité pôdy s dostatočnou vlhkosťou, ale dobrým odvodnením. Vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná v dreve do cca. -18 °C až -21°C. Stredne odolná voči múčnatke, silne odolná voči hrdzi a čiernej škvrnitosti.

PÔVOD: Nemecko, vyšľachtil ju Hans Jürgen Evers v roku 199ž, na trh bola uvedená v tom istom roku firmou Rosen Tantau. Synonymá: TANtumleh, Red Nostalgie.

RAST: stredne bujný, vzpriamený. Dorastá do výšky 80-115 cm a šírky cca. 60-80 cm. Je husto olistená tmavými, lesklými listami a má veľa tŕňov. Patrí do skupiny čajohybridov.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne vo vlnách od júna do septembra veľmi veľkými, poloplnými kvetmi (so 17-36 lupeňmi) tmavočervenej, zamatovej farby a jemnej či takmer žiadnej vône, ktoré obvykle vyrastajú po jednej na stonke. 

PLODNOSŤ: pri ponechaní odkvitnutých kvetov nižšia až stredne vysoká. Nepestuje sa pre plody. Zvykne sa po odkvitnutí zastrihnúť, aby sa podporila tvorba ďalších kvetov.

PLODY: šípky strednej veľkosti (15-21 mm), oválne, červené.

DOZRIEVANIE: v októbri až novembri.

VYUŽITIE: je vhodná do záhonov v kombinácii s inými ružami či inými trvalkami do menších a väčších záhrad, parkov či inej mestskej zelene, ale aj na terasy či balkóny do dostatočne veľkých kvetináčov. Je vhodná na rez do vázy. Kulinárne využitie: síce len jemne voňavé a horkasté, ale jedlé kvety sa dajú použiť čerstvé na ozdobenie dezertov, šalátov. Šípky sú, tak ako všetky šípky, jedlé a použiteľné po premrznutí za surova alebo sušené do čaju. 

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje hlinité pôdy s dostatočnou vlhkosťou, ale dobrým odvodnením. Vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná v dreve do cca. -18 °C až -21°C. Stredne odolná voči múčnatke, hrdzi a čiernej škvrnitosti. Kvety neblednú na slnku.

PÔVOD: Spojené kráľovstvo, vyšľachtili ju v škôlke Harkness & Co. v roku 1998, na trh bola uvedená v roku 1999. Synonymá: HARclue, Berenice.

RAST: stredne bujný. Dorastá do výšky 80-100 cm a šírky cca. 70 cm. Patrí do skupiny čajohybridov.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne vo vlnách od júna do septembra veľmi veľkými (14 cm), veľmi plnými kvetmi (so 40-60 lupeňmi) krémovej až svetlomarhuľovej farby a silnej anízovej vône, ktoré vyrastajú na stonkách väčšinou jednotlivo. 

PLODNOSŤ: vzhľadom na vysokú plnokvetosť a nedostupnosť pre opeľovače nízka. Nepestuje sa pre plody. Zvykne sa po odkvitnutí zastrihnúť, aby sa podporila tvorba ďalších kvetov.

PLODY: šípky, ak sa vôbec nejaké vytvoria.

DOZRIEVANIE: v októbri až novembri.

VYUŽITIE: je vhodná do záhonov v kombinácii s inými ružami či inými trvalkami do menších a väčších záhrad, parkov či inej mestskej zelene, ale aj na terasy či balkóny do dostatočne veľkých kvetináčov. Je vhodná na rez do vázy. Kulinárne využitie: veľmi aromatické, horkasté kvety sa dajú použiť čerstvé do krémov a na ozdobenie dezertov, šalátov, na výrobu ružového želé, zmrzliny, likérov, ako sušené aj na výrobu čajov či žltého pomletého prášku na ozdobu dezertov. Šípky sú, tak ako všetky šípky, jedlé a použiteľné po premrznutí za surova alebo sušené do čaju. Liečivé a kozmetické využitie: kvetné lupienky majú antibakteriálne účinky, používajú sa pri prechladnutí, infekciách priedušiek, gastritíde, hnačke či depresii a letargii. Externe sa používajú na výplach očí pri očných infekciách, ako kloktadlo pri bolesti hrdla a povrchových poraneniach pokožky. Kvety tesne po rozkvitnutí sú vhodné na destiláciu a výrobu ružového éterického oleja a ružového hydrolátu. Tieto majú pozitívne účinky pri depresii, úzkosti. Používajú sa v parfumérii aj telovej kozmetike - krémoch a balzámoch, ale aj v šampónoch či sprchových géloch. Šípky obsahujú veľa vitamínu C, A a E a flavonoidov. 

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje hlinité pôdy s dostatočnou vlhkosťou, ale dobrým odvodnením. Vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná v dreve do cca. -18 °C, letorasty môžu byť poškodené silnejšími neskorými jarnými mrazmi. Dobre odolná voči múčnatke a hrdzi, menej voči čiernej škvrnitosti.

PÔVOD: Francúzsko, vyšľachtil ju Charles Mallerin niekedy pred rokom 1947, kedy bola uvedená na trh, pravdepodobne v roku 1938 ako kríženca odrôd Blanche Mallerin × Neige Parfum. V roku 1949 získala zlatú medailu od britskej Royal National Rose Society.

RAST: stredne bujný, vzpriamený. Dorastá do výšky 60-80 cm, prípadne až 100 cm a šírky 70-95 cm. Výhony majú len málo tŕňov. Listy sú matné. Patrí do skupiny čajohybridov. V skupinách sa vysádza vo vzdialenosti 50-55 cm, ako solitéra 90 cm od iných ruží.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne bohato a skoro nepretržite od júna do septembra stredne veľkými, bielymi, plnými kvetmi (s 25-30 lupeňmi) s jemnou, sladkou vôňou. Lupene sú usporiadané do výraznej špirály. 

PLODNOSŤ: pri ponechaní odkvitnutých kvetov nižšia, ale nepestuje sa pre plody. Kvety sa zvyknú odstrihávať, aby sa podporilo ďalšie kvitnutie.

PLODY: šípky sú menšie (10-14 mm), guľaté, červenooranžové.

DOZRIEVANIE: v októbri a novembri.

VYUŽITIE: je vhodná do záhonov v kombinácii s inými ružami či inými trvalkami do menších a väčších záhrad, parkov či inej mestskej zelene, ale aj na terasy či balkóny do dostatočne veľkých kvetináčov. Je vhodná na rez do vázy. Kulinárne využitie: síce len jemne voňavé a horkasté, ale jedlé kvety sa dajú použiť čerstvé na ozdobenie dezertov, šalátov. Šípky sú, tak ako všetky šípky, jedlé a použiteľné po premrznutí za surova alebo sušené do čaju.

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje hlinité pôdy s dostatočnou vlhkosťou, ale dobrým odvodnením. Vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná v dreve do -18 °C až -21 °C, letorasty môžu byť poškodené silnejšími neskorými jarnými mrazmi. Dobre odolná voči múčnatke a čiernej škvrnitosti, stredne odolná voči hrdzi.

PÔVOD: druh je starou kultúrnou drevinou pestovaná po celom Stredomorí a v Makaronézii. Vznikla zrejme z planého olivovníku, ktorý je niekedy klasifikovaný ako samostatná varieta Olea europaea var. sylvestris asi pred 6000-7000 rokmi. Odroda Picholine má pôvod vo Francúzsku, v regióne Gard, v Collias, malom meste neďaleko Uzès. Rozšírila sa po celom Stredomorí ako aj v iných častiach sveta, kde sa pestujú olivy. Synonymá: Plant de Collias, Coïasse, Colliasse, Piquette, Olive de Nîmes, Fausse Lucques, Lucques Batarde, Sauzin, Judoleine, Picholine de Languedoc. 

RAST: stredne bujný, rozložitý, dosahuje strednej výšky s otvorenou korunou. Je to stálezelený strom pestovateľný aj ako krík, listy sú elipsovito-kopijovité, stredne dlhé a stredne široké.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlanými kvetmi. Na zvýšenie úrody odporúčame kombinovať s ďalšími olivami, najmä s odrodami: Leccino, Bouteillan, Lucques, Manzanillo, Sigoise.

PLODNOSŤ: veľmi skorá, kvitne už v rok výsadby, ale je dobré nechať ju pred vstupom do plodnosti zmocnieť. 

PLODY: stredne veľké (3-5 g), oválne, mierne asymetrické. Kôstka je na oboch koncoch špicatá, s hladkým povrchom. 

DOZRIEVANIE: v  októbri a novembri zber za zelena na nakladanie - takto je použiteľná u nás, ešte neskôr dozrieva do čierna a používa sa na získavanie oleja v subtropických oblastiach.

VYUŽITIE: celoročne veľmi okrasný kompaktný stromček, ktorý dodáva miestu závan Stredomoria. Kulinárne využitie: Plody v zelenej zrelosti sa nakladajú do slaného nálevu a používajú sa najmä ako tzv. koktejlové. Z väčšieho množstva čiernych olív nedosiahnuteľného v našich podmienkach sa lisuje olej. Výnos olivového oleja v subtropických krajinách je len stredný (20–22 %, pri zavlažovaní len 15-18 %), chuť oleja je ovocná s jemnou horkosťou. Liečivé využitie: Listy majú antiseptické účinky, znižujú horúčku, krvný tlak aj hladinu cukru v krvi, ukľudňujú nervový systém. Dá sa z nich získať žlté či zelené prírodné farbivo.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené s dobre priepustnou, výživnou, najlepšie hlinitopiesočnatou pôdou. Táto odroda sa dobre prispôsobuje rôznym lokalitám. Je vhodná do najteplejších lokalít Slovenska na výsadbu do zeme do chránených dvorov, k múrom budov a plotov alebo ako prenosná rastlina na terasy, strešné záhrady, balkóny, s prezimovaním v skleníkoch či zimných záhradách. Pre dobré prezimovanie v zemi je dôležitá priepustnosť pôdy.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v rámci olív, staršie stromy znesú −12 °C až −15 °C, mladšie potrebujú vyššie teploty. V kvete uniká neskorým jarným mrazom, kvetné puky sú poškodené už pri teplote pod -2 °C. V klíme Strednej Európy nemáva škodcov. Výskytu hubových chorôb spôsobených hubami Spilocaea oleagina a Pseudocercospora cladosporioides predchádzame výsadbou na miesto chránené pred nadmernými zrážkami a vlhkosťou pôdy. Po zakorenení je dobre suchuvzdorný a odolný voči vysokým teplotám.