Vďaka rozmanitej ponuke slnkomilných i tieňomilných druhov dokážeme uspokojiť potreby každého záhradkára. Tieto nenáročné rastliny vás budú tešiť rok čo rok bohatým kvitnutím a minimálnymi nárokmi na údržbu. Nechajte svoju záhradu rozkvitnúť a prineste do nej harmóniu farieb, vôní a života.
Zoradiť podľa:
108 produktov
108 produktov
PÔVOD: druh pochádza zo S Ameriky, najmä východnej časti kontinentu, najmä USA, zasahuje však aj na sever Mexika, do štátu Chihuahua. Severná hranica rozšírenia prechádza juhom kanadského Ontária. Rastie tam v sladkovodných aj brakických močiaroch, na brehoch vodných tokov a plôch, v zaplavovaných zónach aj v priekopách okolo ciest, v pásme od morského pobrežia až do nadmorskej výšky cca. 400 m. Odroda Pink Jake patrí do série TOMA vyšľachtenej v Poľsku, v Gospodarstwo Ogrodnicze Tadeusz Kusibab.
RAST: bujný, dorastá do výšky 1,2-1,5 m cez sezónu. Je to vytrvalá bylina, prezimujúca v koreni. Stonky a listy sú tmavozelené, výrazne kontrastujú s farbou kvetov. Stonka je priama, lysá. Listy sú striedavé, široko kopijovité.
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivý s obojpohlavnými kvetmi, opeľovanými hmyzom. Kvety sú obrovské, výrazne ružovej farby s červenou bázou lupeňov. Kvitnú od konca júna do septembra.
PLODNOSŤ: každoročná, pravidelná.
PLODY: vajcovité tobolky, dlhé 14–35 mm.
DOZRIEVANIE: od augusta do októbra.
VYUŽITIE: nádherná okrasná trvalka vhodná do menších aj väčších záhrad či parkov. Kvety sú podobne ako kvety iných ibištekov jedlé, chutia jemne a majú mierne slizovitú konzistenciu a jemne horkastú dochuť. Spolu s listami a koreňmi majú aj liečivé účinky, konkrétne pri zaliatí vriacou vodou či povarení tvoria veľa slizu, ktorý chráni sliznice dýchacieho aj tráviaceho traktu, takže sú vhodné pri infekciách dýchacích ciest či dyzentérii.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s úrodnou, priepustnou a stále stredne vlhkou pôdou. Vhodný do teplých a stredne teplých polôh.
ODOLNOSŤ: mrazuodolný do asi -17,8 °C až -23,3 °C, po prvom mraze na jeseň odporúčame zrezať na výšku asi 12 cm a zakryť vrstvou suchého lístia, pilín alebo čečiny. Znesie aj vlhkejšie lokality.
PÔVOD: Eurázia, od strednej Európy až po Sibír, Mongolsko, Čínu a Kóreu. U nás sa prirodzene vyskytuje v teplejších oblastiach len ako poddruh Allium senescens subsp. montanum (Cesnak sivkastý horský) a na Vihorlate aj ako poddruh Allium senescens subsp. glaucum.
RAST: stredne rýchly, dorastá do výšky asi 30-40 cm a šírky 20 cm, vytvára trsy, ktorými sa rozširuje. Je to trvalka prezimujúca v cibuli. Cibule sú relatívne malé (cca. 1 cm), úzke, kužeľovité, listy má ploché, tuhé, lesklé, veľmi dekoratívne. Sadíme ho v hustote 9 - 12 rastlín/m2, postupne sám zahustí výsadbu.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý s obojpohlavnými kvetmi opeľovanými hmyzom. Svetloružové kvety kvitnúce od júla do augusta vytvárajú husté guľovité súkvetia - také ružové pingpongové loptičky - obsypané opeľovačmi.
PLODNOSŤ: skorá, pravidelná, vysoká.
PLODY: srdcovité, nafúknuté, väčšinou s 2 semenami, usporiadané do guľovitých súplodí.
DOZRIEVANIE: v septembri až októbri.
VYUŽITIE: veľmi okrasná, jedlá, liečivá a nektárodajná trvalka veľmi atraktívna pre rôzne opeľovače vrátane motýľov v čase, keď väčšina cibuľovín už odkvitla. Naopak odpudzuje napríklad mole. Kvety sa dajú použiť aj do kytičiek a súplodia zas do sušených aranžmánov. Kulinárne využitie: jedlé sú všetky časti, najchutnejšie sú asi pikantné kvety, ktoré sa dajú jesť surové, rozdelené na jednotlivé kvety, ktorými spestríme šaláty, nátierky, omáčky, ozdobíme chlebíčky či uvarené alebo upečené jedlá, polievky. Alebo v nich obalíme napr. syrové guľky. Súkvetia môžeme aj obaliť v riedkom cestíčku a rýchlo opražiť na spôsob ázijskej tempury. Pikantné listy s mierne horkastou príchuťou používame surové aj varené podobne ako kvety. Cibuľky môžeme okrem konzumácie začerstva a varenej podobe aj nakladať do sladkokyslého nálevu. Liečivé využitie: podobne ako iné cesnaky obsahujú veľa sírnych zlúčenín, ktoré im nielen dodávajú ich charakteristickú vôňu a chuť, ale pri dlhodobej konzumácii aj pomáhajú znižovať hladinu cholesterolu v krvi, tonizujú srdce a obehový systém.
STANOVIŠTE: slnečné s priepustnou hlinitopiesočnatou pôdou. Je vhodný do nižších častí trvalkových záhonov, ale aj do skaliek, ktoré oživí kvetmi v lete, keď je už väčšina skalničiek odkvitnutá. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladnejších polôh.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v cibuli do -29 °C až -34 °C. Nemá závažných škodcov, listy môžu obžierať slizniaky a slimáky. Ako prevenciu voči zahnívaniu cibuľky ho sadíme do priepustnej pôdy.
PÔVOD: Stredomorie, pestuje sa v mnohých oblastiach sveta, v niektorých aj splaňuje (napr. Makaronézia, južná časť Severnej Ameriky).
RAST: stredne rýchly. Je to stálozelený poloker, vysoký 40–200 cm, aromatický, bohato vetvený, s husto olistenými vetvami. Listy sú protistojné, bez stopky, čiarkovité, na rube bielo chlpaté, veľmi aromatické.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, s obojpohlavnými kvetmi, hmyzom opelivý, kvitne opakovane počas roka, od februára v teplejších oblastiach až po október. Kvety majú hluchavkovitý tvar a sú bledomodré a veľmi voňavé.
PLODNOSŤ: skorá, pravidelná.
PLODY: tvrdky obsahujúce semená.
DOZRIEVANIE: od augusta do októbra.
VYUŽITIE: veľmi aromatická drevnatá, medonosná a veľmi okrasná bylinka používaná kulinárne aj pre liečivé účinky. Kulinárne využitie: mladé výhonky, listy a kvety sa jedia surové aj tepelne spracované, čerstvé či sušené, nakrájané nadrobno alebo ako vetvičky, ktoré sa po dovarení odstránia. Listy majú veľmi výraznú, horkastú a živičnú chuť, kvety sú o čosi jemnejšie. Používajú sa pri ochucovaní polievok, dusených, pečených a grilovaných jedál, ale aj keksov, džemov či želé. Robí sa z nich aj voňavý čaj. Liečivé využitie: listy, mladé výhonky aj kvety sa používajú v podobe čaju vnútorne aj externe. Pôsobia antisepticky a protizápalovo. Obsahujú aj flavonoid diosmín, ktorý je účinnejší než rutín pri znižovaní lámavosti krvných vlásočníc, flavonoid rozmarol je zas silným antioxidantom. Celá rastlina pôsobí aj proti kŕčom a plynatosti, podporuje správnu činnosť srdca a krvný obeh, dobré trávenie a vylučovanie žlče. Je potopudná a ukľudňuje, no zároveň pôsobí povzbudzujúco. Externe sa používa do kúpeľov na podporu krvného obehu a prekrvenia končatín či pri reume. Voda destilovaná z kvetov sa používa na výplachy očí. Nesmie sa užívať počas tehotenstva v terapeutických dávkach, lebo stimuluje maternicu. Ako jedna z mála byliniek zvyšuje krvný tlak. Podobne sa používa aj éterický olej získavaný destiláciou listov.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, s ľahkou, suchšou, dobre priepustnou pôdou, preferuje mierne vápenitú.
ODOLNOSŤ: mrazuodolný do -10 °C až -15 °C pri vzraste aspoň 40 cm. Dôležité pre úspešné prezimovanie je vyhnúť sa premokreniu koreňov, preto sa dobre pestuje "pod oblôčkom", kde je pod strechou chránený pred prílišnou vlhkosťou.
PÔVOD: pravdepodobne Čína, Japonsko, Kórea, India, Stredná Ázia a na Kaukaze v svetlých lesoch a krovinách, na brehoch vodných tokov, v Ázii v pásme od 300 do 2500 m n. m. V súčasnosti pestovaná v mnohých častiach sveta, splaňuje v Európe aj Severnej Amerike, aj u nás.
RAST: rýchly, je to vytrvalá bylina prezimujúca v koreni, vysoká 80 cm, listy má široko čiarkovité, dlhé 70-80 cm a široké 2,5–3 cm, stvol je priamy.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá s obojpohlavnými veľmi dekoratívnymi veľkými ružovými kvetmi s výraznou žilnatinou a s nálevkovitou korunou, kvitne od júla do augusta.
PLODNOSŤ: skorá, pri ponechaní kvetov pravidelná.
PLODY: tobolky.
DOZRIEVANIE: v septembri.
VYUŽITIE: veľmi dekoratívna trvalka atraktívna aj pre opeľovačov. Kulinárne využitie: Veľmi mladé listy a výhonky sú jedlé po uvarení a sú príjemne sladkasté. Jedlé a veľmi chutné, sladkasté, chrumkavé sú aj kvety a kvetné puky - surové alebo varené. Dajú sa použiť ako jedlá dekorácia sladkých aj slaných jedál, plniť sladkými aj slanými plnkami a jesť surové alebo opražené v cestíčku, zahusťujú sa nimi polievky. Dá sa konzumovať aj ich hľuznaté korene - surové alebo varené. Každý kvet síce kvitne len práve jeden deň, ale celá rastlina kvitne aj niekoľko týždňov.
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, na slnku tvorí viac kvetov. Darí sa jej vo väčšine pôd vrátane suchých, ale uprednostňuje úrodnú, vlhkú pôdu s pH medzi 6 a 7. Darí sa jej aj v ťažkej ílovitej pôde.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v koreňoch.
PÔVOD: druh pochádza zo západnej a strednej Európy. Tento konkrétny plnokvetý kultivar je neznámeho pôvodu.
RAST: dorastá do výšky 10-15 cm a šírky 25-30 cm, je pôdopokryvný.
OPEĽOVACIE POMERY: pravdepodobne samoopelivý, hmyzom opelivý, s obojpohlavnými, silne voňavými, ružovými, plnými kvetmi, ktoré vo veľkom množstve rozkvitajú v júni až v júli.
PLODNOSŤ: pri ponechaní plodov vysoká, pravidelná.
PLODY: tobolky.
DOZRIEVANIE: v júli a auguste.
VYUŽITIE: Veľmi dekoratívna a voňavá rastlina, atraktívna aj pre opeľovače, pôdopokryvná, vhodná do skaliek. Kulinárne využitie: kvety sú jedlé, pre priamu konzumáciu treba použiť len korunné lístky, kalich je tuhý a horký, hoci najviac vône sa sústredí práve v ňom. Chuťovo sú síce nevýrazné, ale veľmi dekoratívne a môžete nimi ozdobiť šaláty, nátierky, sladké či slané krémy, chlebíčky a dezerty. Korunné lístky (aj s voňavým kalichom) môžete tiež naložiť do octu, bieleho vína či vodky a ochutiť a najmä ovoňať ich.
STANOVIŠTE: polotieň či slnečné, s dobre priepustnou, ľahkou, hlinito-piesočnatou pôdou, vhodné sú napríklad skalky či južný okraj kvetinových záhonov. Vhodný do nižších, stredných aj vyšších polôh.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný do -30 °C až -35 °C a silne suchuvzdorný. Nezvykne trpieť chorobami ani škodcami.
PÔVOD: časť Stredomoria – Taliansko, býv. Juhoslávia, Albánsko a Grécko, pri cestách, v krovinách, na lesných čistinách, na skalnatých, výslnných svahoch, často aj na ruderálnych miestach.
RAST: stredne rýchly. Je to poloker vysoký a široký 20–60 cm. Stonky sú priame, krátko rozkonárené, chlpaté. Listy majú dlhé stopky, sčasti prezimujú. U odrody Berggarten sú elipsovité až okrúhle, dlhé 2–6 cm, jemne vrúbkované, vráskavé, na líci sivo páperisté, na rube bielo plstnaté, striebristozelené.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne od júna do augusta voňavými modrofialovými hluchavkovitými kvetmi po 5-10 v praslenoch.
PLODNOSŤ: skorá, pravidelná.
PLODY: guľaté, čierne tvrdky so 4 semenami.
DOZRIEVANIE: v auguste a septembri.
VYUŽITIE: listom aj kvetom ozdobná liečivá a koreninová, často pestovaná rastlina. Kulinárne využitie: silne aromatické mladé listy a jemnejšie kvety sa jedia surové alebo tepelne upravené. Pomáhajú pri trávení ťažkých, mastných jedál. Kvetmi zdobíme šaláty a chlebíčky, obaľujeme v nich syrové guľky. Esenciálny olej z listov ochucuje zmrzliny, cukrovinky, pečené jedlá. Liečivé využitie: vďaka antiseptickým účinkom je výborným kloktadlom pri zápale hrdla a ďasien, zmierňuje bolesť zubov. Pôsobí žlčopudne, proti kŕčom, plynatosti, znižuje tvorbu materského mlieka a slín či nočné potenie, rozširuje cievy. Používa sa proti úzkosti, depresii, ženskej neplodnosti či pri menopauze. Nesmú ju užívať tehotné ženy a epileptici a nesmie sa užívať pridlho a vo vysokých dávkach. Externe sa používa na poštípnutia hmyzom a infekcie pokožky. Listy sa zbierajú pred kvetom a sušia. Esenciálny olej v malých dávkach odstraňuje nahromadený hlien v dýchacích cestách a používa sa v mastiach proti reumatizmu, ale i v parfumérii či kozmetike. Kvety sú atraktívne pre včely a iné opeľovače.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, vyžaduje dobre odvodnenú, piesočnatú, ľahkú pôdu, uprednostňuje vápenitú. Neznáša ťažké a kyslé pôdy.
ODOLNOSŤ: mrazuodolná do -23 °C až -29 °C, ale náchylná na vymrznutie pri prílišnej vlhkosti pôdy. U nás nezvykne trpieť škodcami, ale môžu sa objaviť slizniaky, roztoče či peniarky. Prevenciou proti zahnívaniu koreňov a vädnutiu je dobre odvodnená pôda a dobré prúdenie vzduchu. Po zakorenení je silne suchuvzdorná.
PÔVOD: pravdepodobne Čína, Japonsko, Kórea, India, Stredná Ázia a na Kaukaze v svetlých lesoch a krovinách, na brehoch vodných tokov, v Ázii v pásme od 300 do 2500 m n. m. V súčasnosti pestovaná v mnohých častiach sveta, splaňuje v Európe aj Severnej Amerike, aj u nás.
RAST: rýchly, je to vytrvalá bylina prezimujúca v koreni, vysoká 40 cm, listy má široko čiarkovité, dlhé asi 40 cm a široké 2,5–3 cm, stvol je priamy.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá s obojpohlavnými veľmi dekoratívnymi menšími sýtožltými kvetmi s nálevkovitou korunou, kvitne opakovane od júna do septembra.
PLODNOSŤ: skorá, pri ponechaní kvetov pravidelná.
PLODY: tobolky.
DOZRIEVANIE: v septembri.
VYUŽITIE: veľmi dekoratívna trvalka atraktívna aj pre opeľovačov. Kulinárne využitie: Veľmi mladé listy a výhonky sú jedlé po uvarení a sú príjemne sladkasté. Jedlé a veľmi chutné, sladkasté, chrumkavé sú aj kvety a kvetné puky - surové alebo varené. Dajú sa použiť ako jedlá dekorácia sladkých aj slaných jedál, plniť sladkými aj slanými plnkami a jesť surové alebo opražené v cestíčku, zahusťujú sa nimi polievky. Dá sa konzumovať aj ich hľuznaté korene - surové alebo varené. Každý kvet síce kvitne len práve jeden deň, ale celá rastlina kvitne aj niekoľko týždňov.
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, na slnku tvorí viac kvetov. Darí sa jej vo väčšine pôd vrátane suchých, ale uprednostňuje úrodnú, vlhkú pôdu s pH medzi 6 a 7. Darí sa jej aj v ťažkej ílovitej pôde.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v koreňoch.
PÔVOD: východná časť Severnej Ameriky, kde rastie v hustých skupinách pozdĺž brehov potokov, v húštinách alebo v priekopách.
RAST: stredne rýchly. Je to trvalka vysoká 60-90 cm a široká asi 50 cm s prezimujúcim podzemkom, raší v marci až apríli a na zimu zaťahuje v októbri až novembri. Aromatické listy sú tmavozelené s červenou žilnatinou a sú dlhé 6–15 cm a široké 3–8 cm.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými krásnymi šarlátovočervenými kvetmi kvitnúcimi od júna do septembra.
PLODNOSŤ: každoročná, pri ponechaní kvetov vysoká.
PLODY: tvrdky.
DOZRIEVANIE: od augusta do októbra.
VYUŽITIE: veľmi dekoratívna, medonosná bylinka s jedlými aj liečivými kvetmi aj listami. Kulinárne využitie: jej kvety obsahujú veľa nektáru a tak sú nielen aromatickou, ale aj sladkastou ozdobou šalátov či dezertov, dajú sa aj šetrne sušiť so zachovaním sýtej červenej farby. Listy a mladé výhonky sa jedia surové alebo varené na dochutenie šalátov, ovocných šalátov, nápojov apod. Z listov a kvetných hlávok sa robí výborný čaj, ktorý voní ako bergamot. Liečivé využitie: používajú sa listy a kvitnúca vňať, čerstvé aj sušené najmä proti tráviacim ťažkostiam, plynatosti, črevným parazitom, ale pôsobia aj pri ťažkostiach močových ciest, kedy pôsobia močopudne. Podporujú vykašliavanie. Esenciálny olej sa používa najmä externe do mastí pri reume. Je veľmi atraktívna najmä pre motýle a včely, ale aj pre ďalšie opeľovače. Opakované kvitnutie podporíme odstrihnutím odkvitnutých kvetných hlávok.
STANOVIŠTE: slnečné alebo polotieň, s dostatočne vlhkou pôdou, znáša aj ťažkú ílovitú, nevyhovuje jej len príliš suchá. Je vhodná do nížin aj vyšších polôh.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v podzemku do -29 °C až -34 °C. Ako prevenciu proti múčnatke odporúčame zabezpečiť dostatočne vlhkú pôdu a dostatočne vzdušné miesto.
PÔVOD: východná časť Severnej Ameriky, kde rastie v hustých skupinách pozdĺž brehov potokov, v húštinách alebo v priekopách.
RAST: stredne rýchly. Je to trvalka vysoká 40-80 cm a široká asi 50 cm, ktorá sa ale po 3 rokoch rozrastie do asi 100 cm. Má prezimujúci podzemok, raší v marci až apríli a na zimu zaťahuje v októbri až novembri. Aromatické listy sú tmavozelené s červenou žilnatinou a sú dlhé 6–15 cm a široké 3–8 cm.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými krásnymi výrazne ružovými až purpurovými kvetmi kvitnúcimi od júla do augusta.
PLODNOSŤ: každoročná, pri ponechaní kvetov vysoká.
PLODY: tvrdky.
DOZRIEVANIE: od augusta do októbra.
VYUŽITIE: veľmi dekoratívna, medonosná bylinka s jedlými aj liečivými kvetmi aj listami. Kulinárne využitie: jej kvety obsahujú veľa nektáru a tak sú nielen aromatickou, ale aj sladkastou ozdobou šalátov či dezertov, dajú sa aj šetrne sušiť so zachovaním sýtej červenej farby. Listy a mladé výhonky sa jedia surové alebo varené na dochutenie šalátov, ovocných šalátov, nápojov apod. Z listov a kvetných hlávok sa robí výborný čaj, ktorý voní ako bergamot. Liečivé využitie: používajú sa listy a kvitnúca vňať, čerstvé aj sušené najmä proti tráviacim ťažkostiam, plynatosti, črevným parazitom, ale pôsobia aj pri ťažkostiach močových ciest, kedy pôsobia močopudne. Podporujú vykašliavanie. Esenciálny olej sa používa najmä externe do mastí pri reume. Je veľmi atraktívna najmä pre motýle a včely, ale aj pre ďalšie opeľovače. Opakované kvitnutie podporíme odstrihnutím odkvitnutých kvetných hlávok.
STANOVIŠTE: slnečné alebo polotieň, s dostatočne vlhkou pôdou, znáša aj ťažkú ílovitú, nevyhovuje jej len príliš suchá. Je vhodná do nížin aj vyšších polôh.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v podzemku do -29 °C až -34 °C. Dobre odolná voči múčnatke. Ako prevenciu proti múčnatke odporúčame zabezpečiť dostatočne vlhkú pôdu a dostatočne vzdušné miesto.
PÔVOD: takmer v celej Európe, v S Ázii aj na S Severnej Ameriky, pôvodne zrejme na brehoch riek, horské populácie boli až v prameniskách v alpínskom stupni. Dnes sa vo veľkom pestuje v záhradách.
RAST: rýchly. Je to vytrvalá bylina, vysoká 5–50 cm a široká do cca. 30 cm, s úzko kužeľovitými prezimujúcimi cibuľkami v zhluku na krátkom oddenku. Stvol je priamy, dutý. Listy sú po 1-2, duté, hladké, s priemerom do 0,6 cm a dĺžkou až 35 cm.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá s obojpohlavnými, ružovými až svetlofialovými kvetmi usporiadanými po 8-30 ks do poľguľovitých okolíkov s priemerom až 5 cm, kvitnúcimi od mája do októbra.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.
PLODY: tobolky, obsahujúce niekoľko čiernych semien, v čase plnej zrelosti puká a semená z nej vypadávajú.
DOZRIEVANIE: od júla do októbra.
VYUŽITIE: po stáročia pestovaná v záhradách ako zelenina, bylinka či korenina. Nektárodajná a peľodajná rastlina atraktívna pre mnoho opeľovačov. Kulinárne využitie: Jedlé sú všetky časti, hoci cibuľky sú príliš malé - málokedy presiahnu priemer 1 cm. Najčastejšie sa konzumujú listy, surové, tepelne upravené aj sušené. Majú mierne cibuľovú chuť a výborne dochucujú šaláty, nátierky, dresingy, polievky, omáčky, vaječné jedlá, atď. Podobne sa dajú používať aj kvety, ktoré sú pikantnejšie. Celé súkvetia sa dajú obaliť v riedkom cestíčku a vypražiť. Liečivé využitie: celá rastlina má pozitívny vplyv na tráviaci a obehový systém. Zlepšuje chuť do jedla a trávenie, znižuje krvný tlak a podporuje činnosť srdca. Má podobné účinky ako cesnak, ale omnoho miernejšie.
STANOVIŠTE: nenáročná na pestovanie, preferuje slnečné stanovište s výživnou, vlhkou, ale dobre odvodnenou pôdou, ale darí sa jej vo väčšine pôd vrátane ťažkých ílovitých a aj v polotieni. Toleruje pH pôdy od 5,2 do 8,3.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v cibuli do -23 °C až -29 °C. Všeobecne je dobre odolná voči chorobám a škodcom, potrápiť ju môžu v nepriaznivých podmienkach pleseň cibuľová (Perenospora destructor), skleróciová hniloba (Sclerotium cepivorum) či zo škodcov vošky, roztoče a mínerka pórová (Napomyza gymnostoma).
PÔVOD: USA, Nebraska, West Point, vyšľachtil v r. 1908 John Frederick Larson Rosenfield vo svojej škôlke a pomenoval ju po svojom synovi Karlovi.
RAST: bujný, vzpriamený až kríkový, dorastá do výšky 60-100 cm a šírky 6075 cm. Je to dlhoveká trvalka prezimujúca v koreňových hľuzách. Listy má lesklé, tmavozelené a hlboko vykrajované.
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, lepšie tvorí plody v prítomnosti inej pivonky. Kvitne koncom mája a v júni stredne veľkými (15-17 cm), poloplnými, karmínovočervenými až purpurovými kvetmi.
PLODNOSŤ: nepestuje sa kvôli plodom, ale v prípade prítomnosti opeľovača a ponechania kvetov je pravidelná a vysoká.
PLODY: tobolky.
DOZRIEVANIE: v júli a auguste.
VYUŽITIE: veľmi okrasná, jedlá aj liečivá, nektárodajná trvalka atraktívna pre opeľovače. Veľmi vhodná na rez do kytíc už vo fáze puku. Kulinárne využitie: Z kvetov sa dá urobiť želé alebo sirup alebo sa zalejú ako čaj. Liečivé využitie: čaj z kvetov má aj liečivé účinky proti kašľu. Externe sa používa proti hemoroidom a kŕčovým žilám. Koreňové hľuzy sú súčasťou "polievky 4 prvkov" - najčastejšie používaného ženského tonika v Číne. Najúčinnejšou látkou v koreni je paeniflorin, ktorý má protikŕčové účinky na črevá, znižuje krvný tlak, znižuje horúčku a chráni pred vredmi zo stresu. Vnútorne sa používa pri poruchách menštruácie, poraneniach, vysokom krvnom tlaku, PMS a poruchách pečene. Pôsobí antibakteriálne, protizápalovo, tlmí bolesť a ukľudňuje. Používať koreň ale treba pod lekárskym dohľadom a nesmú ho používať tehotné ženy.
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň. Nenáročná rastlina, ktorá znáša širokú škálu pôdnych podmienok, ale najlepšie sa jej darí v hlbokých, výživných pôdach neutrálnych alebo mierne zásaditých. Vyslovene jej vadia len podmáčané alebo veľmi suché pôdy. V piesočnatých bude tvoriť veľa listov a menej kvetov. V ílovitých síce pomalšie porastie, ale bude bohato kvitnúť.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v koreni, minimálne do -20 °C, ale pravdepodobnejšie až do -34 °C až -40 °C. Väčšinou dobre odoláva chorobám a škodcom, je odolnejšia napríklad voči čiernej škvrnitosti listov než staršie odrody.
PÔVOD: Francúzsko, zrejme oblasť Provence, koncom 19. a zač. 20. stor., presný pôvod neznámy. Kríženec medzi levanduľou úzkolistou (L. angustifolia) a širokolistou (L. latifolia). Nazývaná aj "francúzska levanduľa" alebo "lavandin".
RAST: stredne rýchly. Je to stredne vysoký poloker dorastajúci do 60–90 cm s drevnatejúcimi stonkami. Listy sú bez stopky, čiarkovité, striebristé. Strihá sa buď počas prvého kvitnutia alebo potom až na jar.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými, voňavými fialovými drobnými hluchavkovitými kvetmi v dlhých praslenoch (6,5-8 cm) kvitnúcimi od júna do júla, v prípade zrezania aj opakovane v auguste či septembri.
PLODNOSŤ: ako medzidruhový hybrid netvorí plody, množí sa vegetatívne.
VYUŽITIE: je významnou okrasnou a medonosnou rastlinou, atraktívnou aj pre motýle. Dá sa použiť na vytvorenie lemov záhonov odpudzujúcich škodce a ako pôdopokryvná rastlina. Jej vôňa je silná, sladká, veľmi príjemná a kvetinová, s nižším obsahom gáfru ako u odrody Grosso, a preto sa používa najmä v kozmetike, parfumérii, ale aj kulinárne. Kulinárne využitie: listy a kvety čerstvé aj sušené, surové aj varené či esenciálny olej (EO) na dochutenie šalátov, polievok, dusených jedál či koláčov, keksov, zmrzliny, krémov. Pridávajú sa do džemov, olejov, octov. Robí sa z nich čaj. Liečivé využitie: Je významným ukľudňujúcim prostriedkom a používajú sa buď kvety v čaji či kúpeli alebo EO z nich získavaný. Je jedným z najbezpečnejších EO a môže sa používať neriedený, napr. na hojenie povrchových rán, popálenín, štípnutí hmyzom či ako protijed proti jedu niektorých hadov. Má silné antiseptické účinky, pôsobí proti kŕčom, plynatosti, je žlčopudný a močopudný, ukľudňuje žalúdok, používa sa proti nervozite a nespavosti.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s dobre odvodnenou, chudobnejšou, piesčitou či kamenistou a vápenitou pôdou, ale znesie akúkoľvek, ak nie je príliš kyslá alebo premokrená. Rastie aj vo výživnej pôde, ale tam má menej EO.
ODOLNOSŤ: mrazuodolná do -15 °C, krátkodobo aj -20 °C, mrazuodolnejšia z odrôd lavandinu. Po zakorenení silne suchuvzdorná, vetruodolná. Menej trpí hubovými chorobami vo vlhkejších podmienkach.
PÔVOD: USA, vyšľachtil ju v r. 1954 Dr. Walter Lammerts ako kríženca čajohybridu Charlotte Armstrong a floribundy Floradora. Bola pomenovaná po kráľovne Alžbete II. po jej nástupe na trón v 1952. Radí sa medzi veľkokveté floribundy. Vyhrala množstvo ocenení vrátane ceny Najobľúbenejšia ruža sveta v r. 1979 a vyšľachtilo sa z nej 30 ďalších odrôd. Synonymá: The Queen Elizabeth Rose, The Queen of England.
RAST: bujný, vzpriamený, štíhly, dosahuje výšku 150–300 cm a šírku 90-180 cm. Má veľké, kožovité, tmavozelené listy s okrúhlimi lístkami a hrubé, dlhé rovné stonky s veľkými tŕňmi.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá s obojpohlavnými kvetmi, hmyzom opelivá, ale aby si zachovala pôvodné vlastnosti, treba ju množiť vegetatívne. Kvitne opakovane vo vlnách od júna do silnejších mrazov na jeseň vo veľkých súkvetiach s 3-15 veľkými (priemerne 10-12 cm), plnokvetými kvetmi s 26-40 lupienkami. Lupene sú svetloružové na vrchnej a tmavoružové na spodnej strane. Kvety stredne silno, sladko voňajú.
PLODNOSŤ: nepestuje sa primárne pre plody, ale pri ponechaní odkvitnutých kvetov sa vyvinú.
PLODY: šípky sú veľké (cca. 2,5-3,5 cm), súdkovité s výrazným kalichom. Šupka je v plnej zrelosti sýtooranžová až šarlátovočervená. Šípky sú, tak ako všetky šípky, jedlé a bohaté na vitamíny C, A, E a flavonoidy.
DOZRIEVANIE: neskoré, koncom októbra až v novembri.
VYUŽITIE: veľmi dekoratívna ruža vhodná do zmiešaných záhonov v kombinácii s inými ružami, levanduľami či cibuľovinami ako vysoká ruža vzadu či ako vyšší ružový živý plot. Vďaka pevným, vzpriameným, dlhým a hrubým stonkám je obľúbenou ružou na rez do kytíc. Podobne sa dajú použiť aj stonky s dozretými veľkými šípkami. Kulinárne využitie: stredne aromatické, horkasté kvety sa dajú použiť čerstvé do krémov a na ozdobenie dezertov, šalátov, na výrobu ružového želé, zmrzliny, likérov, ako sušené aj na výrobu čajov či žltého pomletého prášku na ozdobu dezertov. Šípky sú, tak ako všetky šípky, jedlé a použiteľné po premrznutí za surova alebo sušené do čaju. Liečivé a kozmetické využitie: kvetné lupienky majú antibakteriálne účinky, používajú sa pri prechladnutí, infekciách priedušiek, gastritíde, hnačke či depresii a letargii. Externe sa používajú na výplach očí pri očných infekciách, ako kloktadlo pri bolesti hrdla a povrchových poraneniach pokožky. Šípky obsahujú veľa vitamínu C, A a E a flavonoidov a používajú sa pri prechladnutí.
STANOVIŠTE: slnečné, preferuje hlinité pôdy s dostatočnou vlhkosťou, ale dobrým odvodnením, ale dobre znáša aj chudobnejšie pôdy. Vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.
ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolná v dreve (od -23,4 do -26,1°C), kvitne až po mrazoch. Je silne odolná voči čiernej škvrnitosti (Diplocarpon rosae), hrdzi (Phragmidium mucronatum) a múčnatke (Podosphaera pannosa).
PÔVOD: kultivar 'Sundella Apricot' je súčasťou série Sundella, ktorú vyvinul známy šľachtiteľ Chris Hansen (USA). Séria bola uvedená na trh približne v rokoch 2014 – 2015. Cieľom šľachtenia bolo dosiahnuť neónovo žiarivé farby kvetov a kompaktný rast s vysokou odolnosťou voči chladu.
RAST: plazivý, vytvára husté koberce dorastajúce do výšky 5-10 cm a šírky 20-30 cm. Je to stálozelená, sukulentná rastlina s dužinatými, zelenými listami, ktoré sa v zime zafarbujú do červena.
OPEĽOVACIE POMERY: nie sú známe, ale bežne sa množí odrezkami. Kvitne ale veľmi bohato oranžovo-ružovými kvetmi, hojne navštevovanými hmyzom, najmä včelami a menšími muchami. Jednotlivé kvety kvitnú len niekoľko dní, ale celá rastlina kvitne 2-4 týždne počas mája a júna a v prípade vhodných podmienok (dostatok slnka a dobrý odtok vody) sa môže objaviť aj druhá vlna kvitnutia počas augusta a septembra.
PLODNOSŤ: nie je isté, či tvorí plody alebo je sterilná.
VYUŽITIE: vynikajúca skalnička, vhodná aj na okraje suchších záhonov, ako pôdopokryvná rastlina, do nádob, na terasy či balkóny. Využíva sa v systémoch zelených striech, kde vďaka nízkej hmotnosti a odolnosti voči suchu minimalizuje nároky na údržbu. Výborne sa kombinuje s inými suchomilnými trvalkami a skalničkami. Pritiahne všetky oči nielen počas kvitnutia.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé a suché stanovište s dobre priepustnou, kamenistou alebo piesočnatou pôdou. Nevhodné sú ťažké, zamokrené pôdy. Vyžaduje dobrý odtok vody.
ODOLNOSŤ: mrazuodolná minimálne do -20 °C, prípadne až do -23 °C, veľmi suchuvzdorná a odolná voči vysokým teplotám. Je odolná voči väčšine chorôb, môže trpieť hnilobou koreňov pri nadmernej vlhkosti.
PÔVOD: západná časť Mediteránu – Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Maroko, Tunisko na výslnných skalnatých svahoch a suchých stráňach na výhradne vápencovom podloží, v pásme od morského pobrežia až do nadmorskej výšky okolo 1900 m n. m.
RAST: stredne rýchly, vytvára silne voňavé kríky alebo polokríky dorastajúce do výšky 10-30 cm a šírky 30 cm. Stonky sú drevnaté, bohato vetvené. Listy su protistojné, úzko elipsovité až kopijovité, dlhé 3–9 mm, široké 0,5-3 mm, na okraji zreteľne podvinuté.
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, samoopelivá ale aj cudzoopelivá podľa podmienok rastu, kvety sú obojpohlavné alebo funkčne samičie, súmerné, biele až svetloružové. Kvitne od mája do júla, niekedy až do augusta.
PLODNOSŤ: v prípade teplého, suchého počasia počas kvitnutia vysoká.
PLODY: sploštené vajcovité tvrdky dlhé 0,7–1 mm obsahujúce niekoľko semien.
DOZRIEVANIE: v auguste až septembri. Pri skladovaní v chlade a suchu vydržia asi tri roky.
VYUŽITIE: je jednou z historicky najznámejších liečiviek a korenín. V záhrade a sade môže naviac fungovať ako pôdopokryvné lákadlo opeľovačov aj včiel medonosných. (Kvitnúca) vňať obsahuje množstvo silice s účinnými zložkami (thymol, gáfor, cineol, karvakrol, borneol atď.). Používa sa ako čaj, sirup či tinktúra na tlmenie suchého kašľa aj na vykašliavanie, pri tráviacich problémoch, proti kŕčom, je silne antiseptická, močopudná, vhodná pri depresiách, migréne a problémoch s krvným obehom. Ako jedna z mála u nás vonku pestovateľných liečiviek má zahrievacie účinky (spolu s lipou a materinou dúškou, inak skôr exotika ako zázvor, kurkuma, klinček, škorica) a zároveň pomáha znížiť horúčku. Zvonka sa používa na nehojace sa rany. Používa sa aj v kozmetike, najmä éterický olej z nej, pri výrobe zubnej pasty a ústnych vôd. V kuchyni ako výborné korenie samostatne alebo súčasť koreniacich zmesí, napr. provensálskeho korenia či bouquet garni.
STANOVIŠTE: slnečné, chránené, ľahká vápnitá živná pôda. Nemá rada ílovité, ťažké pôdy, kde môže trpieť plesňou sivou (Botrytis cinerea), koreňomorkou (Rhizoctonia) či alternáriou kapustovou (Alternaria brassicicola).
ODOLNOSŤ: mrazuodolná do -23 °C až -29 °C a po zakorenení dobre suchuvzdorná, málo náchylná na choroby pri zabezpečení dostatočného odvodnenia pôdy.
PÔVOD: Holandsko, JUB Holland, ide o moderné krížence Gladiolus × hortulanus, pričom rodičovské druhy zrejme pochádzajú z druhov z Južnej a Východnej Afriky.
RAST: je stredne bujný, dorastá do výšky 90-100 cm. Je to teplomilná trvalka prežívajúca v podobe hľúz uskladnených v bezmrazom priestore. Vysaďte hľuzy v apríli až máji do prehriatej pôdy do hĺbky asi 7-10 cm a do vzdialenosti asi 10-12 cm od seba. Saďte tak, aby neboli ohrozené neskorými jarnými mrazmi, takže v apríli s krytím fóliou či netkanou textíliou. Na jeseň - koncom septembra až začiatkom októbra suché stonky a listy orežte a hľuzy opatrne vyberte zo zeme a asi 10 sušte v izbovej teplote pri dobrom vetraní. Potom ich zbavte vrchnej šupky a uskladnite v bedničke vystlanej slamou alebo hrubými pilinami pri asi 10 °C v tme až do jari. Hľuzy sadíme každý rok na iné miesto, aby sme predchádzali rozvoju hubových chorôb.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivý, hmyzom opelivý, s obojpohlavnými kvetmi kvitnúcimi protandricky, teda samčie tyčinky dozrievajú skôr než samičie piestiky. Na dosiahnutie opelenia potrebuje inú odrodu mečíka kompatibilnú v kvitnutí. Tento mix odrôd kvitne v júli a auguste - stredne veľkými, jednoduchými, lievikovitými kvetmi rôznych farieb (biela, krémová, svetložltá, žltá, lososová, oranžová, červená, purpurová, fialová) rozkvitajúcimi postupne v klasovitom súkvetí s celkovou výškou 40-60 cm.
PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody, prípade inej kompatibilnej odrody a prítomnosti vhodných opeľovačov sa tvoria, ale nie sú vo významnom množstve, odroda sa rozmnožuje cibuľkami.
PLODY: pukavé troboké tobolky s plochými okrídlenými semenami.
DOZRIEVANIE: pri ponechaní kvetov v septembri až októbri, ale kvety sa väčšinou odrezávajú.
VYUŽITIE: je výnimočne krásna cibuľovina vhodná do menších aj väčších záhrad do záhonov s georgínami či inými cibuľovinami alebo aj trvalkami. Je veľmi vhodná na rez do vázy, reže sa po rozkvitnutí prvých kvetov pri ponechaní listov. Kulinárne využitie: krásne kvety sú po odstránení zeleného kalichu, piestika a tyčiniek jedlé, chrumkavé a chuťou pripomínajú kvety ľalioviek. Používajú sa čerstvé do ovocných šalátov natrhané na lupienky, v sladkej kuchyni aj vcelku na ozdobu koláčov a dezertov.
STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred vetrom. Preferujú ľahkú, hlinitopiesočnatú, vlhkú, ale dobre odvodnenú, úrodnú pôdu, v ťažkej a premokrenej môžu trpieť hubovými chorobami. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných polôh pri dodržaní vhodného času výsadby a zberu hľúz.
ODOLNOSŤ: suché hľuzy znesú slabý mráz, ale nadzemné časti sú citlivé aj na teplotu 0 °C. Je stredne odolný voči strapkám (Thrips simplex), fusáriovej hnilobe (Fusarium oxysporum f. sp. gladioli), plesni šedej (Botrytis cinerea), bakteriálnej hnilobe či vírusom. Najdôležitejšie je predchádzať zamokreniu.
PÔVOD: Holandsko, JUB Holland, ide o moderné krížence Gladiolus × hortulanus, pričom rodičovské druhy zrejme pochádzajú z druhov z Južnej a Východnej Afriky.
RAST: je stredne bujný, dorastá do výšky 90-100 cm. Je to teplomilná trvalka prežívajúca v podobe hľúz uskladnených v bezmrazom priestore. Vysaďte hľuzy v apríli až máji do prehriatej pôdy do hĺbky asi 7-10 cm a do vzdialenosti asi 10-12 cm od seba. Saďte tak, aby neboli ohrozené neskorými jarnými mrazmi, takže v apríli s krytím fóliou či netkanou textíliou. Na jeseň - koncom septembra až začiatkom októbra suché stonky a listy orežte a hľuzy opatrne vyberte zo zeme a asi 10 sušte v izbovej teplote pri dobrom vetraní. Potom ich zbavte vrchnej šupky a uskladnite v bedničke vystlanej slamou alebo hrubými pilinami pri asi 10 °C v tme až do jari. Hľuzy sadíme každý rok na iné miesto, aby sme predchádzali rozvoju hubových chorôb.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivý, hmyzom opelivý, s obojpohlavnými kvetmi kvitnúcimi protandricky, teda samčie tyčinky dozrievajú skôr než samičie piestiky. Na dosiahnutie opelenia potrebuje inú odrodu mečíka kompatibilnú v kvitnutí. Tento mix odrôd kvitne v júli a auguste - stredne veľkými, jednoduchými, lievikovitými kvetmi rôznych farieb (biela, krémová, svetložltá, žltá, lososová, oranžová, červená, purpurová, fialová) rozkvitajúcimi postupne v klasovitom súkvetí s celkovou výškou 40-60 cm.
PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody, prípade inej kompatibilnej odrody a prítomnosti vhodných opeľovačov sa tvoria, ale nie sú vo významnom množstve, odroda sa rozmnožuje cibuľkami.
PLODY: pukavé troboké tobolky s plochými okrídlenými semenami.
DOZRIEVANIE: pri ponechaní kvetov v septembri až októbri, ale kvety sa väčšinou odrezávajú.
VYUŽITIE: je výnimočne krásna cibuľovina vhodná do menších aj väčších záhrad do záhonov s georgínami či inými cibuľovinami alebo aj trvalkami. Je veľmi vhodná na rez do vázy, reže sa po rozkvitnutí prvých kvetov pri ponechaní listov. Kulinárne využitie: krásne kvety sú po odstránení zeleného kalichu, piestika a tyčiniek jedlé, chrumkavé a chuťou pripomínajú kvety ľalioviek. Používajú sa čerstvé do ovocných šalátov natrhané na lupienky, v sladkej kuchyni aj vcelku na ozdobu koláčov a dezertov.
STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred vetrom. Preferujú ľahkú, hlinitopiesočnatú, vlhkú, ale dobre odvodnenú, úrodnú pôdu, v ťažkej a premokrenej môžu trpieť hubovými chorobami. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných polôh pri dodržaní vhodného času výsadby a zberu hľúz.
ODOLNOSŤ: suché hľuzy znesú slabý mráz, ale nadzemné časti sú citlivé aj na teplotu 0 °C. Je stredne odolný voči strapkám (Thrips simplex), fusáriovej hnilobe (Fusarium oxysporum f. sp. gladioli), plesni šedej (Botrytis cinerea), bakteriálnej hnilobe či vírusom. Najdôležitejšie je predchádzať zamokreniu.
PÔVOD: Severná Amerika, najmä v centrálnej časti kontinentu, od východného Texasu na západe po Ohio na východe v prérii, v svetlých lesoch a krovinách, na skalnatých stanovištiach, často v okolí vodných tokov, najmä v nížinách a pahorkatinách.
RAST: stredne rýchly. Je to vytrvalá bylina, vysoká 50–120 cm, s priamou, obvykle chlpatou, hnedozelenou stonkou. Bazálne listy sú stopkaté, vajcovité až úzko kopijovité, dlhé 5–30 cm a široké 5–12 cm, na okraji pílkovité či zubaté, niekedy aj celookrajové, na bázi klinovité až srdcovité, na vrchole špicaté, s 3–5 žilkami; stonkové listy sú striedavé, menšie, s krátkou stopkou řapíkaté, na bázi v tvare klinu.
OPEĽOVACIE POMERY: je jednodomá, opeľovaná hmyzom, samoopelivá, kvety sú obojpohlavné. Kvitne od júla do septembra. Kvety tvoria jazykovité a rúrkovité kvety: jazykovité kvety sú ružové až purpurové, dlhé 3–8 cm, na vrchole s 2 zubami, rúrkovité kvety sú dlhé 4,5–5,7 mm, sú zelenkasté až ružovkasté alebo purpurové a rozkvitajú postupne.
PLODNOSŤ: v prípade dostatočného opelenia počas kvitnutia vysoká.
PLODY: štvorhranné nažky obsahujúce 1 semeno.
DOZRIEVANIE: v septembri a októbri.
VYUŽITIE: táto veľmi okrasná bylinka je vhodná do záhrad a parkov, najmä v teplých a suchších oblastiach. Je veľmi lákavá pre motýle. Využívali ju už indiáni a používa sa aj dnes najmä pre svoje liečivé účinky a to jej koreň ako aj (kvitnúca) vňať. V podobe čaju a najmä tiktúry podporuje imunitný systém tela. Vnútorne sa používa pri nádche, kašli, horúčke, bronchitíde, infekcii močových ciest, ústnej dutiny a hrdla aj ako afrodiziakum a prostriedok na zlepšenie trávenia. Zvonku sa používa na ošetrenie rán, popálenín, kde sa prejavujú aj jej antiseptické a antibakteriálne účinky.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, preferuje hlbokú hlinitú či hlinitopiesčitú pôdu bohatú na humus, radšej ľahkú. Nedarí sa jej v ťažkej ílovitej pôde.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná do -34 °C až -40 °C v ľahšej pôde. Po dobrom zakorenení toleruje sucho. Veľmi ju obľubujú slizniaky, ktoré ju dokážu na jar zdecimovať.
PÔVOD: Holandsko, JUB Holland, pôvod odrôd neznámy, pravdepodobne ide o mix plnokvetých odrôd iskerníka ázijského (Ranunculus asiaticus). Druh má pôvod na východe Stredomoria až po západnú Áziu – od Grécka, Turecka a Cypru cez Sýriu, Jordánsko, Izrael až po Egypt a severnú Líbyu, Irak a Irán. Tam rastie
RAST: stredne bujný, dorastá do výšky a šírky asi 30-40 cm. Vysádza sa najmä v marci až apríli, prípadne v máji do voľnej pôdy. Pred výsadbou hľuzy treba namočiť na 3-4 hodiny do vody. Pri vysadení ich treba prikryť 3-5 cm vrstvou pôdy a sadiť na vzdialenosť 10-15 cm. Po odkvitnutí a zaschnutí listov treba hľuzy vybrať zo zeme a uskladniť v chladnej, no bezmrazej miestnosti, napr. v pivnici.
OPEĽOVACIE POMERY: zrejme aspoň čiastočne samoopelivý, jednodomý s obojpohlavnými kvetmi, hmyzom opelivý. Kvitne od konca mája či od júna do augusta, v mixe sú žlto, ružovo, oranžovo, červeno a purpurovo kvitnúce odrody.
PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody.
PLODY: zobákovité nažky.
DOZRIEVANIE: v júli a auguste.
VYUŽITIE: je vhodný ako okrasná teplomilná trvalka do hrantov či záhonov v kombinácii s inými iskerníkmi, ale aj inými cibuľovinami či trvalkami. Je veľmi vhodný aj na rez, pri pravidelnej výmene vody vie vo váze vydržať aj 2 týždne. Celá rastlina je jedovatá.
STANOVIŠTE: slnečné až slabý polotieň, chránené pred silným vetrom. Pôdu potrebuje výživnú, humóznu, vlhkú, ale dostatočne odvodnenú.
ODOLNOSŤ: hľuza je málo mrazuodolná, len do -2 °C až -4 °C vo vlhkej pôde, o niečo viac v suchej. Nadzemná časť znesie len krátkodobý ľahký mráz okolo 0 °C. Je len stredne až menej odolný voči zamokreniu a stredne odolný voči múčnatke, hubovej či bakteriálnej hnilobe hľuzy vo vlhkých podmienkach. Na mladých stonkách sa ojedinele môžu objaviť vošky.
PÔVOD: subarktické a mierne oblasti severnej pologule, s areálom rozšírenia od severnej Európy a Škandinávie až po Sibír a Himaláje. Historicky bola dokumentovaná v 12. storočí ako liečivá rastlina a bola vo veľkom pestovaná v škandinávskych kláštoroch. Keď Vikingovia v 9. storočí začali obchodovať v Európe, bola táto rastlina dôležitou komoditou. V raných islandských zákonoch mohla byť osobe uložená pokuta za krádež archangeliky z cudzej záhrady. Slávny britský bylinkár zo 17. storočia Nicholas Culpeper túto rastlinu nazýval "bylinou slnka". Na Slovensku je vo voľnej prírode zaradená medzi zraniteľné druhy.
RAST: bujný, dosahuje impozantnú výšku až 1,5 metra. Je to krátkoveká, monokarpická trvalka - rastie vegetatívne 2 až 4 roky, raz zakvitne a následne odumiera. Má masívnu, dutú, ryhovanú stonku a veľké, 2 až 3-krát perovito zložené listy, ktoré môžu dosahovať šírku až 1 meter. Koreňový systém tvorí hrubý, mäsitý kolovitý koreň.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne od júna do augusta.
PLODNOSŤ: vysoká, v rozmedzí 50-200 gramov sušeného osiva vo svojom poslednom roku života.
PLODY: elipsovité, krídlaté, slamovožlté dvojnažky so silným, komplexným, chuťovým profilom – horký, aromatický a mierne korenistý, s tónmi pižma a borievky.
DOZRIEVANIE: semená zvyčajne dozrievajú koncom leta až začiatkom jesene, teda v auguste až septembri. V porovnaní s inými zástupcami čeľade mrkvovité (ako fenikel alebo kôpor) sa archangelika považuje za neskoro dozrievajúci druh, vyžadujúci celé trvanie leta na akumuláciu obsahu esenciálnych olejov.
VYUŽITIE: okrasné využitie: svojím mohutným vzrastom, výraznou textúrou stonky, listov a obrovskými kvetmi je veľmi dekoratívna, uplatní sa najmä vo vlhkých častiach záhrad či parkov. Kulinárne využitie: najlepšie mladé, jarné ošúpané stonky a mladé výhonky sa jedia surové ako stopkatý celer alebo kandizované ako cukrovinky či dekorácie tôrt alebo sa varia na džem podobne ako stonky rebarbory. Esenciálny olej získavaný zo semien a koreňov či samotné semená sa používajú na aromatizáciu jedál či likérov, ako sú francúzske Chartreuse a Bénédictine. Mladé listy s príchuťou sladkého drievka sa dajú použiť do šalátov, na dosladenie kyslého ovocia. Korene sa dajú jesť varené. Z koreňov, listov či semien sa robí čaj. Liečivé využitie: archangelika je bohatá na furanokumaríny a esenciálne oleje (felandrén). Najviac sa používa koreň pri tráviacich ťažkostiach, problémoch s krvným obehom a na vykašliavanie. Nie je vhodná pre diabetikov a tehotné ženy, po jej liečivom použití sa treba vyhnúť dlhšiemu pobytu na slnku. Technické využitie: esenciálny olej z koreňa je vysoko ceneným fixatívom v parfumérii.
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, je vysoko náročná na vlahu. Preferuje hlboké, úrodné, vlhké a mierne kyslé pôdy (pH 4,5 – 7,0). Prosperuje najmä v stredne teplých až chladnejších polohách.
ODOLNOSŤ: je silne mrazuvzdorná. V suchých podmienkach je náchylná na vošky a roztočce. Najvýznamnejšou chorobou je listová škvrnitosť a koreňová hniloba pri absencii drenáže. Vysoký obsah esenciálnych olejov pôsobí ako prirodzený repelent pre mnohé bylinožravce.
Botanická poznámka: Archangelika má podobný vzhľad ako niektoré toxické druhy, napríklad bolehlav škvrnitý (Conium maculatum), ktorý je extrémne jedovatý. Na rozdiel od archangeliky má bolehlav hladkú, fialovo škvnitú stonku a jeho vôňa je nepríjemná (pripomína myšinu), zatiaľ čo archangelika vonia príjemne anízovo či po sladkom drievku. Preto si pred konzumáciou - najmä po zbere v divej prírode - overte jej identitu. Môže tiež spôsobovať zvýšenú citlivosť na slnečné žiarenie (fotosenzitivitu) a kontaktnú dermatitídu kvôli obsahu furanokumarínov.
PÔVOD: Euroázia okrem Islandu, v Škandinávii a Rusku po 65° severnej šírky. Na juhu zasahuje areál na Azorské a Kanárské ostrovy, do S Afriky, Malej Ázie, na V cez Kaukaz, Blízky východ, Irán, do nižších polôh Himálají, do J Číny a na Taiwan.
RAST: stredne rýchly. Je to vytrvalá bylina, vysoká 60–90 cm a široká asi 80 cm, s drevnatejúcimi horizontálnymi oddenkami. Stonka je priama, štvorhranná, rozkonáruje sa až v hornej časti. Na listoch, listeňoch aj kalichu sú tmavé lesklé žliazky, vylučujúce silice. Listysú stopkaté, vajcovité, chlpaté. Na vrchole hlavnej stonky a horných konárikov rastú krátke hlávky ružových kvetov.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý s obojpohlavnými, niekedy funkčne samičími kvetmi, hmyzom opelivý. Kvitne v júni až septembri.
PLODNOSŤ: každoročná, bohatá.
PLODY: vajcovité, podlhovasté tvrdky.
DOZRIEVANIE: v auguste až októbri.
VYUŽITIE: listy sa používajú najmä ako korenina - oregano - a kvitnúca vňať najmä ako liečivá rastlina. Kulinárne využitie: listy čerstvé a sušené ako korenina najmä do mediteránnych jedál ako pizza, špagety apod. Používajú sa aj na ochutenie octov, olejov, dresingov, zeleninových či strukovinových jedál. Jedlé a podobne chutné sú aj kvety, ktoré sa dajú používať podobne. Liečivé využitie: sušená kvitnúca vnať sa používa externe do kúpeľov a ako kloktadlo pri zápaloch ďasien, inhaluje pri kašli. Vnútorne pôsobí pozitívne na tráviaci a dýchací systém. Pôsobí proti kŕčom, zvyšuje vylučovanie žlče, upravuje činnosť žalúdku a podporuje trávenie a chuť do jedla. Používa sa proti prechladnutiu, chrípke, horúčke a bolestivej menštruácii. Je to významná nektárodajná rastlina.
STANOVIŠTE: slnečné, so suchšou, teplejšou, dobre odvodnenou pôdou, ale nie je náročný na úrodnosť pôdy, preferuje mierne zásaditú pôdu.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v koreni do -29 °C až -34 °C.
PÔVOD: druh pochádza zo Stredomoria a JV Európy, Balkánskeho poloostrova, stredného Talianska, Malej Ázie a Sýrie. Nájdeme ju od Anglicka cez Francúzsko a Nemecko až po Ukrajinu a európsku časť Ruska, na Kaukaze a v S Iráne. Ľudovo sa nazýva aj "babské ucho". Pôvod tohto kultivaru nie je známy, vznikol niekedy v 90. rokoch 20. storočia. Preslávil ho holandský záhradný dizajnér Piet Oudolf, ktorý ho rád používal vo svojich prérijných záhradách.
RAST: v koreni prezimujúca trvalka dorastajúca do výšky aj šírky 30-90 cm. Jej hrubé, široké, chlpaté, vajcovito-trojuholníkové, stredne zelené listy vytvárajú kopčeky, z ktorých vyrastajú červenkasté stonky s purpurovými súkvetiami.
OPEĽOVACIE POMERY: zrejme samoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými kvetmi. Bohato kvitne purpurovými, hluchavkovitými, voňavými kvetmi usporiadanými do početných praslenov, po zrezaní kvetov opakovane od júna do septembra.
PLODNOSŤ: pri ponechaní kvetov vysoká a pravidelná.
PLODY: vajcovité, malé, hnedé, matné tvrdky so semenami.
DOZRIEVANIE: v júli až septembri.
VYUŽITIE: veľmi atraktívna trvalka pre nás aj pre hmyz, keďže je veľmi nektárodajná. Kulinárne využitie: drobné kvety môžeme striedmo pridať ako korenie pri grilovaní v alobale, na ochutenie dipov, omáčok, dresingov, šalátov či chlebíčkov alebo ako jedlú dekoráciu dezertov, ovocných šalátov či zmrzlín. Liečivé využitie: listy a kvitnúca vňať sa používajú vo forme čaju, pôsobia sú protizápalovo, používajú sa na liečbu pomočovania a externe na hojenie rán.
STANOVIŠTE: slnečné, nie je náročná na pôdu, obľubuje však dobre priepustné pôdy s vyšším pH. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh.
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná do -23 °C. Všeobecne je dobre odolná voči chorobám a škodcom, viac ju môžu poškodiť najmä slizniaky na začiatku rašenia či pri umiestnení vo veľmi ťažkej pôde hniloba koreňov či verticíliové vädnutie.
PÔVOD: neznámy, pravdepodobne Nemecko alebo Holandsko. Vyhrala vyše 60 ocenení a bolo z nej vyšľachtených viacero odrôd, napr. aj Vancouver či Bilbao.
RAST: dosahuje výšku približne 90-100 cm. Patrí medzi nové plnokveté georgíny. Hľuzy umiestnite do výsadbovej jamy do hĺbky cca. 15 cm a prikryte 3-5 cm zeminy. Vzdialenosť výsadby hľúz od seba je 30-60 cm. Vysádzame ich von až koncom apríla či začiatkom mája podľa lokality, aby sme predišli spáleniu mrazom po vyrašení. Po zmrznutí nadzemnej časti na jeseň hľuzy treba vytiahnuť a uskladniť v bezmrazom, chladnom priestore.
OPEĽOVACIE POMERY: pravdepodobne sterilná. Kvitne počas celého leta, od júla až do prvých prízemných mrazov, veľkými (až 18 cm), plnými, červeno-oranžovo-žltými kvetmi s bielymi koncami a spodnou stranou - jazykovité kvety sú aj zaujímavo zvinuté.
PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody a ako plnokvetá zrejme ani netvorí plody.
PLODY: nepestuje sa pre plody.
DOZRIEVANIE: pravdepodobne netvorí plody.
VYUŽITIE: veľmi dekoratívna, vyššia georgína, ktorá sa poteší opore, vynikne samostatne, ale najmä v záhonoch s ďalšími georgínami či trvalkami, najmä tými rozkvitajúcimi koncom leta. Je veľmi vhodná na rezané kvety, po zbere skoro ráno a rýchlom ponorení do vody si dlho udržia sviežosť. Kulinárne využitie: jazykovité kvety nevýraznej chuti ale výrazného vzhľadu sú jedlé a sú peknou dekoráciou šalátov, slaných či sladkých krémov, nátierok, dezertov, dajú sa pridať do cesta - kysnutého či liateho, na vrchnú stranu palaciniek. Pri priamom kontakte s teplom však hnednú podobne ako po zmrznutí, takže najlepšie pridávať ich k studeným jedlám.
STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne priepustnou pôdou. Pri dodržaní vhodnej doby výsadby vhodné do teplých, stredne teplých aj chránených chladných polôh.
ODOLNOSŤ: hľuzy sú mrazuodolné len do maximálne - 5 °C, nadzemná časť je veľmi citlivá na mráz. Mladé rastliny obľubujú slimáky a slizniaky.

