Vsetky varianty predpredajové

PÔVOD: stredná, J a V Európa, cez Sibír až po Jenisej, od Malej, Prednej a Strednej Ázie až po západné Himálaje.

RAST: bujným rastom dosahuje rýchlo výšku 20-35 m a šírku 12 m. Má široký kmeň, rozložitú veľkú korunu a bielošedú až zelenošedú borku, ktorá je u starých stromov tmavo šedá až černejúca a hrubo rozbrázdená. Listy sú na líci lysé a lesklé, na rubu plstnaté, pričom tvar listov je rôzny. Listy na dlhých výhonoch sú 3–5 laločné, dlhé 4–12 cm a na rube bieloplstnaté. Na krátkych vetvičkách sú listy okrúhlo vajcovité, dlhé 3–6 cm, hrubo zubaté a na rube tenko plstnaté.

OPEĽOVACIE POMERY: dvojdomý, opeľovaný vetrom, kvitne v marci a apríli pred olistením. Samičie jahňady sú až 5 cm dlhé a zelené. Samčie jahňady sú o niečo väčšie, dlhé 3–7 cm, šedé s červenými tyčinkami.

PLODNOSŤ: stredne skorá (do 5-10 rokov), vysoká, pravidelná.

PLODY: tobolky v 5–10 cm dlhých jahňadách s páperím.

DOZRIEVANIE: v máji a júni.

VYUŽITIE: vysádzať ho môžeme do brehových porastov a alejí popri vodných tokoch či do vetrolamov, kde plní funkciu výplňových rýchlorastúcich drevín, do agrolesníckych systémov. A samozrejme ako František Dobrota k rybníkom a iným vodným plochám. Kôra z mladých konárikov obsahuje glykozidy salicín a populín, ktoré sa používajú proti horúčke a pri ochoreniach močového mechúra.

STANOVIŠTE: slnečné, len mladé stromčeky znášajú slabší tieň. Nemá veľké nároky na pôdu, ale najlepšie sa mu darí na piesčitohlinitých výživných naplaveninách. Rastie typicky v lužných lesoch a v brehových porastoch, sekundárne osídľuje lomy, pieskovne, tehelne, násypy a ďalšie miesta s obnaženým povrchom. V mäkkom luhu vytvára společenstvá s vŕbou bielou a topoľom čiernym.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný do -34 °C až -40 °C, dobre znáša trvalé podmáčani. Jeden z najodolnejších stromov voči zasoleniu pôdy.

PÔVOD: Japonsko, stredná a Z Čína, kde rastie v horských lesoch od 600 do 2700 m n. m. Do Európy introdukovaný v r. 1865.

 
RAST: stredne bujný, neskôr slabší. Je to často viackmenný strom s oválnou pôvodnom areáli dorastá do výšky 30–40 m a šírky 15 m, u nás len asi do 20 m. Kmeň má šedohnedú a hlboko ryhovanú borku. Dekoratívne listy má vajcovité až srdcovité, dlhé 4–7 cm. Dlhá stopka je červenkastá. Opadané listy pri vädnutí charakteristicky prenikavo voňajú - ako perník, karamel či čerstvé pečivo alebo buchty. Stromy sú veľmi dlhoveké.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivý, dvojdomý, vetrom opelivý. Jednotlivé stromy majú buď samčie alebo samičie kvety, na získanie plodov sú potrebné oba. Samčie kvety majú nápadne červené tyčinky, samičie dlhé piestiky. Kvitne v apríli a máji pred olistením nenápadnými kvetmi.

 
PLODNOSŤ: neskorá (v poraste aj po 100 rokoch, pri pestovaní po 15-20 rokoch).

PLODY: mechúrik dlhý 1,5-2 cm s hnedastými semenami s jednostranným krídlom.

 
DOZRIEVANIE: v auguste.

 
VYUŽITIE: je to okrasný strom, ktorý najmä na jeseň spestrí väčšiu záhradu či park nielen srdcovitými, pekne žlto až červeno sfarbenými, ale aj príjemne voňavými listami.

 
STANOVIŠTE: polotieň až priame slnko, vlhkejšia, výživná, hlboká pôda. Znesie aj mierne zásaditú, ale preferuje skôr kyslejšiu pôdu. Vhodný do teplých aj chladnejších polôh, ale chránených pred neskorými jarnými mrazmi.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve do asi -34 °C, náchylnejší na zmrznutie kvetov a rašiacich pukov a letorastov počas neskorých jarných mrazov. Kvôli plytšiemu koreňovému systému horšie znáša sucho, ale aj utuženie pôdy. Silne vetruodolný. Dobre odolný voči chorobám a škodcom.

PÔVOD: Slovensko, Hradište pod Vrátnom, nájdená ako náhodný semenáč.

RAST: bujný, vytvára guľovité koruny. 

OPEĽOVACIE POMERY: je minimálne čiastočne samoopelivá, pravdepodobne s vysokou mierou samoopelivosti, kvitne stredne neskoro až neskoro. 

PLODNOSŤ: skorá, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná.

PLODY: sú stredne veľké, guľovité. Šupka je tenká, pevná, lesklá, v plnej zrelosti tmavočervená (plody na fotografiách ešte nie sú úplne zrelé). Je to typ kyselka. Dužina je tmavočervená, stredne tuhá, šťavnatá, šťava je červená, výrazne farbí. Chuť je príjemne sladkokyselkavá, aromatická, veľmi dobrá, typicky višňová. 

DOZRIEVANIE: skoré, v 3.-4. čerešňovom týždni, teda v 2. polovici júna. 

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na ďalšie spracovanie na kompóty, džemy, sirupy a sušenie, výrobu sirupov či destilátov. 

STANOVIŠTE: slnečné, najlepšie sa jej darí v hlinitej až hlinitopiesočnatej pôde s dostatkom vlahy. Je vhodná aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuvzdorná v dreve, silne mrazuvzdorná v kvete. Je dobre odolná voči monílovej spále. Uniká vrtivke čerešňovej, teda nebýva červivá.

PÔVOD: Španielsko, vyšľachtená vo výskumnom ústave CEBAS (Centro de Edafología y Biología Aplicada del Segura) pod vedením Federica Dicentu ako kríženec genotypu S5133 × Lauranne, uvedená na trh bola v roku 2007. Synonymá: Pentacebas.

RAST: bujný, vzpriamený až rozložitý.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi, má vysokú úrodnosť, aj keď je pestovaná samostatne. Prítomnosť inej, v podobný čas kvitnúcej odrody, napr. Makako, môže zvýšiť úrodu. Kvitne veľmi neskoro, cca. 12-23 dní po stredne skoro kvitnúcej odrode Nonpareil či 10-20 dní po Ferragnès.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná, aj 2 t jadier na ha v dobrých podmienkach.

PLODY: sú stredne veľké až menšie, dobre sa lúpu po dozretí. Škrupina je tvrdá a dobre chráni jadro pred škodcami. Jadrá sú elipsovité až podlhovasté, menšie (priemerne 1,0 g, priemerne 27-30 % hmotnosti plodu), hladké, svetlé. Podiel dvojitých jadier je veľmi nízky až žiadny (<1 %).  Chuť je veľmi dobrá a sladká, jadrá obsahujú na mandle vysoký podiel cukrov (priemerne 4,43 %) a tukov (55,73 %).

DOZRIEVANIE: je veľmi skoré, už začiatkom septembra či dokonca koncom augusta, (10 dní pred Ferragnes, 7 dní pred Nonpareil).

VYUŽITIE: okrasné využitie: stromy sú okrasné a silne voňavé na jar, keď sú bohato zakvitnuté, ale aj v lete bujným rastom, olistením a plodmi a sú veľmi atraktívne pre opeľovače. Kulinárne využitie: jadrá plodov na konzumáciu v čerstvom stave a na výrobu cukroviniek, pečených a obaľovaných mandlí, marcipánu, na získavanie oleja na kulinárne aj kozmetické účely atď., kvety na ovoňanie kuchynských olejov, dužina a šupka nezrelých plodov po vysušení ako korenie. Technické využitie: škrupinky jadier napr. na kúrenie.

STANOVIŠTE: slnečné, stredne ťažká až ľahšia pôda bohatá na humus a živiny. Vhodná pre teplé a stredne teplé oblasti, prípadne chránené chladnejšie oblasti.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolná v dreve, v kvete vďaka veľmi neskorému kvitnutiu lepšie uniká neskorým jarným mrazom. Je stredne odolná voči červenej škvrnitosti listov (Polystigma amygdalinum). Vďaka tvrdej škrupinke je dobre odolná voči vtákom, veveričkám či hmyzu. Po zakorenení je relatívne dobre odolná voči suchu.

PÔVOD: Čína, neskôr Kórea a Japonsko, kde bola prvý krát popísaná a získala aj svoje druhové meno japonica. Do Európy bola introdukovaná asi v roku 1747 či 1753. Synonymá: latinské Styphnolobium japonicum.

RAST: bujný. Je to opadavý strom, ktorý dorastá až do výšky 25 m a šírky 20 m. Borka je hladká, u starších stromov zbrázdená. Zložené listy sú dlhé 15–25 cm, majú 3–8 párov elipsovitých či vajcovitých lístkov. Zostávajú dlho do jesene zelené.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá s obojpohlavnými kvetmi, hmyzom opelivá. Kvitne od júla do augusta v metlinových súkvetiach zložených z 30–65(–80) krémovobielych, jemne voňavých kvetov.

PLODNOSŤ: neskorá, až v 30-40 rokoch života. Kvitne bohato najmä po horúcom predchádzajúcom lete.

PLODY: hladké struky dlhé 8–15 cm s 1 až 6 semenami, u nás dozrievajú len v najteplejších polohách.

DOZRIEVANIE: v októbri až novembri, ostávajú na strome počas zimy.

VYUŽITIE: strom veľmi dekoratívny svojím olistením a neskoro počas roka rozkvitajúcou záplavou kvetov, ktoré sú aj dobrou včeľou pastvou, poskytujú síce len málo peľu, ale veľmi veľa nektáru v období, keď nekvitnú už žiadne medonosné stromy. Je vhodná do veľkých záhrad, parkov, včelníc či stromoradí. Kulinárne využitie: mladé listy a kvety sa môžu variť alebo použiť ako čaj, obsahujú veľmi veľa rutínu. Listy sa varia s veľkým množstvom vody, lebo sú dosť horké. Liečivé využitie: Využíva sa dlho v čínskej medicíne a patrí tam k 50 najvýznamnejším liečivým rastlinám. Kvety a kvetné puky pôsobia antibakteriálne, protizápalovo, protikŕčovo, znižujú cholesterol a krvný tlak, zastavujú krvácanie, najmä vnútorné, podporujú prekrvenie periférií. Rastlina znižuje horúčku, pôsobí močopudne a proti zápche. Nesmú ju užívať tehotné ženy, lebo môže vyvolať potrat, najmä semená a struky. Semená sa používajú proti hemoroidom, krvácaniu maternice, zápche, bolesti hlavy či vysokom krvnom tlaku. Odvar zo stopiek sa používa na boľavé oči, hemoroidy a kožné problémy. Všetky súčasti treba užívať opatrne, keďže obsahujú cytozín, ktorý sa veľmi podobá na nikotín. Technické využitie: z kvetov a strukov sa dá získať žlté farbivo. Drevo je pevné, ľahké, silné, používa sa v tesárstve.

STANOVIŠTE: slnečné a teplé najlepšie v dobre odvodnenej, stredne úrodnej pôde, ale znesie aj chudobnejšiu. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: v mladosti mrazuodolná do asi -18 °C až -23 °C, neskôr až do -25 °C, v kvete bezpečne uniká mrazom. Je odolná voči chudobnejším pôdam, znečisteniu ovzdušia, teplu a po zakorenení aj voči suchu, dobre znáša zasolenie pôdy posypovou soľou.

PÔVOD: zrejme už zo 17. storočia, pôvod neznámy, možno z Halle an der Saale z nemeckého Saska.

RAST: bujný, vzpriamený, vytvára vysokú, neskôr guľovitú, veľkú, nie príliš hustú korunu.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, údaje o jej schopnosti opeľovať iné hrušky sú protichodné. Vhodní opeľovači: Avranšská, Esperenova maslovka, Guyotova, Lectierova, Trévouxská.

PLODNOSŤ: stredne skorá, nastupuje 5-8 rokov po výsadbe, je striedavá, každý druhý rok je veľká.

PLODY: stredne veľké plody variabilného tvaru (guľovitý, hruškovitý, cibuľovitý, inokedy zvonovitý, dlhý). Šupka je pevná, hladká, pri dozretí žltá, na slnečnej strane krásne karmínovočervená, posiata nápadnými šedohnedými lenticelami vrúbenými červeným okrajom, ktoré pripomínajú kožu pstruha. Dužina je biela, mäkká, veľmi šťavnatá, maslovitá, chuťovo výborná, sladká, príjemne korenistá.

DOZRIEVANIE: zber v 1. pol. októbra, konzumná zrelosť: postupná, v novembri, skladovateľná do januára.

VYUŽITIE: Vhodná na priamy konzum, zaváranie, výrobu destilátu, džemov, muštovanie.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené stanovište, hlboké pôdy, radšej vlhkejšie ako suchšie. Odroda nevhodná do uzavretých polôh. Vhodná do teplých a stredne teplých, otvorených polôh.

ODOLNOSŤ: málo mrazuodolné letorasty v mladosti kvôli príliš bujnému rastu, neskôr v dreve silne mrazuodolná, v kvete menej, v nevhodných podmienkach je stredne až silne náchylná na chrastavitosť.

PÔVOD: Belgicko, vypestoval ju škôlkar L. Coulon v Liège, prvé plody dozreli v r. 1856.

RAST: je veľmi bujný, vytvára jedny z najväčších stromov s mohutnou, široko guľovitou až rozložitou korunou a krátkym plodonosným obrastom. 

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je zlým opeľovačom (triploid). Vhodné opeľovače napr.: Baumannova reneta, Dülmener Herbstrosenapfel, Carpentin.

PLODNOSŤ: neskorá, medzi 10.-12. rokom po výsadbe, striedavá, stredne veľká až veľká.

PLODY: veľé až veľmi veľké (priemerne 180-200 g, ale aj 400 g) zhruba pravidelného, plocho guľatého tvaru. Šupka je hladká, čiastočne zdrsnená hrdzou, tvrdá, málo lesklá, v základe zelená, neskôr žltá a na slnečnej strane pruhovane červenkastá, pokrytá hrdzavými bodkami alebo škvrnami. Je to tzv. kožovka. Dužina je belavo žltkastá, jemná, hustá, najskôr chrumkavá, neskôr mäkne. Chuť veľmi dobrá, sladkokyslá, jemne korenistá, renetovitá, ušľachtilá.

DOZRIEVANIE: zber v polovici októbra, konzumne dozrieva v novembri až v 1. polovici decembra, skladovateľná je do februára až apríla. Plody dobre držia na strome a neotláčajú sa pri preprave. Počas skladovania ale môžu vädnúť alebo zvnútra hniť.

VYUŽITIE: výborná na priamy konzum a muštovanie, vhodná aj na sušenie a ďalšie kuchynské spracovanie. Vhodná kvôli vzrastu najmä do sadov a veľkých záhrad, menej do alejí.

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje hlboké, živné pôdy, ale uspokojí sa aj s horšími, ak nie sú príliš suché alebo príliš mokré. Vhodné sú polohy chránené pred neskorými jarnými mrazmi.

ODOLNOSŤ: stredne až silne mrazuodolná v dreve, málo v kvete. Je stredne až silne odolná voči chrastavitosti, rakovine a múčnatke, menej voči monilióze.

PÔVOD: južná Európa, Malá Ázia.

 
RAST: strom je pomaly rastúci, dosahuje výšku 9-20 m a šírku 6 m, má guľovitú korunu, na suchých stanovištiach je iba vo forme kra.

 
OPEĽOVACIE POMERY: prevažne dvojdomý, resp. existujú samčie stromy a obojpohlavné stromy, ktoré sú ale väčšinou funkčne samičie, lebo samčie kvety na nich sú nedostatočne vyvinuté. Kvitnú na konci mája a vytvárajú nápadné súkvetia, takže kvitnúci strom vyzerá ako biely, silne voňavý oblak.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá, v prítomnosti stromov oboch pohlaví vysoká.

 
PLODY: podlhovasté krídlaté nažky 2-3 cm dlhé.

 
DOZRIEVANIE: počas októbra.

 
VYUŽITIE: je vhodný na výsadbu do parkov, záhrad či iných častí tepelných ostrovov miest, najmä do suchých svahov. Manna zo stromu získavaná narezaním kmeňa je zdrojom cukru - tzv. mannový cukr alebo mannitol, ktorý sa využíva ako diabetické sladidlo a ako liečivo.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, len v mladosti znáša čiastočné zatienenie, znesie aj vysychajúce skalné podklady s nepatrnou vrstvou zeminy, preferuje výživné a zásadité pôdy, optimum je na vápencoch.

 
ODOLNOSŤ: veľmi dobre zvláda extrémne sucho, horšie mrazy.

PÔVOD: Maďarsko, Budapešť, Érd, Národné centrum pre výskum a inovácie v poľnohospodárstve, vyšľachtil ho Péter Szentiványi ako kríženca tradičnej maďarskej odrody Milotai 10 x americkej odrody Pedro, registrovaná bola v roku 2002. Synonymá: Milotai neskorý, Milotai 10-14.

RAST: stredne bujný, v mladosti vzpriamený, neskôr vytvára rozložitú, riedku korunu. Obvykle dorastá do výšky a šírky 10x10 m, odporúčaný spon výsadby je 10x10 m. 

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivý, vetrom opelivý, jednodomý, so samčími a samičími kvetmi. Je protandrický, teda samčie kvety rozkvitajú skôr než samičie a takmer sa neprekrývajú v kvitnutí, takže k dosiahnutiu úrody ho treba vysádzať spolu s inými odrodami. Kvitne neskoro, začína rozkvitať asi 5-7 dní po odrode Chandler. Vhodné opeľovače napr.: Milotai bőtermő, Milotai 10, Lara, Fernette, Fernor, Franquette atď. 

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná. Asi 60 % plodov sa tvorí na bočných výhonoch, teda nielen na koncových.

PLODY: sú veľké až veľmi veľké (priemerne 14,5-15,2 g, 38,7x33,9x35,9 mm), guľovité. Škrupina je hrubšia (priemerne 1,89 mm), hladká, ale ľahko sa lúska. Jadro je svetložlté až svetlohnedé a tvorí asi 42-46 % hmotnosti plodu. Chuť je veľmi dobrá, jemná. 

DOZRIEVANIE: veľmi neskoré, približne v 2. dekáde októbra.

VYUŽITIE: plody najmä na priamy konzum, ale aj na cukrárenské využitie vcelku, či v nakrájanej či pomletej podobe a na lisovanie oleja. 

STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred mrazivým vetrom, s dobre odvodnenou, ale vlahou zásobenou pôdou - najlepšie hlinitou až hlinitopiesočnatou. Vďaka neskoršiemu rašeniu a kvitnutiu vhodný aj do chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolný v dreve, letorasty skoro vyzrievajú. Vďaka neskorému rašeniu a kvitnutiu lepšie uniká neskorým jarným mrazom. Je stredne odolný voči bakterióze spôsobovanej Xanthomonas arboricola pv. juglandis.

PÔVOD: Japonsko, výskumný ústav v Okitsu, Pyrus pyrifolia, kríženec odrôd Ishiiwase a Yakumo z r. 1955

 
RAST: stredne bujný, habitus je rozložitý, plodí v zhlukoch a krátkom dreve. Koruna je zahustená stredne hrubými letorastmi, konáre obrastajú nepravidelne. Koruna sa ľahko tvaruje.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne ako jedna z posledných ázijských hrušiek, zlý opeľovač. Opeľujú ju iné odrody ázijských hrušiek Nijisseiki, Chojuro a Shinseiki alebo skoro kvitnúce európske hrušky (napr. Konferencia, Blumenbachova, Dekanka zimná, Giffardova, Grosdemange, Charneuská, Kozačka štuttgartská, Lectierova, Parížanka, Predobrá, Sixova, Šedá zimná či Trévouxská).

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, s prebierkou pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 170 g), guľovitého, súmerného tvaru. Šupka je stredne hrubá, drsná, suchá, hrdzavá, žltá až oranžová v plnej zrelosti. Dužina je krémovobiela, sladká, aromatická, svieža, stredne šťavnatá, hrubej a tuhej konzistencie, ale jemnejšej než Chojuro a Hosui. Po rozkrojení nehnedne. Tendencia k praskaniu plodov je stredná.

 
DOZRIEVANIE: Na zber dozrieva od polovice septembra alebo až v októbri, konzumne koncom októbra, uskladniť sa dá do konca januára.

 
VYUŽITIE: Vhodná na priamy konzum aj na spracovanie na džemy, kompóty, mušty, šaláty či koláče.

 
STANOVIŠTE: slnečné, pôda vlhkejšia, dobre znáša aj ílovitú, vyhovujú jej všetky pestovateľské polohy vhodné pre hrušky s dostatkom vlahy.

 
ODOLNOSŤ: vysoko mrazuodolná a odolná proti európskej chrastavitosti (Venturia pyrina).

PÔVOD: pravdepodobne juhovýchodná Európa a Malá Ázia.

RAST: na Slovensku zákonom chránený druh. V prírode sa bežne vyskytujúci druh hrušky už len v nízkej početnosti a na pár miestach južnej hranice. Hruška snežná (Pyrus nivalis) je iný druh ako hruška obyčajná. Strom dorastá do výšky 6-10 m a šírky 5-7 m. Mladé vetvičky sú striebornobiele s chĺpkami. Staršie tmavnú do sivej až čiernej farby, rovnako aj kmeň. Na jeseň sa lístie sfarbí do tmavočervena, ako ostatné druhy hrušiek.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne skoro na jar veľkým množstvom veľkých bielych kvetov (v priemere 2,5-3 cm), kvôli čomu dostala druhový názov snežná / nivalis. Je cudzoopelivá a na dosiahnutie úrody potrebuje prepelenie geneticky odlišným jedincom svojho druhu (Pyrus nivalis) alebo nejakou hruškou domácou (Pyrus communis) či hruškou planou (Pyrus pyraster) kvitnúcou v podobný čas vo vzdialenosti do cca. 60 m.

PLODNOSŤ: v prípade prítomnosti opeľovača vysoká.

PLODY: malé guľovité až hruškovité, zelenožltej farby, jemnej, nakyslastej chuti po uhniličení.

DOZRIEVANIE: na zber dozrieva koncom októbra, konzumne až koncom novembra, vydrží do marca.

VYUŽITIE: strom je veľmi dekoratívny, najmä v kvete, vhodný do veľkých záhrad, parkov a alejí a vetrolamov. Plody sú vhodné na pálenie a sušenie alebo výrobu perry, teda hruškového cideru.

STANOVIŠTE:slnečné, je nenáročná na polohu a pôdu, dobre znáša sucho, ale aj ťažké ílovité pôdy.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolná v dreve do -23,3 °C až -28,9 °C, odolná voči suchu, vetru a zasoleniu pôdy posypovou soľou.

PÔVOD: Francúzsko, Croncels, vyšľachtili ju bratia Baltetovci zo škôlky v Croncels pri Troyes ako semenáč pravdepodobne Antonovky a v r. 1869 uviedli na trh.

RAST: stredný až bujný. Koruna je pravidelná guľovitá, neskôr mierne rozložitá, tvorí silne konkurenčné výhony, ľahko hustne. Často sa dožíva vysokého veku.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro a dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Ananásová reneta, Astrachán červený, Baumannova reneta, Bernské ružové, Coxova reneta, Gdanský hranáč, Charlamowski, James Grieve Red, Krasokvet žltý, Landsberská reneta, McIntosh, Ontário, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné, Wealthy, Zvonkové.

PLODNOSŤ: skorá, pravidelná, vysoká, ob rok veľmi vysoká.

PLODY: väčšie, guľovité, pravidelné. Šupka je hladká a lesklá, svetlozelené, v zrelosti slamovožlté so svetlými bodkami, niekedy aj mdlým líčkom. Dužina je žltá, hustá, krehká, šťavnatá. Chuť je veľmi lahodná sladkokyslá, mierne korenistá.

DOZRIEVANIE: zber koncom augusta až začiatkom septembra, dozrieva rovnomerne, konzumne krátko po zbere, vydrží do konca októbra, z vyšších polôh až do Vianoc. Plody ľahko padajú vo vetre a vyžadujú šetrný zber, ľahko sa otlačia.

VYUŽITIE: na priamy konzum a výrobu muštov a vín, sušenie. Na vzduchu málo hnedne.

STANOVIŠTE: slnečné, vhodná aj do vyšších polôh, ale vyžaduje výživnú pôdu. Nevhodná do mokrých, suchých pôd a do veterných a vlhkých polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete, kvetom nevadí ani dážď. Odolná voči vlnačke krvavej a obaľovačovi jablčnému. Stredne až vyššie odolná voči rakovine, stredne odolná voči múčnatke, stredne až menej voči chrastavitosti. Je náchylnejšia na hnednutie dužiny a šupky počas skladovania.

PÔVOD: vznik krížením v USA a následnou selekciou v ČR.

 
RAST: stredne bujný, s guľovitou, stredne hustou korunou a krátkym plodonosným obrastom.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne skoro. Vhodné opeľovače neboli preskúmané, ale podľa času kvitnutia by to mohli byť: Barbora, Delta, Goldrich, Harcot, Harogem, Jitka, Karola, Lebela, Lemeda, Lenova, Leskora, Marlen, Minaret, Mirka, Pálava, Radka, Svatava, Veecot, Vemina, Vestar, Zetka, Pinkcot, Sylvercot.

 
PLODNOSŤ: pomerne skorá, stredná, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké, guľovito-oválne, šupka žltooranžová s osamotenými svetločervenými škvrnami; dužina jemnej konzistencie, oranžová, pevná, chuť korenistá, sladká; semenné jadro je horké.

 
DOZRIEVANIE: polovica júla, asi 7 dní pred odrodou Velkopavlovická.

 
VYUŽITIE: stredne skorá odroda, vhodná na priamy konzum, konzerváciu, sušenie, mrazenie; plody dobre znášajú prepravu, neotláčajú sa.

 
STANOVIŠTE: všetky pestovateľské oblasti, úrodné pôdy.

 
ODOLNOSŤ: dobrá mrazuodolnosť dreva, dobrá odolnosť kvetov voči jarným mrazom, dobrá odolnosť voči hnednutiu listov.

PÔVOD: neznámy, pravdepodobne miestny semenáč z Bošáce, v Bošáckej doline sa dosť často vyskytujú staršie stromy.

RAST: bujný, dorastá do výšky aj šírky 8 m na semennom podpníku. Tvorí vysoko guľovité, koruny. Vyznačuje sa silne plstnatým listom, vďaka tomu sa dá rozpoznať už z diaľky.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá. 

PLODNOSŤ: skorá (už 3. rok po výsadbe), vysoká, pravidelná, nemá medziročné výkyvy.

PLODY: sú malé (šírka cca. 45 mm), vajcovité až baňaté. Šupka je hrubá, matná, zelená, v plnej zrelosti zelenožltá, posiata hnedými lenticelami, s hrdzou najmä v okolí kalicha a stopky. Aj po uhniličení hrubá šupka drží tvar plodov. Dužina je pred uhniličením chrumkavá, silne šťavnatá, obsahuje veľa sklereidov najmä v okolí jadrovníka. Chuť je veľmi osviežujúca, príjemne aromatická. Po uhniličení je dužina veľmi šťavnatá, sladučkej až medovej chuti s typicky výraznou vôňou.

DOZRIEVANIE: zber v 2. polovici augusta, konzum čoskoro po zbere, nemá dlhú trvanlivosť. Plody aj po uhniličení dobre znášajú prepravu kvôli hrubej, pevnej šupke.

VYUŽITIE: plody najmä na výrobu veľmi aromatickej hruškovice, ale napríklad aj na sušenie, muštovanie či výrobu džemov a lekvárov po prepasírovaní a samozrejme aj na priamy konzum v oboch fázach zrelosti.

STANOVIŠTE: slnečné, zdá sa, že nie je náročná na pôdu, darí sa jej aj v bielokarpatskej ílovici.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolná v dreve aj v kvete. Nezvykne trpieť chorobami, aj hrdza sa prejavuje len málo.

PÔVOD: od severozápadnej Európy až po Kaukaz, Malú Áziu.

RAST: ker alebo strom dorastajúci do výšky 0,5-30 m a dožívajúci sa až 500 rokov. Vytvára pravidelnú zaoblenú korunu. Kôra je hladká, hnedosivá, borka tmavá a pozdĺžne hlboko rozpukaná. Listy sú jednoduché, striedavé, obrátene vajcovité, asymetrické, dlhé 6-10 cm, na okraji dvojito pílkovité, na povrchu tmavozelené a hladké, zospodu svetlejšie a s chĺpkami.

OPEĽOVACIE POMERY: Obojpohlavné červenkasté kvety sú zoskupené v hustých zväzkoch na krátkych stopkách, kvitnú v marci, pred rozvíjaním listov, sú vetrom opelivé, silne cudzoopelivé, teda na tvorbu plodov potrebujú prítomnosť geneticky odlišného jedinca toho istého druhu.

PLODNOSŤ: v prítomnosti opeľovača vysoká

PLODY: nažky s okrúhlym, širokým, zeleným krídlom. Hnedooranžové semeno je umiestnené asymetricky, na konci nažky.

DOZRIEVANIE: v máji až júni.

VYUŽITIE: celý strom ako parková a alejová drevina, najmä v blízkosti vodných tokov. V nezrelej, zelenej fáze sú nažky jedlé a veľmi chutné, orieškové. Drevo je tvrdé, ťažké, húževnaté, využíva sa na výrobu nábytku, je odolné aj pod vodou.

STANOVIŠTE: teplomilná, slnečná až polotienna drevina, náročná na pôdne živiny. Na Slovensku rastie od najnižších polôh do 650 m n.m. ako súčasť luhu a spoločenstiev okolo riek alebo na presychavých stanovištiach (lesostepný ekotyp, krovitá forma).

ODOLNOSŤ: Dobre mrazuodolný do -23 až -29 °C, silne odolný voči vetru. Citlivý na grafiózu (Ophiostoma novo-ulmi).

PÔVOD: Nemecko, Guben an der Neiße, nájdená ako náhodný semenáč pánom Droganom.

RAST: stredne bujný až bujný rast. Vytvára stredne veľké stromy s vyššími, guľovitými, redšími, guľovitými korunami.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne neskoro. Vhodné opeľovače: Napoleonova, Hedelfingenská.

PLODNOSŤ: skorá a pravidelná.

PLODY: stredne veľké (4,8-5,6 g), srdcovité, najširšie v strede. Šupka sa nápadne leskne, je svetložltej voskovej farby, na slnečnej strane aj trochu červenkastá, je pevná a dá sa stiahnuť. Dužina je stredne tuhá, šťavnatá, sladkej chuti. Pravdepodobne vďaka žltej farbe sú plody oveľa menej napádané vtákmi.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 4. čerešňovom týždni, teda v 1. polovici júla. Plody už napáda vrtivka čerešňová, teda bývajú červivé.

VYUŽITIE: Vhodná na priamy konzum, kuchynské spracovanie, konzervovanie.

STANOVIŠTE: slnečné, nemá špeciálne požiadavky na pôdu, ale nie je vhodná len ťažká ílovitá a premokrená. Vhodná aj do vyšších polôh. Celkovo nenáročná odroda.

ODOLNOSŤ: odolná voči mrazu v dreve aj kvete, odolnejšia voči monilióze, ale za prílišného vlhka praská a hnije.

RAST: v mladosti veľmi bujný, neskôr stredne bujný, vytvára guľovité, neskôr až previsnuto guľovité, primerane husté koruny s kostrovými konármi nasadenými v mierne tupom uhle, s množstvom stredne dlhého plodonosného obrastu.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Gloster, Golden Delicious, James Grieve, Oldenburgovo, Parména zlatá zimná, Starking Delicious.

PLODNOSŤ: stredne skorá, vysoká, pravidelná, ob rok vyššia.

PLODY: stredne veľké až veľké, guľovité až vysoko guľovité, tvarovo dosť vyrovnané, nepravidelne oblo rebrovité, u väčšiny plodov s ostrým švom typickým pre túto odrodu, mierne zmačknuté na jednu stranu. Šupka je hladká, lesklá, mierne mastná a pevná, žltozelená až slamovožltá s oranžovým až hnedooranžovým líčkom. Dužina je žltkastá, jemná, krehká, šťavnatá, výrazne voní a na vzduchu len jemne hnedne. Chuť je veľmi dobrá až výborná, kyslosladká, príjemne korenistá s banánovou príchuťou.

DOZRIEVANIE: zber v 2. polovici októbra, dozrieva v decembri a vydrží do apríla. Plody nevädnú.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, sušenie, pečenie či výrobu výživ. Prepravu znáša dobre len po zbere.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené, s úrodnou, dostatočne vlhkou pôdou. Vyžaduje teplejšie až stredne teplé, chránené, ale neuzavreté polohy.

ODOLNOSŤ: menej mrazuodolná v dreve, náchylnejšia na namrznutie najmä po veľkej úrode, silne mrazuodolná v kvete. Menej odolná voči chrastavitosti, stredne odolná voči múčnatke. Plody nebývajú napádané obaľovačmi, teda nečervivejú.

PÔVOD: neznámy, pravdepodobne Holandsko, okolie Maastrichtu alebo Belgicko, prípadne Nemecko, je to stará odroda prvýkrát popísaná už v r. 1830 ako už v tej dobe dosť rozšírená odroda. Synonymá: Calville Ambrée, Calville Etoilée, Calville Rouge Precoce, Early Red Calville, Herzapfel, Meuser’s Rote Herbst Reinette, Reinette Etoilée, Reinette Saint-Lambert, Renet Rosu Stelat, Rote Sternrenette, Star Reinette, Stern Apfel.

RAST: stredne bujný, vzpriamený a neskôr rozložitý. Vytvára väčšie, vysoko kužeľovité, široko pyramidálne až guľovité koruny, ktoré sú relatívne riedke vnútri a hustejšie na koncoch konárov.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá, s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne neskoro a dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače napr.: Šampanská reneta, Coxova reneta, Ontario, Roter Trierer Weinapfel atď.

PLODNOSŤ: stredne skorá, stredne vysoká, niekedy zvykne rodiť obrok celý strom alebo len časti stromu.

PLODY: stredne veľké, pri preplodení až menšie, plocho guľovité a mierne asymetrické s takmer kruhovým prierezom, bez hrán a iných nerovností. Šupka je lesklá, hladká, jemná, pri zbere výrazne modrasto osrienená, zelenožltá, ale takmer celá prekrytá karmínovočervenou, typické sú nápadné lenticely hviezdičkovitého tvaru. Dužina je žltobiela s ružovkastými žilkami, jemnozrnná, stredne tuhá a stredne šťavnatá. Chuť je veľmi dobrá, príjemne sladkokyslá a aromatická a jemne korenistá. 

DOZRIEVANIE: zber plodov v 2. polovici septembra až v októbri, konzumne dozrievajú v októbri až novembri, uskladnené v chlade vydržia do januára až marca podľa pestovateľskej polohy. Plody môžu najmä na veternej polohe padať ešte pred dozretím. Potlčené plody nehnijú, ale v mieste buchnutia dužina skorkovatie. Vyžaduje uskladnenie vo vyššej vlhkosti vzduchu, aby plody nevädli.

VYUŽITIE: plody najmä na priamy konzum ako ideálne jabĺčko pre deti a na vianočnú tabuľu, ale aj na muštovanie či iné spracovanie, napr. na pečenie, sušenie, výrobu výživ, džemov či destilátov.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred vetrom, s dostatočne vlhkou pôdou. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných, ale chránených polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete, ale kvety horšie znášajú dážď počas kvitnutia. Je vysoko odolná voči múčnatke, stredne až vyššie voči chrastavitosti a rakovine.

PÔVOD: Európa. Rozšírený v celej Európe, na Slovensku od nížin až po 1200 m n.m.

RAST: mohutný strom dorastajúci do 30-40 m, vytvára široko vajcovitú korunu s konármi vyrastajúcimi pod ostrým uhlom. Kôra je hladká, hnedosivá, borka tmavá a hlboko rozpukaná. Listy sú jednoduché, tenké, obrátene vajcovité, na konci s ostrým hrotom, asymetrické. Po okrajoch sú dvojito pílkovité, na povrchu drsno chlpaté, zo spodnej strany mäkko chlpaté.

OPEĽOVACIE POMERY: Kvety sú zoskupené v hustých zväzkoch na krátkych stopkách, kvitnú v marci. Sú obojpohlavné, ale cudzoopelivé, na tvorbu plodov potrebujú prítomnosť geneticky odlišného jedinca.

PLODNOSŤ: v prípade prítomnosti iného stromu ako opeľovača vysoká.

PLODY: elipsovité nažky (5-7 mm), umiestnené v strede blanistého krídla.

DOZRIEVANIE: dozrieva v máji.

VYUŽITIE: vhodná parková a alejová drevina okrasná listami i celkovým vzhľadom, aj do vlhkejších oblastí. Kulinárne využitie: V nezrelej, zelenej podobe sú plody veľmi chutné, chutia po orieškoch. Technické využitie: Drevo je tvrdé, ťažké a húževnaté, má krásnu kresbu a využíva sa na výrobu nábytku.

STANOVIŠTE: drevina do polotieňa, preferuje odvodnené, striedavo vlhké pôdy, bohaté na živiny, ale znesie aj mokré pôdy.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolný, odolný voči vysokej hladine podzemnej vody, dokonca aj krátkodobému či dlhodobejšiemu zaplaveniu. Dobre vetruodolný. Znáša aj zasolenie pôdy posypovou soľou. Je citlivý na extrémne vysoké teploty, znečistenie vzduchu a grafiózu (Ophiostoma novo-ulmi).

PÔVOD: USA, USDA/Southern Illinois University, kríženec (US 1482 x Darrow) x Thornfree

RAST: plazivý až polovzpriamený, stredne hustý. Výhony sú beztŕnne, hladké, lesklé, nevýrazne hranaté.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

PLODNOSŤ: vysoká, hlavná je na minuloročných výhonoch v lete.

PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 6,9 g), tvarovo vyrovnané, vajcovité, tmavo čierne, stredne lesklé, málo až stredne pevné, plod slabo až stredne silne drží na lôžku. Chuť je sladkokyslá až sladká (priemerne 6,8-12,2 Brix).

DOZRIEVANIE: stredne skoré, od polovice augusta do septembra.

VYUŽITIE: na priamy konzum, mrazenie aj ďalšie spracovanie (sirupy, džemy a zaváraniny).

STANOVIŠTE: slnečné, úrodná a zavlažovaná pôda bez zatrávnenia. Vyžaduje okopávku alebo zamulčovanie, v suchom období pravidelnú zálievku. Pôdu možno vylepšiť zapravením vyzretého maštaľného hnoja alebo kompostu. Vhodná do teplých a chránených stredne teplých oblastí.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná, stredne odolná voči plesni šedej (Botrytis cinerea).

PÔVOD: Belgicko, zač. 19. st.

 
RAST: bujný rast, vytvára guľovitú, pomerne hustú korunu. Plodí v zhlukoch po 3 - 12 ks.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá; dobrý opeľovač pre iné odrody. Vhodné opeľovače: Williamsova.

 
PLODNOSŤ: pomerne skorá (6.- 8. rok), stála, stredne vysoká.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (hmotnosť 100-120 až 200-250 g). Povrch väčších plodov je nepravidelný, zhrbolený až zhranatelý. Šupka drsná i hladká, málo lesklá, svetlo-zelená, neskôr žltá a na slnečnej strane zlato-žltá a niekedy červenkastá, po celom povrchu pokrytá nápadnými lenticelami, niekedy i hrdzavými škvrnami/ pruhmi. Dužina je žltá, jemná, hustá, šťavnatá, maslovitá, chuťovo kyselkavo sladká, v južných oblastiach sladšia, príjemne korenistá, rozplývavá.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom októbra, konzumná zrelosť: ovocie z južných oblastí v decembri, ostatné neskôr.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, muštovanie, sušenie, výroba destilátu a džemov; skladovateľnosť bez straty chuti do februára.

 
STANOVIŠTE: odroda vyžaduje teplé, chránené stanovište a kvalitnú, živnú pôdu. V chladných oblastiach rastie, ale plody nedozrievajú, praskajú, majú repovitú chuť.

 
ODOLNOSŤ: odroda stredne odolná voči mrazu a plesniam. V nevhodných podmienkach náchylná k chrastavitosti.

PÔVOD: stredná a južná Európa, stredná Ázia, severozápadná Afrika, Severná Amerika. Niekedy je považovaný za kultivar, inokedy za prirodzenú mutáciu európskeho druhu, možno zo severotalianského Lombardska, kde ho pestovali už v 18. storočí. Jeho atraktívny a najmä nezameniteľný habitus mu zabezpečil rýchle rozšírenie do všetkých klimaticky vhodných oblastí sveta, vysádza sa v Európe, Severnej Amerike aj vo východnej Ázii.

RAST: v mladosti pozvoľný, potom rýchlejší, dožíva sa zhruba 150 rokov. Vytvára mohutné stromy s úzkou, vretenovito valcovitou korunou, dorastá do výšky 30-40 m, šírky a kmeňom v priemere 1-2 m s výraznými koreňovými nábehmi. Borka je černavá , pozdĺžne rozpukaná. Konáre vyrastajú z kmeňa pod uhlom asi 20 stupňov a smerujú zvislo hore. Listy sú striedavé, s dlhými stopkami, kosoštvorcové až vajcovité, dlhé 4-10 cm, obykle širšie než dlhšie, lysé.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v marci až apríli, vytvára len samčie súkvetia - jahňady.

PLODNOSŤ: keďže tvorí len samčie jahňady, netvorí plody. Rozmnožujeme ho odrezkami, ktore výborne zakoreňujú.

PLODY: netvorí plody.

DOZRIEVANIE: netvorí plody.

VYUŽITIE: vhodný na výsadby pozdĺž vodných tokov a nádrží, znáša však aj suššie podmienky, vhodný aj do alejí či stromoradí, parkov, pri športových ihriskách. Púčiky sú liečivé a využívajú sa v tzv. gemmoterapii. Pôsobia proti skorbutu, antisepticky, podporne, močopudne, potopudne, podporujú vykašliavanie, pôsobia proti bolesti. Spolu s kôrou mladých konárikov bsahujú aj salicín, ktorý sa v tele rozkladá na kyselinu salicylovú, teda acylpyrín, ktorý znižuje horúčku.

STANOVIŠTE: slnečné. Jeho nominátny druh, topoľ čierny, prirodzene rastie v lužných lesoch. Je dominantou na piesočnatých brehoch riek alebo na štrkovitých podložiach. Dobre znáša suché podmienky v hornej časti pôdy, potrebuje ale vyšší stav hladiny podzemnej vody. Ako jeden z mála druhov stromov je schopný kolonizovať štrkové pôdy. Je výrazne svetlomilný. Preferuje dobre odvodnené, ale vlhké pôdy, ale zvládne širokú škálu pôd od piesčitých až po veľmi ťažké ílovité. Pôdu preferuje od mierne kyslej až po mierne zásaditú.

ODOLNOSŤ: plne mrazuvzdorný do -34 °C až -40 °C.

PÔVOD: Nemecko, buď v roku 1850 alebo 1872 nájdená ako náhodný semenáč, zrejme v Hohenheime.

 
RAST: stredný až bujný rast, vytvára vysoko guľovitú až previsnutú korunu. Neskoro raší.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne veľmi neskoro, až v druhej polovici mája. Vhodné opeľovače: Banánové zimné, Granny Smith, Charlamowski, Šampanská reneta.

 
PLODNOSŤ: skorá, pravidelná, ale striedavo vysoká.

 
PLODY: malé až stredne veľké (priemerne 90 g), guľovité až plocho guľovité. Šupka je jemná, hladká až lesklá, svetložltá až slamovožltá, akoby vosková, v tieni zelenkastá, na slnečnej strane žltšia alebo červeno mramorovaná, s množstvom hnedých bodiek. Dužina je biela, mäkká, jemná a šťavnatá. Chuť je ostro kyslá, menej sladká, bez korenitosti, jemne trpkastá.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, dozrieva v októbri, vydrží do novembra.

 
VYUŽITIE: najmä na muštovanie, výrobu cideru či pečenie a iné kuchynské spracovanie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, ale inak je veľmi nenáročná na polohu, znesie aj horšie pôdy, aj mrazové kotliny aj vyššie polohy.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, v kvete uniká neskorým jarným mrazom, silne odolná voči chrastavitosti, múčnatke aj voči rakovine.