Georgíny: Výbušná krása s menom po vedcoch, ktorí ich nikdy nevideli

Expert na výbušniny Fred Scott dal svetu jednu z najpopulárnejších odrôd georgín, ktorá naozaj vyzerá výbušne, hoci má taký nežný názov Duet. Ako Duet pre Husle a violu. Ups, to sme zas pri iných botanických druhoch, mandli a fialke. Georgína Duet vyzerá ako obrátený výbuch, teda biele sú špičky jej červených plameňov, ktoré zakryjú celú dlaň. 

Je to jedna z mnohých plnokvetých odrôd georgín, ktoré ešte delíme na kaktusovité, polokaktusovité, pomponkovité, guľovité... Okrem toho sú aj jednoduché, dekoratívne, náhrdelníkovité, leknovité, vretenicovité... Čože? To bola len skúška pozornosti. Veternicovité. Ale nebojte, aj my sme sa v nich stratili. A veru radi sa strácame v ich kráse.

 

Georgíny medzi mýtmi a vášňou pestovateľov

Zdá sa, že počas histórie georgíny dokázali uniesť nielen Freda Scotta, ale množstvo ľudí natoľko, že buď popri svojom zamestnaní alebo namiesto neho im prepadli a venovali svoj život, vášeň a nejedny nohavice pri každoročnom vysádzaní a vyberaní hľúz.

A ani sa nedivíme, že ich obdivovatelia sa stratili v realite a vytvorili okolo nich množstvo mýtov. Napríklad mýtus o tom, že boli uznávanou, vyhľadávanou okrasnou, ale aj kvôli jedlým hľuzám pestovanou trvalkou už pre starých Aztékov a dokonca vraj obľúbenou rastlinou samotného Moctezumu. Aztékovia síce o nich vedeli, ale do panteónu najobľúbenejších sa podľa historických prameňov nedostali.

Alebo mýtus o tom, že boli zdrojom vlákien na tkaniny či podkladom pre vzhľad dekoratívnych prvkov v kódexoch či na štítoch a na oblečení. V Mexiku však boli podstatne kvalitnejšie zdroje vlákien – agáve či bavlna – a kvetinové či lúčovité ozdobné prvky mohli čerpať inšpiráciu zo slnka či celej širokej čeľade astrovité.

Od cisárovnej Josefíny po Moneta: Európa podľahla georgínam

Možno nakoniec zaujímavejšia než mýty je samotná kariéra tohto rodu, najskôr veľmi pozvoľná a až v 19. storočí sa roztáčajúca na plné obrátky v spoločnosti cisárovny Josefíny, básnika Goetheho a maliara Moneta. A najmä v rukách množstva zanietených botanikov a záhradníkov zo Španielska, Francúzska, Anglicka a obzvlášť z Nemecka, ktorí prepadli šialenstvu pestrosti, ktoré ponúka kríženie jej viacerých druhov a odrôd.

Napríklad je zaujímavé, že ani jeden z ľudí, po ktorých je dahlia, teda po slovensky georgína, pomenovaná, ju nikdy nevideli. Ako prvú ju v Európe pomenoval Antonio José Cavanilles už v roku 1791 po švédskom polyhistorovi a botanikovi Andersovi Dahlovi, s ktorým zdieľal kamaráta Carla Petra Thunberga a ktorý zomrel ako 38-ročný už v roku 1789. Iróniou osudu je, že tento spoločný priateľ Thunberg sa o tomto pomenovaní nedozvedel a v roku 1792 po Dahlovi pomenoval aj africký hammamel menom Dahlia crinita (dnes Trichocladus crinitus) a poukázal tak na rozcuchané kvety tohto druhu aj na večne rozcuchané vlasy jeho zosnulého priateľa.

Vo vedeckej nomenklatúre platí právo nie prvej noci, ale prvého pomenovania. Ale nejakou záhadou sa ani botanik Carl Ludwig Willdenow nedozvedel o prvotnom pomenovaní Cavanilla. A keďže „Ordnung muss sein“, teda poriadok musí byť, zaviedol nové pomenovanie, ktoré u nás ostalo dodnes: georgína. Poctil ním dokonca človeka ešte menej spriazneného s touto rastlinou – Johanna Gottlieba Georgiho, svojho priateľa zo študenských čias na medicíne. Ten sa spolupodieľal na výskume nemeckých vedcov v cárskom Rusku na Sibíri a Ďalekom Východe, ale skôr ako geograf a etnológ, než ako botanik.

Nuž, stalo sa. A hoci sa medzičasom prišlo na prvenstvo Cavanillovho pomenovania, názov georgína sa dodnes drží v častiach Škandinávie, pobaltských štátov a v niektorých slovanských krajinách.

Jiřinky, slávnosti a jedlé kvety plné farieb

Celkom milé je aj české premenovanie na jiřin(k)y, keďže Georgi je česky Jiří. Jiřinky našli svojich zanietených pestovateľov aj v českých vidieckych vlastencoch a buditeľoch 19. storočia, ktorí nadšenie pre novú módnu rastlinu spojili od začiatku s národnými cieľmi.

A tak založili zrejme ako prví na svete v roku 1837 Jiřinkový spolek v Českej Skalici. Návšteva jednej z Jiřinkových slavností inšpirovala Bedřicha Smetanu k zloženiu Jiřinkovej polky. Možno spojenie s kvetmi budilo menej pozornosti zo strany strážcov monarchie voči českým vlastencom, no po revolučnom roku 1848 aj jeho činnosť ustala až do polovice 20. rokov 20. storočia. Odvtedy dodnes sa tu každoročne začiatkom septembra konajú Jiřinkové slavnosti v areáli Múzea Boženy Němcovej, kde sú vysadené stovky hľúz po desiatkach odrôd z každej skupiny a ďalšie rezané vo vázach.

My sme pre vás pripravili prvý výber krásnych a jedlých kvetov, dokonca na predajni ešte omnoho širší než na e-shope.

Hľuzy ani kvety síce chuťou neoslovia, lebo hľuzy sú horké a kvetom chuť chýba, ale tá žiarivá krása, ktorú dodajú studenej slanej či sladkej kuchyni, ich právom medzi jedlé kvety dostane. Šalátom, nápojom, chlebíčkom, tortám a dezertom jednotlivé jazykovité kvety týchto obrovských odrôd dodajú pestrofarebný nádych exotiky.