Sprievodca druhmi

Georgíny, známe aj ako jiřinky či dahlie, si získali Európu nielen svojou výbušnou krásou, ale aj fascinujúcou históriou plnou mýtov, cisárskych obdivovateľov a zanietených pestovateľov. Od aztéckych legiend až po české Jiřinkové slavnosti – tieto pestrofarebné kvety dodnes očarúvajú záhrady aj modernú gastronómiu.

Máj patrí orgovánu – voňavému symbolu jari, ktorý nezdobí len záhrady, ale aj kuchyňu. Orgovánové sirupy, dezerty či kandizované kvety premenia jeho podmanivú vôňu na nezabudnuteľný gurmánsky zážitok. Spoznajte históriu orgovánu, jeho cestu z Balkánu do Európy aj pôvod názvov, ktoré sa s ním spájajú naprieč krajinami.

Jedlé kvety nie sú len krásnou ozdobou záhrady, ale aj výnimočnou surovinou do kuchyne. Begónie, agastache či zvončeky dokážu premeniť dezerty, šaláty aj nápoje na nezabudnuteľný zážitok plný farieb, vôní a chutí.

Chcete si z Vašej záhradky vytvoriť Rajskú záhradu? Nemusíte si (ale môžete) nutne do jej stredu vysadiť Strom poznania granátovník púnsky. Ale môžete si ju vyskladať ako funkčnú a zároveň krásnu kombináciu ovocných stromov a ovocných kríkov, zeleniny a jedlých kvetov, či trvaliek a samovýsevných letničiek s ďalšími jedlými súčasťami – napr. listami, mladými výhonkami, cibuľami, podzemkami či koreňmi. Mnohé z nich nájdete aj v predajni našej škôlky. Jedlé kvety nie sú len súčasným extravagantným výstrelkom drahých reštaurácií. Na skrášlenie jedál, zlepšenie ich chuti a vône sa používali už pradávno. Dokonca aj ako hlavná zložka niektorých jedál. Aj v receptoch zozbieraných v ranom novoveku narazíme na použitie ruží, bazy, nevädze, klinčekov, fialiek či levandule pri príprave jedál.    Nájdeme medzi nimi kvety či skôr kvetné puky zeleniny - brokolice, karfiolu či artičokov. Alebo kvety bežne používaných byliniek ako pamajorán, baza, tymián či šalvia. Ale tu zďaleka neskončíme. Jedlé sú aj primárne okrasné kvety ruží, ľalioviek, tulipánov či krasuliek, ktoré väčšina ľudí nezvykne jesť na posedenie. A dokonca aj kvety inváznych rastlín ako zlatobyľ kanadská či netýkavka žliazkatá, ktorých výskyt môžeme krotiť radšej príborom namiesto herbicídov.  Prečo vôbec jedlé kvety jesť? Okrem toho, že sú krásne, voňavé a chutné? Ak by vám tento výčet nestačil, mnohé z nich majú aj liečivé účinky, podporujú správne trávenie a majú významnú nutričnú hodnotu či obsahujú bioaktívne zložky ako antioxidanty.    To, či sú konkrétne kvety jedlé, si najlepšie overíme s pomocou kľúča na určovanie rastlín či aplikácií na určovanie rastlín  plantnet či i-naturalist a v rôznych relevantných zdrojoch zameraných na jedlé rastliny. V prehľadnej tabuľke nižšie nájdete tipy na niektoré užitočné zdroje inšpirácie pre vaše kúzlenie s jedlými kvetmi. Samozrejme zdrojov kvetinových receptov na internete je oveľa viac, jedlosť kvetov použitých v recepte však odporúčame overiť na viacerých miestach. Tipy na zdroje informácií o jedlých kvetoch Názov Popis Rozsah www.pfaf.org Databáza s jedlými, liečivými a inak využiteľnými rastlinami s podrobným popisom rastlín a stručným popisom kulinárneho využitia s odkazmi na zdroje informácií Takmer 700 druhov rastlín s jedlými kvetmi a ich časťami (peľom, nektárom) Alexander Heil: Rajská zahrada. Pěstujeme jedlé vytrvalé rostliny. Přehled od A do Z. HEL,  Ostrava, 2004. Kniha o jedlých trvalkách a samovýsevných jednoročkách rozdelená do 4 sekcií podľa konzumovanej časti so stručným popisom rastlín aj ich kulinárneho využitia  31 druhov s jedlými kvetmi Jana Vlková: Květinová kuchařka. Jedlé kvítí a býlí na vaření i zdobení. Smart Press, Praha, 2015. Kniha s podrobným popisom rastlín s jedlými kvetmi, tipmi na zber, použitie a receptmi. 99 druhov s jedlými kvetmi + 40 receptov Jana Vlková: Kytky k jídlu v receptech i herbáři. Jana Vlková, Praha, 2018 Kniha s podrobným popisom rastlín s jedlými kvetmi, tipmi na zber, použitie a receptmi. 40 druhov s jedlými kvetmi + takmer 100 receptov Jana Vlková: Pampelišky k jídlu. Jana Vlková, Praha, 2019. Kniha s podrobným popisom púpavy lekárskej, jej jednotlivých častí a receptmi. 20 receptov z púpavy lekárskej Magdalena Beranová: Jídlo a pití v pravěku a ve středověku. Academia, Praha, 2012. Kniha s popisom kuchyne praveku, stredoveku s receptmi aj z raného novoveku.  7 druhov s jedlými kvetmi + 17 receptov z raného novoveku z nich Lesley Bremnessová: Byliny. Zdravie, krása a radosť. Fortuna Print, Bratislava, 2003. Kniha o bylinkách s podrobným popisom, tipmi na pestovanie, liečivým, kulinárnym a technickým použitím. 36 druhov druhov s jedlými kvetmi + 15 receptov Peter Becker, Claudia Wilhelmi: Vaříme z divokých bylin. Profi Press, Praha, 2018. Kniha kuchynských a kozmetických receptov z 10 druhov voľne rastúcich bylín. 5 druhov s jedlými kvetmi + 16 receptov Monika Halmos: Veilchen, Rose & Lavendel. Freya, Linz, 2014 Kniha s podrobným popisom fialky, ruže a levandule a s receptmi z nich, rozdelenými do dvoch častí – pikantné (slané) a sladké recepty. 34 + 35 + 34 receptov z fialky, ruže a levandule   Jedlé kvety môžeme nájsť a vypestovať takmer všade: od malého kvetináča s veľkonočnou dekoráciou prvosienok a fialek, cez okraje zeleninových záhonov a samostatné kvetinové bufety, jazierka a potoky až po lúky a lesy poskytujúce pestrú skladbu kvetov bylín aj drevín.      Jedlé kvety môžeme pri vhodnej kombinácii pestovaných a zbieraných druhov jesť celoročne a to v čerstvej aj spracovanej podobe. Mnohé je najlepšie jesť čerstvé a neupravené, pričom majú po odtrhnutí rôznu trvanlivosť. Od nenápadných kvietkov veroniky či nezábudky, ktoré treba zbierať tesne pred použitím až po vytrvalé kvety z čeľade slezovitých, tie vydržia v chladničke aj týždeň.    Iné kvety pred použitím treba povariť či aspoň oblanšírovať, niektoré sa dobre nakladajú do oleja, octu či alkoholu. Viaceré môžeme aj šetrne sušiť tak, že si do značnej miery zachovajú svoju farbu, chuť a vôňu. A sušené kvety sa dajú používať vcelku alebo rozomlieť na rôzne hrubý prášok, ktorým môžeme dozdobiť jedlá. Pri používaní sa môžeme pohrať s farbami, textúrami, vôňami a chuťami.      Vŕba rakytová Sladké lízatko ako pozdrav jari Ako prvý posol jari s jedlými kvetmi svieti v plnom kvete do diaľky už od marca do apríla a peľom láka včely. Práve tento peľ je voňavý a veľmi chutný aj pre nás a zo samčích kvetov ho môžeme pri správnom načasovaní zlízať ako z lízatka. Netreba otáľať, lebo kvety kvitnú krátko. Samčie kvety s peľom môžeme aj ponoriť do vody a vypiť jar bez peny. Okrem týchto dvoch tipov veľa kulinárneho využitia táto vŕba nemá, ale keďže je z domácich vonku rastúcich jedlých kvetov jedna z prvých, môžeme jej to odpustiť.    Prvosienky Voňavé a sladké krásky Na lúkach a v riedkych lesoch nájdeme v apríli a máji voňavé nežne citrónovo žlté sukienky prvosienky vyššej či prvosienky bezbyľovej, ba aj sýtožlté sukne prvosienky jarnej. Rozšíriť škálu farieb nám pomôžu šľachtené verzie prvosienky jarnej s červenými a bordovými lemami sukienok alebo rôznofarebné kultivary prvosienky bezbyľovej či prvosienky holej. Sezónu jedlých prvosienok nám pomôže predĺžiť prvosienka zúbkatá, ktorá kvitne až v máji a júni.    Všetky tieto prvosienky sú vhodné do šalátov, ktoré farebne spestria a obohatia o sladkastú chuť a vôňu. Vďaka tomuto sú veľmi vhodné aj ako ozdoby dezertov, od skromných košíčkov až po veľké torty. Omamnú chuť a vôňu si zachovajú aj v čaji, ktorý nám pomôže privodiť pokojný spánok.   Fialky a sirôtky Omamné, skromné aj výstredné Všetky fialky aj sirôtky sú jedlé a keď využijeme viaceré druhy, vieme si aj pekne natiahnuť fialkovú sezónu. Asi najchutnejšie sú zároveň aj najvoňavejšie fialky voňavé, ktoré rozkvitajú ako jedny z prvých, podľa lokality od marca do mája. Ďalšími fialkami, ktoré u nás v prírode bežne nájdete, sú fialka psia, lesná, či Rivinova, ktoré kvitnú od apríla až do júna či júla.  Fialky sa ľahko medzi sebou krížia a bolo vyšľachtených už mnoho medzidruhových krížencov. Z nich sa najčastejšie na jar a na jeseň v záhradnictvách stretnete s rôznofarebnými sirôtkami (Viola x wittrockiana), tie sú ale citlivé na vysoké letné teploty.    Vyššie teploty znášajú lepšie tzv. minisirôtky, teda fialky rohaté, a tak vydržia kvitnúť až do júna. Ak vysadíte sirôtky do tieňa či polotieňa na sever od domu, môžu vám vydržať aj cez horúce a suché leto. Sezónu fialiek až do septembra či októbra vie predĺžiť aj domáca žltobiela fialka roľná či fialka trojfarebná. Počas teplého babieho leta často znovu zakvitne aj fialka voňavá. Receptov s fialkami je neúrekom, pri voňavých druhoch (f. voňavá a f. podivuhodná) môžeme ich vôňu uchovať aj v sirupe či maceráciou v octe či alkohole. V slaných jedlách sa uplatnia ako efektná a chutná dekorácia, najčastejšie v šalátoch, nátierkach, syrových roládach, či ako ozdoba krémových polievok. Škála sladkých jedál s fialkami a sirôtkami je naozaj široká, od čerstvých a kandizovaných ozdôb dezertov a nápojov, cez primiešanie do rôznych krémov a cesta až po džemy a želé.    Sirôtky a minisirôtky sú výstrednejšou verziou skromných fialiek a pri zdobení ich stačí použiť menej. Majú výraznejšiu osviežujúco kyselkavú chuť a sú príjemne chrumkavé. Ak ich pridáme do polievky, vedia ju zahustiť podobne ako okra. Môžeme ich aj vylisovať a ešte čerstvé použiť tesne po dopečení keksíkov na ich dekoráciu. Vylisované kvietky totiž po pritlačení na ešte horúce keksíky zvädnú a prilepia sa k nim bez toho, že by výrazne stratili farbu. Alebo ich môžeme uväzniť v ľadových kockách, ktorými v lete osviežujeme nápoje.