V máji, keď sú kríky orgovánu obťažkané záplavou kvetov, krajinu do diaľky zaplaví ich podmanivá a nenapodobiteľná vôňa. Vtedy je čas na orgovánové orgie. Alebo teda na hodovanie s orgovánom v hlavnej úlohe. Lebo orgován nie je len voňavou a krásnou ozdobou záhrad či parkov.
Keď orgován rozvonia aj v kuchyni
Čím je orgován voňavejší, tým je vhodnejší na kulinárne účely, ale jednotlivé odrody sa líšia aj zvieravosťou a obsahom horčín, ktoré môžu dojem z nádhernej vône pokaziť. Preto si kvety do kuchyne starostlivo vyberieme. Orgovánom ovoňané víno či tonik znesie aj horkejšie odrody, ale pre orgovánový shake, cheesecake alebo torty radšej vyberáme tie s jemnejšou chuťou. Okrem toho pred použitím odstránime z kvetov kvetné lôžko s piestikom a tyčinkami. Cukor tiež potláča prípadnú horkú a zvieravú chuť.
Jeho sladká vôňa ho predurčuje k použitiu do sladkých jedál a do nápojov, z ktorých môžeme poskladať hostinu na teplý májový večer za hudby ospevujúcej jeho neodolateľnú príťažlivosť (napr.
Lilac Wine od Niny Simone či
Ve vůni šeříku od Stanislava Procházku a iné). Jeho vôňu môžeme uchovať aj
v kandizovaných kvetoch, v orgovánovom cukre, sirupe či
želé. Môžeme ho pridávať do krémov aj do cesta koláčov. Špecialitou je
orgovánová Pavlova torta, pri ktorej využijeme orgovánový cukor, sirup aj kandizované kvety.
Odkiaľ sa orgovány vzali? Od balkánskych strání po cisárske záhrady
Pôvod základného druhu Syringa vulgaris nájdeme v juhovýchodnej Európe, na Balkáne. Od západnej Ukrajiny až po Grécko, Hercegovinu a na východe až po Čierne more, kde rástol najmä na slnečných a kamenistých stráňach.
Pôvod latinského názvu Syringa zas nájdeme v mene panenskej nymfy Syrinx, ktorá sa podľa gréckych mýtov radšej premenila na rákosie, než by sa vydala napospas bohovi pastierov Panovi, ktorý ju proti jej vôli chcel získať. Steblá rákosia potom použil na výrobu tzv. Panovej píšťaly a syrinx sa stalo jej synonymom, ako aj synonymom pre píšťaly všeobecne. Výhony orgovánu sa podobne ako výhony bazy dajú ľahko vydlabať a prípadne použiť na výrobu píšťal.
Do strednej a západnej Európy ho vraj priviezol v 16. storočí polyhistor a diplomat Ogier Ghiselin de Busbecq. Práve jeho cisár Ferdinand I. vymenoval za veľvyslanca na dvore Otomanskej ríše, ktorá sa vtedy rozprestierala až po Balkán. A keďže bol aj nadšeným botanikom, nemohol si orgován rozšírený v tureckých záhradách nechať len pre seba a posielal ho do Viedne.
Koľko mien má orgován? Ergevan, Lila, Šeřík
Tureckého pôvodu je aj názov orgován, pôvodne turecky ergevan, ktoré sa k nám dostalo zrejme cez srbské jorgovan a maďarské orgovány. Keď sa ponoríme ešte hlbšie do jeho vône a histórie, zistíme, že slovo ergevan sa do turečtiny dostalo až z perského argawān označujúceho purpurovú, ale dá sa vysledovať až k Babylonu - teda k akkadskému argawannu v zmysle červeno-purpurová.
Väčšina západnej Európy ale používa pomenovanie odvodené od inej farby pôvodných orgovánových kvetov - lila, teda svetlofialová. A tak Španieli spievajú zaľúbené piesne pod kríkom s názvom lila, vo francúštine je to lilas, v angličtine lilac, v taliančine lilla. Dokonca aj niektoré slovanské jazyky prevzali toto pomenovanie, poľský lilak a bulharský люляк (ljuljak). Do Európy sa slovo "lila" dostalo z perzštiny cez arabčinu a je príbuzné s pomenovaním pre tmavomodrú farbu v staroindickom sanskrite (nīla).
Najviac sa vymyká v Európe pomenovanie v češtine (šeřík), nemčine (Flieder) a litovštine (alyvmedis).
V češtine ho ako "šeřík" pomenoval obrodenec Jan Presl, nám už známy z nelichotivého pomenovania muchovníka. Zdá sa nám, že tu bol úspešnejší, keď názov odvodil od ruského siréň a pripodobnil ho k českému šerý, teda sivý, či sivofialový. "Vůně šeříků linoucí se šerem květnového večera" sa nám zdá byť priliehavejším a nežnejším vyjadrením než je mierna neohrabanosť orgovánu pre naše uši. Ale zas len slovenčina tak láka k orgovánovým orgiám, teda k využitiu voňavých kvetov aj na kulinárne účely počas večerov, kedy nás doslova omámia.