Sprievodca druhmi

Ako sa začal príbeh Zelenej ringloty? Príbehy aj stromy si žijú vlastným životom. Môžete sa snažiť zachytiť ich čo najvernejšie či zapestovať čo najpravidelnejšie, ony si vyberú smer, ktorým najviac prúdi miazga. A tak sa niekedy stane, že príbehy nejakej odrody existujú dva či viaceré, najmä ak je to nejaká veľmi stará odroda. A tou Zelená ringlota bezpochyby je. Jej korene siahajú hlboko, minimálne do 16. storočia a asi aj hlbšie, ale tam sa strácajú v spleti podhubia. Ten prozaickejší príbeh rozpráva o botanikovi Pierrovi Belonovi, ktorý si vraj v r. 1549 priviezol Zelenú ringlotu zo svojich ciest po Blizkom východe. Už dlhšie po smrti francúzskej kráľovnej Claudie, po ktorej je pomenovaná Reine-Claude (reine je kráľovná). Odkiaľ presne ju Belon priviezol a kde a ako uzrela svetlo orientálneho sveta, sa z tejto verzie nedozvieme. Ringlota ako dar od sultána Druhý príbeh je tiež skúpy na konkrétnu lokalitu pôvodu, no viac naznačuje kvalitu ringlóty - samotnej kráľovnej Claudii ju vraj neposlal nik iný než sám Süleyman I. Veľkolepý, sultán Osmanskej ríše. A panovníci si vtedy neposielali len také taľafatky či tafetky, ale ovocie hodné kráľovského stola. Ovocie prečkalo vraj dlhú cestu z Konstantinopolu do Paríža. Či ho ešte stihla ochutnať kráľovná Claudia, ktorá zomrela už v roku 1524 ešte pred svojimi 25. narodeninami po pôrode 8 detí, nie je isté. Totiž, nie je vôbec isté, či k presunu tejto odrody do Európy došlo až v 16. storočí. Iné zdroje tvrdia, že ju tam priviezli už Križiaci v 12. či 13. storočí a až cez Taliansko sa dostala do Francúzska, kde získala takú popularitu, že ju pokrstili podľa kráľovnej. Po hlbšom pátraní sa zdá, že jej pravlasťou je Kaukaz alebo Predná Ázia, možno dnešná Sýria. A pravdepodobnými prapredkami sú, podobne ako pri ďalších slivkách, myrobalán a trnka. Nech už je jej pôvod akýkoľvek, nie náhodou si opakovane vyslúžila titul kráľovná nielen medzi ringlotami, ale aj celkovo medzi slivkami, ku ktorým patrí.  Dôvodom je nielen dovtedy neobvyklá zelená farba, podstatne svetlejšia od kráľovskej zelenej, ktorou sa honosili rúcha panovníkov. Tým je najmä jej rôsolovitá, veľmi šťavnatá dužina a výnimočná, sladká a korenistá chuť a úžasná vôňa, ktoré lákajú nielen nás, ale i osy z celého chotára. Za starostlivosť sa vám ringlota bohato odmení Kvôli tejto chuti jej blahosklonne odpustíme aj strednú toleranciu voči šarke (prejavuje sa na listoch), či strednú odolnosť voči moníliovej spále a vyberieme jej kráľovské miesto v teplých a stredne teplých polohách. Moníliová hniloba napáda len príliš prehustené plody, tak sa v rokoch nadmernej úrody nebojme preriediť ich. Vzdušný trón a bosé nohy vo vlahej rose jej svedčia rovnako ako vzdušná koruna. Za hýčkanie nás odmení začiatkom až v polovici augusta najskôr plodmi na zaváranie a po dvoch týždňoch aj na vychutnávanie do objedenia sa začerstva či zo zelených džemov. Aby nám prinášala rovnomernú úrodu, krotíme ju v očakávaných veľmi plodných rokoch pred jarným rezom. Nezabudnite, že samej by jej bolo aj na kráľovskej záhrade smutno a tak ju potešte vybranou spoločnosťou ďalších kráľovien - teda iných odrôd ringlôt či francúzskej dámy Mirabelky Nancyskej či talianskej krásky Vlašky. A komu nestačí pevný stisk ruky od veľkej kráľovnej s nohami pevne na zemi, teda jej plody v košíku a na tanieri, vychutná si jej voňavý bozk aj v tekutej podobe z kalíšku či z pralinky.