12% DPH

PÔVOD: Východná Ázia: stredná Čína, Japonsko, Kórea na okrajoch lesov, pri vodných tokoch, v krovinách a medziach v nadmorskej výške od 300 do 1500 m n.m.

RAST: bujný, je to čiastočne opadavá liana dorastajúca aj do 12 m a vyžadujúca oporu, okolo ktorej sa môže ovíjať. Podľa lokality je buď opadavá alebo poloopadavá, teda na zimu opadáva aspoň časť listov. Má šedohnedú kôru posiatu výraznými lenticelami. Letorasty sú lysé, s fialovým nádychom. Listy má dlaňovito zložené, najčastejšie 5-početné s eliptickými až vajcovitými lístkami dlhými 3-6 cm, na líci tmavozelenými, na rube sivými. Na udržanie úrodnosti je potrebný predjarný rez, počas ktorého sa zakracujú minuloročné výhony na 7-15 pukov a na nich bude rodiť tento rok. Podobne ako pri broskyni si ponecháme aj čapíky (s 3-4 pukmi) z minuloročných výhonov, ktoré vytvoria plodný obrast nasledujúci rok.

OPEĽOVACIE POMERY: je cudzoopelivá, pravdepodobne hmyzom aj vetrom opelivá, jednodomá so samostatnými samčími a samičími kvetmi na jednej rastline. Kvety sú purpurovohnedé až červenopurpurové a voňajú sladko, čokoládovo, od toho je odvodené ich ľudové pomenovanie "čokoládový vinič". Samičie kvety neobsahujú nektáriá a sú asi dvojnásobnej veľkosti oproti samčím kvetom, ktoré sa tvoria na konci strapcov. Kvety rozkvitajú výrazne protogynicky, teda samičie kvety na tej istej rastline rozkvitajú skôr než samčie a nedochádza k prekryvu v čase kvitnutia, preto na dosiahnutie úrody treba 2 geneticky odlišné rastliny v dosahu do cca. 100 m, ktoré sa v čase kvitnutia prekryjú - rastlinu 1. typu a rastlinu 2. typu.

PLODNOSŤ: je veľmi skorá, už v 2. roku života, vo voľnej prírode nízka, ale pri pestovaní v sade môže byť vysoká a dosiahnuť až 30 t/ha v prvom roku plodnosti a až 60 t/ha v dospelosti (teda v 3-4 rokoch po výsadbe). Plodí už na jednoročnom dreve.

PLODY: stredne veľké (priemerne 3x4-6 cm), podlhovasté, usporiadané väčšinou po 3-5 ks v suplodí. Šupka je bledoružovofialová, hrubá (5-6,9 mm), horkastá, v plnej zrelosti praská. Vnútri je množstvo drobných semien obalených sladkou, svetlou, priesvitnou, gelovitou dužinou - arilom. Plody majú vysoký obsah vitamínu C, porovnateľný s kiwi.

DOZRIEVANIE: väčšinou počas septembra a októbra podľa lokality. V plnej zrelosti plody prasknú, ale to priláka hmyz a vtáky, takže optimálny čas zberu pre uskladnenie je asi 1 týždeň pred konzumnou zrelosťou, teda pred prasknutím, keď je už viditeľná šedá línia pozdĺž plodu v mieste, kde neskôr praskne. Po zbere plody v izbovej teplote vydržia uskladnené 2-3 týždne, v chladničke až 3 mesiace.   

VYUŽITIE: veľmi okrasná a rýchlorastúca (polo)stálozelená liana, ktorá rýchlo pokryje požadované plochy múrov, pergol, plotov apod. Listy, kvety aj plody sú veľmi dekoratívne a kvety krásne voňajú. Kulinárne využitie: Sladká, gelovitá dužina sa buď je zasurova priamo z plodov či v jogurte, zmrzline, pudingu alebo sa používa na výrobu džúsov a džemov. Horkastá šupka sa používa buď na zaváranie podobne ako uhorky alebo, najmä v japonskej kuchyni, sa plní a praží. Liečivé využitie: plody majú protizápalové, protinádorové a močopudné účinky, znižujú teplotu. Stonky, zbierané na jeseň a vysušené na neskoršie použitie, sa používajú vnútorne proti bakteriálnym a hubovým infekciám, infekciám močového traktu, menštruačných problémoch či na zlepšenie laktácie.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, preferuje dostatočne vlhkú, ale dobre ododnenú pôdu, ale je veľmi prispôsobivá rôznym podmienkam. Vhodná na pestovanie v teplých, stredne teplých aj chladných oblastiach.

ODOLNOSŤ: v dreve a pukoch je silne mrazuodolná do asi -29 až -34 °C. Mladé výhony môžu byť poškodené mrazom. U nás nezvykne trpieť chorobami ani škodcami.

PÔVOD: Čína, odroda dovezená do USA Frankom N. Meyerom v rokoch 1908-1918.

RAST: bujný. Odporúčame sadiť v spone 4,5-6x5-6 m. Konáre sú beztŕnne.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, na dosiahnutie úrody potrebuje prítomnosť inej kompatibilné odrody. Vhodné opeľovače: Li, Sugar Cane, Redland, Abbeville, Zhongning, Jinsi‑2, Globe, Chaoyang.

PLODNOSŤ: skorá, v prítomnosti opeľovača vysoká.

PLODY: stredne veľké (priemerne 15 g, dĺžka priemerne 4 cm) hruškovitého tvaru. Šupka je hladká. Dužina je menej šťavnatá ako u Dong Zao, ale veľmi sladká (obsah cukru v plodoch 21,7-31,1 %). Často tvorí plody s nedokonale vyvinutými semenami.

DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, približne od polovice septembra do októbra. Pri dlhotrvajúcich dažďoch môžu plody praskať.

VYUŽITIE: okrasná a ovocná drevina v jednom, pôsobiaca veľmi exoticky. Plody tejto odrody sú vhodné na priamy konzum, ale najmä na sušenie, kandizovanie a ďalšie použitie. Keď sa sušia získavajú vzhľad aj chuť datlí, preto sa nazývajú aj "čínske datle", môžu sa aj pomlieť na prášok. Pridávajú sa do koláčov, chleba, želé, polievok atď. Nezrelé sa nakladajú do octu či soli. Liečivé využitie: Podporujú imunitu, majú antioxidačné, protirakovinové, protizápalové účinky a chránia pečeň pred poškodením. Listy majú zaujímavú vlastnosť, po požuvaní na chvíľu vyradia receptory sladkej chuti, takže napr. biely cukor chutí ako piesok.

STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne priepustnou pôdou. Vhodná do teplých a stredne teplých oblastí Slovenska.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve do cca. -25 °C až -28 °C. Raší a kvitne neskoro, takže nebýva ohrozovaná neskorými jarnými mrazmi. Silne odolná voči zasoleniu pôdy a vápenitej pôde a voči vysokým teplotám ovzdušia.

PÔVOD: severovýchodná časť Severnej Ameriky, od Connecticutu po Ontario, Illinois a Pennsylvániu. Je to druh Crataegus pedicellata, s množstvom vedeckých synoným, napríklad aj Crataegus coccinea.

RAST: pomerne pomalý. Je to listnatý, opadavý, tŕnitý krík alebo menší strom, dosahuje výšku aj šírku do 7 m. Prirodzene tvorí obvykle trs kmeňov, ale dá sa pestovať aj ako strom s jedným kmeňom. Koruna je široká, voľná a okrúhla. Kôra je šedohnedá, hladká, borka sieťovito rozpraskaná, šedá. Výhonky sú tenké, šedohnedé a tŕnité, s ostrými, špicatými tŕňmi dlhými až 5 cm. Listy sú striedavé, jednoduché, špicaté, veľké až 10x5 cm (väčšie než u iných hlohov). Majú dvojito pílkovitý okraj, sú ostro laločnaté. Podobají sa listom javora alebo ešte skôr brekyne (český názov je hlh břekolistý). Vrchná strana listu je drsná tmavozelená, lesklá, rub je svetlejší. Na jeseň sa listy prefarbujú do žltooranžova.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, obojpohlavný, samoopelivý, kvitne v máji. Kvety sa podobajú kvetom iných ružovitých drevín, okvetné lístky sú biele.

PLODNOSŤ: skorá a vysoká a pravidelná, do 4-7 rokov od výsadby.

PLODY: červené, lesklé alebo osrienené malvice na dlhej stopke elipsovitého, niekedy hruškovitého tvaru s dlhými vzpriamenými kalíšnymi lístkami. Na hlohy sú relatívne veľké (okolo 1-2 cm). Dužina je na hloh veľmi šťavnatá, má výbornú, sladkokyslú chuť s takmer nebadanou horkosťou pred plným dozretím, pripomína chuť šípok, je aj aromatická, voní po ružiach. Obsahuje do 5 semien, ktoré sú tak pohromade, že pôsobia ako kôstka a tak sa dajú aj vypľuť. Stopka plodu je chlpatá.

DOZRIEVANIE: počas septembra. Po plnom dozretí plody opadávajú.

VYUŽITIE: je celoročne veľmi dekoratívnou drevinou vhodnou do parkov, záhrad či medzí. Plody sú vhodné najmä na priamy konzum, ale aj na spracovanie na džemy, želé, víno, ovocné kože atď. Dajú sa aj sušiť a kandizovať, po vysušení použiť ako čaj. Podobne ako u iných hlohov kvety aj plody znižujú krvý tlak a podporujú činnosť srdca.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, na slnečnom bude plodnejší. Veľmi nenáročný na pôdu, najlepšie sa mu darí v hlinitej neutrálnej pôde, ale znáša aj veľmi vlhké, ťažké ílovité pôdy a aj ľahké či vápenité.

ODOLNOSŤ: silne mrazuvzodrný do -29 °C až -34 °C.Po dobrom zakorenení dobre znáša sucho.

PÔVOD: Japonsko, vyšľachtený ako kríženec odrôd Kosui x Hiratsuka 1 z roku 1954, uvedený na trh v roku 1972. Synonymá: Housui.

RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne bujný na ázijskú hrušku, tvorí rozložité až previsnuté koruny, plodí na krátkom dreve v zhlukoch. Koruna je zahustená dlhými letorastmi, konáre obrastajú nepravidelne.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne veľmi skoro (okolo polovice apríla). Vhodné opeľovače napr.:  Shinseiki, Shinsui, Nijisseiki, Kosui, Chojuro, Shinko, Ichiban, Zaosuli, Jin Hua, Kieffer, Kirgizskaja Zimnaja. Nevhodným opeľovačom je odroda Niitaka.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, s prebierkou pravidelná, v krajine pôvodu 35–40 ton/ha.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 200-300 g), guľaté, mierne sploštené, bez rebier nad kalíšnou jamkou. Šupka je hladká, žltozlatá, neskôr celá prekrytá jemne hrdzavou farbou, bez osrienenia, s množstvom svetlých lenticiel - bodiek. Dužina je žltobiela, šťavnatá, jemná, chrumkavá, osviežujúca a mäkká. Chuť je sladká s jemnou kyselinkou, výrazne aromatická, veľmi dobrá. Z vyšších polôh je menej sladká. Obsah cukrov je priemerne 13,7 %, kyselín 0,188 %.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, zber koncom augusta až v polovici septembra, konzumne dozrievajú plody v septembri, uskladnené vydržia do konca októbra.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, do ovocných a zeleninových šalátov, na pečenie, výrobu výživ, džemov, muštovanie. 

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje hlboké, hlinité pôdy s dostatkom vlahy, ale znesie aj ťažšiu, ílovitú pôdu. Vhodná najmä do teplých a stredne teplých oblastí pre hrušky. 

ODOLNOSŤ: Je stredne mrazuodolná v dreve a v kvete, silne odolná voči alternárii (Alternaria alternata) a málo náchylná na praskanie plodov. Počas chladného leta môžu mať niektoré plody sklovitú dužinu. Je dobre odolná voči európskej chrastavitosti (Venturia inaequalis), hoci citlivejšia na u nás sa zatiaľ nevyskytujúcu ázijskú chrastavitosť (Venturia nashicola) a stredne náchylná na bakteriálnu spálu.

PÔVOD: starobylý, známa už okolo r. 1000 pred n. l. z Egypta, nazývaná aj Nana. Botanický druh Mentha x rotundifolia so synonymom Mentha x niliaca, je to plodný kríženec druhov Mentha longifolia a Mentha suaveolens.

 
RAST: bujný, s pevnými, vzpriamenými stonkami a veľkými, oválnymi, šedozelenými, zamatovými listami. Dorastá do výšky 50 cm až 100 cm.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne od júla do septembra či októbra ružovým kvetom v hustých súkvetiach.

 
PLODNOSŤ: každoročná pri ponechaní kvetov.

 
PLODY: tvrdky, ktoré obsahujú jedno až štyri semená.

 
DOZRIEVANIE: v auguste až októbri.

 
VYUŽITIE: pred rozkvitnutím listy a potom aj kvety sa využívajú kulinárne aj liečivo. Kulinárne použitie: Z listov sa v kombinácii so zeleným čajom robí tzv. marocký čaj. Listy aj kvety sa používajú na jedlú dekoráciu sladkých jedál, koláčov, nápojov či ako súčasť blízkovýchodných šalátov (napr. fattoush či tabbouleh). Používajú sa aj na ochutenie octov či kuchynských olejov či napr. krémov a čokolády. Destiláciou sa z nich získava aj esenciálny olej použiteľný kulinárne aj medicinálne. Liečivé použitie: čaj z listov či esenciálny olej sa používajú pri prechladnutí, bolesti hlavy, zlom trávení, pôsobia antisepticky, dávkovať treba s mierou.

 
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, s dostatočne vlhkou a výživnou pôdou.

 
ODOLNOSŤ: je mrazuodolná, pri silných mrazoch nadzemná časť vymrzne, ale na jar z korienkov bezpečne vyraší.

PÔVOD: južná, západná, stredná Európa, na západ do Írska a Anglicka, východne až po Ukrajinu po Don. Izolovaná lokalita v severnej Afrike. Teplomilné dúbravy, lesostepi, kroviny, lesné lemy.

RAST: poloopadavý až opadavý ker, dorastie do 2–5 m. Letorasty sú lysé alebo krátko chlpaté, púčiky sú vajcovité. Listy má podlhovasté až podlhovasto kopijovité, na vrchnej strane tmavozelené, na rube žltozelené, slabo kožovité, protistojné alebo po 3 v praslenoch. Veľmi dobre znáša rez do živých plotov. Z listov či kôry možno získať žlté farbivo.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v máji až v júli, má obojpohlavné kvety opeľované hmyzom. Je samoopelivý. Kvety sú štvorpočetné, biele až zelenkasto biele, usporiadané v malých metlinách, kalich je zvončekovitý, koruna lievikovitá.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká v prípade ponechania kvetov a vyvíjajúcich sa plodov pri reze.

PLODY: guľovité až vajcovité bobule, čierne, lesklé, pre nás nejedlé, ale jedlé pre vtákov, s dvoma fialovo hnedými semenami. Sú usporiadané v metlinách. Získava sa z nich modrozelené farbivo, stálejšie ako väčšina iných zelených prírodných farbív.

DOZRIEVANIE: v septembri až októbri.

VYUŽITIE: dekoratívna drevina, vhodná do živých plotov. Plody sú jedlé pre vtákov.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, od vlhkejšej až po suchšiu pôdu. Veľmi vhodný ako drevina do živého plotu.

ODOLNOSŤ: mrazuodolný do -29 °C až -34 °C, odolný voči suchu, dobre znáša znečistenie ovzdušia.

PÔVOD: druh má pôvod v regiónoch sousediacich s Čiernym morom, od Albánska cez Kaukaz až do Turecka a Iránu, od stredoveku sa pestuje ako okrasný druh pre svoje neopadavé listy, do Európy bol privezený v r. 1546. Hoci sa listami podobá vavrínu pravému, nie je s ním príbuzný, ale s ďalšími druhmi rodu Prunus ako čerešňa, višňa či slivka. Odroda Novita bola vybraná v Taliansku okolo roku 2000 ako mrazuodolnejšia a na choroby menej náchylná.

RAST: stredne bujný. Je to stálozelený krík alebo nízky strom dorastajúci u nás do 6 m do výšky a do 10 m do šírky, s tmavohnedou až čiernou borkou. Veľmi dobre znáša rez na živý plot. Listy sú veľmi dekoratívne - lysé, lesklé, eliptické až vajcovité, dlhé až 20 cm a široké 1–10 cm.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivý, kvitne v apríli až máji silne voňajúcimi kvetmi, na dosiahnutie plodov potrebujete inú odrodu alebo semenáč vavrínovca lekárskeho v blízkosti do cca. 100 m.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: guľovité až vajcovité lesklé černé kôstkovice s priemerom asi 8 mm a jednou veľkou kôstkou usporiadané do priamych strapcov. V plnej zrelosti sú plody sladké a podľa niektorých autorov jedlé.

DOZRIEVANIE: v septembri.

VYUŽITIE: najmä ako dekoratívny živý plot veľmi dobre znášajúci rez aj zatienenie. V plnej zrelosti sú plody sladké a podľa niektorých autorov jedlé surové či tepelne upravené, hoci celá rastlina obsahuje jedovatý kyanovodík, ktorý dáva charakteristickú chuť a vôňu horkým mandliam, no tu sa koncentruje najmä do listov a jadier kôstok, ktoré sa nekonzumujú. Ak sú plody horké, neodporúča sa ich konzumácia. Čerstvé listy majú protikŕčové, upokojujúce účinky, používali sa na liečbu kašľa, vrátane čierneho kašľa, astmy a nechutenstva, ale neodporúčame ich používať v domácich podmienkach bez lekárskeho dohľadu. Studený výluh z listov sa používal na výplach očí pri ich infekciách. Voda destilovaná z listov sa využíva v parfumérii a z listov sa dá získať zelené farbivo.

STANOVIŠTE: slnečné, polotieň až hustý tieň pod stromami. Preferuje dobre odvodnenú, vlhkú, hlinitú pôdu, ale dobre znáša aj ťažkú ílovitú, či mierne vápenitú pôdu. Vhodný do teplých a stredne teplých chránených polôh.

ODOLNOSŤ: mrazuodolný do asi -23 °C, silnejšie než mnohé iné odrody, dobre regeneruje po prípadnom namrznutí. Táto odroda je menj náchylná na múčnatku než mnohé iné. Znáša širokú škálu pôd a aj silnejšie zatienenie.

PÔVOD: Francúzsko, Fromont, medzidruhový hybrid, ktorý krížením druhov Magnolia denudata a Magnolia liliiflora, vypestoval Étienne Soulange-Bodin v roku 1820 a v r. 1827 prvýkrát zakvitla. Rod je pomenovaný podľa francúzskeho botanika P. Magnola.

RAST: stredne bujný. Je to obvykle ker alebo malý strom vysoký a široký až 5 m s popolavou šedou borkou. Letorasty a veľké puky sú zelenkavo plstnaté. Listy sú vajcovité, kožovité, dlhé 10–20 cm, široké 7–10 cm.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne ešte pred vyrašením listov v apríli a máji veľkými (10 cm), vzpriamenými kvetmi s 6–9 okvetnými lístkami, cca. 4 cm širokými, najčastejšie ružovými alebo z vnútornej strany bielymi a z vonkajšej ružovými. 

PLODNOSŤ: stredne skorá, 3-7 rokov po výsadbe, v prípade nevymrznutia kvetov pravidelná.

PLODY: nejedlé, ale dekoratívne červené mechúriky vo vzpriamených, podlhovastých, drevnatejúcich súplodiach.

DOZRIEVANIE: v auguste až septembri.

VYUŽITIE: Nielen na jar obrovskými kvetmi, ale aj v lete a na jeseň listami a plodmi dekoratívny ker či strom, ktorý je vhodné pestovať ako solitéru či v kombinácii s inými magnóliami v dostatočnej vzdialenosti, aby mali dosť svetla. Vhodná do stredne veľkých a veľkých záhrad, parkov a inej mestskej zelene, najmä v ochrane budov. Kulinárne využitie: mierne štipľavé, po zázvore chutiace kvetné lupienky sa môžu jesť surové samotné či ako súčasť šalátov, ale častejšie sa používajú na výrobu sirupu, limonády, octu, nakladaných lupienkov, opražených kvetných pukov či ako náplň rôznych ázijských pirohov. 

STANOVIŠTE: slnečné či slabý polotieň, chránené pred studeným vetrom a neskorými mrazmi. Najlepšie jej vyhovuje vlhká, ale nezamokrená, mierne kyslá, humózna, hlinitá pôda, nemá rada príliš suchú pôdu. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh, prípadne chránených chladnejších.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve a v pukoch počas zimy do -29 °C až -34 °C. Je náchylná na poškodenie kvetov neskorými jarnými mrazmi. Nezvykne veľmi trpieť škodcami či chorobami, niekedy sa môžu objaviť puklice alebo listové škvrnitosti. Je dobre odolná voči znečisteniu ovzdušia.

PÔVOD: neznámy, veľmi stará odroda známa už od 17. storočia.

RAST: veľmi bujný, vytvára mohutné, vysoké a široké koruny. Má sklon k vyhoľovaniu.

OPEĽOVACIE POMERY: zrejme samoopelivá, kvitne stredne skoro.

PLODNOSŤ: neskoršia, vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (6,5 g), tvarovo nevyrovnané, niekedy tupo zaguľatené, inokedy zo strán sploštené. Šupka je lesklá, priesvitná, žiarivočervená až tmavočervená, ľahko sa dá stiahnuť, je to kyselka. Dužina je jemná, žiarivočervená, šťavnatá. Chuť je sladkokyslá, jemne korenistá, výborná.

DOZRIEVANIE: začiatkom júla, postupne. Dopravu znáša dobre len neprezretá.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj všestranné spracovanie na kompóty, sirupy, džemy, destiláty.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, vyžaduje ľahšie, hlinitopiesočnaté, priepustné a dostatočne vlhké pôdy. Vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvete.

PÔVOD: Japonsko, odroda Actinidia arguta vyšľachtená zo samoopelivej odrody Issai.

 
RAST: popínavá rastlina, dorastá do cca 2-4 m, vyžaduje oporu (pergola, altánok, plot); vzrast je menší než u iných odrôd Actinidia arguta.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivé kiwi; pre vyššie výnosy je vhodné vysadiť v blízkosti opeľovača - samca druhu Actinidia arguta.

 
PLODNOSŤ: nastupuje 2.-3. rok po výsadbe.

 
PLODY: malé, oválne, šupka je zelená, hladká, jemná, nemusí sa pri konzumácii šúpať. Dužina je šťavnatá, v plnej zrelosti mäkká, sladko kyselkavá.

 
DOZRIEVANIE: od konca septembra až do polovice októbra.

 
VYUŽITIE: priamy konzum aj spracovanie (džemy, marmelády atď.).

 
STANOVIŠTE: slnečné, pred vetrom chránené stanovište, príp. polotieň; ideálne juhozápadná orientácia; kvalitná humózna pôda s dostatkom vlahy, na ktorú je kvôli plytkej koreňovej sústave náročná. Kvôli citlivosti letorastov na neskoré jarné mrazy je výhodné vysadiť ju k múrom či nádržiam s vodou, ktoré akumulujú teplo a v noci ho sálajú do okolia. Podobne je vhodné zapestovať rodivé konáre až vo vyššej výške.

 
ODOLNOSŤ: odroda je v dreve mrazuodolná (do -27 ℃), listové puky a mladé letorasty s kvetnými pukmi sú náchylné na neskoré jarné mrazy už pod 0 ℃, po zmrznutí je malá šanca, že ten rok ešte zakvitnú. Odolná voči hubovým chorobám a plesniam.

PÔVOD: Tento kultivar je súčasťou celosvetovo úspešnej série Jewel of Desert, ktorú vyšľachtil Koichiro Nishikawa v Japonsku a Ekvádore. Jeho šľachtiteľským snom a cieľom bolo "vyšľachtiť rastliny, ktoré sú odolné voči suchu, rýchlo rastú a neustále kvitnú krásnymi farbami.“

RAST: plazivý, vytvára husté koberce dorastajúce do výšky 5-10 cm a šírky 20-30 cm. Je to stálozelená, sukulentná rastlina s dužinatými, zelenými listami, ktoré sa v zime zafarbujú do červena. 

OPEĽOVACIE POMERY: nie sú známe, ale bežne sa množí odrezkami. Kvitne ale veľmi bohato granátovo-červenými kvetmi, hojne navštevovanými hmyzom, najmä včelami a menšími muchami. Jednotlivé kvety kvitnú len niekoľko dní, ale celá rastlina kvitne 2-4 týždne počas mája a júna a v prípade vhodných podmienok (dostatok slnka a dobrý odtok vody) sa môže objaviť aj druhá vlna kvitnutia počas augusta a septembra.

PLODNOSŤ: nie je isté, či tvorí plody alebo je sterilná.

VYUŽITIE: vynikajúca skalnička, vhodná aj na okraje suchších záhonov, ako pôdopokryvná rastlina, do nádob, na terasy či balkóny. Využíva sa v systémoch zelených striech, kde vďaka nízkej hmotnosti a odolnosti voči suchu minimalizuje nároky na údržbu. Výborne sa kombinuje s inými suchomilnými trvalkami a skalničkami. Pritiahne všetky oči nielen počas kvitnutia. 

STANOVIŠTE: slnečné, teplé a suché stanovište s dobre priepustnou, kamenistou alebo piesočnatou pôdou. Nevhodné sú ťažké, zamokrené pôdy. Vyžaduje dobrý odtok vody.

ODOLNOSŤ: mrazuodolná minimálne do -20 °C, prípadne až do -30 °C, veľmi suchuvzdorná a odolná voči vysokým teplotám. Je odolná voči väčšine chorôb, môže trpieť hnilobou koreňov pri nadmernej vlhkosti.

PÔVOD: Taliansko, Faenza, výber ovocinára Domenica Montanariho z 2000 semien od Corwina Davisa z USA, realizovaný v 90. rokoch 20. storočia. Synonymá: Prima 1216, Montanari 1216.

RAST: stredne bujný, dorastá do výšky asi 4-5 m, vytvára guľovitú korunu. 

OPEĽOVACIE POMERY: spoľahlivo samoopelivá. Kvitne stredne skoro, rozkvitá priemerne 6 dní po odrode Overleese. 

PLODNOSŤ: stredne vysoká (priemerne 159 kg za 10 rokov pestovania) s mierne väčšími plodmi než Overleese. 

PLODY: sú stredne veľké až veľké (v Rakúsku priemerne 172 g, v Taliansku aj 195-209,5 g, najťažšia plody aj 390 g), oválne. Šupka je v plnej zrelosti jasne žltozelená. Dužina je mangovožltá až svetlooranžová, krémová až pudingovitá, obsahuje menší až stredný počet semien (priemerne 10-12 % z objemu plodov). Chuť je veľmi dobrá, sladká, pripomína chuť banánu s nádychom citrusov, grapefruitu, ananásu a vanilky.

DOZRIEVANIE: skoré, približne od 2. dekády septembra do polovice októbra s najväčou úrodou koncom septembra.

VYUŽITIE: Strom je veľmi dekoratívny, s krásnymi, zvončekovitými kvetmi rozkvitajúcimi ešte pred olistením a s prevísajúcimi, veľkými, exoticky pôsobiacimi listami. Kulinárne využitie: plody sú vhodné najmä na priamy konzum, ale aj na výrobu zmrzlín, džúsov, výživ či marmelád. Liečivé využitie: plody ako jemné preháňadlo, podobne ako slivky. Listy sú močopudné, používajú sa externe na vredy a abscesy. Technické využitie: lyko sa používalo na výrobu silných lán a šnúr. Jedovaté semená majú insekticídne vlastnosti. Zo zrelej dužiny plodu sa môže získať žlté farbivo.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, najmä mladšie rastliny lepšie znášajú polotienisté miesta. Pôdu preferuje dostatočne odvodnenú, ale vlhkú pôdu, neznáša ťažkú, ílovitú, znesie aj kyslejšiu pôdu, stredne dobre znáša zásaditejšiu pôdu, ale nie zasolenie. Vhodná najmä do teplých a stredne teplých a chránených chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolná v dreve do -23 °C až -29 °C, kvety môžu poškodiť už slabšie mrazy. Dobre toleruje kyslejšiu pôdu, stredne dobre zásaditejšiu, neznáša zasolenie pôdy, stredne dobre znáša sucho. U nás nezvykne trpieť škodcami či chorobami, ale jej plody sú atraktívne nielen pre nás.

PÔVOD: neznámy, pravdepodobne USA, Kalifornia.

RAST: polovzpriamený, so stredne hustou korunou.

OPEĽOVACIE POMERY: pistácia je dvojdomá rastlina, C-Special je samčia rastlina potrebná na opelenie samičích odrôd. Aby ste dosiahli dobré opelenie, vysádzajte samca tak, aby peľ z neho letel v smere prevládajúceho vetra k samici(am). Jeden samec opelí 4-7 samíc. Kvitne neskoro, je dobrým opeľovačom pre odrody: Golden Hill, Avdat, Uzun, Mateur, Sirora, Aegina, Napoletana, Ohady, Oleimy, Seffidex.

PLODNOSŤ: netvorí plody.

PLODY: netvorí plody.

DOZRIEVANIE: netvorí plody.

VYUŽITIE: strom pôsobí veľmi exoticky a okrasne a hodí sa na spestrenie chránenej záhrady, terasy či strešnej záhrady. Je opeľovačom pre viaceré samiečie odrody.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s dobre odvodnenou pôdou len mierne kyslou, neutrálnou alebo zásaditou do pH maximálne 8, optimálne medzi 6-8. Vyvarovať sa treba prílišnému prehnojeniu pôdy. Vhodná do najteplejších oblastí Slovenska, prípadne do veľkých kvetináčov ako prenosná rastlina, ani nie kvôli mrazu, ale kvôli riziku premokrenia pôdy počas zimy. 

ODOLNOSŤ: mrazuodolná v dreve do približne -15 °C, ale vyžaduje suchšiu, dobre odvodnenú pôdu počas zimy. Na použitom podpníku UCB1 je odolnejšia voči verticíliovému vädnutiu.

PÔVOD: Austrália, Merbein, CSIRO Division of Horticulture, vybrali ju zo selekcie semenáčov odrody Red Aleppo Don Maggs a Don Alexander, bola vybraná v 70. rokoch 20. storočia.

RAST: je stredne bujný. Je to nižší, opadavý strom s rozložitou až mierne previsnutou korunou, dosahujúci u nás výšku asi 4 až 6 m a šírku 4 až 6 m. Na rozdiel od odrody Kerman má mäkšie drevo, rozložitejší habitus a má o niečo menšie a mierne zvinuté listy.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, je to samičia rastlina, ktorá na opelenie potrebuje samčiu rastlinu a hmyzie opeľovače. Kvitne pomerne neskoro a dlho. Vhodné opeľovače: C-Special, Randy, Azkar, Nazar, menej Peters.

PLODNOSŤ: skorá, veľmi vysoká, niekedy aj dvojnásobná oproti odrode Kerman (3-3,5 t/ha), má menšie sklony k striedavej plodnosti než Kerman. Má menšie nároky na dĺžku zimného ochladenia než iné odrody.

PLODY: veľké trsy oválnych až guľatých plodov - kôstkovíc, ktoré sú stredne veľké (priemerne 1,1 g, 18x11x12 mm). Šupka je ružovočervená (podobne ako odroda Red Aleppo), v mieste spojenia je "škrupina" na rozdiel od odrody Kerman len mierne zhrubnutá a veľmi dobre sa otvára (priemerne 93,8 % plodov sa pri dozrievaní otvorí). Jadro je sýtozelené, menej výrazné než u odrody Kerman. Chuť je veľmi dobrá. Podiel prázdnych plodov je stredný (cca. 4 %).

DOZRIEVANIE: stredne skoré, asi 8 dní pred odrodou Kerman, teda väčšinou koncom septembra.

VYUŽITIE: strom pôsobí veľmi exoticky a okrasne a hodí sa na spestrenie chránenej záhrady, terasy či strešnej záhrady. Jadrá plodov najmä na priamy konzum, prípadne výrobu cukroviniek a zmrzliny.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s dobre odvodnenou pôdou len mierne kyslou, neutrálnou alebo zásaditou do pH maximálne 8, optimálne medzi 6-8. Vyvarovať sa treba prílišnému prehnojeniu pôdy. Vhodná do najteplejších oblastí Slovenska, prípadne do veľkých kvetináčov ako prenosná rastlina, ani nie kvôli mrazu, ale kvôli riziku premokrenia pôdy počas zimy.

ODOLNOSŤ: mrazuodolná v dreve do približne -15 °C, ale vyžaduje suchšiu, dobre odvodnenú pôdu počas zimy. Na použitom podpníku UCB1 je odolnejšia voči verticíliovému vädnutiu. Po zakorenení je dobre odolná voči suchu, lepšie než väčšina iných odrôd pistácií. Vo vlhkých podmienkach je náchylnejšia na poškodenie hubovými chorobami.

PÔVOD: pôvodný areál v druhohorách a treťohorách bol zrejme dosť veľký, ale nájdená bola ako relikt v roku 1941 na pomerne malom území v strednej Číne na hranici provincií S’-čchuan a Chu-pej. Neskôr bola stotožnená s fosílnym druhom Metasequoia disticha, ktorý bol objavený už v 30. rokoch 20. storočia.

 
RAST: v mladosti veľmi bujný, vtedy rastie najrýchlejšie z nahosemenných rastlín až do výšky asi 6 m. Je to opadavý strom s kužeľovitým vzrastom, u nás až 15 m vysoký (v Číne až 35 m). Má červenohnedú borku, ktorá sa vertikálne odlupuje v tenkých pruhoch. Opadavé protistojne rastúce ihličie má modrozelenú farbu, je sploštené a rastie v dvoch radoch, je charakteristicky mäkké a má výrazú stredovú žilku.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá. Samčie žlté a samičie zelenkasté šištice sa objavujú na jar na mladých vetvičkách. Samčie šištice sa tvoria len v oblastiach s dostatočne teplými letami.

 
PLODNOSŤ: neskorá (po 25-30 rokoch), stromy najskôr začínajú tvoriť samičie šištice, až o niekoľko rokov neskôr aj samčie, plodia do veku asi 40-60 rokov.

 
PLODY: šišky, dlhé 2–2,5 cm, s dlhými stopkami a nerozpadajú sa.

 
DOZRIEVANIE: začiatkom decembra, šišky vypúšťajú semená koncom decembra a začiatkom januára.

 
VYUŽITIE: ako krásny solitér vo väčšej záhrade či parku, ale aj na vysoký živý plot či ako stabilizačný strom zabraňujúci vodnej erózii brehov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, prípadne s bočným tieňom, dostatočne vlhké, znesie aj zamokrené či podmáčané pôdy, širokú škálu pH pôdy až po 3,5. Vhodná aj do teplých a stredne teplých polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve až do -32 °C, mladé letorasty, ihličie či šištice sú náchylné na zmrznutie pri neskorých jarných mrazoch. Dobre odolná voči podmáčaniu pôd či znečisteniu ovzdušia. Horšie znáša zasolenie pôdy.

PÔVOD: Holandsko, hybrid neznámych druhov, zrejme Agastache rugosa x Agastache foeniculum, vyšľachtil Coen Jansen.

RAST: vzpriamený. Trvalka s prezimujúcim koreňom dorastajúca do výšky 70-90 cm a šírky 50-70 cm.

OPEĽOVACIE POMERY: sterilná, ale láka množstvo menších opeľovačov. Kvitne veľmi dlho, od júna do septembra svetlofialovými hluchavkovitými kvetmi usporiadanými do klasov.

PLODNOSŤ: netvorí plody.

PLODY: netvorí plody.

DOZRIEVANIE: netvorí plody.

VYUŽITIE: veľmi okrasná, liečivá aj jedlá bylinka, nektárodajná a veľmi atraktívna pre rôznych opeľovačov, vrátane včiel, čmeliakov a motýľov. Kulinárne využitie: kvety a listy s vôňou na pomedzí anízu, sladkého drievka a mäty sa používajú ako jedlá dekorácia dezertov, do šalátov, limonád, alkoholických miešaných nápojov. Ale aj na ochutenie kompótov, omáčok, dresingov, bieleho mäsa, rýb, zeleniny apod. Liečivé využitie: čaj, teda zápar z listov pôsobí protizápalovo, antibakteriálne a protivírusovo. Stimuluje imunitný systém a používa sa proti prechladnutiu, horúčke, slabému srdcu. Uľahčuje trávenie, pôsobí proti kŕčom a ukľudňuje. Obklad z listov a stoniek sa používa na hojenie popálenín.

STANOVIŠTE: slnečné, s dobre odvodnenou pôdou. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: mrazuodolná do -23 °C. Náchylnejšia na poškodenie neskorými jarnými mrazmi a slizniakmi pri rašení, inak len niekedy trpí múčnatkou či hrdzou.

PÔVOD: Nemecko, Univerzita v Hohenheime, vyšľachtil Dr. Walter Hartmann ako kríženec odrôd Jojo a Felsina.

RAST: stredne bujný.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná, po preplodení striedavá.

PLODY: stredne veľké (35-40 g), podlhovasté či oválne. Šupka je pod silným osrienením tmavomodrá až tmavofialová. Dužina je pevná, zlatožltá, stredne šťavnatá, dobre oddeliteľná od kôstky. Chuť je sladkokyslá, vyvážená (cca 18 °Brix), korenistá a mimoriadne aromatická, výborná.

DOZRIEVANIE: neskoré, zároveň s Bystrickou, teda v 1. a 2. dekáde septembra.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie a do slivkových buchiet či do slivkových gulí.

STANOVIŠTE: slnečné, najviac jej vyhovuje dostatočne vlhká, ale priepustná, úrodná pôda. Je vhodná aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, vďaka hypersenzitivite rezistentná voči šarke, málo náchylná na moniliózu.

PÔVOD: Maďarsko, Izsák, vybral ju Ferenc Nyujtó a jeho kolegovia v r. 1953, registrovaná bola v r. 1971.

 
RAST: stredne bujný, tvorí obrátene kužeľovité, stredne husté koruny, menšie než u Maďarskej.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne skoro. Vhodné opeľovače: Bergeron, Borsiféle kései rózsa, Ceglédi bíborkajszi, Maďarská.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká a pravidelná.

 
PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 50-80 g), podlhovasto vajcovité, mierne sploštené. Šupka je sýtooranžová, s výrazným, mramorovaným, tmavočerveným líčkom. Dužina je oranžová, stredne tuhá, vláknitá, rozplývavá, šťavnatá. Chuť je výrazne aromatická, sladkokyselkavá, veľmi dobrá. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny a má sladké jadro.

 
DOZRIEVANIE: skoré, v prvej polovici júla.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum aj všestranné spracovanie na džemy, výživy, pečenie, destiláty, v neprezretom stave aj na kompóty.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, s dobre priepustnou, výživnou, výhrevnou pôdou. Je stredne náročná na vlahu, vyžaduje 700-800 mm zrážok ročne. Je vhodná najmä do teplých a chránených stredne teplých oblastí.

 
ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná v dreve, mrazuodolnejšia v kvetných pukoch než odroda Maďarská. Spoľahlivo tolerantná voči šarke, stredne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa).

PÔVOD: Biele Karpaty, Slovensko.

 
RAST: veľmi bujný vzrast, vytvára vznosné, pekne stavané koruny, ktoré unesú veľké úrody. Dlhoveká odroda.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá. Na dosiahnutie úrody potrebuje inú odrodu hrušky na prepelenie v blízkosti do cca. 60 m.

 
PLODNOSŤ: vysoká, rádovo v stovkách kilogramov.

 
PLODY: stredne veľké, kužeľovité, šupka je zelená, dužina biela, chuť sladká, medová, až po 2 týždňoch od zberu uhniličí a chutí karamelovo.

 
DOZRIEVANIE: v priebehu augusta.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, sušenie, výroba destilátu aj lekváru.

 
STANOVIŠTE: odroda je nenáročná na pôdu, rastie v bielokarpatskej ílovici.

 
ODOLNOSŤ: minimálne stredne mrazuodolná.

PÔVOD: Taliansko, veľmi stará odroda rozšírená najmä v Toskánsku. Synonymá: Bourjasotte Noire, Nero, Barnisotte, Violette de Sollies, Parisienne, Barnissotte Noire, Bernissou Negra, Negro Largo, Bellegarde, Black Ischia, Africano, Barnisoto, Bertino, Bouriansoto, Brogiotto fiorentino, Brosciotto, Bourjansoto, Bordissot negra, Della marca, Bajasote, Boujasote, Bragasote.

 
RAST: bujný, rozložitý až previsnutý, menej odnožuje. V domovine dorastá do výšky 3,5-6 m a šírky 6-10 m, u nás podstatne menej. 

 
OPEĽOVACIE POMERY: je to adriatický typ, teda partenokarpický, nepotrebuje opelenie, stačí aj jedna rastlina na tvorbu plodov.

 
PLODNOSŤ: veľmi vysoká.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 70-80g), hruškovité, typicky purpurovočierne, s krátkou stopkou a množstvom lenticiel. Šupka sa ľahko šúpe, ale pri dažďoch ľahko praská. Dužina je svetlo-jahodovočervená. Na dosiahnutie plnej chuti potrebuje dostatok tepla, potom je chuť sladká a plná, v plnej zrelosti s čerešňovou príchuťou, vynikajúca. Plody nezvyknú zasychať.

 
DOZRIEVANIE: je to raz rodiaca odroda len s hlavnou úrodou, ktorá dozrieva neskôr, v septembri až októbri.

 
VYUŽITIE: plody na priamy konzum aj spracovanie: sušenie, výroba džemov, destilátov, sirupov, likérov a podobne. Plody fungujú aj ako bezpečný prostriedok proti zápche. Listy sa tiež dajú využiť a to nielen na zakrytie intímnych partií. :-) Odvar z listov podporuje chuť k jedlu. Napríklad chuť na syr pečený vo figových listoch, na sladký krém či zmrzlinu z nich, ešte poliate sirupom z figových listov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené pred vetrom, najlepšie z južnej či inej strany domu či nejakého múru. Pôda ľahká, na humus bohatá a dobre odvodnená. Len do najteplejších oblastí Slovenska alebo do skleníkov, zimných záhrad či prenosných kvetináčov.

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolná do asi -13 °C. Odolná voči usychaniu plodov, menej odolná voči praskaniu plodov pri dažďoch.

PÔVOD: Maďarsko, Budapešť, Výskumný ústav ovocinársky, vyšľachtili ju v r. 1951 Pál Maliga a János Apostol ako kríženca odrôd Pándy 29 a Nagy Angol, v Maďarsku je registrovaná od roku 1965.

 
RAST: v mladosti bujný, v plnej plodnosti stredne bujný. Vytvára vysoké, vznosné, užšie koruny s kostrovými konármi rastúcimi hore. Ani v neskoršom období plodnosti nemajú konáre sklony k vyhoľovaniu.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro.

 
PLODNOSŤ: skorá, dobrá a pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 21-22 mm, 4-5 g), guľaté, mierne sploštené. Šupka je veľmi tenká, jemná, hladká a lesklá, tmavočervenej až hnedočervenej farby, je náchylná na otlačenie. Dužina je mäkká, jemná, rozplývavá, silně šťavnatá, tmavočervená, šťava farbí stredne silno. Chuť je sladkokyslá, aromatická, dobrá až veľmi dobrá. Dužina mierne ostáva na kôstke. Je to kyselka.

 
DOZRIEVANIE: skoré, koncom 2. a začiatkom 3. čerešňového týždňa, teda okolo polovice júna, rovnomerne.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na spracovanie na kompóty, džemy či sirupy, vína, likéry, destiláty a na pečenie. Dopravu znáša stredne až horšie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, najlepšie plody a úrodu dosahuje v teplých polohách s úrodnými, dostatočne vlhkými hlinitopiesočnými až hlinitými pôdami. Neznáša štrkovité a suché pôdy, kde sú nízke výnosy a drobné plody. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

 
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve, kvetných pukoch aj kvetoch. Je dobre odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa) a listovej škvrnitosti čerešne (Blumeriella jaapii). Je silne odolná voči praskaniu plodov a stredne odolná voči monilíovej hnilobe plodov (Monilinia fructigena) počas dlhotrvajúcich dažďov. Vrtivka čerešňová ju nenapáda.

PÔVOD: Rumunsko, Institutul de Cercetare – Dezvoltare pentru Pomicultura Pitesti – Maracineni, vyšľachtili ju v roku 1981 V. Cociu a R. Roman ako kríženca odrôd Tuleu Gras x Early Rivers.

 
RAST: stredne bujný, vzpriamený.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, s nefunkčnými tyčinkami netvoriacimi peľ, kvitne neskoro až veľmi neskoro. Vhodné opeľovače: Agenská, Althanova ringlota, Anna Späth, Early Rivers, Gras Ameliorat, Silvia, Stanley.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá, stredne vysoká, pravidelná.

 
PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 38-50 g), podlhovasté, nesúmerné. Šupka je tenká, fialovomodrá, na zatienenej strane fialová s tmavšími škvrnami, na slnečnej strane tmavomodrá, osrienená. Dužina je žltozelená, stredne tuhá až tuhá, stredne až veľmi šťavnatá. Chuť je príjemne aromatická, vyvážene sladkokyslá, pri plnom vyzretí až sladká, veľmi dobrá. Kôstka sa veľmi dobre oddeľuje od dužiny. Je to poloslivka.

 
DOZRIEVANIE: veľmi skoré až skoré, 33 dní pred Bystrickou, teda približne v 1. a 2. dekáde augusta. Dozrieva postupne, zbiera sa prebierkou.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum aj všestranné spracovanie na kompóty, džemy, lekváre, na sušenie či výrobu destilátov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, s úrodnou, dostatočne vlhkou pôdou. Je vhodná do teplých a stredne teplých pestovateľských oblastí.

 
ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná v dreve aj kvete a stredne tolerantná voči šarke, tá sa prejavuje len na listoch, úplne minimálne na plodoch. Je náchylnejšia na moníliovú hnilobu plodov (Monilinia fructigena).

PÔVOD: Slovensko, VÚOOD Bojnice, Silvergieters x Holandská čierna, 1987.

 
RAST: vzpriamený rast, vytvára stredne veľký, stredne hustý krík.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá; prítomnosť ďalších ríbezľových odrôd zvyšuje úrodnosť.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: veľké, plocho guľovité plody s pevnou šupkou, rastúce na dlhších strapcoch s dlhšou stopkou. Chuť je aromatická, sladko-kyselkavá.

 
DOZRIEVANIE: v prvej polovici júla. Plody nedozievajú v strapci rovnomerne. Predčasne neopadávajú.

 
VYUŽITIE: predovšetkým výroba štiav a ďalšie spracovanie.

 
STANOVIŠTE: odroda vhodná aj do drsnejších lokalít, nenáročná na pestovateľské podmienky. Slnečné stanovište. Priepustná pôda s dostatkom humusu a živín.

 
ODOLNOSŤ: stredná odolnosť voči americkej múčnatke egreša a voči hrdzi ríbezľovej (Cronartium ribicola).

PÔVOD: ČR, Střižovice u Turnova, vyšľachtil v r. 1970 Otto Louda ako kríženec Golden Delicious a Coxova reneta, odroda bola registrovaná v r. 1978.

 
RAST: stredne bujný až bujný, koruna guľovitá, polovzpriamená.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne, sama je dobrým opeľovačom. Vhodní opeľovači: Idared, James Grieve, Pilot, Rubinola, Spartan. Je nekompatibilná s odrodou Lord Lambourne.

 
PLODNOSŤ: skorá (často už v škôlke) a veľmi vysoká.

 
PLODY: stredne veľké až veľmi veľké (priemerne 137 g), veľkostne nevyrovnané, guľovité, pravidelné. Šupka je hladká, základná farba žltá, na slnku prekrytá výrazným pruhovaným červeným až tmavočerveným líčkom. Dužina biela až krémová, stredne tuhá, jemná, chrumkavá, stredne šťavnatá. Chuť je výborná, sladkokyslá, harmonická.

 
DOZRIEVANIE: zber v prvej polovici októbra, konzumná zrelosť v novembri, skladovateľnosť do februára až marca.

 
VYUŽITIE: vhodná najmä na priamy konzum a kuchynské spracovanie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, pôda vlhká, hlboká, priepustná, výživná. Je plastická, vhodná najmä pre teplé a stredne teplé, ale aj vyššie chránené, skôr otvorené polohy.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve, silne mrazuodolná v kvete. Je stredne odolná voči múčnatke, menej voči chrastavitosti, Je citlivá na gumovitosť jabloní.