12% DPH

PÔVOD: USA, Missouri, škôlka Glibert Wild & Son, odrodu vyšľachtil v r. 1973 Gilbert H. Wild, pôvod druhu je pravdepodobne Čína, Japonsko, Kórea, India, Stredná Ázia a na Kaukaze v svetlých lesoch a krovinách, na brehoch vodných tokov, v Ázii v pásme od 300 do 2500 m n. m. V súčasnosti pestovaná v mnohých častiach sveta, splaňuje v Európe aj Severnej Amerike, aj u nás.

 
RAST: rýchly, je to vytrvalá bylina prezimujúca v koreni, vysoká 60-70 cm, listy má široko čiarkovité, dlhé 60-70 cm a široké 2,5–3 cm, stvol je priamy.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá s obojpohlavnými veľmi dekoratívnymi, až 13 cm veľkými vínovočervenými až svetlofialovými kvetmi s výrazným, žltým stredom, kvitne od júla do augusta.

 
PLODNOSŤ: skorá, pri ponechaní kvetov pravidelná.

 
PLODY: tobolky.

 
DOZRIEVANIE: v septembri.

 
VYUŽITIE: veľmi dekoratívna trvalka atraktívna aj pre opeľovačov. Kulinárne využitie: Veľmi mladé listy a výhonky sú jedlé po uvarení a sú príjemne sladkasté. Jedlé a veľmi chutné, sladkasté, chrumkavé sú aj kvety a kvetné puky - surové alebo varené. Dajú sa použiť ako jedlá dekorácia sladkých aj slaných jedál, plniť sladkými aj slanými plnkami a jesť surové alebo opražené v cestíčku, zahusťujú sa nimi polievky. Dá sa konzumovať aj ich hľuznaté korene - surové alebo varené. Každý kvet síce kvitne len práve jeden deň, ale celá rastlina kvitne aj niekoľko týždňov.

 
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, na slnku tvorí viac kvetov. Darí sa jej vo väčšine pôd vrátane suchých, ale uprednostňuje úrodnú, vlhkú pôdu s pH medzi 6 a 7. Darí sa jej aj v ťažkej ílovitej pôde.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v koreňoch.

PÔVOD: Francúzsko, Fromont, medzidruhový hybrid, ktorý krížením druhov Magnolia denudata a Magnolia liliiflora, vypestoval Étienne Soulange-Bodin v roku 1820 a v r. 1827 prvýkrát zakvitla. Rod je pomenovaný podľa francúzskeho botanika P. Magnola.

RAST: stredne bujný. Je to obvykle ker alebo malý strom vysoký a široký až 5 m s popolavou šedou borkou. Letorasty a veľké puky sú zelenkavo plstnaté. Listy sú vajcovité, kožovité, dlhé 10–20 cm, široké 7–10 cm.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne ešte pred vyrašením listov v apríli a máji veľkými (10 cm), vzpriamenými kvetmi s 6–9 okvetnými lístkami, cca. 4 cm širokými, najčastejšie ružovými alebo z vnútornej strany bielymi a z vonkajšej ružovými. 

PLODNOSŤ: stredne skorá, 3-7 rokov po výsadbe, v prípade nevymrznutia kvetov pravidelná.

PLODY: nejedlé, ale dekoratívne červené mechúriky vo vzpriamených, podlhovastých, drevnatejúcich súplodiach.

DOZRIEVANIE: v auguste až septembri.

VYUŽITIE: Nielen na jar obrovskými kvetmi, ale aj v lete a na jeseň listami a plodmi dekoratívny ker či strom, ktorý je vhodné pestovať ako solitéru či v kombinácii s inými magnóliami v dostatočnej vzdialenosti, aby mali dosť svetla. Vhodná do stredne veľkých a veľkých záhrad, parkov a inej mestskej zelene, najmä v ochrane budov. Kulinárne využitie: mierne štipľavé, po zázvore chutiace kvetné lupienky sa môžu jesť surové samotné či ako súčasť šalátov, ale častejšie sa používajú na výrobu sirupu, limonády, octu, nakladaných lupienkov, opražených kvetných pukov či ako náplň rôznych ázijských pirohov. 

STANOVIŠTE: slnečné či slabý polotieň, chránené pred studeným vetrom a neskorými mrazmi. Najlepšie jej vyhovuje vlhká, ale nezamokrená, mierne kyslá, humózna, hlinitá pôda, nemá rada príliš suchú pôdu. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh, prípadne chránených chladnejších.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve a v pukoch počas zimy do -29 °C až -34 °C. Je náchylná na poškodenie kvetov neskorými jarnými mrazmi. Nezvykne veľmi trpieť škodcami či chorobami, niekedy sa môžu objaviť puklice alebo listové škvrnitosti. Je dobre odolná voči znečisteniu ovzdušia.

PÔVOD: Východná Ázia: stredná Čína, Japonsko, Kórea na okrajoch lesov, pri vodných tokoch, v krovinách a medziach v nadmorskej výške od 300 do 1500 m n.m.

RAST: bujný, je to čiastočne opadavá liana dorastajúca aj do 12 m a vyžadujúca oporu, okolo ktorej sa môže ovíjať. Podľa lokality je buď opadavá alebo poloopadavá, teda na zimu opadáva aspoň časť listov. Má šedohnedú kôru posiatu výraznými lenticelami. Letorasty sú lysé, s fialovým nádychom. Listy má dlaňovito zložené, najčastejšie 5-početné s eliptickými až vajcovitými lístkami dlhými 3-6 cm, na líci tmavozelenými, na rube sivými. Na udržanie úrodnosti je potrebný predjarný rez, počas ktorého sa zakracujú minuloročné výhony na 7-15 pukov a na nich bude rodiť tento rok. Podobne ako pri broskyni si ponecháme aj čapíky (s 3-4 pukmi) z minuloročných výhonov, ktoré vytvoria plodný obrast nasledujúci rok.

OPEĽOVACIE POMERY: je cudzoopelivá, pravdepodobne hmyzom aj vetrom opelivá, jednodomá so samostatnými samčími a samičími kvetmi na jednej rastline. Kvety sú purpurovohnedé až červenopurpurové a voňajú sladko, čokoládovo, od toho je odvodené ich ľudové pomenovanie "čokoládový vinič". Samičie kvety neobsahujú nektáriá a sú asi dvojnásobnej veľkosti oproti samčím kvetom, ktoré sa tvoria na konci strapcov. Kvety rozkvitajú výrazne protogynicky, teda samičie kvety na tej istej rastline rozkvitajú skôr než samčie a nedochádza k prekryvu v čase kvitnutia, preto na dosiahnutie úrody treba 2 geneticky odlišné rastliny v dosahu do cca. 100 m, ktoré sa v čase kvitnutia prekryjú - rastlinu 1. typu a rastlinu 2. typu.

PLODNOSŤ: je veľmi skorá, už v 2. roku života, vo voľnej prírode nízka, ale pri pestovaní v sade môže byť vysoká a dosiahnuť až 30 t/ha v prvom roku plodnosti a až 60 t/ha v dospelosti (teda v 3-4 rokoch po výsadbe). Plodí už na jednoročnom dreve.

PLODY: stredne veľké (priemerne 3x4-6 cm), podlhovasté, usporiadané väčšinou po 3-5 ks v suplodí. Šupka je bledoružovofialová, hrubá (5-6,9 mm), horkastá, v plnej zrelosti praská. Vnútri je množstvo drobných semien obalených sladkou, svetlou, priesvitnou, gelovitou dužinou - arilom. Plody majú vysoký obsah vitamínu C, porovnateľný s kiwi.

DOZRIEVANIE: väčšinou počas septembra a októbra podľa lokality. V plnej zrelosti plody prasknú, ale to priláka hmyz a vtáky, takže optimálny čas zberu pre uskladnenie je asi 1 týždeň pred konzumnou zrelosťou, teda pred prasknutím, keď je už viditeľná šedá línia pozdĺž plodu v mieste, kde neskôr praskne. Po zbere plody v izbovej teplote vydržia uskladnené 2-3 týždne, v chladničke až 3 mesiace.   

VYUŽITIE: veľmi okrasná a rýchlorastúca (polo)stálozelená liana, ktorá rýchlo pokryje požadované plochy múrov, pergol, plotov apod. Listy, kvety aj plody sú veľmi dekoratívne a kvety krásne voňajú. Kulinárne využitie: Sladká, gelovitá dužina sa buď je zasurova priamo z plodov či v jogurte, zmrzline, pudingu alebo sa používa na výrobu džúsov a džemov. Horkastá šupka sa používa buď na zaváranie podobne ako uhorky alebo, najmä v japonskej kuchyni, sa plní a praží. Liečivé využitie: plody majú protizápalové, protinádorové a močopudné účinky, znižujú teplotu. Stonky, zbierané na jeseň a vysušené na neskoršie použitie, sa používajú vnútorne proti bakteriálnym a hubovým infekciám, infekciám močového traktu, menštruačných problémoch či na zlepšenie laktácie.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, preferuje dostatočne vlhkú, ale dobre ododnenú pôdu, ale je veľmi prispôsobivá rôznym podmienkam. Vhodná na pestovanie v teplých, stredne teplých aj chladných oblastiach.

ODOLNOSŤ: v dreve a pukoch je silne mrazuodolná do asi -29 až -34 °C. Mladé výhony môžu byť poškodené mrazom. U nás nezvykne trpieť chorobami ani škodcami.

PÔVOD: Holandsko, JUB Holland, pôvod odrôd neznámy, pravdepodobne ide o mix plnokvetých odrôd iskerníka ázijského (Ranunculus asiaticus). Druh má pôvod na východe Stredomoria až po západnú Áziu – od Grécka, Turecka a Cypru cez Sýriu, Jordánsko, Izrael až po Egypt a severnú Líbyu, Irak a Irán. Tam rastie na krovinatých svahoch a stráňach, vo svetlých lesoch, nevyhýbá sa ani skalám a útesom v pásme od morského pobrežia až do nadmorskej výšky okolo 600, ale aj až 950 m n. m.

RAST: stredne bujný, dorastá do výšky a šírky asi 30-40 cm. Vysádza sa najmä v marci až apríli, prípadne v máji do voľnej pôdy. Pred výsadbou hľuzy treba namočiť na 3-4 hodiny do vody. Pri vysadení ich treba prikryť 3-5 cm vrstvou pôdy a sadiť na vzdialenosť 10-15 cm. Po odkvitnutí a zaschnutí listov treba hľuzy vybrať zo zeme a uskladniť v chladnej, no bezmrazej miestnosti, napr. v pivnici.

OPEĽOVACIE POMERY: zrejme aspoň čiastočne samoopelivý, jednodomý s obojpohlavnými kvetmi, hmyzom opelivý. Kvitne od konca mája či od júna do augusta, v mixe sú pastelovo ružovo, lososovo, oranžovo kvitnúce odrody.

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody.

PLODY: zobákovité nažky.

DOZRIEVANIE: v júli a auguste.

VYUŽITIE: je vhodný ako okrasná teplomilná trvalka do hrantov či záhonov v kombinácii s inými iskerníkmi, ale aj inými cibuľovinami či trvalkami. Je veľmi vhodný aj na rez, pri pravidelnej výmene vody vie vo váze vydržať aj 2 týždne. Celá rastlina je jedovatá.

STANOVIŠTE: slnečné až slabý polotieň, chránené pred silným vetrom. Pôdu potrebuje výživnú, humóznu, vlhkú, ale dostatočne odvodnenú.

ODOLNOSŤ: hľuza je málo mrazuodolná, len do -2 °C až -4 °C vo vlhkej pôde, o niečo viac v suchej. Nadzemná časť znesie len krátkodobý ľahký mráz okolo 0 °C. Je len stredne až menej odolný voči zamokreniu a stredne odolný voči múčnatke, hubovej či bakteriálnej hnilobe hľuzy vo vlhkých podmienkach. Na mladých stonkách sa ojedinele môžu objaviť vošky.

PÔVOD: z Bosny a Srbska, v malom areáli na strednom a hornom toku rieky Driny. Tam ho v roku 1875 objavil prof. Pančić a zozbierané semená rozoslal do európskych botanických záhrad. Vo svojej domovine rastie na vápenatých severných svahoch v nadmorských výškach od 800 do 1500 m, spoločne napríklad s bukmi, smrekom obyčajným, jedľou bielou a borovicou čiernou. V Srbsku je zákonom chránený.

RAST: rýchly, dosahuje výšku 25-30 m, šírku 5 m, má úzku stĺpovitú korunu. Konáre sú krátke, dolné sú sklonené. Borka je sivohnedá, odlupujúca sa okrúhlymi šupinami. Púčiky sú červenohnedé bez živice. Ihlice sú dlhé 5–20 mm, široké 1–2 mm, nápadne sploštené, tupo špicaté, s kratučkou nasadenou špičkou, na líci tmavozelené lesklé, na rube s 2 širokými bielymi pásikmi. Ihličie vetvičku husto obrastá.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, silne cudzoopelivý, vetrom opelivý. Kvitne v apríli až máji. Samčie šištice sú svetločervené, samičie purpurové.

PLODNOSŤ: na ihličnan relatívne skorá.

PLODY: Šišky po 2–5 ks na vetvičkách, dlhé 3–6 cm, najskôr modrasté či fialovopurpurové, neskôr škoricovohnedé. Okraj semenných šupín je vlnkovito zúbkatý. Drobné semená majú krídlo dlhé 8 mm.

DOZRIEVANIE: od októbra do novembra.

VYUŽITIE: Jedna z najvyhľadávanejších parkových drevín. Svojím úzkym vzrastom sa hodí aj do záhrad. Dobre znáša aj mestské prostredie. Mladé samčie šištice ešte pred dozretím peľu a otvorením sú jedlé surové alebo uvarené. Používajú sa aj na dochutenie jedál, ktorým dávajú kyslú živičnú príchuť. Jedlé sú aj tepelne upravené nezrelé samčie šišky. Ich srdce je po opražení sladké a podobné sirupu. Jedlé sú aj surové semienka, ale sú príliš malé na očistenie. Mladé výhonky bohaté na vitamín C sa dajú jesť surové, naložiť do medu, sirupu či octu alebo použiť na čaj.

STANOVIŠTE: slnečné, kľudne aj chladnejšie. Nemá zvláštne nároky na reakciu pôdy, znáša kyslú s pH od 4 do 6, ale vo svojej domovine aj inde sa mu výborne darí aj na vápenitej pôde. Dobre znáša aj studené, vlhké pôdy či plytké pôdy, na plytkých ale nebýva dosť vetruodolný.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve (do -29 °C až -34 °C) aj v mladých výhonoch, keďže tie sa spod ochranných šupín uvoľňujú dosť neskoro v rámci roka, vhodný aj do mrazových kotlín.

PÔVOD: Stredomorie, na V areál zasahuje asi až na Kaukaz a po Z Sibír, kde rastie na slnečných a suchých stanovištiach, rumoviskách, medziach, železničných násypoch, od nížin až po pahorkatiny. Splaňuje v teplejších oblastiach Z a strednej Európy, zavlečený bol aj do Severnej Ameriky.

 
RAST: rýchly. Poloker, vysoký a široký 20–60 cm, so vzpriamenými, čiastočne drevnatejúcimi konárikmi. Listy sú bez stopiek, kopijovité, dlhé 1-3 cm so silne aromatickými žliazkami.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzom opelivý, s výrazne modrými kvetmi usporiadanými v papraslenoch sediacich v pazuchách horných listov a smerujú jedným smerom. Kvitne od júla do septembra.

 
PLODNOSŤ: pravidelná, každoročná, bohatá.

 
PLODY: štvorhranné, tmavohnedé tvrdky.

 
DOZRIEVANIE: od augusta do októbra.

 
VYUŽITIE: známa liečivá a kulinárna rastlina a zároveň okrasná a nektárodajná rastlina, ktorá láka opeľovače a užitočný hmyz. Dá sa využiť aj ako pôdopokryvná a protierózna rastlina či nízky živý plot, dobre znáža strihanie. Kulinárne využitie: silne aromatické listy a mladé výhonky či kvety sa používajú čerstvé či sušené na ochutenie šalátov, polievok a pod. Esenciálny olej z rastliny sa používa na dochucovanie jedál. Liečivé využitie: kedysi bol považovaný za všeliek, dnes je často nedocenený. Používajú sa listy a kvitnúca vňať ako čaj najmä proti suchému kašľu a na uľahčenie vykašliavania pri nadmernej tvorbe hlienu pri bronchitíde a ďalších infekčných ochoreniach dýchacích ciest a pri bolestiach žalúdka. Nesmú ho užívať tehotné ženy, keďže vo veľkých dávkach môže spôsobiť potrat. Má antiseptické účinky, pôsobí proti plynatosti, je žlčopudný, ukľudňujúci, rozširuje cievy. Zbiera sa počas kvetu a suší na neskoršie použitie. Externe sa používa obklad z čerstvých listov na hojenie rán. Esenciálny olej sa používa v aromaterapii, nesmú ho však používať epileptici a nesmie sa používať vnútorne bez lekárskeho dohľadu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, uprednostňuje ľahkú, dobre odvodnenú, vápenitú pôdu.

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolný do -25 °C až -29 °C, najmä v suchšej pôde. Nezvykne trpieť škodcami. Hubovým chorobám predchádzame umiestnením do dobre odvodnenej pôdy v dostatočnom spone 60x60 cm. Po zakorenení je dobre suchuvzdorný.

PÔVOD: pravdepodobne Čína, Japonsko, Kórea, India, Stredná Ázia a na Kaukaze v svetlých lesoch a krovinách, na brehoch vodných tokov, v Ázii v pásme od 300 do 2500 m n. m. V súčasnosti pestovaná v mnohých častiach sveta, splaňuje v Európe aj Severnej Amerike, aj u nás.

RAST: rýchly, je to vytrvalá bylina prezimujúca v koreni, vysoká 70 cm, listy má široko čiarkovité, dlhé 70 cm a široké 2,5–3 cm, stvol je priamy.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá s obojpohlavnými veľmi dekoratívnymi veľkými, hviezdicovitými, plnými kvetmi marhuľovej farby s nálevkovitou korunou, kvitne od júla.

PLODNOSŤ: skorá, pri ponechaní kvetov pravidelná.

PLODY: tobolky.

DOZRIEVANIE: v septembri.

VYUŽITIE: veľmi dekoratívna trvalka atraktívna aj pre opeľovačov. Kulinárne využitie: Veľmi mladé listy a výhonky sú jedlé po uvarení a sú príjemne sladkasté. Jedlé a veľmi chutné, sladkasté, chrumkavé sú aj kvety a kvetné puky - surové alebo varené. Dajú sa použiť ako jedlá dekorácia sladkých aj slaných jedál, plniť sladkými aj slanými plnkami a jesť surové alebo opražené v cestíčku, zahusťujú sa nimi polievky. Dá sa konzumovať aj ich hľuznaté korene - surové alebo varené. Každý kvet síce kvitne len práve jeden deň, ale celá rastlina kvitne aj niekoľko týždňov.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, na slnku tvorí viac kvetov. Darí sa jej vo väčšine pôd vrátane suchých, ale uprednostňuje úrodnú, vlhkú pôdu s pH medzi 6 a 7. Darí sa jej aj v ťažkej ílovitej pôde.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v koreňoch.

PÔVOD: druh pochádza zo S Ameriky, najmä východnej časti kontinentu, najmä USA, zasahuje však aj na sever Mexika, do štátu Chihuahua. Severná hranica rozšírenia prechádza juhom kanadského Ontária. Rastie tam v sladkovodných aj brakických močiaroch, na brehoch vodných tokov a plôch, v zaplavovaných zónach aj v priekopách okolo ciest, v pásme od morského pobrežia až do nadmorskej výšky cca. 400 m. Odroda Pink Jake patrí do série TOMA vyšľachtenej v Poľsku, v Gospodarstwo Ogrodnicze Tadeusz Kusibab.

 
RAST: bujný, dorastá do výšky 1,2-1,5 m cez sezónu. Je to vytrvalá bylina, prezimujúca v koreni. Stonky a listy sú tmavozelené, výrazne kontrastujú s farbou kvetov. Stonka je priama, lysá. Listy sú striedavé, široko kopijovité.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivý s obojpohlavnými kvetmi, opeľovanými hmyzom. Kvety sú obrovské, výrazne ružovej farby s červenou bázou lupeňov. Kvitnú od konca júna do septembra.

 
PLODNOSŤ: každoročná, pravidelná.

 
PLODY: vajcovité tobolky, dlhé 14–35 mm.

 
DOZRIEVANIE: od augusta do októbra.

 
VYUŽITIE: nádherná okrasná trvalka vhodná do menších aj väčších záhrad či parkov. Kvety sú podobne ako kvety iných ibištekov jedlé, chutia jemne a majú mierne slizovitú konzistenciu a jemne horkastú dochuť. Spolu s listami a koreňmi majú aj liečivé účinky, konkrétne pri zaliatí vriacou vodou či povarení tvoria veľa slizu, ktorý chráni sliznice dýchacieho aj tráviaceho traktu, takže sú vhodné pri infekciách dýchacích ciest či dyzentérii.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s úrodnou, priepustnou a stále stredne vlhkou pôdou. Vhodný do teplých a stredne teplých polôh.

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolný do asi -17,8 °C až -23,3 °C, po prvom mraze na jeseň odporúčame zrezať na výšku asi 12 cm a zakryť vrstvou suchého lístia, pilín alebo čečiny. Znesie aj vlhkejšie lokality.

PÔVOD: Eurázia, od strednej Európy až po Sibír, Mongolsko, Čínu a Kóreu. U nás sa prirodzene vyskytuje v teplejších oblastiach len ako poddruh Allium senescens subsp. montanum (Cesnak sivkastý horský) a na Vihorlate aj ako poddruh Allium senescens subsp. glaucum.

 
RAST: stredne rýchly, dorastá do výšky asi 30-40 cm a šírky 20 cm, vytvára trsy, ktorými sa rozširuje. Je to trvalka prezimujúca v cibuli. Cibule sú relatívne malé (cca. 1 cm), úzke, kužeľovité, listy má ploché, tuhé, lesklé, veľmi dekoratívne. Sadíme ho v hustote 9 - 12 rastlín/m2, postupne sám zahustí výsadbu.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý s obojpohlavnými kvetmi opeľovanými hmyzom. Svetloružové kvety kvitnúce od júla do augusta vytvárajú husté guľovité súkvetia - také ružové pingpongové loptičky - obsypané opeľovačmi.

 
PLODNOSŤ: skorá, pravidelná, vysoká.

 
PLODY: srdcovité, nafúknuté, väčšinou s 2 semenami, usporiadané do guľovitých súplodí.

 
DOZRIEVANIE: v septembri až októbri.

 
VYUŽITIE: veľmi okrasná, jedlá, liečivá a nektárodajná trvalka veľmi atraktívna pre rôzne opeľovače vrátane motýľov v čase, keď väčšina cibuľovín už odkvitla. Naopak odpudzuje napríklad mole. Kvety sa dajú použiť aj do kytičiek a súplodia zas do sušených aranžmánov. Kulinárne využitie: jedlé sú všetky časti, najchutnejšie sú asi pikantné kvety, ktoré sa dajú jesť surové, rozdelené na jednotlivé kvety, ktorými spestríme šaláty, nátierky, omáčky, ozdobíme chlebíčky či uvarené alebo upečené jedlá, polievky. Alebo v nich obalíme napr. syrové guľky. Súkvetia môžeme aj obaliť v riedkom cestíčku a rýchlo opražiť na spôsob ázijskej tempury. Pikantné listy s mierne horkastou príchuťou používame surové aj varené podobne ako kvety. Cibuľky môžeme okrem konzumácie začerstva a varenej podobe aj nakladať do sladkokyslého nálevu. Liečivé využitie: podobne ako iné cesnaky obsahujú veľa sírnych zlúčenín, ktoré im nielen dodávajú ich charakteristickú vôňu a chuť, ale pri dlhodobej konzumácii aj pomáhajú znižovať hladinu cholesterolu v krvi, tonizujú srdce a obehový systém.

 
STANOVIŠTE: slnečné s priepustnou hlinitopiesočnatou pôdou. Je vhodný do nižších častí trvalkových záhonov, ale aj do skaliek, ktoré oživí kvetmi v lete, keď je už väčšina skalničiek odkvitnutá. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladnejších polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v cibuli do -29 °C až -34 °C. Nemá závažných škodcov, listy môžu obžierať slizniaky a slimáky. Ako prevenciu voči zahnívaniu cibuľky ho sadíme do priepustnej pôdy.

PÔVOD: Holandsko, Rotterdam, Arborétum Trompenberg, vyšľachtená ako medzidruhový kríženec Agastache rugosa a Agastache foeniculum, vyšľachtil a vybral ju Gert Fortgens. V r. 2004 získala ocenenie Great Plant Picks a získala aj ocenenie Royal Horticultural Society Award of Garden Merit.

RAST: bujný, trvalka s prezimujúcim koreňom, dorastá do výšky 70 cm a šírky 50 cm.

OPEĽOVACIE POMERY: ako kríženec je sterilná, ale veľmi navštevovaná opeľovačmi. Kvitne veľmi dlho, v júni až októbri veľkým množstvom svetlomodrofialových kvetov.

PLODNOSŤ: netvorí plody.

PLODY: netvorí plody.

DOZRIEVANIE: netvorí plody.

VYUŽITIE: veľmi okrasná, liečivá aj jedlá bylinka, nektárodajná a veľmi atraktívna pre rôznych opeľovačov, vrátane včiel, čmeliakov a motýľov. Kulinárne využitie: kvety a listy s vôňou na pomedzí anízu, sladkého drievka a mäty sa používajú ako jedlá dekorácia dezertov, do šalátov, limonád, alkoholických miešaných nápojov. Ale aj na ochutenie kompótov, omáčok, dresingov, bieleho mäsa, rýb, zeleniny apod. Liečivé využitie: čaj, teda zápar z listov pôsobí protizápalovo, antibakteriálne a protivírusovo. Stimuluje imunitný systém a používa sa proti prechladnutiu, horúčke, slabému srdcu. Uľahčuje trávenie, pôsobí proti kŕčom a ukľudňuje. Obklad z listov a stoniek sa používa na hojenie popálenín.

STANOVIŠTE: slnečné, s dobre odvodnenou pôdou. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: mrazuodolná do -23 °C. Náchylnejšia na poškodenie neskorými jarnými mrazmi a slizniakmi pri rašení, inak len niekedy trpí múčnatkou či hrdzou.

Opadavý ker/ strom s hustou, nepravidelnou korunou dorastajúci do 10-12 m. Kvitne v marci až apríli, jahňady sú elipsovité, samčie žlté, samičie zelenavé. Ker má rozsiahly a dobre rozvinutý koreňový systém. Plod tvorí tobolka s páperistou nažkou. Semienko dozrieva v apríli až máji. Svetlomilná, nenáročná na pôdu. Dobre znáša i suchšie obdobia a výkyvy teplôt. Na Slovensku sa vyskytuje od nížin až do hôr (do 1700 m.n.m.). Často osídľuje rúbaniská, výmole, okraje lesov. Významná pre včelárov aj ako krajinotvorný prvok. Dôležitú úlohu zohráva pri obnove krajiny - je schopná tolerovať aj znečistené pôdy a viazať ťažké kovy.

PÔVOD: Európa po Malú Áziu, Sýriu a Kaukaz. Najväčšia zachovalá lokalita v strednej Európe je práve na Slovensku - v Harmaneckej doline - NPR Harmanecká tisina. V najrozsiahlejšej lokalite celkovo (cca. 700 ha) vo V Gruzínsku v tiesňave Bacara tisy staré 400–600 rokov tvoria prevládajúcu drevinu porastov.

RAST: pomalý. Vytvára dlhoveké, vždyzelené stromy alebo kry vysoké 3–20(–37) m vysoké, 10 m široké, s priemerom kmeňa 0,75–1,3 m, často viackmenné, so zrastajúcimi kmienkami. Koruna je široko kužeľovitá až guľovitá. Hladká hnedočervená borka sa odlupuje v tenkých plátoch. Veľmi tvrdé, ťažké a pružné drevo má červenohnedé jadro, svetlejšiu beľ, balzamové kanáliky mu chýbajú. Ihličie je na konárikoch usporiadané v dvoch radoch, na vzpriamených výhonoch radiálne. Veľmi dobre znáša rez, dobre sa tvaruje a tvar si dlho drží. Vie sa dožiť 2000, údajne až 3000 rokov.

OPEĽOVACIE POMERY: je dvojdomý, jeden jedinec má vždy buď len samčie alebo len samičie kvety. Na tvorbu šišiek musí byť v dostatočnej vzdialenosti (70-250 m) od samičieho stromu aj samčí strom. Kvitne v marci až apríli.

PLODNOSŤ: stredne skorá (po 10-15 rokoch od výsevu), v prípade dostatočnej blízkosti opeľovača vysoká, rodí na spodnej strane jednoročných výhonov.

PLODY: samičie šištice sú jednotlivé vrcholové vajíčka podopreté jedným alebo viacerými pármi listeňov. Prstencový val pod vajíčkom sa v čase dozrievania mení na červený dužinatý miešok, ktorý je jedinou jedlou časťou z celého silne jedovatého stromu. Chuť má sladkú, konzistenciu slizovitú.

DOZRIEVANIE: v septembri až novembri.

VYUŽITIE: Vie byť krásnym solitérom aj stálezeleným živým plotom do parkov aj záhrad, keďže veľmi dobre znáša rez. Celý strom až na sladký červený miešok je prudko jedovatý, vrátane semienka uprostred toho mieška. Kedysi sa z dreva tisov vyrábali luky, dnes je tis chránenou drevinou.

STANOVIŠTE: toleruje najviac zo všetkých európskych drevín zatienenie. Optimálne rastie na úživných, hlinitopiesočnatých až hlinitých pôdach, dostatočne vlhkých a prevzdušnených, preferuje pôdu bohatú na vápnik, ale rastie aj na pôdach kyslejších. Vyžaduje dostatočnú vlhkosť vzduchu.

ODOLNOSŤ: toleruje znečistené ovzdušie, tieň. Je mrazuodolný do -23 °C až -29 °C.

PÔVOD: Európa, Ázia.

RAST: pomalý a tvarovo veľmi variabilný rast od vzpriamených vyšších kríkov až stromov dosahujúcich 5-15 m s kužeľovitou korunou cez najčastejšie sa vyskytujúce stredne veľké kríky až po rozložité nepravidelné nízke kríky so šírkou 4 m.

OPEĽOVACIE POMERY: dvojdomá vetrom opelivá rastlina, na tvorbu plodov potrebujete samčiu a samičiu rastlinu. Kvitne v máji až júni.

PLODNOSŤ: stredne skorá (po 5-7 rokoch prvé plody, ktoré dozrejú po 2-3 rokoch), v prípade prítomnosti samčej rastliny vysoká a spoľahlivá.

PLODY: Galbulusy, teda zdužnatelé samičie šišky tmavomodrej farby, ktoré osrienené vyzerajú ako svetlomodré. Sú guľaté a veľké asi 5-9 mm a obsahujú 3 semená.

DOZRIEVANIE: Dozrieva po 2-3 rokoch v októbri.

VYUŽITIE: Ako okrasný krík vhodná do väčších záhrad, živých plotov, mestskej zelene, ale aj na pastviny, kde sa jej na plnom slnku vynikajúco darí. Síce netvorí nektár a peľ nie je veľmi zaujímavý pre včely medonosné, tvorí medovicu, takže sa dá využiť aj vo včelniciach. Kulinárne využitie: Plody obsahujú silice, živice, horčinu juniperín, cukry, organické kyseliny apod. Väčšinou sa sušené používajú bežne v kuchyni pri príprave diviny či kyslej kapusty, rôznych plniek apod. Uplatnenie našli aj v nápojoch, nielen v borovičke a gine, ale aj v rôznych limonádach, napr. vo fermentovanej "smreke". Liečivé využitie: Silice pôsobia močopudne, silne antisepticky a používajú sa na dezinfekciu močových ciest, pri dne a reume, ale treba ich používať s mierou, lebo vo veľkom množstve vedia podráždiť močové cesty. Tiež sa používajú pri tráviacich problémoch a problémoch so žlčníkom. Nesmú ich užívať tehotné ženy, lebo by mohli spôsobiť potrat.

STANOVIŠTE: slnečné alebo slabý polotieň, neznáša tieň. Znáša širokú škálu pôd, najlepšie je vyhovujú neutrálne až mierne zásadité, ale znesie aj veľmi kyslé, aj veľmi zásadité. Preferuje dobre odvodnené pôdy, ale dokáže rásť aj v ťažkých ílovitých.

ODOLNOSŤ: Je silne mrazuodolná, ale mladé výhonky môžu byť poškodené neskorými jarnými mrazmi. Staršie rastliny veľmi dobre znášajú sucho. Dobre znáša znečistenie ovzdušia.

PÔVOD: západné Stredomorie, na slnečných svahoch, krovinatých stráňach, v teplejších oblastiach Európy niekedy aj splaňuje. Nazývaná aj "anglická levanduľa".

 
RAST: pomalý. Je to nízky poloker s kolovým koreňom, stonky sú vzpriamené, vysoké 20–50 cm, drevnatejúce, bylinné časti chlpaté, 4-hranné. Listy sú bez stopky, čiarkovité, striebristé. Striháme ju buď počas prvého kvitnutia alebo potom až na jar.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými, ružovými drobným hluchavkovitými kvetmi v praslenoch kvitnúcimi od júna do júla, v prípade zrezania aj opakovane v auguste či septembri.

 
PLODNOSŤ: v prípade ponechania kvetov vysoká.

 
PLODY: drobné tvrdky.

 
DOZRIEVANIE: od augusta do októbra.

 
VYUŽITIE: prastará kultúrna rastlina, používa se najmä v kozmetike, parfumérii a farmácii, ale aj kulinárne. Zároveň je významnou okrasnou a medonosnou rastlinou, atraktívnou aj pre motýle a ďalšie opeľovače. Dá sa použiť aj na vytvorenie lemov záhonov odpudzujúcich škodce a ako pôdopokryvnú rastlinu. Kulinárne využitie: listy a kvety sa používajú čerstvé aj sušené, surové aj tepelne upravené na dochutenie šalátov, polievok, koláčov, dusených jedál či koláčov, keksov, ale aj zmrzliny či krémov. Pridávajú sa do džemov, olejov či octov. Z čerstvých či sušených kvetov sa robí čaj. Esenciálny olej získavaný z kvetov sa používa podobne. Liečivé využitie: Je významným ukľudňujúcim prostriedkom a používajú sa buď priamo kvety v čaji či kúpeli alebo esenciálny olej z nich získavaný. Je jedným z najbezpečnejších esenciálnych olejov a môže sa používať aj neriedený, napr. na hojenie povrchových rán, popálenín, štípnutí hmyzom či ako protijed proti jedu niektorých hadov. Má silné antiseptické účinky, pôsobí proti kŕčom, plynatosti, je žlčopudný a močopudný, ukľudňuje žalúdok, používa sa proti nervozite a nespavosti.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s dobre odvodnenou, chudobnejšou, piesčitou či kamenistou a vápenitou pôdou, ale znesie akúkoľvek, ak nie je príliš kyslá alebo premokrená. Rastie aj vo výživnej pôde, ale tam má menej esenciálnych olejov.

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolná do -15 °C, krátkodobo aj -20 °C. Po zakorenení silne suchuvzdorná, vetruodolná. Ako prevenciu voči hubovým chorobám opestujeme v dobre odvodnenej pôde a na vzdušnom stanovišti.

Muštová odroda vhodná na výrobu červeného vína.
Stredne silný rast. Strapce sú stredne veľké, podlhovasté, s voľne nasadenými guľatými bobuľami strednej veľkosti a tmavomodrej farby. Dužina je sladká, osviežujúca, lahodná. Vhodný na výrobu červeného vína - chuť intenzívna, plná, s vôňou čiernej ríbezle a čerešní. Dozrieva na prelome septembra - októbra. Slnečné stanovište, stredné polohy, pôda hlinitá, s dostatkom vlahy a živín. Optimálne miesta pre dopestovanie kvalitného hrozna sú západné, juhozápadné svahy s celodenným slnkom a hlboké výživné pôdy. Zimným rezom odstraňujeme vyrodené výhony z minulého roka. Odroda dobre znáša kratší rez. Vysoká odolnosť voči mrazu a chorobám. Samoopelivá odroda. Pôvodom z Nemecaka, r. 1967, kríženec odrôd Diana x Chambourcin.

PÔVOD: Nemecko, Freiburg, Staatliches Weinbauinstitut Freiburg (Štátny vinársky ústav vo Freiburgu), vyšľachtil ho v r. 1982 Norbert Becker ako kríženec odrôd Cabernet Sauvignon x Solaris.

RAST: stredne bujný. Raší skoro, súčasne s Pinot Noir. Odporúčaný je rez na 3-5 očiek na m².

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne krátko pred Pinot Noir.

PLODNOSŤ: je 13,5-16 t/ha pri cukornatosti 20 °NM a kyslosti 7,5-8,5 g/l.

PLODY: strapce sú stredne veľké, menej husté, podlhovasté, s voľne nasadenými bobuľami. Bobule sú stredne veľké, pevné. Šupka je hrubšia, pevná, tmavomodrá. Chuť je sladkokyslá, harmonická (20-24 °NM), korenistá, s výraznou vôňou cabernetov.

DOZRIEVANIE: je skoré, začiatkom až v polovici septembra, (týždeň pred Pinot Noir).

VYUŽITIE: najmä na vína bohaté na farbivá, aromatické, s vyšším obsahom tanínov, s výraznými tónmi lesného ovocia, typovo podobné vínam z Cabernet Sauvignon, obvykle s ešte výraznejšou vôňou. Mladšie vína majú typickú korenitosť, sú vhodné na dlhšie zrenie či barikovanie.

STANOVIŠTE: slnečné, pôda bohatá na živiny. Odroda vhodná aj do okrajových oblastí. Optimálne miesta pre dopestovanie kvalitného hrozna sú západné, juhozápadné svahy s celodenným slnkom a hlboké výživné pôdy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný (do -21 až -25 °C), drevo dobre vyzrieva, je náchylnejší na neskoré jarné mrazy, lebo skoro raší. Je vyššie odolný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola), stredne až vyššie voči múčnatke viniča (Plasmopara viticola) a voči botrytíde (Botrytis cinerea).

PÔVOD: Anglicko, Sawbridgeworth, vypestoval ju Thomas Rivers zo známej škôlky Rivers ako semenáč neznámeho pôvodu, v r. 1895 získala ocenenie britskej Kráľovskej záhradníckej spoločnosti a v r. 1901 ju uviedli na trh.

RAST: slabý až stredne bujný, polovzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: je cudzoopelivá, kvitne skoro. Vhodné opeľovače: Bystrická, Čačanská lepotica, Stanley.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, niekedy mierne striedavá.

PLODY: veľké až veľmi veľké (65-85 g), podlhovasté, nesúmerné. Plodí v zhlukoch. Šupka je pod svetlomodrým osrienením fialová. Dužina je žltozelená až svetložltá, stredne tuhá, stredne až veľmi šťavnatá. Chuť je sladkastá až sladká, lepšia z priaznivých polôh a v dobrej sezóne. Kôstka je veľmi dobre odlučiteľná od dužiny.

DOZRIEVANIE: je neskoré až veľmi neskoré, zároveň s Bystrickou, teda v 1. a 2. dekáde septembra, dozrieva krátko, maximálne týždeň, treba vystihnúť čas zberu, aby plody neprezreli a nezmúčnateli na strome.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie, len do slivkových gulí a buchiet je priveľká.

STANOVIŠTE: slnečné, je náročná na pôdu, vyžaduje hlbokú, úrodnú, zásobenú vlahou. Je vhodná do teplých a chránených stredne teplých polôh s ohľadom na čas dozrievania a náchylnosť na moniliózu pri vysokej hustote plodov.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, tolerantná voči šarke, prejavuje sa len v malej miere na listoch, stredne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa).

PÔVOD: Spojené kráľovstvo, Anglicko, Sawbridgeworth, vyšľachtil ju škôlkar Thomas Rivers ako kríženca odrôd Prince Englebert a Early Prolific. Jej názov v angličtine znie (The) Czar, prvýkrát zarodila v roku 1874 a bola pomenovaná po ruskom cárovi, ktorý v tom istom roku navštívil Anglicko.

 
RAST: v mladosti a najmä v škôlke bujný, neskôr spomaľuje. Vytvára len stredne veľké stromy spočiatku so štíhlymi, vznosnými korunami, ktoré sú ale neskôr guľovité, keďže sa rozkadajú pod váhou plodov. Plodonosné konáriky sú krátke a dosť krehké.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká až nadmerná, pravidelná, v domácich podmienkach je vhodné robiť prebierku.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 20 g), tvarovo nepravidelné, niektoré podlhovasté, iné guľatejšie, ku koncom buď zúžené alebo zaguľatené. Šupka je jemná, kyslá, ťažko sa sťahuje, je krásne osrienená, pod osrienením je čiernomodrá, pri nadmernej úrode a horšom vyzrievaní ostáva červenkastá. Dužina je zelenožltá až žltá, miestami priehľadná, menej šťavnatá. Chuť je dobrá, sladkastá, podobná slivkovej, ale menej výrazná. Kôstka sa od dužiny oddeľuje väčšinou dobre, len pri veľkých úrodách a horšom dozrievaní horšie. Je to sliva.

 
DOZRIEVANIE: skoré, v 1. polovici augusta, niekedy naraz, inokedy postupne, zbiera sa prebierkou.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, na spracovanie tam, kde nevadí kyslejšia chuť šupky, teda napr. do džemov a lekvárov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, kvôli vysokej plodosti uprednostňujeme úrodné hlinité a primerane vlhké pôdy, v suchšej pôde stromy predčasne starnú a plody sú horšej kvality. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvete. Je stredne tolerantná voči šarke, teda prejavuje sa len na listoch.

PÔVOD: Valtice, ČR, r. 2004.

 
RAST: bujný rast, tvorí otvorenú, stredne hustú a vzpriamenú až rozložitú korunu.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne skoro.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá, stredne veľká až veľká, a pravidelná.

 
PLODY: veľké plody vajcovitého tvaru, nesúmerné, s oranžovou šupkou s červeným rozmytým líčkom. Dužina je svetlooranžová, stredne tuhá, rozplývavá, stredne až veľmi šťavnatá, dobre oddeliteľná od kôstky, iba ojedinele môže ostávať na rebrách, chuťovo vyvážená, veľmi dobrá, sladká s mierne kyslastou príchuťou, dobre aromatická a pikantná.

 
DOZRIEVANIE: v prvej polovici júla, približne 3 týždne pred odrodou Velkopavlovická.
VYUŽITIE: priamy konzum, konzerváciu.

 
STANOVIŠTE: pred vetrom chránené a slnečné stanovište, priepustná pôda v teplých a stredne teplých oblastiach.

 
ODOLNOSŤ: stredná odolnosť voči mrazu, citlivejšie sú puky na hlboké zimné mrazy a najmä na striedanie teplôt v zime, stredná odolnosť voči pukaniu plodov a monilióze.

PÔVOD: Nemecko, Geisenheim, výskumný ústav, v r. 1884 ju vyšľachtil pomológ Rudolf Goethe z voľného opelenia Parmény zlatej zimnej, prvé plody niesla v roku 1894. Synonymá: Geheimrat Wesener, Tajný rada Wesener.

RAST: bujný, vzpriamený rast v mladosti, neskôr vytvára rozložitejšiu, neskôr až previsnutú korunu.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá s obojpohlavnými kvetmi rozkvitajúcimi stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače napr.: Berlepschova reneta, Braeburn, Coxova reneta, Golden Delicious, Kandil Sinap, Londýnske, Ontario, Orleánska reneta, Šampanská reneta, Viliamovo.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká až nižšia, pravidelná.

PLODY: veľké, tvarovo variabilné od plocho guľovitých až po súdkovité. Šupka je tenká, hladká, neskôr mastná, žltá s pruhovaným červeným líčkom, s nápadnými lenticelami a často mramorovo pokrytá hrdzou. Je to tzv. kožovka. Dužina je žltobiela, jemná, tuhá, veľmi šťavnatá, chuť výrazne kyslejšia.

DOZRIEVANIE: zber v septembri, konzumne dozrieva v októbri, vydrží do januára až februára.

VYUŽITIE: plody na priamy konzum, muštovanie, pečenie a výrobu výživ.

STANOVIŠTE: slnečné, je nenáročná na pôdu, ale neznáša príliš ťažké pôdy. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Je stredne odolná voči chrastavitosti a múčnatke.

PÔVOD: Ukrajina, v Ukrajinskej Národnej Botanickej Záhrade M.M. Gryška v Kyjeve, mutácia odrody Lukjanovskij, prvý krát rodil 1981.

RAST: stredne silný, vzpriamený rast. Kompaktný a hustý ker so zaoblenou korunou. Zle sa opeľuje so Ljukanovskim (Svetljačok je jeho mutáciou).

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, obojpohlavný, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne vo februári až marci. Na opelenie potrebuje inú odrodu drieňa.

PLODNOSŤ: vysoká a spoľahlivá, 15-ročný krík urodí 40-45 kg.

PLODY: veľké až veľmi veľké plody (priemerne 6,5-10 g) fľaškovitého tvaru a tmavočervenej farby. Dužina je tmavočervená, aromatická, šťavnatá, výborná, sladkokyselkavá, s obsahom cukru 9,7-11 %, nízkym obsahom kyselín (1,6 %) a veľmi vysokým obsahom vitamínu C (150 mg/100 g). Kôstka je v porovnaní s plodom malá (len 8,9-9,3 % hmotnosti plodu), zle sa oddeľuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 2. polovici augusta až začiatkom septembra. Zrelé plody držia na kríku 2-3 týždne, odkiaľ ich možno priamo konzumovať, nepadajú hneď po dozretí. Uskladnené vydržia 3-4 týždne.

VYUŽITIE: Vhodný na priamy konzum aj na spracovanie, napr. na želé, džem, ovocné šťavy, sirupy, kompóty, destiláty, kandizované ovocie, nakladanie nezrelých plodov ako nepravých olív.

STANOVIŠTE: nenáročný na pestovanie. Preferuje slnečné miesta s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve aj kvete, odolný voči chorobám, po dobrom zakorenení dobre odolný voči suchu.

PÔVOD: Poľsko, náhodný semenáč nájdený v zámockom parku Józefom Paczoskim

RAST: stredne bujný rast a rozložitý habitus, dorastá do výšky 6 m.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, obojpohlavný, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne vo februári až marci. Na opelenie potrebuje inú odrodu drieňa.

PLODNOSŤ:

PLODY: stredne veľké (priemerne 2,9 g, 2,6 cm), predĺžené hruškovité až fľaškovité, červené, príjemne sladkokyslé s vysokým obsahom cukru (12 %) a stredným obsahom kyselín (2,7 %). Kôstka je v pomere k hmotnosti plodu veľká (14 %) a zle sa oddeľuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: neskoré, v septembri.

VYUŽITIE: Vhodný na priamy konzum aj na spracovanie, napr. na želé, džem, ovocné šťavy, sirupy, kompóty, destiláty, kandizované ovocie, nakladanie nezrelých plodov ako nepravých olív.

STANOVIŠTE: nenáročný na pestovanie. Preferuje slnečné miesta s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve aj kvete, odolný voči chorobám, po dobrom zakorenení dobre odolný voči suchu.

PÔVOD: Kultivar ‘Cerise Queen’ patrí medzi staršie záhradnícke selekcie druhu Achillea millefolium a v okrasnom záhradníctve je známy približne od polovice 20. storočia. Presný šľachtiteľ alebo škôlka, ktorá kultivar uviedla na trh, nie sú spoľahlivo zdokumentované - často sa uvádza ako selekcia európskeho (pravdepodobne nemeckého) pôvodu. 

RAST: vzpriamený, kompaktný, dorastá do výšky 60 - 80 cm cm a šírky 30-50 cm. Je to krátkoveká trvalka prezimujúca v podzemku. Má aromatické, matne sivozelené až strieborné a jemne vykrajované listy, ktoré tvarom pripomínajú papradie. Stonky s okolíkmi kvetov sú pevné.

OPEĽOVACIE POMERY: pravdepodobne ako hybrid sterilný, hoci atraktívny pre opeľovačov, s obojpohlavnými, aromatickými, sýto-ružovými až purpurovo-ružovými kvetmi usporiadanými do veľkých okolíkov, širokých až 20 cm a kvitnúcich počas dlhého obdobia od júna do septembra.

PLODNOSŤ: zrejme žiadna, rozmnožuje sa vegetatívne odnožujúcimi podzemkami.

PLODY: zrejme žiadne.

DOZRIEVANIE: netvorí plody.

VYUŽITIE: ako veľmi okrasná trvalka do zmiešaných trvalkových záhonov v menších a väčších záhradách, parkoch a v mestskej výsadbe, buď samotný alebo lepšie v skupine 3 rastlín tej istej odrody (5-7 rastlín/m2). Krásne kontrastuje s bielymi či žlto sfarbenými druhmi: rebríčkom Coronation Gold, bielou levanduľou Alba, šalviami, yzopom lekárskym Albus,...atď. Dopĺňa sa pekne aj s ľaliovkou Stella de Oro. Zároveň je lákadlom pre opeľovačov vrátane pestríc. Tuhé, pevné stonky so súkvetiami sú cenené na rez do vázy za čerstva aj na sušenie. Podobne ako iné druhy rebríčka má kvitnúca vňať aj liečivé účinky: zastavuje krvácanie, zmierňuje bolesť, má protizápalové a antiseptické účinky.

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje dostatočne odvodnenú pôdu najmä kvôli prezimovaniu, zvláda aj suchšiu, menej výživnú, štrkovitú pôdu, v príliš vlhkej a výživnej pôde či v polotieni sa trsy môžu rozklesnúť. Vhodný do teplých, stredne teplých aj chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný do -34 °C až -40 °C, ale potrebuje suchšiu pôdu na úspešné prezimovanie, odolný voči väčšine chorôb a škodcov, niekedy môže trpieť múčnatkou a voškami. Zajace ani vysoká zver ho nepoškodzujú.

PÔVOD: pôvodne len v horách centrálnej časti Balkánskeho polostrova, v Macedónsku, severnom Grécku, Bulharsku, Albánsku. V Albánsku pravdepodobne už pôvodné populácie tohto druhu zanikli. V 2. pol. 16. storočia sa dostal do Istanbulu a odtiaľ ho zaslali botanikovi Clusiovi do Viedne. Najmä počas 17. storočia sa dostal do zámockých parkov, alejí, záhradných reštaurácií. Dnes je rozšírený skoro po celej Európe okrem severných častí, sekundárne aj v miernom pásme Severnej Ameriky, v Ázii na Ďalekom východe a na Novom Zélande.

 
RAST: rýchly, v dospelosti dosiahne 15 až 30 m, korunu má mohutnú, guľovitú, v staršom veku s previsnutými konármi. Borka je hladká, vekom drsnie a čiastočne sa odlupuje v malých šupinách. Puky sú silne lepkavé, červenohnedé. Dlaňovito zložené listy bývajú päťpočetné až sedempočetné na (až 27 cm) dlhej stopke, na okraji nepravidelně dvojito pilovité, sviežo zelené, lysé. Jazva po opadnutí listu sa nápadne podobá na konské kopyto, z toho pohchádza aj jeho druhové meno.

 
OPEĽOVACIE POMERY: kvety sú obojpohlavné, usporiadané až po 90 kusoch do vzpriamených kužeľovitých strapcov, ktoré pripomínajú sviečku. Kvitnú počas mája a sú opeľované aj hmyzom aj vetrom.

 
PLODNOSŤ: neskorá (20 rokov po výseve, cca. 16-17 rokov po výsadbe), vysoká, pravidelná.

 
PLODY: zelené guľovité ostnaté tobolky s tmavohnedými semenami veľkými 1 až 3 cm.

 
DOZRIEVANIE: obvykle počas októbra.

 
VYUŽITIE: významná medonosná, parková a alejová drevina. Plody sa používajú na výrobu mastí, balzamov či gélov proti kŕčovým žilám.

 
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, preferuje hlboké a humózne pôdy, ale znesie aj horšie. S výnimkou horských oblastí sa dá u nás pestovať všade.

 
ODOLNOSŤ: toleruje exponované lokality a znečistenie ovzdušia. Je veľmi mrazuodolný v dreve (do -29 °C až -34 °C), ale mladé výhony môžu poškodiť neskoré jarné mrazy. Od konca 20. storočia ho napáda ploskáčik pagaštanovitý (Cameraria ohridella), ktorý spôsobuje tvorbu veľkých zaschnutých škvŕn na listoch, prípadne ich predčasný opad.