12% DPH

PÔVOD: z Bosny a Srbska, v malom areáli na strednom a hornom toku rieky Driny. Tam ho v roku 1875 objavil prof. Pančić a zozbierané semená rozoslal do európskych botanických záhrad. Vo svojej domovine rastie na vápenatých severných svahoch v nadmorských výškach od 800 do 1500 m, spoločne napríklad s bukmi, smrekom obyčajným, jedľou bielou a borovicou čiernou. V Srbsku je zákonom chránený.

RAST: rýchly, dosahuje výšku 25-30 m, šírku 5 m, má úzku stĺpovitú korunu. Konáre sú krátke, dolné sú sklonené. Borka je sivohnedá, odlupujúca sa okrúhlymi šupinami. Púčiky sú červenohnedé bez živice. Ihlice sú dlhé 5–20 mm, široké 1–2 mm, nápadne sploštené, tupo špicaté, s kratučkou nasadenou špičkou, na líci tmavozelené lesklé, na rube s 2 širokými bielymi pásikmi. Ihličie vetvičku husto obrastá.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, silne cudzoopelivý, vetrom opelivý. Kvitne v apríli až máji. Samčie šištice sú svetločervené, samičie purpurové.

PLODNOSŤ: na ihličnan relatívne skorá.

PLODY: Šišky po 2–5 ks na vetvičkách, dlhé 3–6 cm, najskôr modrasté či fialovopurpurové, neskôr škoricovohnedé. Okraj semenných šupín je vlnkovito zúbkatý. Drobné semená majú krídlo dlhé 8 mm.

DOZRIEVANIE: od októbra do novembra.

VYUŽITIE: Jedna z najvyhľadávanejších parkových drevín. Svojím úzkym vzrastom sa hodí aj do záhrad. Dobre znáša aj mestské prostredie. Mladé samčie šištice ešte pred dozretím peľu a otvorením sú jedlé surové alebo uvarené. Používajú sa aj na dochutenie jedál, ktorým dávajú kyslú živičnú príchuť. Jedlé sú aj tepelne upravené nezrelé samčie šišky. Ich srdce je po opražení sladké a podobné sirupu. Jedlé sú aj surové semienka, ale sú príliš malé na očistenie. Mladé výhonky bohaté na vitamín C sa dajú jesť surové, naložiť do medu, sirupu či octu alebo použiť na čaj.

STANOVIŠTE: slnečné, kľudne aj chladnejšie. Nemá zvláštne nároky na reakciu pôdy, znáša kyslú s pH od 4 do 6, ale vo svojej domovine aj inde sa mu výborne darí aj na vápenitej pôde. Dobre znáša aj studené, vlhké pôdy či plytké pôdy, na plytkých ale nebýva dosť vetruodolný.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve (do -29 °C až -34 °C) aj v mladých výhonoch, keďže tie sa spod ochranných šupín uvoľňujú dosť neskoro v rámci roka, vhodný aj do mrazových kotlín.

Opadavý ker/ strom s hustou, nepravidelnou korunou dorastajúci do 10-12 m. Kvitne v marci až apríli, jahňady sú elipsovité, samčie žlté, samičie zelenavé. Ker má rozsiahly a dobre rozvinutý koreňový systém. Plod tvorí tobolka s páperistou nažkou. Semienko dozrieva v apríli až máji. Svetlomilná, nenáročná na pôdu. Dobre znáša i suchšie obdobia a výkyvy teplôt. Na Slovensku sa vyskytuje od nížin až do hôr (do 1700 m.n.m.). Často osídľuje rúbaniská, výmole, okraje lesov. Významná pre včelárov aj ako krajinotvorný prvok. Dôležitú úlohu zohráva pri obnove krajiny - je schopná tolerovať aj znečistené pôdy a viazať ťažké kovy.

PÔVOD: veľká časť Európy a Ázie, vystupuje vysoko na sever, v Škandinávii až po 71° s. z. šírky a na východ zasahuje až po povodie rieky Leny. Na Slovensku rastie hlavne vo vyšších polohách od 700 do 1670 m n. m., v ČR od nížin až po hory. V nižších polohách rastie na močariskách a rašeliniskách, v horských polohách väčšinou v pásme kosodreviny.

RAST: bujný, je to opadavý strom dorastajúci do výšky 20–25 m a šírky 10 m, ale niekedy v extrémnych polohách rastie ako ker. Koruna je vajcovitá, konáre - na rozdiel od brezy previsnutej - sú vzpriamené pod ostrým uhlom, teda neprevísajú. Borka je biela, hladká aj vo vyššom veku, odlupuje sa v priečnych plátoch. Listy sú široko vajcovité až okrúhlasté, po okraji jednoducho pílkaté, mladé plstnaté, neskôr z vrchu lysejúce a chĺpky ostávajú len na rube na žilkách.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, čiastočne samoopelivá, vetrom opelivá, kvety sú rôznopohlavné, samčie jahňady sa zakladajú už na jeseň, v čase kvitnutia sú 30–60 mm dlhé, previsnuté, samičie jahňady sú vzpriamené, 10–15 cm dlhé. Kvitne od marca do apríla.

PLODNOSŤ: neskorá (vo veku 10-15 rokov v zápoji, skôr pri solitéroch v parku apod.), veľmi vysoká počas semenných rokov, ktoré sú každých 2-4 rokov, v medzičase nižšia.

PLODY: krídlaté nažky (1–2 mm), krídelko je široké ako nažka, nažky sú usporiadané do šišticovitého súplodia.

DOZRIEVANIE: podľa lokality v júli až v septembri, neskôr než plody brezy previsnutej v rovnakej lokalite.

VYUŽITIE: strom je vhodný ako pioniersky druh na výsadbu do podmáčaných plôch, na spevnenie brehov, do parkov a väčších záhrad s dostatočne vlhkou pôdou, k vodným prvkom. Vytvára priaznivé ekologické podmienky pre ostatné rastliny a svojimi opadnutými listami tiež zabezpečuje zvýšenie mikrobiálnej aktivity. Liečivé využitie: Mladé listy a puky sa využívajú vo forme čaju močopudne, na bezpečné rozpustenie obličkových kameňov, proti dne a reumatizmu, znižujú cholesterol, esenciálny olej získaný z vnútornej kôry na rôzne kožné problémy (najmä na ekzémy a psoriázu) či vracajúcu sa horúčku. Kulinárne využitie: Na jar sa zo starších stromov môže získavať navŕtaním kmeňa v primeranom množstve miazga, teda tzv. brezová voda, ktorá sa môže ďalej povariť na sirup alebo sa z nej robí aj pivo. Technické využitie: Drevo je mäkké a ľahké a používa sa najmä na výrobu papiera a ako palivové, ale aj v rezbárstve či výrobe hračiek. Kôra sa používala na výrobu nádob, kanoe či došiek na strechu. Mladé konáriky sa dajú použiť na výrobu metiel. Z dreva sa získava veľmi kvalitné drevné uhlie použiteľné ako umelecký uhlík.

STANOVIŠTE: slnečné, je výrazne svetlomilná. Môže rásť v ílovitých, hlinitých aj piesočnatých pôdach, ale je náročná na pôdnu vlhkosť, neznáša suché pôdy.

ODOLNOSŤ: je veľmi silne mrazuodolná v dreve do - 40 °C až -45,6 °C, znáša veľké výkyvy teplôt. Je silne odolná voči zamokreniu pôdy aj krátkodobému zaplaveniu, toleruje aj zasolenie pôdy posypovou soľou.

PÔVOD: Nemecko, Guben an der Neiße, nájdená ako náhodný semenáč pánom Droganom.

RAST: stredne bujný až bujný rast. Vytvára stredne veľké stromy s vyššími, guľovitými, redšími, guľovitými korunami.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne neskoro. Vhodné opeľovače: Napoleonova, Hedelfingenská.

PLODNOSŤ: skorá a pravidelná.

PLODY: stredne veľké (4,8-5,6 g), srdcovité, najširšie v strede. Šupka sa nápadne leskne, je svetložltej voskovej farby, na slnečnej strane aj trochu červenkastá, je pevná a dá sa stiahnuť. Dužina je stredne tuhá, šťavnatá, sladkej chuti. Pravdepodobne vďaka žltej farbe sú plody oveľa menej napádané vtákmi.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 4. čerešňovom týždni, teda v 1. polovici júla. Plody už napáda vrtivka čerešňová, teda bývajú červivé.

VYUŽITIE: Vhodná na priamy konzum, kuchynské spracovanie, konzervovanie.

STANOVIŠTE: slnečné, nemá špeciálne požiadavky na pôdu, ale nie je vhodná len ťažká ílovitá a premokrená. Vhodná aj do vyšších polôh. Celkovo nenáročná odroda.

ODOLNOSŤ: odolná voči mrazu v dreve aj kvete, odolnejšia voči monilióze, ale za prílišného vlhka praská a hnije.

PÔVOD: Rakúsko, Klosterneuburg, Lehr- und Forschungszentrum für Wein- und Obstbau Klosterneuburg, vyšľachtená v roku 1978 ako medzidruhový kríženec obsahujúci v rodokmeni druhy Vitis vinifera, Vitis aestivalis, Vitis cinerea a Vitis rupestris, konkrétne je to kríženec odrôd Rizling rýnsky x Freiburg 589-54, ktorý je zas krížencom Seyve Villard 12 481 x (Rulandské šedé x Chrupka biela). Synonymá: Klosterneuburg 1680, KLBG 1680-3R/19.

RAST: je bujný až veľmi bujný s hustým olistením a vysokou intenzitou rastu zálistkov. Preto je náročnejší na zelené práce, teda najmä vylamovanie zálistkov v zóne strapcov. Pri odlisťovaní sa odstraňujú len 1-2 listy, aby bobule neboli náhle exponované voči priamemu slnečnému žiareniu a vysokým teplotám, ktoré by mohli spôsobiť ich poškodenie. Listy sú veľké, troj- až päťlaločné s plytkým až stredne hlbokým vykrajovaním. Odporúčané zaťaženie je 4-6 očiek na m2.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, s obojpohlavnými kvetmi.

PLODNOSŤ: vysoká, pre dosiahnutie kvality plodov je potrebná ich prebierka.

PLODY: strapce sú stredne veľké až veľké, kužeľovité. Bobule sú malé, oválne. Šupka je žltozelená až žltá, na slnečnej strane niekedy s jemným ružovkastým či oranžovým nádychom. Chuť je aromatická, korenistá. 

DOZRIEVANIE: je neskoré, v 2. polovici októbra.

VYUŽITIE: najmä na výrobu ekologických odrodových bielych vín s plnou chuťou a osviežujúcou kyselinkou.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, najlepšie južné svahy. Znesie aj suchšiu pôdu, ale extrémne či dlhodobo suchá sa negatívne prejaví na kvalite bobúľ a vína. Preferuje hlinitopiesočnatú či piesočnatohlinitú pôdu, nevyhovujú mu hlboké a vlhké pôdy. Je vhodný najmä do teplých polôh pre pestovanie viniča.

ODOLNOSŤ: je dobre až veľmi dobre mrazuodolný v dreve a pukoch počas zimy. Je veľmi dobre odolný voči plesni viničovej - perenospóre (Plasmopara viticola) a múčnatke viniča (Erysiphe necator), dobre odolný voči botrytíde (Botrytis cinerea). Netrpí spŕchaním súkvetí ani abiotickým vädnutím strapcov.

PÔVOD: Spojené kráľovstvo, vyšľachtila ho v r. 1952 pani Pole z Lye End Nursery a pomenovala ho na počesť korunovácie kráľovnej Alžbety II. Považuje sa za medzidruhového kríženca medzi rebríčkom túžobníkovým Achillea filipendulina a rebríčkom Achillea clypeolata.

RAST: vzpriamený, kompaktný, dorastá do výšky 50-100 cm a šírky 40-60 cm. Je to krátkoveká trvalka prezimujúca v podzemku. Má aromatické, matne sivozelené až strieborné a jemne vykrajované listy, ktoré tvarom pripomínajú papradie. Stonky s okolíkmi kvetov sú pevné.

OPEĽOVACIE POMERY: pravdepodobne ako hybrid sterilný, hoci atraktívny pre opeľovačov, s obojpohlavnými, aromatickými, zlatožltými kvetmi usporiadanými do veľkých okolíkov, širokých až 10 cm a kvitnúcich počas dlhého obdobia od júna do septembra.

PLODNOSŤ: zrejme žiadna, rozmnožuje sa vegetatívne odnožujúcimi podzemkami.

PLODY: zrejme žiadne.

DOZRIEVANIE: netvorí plody.

VYUŽITIE: ako veľmi okrasná trvalka do zmiešaných trvalkových záhonov v menších a väčších záhradách, parkoch a v mestskej výsadbe, buď samotný alebo lepšie v skupine 3 rastlín tej istej odrody (5-7 rastlín/m2). Krásne kontrastuje s fialovo či modro sfarbenými druhmi: kocúrnikom, levanduľami, šalviami, yzopom lekárskym, zvončekom Sarastro. Dopĺňa sa pekne aj s rebríčkom obyčajným Paprika alebo s ľaliovkou Stella de Oro. Zároveň je lákadlom pre opeľovačov vrátane pestríc. Tuhé, pevné stonky so súkvetiami sú cenené na rez do vázy za čerstva aj na sušenie. Podobne ako iné druhy rebríčka má kvitnúca vňať aj liečivé účinky: zastavuje krvácanie, zmierňuje bolesť, má protizápalové a antiseptické účinky.

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje dostatočne odvodnenú pôdu najmä kvôli prezimovaniu, zvláda aj suchšiu, menej výživnú, štrkovitú pôdu, v príliš vlhkej a výživnej pôde či v polotieni sa trsy môžu rozklesnúť. Vhodný do teplých, stredne teplých aj chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný do -34 °C až -40 °C, ale potrebuje suchšiu pôdu na úspešné prezimovanie, odolný voči väčšine chorôb a škodcov, niekedy môže trpieť múčnatkou a voškami. Zajace ani vysoká zver ho nepoškodzujú.

PÔVOD: Európa až po západnú Sibír a Strednú Áziu, Predná Ázia a SZ Afriky.

RAST: bujný rast, vytvára stromy vysoké 25 m a široké 10 m.

OPEĽOVACIE POMERY: dvojdomá, tvorí samčie a samičie stromy, kvety sú opeľované hmyzom. Významý zdroj peľu pre hmyz v apríli a máji.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká.
PLODY: tobolky.

DOZRIEVANIE: po 5 týždňoch od oplodnenia.

VYUŽITIE: ikonická drevina vodných plôch a tokov, kde spevňuje brehy. Strom je hostiteľom vyše 200 hmyzích druhov, okrem iného je významnou potravou pre mnohé húsenice motýľov. Minuloročné výhony sa používajú v košikárstve. Liečivé využitie: vŕbová kôra sa používa vnútorne proti horúčkam, reumatizmu a neuralgiám. Drevo sa používa na výrobu rúčok a násad, ale aj drevného uhlia na vnútorné použitie pri hnačkách apod.

STANOVIŠTE: neznáša zatienenie, vyžaduje slnečné stanovište. Preferuje hlboké, piesočnato-hlinité až hlinité, na živiny bohaté pôdy, ale znesie aj chudobnejšie pôdy. Je súčasťou lužných lesov, brehových porastov, neodmysliteľne patrí k vodným plochám aj tokom.

ODOLNOSŤ: silno mrazuodolná, znáša dlhotrvajúce záplavy, znečistenie ovzdušia.

PÔVOD: S Amerika, územie Pennsylvánie, Nebrasky, Texasu a Missouri. V Európe sa prvýkrát objavila okolo roku 1700, je pomenovaná po botanikovi Johannovi Gottliebovi Gleditschovi. Beztŕnny variant sa prirodzene vyskytuje v pôvodnom území a ďalej sa množí.

RAST: stredne bujný. Je to strom s riedkou korunou, dorastá do výšky 20–30 m a šírky 15 m. Borka je tmavošedá, neskôr sa plátkovito odlupuje. Na rozdiel od pôvodného tŕnitého druhu sa na kmeni a starších konároch netvoria tŕne, ktoré bývajú v tŕnitom druhu jednoduché až trojdielne, lesklé, hnedé a veľké. Listy sú striedavé, jeden až dvakrát párnoperovité. Jednotlivé svetlozelené lístky sú buď celokrajné alebo jemne vrúbkované.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, hmyzom opelivá. Jedna rastlina tvorí obojpohlavné aj jednopohlavné kvety. Žltozelené kvety v krátkých, cca. 5 cm dlhých, vzpriamených strapcoch sa objavujú pred rašením listov alebo aj trochu neskôr, najčastejšie v júni.

PLODNOSŤ: stredne skorá, do 5-7 rokov po výsadbe pri jednotlivých stromoch, okolo 10. roku v zápoji. Je pravidelná a vysoká.

PLODY: sploštené tmavé struky, dlhé 20-45 cm a hrubé až 2,5 cm. Obsahujú oválne semená dlhé asi 8-20 mm.

DOZRIEVANIE: v októbri a ostávajú na strome až do jari.

VYUŽITIE: ako okrasný strom najmä do parkov a alejí v mestách. Vo svojej domovine pomáha predchádzať erózii, používa sa ako vetrolam či v agrolesníctve ako krmivo pre dobytok. Semená sú jedlé aj pre ľudí, mladé chutia surové ako hrášok, dajú sa aj tepelne upravovať, môžu obsahovať až 30 % cukru. Pražené semená sa dajú použiť ako náhrada kávy. Dužina mladých, krehkých strukov je sladká a dá sa jesť zasurova, použiť na prípravu nápojov alebo z nej získať cukor, neskôr pri dozrievaní zhorkne. Drevo je tvrdé a príležitostne sa používa na výrobu nábytku či v rezbárstve.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň. Je veľmi prispôsobivá z hľadiska pôdy, optimálne rastie v úrodných, vlhkých, nivných či vápenitých pôdach, ale znesie širokú škálu pôd od piesočnatých cez hlinité až po ílovité, kyslé aj zásadité a aj suchšie pôdy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná do -28,9 °C až -34,4 °C. Znesie aj utužené pôdy, sucho, mestské prostredie, zasolenie pôdy, znečistenie ovzdušia a krátkodobé zaplavenie.

PÔVOD: od Európy až po Áziu, najčastejšie v lužných lesoch, pozdĺž tokov a na vlhkých humóznych pôdach.

RAST: bujný, dosahuje výšku 10 - 15 m a šírku 8 m. Listnatý opadavý strom, ktorý rastie vzpriamene, často ako viackmenný ker. Kôra je červenohnedá až sivá s tmavosivou, plytko rozpukanou borkou. Jednoduché, podlhovasté listy sú po okrajoch jemne pílkovité s ostrým hrotom.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, cudzoopelivá, hmyzom opelivá. Atraktívne biele kvety sú zoskupené v strapcoch dlhých 8-15 cm, kvitnú v apríli až máji a sú výrazne aromatické.

PLODNOSŤ:

PLODY: guľovité, lesklé, čierne kôstkovice (veľké 5-7 mm) s trpkou a šťavnatou dužinou usporiadané v prevísajúcich strapcoch. Kôstka je žltá, guľovitá, ryhovaná.
DOZRIEVANIE: v júli až auguste.

VYUŽITIE: Vhodná ako okrasná parková drevina najmä vo vlhkejších, nivných oblastiach pri vodných tokoch či vodných plochách. Drevo vonia po horkých mandliach a používa sa v rezbárstve na výrobu drobných predmetov či v stolárstve na výrobu nábytku. Plody sa dajú použiť na výrobu džemu, zasurova sú väčšinou príliš horké. Z listov sa dá získať zelené farbivo, z plodov zelené až šedé.

STANOVIŠTE: V mladosti znáša i tienisté stanovište, neskôr vyžaduje viac svetla a viac priestoru, aby viac rodila. Vo všeobecnosti nenáročná na pestovanie, len nemá rada veľmi veterné polohy a veľmi vápenité pôdy, hoci nejaký vápnik v pôde znesie.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná do -34 až -40 °C. Dobre odolná voči chorobám a škodcom.

PÔVOD: Nemecko, okolie Osnabrücku v Dolnom Sasku, neznámy pôvod, zrejme už koncom 18. storočia, prvýkrát popísaná v roku 1802 Johannom Ludwigom Christom, počas 19. storočia jedna z najpestovanejších odrôd v Nemecku.

RAST: spočiatku silný, neskôr slabší rast, vytvára vysoko guľovitú a dobre rozvetvenú korunu.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro. Má veľmi dekoratívne, tmavoružové kvety. Je zlým opeľovačom (triploid). Vhodné opeľovače napr.: Parména zlatá zimná, Coxova reneta.

PLODNOSŤ: stredná, striedavá, plody majú tendenciu predčasne opadávať.

PLODY: stredne veľké plody (priemerne 5,2 cm výška, 7,2 cm šírka, až 150 g), s pootvoreným kalichom. Šupka je drsná, suchá, základná zelená až zelenožltá farba je pokrytá tmavočervenou hrdzou a mramorovaním. Je to tzv. kožovka. Dužina je zelenkavobiela, šťavnatá, chuť výrazná, veľmi príjemná, sladkokyslá, korenistá, renetová.

DOZRIEVANIE: koncom októbra, dozrievanie v novembri, skladovateľnosť do marca, treba ich skladovať v dostatočne vlhkom prostredí, inak vädnú.

VYUŽITIE: výborné dezertné jablko, vhodné na priamy konzum i ďalšie spracovanie, najmä na mušty, cider, do koláčov, na výživu. Po rozkrojení dužina rýchle hnedne.

STANOVIŠTE: slnečné, otvorené, dobre odvodnená, ale dostatočne vlhká, najlepšie hlinitá pôda, neznáša príliš suché pôdy, ale ani ťažké, ílovité pôdy, trpí na nich rakovinou. Vhodná najmä do stredných polôh. Veľmi neskoro na jeseň jej vyzrievajú letorasty a ukončuje vegetáciu, listy zostávajú na letorastoch až do zimy.

ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná, stredne odolná voči chrastavitosti, náchylná na múčnatku, bakteriálnu spálu a v príliš vlhkej pôde na rakovinu. Neznáša postrek meďnatými prostriedkami.

PÔVOD: Francúzsko, našiel ju ako náhodný semenáč M. Olivier v Anger, v roku 1870 uvedená na trh.

 
RAST: na začiatku bujný, vzpriamený rast, koruna prirodzene široká až vysoko pyramídovitá, neskôr pri nástupe do plodnosti rast slabne, bohatý, krátky plodonosný obrast. Vyžaduje kvalitný rez.

 
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne stredne skoro, dlho, kvety dobre mrazuodolné, dobre opeľuje iné odrody. Vhodné opeľovače: BlumenbachovaBlumenbachova, Krivica, Clappova, Hardyho maslovka, Parížanka.

 
PLODNOSŤ: skorá - do 5 rokov po výsadbe, veľmi vysoká a pravidelná, neskôr často preplodzuje, niekedy je potrebná prebierka.

 
PLODY: veľké až veľmi veľké, baňaté, hruškovité až zvoncovité, väčšinou veľmi pravidelné, čiastočne mierne rebrované alebo vypuklé, smerom k stopke sa viac alebo menej zužujúce. Šupka tenká a jemná, chúlostivá na otlačenie najmä v plnej zrelosti, prevažne hladká, mierne lesklá až trochu mastná, zelená až zelenožltá, na slnečnej strane sa zriedkavo objavuje oranžové alebo svetlohnedočervené líčko, len veľmi zriedkavo hrdzavé. Dužina žltobiela, pod šupkou niekedy zelenkavá, v priaznivých pôdnych podmienkach maslovitá, rozplývavá, veľmi šťavnatá, niekedy okolo jaderníku mierne kamienkovitá. Chuť je sladká, mierne kyselkavá, viac alebo menej korenistá.

 
DOZRIEVANIE: zber od konca septembra do polovice októbra, čo najneskôr. Konzumná zrelosť: od decembra po január až február, počas skladovania šupka mierne zhnedne.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, výroba kompótov, lekvárov, muštov.

 
STANOVIŠTE: teplé, chránené pred vetrom, vo vinohradníckych oblastiach, v chladnejších polohách majú plody repovitú chuť. Relatívne nízke nároky na kvalitu pôdy, ale najviac prosperuje v priepustných pôdach bohatých na humus a živiny, dobre zásobených vodou.

 
ODOLNOSŤ: na vlhkých uzavretých polohách náchylná na chrastavitosť, v príliš mokrých pôdach na chlorózu, inak zdravá. Menej mrazuodolná.

PÔVOD: Stredomorie, pestuje sa v mnohých oblastiach sveta, v niektorých aj splaňuje (napr. Makaronézia, južná časť Severnej Ameriky).

 
RAST: stredne rýchly. Je to stálozelený poloker, vysoký 40–200 cm, aromatický, bohato vetvený, s husto olistenými vetvami. Listy sú protistojné, bez stopky, čiarkovité, na rube bielo chlpaté, veľmi aromatické.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, s obojpohlavnými kvetmi, hmyzom opelivý, kvitne opakovane počas roka, od februára v teplejších oblastiach až po október. Kvety majú hluchavkovitý tvar a sú bledomodré a veľmi voňavé.

 
PLODNOSŤ: skorá, pravidelná.

 
PLODY: tvrdky obsahujúce semená.

 
DOZRIEVANIE: od augusta do októbra.

 
VYUŽITIE: veľmi aromatická drevnatá, medonosná a veľmi okrasná bylinka používaná kulinárne aj pre liečivé účinky. Kulinárne využitie: mladé výhonky, listy a kvety sa jedia surové aj tepelne spracované, čerstvé či sušené, nakrájané nadrobno alebo ako vetvičky, ktoré sa po dovarení odstránia. Listy majú veľmi výraznú, horkastú a živičnú chuť, kvety sú o čosi jemnejšie. Používajú sa pri ochucovaní polievok, dusených, pečených a grilovaných jedál, ale aj keksov, džemov či želé. Robí sa z nich aj voňavý čaj. Liečivé využitie: listy, mladé výhonky aj kvety sa používajú v podobe čaju vnútorne aj externe. Pôsobia antisepticky a protizápalovo. Obsahujú aj flavonoid diosmín, ktorý je účinnejší než rutín pri znižovaní lámavosti krvných vlásočníc, flavonoid rozmarol je zas silným antioxidantom. Celá rastlina pôsobí aj proti kŕčom a plynatosti, podporuje správnu činnosť srdca a krvný obeh, dobré trávenie a vylučovanie žlče. Je potopudná a ukľudňuje, no zároveň pôsobí povzbudzujúco. Externe sa používa do kúpeľov na podporu krvného obehu a prekrvenia končatín či pri reume. Voda destilovaná z kvetov sa používa na výplachy očí. Nesmie sa užívať počas tehotenstva v terapeutických dávkach, lebo stimuluje maternicu. Ako jedna z mála byliniek zvyšuje krvný tlak. Podobne sa používa aj éterický olej získavaný destiláciou listov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, s ľahkou, suchšou, dobre priepustnou pôdou, preferuje mierne vápenitú.

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolný do -10 °C až -15 °C pri vzraste aspoň 40 cm. Dôležité pre úspešné prezimovanie je vyhnúť sa premokreniu koreňov, preto sa dobre pestuje "pod oblôčkom", kde je pod strechou chránený pred prílišnou vlhkosťou.

PÔVOD: starobylý, známa už okolo r. 1000 pred n. l. z Egypta, nazývaná aj Nana. Botanický druh Mentha x rotundifolia so synonymom Mentha x niliaca, je to plodný kríženec druhov Mentha longifolia a Mentha suaveolens.

 
RAST: bujný, s pevnými, vzpriamenými stonkami a veľkými, oválnymi, šedozelenými, zamatovými listami. Dorastá do výšky 50 cm až 100 cm.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne od júla do septembra či októbra ružovým kvetom v hustých súkvetiach.

 
PLODNOSŤ: každoročná pri ponechaní kvetov.

 
PLODY: tvrdky, ktoré obsahujú jedno až štyri semená.

 
DOZRIEVANIE: v auguste až októbri.

 
VYUŽITIE: pred rozkvitnutím listy a potom aj kvety sa využívajú kulinárne aj liečivo. Kulinárne použitie: Z listov sa v kombinácii so zeleným čajom robí tzv. marocký čaj. Listy aj kvety sa používajú na jedlú dekoráciu sladkých jedál, koláčov, nápojov či ako súčasť blízkovýchodných šalátov (napr. fattoush či tabbouleh). Používajú sa aj na ochutenie octov či kuchynských olejov či napr. krémov a čokolády. Destiláciou sa z nich získava aj esenciálny olej použiteľný kulinárne aj medicinálne. Liečivé použitie: čaj z listov či esenciálny olej sa používajú pri prechladnutí, bolesti hlavy, zlom trávení, pôsobia antisepticky, dávkovať treba s mierou.

 
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, s dostatočne vlhkou a výživnou pôdou.

 
ODOLNOSŤ: je mrazuodolná, pri silných mrazoch nadzemná časť vymrzne, ale na jar z korienkov bezpečne vyraší.

PÔVOD: Severná Amerika, Spojené štáty americké od východného Texasu po južnú Georgiu.

 
RAST: rastie bujne, dorastá do výšky 15-20 m, šírky okolo 12 m. Má veľké dekoratívne chlpaté listy a veľmi nápadné biele až svetloružové kvety.

 
OPEĽOVACIE POMERY: má obojpohlavné kvety, je samoopelivá.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá, začína vo veku 6-8 rokov a väčšie úrody produkuje od 10. roku života, striedavá, dobré úrody každé 2-3 roky. Len malé percento z kvetov vytvorí plody.

 
PLODY: valcovité tobolky (20-30 cm dlhá, 6-8 mm široká) svetlohnedej farby, ktorá puká dvoma chlopňami. Plody vyrastajú v metlinách na 20-40 mm dlhých stopkách. Semeno je dvojstranne blanito lemované, striebristo sivé. Semená sú zoskupené vo väčšom počte okolo stredného stĺpika.

 
DOZRIEVANIE: počas septembra.

 
VYUŽITIE: alejový a parkový strom, dekoratívny celoročne.

 
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, živná, najlepšie vlhkejšia pôda v teplých nížinách a stredne teplých pahorkatinách, ale znesie aj sucho.

 
ODOLNOSŤ: mrazuvzdorná do -23 °C až -29 °C.

PÔVOD: Slovensko, VÚOOD Bojnice, Silvergieters x Holandská čierna, 1987.

 
RAST: vzpriamený rast, vytvára stredne veľký, stredne hustý krík.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá; prítomnosť ďalších ríbezľových odrôd zvyšuje úrodnosť.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: veľké, plocho guľovité plody s pevnou šupkou, rastúce na dlhších strapcoch s dlhšou stopkou. Chuť je aromatická, sladko-kyselkavá.

 
DOZRIEVANIE: v prvej polovici júla. Plody nedozievajú v strapci rovnomerne. Predčasne neopadávajú.

 
VYUŽITIE: predovšetkým výroba štiav a ďalšie spracovanie.

 
STANOVIŠTE: odroda vhodná aj do drsnejších lokalít, nenáročná na pestovateľské podmienky. Slnečné stanovište. Priepustná pôda s dostatkom humusu a živín.

 
ODOLNOSŤ: stredná odolnosť voči americkej múčnatke egreša a voči hrdzi ríbezľovej (Cronartium ribicola).

PÔVOD: USA, Illinois, Arlington Heights vyšľachtil ju v roku 1945 Carl G. Klehm ako kríženec materskej odrody Mons. Jules Eli a otcovského genotypu 71D tiež pochádzajúceho pôvodne Mons. Jules Eli. Je to odroda druhu Paeonia lactiflora, teda bylinnej, tzv. čínskej pivonky.

 
RAST: bujný, vzpriamený až kríkový, dorastá do výšky 60-90 cm a šírky 60-90 cm. Je to dlhoveká trvalka prezimujúca v koreňových hľuzách. Má štíhle, tmavozelené listy so zúbkovaným okrajom.

 
OPEĽOVACIE POMERY: sterilná, neobsahuje samčie tyčinky, len mierne atrofované samičie piestiky, množí sa oddeľkami koreňových hľúz. Kvitne počas mája a júna veľkými, až 23-cm širokými, voňavými kvetmi s hrou farieb. Tie sú v puku biele, ale po rozvinutí odhalia žltý stred tyčiniek aj okvetných lístkov, takže pripomínajú volské oko. Neskôr počas kvitnutia nadobudnú ružovkastý odtieň.

 
PLODNOSŤ: netvorí plody.

 
PLODY: netvorí plody.

 
DOZRIEVANIE: netvorí plody.

 
VYUŽITIE: veľmi okrasná, jedlá aj liečivá, nektárodajná trvalka atraktívna pre opeľovače. Veľmi vhodná na rez do kytíc. Kulinárne využitie: Z kvetov sa dá urobiť želé alebo sirup alebo sa zalejú ako čaj. Liečivé využitie: čaj z kvetov má aj liečivé účinky proti kašľu. Externe sa používa proti hemoroidom a kŕčovým žilám. Koreňové hľuzy sú súčasťou "polievky 4 prvkov" - najčastejšie používaného ženského tonika v Číne. Najúčinnejšou látkou v koreni je paeniflorin, ktorý má protikŕčové účinky na črevá, znižuje krvný tlak, znižuje horúčku a chráni pred vredmi zo stresu. Vnútorne sa používa pri poruchách menštruácie, poraneniach, vysokom krvnom tlaku, PMS a poruchách pečene. Pôsobí antibakteriálne, protizápalovo, tlmí bolesť a ukľudňuje. Používať koreň ale treba pod lekárskym dohľadom a nesmú ho používať tehotné ženy.

 
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň. Nenáročná rastlina, ktorá znáša širokú škálu pôdnych podmienok, ale najlepšie sa jej darí v hlbokých, výživných pôdach neutrálnych alebo mierne zásaditých. Vyslovene jej vadia len podmáčané alebo veľmi suché pôdy. V piesočnatých bude tvoriť veľa listov a menej kvetov. V ílovitých síce pomalšie porastie, ale bude bohato kvitnúť.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v koreni, minimálne do -20 °C, ale pravdepodobnejšie až do -34 °C až -40 °C. Väčšinou dobre odoláva chorobám a škodcom, je odolná voči čiernej škvrnitosti listov a bakteriálnym chorobám.

PÔVOD: Švajčiarsko, škôlka a záhradníctvo Lubera.

 
RAST: stredne bujný, polovzpriamený, dorastá do výšky 120-180 cm a šírky 40-80 cm a tvorí málo bočných výhonov. Výhony sú beztŕnne. Odporúčame pestovať v radoch so vzdialenosťou rastlín 50 cm a medziradovou vzdialenosťou asi 180 cm s oporou (plot, drôt). Rastliny vyžadujú okopávku a zamulčovanie, v zatrávnení strádajú, v suchom lete pravidelnú zálievku, koncom februára / začiatkom marca pravidelný rez odrodeného dreva.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne v máji až v auguste.

 
PLODNOSŤ: vysoká.

 
PLODY: veľmi veľké, kužeľovité, žiarivočervené, pevné. Chuť je výborná, vyvážene sladkokyslá a aromatická. Plody sa ľahko oberajú.

 
DOZRIEVANIE: 2x rodiaca odroda: 1. úroda začiatkom júna na minuloročných výhonoch a 2. úroda od začiatku septembra do októbra na letorastoch.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj všestranné spracovanie a mrazenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, s humusovitou, úrodnou, vlhkou, ale dostatočne odvodnenou pôdou. Vhodná do teplých a stredne teplých polôh kvôli času druhého dozrievania.

 
ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolná.

PÔVOD: ČR, veľmi stará odroda neznámeho pôvodu známa už z 18. storočia, kedysi veľmi rozšírená ako najskoršia česká odroda. Synonymá: Jakubka jaroměřická.

 
RAST: bujný, zdravý, vytvára obrovské, široko rozložité, ihlanovité koruny. Jej stromy sú veľmi dlhoveké.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne neskoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače neboli preskúmané, ale podľa času kvitnutia by to mohli byť: Boscova fľaša, Clappova maslovka, Dekanka Robertova, Esperenova bergamotka, Guyotova, Hardenpontova, Jeanne d' Arc, Madame Verté, Magdalénka, Nelisova zimná, Olivier de Serres, Sterkmanova, Viennská, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: neskorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: malé, cibuľovité, s veľmi dlhou stopkou. Šupka je žltozelená, s malým, oranžovočerveným líčkom. Dužina je polojemná. Chuť je sladkokyslastá, dobrá.

 
DOZRIEVANIE: veľmi skoré, v 2. polovici až koncom júla, vydržia len niekoľko dní až týždeň, majú sklony k hniličeniu.

 
VYUŽITIE: na rýchly priamy konzum, ale najmä na lekváre, destiláty, mušty a sušenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, je nenáročná na pôdu. Vhodná najmä do alejí a väčších sadov. Je vhodná aj do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete a silne odolná voči chrastavitosti a ďalším chorobám, netrápia ju ani škodcovia, len osy rady vyhľadávajú plody.

PÔVOD: Slovensko, Hradište pod Vrátnom, nájdená ako náhodný semenáč.

RAST: bujný, vytvára guľovité koruny. 

OPEĽOVACIE POMERY: je minimálne čiastočne samoopelivá, pravdepodobne s vysokou mierou samoopelivosti, kvitne stredne neskoro až neskoro. 

PLODNOSŤ: skorá, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná.

PLODY: sú stredne veľké, guľovité. Šupka je tenká, pevná, lesklá, v plnej zrelosti tmavočervená (plody na fotografiách ešte nie sú úplne zrelé). Je to typ kyselka. Dužina je tmavočervená, stredne tuhá, šťavnatá, šťava je červená, výrazne farbí. Chuť je príjemne sladkokyselkavá, aromatická, veľmi dobrá, typicky višňová. 

DOZRIEVANIE: skoré, v 3.-4. čerešňovom týždni, teda v 2. polovici júna. 

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na ďalšie spracovanie na kompóty, džemy, sirupy a sušenie, výrobu sirupov či destilátov. 

STANOVIŠTE: slnečné, najlepšie sa jej darí v hlinitej až hlinitopiesočnatej pôde s dostatkom vlahy. Je vhodná aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuvzdorná v dreve, silne mrazuvzdorná v kvete. Je dobre odolná voči monílovej spále. Uniká vrtivke čerešňovej, teda nebýva červivá.

PÔVOD: Holandsko, JUB Holland, pôvod odrôd neznámy, pravdepodobne ide o mix plnokvetých odrôd iskerníka ázijského (Ranunculus asiaticus). Druh má pôvod na východe Stredomoria až po západnú Áziu – od Grécka, Turecka a Cypru cez Sýriu, Jordánsko, Izrael až po Egypt a severnú Líbyu, Irak a Irán. Tam rastie na krovinatých svahoch a stráňach, vo svetlých lesoch, nevyhýbá sa ani skalám a útesom v pásme od morského pobrežia až do nadmorskej výšky okolo 600, ale aj až 950 m n. m.

RAST: stredne bujný, dorastá do výšky a šírky asi 30-40 cm. Vysádza sa najmä v marci až apríli, prípadne v máji do voľnej pôdy. Pred výsadbou hľuzy treba namočiť na 3-4 hodiny do vody. Pri vysadení ich treba prikryť 3-5 cm vrstvou pôdy a sadiť na vzdialenosť 10-15 cm. Po odkvitnutí a zaschnutí listov treba hľuzy vybrať zo zeme a uskladniť v chladnej, no bezmrazej miestnosti, napr. v pivnici.

OPEĽOVACIE POMERY: zrejme aspoň čiastočne samoopelivý, jednodomý s obojpohlavnými kvetmi, hmyzom opelivý. Kvitne od konca mája či od júna do augusta, v mixe sú žlto, ružovo, oranžovo, červeno a purpurovo kvitnúce odrody.

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody.

PLODY: zobákovité nažky.

DOZRIEVANIE: v júli a auguste.

VYUŽITIE: je vhodný ako okrasná teplomilná trvalka do hrantov či záhonov v kombinácii s inými iskerníkmi, ale aj inými cibuľovinami či trvalkami. Je veľmi vhodný aj na rez, pri pravidelnej výmene vody vie vo váze vydržať aj 2 týždne. Celá rastlina je jedovatá.

STANOVIŠTE: slnečné až slabý polotieň, chránené pred silným vetrom. Pôdu potrebuje výživnú, humóznu, vlhkú, ale dostatočne odvodnenú.

ODOLNOSŤ: hľuza je málo mrazuodolná, len do -2 °C až -4 °C vo vlhkej pôde, o niečo viac v suchej. Nadzemná časť znesie len krátkodobý ľahký mráz okolo 0 °C. Je len stredne až menej odolný voči zamokreniu a stredne odolný voči múčnatke, hubovej či bakteriálnej hnilobe hľuzy vo vlhkých podmienkach. Na mladých stonkách sa ojedinele môžu objaviť vošky.

Dlhoveký strom s plodmi, ktoré sú šťavnaté, sladké, aromatické, vhodné na priamy konzum, ale aj na spracovanie. Mrazuvzdorná, odolná na choroby. Dozrieva v júni až v júli.

PÔVOD: na hraniciach JAR a Lesotha, Dračie vrchy, odroda druhu Delosperma congestum, ktorú pôvodne objavil v tomto pohorí Sean Hogan na alpínskej lúke v nadmorskej výške 2700 m v priesmyku Sani Pass, neskôr ju v r. 1994 znova zozbieral Panayoti Kelaidis z Denverskej botanickej záhrady. V r. 2012 získala od britskej Kráľovskej záhradníckej spoločnosti prestížne ocenenie Award of Garden Merit.

 
RAST: plazivý, vytvára husté koberce dorastajúce do výšky 5-10 cm a šírky 20-30 cm. Je to stálozelená, sukulentná rastlina s dužinatými, zelenými listami, ktoré sa v zime zafarbujú do červena.

 
OPEĽOVACIE POMERY: nie sú známe, ale bežne sa množí odrezkami. Kvitne ale veľmi bohato svietivožltými kvetmi, hojne navštevovanými hmyzom, najmä včelami a menšími muchami. Jednotlivé kvety kvitnú len niekoľko dní, ale celá rastlina kvitne 2-4 týždne počas mája a júna a v prípade vhodných podmienok (dostatok slnka a dobrý odtok vody) sa môže objaviť aj druhá vlna kvitnutia počas augusta a septembra.

 
PLODNOSŤ: nie je isté, či tvorí plody alebo je sterilná.

VYUŽITIE: vynikajúca skalnička, vhodná aj na okraje suchších záhonov, ako pôdopokryvná rastlina, do nádob, na terasy či balkóny. Výborne sa kombinuje s inými suchomilnými trvalkami a skalničkami. Pritiahne všetky oči nielen počas kvitnutia.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé a suché stanovište s dobre priepustnou, kamenistou alebo piesočnatou pôdou. Nevhodné sú ťažké, zamokrené pôdy. Vyžaduje dobrý odtok vody.

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolná minimálne do -20 °C, prípadne až do -30 °C, veľmi suchuvzdorná a odolná voči vysokým teplotám. Je odolná voči väčšine chorôb, môže trpieť hnilobou koreňov pri nadmernej vlhkosti.