12% DPH

PÔVOD: juhozápadná a južná Európa, dnes sa vyskytuje v celom Stredozemí, na ostrovoch Tenerife a Gran Canaria, pestuje sa aj v Severnej Amerike.

 
RAST: pomalý. Je to stálozelený strom dorastajúci vo svojej domovine do výšky 20 m a šírky 15 m. Borka je veľmi hrubá (až 13 cm), pórovitá, zvrásnená. Listy sú premenlivého tvaru, vajcovité, dlhé 3–7 cm, celokrajové alebo zubaté, na líci lesklé, na rube husto šedo chlpaté. Dožíva sa aj 500 rokov.

 
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý so samčími a samičími kvetmi na tom istom strome, vetrom opelivý, dobre ho opeľujú aj duby iných druhov.

 
PLODNOSŤ: neskorá (vo veku 15-20 rokov), striedavá.

 
PLODY: žalude (dlhé 2-4,5 cm, široké 1-1,8 cm) umiestnené v sivých, drsných čiaškach. Oplodie je holé, hladké a lesklé, hnedočervenej farby. Plody sú horké.

 
DOZRIEVANIE: v októbri toho istého roku (menšie žalude) a niekedy aj po 18 mesiacoch od opelenia (väčšie žalude).

 
VYUŽITIE: veľmi dekoratívna drevina vhodná do parkov a veľkých záhrad v mestských tepelných ostrovoch. V Stredomorí sa od 25. roku z dubu opakovane po 9-12 rokoch zbiera borka - korok, ktorý má mnohoraké využitie vďaka jeho jedinečným vlastnostiam (pružnosť, stlačitelnosť, vodeodolnosť, tepelná, zvuková a elektrická izolácia), najčastejšie na výrobu zátok, ako izolačný materiál a podlahová krytina. Plody sú jedlé ako múka po odstránení horkosti premývaním po vysušení a rozomletí či použiteľné ako náhrada kávy po opražení.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené. Znesie širokú škálu pôdu, ale uprednostňuje piesočnaté, ľahšie pôdy. Vhodný do voľnej pôdy do najteplejších polôh miest a do prenosných veľkých kvetináčov.

 
ODOLNOSŤ: mrazuvzdorný len asi do -10 °C, po zakorenení silne suchuvzdorný , ale znesie aj množstvo zrážok (aj 2400 mm ročne na SZ Portugalska), dobre znáša zasolenie pôdy posypovou soľou.

PÔVOD: Francúzsko, Nancy vyšľachtil ho Victor Lemoine v roku 1896 ako jednu z prvých plnokvetých odrôd odrodu orgovánu obyčajného (Syringa vulgaris) a pomenoval ho po Victorovi Charlesovi Joly, francúzskom lekárovi, hoteliérovi a spisovateľovi záhradníckej tematike. Synonymum: Chas Joly.

RAST: stredne bujný, je to opadavý listnatý krík dorastajúci do výšky 3-4 m a šírky 2,5-4 m. Mladé letorasty majú červenkastý nádych. Stará kôra je šedohnedá a vo vyššom veku sa po malých kúskoch odlupuje. Listy sú široko vajcovité až srdcovité, šťavnato zelené.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivý, s obojpohlavnými kvetmi opeľovanými hmyzom. Kvitne v koncom apríla až v máji dlhými a relatívne úzkymi (12-22x7-10 cm) metlinami menších (cca. 1,6 cm dlhých), silne a príjemne voňavých kvetov. Kvetné puky sú veľmi tmavopurpurové. Otvorené kvety sú tmavopurpurové a poloplné. Keďže vnútorné lupene kvetov sú často podvihnuté a jemne skrútené, spodná časť lupeňov svetlopurpurovej farby vytvára dvojfarebný efekt. Po odkvitnutí odporúčame kvety odstrihnúť. 

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody.

PLODY: tobolky obsahujúce semená, ale nepestuje sa pre plody.

DOZRIEVANIE: najmä v júli a auguste, ale nepestuje sa pre plody.

VYUŽITIE: nádherný okrasný orgován vhodný do záhrad aj parkov, do voľne rastúceho živého plotu aj ako solitéra. Ako krásna a veľmi voňavá odroda je veľmi vhodná aj na rez do vázy. Je atraktívna aj pre opeľovačov. Kulinárne využitie: jeho sladká vôňa ho predurčuje k použitiu do sladkých jedál a do nápojov, vôňu uchováme v kandizovaných kvetoch, v orgovánovom cukre, sirupe či želé. Môžeme ho pridávať do krémov aj do cesta koláčov. Kozmetické využitie: na výrobu hydrolátov či éterického oleja do parfémov, pot pourri. Technické využitie: z listov sa dá získať zelené a hnedé farbivo, z konárikov žltooranžové. Drevo zo starších konárov sa vraj používalo na výrobu píšťal.

STANOVIŠTE: slnečné alebo polotieň, preferuje dobre odvodnenú, výživnú, humóznu pôdu, neutrálnu až mierne zásaditú. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: mrazuodolný v dreve do -28 °C až -30 °C, stredne mrazuodolný v kvetných pukoch a kvetoch. Môže ho napádať bakteriálna škvrnitosť listov (Pseudomonas syringae), fytoftóra, podpňovky, múčnatka. Prevenciou je slnečné stanovište s dobrým prúdením vzduchu.

PÔVOD: Rusko, Novočerkask, vyšľachtil amatérsky šľachtitel Jevgenij Georgijevič Pavlovskij ako medzidruhového kríženca odrôd Talisman x (Cardinal + zmes peľu európsko-amurských odrôd). Synonymá: Рошфор.

RAST: silný, výhony dobre vyzrievajú, raší neskoro. Listy sú stredne veľké, stredne vykrajované.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, s obojpohlavnými kvetmi.

PLODNOSŤ: veľmi vysoká a pravidelná, pestuje sa na 40-45 očiek na ker, 8-10 očiek na ťažeň, vyžaduje redukciu strapcov na priemerne 1,2-1,4 na výhon.

PLODY: strapce sú veľmi veľké (priemerne 500-900 g, ale aj 1000 g, často i viac), kónické až cylindricko-kónické, stredne husté až husté. Bobule sú veľmi veľké (priemerne 8-10 g, niekedy až 15 g), guľaté. Šupka je najskôr tmavoružová, neskôr tmavofialovomodrá, stredne pevná, tenká. Dužina je mäsitá, chrumkavá, obsahuje semená. Chuť je výborná, harmonická, v plnej zrelosti muškátová (degustačne hodnotená na 9,7 bodov z 10). Cukornatosť je 15-18 g/100 ml, obsah kyselín 6-7 g/l.

DOZRIEVANIE: veľmi skoré (100-120 dní), obvykle v 1. dekáde augusta. Strapce môžu ostať dlho na kríkoch bez poškodenia osami a straty kvality.

VYUŽITIE: plody najmä na priamy konzum ako stolové hrozno, prípadne na výrobu kompótov, džemov či muštov.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, je stredne náročný na pôdu, menej vhodné sú pôdy suché, ale aj príliš vlhké, prehnojené. Je vhodný na pestovanie najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolný v dreve zrejme do -22 °C až -24 °C, neskorým rašením spomedzi stolových odrôd lepšie uniká neskorým jarným mrazom. Je vysoko odolný voči plesni révovej - perenospóre (Plasmopara viticola) - má gény Rpv12 a Rpv3 - a vyššie odolný voči múčnatke (Erysiphe necator), stredne odolný voči plesni sivej - botrytíde (Botrytis cinerea).

PÔVOD: USA, Pensylvánia, škôlka Pleasant Hills, vyšľachtil ju fred Scott v roku 1952 a uviedol na trh v roku 1955.

RAST: dosahuje výšku približne 80-110 cm a šírku 50-70 cm. Patrí medzi dekoratívne georgíny. Hľuzy umiestnite do výsadbovej jamy do hĺbky cca. 15 cm a prikryte 3-5 cm zeminy. Vzdialenosť výsadby hľúz od seba je 30-60 cm. Vysádzame ich von až koncom apríla či začiatkom mája podľa lokality, aby sme predišli spáleniu mrazom po vyrašení. Po zmrznutí nadzemnej časti na jeseň hľuzy treba vytiahnuť a uskladniť v bezmrazom, chladnom priestore.

OPEĽOVACIE POMERY: pravdepodobne sterilná. Kvitne počas celého leta, od júla až do prvých prízemných mrazov, veľmi veľkými (15-20 cm), plnými, červenými kvetmi s bielymi špičkami jazykovitých kvetov. 

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody a ako plnokvetá zrejme ani netvorí plody.

PLODY: nepestuje sa pre plody.

DOZRIEVANIE: pravdepodobne netvorí plody.

VYUŽITIE: veľmi dekoratívna, vyššia georgína, ktorá sa poteší opore, vynikne samostatne, ale najmä v záhonoch s ďalšími georgínami či trvalkami, najmä tými rozkvitajúcimi koncom leta.  Sú veľmi vhodné ako rezané kvety, po zbere skoro ráno a rýchlom ponorení do vody si dlho udržia sviežosť. Kulinárne využitie: jazykovité kvety nevýraznej chuti ale výrazného vzhľadu sú jedlé a sú peknou dekoráciou šalátov, slaných či sladkých krémov, nátierok, dezertov, dajú sa pridať do cesta - kysnutého či liateho, na vrchnú stranu palaciniek. Pri priamom kontakte s teplom však hnednú podobne ako po zmrznutí, takže najlepšie pridávať ich k studeným jedlám.

STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne priepustnou pôdou. Pri dodržaní vhodnej doby výsadby vhodné do teplých, stredne teplých aj chránených chladných polôh.

ODOLNOSŤ: hľuzy sú mrazuodolné len do maximálne - 5 °C, nadzemná časť je veľmi citlivá na mráz. Mladé rastliny obľubujú slimáky a slizniaky. 

PÔVOD: Holandsko, JUB Holland, pôvodný zdroj nie je známy, je to mix odrôd hybridného druhu Begonia x tuberhybrida, ktorý má synonymum Begonia x tuberhybrida var. grandiflora a vznikol krížením botanických druhov B. boliviensis × B. pearcei × B. veitchii.

RAST: umiernený, dorastá do výšky aj šírky 25 cm. Je to na mrazy citlivá trvalka prezimujúca v hľuzách v bezmrazom suchom priestore. Sadíme ju v marci až máji do bezmrazého priestoru a po skončení mrazov aj von v spone 25x25 cm a zakryjeme tenkou vrstvou pôdy. Na jeseň pred prvými mrazmi hľuzy zo zeme vyberieme a uskladníme v suchu, najlepšie pri cca. 6 °C.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, ale vzhľadom na plnokvetosť je pre hmyz ťažko prístupná. Kvitne počas veľmi dlhého obdobia, pri predpestovaní už od júna do prvých mrazov veľkými, plnými kvetmi bielej, žltej, oranžovej alebo červenej farby, podľa toho, ktoré odrody sa dostali do mixu.

PLODNOSŤ: ako plnokvetá nezvykne tvoriť plody.

PLODY: pukavé tobolky s drobnými semenami.

DOZRIEVANIE: na jeseň, ale málokedy sa plody vytvoria.

VYUŽITIE: listom aj kvetom veľmi dekoratívna teplomilná trvalka, vhodná najmä do polotieňa do hrantov či kvetináčov na balkóny či terasy, ale aj do voľnej pôdy najmä zo severnej či východnej strany budov či drevín. Kulinárne využitie: krásne kvety sú jedlé, príjemne chrumkavé, šťavnaté, kyslasté, vhodné na priamy konzum len tak či ako súčasť šalátov, ako jedlá ozdoba dezertov, dipov či nápojov, namiesto citrónu či ako jeho doplnenie k rybám.

STANOVIŠTE: najlepšie polotieň, menej jej vyhovuje plné slnko najmä na poludnie či tieň, vyhýbajte sa veterným miestam. Pôda mierne kyslá až neutrálna, humózna, výživná, dobre odvodnená, ale vlhká, neznáša premokrenie. Keďže sa prezimováva vnútri, je vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných oblastí.

ODOLNOSŤ: nie je mrazuodolná, nielen nadzemnú časť, ale aj hľuzy poškodzuje mráz už od 0 °C. Pri prílišnej vlhkosti ju môže potrápiť pleseň šedá, bakteriálna hniloba stonky, múčnatka. Zo škodcov ňou nepohrdnú slizniaky a slimáky, ak je vysadená priamo v zemi, pri prílišnom teple suchu zas vošky, strapky či roztoče. 

PÔVOD: Austrália, Eastwood v štáte Nový južný Wales, náhodný semenáč, zrejme potomok odrody French Crab, ktorú kúpila Maria Ann Smithová od sadára Thomasa Lawlessa z Tasmánie na trhu v Sydney a vypestovala na svojej záhrade. Prvýkrát rodila v roku 1868. Rodina Smithových začala jabloň propragovať s menom Smith’s Seedling (Semenáč Smithových) a v roku 1890, 20 rokov po smrti pani Smithovej, bola predstavená na výstave Castle Hill Agricultural and Horticultural Show. V roku 1895 ju Albert Benson, ovocinársky expert Ministerstva poľnohospodárstva Nového južného Walesu, pomenoval Granny Smith a na výskumnej stanici Bathurst Experimental Station sa vo veľkom začala množiť. Synonymá: Smith's Seedling.

RAST: stredne bujný a vzpriamený až rozložitý so strednou tendenciou k prevísaniu konárov.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, rozkvitať začína skoro až stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače napr.: Aderslebenský kalvil, Bathské, Berlepschova reneta, Biesterfeldská reneta, Bismarckovo, Coxova reneta, Čistecké lahôdkové, Dukát, Florina, Golden Delicious, Gustavovo trvanlivé, Hammersteinovo, Hviezdnatá reneta, James Grieve, Jonathan, Krasokvet žltý, Landsberská reneta, Míšeň jaroměřská, Signe Tillisch, Spartan, Šampion, Vejlímek červený, Worcesterská parména, Zvonkové.

PLODNOSŤ: skorá, stredná až vysoká, pravidelná s menšou tendenciou k preplodzovaniu a následnej striedavej plodnosti. Rodí na jednoročných a dvojročných prevísajúcich konároch.

PLODY: stredne veľké, plocho guľovité až kužeľovité, niekedy s menej výrazným rebrovaním. Šupka je hladká, pevná, výrazne zelená s nápadnými svetlými lenticelami, niekedy s purpurovohnedým líčkom, mierne voskovitá. Dužina je zelenobiela, pevná, hrubozrnná, krehká, šťavnatá. Chuť je kyslosladká, osviežujúca, dobrá až veľmi dobrá podľa klimatických podmienok.

DOZRIEVANIE: veľmi neskoré, od kvitnutia po zber asi 180-210 dní, plody sa zbierajú koncom októbra až začiatkom novembra, čo najneskôr, ale tak, aby neomrzli. Konzumne dozrievajú až vo februári a veľmi dobre sa skladujú v dostatočne chladnom uskladnení, z vhodných polôh vedia čerstvé vydržať až 9 mesiacov.

VYUŽITIE: najmä na pečenie, sušenie, po plnom vyzretí aj na priamy konzum.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, vzdušné, ale chránené pred silným vetrom. Pôdu preferuje dostatočne vlhkú, ale dobre odvodnenú. Vhodná do teplých polôh s dostatočne dlhou vegetačnou dobou. 

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve a kvete. Stredne odolná voči chrastavitosti, náchylnejšia na moniliózu, múčnatku a bakteriálnu spálu (Erwinia amylovora).

PÔVOD: Je považovaný za „kráľa lesov“ mierneho klimatického pásma Európy. Tento dominantný strom veľkých rozmerov vytvára predovšetkým bukové porasty bez podrastu, hoci sa vyskytuje aj v zmiešaných lesoch.

RAST:  bujný až stredne bujný, je to mohutný strom, dorastá približne do výšky 35 m (v optimálnych podmienkach až 50 m). Vytvára husto vetvenú, vajcovitú až guľovitú korunu. Kmeň je rovný, so svetlosivou hladkou kôrou. Dlhoveký strom - dožíva sa 200 až 400 rokov.

OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivý, vetrom opelivý, jednodomý - samčie a samičie kvety sú oddelené, ale vyskytujú sa na tom istom jedincovi. Kvitne od apríla do mája.

PLODNOSŤ: je neskorá, samostatne stojace stromy vstupujú do plodnosti v 30-40 rokoch, v zápoji lesa až niekedy po 60. roku života. Buk neplodí každoročne rovnako, ale vykazuje tzv. semenné roky v intervale približne 2–8 rokov. Úroda v semenných rokoch môže byť až 1500–4000 semien na m², v rokoch s nižšou produkciou aj len 16-17 % z tohto množstva. Úrodnosť je výrazne ovplyvnená klimatickými podmienkami (teplé a suché leto podporuje tvorbu kvetných púčikov).

PLODY: hnedé, lesklé, trojboké nažky = bukvice (priemerne 1,5–2,0 cm, 0,2–0,3 g) uložené v ostnatých čiaškach. Dužina je olejnatá, škrobovitá, pripomínajúca jadro orechov. Chuť je oriešková, jemne sladkastá a jemne horkastá kvôli trieslovinám. Surové bukvice obsahujú mierne toxickú látku fagín, po tepelnej úprave sa toxicita výrazne znižuje.

DOZRIEVANIE: od septembra do októbra. Plody dozrievajú približne 5–6 mesiacov po odkvitnutí.

VYUŽITIE: Často sa vysádza ako solitérna drevina v parkoch a stromoradiach. Má významnú ekologickú hodnotu. Druh je veľmi vhodný na tvarovanie a do živých plotov. Kvôli využitiu dreva je to jedna z hospodársky najvýznamnejších listnatých drevín Európy. Kulinárne využitie: mladé listy tesne po rozvinutí sú jedlé, vhodné ako súčasť šalátov. Majú veľmi jemnú, kyslastú chuť. Tepelne upravené, teda najmä pražené, bukvice sú jedlé. Majú príjemnú sladkastú chuť, sú však malé a náročnejšie na spracovanie. Semená možno sušiť a mlieť na prášok, ktorý sa používa ako prídavok k obilným múkam pri výrobe chleba, koláčov a iných pekárenských výrobkov. Sú tiež bohaté na olej - obsahujú približne 17–20 % jedlého oleja, ktorý je stabilný a nežltne. Tento olej je svojou jemnosťou prirovnávaný k olivovému oleju. Používa sa ako olej do šalátov aj na tepelné spracovanie potravín. Technické využitie: drevo je pleťovo ružovej až naružovelo hnedej farby, bez výrazne vyvinutého pravého jadra, tvrdé, ťažké. Na vonkajšie použitie je nevhodné. Využíva sa najmä na výrobu ohýbaného nábytku, ďalej na dyhy, preglejky a parkety. V stredoveku sa používalo aj na výrobu dreveného uhlia.

STANOVIŠTE: slnečné, ale dobre znáša aj zatienenie, po tise a jedli najlepšie z európskych drevín. Je vhodný pre ľahké, stredne ťažké aj ťažké pôdy, pričom uprednostňuje dobre priepustné, mierne vlhké pôdy. Z hľadiska pôdnej reakcie toleruje mierne kyslé, neutrálne aj mierne zásadité pôdy a je schopný rásť aj na silne kyslých i silne alkalických pôdach. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je mrazuvzdorný v dreve približne do -25 °C. Kvety sú citlivé na neskoré jarné mrazy. Je veľmi dobre tieňuvzdorný. Je odolný voči silnému vetru, avšak neznáša prímorské podmienky. Znáša dobre aj znečistené ovzdušie, čo ho predurčuje na použitie v mestskom a prímestskom prostredí. Je relatívne dobre odolný voči škodcom a chorobám. Napáda ho červec bukový (Cryptococcus fagisuga) hubové patogény rodu Armillaria spp. spôsobujúce hnilobu koreňov či rakovina kôry spôsobená ražovkou (Neonectria ditissima).

PÔVOD: Rakúsko, Klosterneuburg, Lehr- und Forschungszentrum für Wein- und Obstbau Klosterneuburg, vyšľachtená v roku 1978 ako medzidruhový kríženec obsahujúci v rodokmeni druhy Vitis vinifera, Vitis aestivalis, Vitis cinerea a Vitis rupestris, konkrétne je to kríženec odrôd Rizling rýnsky x Freiburg 589-54, ktorý je zas krížencom Seyve Villard 12 481 x (Rulandské šedé x Chrupka biela). Synonymá: Klosterneuburg 1680, KLBG 1680-3R/19.

RAST: je bujný až veľmi bujný s hustým olistením a vysokou intenzitou rastu zálistkov. Preto je náročnejší na zelené práce, teda najmä vylamovanie zálistkov v zóne strapcov. Pri odlisťovaní sa odstraňujú len 1-2 listy, aby bobule neboli náhle exponované voči priamemu slnečnému žiareniu a vysokým teplotám, ktoré by mohli spôsobiť ich poškodenie. Listy sú veľké, troj- až päťlaločné s plytkým až stredne hlbokým vykrajovaním. Odporúčané zaťaženie je 4-6 očiek na m2.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, s obojpohlavnými kvetmi.

PLODNOSŤ: vysoká, pre dosiahnutie kvality plodov je potrebná ich prebierka.

PLODY: strapce sú stredne veľké až veľké, kužeľovité. Bobule sú malé, oválne. Šupka je žltozelená až žltá, na slnečnej strane niekedy s jemným ružovkastým či oranžovým nádychom. Chuť je aromatická, korenistá. 

DOZRIEVANIE: je neskoré, v 2. polovici októbra.

VYUŽITIE: najmä na výrobu ekologických odrodových bielych vín s plnou chuťou a osviežujúcou kyselinkou.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, najlepšie južné svahy. Znesie aj suchšiu pôdu, ale extrémne či dlhodobo suchá sa negatívne prejaví na kvalite bobúľ a vína. Preferuje hlinitopiesočnatú či piesočnatohlinitú pôdu, nevyhovujú mu hlboké a vlhké pôdy. Je vhodný najmä do teplých polôh pre pestovanie viniča.

ODOLNOSŤ: je dobre až veľmi dobre mrazuodolný v dreve a pukoch počas zimy. Je veľmi dobre odolný voči plesni viničovej - perenospóre (Plasmopara viticola) a múčnatke viniča (Erysiphe necator), dobre odolný voči botrytíde (Botrytis cinerea). Netrpí spŕchaním súkvetí ani abiotickým vädnutím strapcov.

PÔVOD: stredná, J a V Európa, cez Sibír až po Jenisej, od Malej, Prednej a Strednej Ázie až po západné Himálaje.

RAST: bujným rastom dosahuje rýchlo výšku 20-35 m a šírku 12 m. Má široký kmeň, rozložitú veľkú korunu a bielošedú až zelenošedú borku, ktorá je u starých stromov tmavo šedá až černejúca a hrubo rozbrázdená. Listy sú na líci lysé a lesklé, na rubu plstnaté, pričom tvar listov je rôzny. Listy na dlhých výhonoch sú 3–5 laločné, dlhé 4–12 cm a na rube bieloplstnaté. Na krátkych vetvičkách sú listy okrúhlo vajcovité, dlhé 3–6 cm, hrubo zubaté a na rube tenko plstnaté.

OPEĽOVACIE POMERY: dvojdomý, opeľovaný vetrom, kvitne v marci a apríli pred olistením. Samičie jahňady sú až 5 cm dlhé a zelené. Samčie jahňady sú o niečo väčšie, dlhé 3–7 cm, šedé s červenými tyčinkami.

PLODNOSŤ: stredne skorá (do 5-10 rokov), vysoká, pravidelná.

PLODY: tobolky v 5–10 cm dlhých jahňadách s páperím.

DOZRIEVANIE: v máji a júni.

VYUŽITIE: vysádzať ho môžeme do brehových porastov a alejí popri vodných tokoch či do vetrolamov, kde plní funkciu výplňových rýchlorastúcich drevín, do agrolesníckych systémov. A samozrejme ako František Dobrota k rybníkom a iným vodným plochám. Kôra z mladých konárikov obsahuje glykozidy salicín a populín, ktoré sa používajú proti horúčke a pri ochoreniach močového mechúra.

STANOVIŠTE: slnečné, len mladé stromčeky znášajú slabší tieň. Nemá veľké nároky na pôdu, ale najlepšie sa mu darí na piesčitohlinitých výživných naplaveninách. Rastie typicky v lužných lesoch a v brehových porastoch, sekundárne osídľuje lomy, pieskovne, tehelne, násypy a ďalšie miesta s obnaženým povrchom. V mäkkom luhu vytvára společenstvá s vŕbou bielou a topoľom čiernym.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný do -34 °C až -40 °C, dobre znáša trvalé podmáčani. Jeden z najodolnejších stromov voči zasoleniu pôdy.

PÔVOD: areál pôvodného druhu sa rozprestiera od Stredomoria a J strednej Európy (zasahuje až na Slovensko) cez Kaukaz a západné Himálaje až po Čínu. VEurópe rastie na výslnných kamenistých svahoch v nížinách a pahorkatinách, v ďalších častiach areálu potom najčastejšie v horských lesoch a krovinách od 700 do 2400 m n. m. Odroda pochádza z Holandska, škôlka Kolster, vyšľachtil ju Hendrik Kolster v roku 1997.

RAST: umiernený, je to kompaktný ker alebo menší strom dorastajúci do výšky a šírky až 2-2,5 m, dá sa strihom vytvarovať na živý plot s výškou 1,8 m či menej. Má okrúhlo vajcovité tmavozelené listy s vyčnievajúcou, svetlozelenou žilnatinou, ktoré sa krásne vynímajú pri svetlozeleno- či červenosfarbených kultivaroch. Na jeseň sa listy sfarbia do odtieňov oranžovej a červenej. 

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne malými, žltozelenými kvetmi na dlhých stopkách v koncových metlinách od mája do júna.

PLODNOSŤ: relatívne nízka, ostatné opadávajú.

PLODY: tmavohnedé kôstkovice s trvalým kalichom veľmi ozdobné dlhými stopkami, ktoré spolu so stopkami opadnutých nevyvinutých plodov a bočnými konárikmi súkvetí ochlpatejú (= obrastú trichómami), takže celé súplodie vyzerá ako obláčik ružovokrémového dymu alebo ako parochňa. Z toho je odvodený aj anglický názov (European) smoke tree či wig-tree.

DOZRIEVANIE: od septembra do októbra. Po dozretí sa odlamuje celé súplodie a slúži ako lietací aparát.

VYUŽITIE: veľmi dekoratívna drevina, ktorá sa uplatní ako solitéra v menších aj väčších záhradách či parkoch, ale aj do živého plotu, najmä v kombinácii s inými odrodami škumpy - napr. s purpurovolistou Royal Purple alebo žltozelenolistou Golden Spirit®. Technické využitie: z kvetov a listov sa získava esenciálny olej s mangovou vôňou. Z koreňa a kmeňa sa získava nie veľmi trvanlivé žlté farbivo "mladý fustik", ktoré sa používalo od renesancie až do objavenia syntetických farbív v 19. storočí. Drevo, označované tiež ako "uhorský fustik" či "fisetové drevo", sa používalo najmä na výrobu intarzií nábytku či výrobu rámov na obrazy. Listy a kôra sú dobrým zdrojom tanínov. Konáriky sa dajú použiť v košikárstve.

STANOVIŠTE: slnečné alebo polotieň. Na rozdiel od iných odrôd so žltozelenými listami dobre znáša aj plné slnko bez popálenia listov, ak pôda nie je príliš suchá. Na pôdu nie je náročná, znesie väčšinou pôd, ale preferuje vlhkú, ale dobre odvodnenú pôdu, nie príliš výživnú. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chránených chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolná v dreve do asi -25 °C. Kvetné puky môžu niekedy poškodiť neskoré jarné mrazy. Staršie rastliny dobre znášajú sucho. Je dobre odolná aj voči vetru, vysokým teplotám či znečisteniu ovzdušia. Väčšinou netrpí chorobami či škodcami, ojedinele podpňovkami či verticíliovou hnilobou alebo v prílišnom suchu múčnatkou.

PÔVOD: od Európy po strednú Áziu a Pakistan, presnejšie od Španielska na západe po Rusko na východe, na sever po južnú Škandináviu a na juhovýchod po severný Irán. U nás rastie roztrúsene od nížin do podhorských polôh. Prvýkrát ho formálne opísal Linné v diele Species Plantarum (1753).

RAST: stredne bujný. Je to mohutný opadavý strom, bežne dosahujúci výšku 20-30 m, so zapojenou guľatou korunou. Mladé stromy majú vzpriamene vajcovitý habitus, s vekom sa koruna mení na guľovitú až rozložitú. Dlhoveký druh, bežne dosahujúci vek 150-200 rokov, pri optimálnych podmienkach až do 250 rokov. Borka stromu je červenohnedá až hnedá, neskôr sivá a plytko rozpukaná. Listy sú jednoduché, dlaňovité, päť- až sedem-laločnaté, veľké 8-12 cm, ich stopky po zlomení vylučujú mliečnu miazgu (latex), na rozdiel od väčšiny ostatných javorov, ktoré majú číru miazgu. 

OPEĽOVACIE POMERY: je čiastočne samoopelivý až cudzoopelivý, jednodomý a hmyzom opelivý druh. Jednotlivé stromy sú buď protandrické (ako prvé rozkvitajú samčie kvety), alebo protogynické (ako prvé rozkvitajú samičie kvety), pričom v populáciách sa vyskytujú oba kvitnúce typy, čo podporuje krížové opelenie medzi oboma typmi, hoci určitá miera samoopelenia je tiež možná. Žltozelené kvety sú zoskupené vo vzpriamených metlinách, kvitnú v apríli, pred alebo počas rozvíjania listov.

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody.

PLODY: krídlaté dvojnažky, zrastené pod tupým uhlom. Krídla sú lysé, zelenkasté až červenkasté, pri dozretí hrdzavohnedé. Nažky sú ploché.

DOZRIEVANIE: nepestuje sa pre plody, ale dozrievajú v septembri až októbri.

VYUŽITIE: okrasné využitie: hojne vysádzaný v mestách ako tieňodarný strom práve pre svoju zapojenú, symetrickú korunu a spoľahlivú znášanlivosť mestského stresu, je vhodný do väčších záhrad, parkov, vetrolamov či alejí. Kulinárne využitie: kvety produkujú stredné množstvo výživného peľu a veľké množstvo nektáru a sú atraktívne pre hmyz, vošky tvoria aj veľa medovice, ktorú zbierajú včely, takže je významnou medonosnou drevinou vhodnou do včelníc. Navŕtaním starších stromov v predajarí možno získať tzv. javorovú vodu, teda miazgu, ktorá sa dá uvariť na javorový sirup, hoci je menej koncentrovaná než tá z javoru cukrodarného. Do listov možno zabaliť pečené jedlá, ktorým dodajú sladkastú príchuť. Technické využitie: tvrdé, ťažké a jemnozrnné drevo sa využíva podobne ako u iných javorov na nábytok, stolárske výrobky a sústruženie. Do listov možno zabaliť jablká apod. na lepšie uskladnenie. Z kôry je možné získať ružové farbivo.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, preferuje hlboké, dobre priepustné, vlhké pôdy, ale znesie akékoľvek pôdy, vrátane ťažkých ílovitých. 

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve do -34 °C až -40 °C, stredne mrazuodolný v kvete. Je silne vetruodolný. Môže trpieť na verticíliové vädnutie (Verticillium spp.), čerň javorovú (Rhytisma spp.), antraknózu, štítničky a vošky. Výrazne lepšie znáša mestský stres - chudobnejšie pôdy a znečistenie ovzdušia a po zakorenení aj vysoké teploty a sucho. Dlhodobo vysokú vzdušnú vlhkosť neznáša dobre.

PÔVOD: severná Európa a severná Ázia – divorastúci botanický druh. Jeho súčasné taxonomické vymedzenie zahŕňa dreviny pôvodné vo väčšine Európy a v častiach Ázie, ako aj v severnej Afrike, pričom areál sa tiahne od Madeiry, Britských ostrovov a Islandu až po Rusko a severnú Čínu. Z tohto pôvodného druhu bolo v priebehu histórie vyšľachtených viacero okrasných aj úžitkových kultivarov.

RAST: štíhly, opadavý strom, ktorý na dobrých stanovištiach dosahuje výšku 15 – 20 m; na chudobnejších stanovištiach zostáva len v podobe kra. V mladosti tvorí užšiu korunu, ktorá sa neskôr rozširuje – vplyvom bohatej násady plodov sa konáre ohýbajú, čím koruna postupne dostáva takmer guľovitý tvar. 

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá drevina s obojpohlavnými, krémovobielymi kvetmi usporiadanými v hustých, plstnatých súkvetiach, kvitne od mája do júna, v severnej Európe až do júla; je opeľovaná hmyzom. 

PLODNOSŤ: nastupuje približne od 15. roku. Úroda je zvyčajne bohatá, so striedaním úrodnejších a slabších rokov – ide teda o druh s výrazným periodickým plodením.  Presné hmotnostné údaje o úrode na strom v kilogramoch nie sú vo vedeckej literatúre štandardizované, keďže ide o voľne rastúci druh.

PLODY: jasne červené, guľovité malvice s priemerom okolo 1 cm. Súkvetie (chocholík) nesie typicky 80 až 100 malvíc; každý plod obsahuje hviezdicovité, viaczväzkové ovárium s dvoma až piatimi komôrkami, z ktorých každá nesie jedno až dve ploché, úzke, špicaté červenkasté semená; vytrvalé kalíšky tvoria na dozretom plode charakteristickú čiernu päťcípu hviezdičku, v priemere okolo 2,5 semena na plod. Čerstvá hmota je tvorená prevažne vodou (okolo 73 %), sušina obsahuje asi 8,9 % sacharidov a 3,1 % lipidov. Dužina obsahuje karotenoidy, kyselinu citrónovú, kyselinu jablčnú, kyselinu parasorbovú, pektín, provitamín A, sorbitol, triesloviny a vitamín C. Chuťovo je surový plod planého typu výrazne trpký a zvieravý, s vysokým obsahom horkastej, mierne dráždivej kyseliny parasorbovej – preto sa surové nekonzumujú a spracúvajú sa na džemy, marmelády, šťavy alebo pyré. Šľachtené sladkoplodé kultivary majú túto trpkosť výrazne zredukovanú a plody väčšie.

DOZRIEVANIE: Plody dozrievajú od augusta do októbra – jarabina vtáčia teda patrí medzi stredne neskoro až neskoro dozrievajúce druhy, kým samotné kvitnutie prebieha od mája do júna. Plody zostávajú na strome v priemere okolo 100 dní a veľká časť úrody vydrží na konároch až do zimy, čím poskytuje potravu vtáctvu, ktoré následne šíri semená.

VYUŽITIE: tvrdé, jemnozrnné a pružné drevo sa spracúva na obruče sudov a ozubené kolesá, na násady náradia, sústruženie, nábytkárstvo a remeselnú výrobu. Plody sú bohaté na vitamíny, najmä vitamín C, a antioxidanty, tradične sa využívali liečivo, napríklad proti obličkovým kameňom; používajú sa aj na ochucovanie vodky a na výrobu štiav a džemov. Plody zbierame keď sú mäkké prípadne necháme prejsť prvými mrazmi. Čerstvé plody vo väčšom množstve môžu spôsobiť otravu. Z ekologického hľadiska poskytuje potravu a útočisko mnohým druhom hmyzu a je cenená ako nektárodajná drevina; húževnatý koreňový systém sa využíva pri biotechnickom spevňovaní svahov a pri obmedzovaní erózie.

STANOVIŠTE: slnečné, znáša aj čiastočný tieň.  Dobre sa jej darí aj vo vyšších nadmorských výškach – od úrovne mora v severných šírkach až po 2400 m v Tirolsku. Darí sa jej v prevažnej väčšine dobrých, nezamokrených pôd na slnečnom stanovišti, dobre rastie aj v ťažších ílovitých pôdach; nevyhovujú jej plytké pôdy.

ODOLNOSŤ: vysoko mrazuvzdorná (do -30C až -40C ), odolná voči neskorým mrazom. Vetruodolná - využíva sa do veterolamov. Znáša mestské znečistenie. V teplejšom podnebí horšie znáša vysoké teploty a vysokú vzdušnú vlhkosť. Patrí medzi najmenej náročné dreviny.  Je náchylná na bakteriálnu spálu; chrastavitosť; môžu sa vyskytnúť aj rakoviny, bakteriálna nádorovitosť koreňov, múčnatka a hrdza; z hmyzu sa vyskytujú vošky, pilatky, štítovky a vrtavce. 

PÔVOD: Ázia. 'Pink Giant' (obchodné synonymum 'Flogi') vyšľachtili francúzske škôlky Pépinières Minier a do distribúcie ho uviedli od roku 1970.

RAST: pomaly rastúci, vzpriamený ker, dosahujúci výšku 1,5 až 3 m a šírku 1 až 1,5 m, so srdcovitým koreňovým systémom. Listy sú stredne zelené, striedavé, široko vajcovité s tromi lalokmi a hrubo zúbkovanými okrajmi. Celkový habitus je vázovitý.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzomopelivý. Kvitne od júla do septembra. Kvety sú, bohaté, veľké, ružové s priemerom až 8 cm. Jednotlivé kvety vydržia iba jeden deň, ale nepretržitá tvorba nových pukov zabezpečuje dlhé obdobie kvitnutia.

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody. 

PLODY: päťchlopňové otváravé tobolky, ktoré pretrvávajú väčšinu zimy, počas vegetačného pokoja sa rozštiepia a uvoľnia ľahko klíčivé semená okolo bázy materskej rastliny.

DOZRIEVANIE: počas jesene až zimy po letnom kvitnutí.

VYUŽITIE: do záhradných záhonov, na živé ploty, clonenie alebo ako solitér.

STANOVIŠTE: slnečné, ideálne orientácia na juh alebo západ, chránené miesto. Znáša aj polotieň. Toleruje širokú škálu pôd, no dobre priepustných. Suchovzdorný po zakorenení, odolný voči mestskému znečisteniu ovzdušia. 

ODOLNOSŤ: vysoko mrazuvzdorný do –20 až –24 °C (niektoré zdroje uvádzajú až -29°C). Suchovzdorný po zakorenení, odolný voči mestskému znečisteniu ovzdušia i chudobnej pôde. Môže sa vyskytnúť náchylnosť na vošky, štítničky, škvrnitosť listov, spála, hrdze, rakovina dreva a skleníková molica pri pestovaní pod sklom. Zriedkavo koreňová hniloba a múčnatky.  

PÔVOD: Japonsko, stredná a Z Čína, kde rastie v horských lesoch od 600 do 2700 m n. m. Do Európy introdukovaný v r. 1865.

 
RAST: stredne bujný, neskôr slabší. Je to často viackmenný strom s oválnou pôvodnom areáli dorastá do výšky 30–40 m a šírky 15 m, u nás len asi do 20 m. Kmeň má šedohnedú a hlboko ryhovanú borku. Dekoratívne listy má vajcovité až srdcovité, dlhé 4–7 cm. Dlhá stopka je červenkastá. Opadané listy pri vädnutí charakteristicky prenikavo voňajú - ako perník, karamel či čerstvé pečivo alebo buchty. Stromy sú veľmi dlhoveké.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivý, dvojdomý, vetrom opelivý. Jednotlivé stromy majú buď samčie alebo samičie kvety, na získanie plodov sú potrebné oba. Samčie kvety majú nápadne červené tyčinky, samičie dlhé piestiky. Kvitne v apríli a máji pred olistením nenápadnými kvetmi.

 
PLODNOSŤ: neskorá (v poraste aj po 100 rokoch, pri pestovaní po 15-20 rokoch).

PLODY: mechúrik dlhý 1,5-2 cm s hnedastými semenami s jednostranným krídlom.

 
DOZRIEVANIE: v auguste.

 
VYUŽITIE: je to okrasný strom, ktorý najmä na jeseň spestrí väčšiu záhradu či park nielen srdcovitými, pekne žlto až červeno sfarbenými, ale aj príjemne voňavými listami.

 
STANOVIŠTE: polotieň až priame slnko, vlhkejšia, výživná, hlboká pôda. Znesie aj mierne zásaditú, ale preferuje skôr kyslejšiu pôdu. Vhodný do teplých aj chladnejších polôh, ale chránených pred neskorými jarnými mrazmi.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve do asi -34 °C, náchylnejší na zmrznutie kvetov a rašiacich pukov a letorastov počas neskorých jarných mrazov. Kvôli plytšiemu koreňovému systému horšie znáša sucho, ale aj utuženie pôdy. Silne vetruodolný. Dobre odolný voči chorobám a škodcom.

PÔVOD: nie presne známy, ale zrejme je to prastará odroda z Peloponézskeho polostrova, neskôr rozšírená do starovekého Ríma Appiom Claudiom. Prvý krát ju popísal švajčiarsky botanik a pomológ Johann Bauhin v 17. storočí ako "pomum pentagonum". Najstaršie nemecké pomológie zas tvrdia, že sa pestovala najmä v alpských oblastiach Tyrolska, vo Švajčiarsku a južnom Nemecku.

RAST: bujný, tvorí rozložité koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro.

PLODNOSŤ: neskorá, vysoká, striedavá

PLODY: malé až stredné (50-70 g), viac či menej hviezdicovitého tvaru s 5 cípmi. Šupka je tenká, pevná, lesklá, nie je mastná, svetložltá až slamovožltá s granátovočerveným líčkom. Dužina je biela až svetložltá, tuhá, chrumkavá, na vzduchu málo hnedne. Chuť je sladkokyslá, priemerná osviežujúca, bez zvláštnej arómy či príchute.

DOZRIEVANIE: Zber v 2. pol. októbra, konzumná zrelosť od 1. pol. decembra, skladovateľnosť až do júna.

VYUŽITIE: vhodné predovšetkým ako vianočná dekorácia a na spracovanie na mušty a cider a na dlhodobé uskladnenie.

STANOVIŠTE: slnečné, hlboké hlinité, skôr vlhkejšie pôdy a slnečné stanovište, prípadne polotieň, najmä stredne teplé oblasti, ale aj chránené vyššie oblasti, vyhýbať sa uzavretým polohám s vysokou vlhkosťou vzduchu a veľmi teplým a suchým polohám.

ODOLNOSŤ: stredne až vyššie mrazuodolná v dreve, stredne odolná voči chrastavistosti, náchylnejšia na múčnatku a bakteriálnu spálu. Plody sú odolné voči otláčaniu.

PÔVOD: pravdepodobne z Anglicka z pol. 18. storočia.

 
RAST: bujný, vytvára veľkú, ihlanovitú korunu, neskôr je široko guľovitá. Má výrazne tmavozelené listy kontrastujúce so svetlozelenými listovými stopkami.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, sama je zlým opeľovačom, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače: Avranšská, Hardyho maslovka, Kozačka štuttgartská, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: skorá, hojná, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (až 10 cm dlhé), pretiahnuté, fľaškovitého tvaru, niekedy aj zakrivené. Šupka je hladká, lesklá, svetlozelená až žltozelená, na slnečnej strane s karmínovočerveným líčkom, z horších polôh môže byť trpkastá. Dužina je biela, jemná, veľmi šťavnatá, rozplývavá. Chuť je sladkokyselkavá až sladká, jemne vínovito korenistá, veľmi príjemná.

 
DOZRIEVANIE: zber okolo polovice augusta alebo aj skôr ešte v tvrdej, svetlozelenej zrelosti, konzumná zrelosť o 1-2 týždne, nevydrží dlho, výnimočne do začiatku septembra.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, sušenie, muštovanie, pečenie, na výrobu kompótov, džemov a lekvárov alebo destilátov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Uprednostňuje hlboké, výživné pôdy, dostatočne vlhké, ale dobre odvodnené pôdy, ale uspokojí sa aj s horšími pôdami, ak nie sú príliš mokré a studené. Je vhodná do väčších záhrad a sadov alebo aj do alejí s dostatočne vysoko zapestovanou korunou. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh, v chladnejších síce dobre rastie, ale plody nedosahujú dobrú kvalitu.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Odolná voči chorobám, len v nevhodných polohách a pri prehustení koruny môže trpieť chrastavitosťou. Udržiavame vzdrušnú korunu a sadíme ju na vzdušné, otvorené lokality.

PÔVOD: východná Ázia: Sibír, severná Čína, Kórea a Japonsko. Biela forma Alba je známa v európskych záhradách už od polovice 19. storočia. Na rozdiel od mnohých moderných hybridov ide o prirodzene sa vyskytujúcu farebnú variáciu. V roku 1997 bol druh na základe molekulárnych analýz preradený z rodu Dicentra do monotypického rodu Lamprocapnos.

RAST: stredne bujne, dorastá do výšky 60-80 cm a šírky 60-90 cm. Je to trvalka prezimujúca v koreni. Listy sú 2–3 trojpočetné, stopkaté a lysé, veľmi dekoratívne laločnaté.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, s nápadnými obojpohlavnými chasmogamickými (opeľovanými hmyzom) kvetmi aj neskôr rozkvitajúcimi nenápadnými kleistogamickými kvetmi, ktoré sa opelia samé, bez pomoci hmyzu. Kvitne od apríla do júna bielymi kvetmi v tvare srdca usporiadanými do jednostranných strapcov.

PLODNOSŤ: pravidelná, vysoká.

PLODY: tobolky s elaiozómom ("mäskom") pre mravcov, ktoré ich rozširujú.

DOZRIEVANIE: v júli, prípadne auguste.

VYUŽITIE: veľmi okrasná trvalka najmä do polotieňa pod stromy, ktoré na jar ozvláštni svojimi nápadnými kvetmi a listami.

STANOVIŠTE: polotieň, prípadne slnečné, kde ale vyžaduje dostatočne vlhkú pôdu. Preferuje humóznu, ľahšiu pôdu, skôr neutrálnu až mierne kyslú. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v koreni až do -34 °C. Nezvykne trpieť chorobami či škodcami. Niekedy ju môžu poškodiť vošky, slizniaky, slimáky či múčnatka, hrdza alebo antraknóza.

BOTANICKÁ POZNÁMKA: Celá rastlina obsahuje izochinolínové alkaloidy (napr. protoberberín), ktoré sú toxické pre ľudí pri požití a môžu spôsobiť podráždenie pokožky (kontaktná dermatitída). Problémová pre psy a mačky. Pri manipulácii sa odporúčajú rukavice.

PÔVOD: takmer celá Európa, na S asi po 61° s. z. šírky, na výslnných krovinatých stráňach, lesostepiach, v lužných lesoch, od nížin do asi 900 m n. m.

RAST: variabilný, ale väčšinou bujný.  Je to dlhoveký, listnatý, opadavý strom dorastajúci do výšky a šírky 10–12 m. Korunu máva guľovitú až široko rozloženú. Kôra je zelenohnedá, borka hnedosivá, rozpukaná v pozdĺžnych platničkách. Na starších konároch sa tvorí množstvo brachyblastov aj tŕňov stonkového pôvodu. Listy sú dlhé 3–6 cm a široké 2–4 cm, sú široko vajcovité, po okraji jemne vrúbkovano zúbkaté.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými kvetmi kvitnúcimi v apríli a máji.

PLODNOSŤ: variabilná, ale väčšinou neskoršia, vysoká, v rôznej miere pravidelná.

PLODY: variabilné, ale väčšinou malé (2-4cm), guľaté, žlté, rôznej, ale väčšinou trpkokyslej chuti. Chuť je príjemnejšia po premrznutí.

DOZRIEVANIE: variabilné, ale väčšinou

VYUŽITIE: je to krásny, mohutný, krajinotvorný strom vhodný najmä do voľnej krajiny ako solitér či skupinka, do medzí, vetrolamov, alejí, stromoradí, ale aj do včelníc a do parkov na spestrenie. Kulinárne využitie: plody, najmä po premrznutí možno použiť na výrobu muštov, želé, octov. Obsahujú veľa pektínu, takže sa dajú použiť na zahustenie džemov a marmelád. Z listov je príjemný čaj. Liečivé využitie: plody majú laxatívne účinky, teda pôsobia proti zápche. Rozmačkaná dužina sa dá použiť ako obklad na drobné rany. Kôra pôsobí proti parazitom v tráviacom trakte a proti horúčke. Listy obsahujú až 2,4 % antibakteriálnej látky florin, ktorá potláča rast mnohých gram-pozitívnych aj gram-negatívnych baktérií. Semená sa používajú na dopestovanie bujne rastúcich, dlhovekých podpníkov pre kultúrne odrody jabloní. 

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje dobre odvodnenú priepustnú pôdu, ale je prispôsobivá širokej škále pôd. Vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných lokalít.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, variabilne v kvete. Dobre vetruodolná.

PÔVOD: Spojené kráľovstvo, Gravetye Manor, vyšľachtil ho Ernest Markham v 30. rokoch 20. storočia (cca. 1935) ako semenáč neznámeho pôvodu a uvedený bol na trh posmrtne. V roku 1993 získal ocenenie RHS Award of Garden Merit (AGM), čo potvrdzuje jeho spoľahlivosť a vysokú estetickú hodnotu. Synonymá: C. macropetala var. markhamii.

RAST: stredne bujný. Je to bohato kvitnúci kultivar, dosahujúci výšku 2-2,5 m, avšak v ideálnych podmienkach a bez pravidelného rezu môže túto veľkosť poľahky zdvojnásobiť. Zložené listy tvorí 9 hlboko lístkov. 

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzom opelivý. Kvitne na minuloročných výhonoch. Doba kvitnutia trvá od konca marca do mája, preto je možné vykonať rez hneď po odkvitnutí, aby sa rastlina udržala v požadovaných medziach. Hoci na jar vytvára záplavu kvetov, po hlavnej vlne kvitnutia len veľmi neochotne remontuje - ak áno, tak je to zvyčajne v septembri. Kvety sú prevísajúce a poloprevísajúce, zvonovitého tvaru. Tvoria ich 4 tmavoružové bazálne okvetné lístky dlhé asi 5 cm. Uprostred nich je sukňa podobných, ale užších patyčiniek (staminodium). Tyčinky sú krémovej farby.

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody.

PLODY: suché, jednosemenné nažky vajcovitého až splošteného tvaru s dlhým, hodvábnym a trvácnym príveskom. Súplodia sú dekoratívne, po opadaní okvetných lístkov pripomínajú nadýchané striebornosivé chumáče. 

DOZRIEVANIE: na jeseň, v septembri až októbri.

VYUŽITIE: veľmi dekoratívna liana vhodná k plotom, stenám s oporou, altánkom, na pergoly, balkónové konštrukcie, aj do väčších nádob. Dekoratívnu hodnotu dopĺňajú aj plstnaté nažky po odkvitnutí. 

STANOVIŠTE: vyžaduje slnko až polotieň - veľmi vhodný na pestovanie pri severnej expozícii, keďže dokáže prosperovať aj v určitom tieni; v teplejších oblastiach môže byť práve toto najvhodnejšie stanovište pre jeho výsadbu. Na plnom slnku najviac kvitne. Uprednostňuje úrodnú, humóznu, vlhkú, ale dobre priepustnú pôdu. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: vysoko mrazuvzdorný v dreve. Náchylný na vošky, slimáky a slizniaky (na mladých výhonkoch) a v horúcich suchých podmienkach na roztočce. V prostredí so stagnujúcim vzduchom sa môže vyskytnúť múčnatka.

BOTANICKÁ POZNÁMKA: plamienky nechávame výhradne pre potechu oka a opeľovačov - všetky časti rastlín rodu Clematis obsahujú glykozid ranunkulín, ktorý sa pri poškodení pletív (žuvaním, drvením) enzymaticky mení na toxický protoanemonín. Táto látka spôsobuje: Pri kontakte s pokožkou: Dermatitídu, pľuzgiere a pálenie. Pri požití: Intenzívne pálenie v ústach, nadmerné slinenie, vracanie a v závažných prípadoch krvavé hnačky alebo kŕče.

PÔVOD: Spojené kráľovstvo, kráľovská botanická záhrada v Kew, asistent kurátora Brian Halliwell ju v 80. rokoch 20. storočia vyselektoval ako perspektívneho kríženca levandule úzkolistej (L. angustifolia) a tzv. španielskej levandule (L. lanata), teda Lavandula x chaytoriae a pomenoval po ďalšom zamestnancovi záhrady, Richardovi Grayovi.

 
RAST: pomalý. Je to stredne vysoký poloker dorastajúci do 50 cm s drevnatejúcimi stonkami. Listy sú bez stopky, na levanduľu relatívne široké, striebristé, chlpaté, dlhé až 5,5 cm. Strihá sa buď počas prvého kvitnutia alebo potom až na jar.

 
OPEĽOVACIE POMERY: pravdepodobne ako hybrid sterilná, ale kvitne drobnými, voňavými modrofialovými kvetmi usporiadanými do stredne dlhých praslenov (6-10 cm) dlho od júla do augusta, dlhšie než levanduľa úzkolistá.

 
PLODNOSŤ: pravdepodobne sterilná, množí sa vegetatívne odrezkami.

VYUŽITIE: je významnou okrasnou a medonosnou rastlinou, atraktívnou aj pre motýle. Dá sa použiť na vytvorenie lemov záhonov odpudzujúcich škodce a ako pôdopokryvná rastlina. Má nižší obsah esenciálnych olejov (EO) než viaceré odrody levandule, jej vôňa je jemná, bylinná, svieža, jemne živičná a drevitá, s nižším obsahom gáfru. Môžete ju využiť v domácej kozmetike či aromaterapii, ale aj kulinárne. Kulinárne využitie: listy a kvety čerstvé aj sušené, surové aj tepelne upravené na dochutenie šalátov, polievok, dusených jedál či koláčov, keksov, zmrzliny či krémov. Pridávajú sa do džemov, olejov či octov. Robí sa z nich čaj. Liečivé využitie: Je významným ukľudňujúcim prostriedkom a používajú sa buď priamo kvety v čaji či kúpeli. Má silné antiseptické účinky, pôsobí proti kŕčom, plynatosti, je žlčopudný a močopudný, ukľudňuje žalúdok, používa sa proti nervozite a nespavosti.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s dobre odvodnenou, chudobnejšou, piesčitou či kamenistou a vápenitou pôdou, ale znesie akúkoľvek, ak nie je príliš kyslá alebo premokrená. Rastie aj vo výživnej pôde, ale tam má menej EO.

 
ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolná do -20 °C, krátkodobo aj -23 °C, mrazuodolnejšia než väčšina odrôd l. prostrednej, mierne menej mrazuodolná než niektoré odrody l. úzkolistej (napr. Munstead). Po zakorenení silne suchuvzdorná, vetruodolná. Ako prevenciu voči hubovým chorobám pestujeme v dobre odvodnenej pôde a na vzdušnom stanovišti.

PÔVOD: druh pochádza z Číny, kde sa pestuje viac ako 7000 rokov. Odroda Li pochádza z výberu 67 odrôd, ktoré doviezol z Číny, z provincie Šan-Si do USA v roku 1908 Frank Meyers v spolupráci s USDA. Po testovaní na Plant Introduction Station v Chico v Kalifornii a ďalších pokusných staniciach USDA na Floride, v Novom Mexiku, Oklahome, Texase a v Georgia boli na pestovanie v USA vybrané 4 odrody, vrátane odrody Li.

RAST: bujný, vzpriamený až rozložitý. Je to menší opadavý strom až krík dorastajúci do výšky 3-4 m a šírky 2,5-3 m. Odporúčame sadiť v spone aspoň 4x3 m. Konáre sú jemne tŕnité. Listy sú lesklé, oválne.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samooopelivá, na dosiahnutie vyššej úrody odporúčame prítomnosť inej kompatibilnej odrody. Vhodné opeľovače: Lang, zrejme aj Honey Jar, Sherwood. Kvety sa tvoria na letorastoch a kvitnú v júni a v júli.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká, spoľahlivo pravidelná.

PLODY: veľké (priemerne 3-5 cm, 25 g), súdkovité až oválne, hladké. Tenká šupka dozrieva zo zelenožltej farby do mahagónovohnedej, lesklej. Dužina je najskôr svieža, zelenkavá, stredne šťavnatá a chrumkavá, pri dozrievaní po zbere krémovobiela, suchšia, špongiovitá. Jej chuť je začerstva (v zelenožltej zrelosti) podobná jablku, pri dozrievaní dohneda a strate vlhkosti sa mení na sladkú, podobnú chuti datlí, s jemnou kyselinkou. Obsahuje úzku, vretenovitú kôstku.

DOZRIEVANIE: skoré, od konca septembra do októbra. Môžu dlho ostať na strome, ak je suchšie počasie, tak na ňom pomaly zosychajú a sladnú. Dozrievať do sladkej suchej podoby môžu aj po zbere uložené v jednej vrstve na site. Po vysušení vydržia uskladnené vo vzduchotesných nádobách aj niekoľko mesiacov.

VYUŽITIE: okrasná a ovocná drevina v jednom, pôsobiaca veľmi exoticky. Plody tejto odrody sú vhodné najmä na priamy konzum v zelenožltej zrelosti, ale taktiež na sušenie, kandizovanie a ďalšie použitie. Keď sa sušia získavajú vzhľad aj chuť datlí, preto sa nazývajú aj "čínske datle", môžu sa aj pomlieť na prášok. Pridávajú sa do koláčov, chleba, želé, polievok atď. Nezrelé sa nakladajú do octu či soli. Liečivé využitie: Podporujú imunitu, majú antioxidačné, protirakovinové, protizápalové účinky a chránia pečeň pred poškodením. Listy majú zaujímavú vlastnosť, po požuvaní na chvíľu vyradia receptory sladkej chuti, takže napr. biely cukor chutí ako piesok.

STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne priepustnou pôdou. Vhodná do teplých a stredne teplých oblastí Slovenska.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve do cca. -25 °C až -28 °C. Raší a kvitne neskoro, takže nebýva ohrozovaná neskorými jarnými mrazmi. Silne odolná voči zasoleniu pôdy a vápenitej pôde a voči vysokým teplotám ovzdušia. U nás ju netrápia choroby ani škodcovia.

PÔVOD: Francúzsko, Troyes, vypestovali ju bratia Baltetovci z ovocnej škôlky v Troyes ako náhodný semenáč Williamsovej, pomenovali ju po Dr. Julesovi Guyotovi, lekárovi, ktorý sa zaujímal o fyziku, mechaniku a telegrafiu, ale najviac sa preslávil svojou prácou v oblasti vinohradníctva, kde zaviedol známe  pestovateľské systémy vedenia viniča - Guyotove vedenie. V roku 1875 hrušku uviedli na trh. Synonymá: Dr. Jules Guyot.

RAST: strom rastie slabšie, vytvára ihlanovitú, širokú korunu s redšími hlavnými vetvami, ktoré smerujú šikmo hore; postranné vetvy sú v neskorších rokoch mierne previsnuté, plodonosné drevo je krátke.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, dobre opeľuje iné odrody. Vhodné opeľovače: Charneuská, Williamsova, Lectierova, Madame Verté, Dekanka Robertova, Clappova maslovka.

PLODNOSŤ: nastupuje skoro a je veľmi dobrá, stála a pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (v závislosti od kvality pôdy), tvar pretiahnutý, kužeľovitý, nerovnomerný až mierne hrboľatý. Šupka je hladká, zelená, po dozretí jasno-žltá, zriedkavo sa objaví i načervenalé líčko, drobné lenticely sú prítomné v blízkosti stopky. Dužina je biela, rozplývavá, šťavnatá, chuť sladká až mierne kyslastá.

DOZRIEVANIE: zber koncom augusta (zbierame ešte tvrdé plody), konzumná zrelosť 8-10 dní po zbere, skladovateľnosť cca. 2 týždne.

VYUŽITIE: priamy konzum a na výrobu kompótov. Plody znášajú prepravu dobre len tesne po zbere, v tvrdom stave.

STANOVIŠTE: náročnejšia na stanovište, vyžaduje nižšie a stredné polohy - do 400 m.n.m. a živné pôdy, chránené pred mrazmi. Vhodná predovšetkým do záhrad.

ODOLNOSŤ: dobrá odolnosť voči chorobám a škodcom, netrpí chrastavitosťou. Mladé stromy sú menej odolné voči mrazom.