12% DPH

PÔVOD: Je to hybrid Astilbe x thunbergii neznámeho pôvodu. V r. 2024 získala ocenenie Award of Garden Merit od RHS (britskej Kráľovskej záhradníckej spoločnosti). Synonymá: Ostrich Plume.

RAST: bujnejší, voľnejší, vzpriamený. Je to trvalka prezimujúca v koreni, ktorá bez kvetov dorastá do výšky 30-60 cm, s kvetmi do 90 cm

OPEĽOVACIE POMERY: prevažne hmyzom opelivé, najmä včelami a motýľmi. Kultivar Straussedfeder kvitne v 2. polovici leta štíhlymi, oblúkovito ohnutými súkvetiami drobných kvetov lososovej až ružovej farby, ktoré lákajú opeľovače.

PLODNOSŤ: pravdepodobne sterilná, množí sa vegetatívne oddeľkami podzemkov.

VYUŽITIE: veľmi okrasná trvalka atraktívna pre opeľovače vhodná do tieňa či polotieňa pod stromy, používa sa aj na okraje záhonov, do záhradných skupín aj kvetinových záhonov. Je výborná na rez do vázy.

STANOVIŠTE: polotieň až tieň, humózne, vlhkejšie, dobre priepustné pôdy s kyslou až neutrálnou reakciou. Nevhodná je suchá a priamemu slnku veľmi vystavená pôda, ktorá vedie k stresu rastlín. Je vhodná aj do oblastí s chladnejším a vlhkejším podnebím.

ODOLNOSŤ: veľmi odolná voči mrazom, znesie teploty až do –30 °C. Dobre odolná voči bežným chorobám a škodcom.

PÔVOD: Španielsko, zrejme veľmi stará odroda z okolia Barcelony, možno už zo 17. storočia či skôr, popísaná v roku 1826 ako Barcelona nut v Katalógu Záhradníckej spoločnosti v Londýne. Synonymá: Fertile de Coutard, Katalónska, Catalonische Nuss, Große Barcelloner Zellernuss, Große bunte Zellernuss, Große runde Haselnuss, Große spanische Nuss, Miglinarina, Spanische Zellernuss, Spanish nut. Nie je identická s odrodou Barcelónska hranatá (= Eckige Barcelloner, Barcelone de Loddiges).

RAST: bujný, vzpriamený, hustý, málo odnožuje. Listy sú skôr menšie.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, vetrom opelivá, kvitne skoro až stredne skoro, dlho a dlho s prekrýva aj kvitnutie samčích a samičích kvetov, je dobrým opeľovačom iných odrôd. Vhodné opeľovače: Tonda Gentile, Tonda Romana, Ennis, Ségorbe, Hallská obrovská, Nottingham, Webbova, atď. S odrodou Corabel, kvitnúcou neskoro, sa v čase kvitnutia míňa.

PLODNOSŤ: vysoká, priemerne 4 kg/ker pri 6-12-ročných kroch, priemerne 3,2 t/ha. Máva málo prázdnych orieškov (menej než 1 %).

PLODY: sú usporiadané po 2-5 väčšinou na konci konárov, sú veľmi veľké (priemerne 3,8 g, 20-22x20 mm), guľaté alebo guľato-hranaté, zhora a zdola mierne sploštené, často s 2 alebo viacerými rebrami, často dokonca s 2 špičkami. Pančuška je vykrajovaná a krátka, sotva zakrýva plod. Škrupina je tmavohnedá so svetlohnedými pruhmi, spodná časť často šedo plstnatá. Jadro je veľké, srdcovitého tvaru, dobre vypĺňa škrupinu. Podiel jadra k celkovej hmotnosti plodu je stredný, ale celková hmotnosť jadra je aj tak vysoká (priemerne 43 % hmotnosti plodu, teda asi 1,6 g). Chuť je výborná, mandľovo sladká. Šupka jadra je svetlohnedá s hnedými vláknami.

DOZRIEVANIE: skoré, v 1. polovici septembra.

VYUŽITIE: krík je vhodný do prírodných živých plotov, vetrolamov, medzí, menších aj väčších záhrad či sadov, poskytuje hmyzu prvý peľ v roku. Kulinárne využitie: plody sú vhodné na priamy konzum vcelku aj na spracovanie na pečenie, cukrovinky, ale aj na výrobu oleja či destilátu, likérov. Technické využitie: nevysýchavý olej sa používa aj v kozmetike a na výrobu farieb, mladé konáre sa používajú v košikárstve, napr. na výrobu lubových košov, ale aj na výrobu kvalitného drevného uhlia pre umelcov.

STANOVIŠTE: preferuje slnečné, ale zvládne aj polotieň, len tam je menej plodná. Najlepšie sa jej darí hlinitopiesčitých až piesčitohlinitých, humóznych, dostatočne vlhkých, ale priepustných pôdach, ale znesie aj horšie pôdy. Neznáša len suché alebo ťažké ílovité pôdy. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých oblastí.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve, kvôli skoršiemu začiatku kvitnutia stredne mrazuodolná v kvete. Je stredne až menej odolná voči nosáčikovi lieskovému (Curculio nucum).

PÔVOD: Severné Írsko, vyšľachtil ju v roku 1959 Samuel Darragh McGredy IV ako kríženca medzi odrodami Cläre Grammerstorf x Piccadilly a pomenoval ju po škótskom výrobcovi whisky, Arthurovi Kinmondovi Bellovi. Patrí medzi floribundy, teda krížence medzi čajohybridmi a polyantkami. V r. 1964 získala záslužný certifikát od britskej Kráľovskej ružiarskej spoločnosti, v roku 1965 bola uvedená na trh a v r. 1967 vyhrala ako najvoňavejšia ruža v testoch ruží v Belfaste a získala Cenu R. J. Frizzella. V roku 1993 jej britská Kráľovská záhradnícka spoločnosť udelila ocenenie Award of Garden Merit. Synonymá: T11 AgCan.

RAST: kompaktný, s pevnými, neohýbajúcimi sa stonkami, dorastá do výšky a šírky 50-100 cm. Listy má sýtozelené, lesklé. Nesie kvety na hrubých, tŕnitých stonkách.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá s obojpohlavnými kvetmi, hmyzom opelivá, ale aby si zachovala pôvodné vlastnosti, treba ju množiť vegetatívne. Kvitne opakovane od júna do konca jesene stredne veľkými zhlukmi sýtožltých, veľmi voňavých, poloplných kvetov s 20-25 lupeňmi, červenými tyčinkami a priemerom asi 7,5 cm. Kvety pri odkvitaní blednú do svetložltej farby.

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody, ale pri ponechaní odkvitnutých kvetov sa vyvinú.

PLODY: šípky skôr menšej veľkosti (1-2 cm), guľaté, hnedé, cca. 40-60 ks na ker ročne.

DOZRIEVANIE: počas októbra až novembra.

VYUŽITIE: veľmi dekoratívna kompaktná ruža vhodná do záhonov v kombinácii s inými ružami, levanduľami či cibuľovinami či ako nízky živý plot pri chodníkoch apod. Kulinárne využitie: veľmi aromatické, horkasté kvety sa dajú použiť čerstvé do krémov a na ozdobenie dezertov, šalátov, na výrobu ružového želé, zmrzliny, likérov, ako sušené aj na výrobu čajov či žltého pomletého prášku na ozdobu dezertov. Šípky sú, tak ako všetky šípky, jedlé a použiteľné po premrznutí za surova alebo sušené do čaju. Liečivé a kozmetické využitie: kvetné lupienky majú antibakteriálne účinky, používajú sa pri prechladnutí, infekciách priedušiek, gastritíde, hnačke či depresii a letargii. Externe sa používajú na výplach očí pri očných infekciách, ako kloktadlo pri bolesti hrdla a povrchových poraneniach pokožky. Kvety tesne po rozkvitnutí sú vhodné na destiláciu a výrobu ružového éterického oleja a ružového hydrolátu. Tieto majú pozitívne účinky pri depresii, úzkosti. Používajú sa v parfumérii aj telovej kozmetike - krémoch a balzámoch, ale aj v šampónoch či sprchových géloch. Šípky obsahujú veľa vitamínu C, A a E a flavonoidov.  

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje hlinité pôdy s dostatočnou vlhkosťou, ale dobrým odvodnením. Vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve (zdedila túto vlastnosť zrejme po predkovi z R. rubiginosa), dobre odoláva dažďu, čiernej škvrnitosti (Diplocarpon rosae), hrdzi (Phragmidium mucronatum) a múčnatke (Podosphaera pannosa).

PÔVOD: neznámy, zrejme Spojené kráľovstvo, vyšľachtil ho buď priamo skalničkár George Fergusson Wilson alebo niekto z jeho pokračovateľov, ktorý ho pomenoval na jeho počesť. Je to kríženec označovaný niekedy ako Campanula x pulloides, inokedy ako Campanula x wilsonii a rodičovské druhy sú zvonček karpatský (C. carpatica var. turbinata) a zvonček C. pulla.

 
RAST: umiernený, nízky, vytvára kompaktné vánkuše s výškou do 10 cm a šírkou do 30 cm. Listy má okrúhe či oválne, zubaté, svetlozelené, opadavé, dekoratívne od skorej jari do neskorej jesene.

 
OPEĽOVACIE POMERY: ako kríženec je sterilný. Kvitne stredne až bohato od júna do augusta, výrazne fialovomodrými, zvončekovitými kvetmi veľkými do 2,5 cm.

 
PLODNOSŤ: netvorí plody.

 
PLODY: netvorí plody.

 
DOZRIEVANIE: netvorí plody.

 
VYUŽITIE: svojím kobercovým vzrastom sa výborne hodí do skaliek, na okraje záhonov, do svahov či kvetináčov samotný či v spoločnosti iných nízkych zvončekov či skalničiek. Je nektárodajná a atraktívna pre rôzne opeľovače. Kulinárne využitie: kvety ako efektná jedlá dekorácia šalátov, dezertov a iných studených jedál, ale aj nápojov. Majú mierne sladkastú príchuť. Vďaka tvaru vedia plávať na povrchu studených nápojov, naplnené napr. sirupom, citrónovou šťavou, škoricou, cukrom či grankom.

 
STANOVIŠTE: slnečné, polotieň, dobre priepustná pôda. Vhodný do teplých, stredne teplých polôh aj chránených vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolný minimálne do -23 až -25 °C, dobre suchuvzdorný po zakorenení. Nezvykne trpieť chorobami či škodcami, maximálne ju môže poškodiť múčnatka a slizniaky či slimáky.

PÔVOD: západné Stredomorie, na slnečných svahoch, krovinatých stráňach, v teplejších oblastiach Európy niekedy aj splaňuje. Nazývaná aj "anglická levanduľa".

RAST: pomalý. Je to nízky poloker s kolovým koreňom, stonky sú vzpriamené, vysoké 20–50 cm, drevnatejúce, bylinné časti chlpaté, 4-hranné. Listy sú bez stopky, čiarkovité, striebristé. Striháme ju buď počas prvého kvitnutia alebo potom až na jar.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými, fialovými drobným hluchavkovitými kvetmi v praslenoch kvitnúcimi od júna do júla, v prípade zrezania aj opakovane v auguste či septembri.

PLODNOSŤ: v prípade ponechania kvetov vysoká.

PLODY: drobné tvrdky.

DOZRIEVANIE: od augusta do októbra.

VYUŽITIE: prastará kultúrna rastlina, používa se najmä v kozmetike, parfumérii a farmácii, ale aj kulinárne. Zároveň je významnou okrasnou a medonosnou rastlinou, atraktívnou aj pre motýle a ďalšie opeľovače. Dá sa použiť aj na vytvorenie lemov záhonov odpudzujúcich škodce a ako pôdopokryvnú rastlinu. Kulinárne využitie: listy a kvety sa používajú čerstvé aj sušené, surové aj tepelne upravené na dochutenie šalátov, polievok, koláčov, dusených jedál či koláčov, keksov, ale aj zmrzliny či krémov. Pridávajú sa do džemov, olejov či octov. Z čerstvých či sušených kvetov sa robí čaj. Esenciálny olej získavaný z kvetov sa používa podobne. Liečivé využitie: Je významným ukľudňujúcim prostriedkom a používajú sa buď priamo kvety v čaji či kúpeli alebo esenciálny olej z nich získavaný. Je jedným z najbezpečnejších esenciálnych olejov a môže sa používať aj neriedený, napr. na hojenie povrchových rán, popálenín, štípnutí hmyzom či ako protijed proti jedu niektorých hadov. Má silné antiseptické účinky, pôsobí proti kŕčom, plynatosti, je žlčopudný a močopudný, ukľudňuje žalúdok, používa sa proti nervozite a nespavosti.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s dobre odvodnenou, chudobnejšou, piesčitou či kamenistou a vápenitou pôdou, ale znesie akúkoľvek, ak nie je príliš kyslá alebo premokrená. Rastie aj vo výživnej pôde, ale tam má menej esenciálnych olejov.

ODOLNOSŤ: mrazuodolná do -15 °C, krátkodobo aj -20 °C. Po zakorenení silne suchuvzdorná, vetruodolná. Ako prevenciu voči hubovým chorobám opestujeme v dobre odvodnenej pôde a na vzdušnom stanovišti.

PÔVOD: druh z východnej Ázie a Japonska, kde sú pestované a šľachtené celé stáročia. Tento kultivar pochádza z USA, Virginie, Mobjack Nurseries, našiel ju John Machen, Jr. ako tetraploidnú verziu odrody Francee na začiatku 90. rokov 20. storočia a na trh uviedol v roku 1994.

 
RAST: stredne rýchly až rýchly, do plnej veľkosti dorastie po 2 až 5 rokoch. Dorastá do trsu s výškou 50 cm a šírkou 100 cm, s tmavozelenými oválnymi až srdcovitými listami s bielym okrajom a oválnou bázou a rozmermi približne 18x15 cm. Oproti odrode ""Patriot"", ktorej sa podobá, majú listy užší a svetlejší okraj a tmavší a lesklejší stred. Na povrchu sú listy lesklé, zo spodnej strany matné. Po vyrašení si listy chvíľu udržujú tvar malej šálky.

 
OPEĽOVACIE POMERY: hmyzom opelivá, je tetraploid, kvitne levanduľovo-fialovými, zvončekovitými, nevoňavými kvetmi v júli až auguste.

 
PLODNOSŤ: zriedkavo vytvára plody, nepestuje sa kvôli nim.

 
PLODY: tobolky s viacerými semenami.

 
DOZRIEVANIE: v auguste až septembri.

 
VYUŽITIE: veľmi ozdobná a dokonca aj jedlá rastlina do polotieňa a tieňa stromov aj budov, kombinovateľná s inými odrodami hosty. Kulinárne využitie: jedlé sú mladé výhonky, mladé stopky listov a mladé listy, ktoré sa jedia varené alebo dusené najmä v ázijských krajinách. Chuťou sa trochu podobajú špargli. Jedlé sú aj kvety zasurova s menej výraznou chuťou, ale veľmi dekoratívne do šalátov a dezertov k tmavým polevám.

 
STANOVIŠTE: polotieň až silnejší tieň. Táto odroda, podobne ako ostatné s bielymi časťami listov, neznáša priame slnečné žiarenie. Uprednostňuje ľahšiu, dostatočne vlhkú, ale dobre odvodnenú piesočnato-hlinitú či hlinitú pôdu. Je vhodná aj do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v podzemku (minimálne do -28 °C, možno až do -40 °C). Je mierne odolná voči slizniakom a slimákom.

PÔVOD: druh pochádza zo strednej a východnej Číny, Kórejského poloostrova a Japonska, kde rastie v lesoch a na ich okrajoch, na lesnatých svahoch, na čistinkách, v roklinách a horských údoliach, na brehoch vodných toko, v horách aj nad hranicou lesa, v nadmorskej výške 700–4000 m n. m. Do Európy bol privezený prvýkrát v roku 1870. Odroda Fenna PBR pochádza z Holandska, Boskoop, vyšľachtil ju Herman Geers v rokoch 2005 až 2009 (kríženie a selekcia). Je právne chránená.

RAST: umiernený, kompaktný. Je to opadavý krík s hustou guľovitou korunou dorastajúci do výšky len 25-30 cm a šírky 30 cm. Listy majú pri rašení bronzový nádych, neskôr sú jasne zelenej, sviežej farby, podlhovasté, jemne zúbkované na okrajoch.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzom opelivý, opeľovaný najmä včelami a motýľmi. Kvitne veľmi dlho, od konca mája do začiatku septembra. Tvorí ploché súkvetia – chocholíky ružovej farby. 

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody.

PLODY: plodom je extrémne malý 2-3 mm, hnedý, blanitý, nenápadný mechúrik – suchý, pukavý, otvárajúci sa jedným brušným švom, obsahujúci drobné, prachovité, nejedlé semená.

DOZRIEVANIE: mechúriky dozrievajú v októbri až novembri. Keďže sa nekonzumujú, dozrievanie označuje len botanickú zrelosť semien.

VYUŽITIE: primárne využitie je okrasné - v záhradnej a krajinnej architektúre do skupinových výsadieb s inými tavoľníkmi vyššej výšky, do skaliek, lemov záhonov, ako pôdopokryvná drevina na spevňovanie svahov, ale aj do kvetináčov na balkóny a terasy apod. Je kvetmi veľmi atraktívny nielen pre nás, ale aj pre včely a iné opeľovače.

STANOVIŠTE: Najlepšie prosperuje na priamom slnku (podmieňuje intenzitu farby kvetov), znáša však aj polotieň. Uprednostňuje vlhké, dobre priepustné hlinité pôdy, ale je vysoko prispôsobivý voči pH pôdy.

ODOLNOSŤ: je vysoko mrazuvzdorný v dreve do -35 °C až -40 °C. Drevo je húževnaté, v tuhých zimách môže namŕzať, ale po jarnom spätnom reze výborne regeneruje. Pomerne odolný proti chorobám a škodcom, občasne sa môžu vyskytnúť listové škvrnitosti, roztoče alebo vošky počas sucha. Je veľmi odolný voči múčnatke. Veľmi dobre znáša a mestské znečistenie ovzdušia.

PÔVOD: Európa od Španielska, Írska a Francúzska až po rieku Ob, Altaj a Ťan-Šan, Malá a Stredná Ázia, Atlas v severnej Afrike. Naša domáca drevina rastúca v pahorkatinách relatívne hojne na okraji lesov, v krovinách, svetlých lesoch a na pastvinách.

RAST: stredne rýchly, je to ker alebo nízky strom vysoký do 7 m a širokž asi 3 m, s nepravidelnou korunou. Konáre vyrastajú v pravom uhle, sú protistojné, lesklé a holé. Kôra mladých konárikov je hladká, svetlohnedá, neskôr čiernohnedá. Listy sú protistojné, okrúhle až elipsovité, na okraji drobno pílkovité.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivý, dvojdomý, teda na jednej rastline sa tvoria buď samčie alebo samičie kvety, takže na dosiahnutie plodov sú potrebné samčie aj samičie rastliny. Kvety tvoria v pazuchách listov 2–8-kveté nepravé okolíky, príjemne voňajúce, kvitnú v máji až júni, niekedy sa kvitnutie natiahne až do augusta.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná. 2,1-m vysoký krík vie vytvoriť až 1455 plodov.

PLODY: malé guľaté kôstkovice s priemerom 6-10 mm, ktoré pri dozrievaní menia farbu zo zelenej na čiernu. Každá kôstkovička obsahuje zelenú alebo čiernofialovú lepkavú dužinu a 3-4 kôstky.

DOZRIEVANIE: v septembri až októbri.

VYUŽITIE: najmä do prírodných, ale aj prísnejšie strihaných živých plotov prírodných väčších aj menších záhrad, do medzí a vetrolamov vo voľnej krajine, prípadne do parkov. Je považovaný za dobrú nektárodajnú aj peľodajnú drevinu. Kvety, plody aj kôra sa používa v ľudovom liečiteľstve ako preháňadlo. Z nezrelých plodov sa dá získať zelené farbivo, ktoré sa po zmiešaní s arabskou gumou dá využiť ako vodová farba. Z kôry sa zas dá získať žlté farbivo. Drevo je pekne mramorované a dá sa využiť v sústružníctve.

STANOVIŠTE: slnečné alebo polotieň. Je nenáročný na pôdu, uprednostňuje ľahšiu, kyprú humóznu, mierne kyslú pôdu, dobre však znáša aj vápenitú.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve do -45 °C. Je silne odolný voči vetru a znečisteniu ovzdušia.

PÔVOD: Česká republika, VVS Resistant, vyšľachtili ho Miloš Michlovský, Vilém Kraus, František Mádl, Lubomír Glos a Vlastimil Peřina skrížením odrôd Rakiš x Merlan.

RAST: bujný až veľmi bujný, s pomerne hustým olistením a silným rastom zálistkov. Je potrebné vylamovať zálistky po dokvitnutí a odlisťovať v zóne strapcov počas júla. Listy sú stredne veľké až veľké, výraznejšie trojlaločnaté až mierne päťlaločnaté.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzom opelivý s obojpohlavnými kvetmi, má vysokú násadu kvetov.

PLODNOSŤ: vysoká, odporúča sa zaťaženie 4-6 očiek na m2. Aj pri vysokej úrode je kvalita plodov dobrá. Po redukcii násady formou odstránenia tretieho strapca na letoraste a zastrihnutím ostatných strapcov na polovicu sa dosahuje vynikajúca kvalita. 

PLODY: strapce sú stredne veľké až veľké, dlhé, pri základe viackrát rozvetvené, stredne husté až redšie. Bobule sú malé až stredne veľké, mierne oválne, v plnej zrelosti zlatožlté až mierne ružovkasté. Dužina je šťavnatá, obsahuje semená. Chuť je aromatická a sladkokyslá, vyvážená. Cukornatosť je väčšinou medzi 21-23 °NM, v dobrých ročníkoch aj vyše 24 °NM, obsah kyselín je medzi 7-9 g/l.

DOZRIEVANIE: neskoré, počas októbra, obvykle začiatkom mesiaca v kvalite neskorého zberu a koncom mesiaca v kvalite výber z hrozna. 

VYUŽITIE: je to veľmi kvalitná muštová odroda na výrobu širokého spektra vín: napr. aromaticky výrazné vína vyrábané výrazne reduktívnou metódou, barikované vína, "autentické vína" v kvevri (keramických nádobách) bez pridania oxidu siričitého. Chuť vína je plná, harmonická, so sviežou kyselinkou, dominujú v nej grapefruit, broskyňa, marhuľa a zelená paprika.

STANOVIŠTE: slnečné, s južnou a juhozápadnou expozíciou. Je nenáročný na pôdne podmienky, vhodné sú suchšie, ale aj vlhkejšie pôdy s väčším podielom ílu, keďže ani v týchto podmienkach sa netvoria husté strapce. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných oblastí pre pestovanie viniča.

ODOLNOSŤ: dobre až veľmi dobre mrazuodolný v dreve a pukoch počas zimy, je dobre až veľmi dobre odolný voči plesni révovej - perenospóre (Plasmopara viticola) na princípe hypersenzitivity, dobre odolný voči múčnatke  (Erysiphe necator) - v horších ročníkoch môžu byť napadnuté listy, ale plody nebývajú napadnuté, dobre až veľmi dobre odolný voči plesni šedej - botrytíde (Botrytis cinerea). Netrpí spŕchavaním strapcov ani abiotickým vädnutím trapiny. Dá sa pestovať ekologickým spôsobom. 

PÔVOD: pravdepodobne Turecko, kde sa volá Misk Armudi.

 
RAST: zdravý rast, vytvára najprv priame a štíhle koruny, neskôr sa pod váhou plodov rozkladajú.

 
OPEĽOVACIE POMERY: neoverené, kvitne skoro, ale kvety sú dobre mrazuodolné a je ich veľa.

 
PLODNOSŤ: skorá, pravidelná, stála.

 
PLODY: malé (40-75 g), s vajcovitým, mierne baňatým tvarom; stopka je oproti ostatným muškatelkám hrubšia a kratšia. Šupka je hladká, mierne hrboľatá, trochu drsná, málo lesklá, farba šupky nazelenalá a na slnečnej strane temne načervenalá, celá pokrytá drobnými lenticelami. Dužina je biela až žltkastá, veľmi šťavnatá, jemná, /b>maslovitej konzistencie, niekedy zrnitá. Chuť a vôňa veľmi dobrá, muškátovo aromatická, sladká.

 
DOZRIEVANIE: zbiera sa začiatkom augusta, ešte za zelena, za 3-5 dní plody zožltnú a zmäknú.

 
VYUŽITIE: pre svoje jemne šťavnaté, sladké a muškátovo aromatické plody je vyhľadávanou stolovou hruškou a využíva sa tiež na výrobu džemov a marmelád, muštovanie a sušenie. V nezrelom stave plody dobre znášajú prepravu, zrelé vydržia len pár dní.

 
STANOVIŠTE: odroda nenáročná na pôdu, znáša i vyššie polohy.

 
ODOLNOSŤ: dobre odolná voči chorobám, vysoko odolná voči mrazu, v nevhodných, príliš vlhkých podmienkach náchylná na chrastavitosť, ktorá sa ale prejavuje len na listoch.

PÔVOD: Holandsko, Sassenheim, P.J.M. van Schie ju ako mutáciu odrody Akita vyšľachtil a pomenoval v roku 2007. V roku 2015 bola registrovaná.

RAST: dosahuje výšku približne 90-100 cm. Patrí medzi dekoratívne georgíny. Hľuzy umiestnite do výsadbovej jamy do hĺbky cca. 15 cm a prikryte 3-5 cm zeminy. Vzdialenosť výsadby hľúz od seba je 30-60 cm. Vysádzame ich von až koncom apríla či začiatkom mája podľa lokality, aby sme predišli spáleniu mrazom po vyrašení. Po zmrznutí nadzemnej časti na jeseň hľuzy treba vytiahnuť a uskladniť v bezmrazom, chladnom priestore.

OPEĽOVACIE POMERY: pravdepodobne sterilná. Kvitne počas celého leta, od júla až do prvých prízemných mrazov, veľkými (až 15 cm), plnými, žltými kvetmi so svetložltými špičkami jazykovitých kvetov. 

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody a ako plnokvetá zrejme ani netvorí plody.

PLODY: nepestuje sa pre plody.

DOZRIEVANIE: pravdepodobne netvorí plody.

VYUŽITIE: veľmi dekoratívna, vyššia georgína, ktorá sa poteší opore, vynikne samostatne, ale najmä v záhonoch s ďalšími georgínami či trvalkami, najmä tými rozkvitajúcimi koncom leta.  Sú veľmi vhodné ako rezané kvety, po zbere skoro ráno a rýchlom ponorení do vody si dlho udržia sviežosť. Kulinárne využitie: jazykovité kvety nevýraznej chuti ale výrazného vzhľadu sú jedlé a sú peknou dekoráciou šalátov, slaných či sladkých krémov, nátierok, dezertov, dajú sa pridať do cesta - kysnutého či liateho, na vrchnú stranu palaciniek. Pri priamom kontakte s teplom však hnednú podobne ako po zmrznutí, takže najlepšie pridávať ich k studeným jedlám.

STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne priepustnou pôdou. Pri dodržaní vhodnej doby výsadby vhodné do teplých, stredne teplých aj chránených chladných polôh.

ODOLNOSŤ: hľuzy sú mrazuodolné len do maximálne - 5 °C, nadzemná časť je veľmi citlivá na mráz. Mladé rastliny obľubujú slimáky a slizniaky. 

PÔVOD: USA, Pensylvánia, škôlka Pleasant Hills, vyšľachtil ju fred Scott v roku 1952 a uviedol na trh v roku 1955.

RAST: dosahuje výšku približne 80-110 cm a šírku 50-70 cm. Patrí medzi dekoratívne georgíny. Hľuzy umiestnite do výsadbovej jamy do hĺbky cca. 15 cm a prikryte 3-5 cm zeminy. Vzdialenosť výsadby hľúz od seba je 30-60 cm. Vysádzame ich von až koncom apríla či začiatkom mája podľa lokality, aby sme predišli spáleniu mrazom po vyrašení. Po zmrznutí nadzemnej časti na jeseň hľuzy treba vytiahnuť a uskladniť v bezmrazom, chladnom priestore.

OPEĽOVACIE POMERY: pravdepodobne sterilná. Kvitne počas celého leta, od júla až do prvých prízemných mrazov, veľmi veľkými (15-20 cm), plnými, červenými kvetmi s bielymi špičkami jazykovitých kvetov. 

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody a ako plnokvetá zrejme ani netvorí plody.

PLODY: nepestuje sa pre plody.

DOZRIEVANIE: pravdepodobne netvorí plody.

VYUŽITIE: veľmi dekoratívna, vyššia georgína, ktorá sa poteší opore, vynikne samostatne, ale najmä v záhonoch s ďalšími georgínami či trvalkami, najmä tými rozkvitajúcimi koncom leta.  Sú veľmi vhodné ako rezané kvety, po zbere skoro ráno a rýchlom ponorení do vody si dlho udržia sviežosť. Kulinárne využitie: jazykovité kvety nevýraznej chuti ale výrazného vzhľadu sú jedlé a sú peknou dekoráciou šalátov, slaných či sladkých krémov, nátierok, dezertov, dajú sa pridať do cesta - kysnutého či liateho, na vrchnú stranu palaciniek. Pri priamom kontakte s teplom však hnednú podobne ako po zmrznutí, takže najlepšie pridávať ich k studeným jedlám.

STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne priepustnou pôdou. Pri dodržaní vhodnej doby výsadby vhodné do teplých, stredne teplých aj chránených chladných polôh.

ODOLNOSŤ: hľuzy sú mrazuodolné len do maximálne - 5 °C, nadzemná časť je veľmi citlivá na mráz. Mladé rastliny obľubujú slimáky a slizniaky. 

PÔVOD: neznámy, pravdepodobne Holandsko.

RAST: dorastá do výšky 90-120 cm a šírky 60-90 cm, patrí medzi nové dekoratívne georgíny. Hľuzy umiestnite do výsadbovej jamy a prikryte 3 – 5 cm zeminy. Vzdialenosť výsadby hľúz od seba je 30 – 60 cm. Vysádzame ich von až koncom apríla či začiatkom mája podľa lokality, aby sme predišli spáleniu mrazom po vyrašení. Po zmrznutí nadzemnej časti na jeseň hľuzy treba vytiahnuť a uskladniť v bezmrazom, chladnom priestore.

OPEĽOVACIE POMERY: pravdepodobne sterilná, kvitne od júla do septembra veľkými, plnými, broskyňovo sfarbenými kvetmi so zaujímavo zvinutými dvojfarebnými jazykovitými kvetmi. 

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody a ako plnokvetá zrejme ani netvorí plody.

PLODY: nepestuje sa pre plody.

DOZRIEVANIE: pravdepodobne netvorí plody.

VYUŽITIE: veľmi dekoratívna, vyššia georgína, ktorá sa poteší opore, vynikne samostatne, ale najmä v záhonoch s ďalšími georgínami či trvalkami, najmä tými rozkvitajúcimi koncom leta.  Sú veľmi vhodné ako rezané kvety, po zbere skoro ráno a rýchlom ponorení do vody si dlho udržia sviežosť. Kulinárne využitie: jazykovité kvety nevýraznej chuti ale výrazného vzhľadu sú jedlé a sú peknou dekoráciou šalátov, slaných či sladkých krémov, nátierok, dezertov, dajú sa pridať do cesta - kysnutého či liateho, na vrchnú stranu palaciniek. Pri priamom kontakte s teplom však hnednú podobne ako po zmrznutí, takže najlepšie pridávať ich k studeným jedlám

STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne priepustnou pôdou. Pri dodržaní vhodnej doby výsadby vhodné do teplých, stredne teplých aj chránených chladných polôh.

ODOLNOSŤ: hľuzy sú mrazuodolné len do maximálne - 5 °C, nadzemná časť je veľmi citlivá na mráz. Mladé rastliny obľubujú slimáky a slizniaky. 

PÔVOD: Holandsko, JUB Holland, pôvodný zdroj nie je známy, je to mix odrôd hybridného druhu Begonia x tuberhybrida, ktorý má synonymum Begonia x tuberhybrida var. grandiflora a vznikol krížením botanických druhov B. boliviensis × B. pearcei × B. veitchii.

RAST: umiernený, dorastá do výšky aj šírky 25 cm. Je to na mrazy citlivá trvalka prezimujúca v hľuzách v bezmrazom suchom priestore. Sadíme ju v marci až máji do bezmrazého priestoru a po skončení mrazov aj von v spone 25x25 cm a zakryjeme tenkou vrstvou pôdy. Na jeseň pred prvými mrazmi hľuzy zo zeme vyberieme a uskladníme v suchu, najlepšie pri cca. 6 °C.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, ale vzhľadom na plnokvetosť je pre hmyz ťažko prístupná. Kvitne počas veľmi dlhého obdobia, pri predpestovaní už od júna do prvých mrazov prevísajúcimi, voňavými, veľkými, plnými kvetmi bielej, žltej, lososovej alebo červenej farby, podľa toho, ktoré odrody sa dostali do mixu.

PLODNOSŤ: ako plnokvetá nezvykne tvoriť plody.

PLODY: pukavé tobolky s drobnými semenami.

DOZRIEVANIE: na jeseň, ale málokedy sa plody vytvoria.

VYUŽITIE: listom aj kvetom veľmi dekoratívna teplomilná trvalka, vhodná najmä do polotieňa do hrantov či kvetináčov na balkóny či terasy, ale aj do voľnej pôdy najmä zo severnej či východnej strany budov či drevín. Kulinárne využitie: krásne kvety sú jedlé, príjemne chrumkavé, šťavnaté, kyslasté, vhodné na priamy konzum len tak či ako súčasť šalátov, ako jedlá ozdoba dezertov, dipov či nápojov, namiesto citrónu či ako jeho doplnenie k rybám.

STANOVIŠTE: najlepšie polotieň, menej jej vyhovuje plné slnko najmä na poludnie či tieň, vyhýbajte sa veterným miestam. Pôda mierne kyslá až neutrálna, humózna, výživná, dobre odvodnená, ale vlhká, neznáša premokrenie. Keďže sa prezimováva vnútri, je vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných oblastí.

ODOLNOSŤ: nie je mrazuodolná, nielen nadzemnú časť, ale aj hľuzy poškodzuje mráz už od 0 °C. Pri prílišnej vlhkosti ju môže potrápiť pleseň šedá, bakteriálna hniloba stonky, múčnatka. Zo škodcov ňou nepohrdnú slizniaky a slimáky, ak je vysadená priamo v zemi, pri prílišnom teple suchu zas vošky, strapky či roztoče. 

PÔVOD: Tibet a západočínske provincie Kan-su, Šan-si, S'-čchuan a Jün-nan, kde rastie roste v horských roklinách a na krovinatých svahoch, v nadmorskej výške od 800 až do 4500 m n.m. Od pol. 19. storočia sa pestuje v miernom pásme mnohých oblastí sveta. 

RAST: stredne bujný. Je to opadavý krík s rozložitým rastom, až 3-3,5 m vysoký, obyčajne však o dosť nižší, široký až 4,5 m. Má prevísajúce konáre, sú hranaté a zelené. Listy rastú protistojne, majú stopku a sú buď zložené trojpočetné alebo jednoduché, jednotlivé lístky sú kopijovité až vajcovité, dlhé až 3 cm. 

OPEĽOVACIE POMERY: takmer sterilný alebo veľmi zle opelivý, cudzoopelivý, hmyzom opelivý. Kvitne veľmi bohato u nás obyčajne od februára do apríla, v teplejších zimách aj od decembra, s prestávkou počas ochladenia. Kvety rastú jednotlivo, v priemere dosahujú 2,5 cm, majú trúbkovitú korunu s odstávajúcim lemom, sú výrazne žlté a len veľmi jemne voňavé.

PLODNOSŤ: veľmi nízka, môže sa zvýšiť v prítomnosti geneticky odlišných jedincov.

PLODY: dvojlaločné čierne bobule.

DOZRIEVANIE: zrejme od augusta do októbra.

VYUŽITIE: je to najmä počas zimných mesiacov kvetom veľmi dekoratívny krík, dokáže prežiariť ponuré zimné dni, kedy bohato kvitne. Je vhodný najmä do chránených záhrad, parkov, ako živý plot či solitéra, aj na vyviazanie ku konštrukciám. Dobre sa uplatní ako prevísajúca rastlina na terasách. Dobre stabilizuje pôdu v strmých svahoch a brehoch a je výbornou pôdopokryvnou rastlinou. Môže sa použiť aj na rez do vázy.

STANOVIŠTE: slnečné, prípadne polotieň, ale v ňom menej kvitne. Vhodné je stanovište chránené pred vetrom a silnými mrazmi, napr. z južnej strany stien apod. Najlepšie sa mu darí v dobre odvodnenej pôde, ale znesie aj ťažké, ílovité, chudobné, veľmi kyslé či zásadité pôdy. Je vhodný najmä do teplých a stredne teplých polôh. Včelám poskytuje skorý zdroj peľu, takže je vhodný aj do včelníc.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolný v dreve do asi -17 °C až -23 °C, kvety môže poškodiť silnejší mráz, ale po pominutí mrazov či pri miernom mraze sa nové puky rozvíjajú ďalej. Je odolný voči znečisteniu ovzdušia. Nezvykne trpieť chorobami ani škodcami, ak , tak niekedy ho napadnú vošky, puklice či roztoče najmä v podmienkach skleníka.

PÔVOD: bývalý ZSSR, Všeruský vedecko-výskumný ústav pre vinohradníctvo a vinárstvo J. I. Potapenka. Vyšľachtili ho v roku 1947 J. I. Potapenko, L. I. Proskurnja a A. S. Skripnikova ako kríženca odrody Severnyj x zmes peľu odrôd Muškát vengerskij, Muškát belyj, Muškát alexandrijský). Obsahuje gény Vitis amurensis. Synonymá: Cvetočnyj (pôvodný názov), pod menom Blütenmuskateller sa pestuje najmä v nemecky hovoriacich krajinách.

RAST: bujný až veľmi bujný, s hustým až veľmi hustým olistením, intenzita rastu zálistkov je vysoká. Je nutné v zóne strapcov odstraňovať zálistky a 1-3 listy. Listy sú stredne veľké až veľké, okrúhle, troj- až päťlaločné, stredne hlboko vykrajované. 

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý s obojpohlavnými kvetmi.

PLODNOSŤ: primeraná, pravidelná. Odporúčané zaťaženie je 4-6 očiek na m2, pri ňom netreba robiť prebierku plodov.

PLODY: strapce sú stredne veľké až veľké, valcovito-kužeľovité, stredne husté až husté. Bobule sú stredne veľké, guľaté. Šupka je pevná, žltozelená, na oslnenej strane jantárová, s jemným voskovitým osrienením. Dužina je šťavnatá. Chuť je s výraznou muškátovou vôňou.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 2. polovici septembra až začiatkom októbra.

VYUŽITIE: muštová odroda vhodná na výrobu odrodových vín a cuvée s intenzívnou muškátovou vôňou s jemnou ovocnosťou a výraznou, sviežou kyselinou.

STANOVIŠTE: slnečné, vzdušné, je stredne náročný na polohu, menej náročný na pôdu, menej vhodné sú suché pôdy, ktoré negatívne ovplyvňujú vôňu. Vo vlhkých pôdach zas môžu mať veľmi husté olistenie, čo zvyšuje citlivosť na hubové patogény.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve a pukoch počas zimy. Je dobre odolný voči plesni viničovej - perenospóre (Plasmopara viticola) a voči plesni sivej - botrytíde (Botrytis cinerea), stredne až menej odolný voči múčnatke viniča (Erysiphe necator). Je málo citlivý na spŕchanie súkvetí, netrpí abiotickým vädnutím strapcov. Dá sa pestovať v režime ekologického poľnohospodárstva, ale s ochranou proti múčnatke.

PÔVOD: druh má pôvod v Európe po Malú Áziu, Sýriu a Kaukaz. Odroda Dovastoniana pochádza z Anglicka, grófstva Shropshire, obce West Felton neďaleko Shewsbury, kde ju ako semenáč kúpený za 6 pencí od obuvníka vysadil v r. 1776 na svojom pozemku John Dovaston, ktorý ním chcel spevniť okraje novo vykopanej studne. Pomenoval ju v r. 1841 botanik George William Leighton.

RAST: pomalý až stredne rýchly. Vytvára dlhoveké, vždyzelené malé stromy alebo kry vysoké 3–5 m, a široké až 17 m, s obvodom kmeňa vo výške 1,5 do 1,5 m, často viackmenné, so zrastajúcimi kmienkami. Koruna je široko kužeľovitá až guľovitá, s horizontálne rastúcimi kostrovými konármi a previsntými konárikmi. Hladká hnedočervená borka sa odlupuje v tenkých plátoch. Veľmi tvrdé, ťažké a pružné drevo má červenohnedé jadro, svetlejšiu beľ, balzamové kanáliky mu chýbajú. Veľmi dobre znáša rez, dobre sa tvaruje a tvar si dlho drží. Vie sa dožiť 2000, údajne až 3000 rokov.

OPEĽOVACIE POMERY: prevažne cudzoopelivý, je to prevažne samčí kultivar, ale na jednotlivých konároch sa môžu objaviť aj samičie kvety produkujúce plody. Kvitne v marci až apríli a je vetrom opelivý.

PLODNOSŤ: ak sa vyskytnú na ňom konáre so samičími kvetmi, plodnosť je stredne skorá (asi po 10 rokoch), v prípade dostatočnej blízkosti opeľovača vysoká, rodí na spodnej strane jednoročných výhonov.

PLODY: samičie šištice sú jednotlivé vrcholové vajíčka podopreté jedným alebo viacerými pármi listeňov. Prstencový val pod vajíčkom sa v čase dozrievania mení na červený dužinatý miešok, ktorý je jedinou jedlou časťou z celého silne jedovatého stromu. Chuť má sladkú, konzistenciu slizovitú.

DOZRIEVANIE: v septembri až novembri.

VYUŽITIE: Vie byť krásnym solitérom do parkov aj záhrad. Celý strom až na sladký červený miešok je prudko jedovatý, vrátane semienka uprostred toho mieška. Kedysi sa z dreva tisov vyrábali luky, dnes je tis chránenou drevinou.

STANOVIŠTE: toleruje najviac zo všetkých európskych drevín zatienenie. Optimálne rastie na úživných, hlinitopiesočnatých až hlinitých pôdach, dostatočne vlhkých a prevzdušnených, preferuje pôdu bohatú na vápnik, ale rastie aj na pôdach kyslejších. Vyžaduje dostatočnú vlhkosť vzduchu.

ODOLNOSŤ: toleruje znečistené ovzdušie, tieň. Je mrazuodolný do -23 °C až -29 °C.

PÔVOD: západná Ázia od Iránu po Sibír.

RAST: rýchly, vzpriamený, je to dvojročka alebo krátkoveká trvalka dorastajúca do výšky 1,5-2,5 m. Listy má veľké, tvarom pripomínajúce listy figy, hlboko vykrajované a drsné.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne postupne od júna do augusta. Až 6-8 cm veľké, jednoduché kvety jednotlivých rastlín sú rôznych farieb: žlté, ružové, červené, bordové až čierne aj biele.

PLODNOSŤ: začína v 2. roku od výsevu, pravidelná, vysoká.

PLODY: rozpadavé tvrdkové plody (schizokarpy), ktoré sa po dozretí rozpadajú na jednotlivé jednosemenné diely – tvrdky.

DOZRIEVANIE: asi 3 mesiace po odkvitnutí, takže v septembri až októbri, prípadne novembri.

VYUŽITIE: veľmi okrasná trvalka vhodná na okraje trvalkových záhonov, k plotom či ako dominantná solitéra - do menších aj väčších vidieckych aj mestských záhrad, parkov či inej mestskej výsadby. Je veľmi lákavá pre rôzne opeľovače, vrátane včiel a čmeliakov. Kulinárne využitie: okvetné lístky a kvetné puky sa dajú jesť čerstvé v šalátoch či ako jedlá ozdoba tôrt a zákuskov, pri miernom povarení zahusťujú polievky, tmavšie odrody ich aj farbia. Mladé, ešte nezrelé, zelené plody chutia ako oriešky. Liečivé využitie: Čaj z kvetov je chutný, z tmavších odrôd aj pekne sfarbený a má podobné účinky ako ďalšie kvety z podčeľade slezové. Teda vytvára sliz, ktorý chráni sliznice dýchacích a tráviacich ciest. Taktiež je močopudný, zlepšuje krvný obeh a pomáha proti zápche. Podobne pôsobia aj mladé listy, korene či nezrelé plody.

STANOVIŠTE: slnečné, prípadne polotieň. Preferuje, dobre odvodnenú, dostatočne vlhkú, výživnú pôdu, ale znesie aj suchšiu, kamenistú, chudobnejšiu pôdu, neznáša dobre len prílišné zamokrenie. Vhodná do teplých, stredne teplých aj chladnejších polôh, ak má vhodnú pôdu.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolná do -23,3 °C až -28,9 °C, je menej náchylná na poškodenie hrdzou slezovou (Puccinia malvacearum) než topoľovka ružová. Listy môžu poškodzovať slizniaky, skočky či nosániky."

PÔVOD: bývalé Československo, vyšľachtil ju Jan Urban st. v roku 1984. Synonymá: Plameny.

RAST: stredne bujný až bujný, vzpriamený, dorastá do výšky 90-120 cm. Je to čajohybrid.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne opakovane a bohato od júna do septembra veľkými (11 cm), poloplnými, žiarivo červenooranžovými, nevoňavými kvetmi na dlhých stonkách so 17-25 lupienkami. Pri plnom rozkvete sa špičky okvetných lupienkov zvinujú smerom von.

PLODNOSŤ: stredne vysoká pri ponechaní kvetov, ale nepestuje sa pre šípky.

PLODY: šípky menšej veľkosti. 

DOZRIEVANIE: v októbri a novembri.

VYUŽITIE: je to dlho a atraktívne kvitnúci vysoký čajohybrid, viditeľný už z diaľky, vhodný do záhonov v kombinácii s inými ružami či inými trvalkami do menších a väčších záhrad, parkov či inej mestskej zelene, ale aj na terasy či balkóny do dostatočne veľkých kvetináčov. Je veľmi vhodná na rez do vázy. Kulinárne využitie: síce nevoňavé a horkasté, ale jedlé kvety sa dajú použiť čerstvé na ozdobenie dezertov, šalátov. Šípky sú, tak ako všetky šípky, jedlé a použiteľné po premrznutí za surova alebo sušené do čaju.

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje hlinité pôdy s dostatočnou vlhkosťou, ale dobrým odvodnením. Vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolná, stredne až vyššie odolná voči čiernej škvrnitosti a múčnatke.

Mohutný strom s vajcovitou, husto olistenou korunou, dorastajúci do výšky 20 -30 m a dožívajúci sa v ideálnych podmienkach 150 až 200 rokov. Kôra stromu je červenohnedá až hnedá, neskôr sivá a plytko rozpukaná. Listy sú jednoduché, dlaňovité, päť až sedem-laločnaté, veľké 8-12 cm, stopky po odlomení produkujú bielu lepkavú šťavu. Žltozelené kvety sú zoskupené vo vzpriamených metlinách, kvitnú v apríli, pred alebo počas rozvíjania listov. Plodom je krídlatá dvojnažka, zrastená pod tupým uhlom. Krídla sú lysé, zelenkasté až červenkasté, pri dozretí hrdzavohnedé. Nažky sú ploché, dozrievajú v septembri až októbri. Polotienna drevina, vyhovuje jej určitá pôdna vlhkosť. Pomerne dobre odoláva mrazu.

PÔVOD: Nemecko, náhodne nájdený štíhlo rastúci semenáč v lese, prvýkrát zaštepený v r. 1783.

RAST: stredne rýchly. Vytvára štíhle, menšie koruny s výškou 15-18 m a šírkou 3-5 m. Listy sú stopkaté, dlhé 6-12 cm a široké 2,5-6 cm, čepeľ podlhovasto až obrátene vajcovitá, na báze s výraznými uškami, pravidelne perovito laločnatá so 6–8 tupými lalokmi. Ponechávajú si tmavozelenú farbu až do jesene, kedy zhnednú. Tmavohnedá kôra je hlboko zvrásnená. Konáre sú často pokrútené, veľmi dekoratívne.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý so samčími a samičími kvetmi, cudzoopelivý, kvitne v máji, ľahko ho opelia aj iné druhy dubov.

PLODNOSŤ: neskorá, medzi 20-30 rokmi až po asi 70 rokoch v zápoji. Veľmi variabilná v závislosti od počasia. Vyššia je v prípade suchého, chladného počasia počas kvitnutia a suchšieho leta.

PLODY: žalude sú usporiadané po 2–5, sú stopkaté, čiašky sú miskovité až pologuľovité. Žalude sú podlhovasto elipsoidné, 15–30 mm dlhé, nezrelé často po dĺžke nevýrazne pruhované.

DOZRIEVANIE: v septembri až októbri, často vydržia na strome aj počas zimy.

VYUŽITIE: vhodný najmä ako okrasná štíhla drevina do parkov, alejí, stromoradí, veľkých záhrad, ako solitér či v skupinke v mestách. Plody sú významným zdrojom potravy pre zver a vtáctvo. Žalude sa dajú využiť aj pre kŕmenie hospodárskych zvierat, najmä prasiat. Jeho peľ zbierajú včely medonosné, hoci je menej výživný. Kulinárne využitie: Po dôkladnom vymytí tanínov z plodov (sušených a pomletých) sa tieto dajú použiť ako prídavok k múke, opražené žalude ako náhrada kávy. Liečivé využitie: Odvar z kôry sa používa pri liečbe chronickej hnačky, dyzentérie, horúčok, krvácania. Zvonka sa používa na vymývanie rán, vyrážok, potiacich sa nôh, hemoroidov, pri zápaloch a výtokoch z pohlavných orgánov aj ako výplach pri infekciách hrdla a úst. Kôra sa zbiera z konárov starých 5-12 rokov a suší sa na neskôr. Technické využitie: Drevo je tvrdé, veľmi kvalitné a vodeodolné. Používa sa v stavebníctve, výrobe nábytku a sudov, keďže dobre znáša kontakt s tekutinami, a je odolné voči hubám a hmyzu. Dubienky, teda guľovité hálky hmyzu, ktorý iniciuje ich vznik na listoch, sa dajú využiť na získanie tanínov aj farbiva použiteľného ako atrament.

STANOVIŠTE: slnečné, ale znáša aj zatienenie. Najlepšie sa mu darí na hlbokých pôdach, znáša však aj chudobnejšie.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve do -29 °C až -34 °C, citlivejšie sú kvety na neskoré mrazy. Staršie stromy sú dobre odolné voči suchu. Dobre odolný voči vetru, znečisteniu ovzdušia a zasoleniu pôdy posypovou soľou.

PÔVOD: Maďarsko+Nemecko, Franz Späth z berlínskej škôlky L. Späth v r. 1870 vybral perspektívny náhodný semenáč v Kadoszbegu v Maďarsku a o štyri roky neskôr ho uviedol na trh pod menom svojej manželky Anny Späth.

RAST: stredne bujný, zdravý, tvorí riedke, rozložité koruny

OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 55 g), guľovité až široko elipsovité, zrastovou jazvou rozdelené na dve nerovnaké polovice. Šupka je tuhá, pevná, purpurovo červená až modravo červená, po celom plode sú roztrúsené bodky, prechádzajúce niekedy v čiarky. Dužina je sviežo žltozelená až zlatožltá, pevná, veľmi šťavnatá a odlučiteľná od kôstky v závislosti od polohy a miery vyzretia v daný rok. Chuť je niekedy výborná, inokedy mdlá, po teplom lete v kvalitnej pôde je sladká, vyvážená, jemne pikantná a aromatická.

DOZRIEVANIE: veľmi neskoré, koncom septembra, začiatkom októbra.

VYUŽITIE: vhodná na priamy konzum aj výrobu kompótov či džemov a lekvárov.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené. Pôdu preferuje výživnú. Je vhodná do teplých a stredne teplých, chránených polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, tolerantná voči šarke, prejavuje sa u nej len na listoch a v minimálnej miere na plodoch. Na moniliózu plodov je stredne citlivá a najnáchylnejšia je na červenú škvrnitosť listov sliviek.

PÔVOD: ČR, Šľachtiteľská stanica vo Valticiach, zaregistrovaný v r. 1971.

 
RAST: bujný, tvorí vznosné, široko guľovité koruny, dostatočne zahustené. 20-ročný môže dosiahnuť výšku aj 22 m. Raší skoro.

 
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, čiastočne samoopelivý, samičie kvety rozkvitajú 2-3 dni pred dozretím samčích jahňád, kvitne skoro. Vhodné opeľovače: Jupiter, prípadne Hartley.

 
PLODNOSŤ: skorá (v 3.-4. roku po výsadbe), stredne vysoká až vysoká, takmer pravidelná. Plodí prevažne na koncoch jednoročných výhonov.

 
PLODY: sú veľké (priemerne 14-14,8 g a 43,5x38x35,5 mm), vajcovité s menšou špičkou, u niektorých plodov sú polovice nerovnako veľké. Rubina je hrubá, zelená, v zrelosti sa otvrára a orechy sa dobre z nej vylupujú. Škrupina je stredne hrubá - polopapierová, dobre až stredne dobre uzavretá, mierne až stredne zvrásnená, skoro hladká, stredne dobre až veľmi dobre lúskateľná. Jadro je veľké (tvorí 51,5 % plodu), dobre vypĺňa škrupinku, ale v porovnaní s ostatnými odrodami menej, je svetložlté, s mnohonásobne členenými lalokmi, preto sa horšie vyťahujú zo škrupinky vcelku. Chuť je dobrá, sladkastá, stredne aromatická s výrazne osobitnou príchuťou, ktorá sa však pri dlhšom skladovaní stráca, v suchom stave len mierne horkastá.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré, koncom 2. dekády, začiatkom 3. dekády septembra.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum aj cukrárenské využitie (najmä mleté orechy). Jadro obsahuje dosť vody a aj kvôli členitosti ho treba rýchlejšie sušiť. Pri skladovaní môže čiastočne zosychať. Pri dlhodobom skladovaní v škrupine v príliš vlhkom prostredí sa môže vyskytnúť choroba jadier (Alternaria alternata).

 
STANOVIŠTE: slnečné, chránené zo severnej strany pred studeným vetrom, mimo mrazových kotlín, ideálne mierny svah s J a JV expozíciou. Pôda mu vyhovuje stredne ťažká, dostatočne vlhká, ale dobre odvodnená, nemá rád príliš ľahké pôdy (najmä ak je hladina podzemnej vody prihlboko) či príliš ťažké a zamokrené pôdy. Vhodný najmä do teplých pestovateľských oblastí.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve, kvôli skorému rašeniu a kvitnutiu náchylnejší na zmrznutie kvetov. Vo vlhkých rokoch v zahustených výsadbách môže trpieť bakteriózou (Xanthomonas juglandis), na stanovišti netrpí hubovými chorobami.