12% DPH

RAST: spočiatku bujný až stredne bujný a neskôr slabší, vytvára pyramidálne, stredne veľké, hojne rozvetvené koruny s krátkym plodonosným drevom.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, je zlým opeľovačom. Vhodné opeľovače neboli overené, ale podľa času kvitnutia by to mohli byť: Anglická bergamotka, Angoulemská, Avranšská, Drouardova, Hardyho maslovka, Hohensaatenská, Koporečka, Mechelenská, Pstružka, Salisburyova, Williamsova červená.

PLODNOSŤ: neskoršia, stredne vysoká, väčšinou pravidelná.

PLODY: sú veľké (priemerne 250 g), pravidelné, typicky hruškovitého či vajcovito baňatého tvaru, hladké. Šupka je tuhá, hrubá, nelesklá, spočiatku sivozelená, pri zbere svetlozelená, pri konzume zelenožltá, len niekedy s nepatrne červenkastým líčkom, posiata hrdzavými bodkami, na niektorých plodoch s hrdzavými škvrnami, najmä pri kalichu a stopke. Dužina je žltobiela, rozplývajúca sa, šťavnatá, jemná, v okolí jadrovníka zrnitá. Chuť je výborná, ľahko korenistá, príjemne voňavá, pikantne sladkokyselkavá.

DOZRIEVANIE: zber v 1. polovici októbra, konzumne dozrieva v polovici novembra, uskladnená vydrží do polovice decembra. Dobre znáša prepravu v zberovej aj konzumnej zrelosti. Konzumnú zrelosť prezradí nielen zmena farby, ale aj príjemná vôňa.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a výrobu kompótov, džemov a lekvárov, ale aj na sušenie, muštovanie, pečenie, výrobu destilátov a výživ. Dobre sa skladuje, má nepatrný sklon k otlačeniu, malý k hnednutiu dužiny a ku kamienkovitosti.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené pred vetrom, inak plody padajú, ale neuzavreté kvôli chrastavitosti. Vyžaduje dobré, priepustné, dostatočne vlhké, výživné a teplé pôdy. V studených alebo príliš ťažkých ílovitých či kamenistých, piesočnatých a suchých nielenže plody nemajú pravú chuť, ale stromy nerastú, trpia často žltačkou a zle rodia. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve, v mladosti menej, stredne mrazuodolná v kvete, stredne odolná voči chrastavitosti, menej voči popáleniu plodov, v nevhodných polohách niekedy trpí žltačkou listov."

PÔVOD: Francúzsko, koniec 19. st.

 
RAST: stredný rast, vytvára ihlanovitú/ kužeľovitú korunu. Listy sa na jeseň v hornej časti koruny sfarbujú do červena, v spodnej nažlto.

 
OPEĽOVACIE POMERY: všeobecne dobrý opeľovač. Vhodné opeľovače: Avranšská, Clappova maslovka, Hardyho, Drouardova.

 
PLODNOSŤ: neskoršia, pravidelná, stredne vysoká.

 
PLODY: veľké, baňaté, smerom ku stopke zúžené, na povrchu nerovné, plocho zhrbolené. Šupka je hladká, skôr matná, svetlo žltozelená, pokrytá veľmi jemnými hnedými bodkami. Dužina je belavá, neskôr žltkastá, jemná, v okolí jadrovníka zrnitá, šťavnatá, chuťovo sladká až sladko-kyselkavá, korenistá.

 
DOZRIEVANIE: zber v októbri, konzumná zrelosť v novembri až januári, skladovateľnosť do januára.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, výroba destilátu, muštovanie, sušenie.

 
STANOVIŠTE: teplé, chránené polohy a úrodné pôdy.

 
ODOLNOSŤ: stredná odolnosť voči mrazu, netrpí chrastavitosťou ani moniliózou.

PÔVOD: ČR, pravdepodobne Chodov na Domažlicku, 18. storočie.

 
RAST: stredný, vytvára ihlanovitú korunu.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne neskoro, je dobrým opeľovačom pre iné odrody. Vhodné opeľovače neboli preverené, ale podľa času kvitnutia by to mohli byť Gdanský hranáč, Grahamovo, Hodvábne neskorokvitnúce, Kasselská reneta, Ontário, Panenské české, Parména zlatá zimná, Hrkáč súdkovitý, Studničné, Sudetská reneta, Ušľachtilé žlté, Vejlímek červený, Watervlietské mramorované.

 
PLODNOSŤ: neskorá, pravidelná, priemerná.

 
PLODY: stredný až väčší plod splošteného, hranatého tvaru. Šupka je hladká, lesklá, mastná, pevná, zafarbená karmínovou červeňou a hrdzavými lenticelami. Dužina je tuhšia, pevná, chrumkavá, voňavá, žltkavo biela. Chuť ľahko korenistá, lahodná, s malinovou arómou. Plody obsahujú vysoký obsah fenolických látok a antioxidantov (inhibícia rakoviny).

 
DOZRIEVANIE: zber v polovici októbra, konzumná zrelosť: december až január, skladovateľnosť do apríla až júna.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, dlhá skladovateľnosť. Plody dobre znášajú transport.

 
STANOVIŠTE: slnečné, odroda je nenáročná, darí sa jej aj vo vyšších polohách.

 
ODOLNOSŤ: vysoká odolnosť voči mrazu a múčnatke, stredná náchylnosť k chrastavitosti.

PÔVOD: pravdepodobne Nemecko, 1. pol. 19. stor.

RAST: bujný, zdravý vzrast, koruna vysoká a široká.

OPEĽOVACIE POMERY: horšie prijíma cudzí peľ a zle opeľuje iné odrody. Vhodné opeľovače: Ananásová reneta, Parména zlatá zimná, Priesvitné žlté, Ušľachtilé žlté.

PLODNOSŤ: neskoršia, bohatá úrodnosť každý 2.-3. rok.

PLODY: veľké, široko kužeľovité. Šupka je zelenavo-žltá, neskôr až zlatožltá, slnečná strana červeno pruhovaná a bodkovaná. Dužina jemná, hustá, mäkká, šťavnatá, chuť ľahko renetovo okorenená, nasladlá.

DOZRIEVANIE: zber v októbri, konzumná zrelosť: november, vydrží do januára až marca.

VYUŽITIE: priamy konzum a spracovanie; plody dobre znášajú prepravu.

STANOVIŠTE: ľubovoľné, aj vyššie polohy, chránené pred drsným vetrom; na živiny bohaté, priepustné pôdy. V suchých pôdach sa jej nedarí a plody opadávajú, v mokrých a nepriepustných pôdach je náchylná na rakovinu.

ODOLNOSŤ: odolná voči mrazu; v ťažkých, mokrých, nepriepustných pôdach náchylnosť na rakovinu.

Bujný rast. Do plodnosti vstupuje neskôr. Stredne veľký plod, šupka je základnej farby zeleno žltej s bodkovaním. Vynikajúca chuť. "

PÔVOD: Francúzsko, Croncels, vyšľachtili ju bratia Baltetovci zo škôlky v Croncels pri Troyes ako semenáč pravdepodobne Antonovky a v r. 1869 uviedli na trh.

RAST: stredný až bujný. Koruna je pravidelná guľovitá, neskôr mierne rozložitá, tvorí silne konkurenčné výhony, ľahko hustne. Často sa dožíva vysokého veku.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro a dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Ananásová reneta, Astrachán červený, Baumannova reneta, Bernské ružové, Coxova reneta, Gdanský hranáč, Charlamowski, James Grieve Red, Krasokvet žltý, Landsberská reneta, McIntosh, Ontário, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné, Wealthy, Zvonkové.

PLODNOSŤ: skorá, pravidelná, vysoká, ob rok veľmi vysoká.

PLODY: väčšie, guľovité, pravidelné. Šupka je hladká a lesklá, svetlozelené, v zrelosti slamovožlté so svetlými bodkami, niekedy aj mdlým líčkom. Dužina je žltá, hustá, krehká, šťavnatá. Chuť je veľmi lahodná sladkokyslá, mierne korenistá.

DOZRIEVANIE: zber koncom augusta až začiatkom septembra, dozrieva rovnomerne, konzumne krátko po zbere, vydrží do konca októbra, z vyšších polôh až do Vianoc. Plody ľahko padajú vo vetre a vyžadujú šetrný zber, ľahko sa otlačia.

VYUŽITIE: na priamy konzum a výrobu muštov a vín, sušenie. Na vzduchu málo hnedne.

STANOVIŠTE: slnečné, vhodná aj do vyšších polôh, ale vyžaduje výživnú pôdu. Nevhodná do mokrých, suchých pôd a do veterných a vlhkých polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete, kvetom nevadí ani dážď. Odolná voči vlnačke krvavej a obaľovačovi jablčnému. Stredne až vyššie odolná voči rakovine, stredne odolná voči múčnatke, stredne až menej voči chrastavitosti. Je náchylnejšia na hnednutie dužiny a šupky počas skladovania.

PÔVOD: Belgicko, vypestoval ju škôlkar L. Coulon v Liège, prvé plody dozreli v r. 1856.

RAST: je veľmi bujný, vytvára jedny z najväčších stromov s mohutnou, široko guľovitou až rozložitou korunou a krátkym plodonosným obrastom. 

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je zlým opeľovačom (triploid). Vhodné opeľovače napr.: Baumannova reneta, Dülmener Herbstrosenapfel, Carpentin.

PLODNOSŤ: neskorá, medzi 10.-12. rokom po výsadbe, striedavá, stredne veľká až veľká.

PLODY: veľé až veľmi veľké (priemerne 180-200 g, ale aj 400 g) zhruba pravidelného, plocho guľatého tvaru. Šupka je hladká, čiastočne zdrsnená hrdzou, tvrdá, málo lesklá, v základe zelená, neskôr žltá a na slnečnej strane pruhovane červenkastá, pokrytá hrdzavými bodkami alebo škvrnami. Je to tzv. kožovka. Dužina je belavo žltkastá, jemná, hustá, najskôr chrumkavá, neskôr mäkne. Chuť veľmi dobrá, sladkokyslá, jemne korenistá, renetovitá, ušľachtilá.

DOZRIEVANIE: zber v polovici októbra, konzumne dozrieva v novembri až v 1. polovici decembra, skladovateľná je do februára až apríla. Plody dobre držia na strome a neotláčajú sa pri preprave. Počas skladovania ale môžu vädnúť alebo zvnútra hniť.

VYUŽITIE: výborná na priamy konzum a muštovanie, vhodná aj na sušenie a ďalšie kuchynské spracovanie. Vhodná kvôli vzrastu najmä do sadov a veľkých záhrad, menej do alejí.

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje hlboké, živné pôdy, ale uspokojí sa aj s horšími, ak nie sú príliš suché alebo príliš mokré. Vhodné sú polohy chránené pred neskorými jarnými mrazmi.

ODOLNOSŤ: stredne až silne mrazuodolná v dreve, málo v kvete. Je stredne až silne odolná voči chrastavitosti, rakovine a múčnatke, menej voči monilióze.

PÔVOD: z juhu stredného a zo západného Slovenska okolo Prievidze a Trenčína, nazývaná tam aj ""Bocmanka"" či ""Bosvanka"".

RAST: bujný, vytvára mohutnú korunu. V mladosti vyžaduje výchovný rez, neskôr nie je na rez náročná.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá.

PLODNOSŤ: stredne skorá, stredne vysoká.

PLODY: plocho guľovité, zelenožlté s červeným líčkom, dužina je sladkokyslá, šťavnatá.

DOZRIEVANIE: zber v októbri, vydrží do Vianoc.

VYUŽITIE: na priamy konzum aj spracovanie na mušty, sušenie apod.

STANOVIŠTE: slnečné, najlepšie jej vyhovuje dostatočne vlhká, ale priepustná pôda, ale celkovo je nenáročná, vhodná aj do chránených vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná, odolná voči chrastavitosti.

PÔVOD: USA, Cayuga County v štáte New York na začiatku 19. storočia, tam získala aj meno Cayuga Redstreak. Synonymum v nemecky hovoriacich krajinách je Morgenröte, teda Ranné zore podľa výrazného červeného zafarbenia.

 
RAST: bujný, vytvára široko rozložité, guľovité koruny, neskôr mierne previsnuté.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, krátko, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače neboli overené, podľa času kvitnutia by to mohli byť: Batul, Baumannova reneta, Čistecké lahôdkové, Gascoyneho šarlátové, Hammersteinovo, Hájkova muškátová reneta, Jadernička moravská, Kalvil biely zimný, Krasokvet žltý, Solivarské ušľachtilé, Spartan, Šampion,Švajčiarske oranžové, Wesenerovo, Zuccalmagliova reneta, Zvonkové.

 
PLODNOSŤ: neskoršia, stredná, striedavá.

 
PLODY: stredné až veľmi veľké (150-250 g), plocho guľovité, nepravidelné, hranaté. Šupka je hrubá, mdlo lesklá, neskôr mastná, žltá, na slnečnej strane rozmyto karmínovočervená, s pruhovaním či mramorovaním a svetlými lenticelami, na strome silne osrienená. Dužina je žltobiela, pevná, tuhá, neskôr krehká a šťavnatá, sladkokyslastá až sladkastá, menej výrazná.

 
DOZRIEVANIE: zber začiatkom októbra, konzumná zrelosť od decembra, uskladnenie do konca marca.

 
VYUŽITIE: vhodná skôr na spracovateľské využitie, najmä pečenie než na priamy konzum.

 
STANOVIŠTE: slnečné, vyžaduje dostatočne vlhké, úrodné pôdy, skôr teplejšie polohy, z drsných polôh nebýva chutná.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná, stredne odolná voči múčnatke, málo odolná voči chrastavitosti.

PÔVOD: Rusko, Povolžie, 18. st.

RAST: stredne bujný rast, vytvára široko guľovitú, rozložitejšiu korunu.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro až stredne skoro, je dobrým opeľovačom pre iné jablone. Vhodné opeľovače: Charlamowski, Coxova reneta, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné.

PLODNOSŤ: pravidelná, ale striedavá, čo sa týka objemu, nezvykne preplodzovať.

PLODY: stredne veľké plody guľovitého až plocho guľovitého tvaru. Hladká šupka je osrienená, belavo žltá, takmer celá prekrytá rozmytou karmínovočervenou farbou s nápadnými bielymi lenticelami a modravým osrienením. Biela dužina, pod šupkou niekedy ružovejúca, je krehká, šťavnatá, jemne voňavá, po reze na vzduchu hnedne; chuť je dobrá, sladkokyslá.

DOZRIEVANIE: koncom júla až začiatkom augusta, vydrží asi 14 dní, potom múčnatie. Dozrieva nerovnomerne, treba robiť postupnú prebierku a trafiť správny čas zberu, aby plody neboli príliš kyslé, ale ani múčnaté.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a kuchynské použitie (na pečenie, kompóty apod.). Má málo odpadu pri spracovaní.

STANOVIŠTE: slnečné. Odroda nenáročná na pôdu, skromná na živiny a hnojenie. Nemá rada suché pôdy (padajú plody a trpí múčnatkou a červivosťou) ani mokré, ílovité (tam trpí rakovinou). Darí sa jej aj vo vyšších polohách, ale chránených pred vetrom.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve i kvete, stredne odolná voči chrastavitosti (viac než Astrachán biely) a voči múčnatke, málo k monilióze.

PÔVOD: Slovensko, náhodný nájdený semenáč v Bratislave.

RAST: stredne bujný, dospelý strom dosahuje výšku 4-5 m.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v júni, je samoopelivý.

PLODNOSŤ: stredne vysoká, dospelý strom približne 20 kg/strom/rok.

PLODY: veľké, guľovité so 4 jemnými drážkami. Je to odroda typu PCA = pollination constant astringent = trpké pri zbere bez ohľadu na opelenie, zrelé po 2 týždňoch skladovania v izbovej teplote. Dužina je pri zbere tvrdá, žltooranžová a trpká, po konzumnom dozretí oranžová mäkká a šťavnatá. Chuť je sladká. 

DOZRIEVANIE: neskoré, zber koncom októbra, v novembri, konzumne dozrieva po cca. 2 týždňoch pri skladovaní najlepšie s jablkami.

VYUŽITIE: celý strom je veľmi dekoratívny, najmä v čase dozrievania plodov. Kulinárne využitie: plody vhodné na priamy konzum aj spracovanie na džemy, víno, sušenie. Liečivé využitie: plody sa používajú proti kašľu, na podporu trávenia, proti zápche a hemoroidom, po uvarení zas proti hnačke. Usušené plody sa používajú pri problémoch s prieduškami, nezrelé plody pri vysokom krvnom tlaku. Technické využitie: Nezrelé plody a kôra obsahujú taníny, ktoré sa využívali pri farbení a konzervácii dreva. Drevo je tvrdé a trvanlivé, s krásnym zrnom, používa sa na výrobu nábytku.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené pred vetrom, preferuje kvalitné, hlboké, hlinité pôdy, ale znesie akékoľvek pôdy, ak sú dostatočne odvodnené. Vhodný najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolný  dreve do cca. -20 °C, v kvetoch zvykne unikať neskorým jarným mrazom, ale kvety poškodzuje už mráz medzi -1 °C a -2 °C. Málo náchylný na choroby, niekedy ho môže potrápiť antraknóza.

PÔVOD: južné Francúzsko, departament Rhône, buď ju našiel pán Morel či Jean Collaud v roku 1864 ako náhodný semenáč v meste Vienne alebo ju vypestoval Claude Blanchet, ktorý ju dal Morelovi, vlastníkovi ovocných škôlok vo Vaise-Lyone, ktorý ju v roku 1874 začal šíriť. V r. 1879 bola predložená na Pomologickom kongrese, kde ju odporučili na šírenie.

RAST: v mladosti veľmi bujný, rovný, neskôr stredne bujný. Kvôli vysokej plodnosti vytvára len stredne veľké, ihlanovité koruny so vzpriamene rastúcimi konármi, ktoré sa pod úrodou skláňajú.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Avranšská, Clappova maslovka, Esperenova bergamotka, Dekanka zimná, Madame Verté, Guyotova, Parížanka, Poiteau, Thirriotova, Tongréská, Trévouxská a Williamsova.

PLODNOSŤ: veľmi skorá, striedavo vysoká a veľmi vysoká.

PLODY: veľké až obrovské (priemerne 380 g, ale aj 600 g), fľaškovité, väčšinou zhrbolené, ku kalichu aj zhranatené. Šupka je hladká, jemná, nelesklá, pri zbere zelenožltá, potom žltá, na slnečnej strane červenkastá, s veľkými lenticelami, väčšinou aspoň okolo kalichu hrdzavá. Dužina je biela, pod šupkou žltkastá, veľmi šťavnatá, rozplývavá, na vzduchu hnedne. Chuť je veľmi dobrá až výborná, korenisto sladká, aromatická.

DOZRIEVANIE: zber na začiatku septembra nárazovo, konzumne dozrieva 10-14 dní po zbere, vydrží do októbra. Plody vo vetre padajú.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, muštovanie, pečenie, výrobu džemov, ale aj výrobu kompótov či destilátov.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred vetrom. Nie je náročná na pôdu, plody dobrej kvality a veľkosti prináša na priepustných, úrodných pôdach. Znesie aj vyššie polohy, ale len s ľahšími pôdami a mimo mrazových kotlín. Z ťažších pôd býva vodnatá.

ODOLNOSŤ: menej mrazuodolná v mladosti a v letorastoch, neskôr je stredne mrazuodolná v dreve, stredne mrazuodolná je aj v kvete. Chorobami ani škodcami netrpí, vyhľadáva ju len méra hrušková (Psylla pyri).

PÔVOD: na Slovensku rozšírená v Bielokarpatskom regióne; Ružovka z Bošáce získala v r. 2015 titul “Strom roka” a v roku 2016 sa umiestnila ako tretia v celoeurópskej súťaži.

RAST: bujný rast, vytvára mohutný, majestátny strom.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá. Na dosiahnutie úrody potrebuje hrušku inej odrody kvitnúcu v rovnaký čas v blízkosti do cca. 60 m.

PLODNOSŤ: bohatá, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké plody nepravidelného tvaru. Stopka je dlhá, hnedo zelená, drevnatá. Šupka je zelenožltá, na slnečnej strane s karmínovo červeným líčkom, posiata výraznými bledými lenticelami. Dužina je šťavnatá, chuť sladká, vyvážená.

DOZRIEVANIE: zber začiatkom septembra, dozrievanie v priebehu septembra.

VYUŽITIE: priamy konzum, výroba destilátu, sušenie.

STANOVIŠTE: odroda nenáročná na stanovište, vhodná do všetkých pestovateľských oblastí na Slovensku.

ODOLNOSŤ: vysoká odolnosť voči mrazu a chorobám.

PÔVOD: zrejme už zo 17. storočia, pôvod neznámy, možno z Halle an der Saale z nemeckého Saska.

RAST: bujný, vzpriamený, vytvára vysokú, neskôr guľovitú, veľkú, nie príliš hustú korunu.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, údaje o jej schopnosti opeľovať iné hrušky sú protichodné. Vhodní opeľovači: Avranšská, Esperenova maslovka, Guyotova, Lectierova, Trévouxská.

PLODNOSŤ: stredne skorá, nastupuje 5-8 rokov po výsadbe, je striedavá, každý druhý rok je veľká.

PLODY: stredne veľké plody variabilného tvaru (guľovitý, hruškovitý, cibuľovitý, inokedy zvonovitý, dlhý). Šupka je pevná, hladká, pri dozretí žltá, na slnečnej strane krásne karmínovočervená, posiata nápadnými šedohnedými lenticelami vrúbenými červeným okrajom, ktoré pripomínajú kožu pstruha. Dužina je biela, mäkká, veľmi šťavnatá, maslovitá, chuťovo výborná, sladká, príjemne korenistá.

DOZRIEVANIE: zber v 1. pol. októbra, konzumná zrelosť: postupná, v novembri, skladovateľná do januára.

VYUŽITIE: Vhodná na priamy konzum, zaváranie, výrobu destilátu, džemov, muštovanie.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené stanovište, hlboké pôdy, radšej vlhkejšie ako suchšie. Odroda nevhodná do uzavretých polôh. Vhodná do teplých a stredne teplých, otvorených polôh.

ODOLNOSŤ: málo mrazuodolné letorasty v mladosti kvôli príliš bujnému rastu, neskôr v dreve silne mrazuodolná, v kvete menej, v nevhodných podmienkach je stredne až silne náchylná na chrastavitosť.

PÔVOD: Belgicko, Jodoigne, vypestoval ju Simon Bouvier ako semenáč neznámeho pôvodu a v r. 1843 prvýkrát rodila. Leroy ju popísal dvakrát, raz sa domnieval, že to je hruška totožná s tou, ktorú vypestoval van Mons v r. 1823 ako jednú zo svojich semenáčov a pomenoval po svojom priateľovi, riaditeľovi kráľovských záhrad v Paríži, Poiteauovi. Preto dostala pomenovanie Poiteau nouveau, teda nová Poiteauova hruška, u nás sa udomácnil názov z nemčiny: Neue Poiteau.

RAST: je bujný, tvorí vysokopyramidálne koruny, s kostrovými konármi rastúcimi vzpriamene a s dobre rozvetvenými postrannými konármi a plodonosným obrastom. Má hrubé, zdravé listy.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro a dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Avranšská, Boscova fľaša, Clappova maslovka, Hardyho maslovka, Charneuská, Lectierova, Williamsova.

PLODNOSŤ: skorá (do 5 rokov po výsadbe), úroda je každoročná, vysoká až veľmi vysoká.

PLODY: Veľké až veľmi veľké, nepravidelného tvaru, buď hruškovitého alebo hranatého, na povrchu mierne zhrbolené. Šupka je hladká až drsná, na strome tmavozelená až trávovozelená, neskôr sotva znateľne svetlejšia žltozelená, len veľmi zriedkavo s červenkastým líčkom, po celom povrchu pokrytá jemnými sivými lenticelami, môžu sa vyskytovať hrdzavé škvrny, hrdzavé pruhy, väčšie hrdzavé plochy a niekedy pokrývajú aj väčšie časti plodu, najviac v okolí kalicha. Dužina je žltkastobiela, pod šupkou zelenkastá, stredne tuhá, jemná, len okolo jadrovníka jemne zrnitá, maslová až celkom rozplývavá, stredne šťavnatá. Chuť je sladkokyselkavá, jemne muškátovo korenistá.

DOZRIEVANIE: zber v polovici októbra, konzumne dozrieva koncom októbra a vydrží do konca novembra. Pri konzumnom dozrievaní takmer nemení farbu, ľahko sa dá prehliadnuť dozretie a hrozí prezretie a zmúčnatenie.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, sušenie, muštovanie a výrobu kompótov.

STANOVIŠTE: slnečné, je relatívne nenáročná na polohu a pôdu, ale na dosiahnutie kvalitných plodov a bohatej úrody je vhodná najmä hlboká, výživná, doststočne vlhká a teplá pôda. Znesie aj veternejšie a chladnejšie polohy.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj v kvete a kvety dobre odolávajú aj nepriazni počasia, silne vetruodolná, dobre odolná voči chorobám, len v uzavretých polohách je stredne náchylná na chrastavitosť.

PÔVOD: Nemecko.

RAST: bujný, vzpriamený, tvorí veľké ihlanovité zaoblené koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Na dosiahnutie úrody potrebuje hrušku inej odrody na prepelenie v blízkosti do cca. 60 m. Vhodné opeľovače: Avranšská, Williamsova.

PLODNOSŤ: pomerne skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: malé plody, šupka je veľmi jemná, šedo zeleno žltkastá, okolo kalichu a stopky jemne hrdzavá, s karmínovo červeným líčkom. Dužina zelenkavo biela, pod šupkou nápadne zelená, jemne zrnitá, rozplývavá až maslová a veľmi šťavnatá. Chuť veľmi dobrá, sladká, jemne korenistá.

DOZRIEVANIE: zber v polovici augusta, vhodná na konzum za 10-14 dní.

VYUŽITIE: priamy konzum, kompóty, sušenie.

STANOVIŠTE: darí sa jej v hlbokých a teplých pôdach, vyžaduje chránené polohy.

ODOLNOSŤ: odroda je veľmi odolná voči mrazom (v dreve aj v kvete), taktiež dobre odolná voči škodcom, netrpí chrastavitosťou ani moníliou.

PÔVOD: Belgicko, zač. 19. st.

 
RAST: bujný rast, vytvára guľovitú, pomerne hustú korunu. Plodí v zhlukoch po 3 - 12 ks.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá; dobrý opeľovač pre iné odrody. Vhodné opeľovače: Williamsova.

 
PLODNOSŤ: pomerne skorá (6.- 8. rok), stála, stredne vysoká.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (hmotnosť 100-120 až 200-250 g). Povrch väčších plodov je nepravidelný, zhrbolený až zhranatelý. Šupka drsná i hladká, málo lesklá, svetlo-zelená, neskôr žltá a na slnečnej strane zlato-žltá a niekedy červenkastá, po celom povrchu pokrytá nápadnými lenticelami, niekedy i hrdzavými škvrnami/ pruhmi. Dužina je žltá, jemná, hustá, šťavnatá, maslovitá, chuťovo kyselkavo sladká, v južných oblastiach sladšia, príjemne korenistá, rozplývavá.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom októbra, konzumná zrelosť: ovocie z južných oblastí v decembri, ostatné neskôr.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, muštovanie, sušenie, výroba destilátu a džemov; skladovateľnosť bez straty chuti do februára.

 
STANOVIŠTE: odroda vyžaduje teplé, chránené stanovište a kvalitnú, živnú pôdu. V chladných oblastiach rastie, ale plody nedozrievajú, praskajú, majú repovitú chuť.

 
ODOLNOSŤ: odroda stredne odolná voči mrazu a plesniam. V nevhodných podmienkach náchylná k chrastavitosti.

PÔVOD: Begicko, Mechelen, náhodný semenáč, ktorý objavil gróf Coloma vo svojej kláštornej záhrade a ktorý v r. 1808 prvýkrát zarodil.

RAST: stredne bujný až slabší, ale zdraví, tvorí širokú, hustú, ihlanovitú korunu, v dobrých podmienkach veľkú, v horších len stredne veľkú. Konáre sa pod váhou úrod skláňajú a táto odroda nie je vhodná do alejí.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače: Giffardova, Hardyho maslovka, Krivica, Magdalénka, Nagevicova, Predobrá.

PLODNOSŤ: podmienená polohou, v teplých, chránených polohách plodí skoro a bohato, v drsných polohách neskoro a málo.

PLODY: stredne veľké (priemerne 170 g), hruškovité či baňaté, veľké plody bývajú mierne zhrbolené. Šupka je hladká, mastná, posiata lenticelami, zelenožltá, na slnku je viac žltkastá. Dužnina je žltobiela, jemná, veľmi šťavnatá, sladkokyslá a korenistá, výborná.

DOZRIEVANIE: zber na od polovice do konca septembra, konzumná zrelosť okolo 10. októbra, vydrží do konca októbra.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, výrobu kompótov, muštov. Prepravu znesie len tesne po zbere, neskôr sa otláča.

STANOVIŠTE: slnečné, vyžaduje úrodné , hlboké a teplé pôdy a chránené polohy. Neznáša ílovité a suché piesočnaté či štrkovité pôdy, plody sú na nich malé a trpkasté a špičky letorastov usychajú.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, náchylnejšia len na chrastavitosť v nižších a uzatvorených polohách, treba ju sadiť na otvorené polohy a udržiavať vzdušnú korunu.

PÔVOD: Křesetice, ČR, zač. 19. stor., náhodný semenáč.

RAST: bujný rast, vytvára mohutnú, vysokú a širokú korunu s odstávajúcimi vetvami.

OPEĽOVACIE POMERY: nevhodný opeľovač pre iné odrody.

PLODNOSŤ: neskoršia (v 8. až 10. roku), striedavá, hojná.

PLODY: stredne veľké až veľké plody (váha 120-150 až 200 gr). Povrch je mierne hrboľatý, pokrytý šedými lenticelami a na niektorých plodoch i drobnou hrdzou v okolí kalicha. Šupka je tvrdá, hladká, menej lesklá a zelená, neskôr mastná a žlto-zelená, na slnečnej strane žltá, výnimočne červenkastá i pruhovaná. Dužina je belavá, jemná (v okolí jadrovníka zrnitejšia), rozplývavá, šťavnatá, chuťovo jemne korenistá, kyselkavo sladká, osviežujúca. Príjemne vonia.

DOZRIEVANIE: zber od polovice októbra, konzumná zrelosť: postupná, od polovice novembra. Plody dobre znášajú transport a sú skladovateľné do januára až februára.

VYUŽITIE: výborná stolová odroda.

STANOVIŠTE: preferuje otvorené polohy (poľné sady, stromoradia pri cestách), v uzavretých polohách trpí plesňami; odroda nenáročná na pôdu.

ODOLNOSŤ: dobrá odolnosť voči mrazu.

PÔVOD: Belgicko, 19.st.

RAST: stredne silný, ihlanovitý rast; koruna je malá, vysoká, slabo rozvetvená, pod váhou ovocia neskôr rozprestretá.

OPEĽOVACIE POMERY: dobrý opeľovač, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače: Avranšská.

PLODNOSŤ: v 5.-6 r. po výsadbe, pravidelná, hojná.

PLODY: stredne veľké plody úhľadného hruškovitého, kužeľovitého i zvonovitého tvaru. Šupka je zelenožltá, neskôr citrónovožltá, stredne tvrdá, drsná, pokrytá hrdzavými bodkami. Dužina je belavá až žltá, maslová, okolo jadrovníka zrnitá, tuhá, chuťovo príjemne sladká, korenistá, s jemnou arómou škorice.

DOZRIEVANIE: zber začiatkom októbra, konzumná zrelosť: november, skladovateľnosť do decembra až januára.

VYUŽITIE: priamy konzum, sušenie, muštovanie, výrobu destilátov, kompótov, lekvárov. Pri skladovaní dozrieva postupne, chuť a kvalitu si v dobrých podmienkach udrží do decembra/ januára.

STANOVIŠTE: odrode sa darí aj vo vyšších a drsnejších polohách; preferuje slnečné a teplé stanovište chránené pred vetrom a stredne ťažkú, úrodnú, priepustnú pôdu.

ODOLNOSŤ: stredná odolnosť voči mrazu a chorobám. V uzavretých polohách náchylnosť ku chrastavitosti.

PÔVOD: Francúzsko, Angers, náhodný semenáč, ktorý asi v r. 1809 našiel záhradník A. P. Audusson v záhrade grófa Germain de la Forest ď Armaille a rozmnožil ju a v r. 1812 uviedol na trh s menom „hruška Éparonnaiská". V r. 1820 bola premenovaná na počesť vojvodkyne z Angouleme.

RAST: v škôlke a v mladosti bujný a rovný, neskôr stredne bujný, vytvára stredne veľké, ihlanovité koruny, často jednostranné s postrannými previsnutými konármi a hustým, krátkym plodonosným obrastom.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodní opeľovači: Avranšská, Drouardova, Eliška, Williamsova.

PLODNOSŤ: skorá, vo vyhovujúcich podmienkach vysoká a pravidelná.

PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 230 g na vysokokmeňoch a polokmeňoch, až 600 g na nižších tvaroch), hruškovito baňaté, veľmi zhrbolené, najmä pri kalichu a stopke. Šupka je hrubá, hladká, matná, pri zbere svetlozelená, neskôr na slnečnej strane zlatožltá až s jemným červenkastým líčkom, na zatienenej svetložltá, s nápadnými, veľkými, hrdzavými lenticelami, hrdza sa vyskytuje len málo okolo kalicha a stopky. Dužina je belavá, maslovitá, úplne rozplývavá, jemná, veľmi šťavnatá, z horších polôh skôr hrubšia a krehká. Chuť je výborná, sladkokyslá, korenistá.

DOZRIEVANIE: zber v polovici októbra, treba ju zbierať včas, konzumne dozrieva od polovice novembra, niekedy aj skôr, vydrží do polovice decembra.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na výrobu kompótov, džemov a lekvárov. Má stredný sklon k otlačeniu plodov, dopravu znáša dobre len v tvrdom stave krátko po zbere. Dužina málo hnedne na vzduchu.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené pred vetrom s teplou, úrodnou, dostatočne vlhkou pôdou. V nevhodných, studených a mokrých pôdach má málo kvalitné, repovité plody a aj úrodnosť je nižšia a menej pravidelná. Je vhodná najmä do teplých polôh.

ODOLNOSŤ: menej mrazuodolná v dreve aj kvete. Silne odolná voči chrastavitosti.

PÔVOD: Turkmenistán.

RAST: vzpriamene rastúci dekoratívny ker/strom, dorastajúci do 2-3 m, nenáročný, ľahko tvarovateľný, vhodný aj pre pestovanie vo veľkom kontajneri.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá odroda.

PLODNOSŤ: nastupuje v 3.-4. roku po výsadbe.

PLODY: červené, stredne veľké až veľké plody s menšími semenami vo vnútri. Chuťovo sladkokyselkavé až sladké, šťavnaté. Plody sú bohaté na vitamín C, železo, draslík a antioxidanty. Jedna z najchutnejších odrôd granátovníka.

DOZRIEVANIE: september až október.

VYUŽITIE: priamy konzum, výroba štiav, vína, sirupu, dezertov.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené stanovište.

ODOLNOSŤ: v dospelosti mrazuvzdorný do -15 °C, odolný voči chorobám a suchu. V mladosti rastliny chránime pred mrazom.

PÔVOD: Kanada, Ottawa, na výskumnej stanici Dominion station v 1. polovici 20. storočia vyšľachtený ako druhá generácia kríženia odrody Mabel s divým beztŕnnym egrešom druhu Grossularia hirtella.

RAST: bujný. Výhony sú bez tŕňov, dorastá do výšky asi 150 cm. 

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý.

PLODNOSŤ: stredne vysoká.

PLODY: stredne veľké, oválne, bordové, s hrubšou šupkou, so sladkokyslou až kyslejšou, aromatickou chuťou.

DOZRIEVANIE: neskoré, v prvej polovici augusta.

VYUŽITIE: najmä na spracovanie na želé, džemy, kompóty, do koláčov, ale aj na priamy konzum.

STANOVIŠTE: pred vetrom chránené, slnečné stanovište až polotieň a humózne, priepustné, ale dostatočne vlhké pôdy bohaté na živiny. Nenáročná odroda vhodná do všetkých polôh. V zatrávnení rastlina stráda, potrebuje zálievku počas suchej letnej periódy a vyžaduje okopávku alebo zamulčovanie.

ODOLNOSŤ: silne mrazuvzdorný, vysoko odolný voči hrdzi vejmutovkovej (Cronartium ribicola), čiastočne odolný voči americkej múčnatke egreša (Sphaerotheca mors uvae), odolný voči antraknóze.

PÔVOD: ČR, kríženec Captivator x Zlatá figa, 2007.

RAST: stredne rýchlo rastúci ker, koruna je riedka. Takmer beztŕnny, otŕnený jednoduchými a niekedy dvojitými krátkymi tŕňmi.

OPEĽOVACIE POMERY: nevyžaduje opeľovača, samoopelivá rastlina.

PLODNOSŤ: stredne vysoká.

PLODY: veľké až veľmi veľké, hruškovité plody bez chĺpkov, stredne osrienené, pri plnej zrelosti tmavočervené, nevýrazne žilkované. Šupka stredne hrubá až hrubá. Dužina je sladkokyslá, aromatická.

DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, dozrieva od konca júna do polovice júla.

VYUŽITIE: plody na priamy konzum i ďalšie spracovanie.

STANOVIŠTE: nenáročná odroda vhodná do všetkých polôh. Obľubuje pred vetrom chránené, slnečné stanovište až polotieň, a humózne, priepustné pôdy bohaté na živiny.

ODOLNOSŤ: odroda vysoká odolná voči chorobám a mrazuvzdorná.