12% DPH

Štíhly listnatý strom môže rásť do výšky 20m. Kvety rastú v bohatých súkvetiach a sú krémovobiele. Plody - malvice, gulaté a rastú v prevísajúcich trsoch, keď dozrejú sú jasne červené. Obsahujú vysoké množstvo vitamínu C. Zbierame keď sú mäkké prípadne necháme prejsť prvými mrazmi. Čerstvé plody vo väčšom množstve môžu spôsobiť otravu. V lesníctve je priekopníckou, pionierskou drevinou, ktorá okamžite zarastie rúbaniská a vývratiská. Plodmi sa živia vtáky. Slúži na výrobu kompótov, sirupov, likérov a používa sa v ľudovom liečiteľstve. Nemáročná, svetlomilá drevina, ktorej sa darí na suchých, ale aj vlhkých a kamenistých pôdach. Používa sa na výsadbu vkusných alejí. Je vhodná na výsadbu aj do horských oblastí.

PÔVOD: Európa, okrem najjužnejších oblastí, Stredná Ázia, Kaukaz, Malá Ázia a severozápadná Afrika. Na Slovensku sa vyskytuje od nížin po pahorkatiny ako prímes v lesoch, na medziach.

 
RAST: bujný, dorastá do výšky 15-30 m a šírky asi 10-15 m. Je to opadavý strom s priamym kmeňom a s veľkou vajcovitou až pyramidálnou korunou. Kôra je červenohnedá, borka sivohnedá a odlupujúca sa v priečnych pásoch. Listy sú jednoduché, podlhovasto vajcovité, po okraji hrubo pílkovité, veľké asi 10 cm.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá. Biele kvety vyrastajú v okolíkovitých zhlukoch a kvitnú v apríli až máji.

 
PLODNOSŤ: obvykle neskorá, rôzne vysoká a rôzne pravidelná.

 
PLODY: Plod je guľovitá kôstkovica červenej až tmavočervenej farby, veľká asi 10 mm. Chuť väčšinou dužiny tenšej oproti kultúrnym odrodám je sladkastá až horká, nájdu sa aj semenáče s veľmi chutnými plodmi. Guľovitá kôstka je hladká, žltkastá. Plody obsahujú veľké množstvo flavonoidov.

 
DOZRIEVANIE: v priebehu júna a júla.

 
VYUŽITIE: výborná alejová, krajinotvorná a medonosná drevina, vhodná aj na svahy do chránených vyšších polôh. Plody sú bohatým zdrojom potravy pre vtáctvo. Môže slúžiť aj ako ""obetný"" strom pre vtákov, aby toľko nepoškodzovali úrodu na kultúrnych odrodách čerešní. Je veľmi hodnotná aj z hľadiska biodiverzity, keďže je na ňu naviazaných množstvo domácich živočíchov, najmä hmyzu, aj vo vysokom veku, v štádiu odumierania. Vtedy ju môže osídliť aj jedlá drevokazná huba sírovec obyčajný. Kvalitné drevo sa používa na výrobu nábytku a hudobných nástrojov. Stopky plodov sú močopudné a fungujú ako tonikum. Odvar z nich sa používa pri cystitíde, edémoch, ťažkostiach s prieduškami, anémii. Aromatická živica vytekajúca z rán na kmeni sa používa na inhaláciu pri pretrvávajúcom kašli.

 
STANOVIŠTE: slnečné, je to svetlomilný strom, ale znesie aj polotieň, dobre rastie na sviežich, priepustných, stredne ťažkých až ľahších pôdach bohatých na vápnik.

 
ODOLNOSŤ: väčšinou silne mrazuodolná v dreve s rôznou mrazuodolnosťou kvetov.

PÔVOD: od severozápadnej Európy až po Kaukaz, Malú Áziu.

RAST: ker alebo strom dorastajúci do výšky 0,5-30 m a dožívajúci sa až 500 rokov. Vytvára pravidelnú zaoblenú korunu. Kôra je hladká, hnedosivá, borka tmavá a pozdĺžne hlboko rozpukaná. Listy sú jednoduché, striedavé, obrátene vajcovité, asymetrické, dlhé 6-10 cm, na okraji dvojito pílkovité, na povrchu tmavozelené a hladké, zospodu svetlejšie a s chĺpkami.

OPEĽOVACIE POMERY: Obojpohlavné červenkasté kvety sú zoskupené v hustých zväzkoch na krátkych stopkách, kvitnú v marci, pred rozvíjaním listov, sú vetrom opelivé, silne cudzoopelivé, teda na tvorbu plodov potrebujú prítomnosť geneticky odlišného jedinca toho istého druhu.

PLODNOSŤ: v prítomnosti opeľovača vysoká

PLODY: nažky s okrúhlym, širokým, zeleným krídlom. Hnedooranžové semeno je umiestnené asymetricky, na konci nažky.

DOZRIEVANIE: v máji až júni.

VYUŽITIE: celý strom ako parková a alejová drevina, najmä v blízkosti vodných tokov. V nezrelej, zelenej fáze sú nažky jedlé a veľmi chutné, orieškové. Drevo je tvrdé, ťažké, húževnaté, využíva sa na výrobu nábytku, je odolné aj pod vodou.

STANOVIŠTE: teplomilná, slnečná až polotienna drevina, náročná na pôdne živiny. Na Slovensku rastie od najnižších polôh do 650 m n.m. ako súčasť luhu a spoločenstiev okolo riek alebo na presychavých stanovištiach (lesostepný ekotyp, krovitá forma).

ODOLNOSŤ: Dobre mrazuodolný do -23 až -29 °C, silne odolný voči vetru. Citlivý na grafiózu (Ophiostoma novo-ulmi).

PÔVOD: Európa. Rozšírený v celej Európe, na Slovensku od nížin až po 1200 m n.m.

RAST: mohutný strom dorastajúci do 30-40 m, vytvára široko vajcovitú korunu s konármi vyrastajúcimi pod ostrým uhlom. Kôra je hladká, hnedosivá, borka tmavá a hlboko rozpukaná. Listy sú jednoduché, tenké, obrátene vajcovité, na konci s ostrým hrotom, asymetrické. Po okrajoch sú dvojito pílkovité, na povrchu drsno chlpaté, zo spodnej strany mäkko chlpaté.

OPEĽOVACIE POMERY: Kvety sú zoskupené v hustých zväzkoch na krátkych stopkách, kvitnú v marci. Sú obojpohlavné, ale cudzoopelivé, na tvorbu plodov potrebujú prítomnosť geneticky odlišného jedinca.

PLODNOSŤ: v prípade prítomnosti iného stromu ako opeľovača vysoká.

PLODY: elipsovité nažky (5-7 mm), umiestnené v strede blanistého krídla.

DOZRIEVANIE: dozrieva v máji.

VYUŽITIE: vhodná parková a alejová drevina okrasná listami i celkovým vzhľadom, aj do vlhkejších oblastí. Kulinárne využitie: V nezrelej, zelenej podobe sú plody veľmi chutné, chutia po orieškoch. Technické využitie: Drevo je tvrdé, ťažké a húževnaté, má krásnu kresbu a využíva sa na výrobu nábytku.

STANOVIŠTE: drevina do polotieňa, preferuje odvodnené, striedavo vlhké pôdy, bohaté na živiny, ale znesie aj mokré pôdy.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolný, odolný voči vysokej hladine podzemnej vody, dokonca aj krátkodobému či dlhodobejšiemu zaplaveniu. Dobre vetruodolný. Znáša aj zasolenie pôdy posypovou soľou. Je citlivý na extrémne vysoké teploty, znečistenie vzduchu a grafiózu (Ophiostoma novo-ulmi).

PÔVOD: Španielsko, pohorie Sierra Morena, odkiaľ bola prevezená do Ostheimu v Nemecku na začiatku 18. stor.

RAST: bujný, hustý, ale nevadí to plodom ani plodnosti, tvorí úhľadné, guľovité až previsnuté koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: neskoro kvitnúca, cudzoopelivá.

PLODNOSŤ: stredne vysoká.

PLODY: stredne veľké, guľovité, od stopky k temenu mierne sploštené, lesklé, tmavočervené až hnedé. Dužina je riedka, rôsolovitá, tmavočervená, veľmi šťavnatá, farbiaca, s príjemne sladkokyselkavou chuťou s výraznou višňovou príchuťou.

DOZRIEVANIE: v polovici júla.

VYUŽITIE: na priamy konzum, pečenie, sušenie, výrobu kompótov, džemov, sirupov, destilátov či likérov.

STANOVIŠTE: nenáročná na teplo, vhodná aj do vyšších polôh, toleruje vlhkejšie pôdy, na suchých bývajú drobnejšie plody.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná, odolná voči praskaniu plodov, stredne odolná voči monilióze, vrtivka čerešňová ju napáda.

PÔVOD: Nemecko, Dessau-Dallnau, našiel ju v r. 1930 učiteľ Ganzer na svojej záhrade ako náhodný semenáč a v r. 1934 ju Heimann uviedol na trh v Blankenburg/Harz. Po ňom má aj svoje alternatívne mená Heimanns Konservenweichsel či Heimanns 23.

RAST: stredne bujný, vzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, je dobrým opeľovačom.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 6,3 g), v mladosti alebo po zmladení až veľmi veľké, guľovité. Šupka je tenká, pevná, lesklá, tmavočervená či hnedočervená, je to typ kyselka. Dužina je tmavočervená so svetlými žilkami, mäkká až stredne tuhá, (stredne) šťavnatá, šťava je tmavočervená, silne farbí. Chuť je kyslá až kyselkavá, dobre aromatická, dobrá, typicky višňová. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny. Po oddeľení stopky od plodu z neho nevyteká šťava.

DOZRIEVANIE: neskoré, v 6.-7. čerešňovom týždni, teda v 2. polovici júla, asi týždeň pred Morelou neskorou. Plody vydržia dlho na strome. Sú stredne vhodné na prepravu a skladovanie.

VYUŽITIE: najmä na výrobu kompótov a ďalšie spracovanie na džemy, sirupy a sušenie, menej vhodná na priamy konzum.

STANOVIŠTE: slnečné, je nenáročná na stanovište, hoci najlepšie sa jej darí v teplejších polohách s hlinitou až hlinitopiesočnatou pôdou s dostatkom vlahy. Je vhodná aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuvzdorná v dreve, stredne až silne mrazuvzdorná v kvete. Je silne odolná voči praskaniu plodov počas dlhotrvajúcich dažďov a stredne odolná voči monilióze. Je náchylnejšia voči škvrnitosti listov čerešní a višní (Blumeriella jaapii) a voči bakteriálnej spále (Pseudomonas syringae pv. morsprunorum).

PÔVOD: ČR, Vinselekt Perná, registrovaný v r. 2001, medzidruhový kríženec odrôd Rakiš a Merlan.
RAST: stredne silný. Pučí v poslednej dekáde apríla, niekedy býva poškodzovaná mrazmi.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý. Kvitne stredne skoro, v prvej polovici júna.
PLODNOSŤ: vysoká, pohybuje sa medzi 10 – 15 t/ha.
PLODY: Strapce stredne veľké (136 g), cylindricko-kónické, stredne husté s krídelkom. Bobule sú stredne veľké, guľovité, zelenožltej farby, na oslnenej strane hrozna pomerne intenzívne ružovkasté. Cukornatosť dosahuje 17–22 °NM a obsah kyselín je 8–11 g./l.
DOZRIEVANIE: neskoré, v priebehu októbra. Strapce vydržia dlho na kríku v dobrom stave a dajú sa z nich robiť bobuľové výbery a ľadové vína.
VYUŽITIE: na mierne korenisté víno aj priamy konzum. Malverina je určená pre výrobu odrodových vín. Mladé vína majú kvetinovú a ovocnú vôňu a vyšší obsah kyselín. Ležaním vo fľaši sa víno harmonizuje. Je tiež vhodná pre výrobu biovín.
STANOVIŠTE: má stredné až vyššie požiadavky na stanovište. Dobré vyzretie hrozna je podporené svahovitými polohami, ktoré sú veľmi dobre oslnené. Na pôdu nemá vysoké požiadavky. Dobre rastie na hlinitých, hlinitopiesočnatých a piesočnatých pôdach. Vhodnejšie sú pôdy chudobnejšie a suchšie ako pôdy veľmi vlhké.
ODOLNOSŤ: vysoko odolná voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) a voči botrytíde (Botrytis cinerea) , stredne odolná voči múčnatke (Uncinula necator), je stredne mrazuodolná. Je schopná priniesť priemernú úrodu zo spiacich očiek – podočiek po zamrznutí jarnými mrazmi.

PÔVOD: USA.

RAST: robustný a odolný ker.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké strapce s veľkými, ružovofialovými bobuľami. Chuť je sladkokyselkavá až sladká, aromatická, s jemnou jahodovou príchuťou.

DOZRIEVANIE: v októbri.

VYUŽITIE: stolová odroda, vhodná na priamy konzum i výrobu vína, želé.

STANOVIŠTE: južné a stredné polohy, chránené slnečné stanovište. Pôdy hlboké, výživné.

ODOLNOSŤ: vysoká odolnosť voči mrazu a chorobám, nevyžaduje chemickú ochranu, vhodná na ekologické pestovanie.

PÔVOD: Švajčiarsko, v r. 1991 vyšľachtil Valentin Blattner ako kríženec odrôd Cabernet Sauvignon x Regent, registrovaný od r. 2007 vo Švajčiarsku, od 2010 v Nemecku.

RAST: veľmi bujný, vzpriamený, potrebuje vzdialenosť asi 1,25 m medzi rastlinami.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý

PLODNOSŤ: vysoká, ale s redukciou úrody v prospech kvality treba počkať po odkvitnutí, lebo má tendenciu spŕchať.

PLODY: strapce sú stredné až veľké, kónické s krídelkami, riedke až stredne husté, často s preprchávajúcimi bobuľami. Bobule sú menšie, takmer bez semienok, zelené, s hrubšou šupkou. Pri dozrievaní sa sfarbujú do žlta. Dužina je riedka. Chuťový profil sa podobá odrodám Rizling rýnský a Sauvignon Blanc, najsladšie sú bobule bez semienok.

DOZRIEVANIE: neskoré, začiatkom októbra.

VYUŽITIE: vhodný na výrobu bieleho vína.

STANOVIŠTE: Slnečné stanovište (mierne svahy s južnou expozíciou), teplé polohy.

ODOLNOSŤ: vysoko odolný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) a voči botrytíde (Botrytis cinerea), stredne odolná voči múčnatke (Uncinula necator), je dobre mrazuodolný - podobne ako Rizling rýnsky.

PÔVOD: Nemecko, Lauf pri meste Bühl v Bádensku, objavil ju okolo r. 1900 Leonhard Zimmer vo svojej vinici ako náhodný semenáč.

RAST: v mladosti stredne bujný, neskôr slabý, vytvára menšie, guľovité, kompaktné koruny. Je vhodná do menších záhrad. Kostrové konáre rastú hore a slabšie sa rozkonárujú. Postranné konáre majú hustý plodný obrast. Vyžaduje skoršie zmladzovanie.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Bystrická, Cárska, Esslingenská, Lucasova raná, Oullinská, Ruth Gerstetter, Tragédia, Viktória, Wangenheimova.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká a pravidelná.
PLODY: stredne veľké (priemerne 25 g), oválne. Šupka je pod svetlofialovomodrým osrienením tmavofialová až tmavomodrá, miestami hrdzavá, je stredne hrubá, kyslastá, dá sa stiahnuť z plodu. Dužina je zelenožltá až zlatožltá, stredne tuhá a stredne šťavnatá. Chuť je sladkokyslá až sladká, aromatická, veľmi dobrá, najmä z teplých stanovíšť. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v polovici augusta. Dobre sa prepravuje a krátkodobo aj skladuje. Prezreté plody mäknú a padajú.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie a do slivkových buchiet či do slivkových gulí.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Najlepšie sa jej darí v hlinitých, úrodných, vlhkejších pôdach. V suchých pôdach sú plody drobné, v chladých oblastiach nie sú tak kvalitné. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: stredne až silne mrazuodolná v dreve, dobre mrazuodolná a odolná aj voči nepriaznivému počasiu v kvete. Je náchylnejšia na šarku. Plody za dlhotrvajúcich dažďov praskajú a napáda ich monilióza.

PÔVOD: Nemecko, Besigheim v regióne Württenberg, v škôlke Gerstetter ju v r. 1920 vypestoval Adolf Gerstteter ako kríženec odrôd Bryskej a Cárskej a v r. 1932 ju uviedli na trh.

RAST: stredne bujný, vytvára široko pyramidálnu, nepravidelnú, redšiu a menšiu korunu. Je vhodná aj do menších záhrad.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Althanova ringlota, Čačanská lepotica, Čačanská raná, Hanita, Jojo, Katinka, Lützelsachsenská, Tragédia a niekedy aj Zimmerova. Dobre opeľuje odrody: Jefferson, Lützelsachsenská, Tragédia, Presenta, Zimmerova.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká až nižšia, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 35-40 g), guľovito eliptické. Šupka je fialovočervená až čiernomodrá s modrošedým osrienením, je jemná a dá sa stiahnuť z plodu. Dužina je zelenožltá až svetložltá, pod šupkou červenkastá, okolo kôstky belavá, smerom ku stopke hnedastá, tuhá, riedka a šťavnatá, dobre sa oddeľuje od kôstky. Chuť je sladkokyselkavá, aromatická, korenistá, lepšia pri teplom počasí.

DOZRIEVANIE: veľmi skoré, okolo polovice júla, v teplejších polohách aj na prelome júna a júla, jedna z najskoršie dozrievajúcich odrôd. Zrelé plody ľahko opadávajú, vyžadujú zber prebierkou.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené pred vetrom. Najlepšie sa jej darí v teplých, úrodných pôdach, ale zvládne aj horšie. Je vhodná najmä do teplých a chránených stredných polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, citlivejšia v kvetných pukoch, stredne až viac tolerantná voči šarke (prejavuje sa maximálne na listoch), stredne odolná voči monilióze (Monilinia spp.).

PÔVOD: Francúzsko, Montfortin, ovocná škôlka pani Ebertovej, na trh uvedená v 2. pol. 19. stor.

RAST: v mladosti bujný rast, tvorí malé, riedke, široko guľovité koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá.

PLODNOSŤ: skorá, striedavá.

PLODY: veľké, oválne, pri stopke viac baňaté. Šupka je tmavofialová s modrým osrienením a riedkymi bodkami alebo hrdzavými škvrnkami, pevná, dobre sa sťahuje. Dužina je veľmi šťavnatá, jemná, tuhšia, zelenožltá až zlatistá, chuť výborná, aromatická, korenistá, sladká. Dužina sa ťažko oddeľuje od kôstky.

DOZRIEVANIE: v polovici augusta, postupne po dobu 14 dní

VYUŽITIE: priamy konzum a výrobu džemov a destilátov.

STANOVIŠTE: teplé a chránené polohy, živné a primerane vlhké pôdy.

ODOLNOSŤ: silná odolnosť voči mrazu v dreve, slabšia v kvete, silná odolnosť voči suchu, tolerantná voči šarke.

PÔVOD: Nemecko, Univerzita v Hohenheime, vyšľachtil Dr. Walter Hartmann ako kríženec odrôd Jojo a Felsina.

RAST: stredne bujný.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná, po preplodení striedavá.

PLODY: stredne veľké (35-40 g), podlhovasté či oválne. Šupka je pod silným osrienením tmavomodrá až tmavofialová. Dužina je pevná, zlatožltá, stredne šťavnatá, dobre oddeliteľná od kôstky. Chuť je sladkokyslá, vyvážená (cca 18 °Brix), korenistá a mimoriadne aromatická, výborná.

DOZRIEVANIE: neskoré, zároveň s Bystrickou, teda v 1. a 2. dekáde septembra.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie a do slivkových buchiet či do slivkových gulí.

STANOVIŠTE: slnečné, najviac jej vyhovuje dostatočne vlhká, ale priepustná, úrodná pôda. Je vhodná aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, vďaka hypersenzitivite rezistentná voči šarke, málo náchylná na moniliózu.

PÔVOD: Francúzsko, okolie mesta Agen, zrejme privezená ešte benediktínmi z krížových výprav zo Sýrie v 12. stor. Synonymá: Wegierka z Ažan, Ažanska sliva, Agener Pflaume,
Prune de Grignole of Some, Prune d'Ente, Prune d'Agen, Prune d'Ast, Rote de Sergent, Prune de Roi, St. Maurin, Prugna d'Ente, d'Agen, D'Ente, Agen.

RAST: v škôlke bujný, po presadení na trvalé miesto ustáva a dosiahne výšku a šírku okolo 4 m. Koruna je spočiatku vzpriamená, pod váhou úrody sa konáre rozložia a koruna získa široko guľovitý tvar. Vyžaduje kvalitný výchovný rez a neskôr presvetľovací rez v závislosti od množstva prírastkov.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá. Vhodné opeľovače: Althanova ringlota, Anna Späth, Kráľovna Viktória a Zelené ringlota. Kvitne neskoro, kvety sú dobre mrazuodolné.

PLODNOSŤ: skorá (4.-5. rok po výsadbe), vysoká a pravidelná.

PLODY: stredne veľké (35 g), elipsovité, vajcovité, často nesúmerné, červenofialové, na zatienenej strane aj červenožltozelené, pokryté dosť intenzívne fialovým osrienením, s množstvom belavých či kávových pieh. Šupka je tenká, ale pevná a zle sa šúpe. Dužina je žltozelená až žltooranžová, mäkká, šťavnatá, veľmi sladká, bez kyselín a vône, dobre sa oddeľuje od kôstky.

DOZRIEVANIE: neskoro - v polovici septembra.

VYUŽITIE: vynikajúca na sušenie (celosvetovo najpestovanejšia na tento účel), ale vhodná aj na priamy konzum, džem, lekvár, kompóty.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s priepustnou, piesočnatou, či piesočnatohlinitou pôdou, zvláda dobre aj suchšie pôdy. Vhodná do teplých polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, stredne tolerantná voči šarke (prejavuje sa na listoch).

PÔVOD: Švajčiarsko, Lubera, výber zo semenáčov z voľne opelenej odrody Neva.

 
RAST: stredne bujný až bujný, polovzpriamený, dorastá do výšky asi 100-120 cm. Odporúčame zasadiť o 15 cm hlbšie, než rástla v škôlke.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: strapce sú jedny z najdlhších, sú husté, obsahujú až 15 bobúľ. Bobule sú veľké (cca. 15 mm). Chuť je intenzívne sladkokyslá (cukornatosť 18 °Brix) s jasnou čiernoríbezľovou arómou.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré, od začiatku do polovice júla.

 
VYUŽITIE: výborná na priamy konzum, ale aj na spracovanie na džemy, kompóty, sirupy, vína, likéry, na pečenie či sušenie do čajových zmesí.

 
STANOVIŠTE: slnečné, s výživnou, humóznou pôdou. Je vhodná do všetkých pestovateľských oblastí.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazudolná, silne odolná voči americkej múčnatke egreša (Sphaerotheca mors uvae).

PÔVOD: Slovensko, VÚOOD Bojnice, vyšľachtil ju Jozef Cvopa v r. 1964 ako kríženec odrôd Heinemannova neskorá a Red Lake.

RAST: stredne bujný až bujný, prevažne vzpriamený, tvorí stredne vysoký, stredne hustý krík s krovitým, kompaktným tvarom. Odporúčame sadiť aspoň o 15 cm hlbšie, než rástla v škôlke.

OPEĽOVACIE POMERY: vysoko samoopelivá, kvitne skoro. Kvety málo sprćhajú.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná, priemerne 5-10 kg, maximálne 15,4 kg/ker.

PLODY: strapce sú stredne dlhé až dlhé (priemerne 6,2 cm), stredne husté, so 17-31 bobuľami. Bobule sú stredne veľké (priemerne 0,4 g, 8,9 mm), belavé, guľovité, mierne sploštené. Šupka je tenká, tuhá. Dužina je stredne tuhá až tuhá, bieložltá, šťavnatá. Chuť je sladkokyslá, osviežujúca. Majú vysoký obsah vitamínu C.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, od začiatku do polovice júla. Je vhodná na ručný aj na mechanizovaný zber. Neprezreté plody sa dobre prepravujú a aj bez uloženia v chlade sa bez poškodenia môžu skladovať 3-5 dní.

VYUŽITIE: na priamy konzum a spracovanie na sirupy, džemy, želé a vína.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, humózne, ľahšie úrodné pôdy vo všetkých oblastiach vhodných pre pestovanie ríbezlí.

ODOLNOSŤ: silne mrazuvzdorná v dreve aj kvete, stredne až vysoko odolná voči americkej múčnatke egreša (Sphaerotheca mors uvae), menej odolná voči hrdzi (Cronartium ribicola).

PÔVOD: Rusko.

RAST: slabší, vytvára kompaktný krík, dorastá len do 2,5 m, má len krátke prírastky. Je málo tŕnitý.

OPEĽOVACIE POMERY: samičia odroda, na dosiahnutie úrody potrebuje v blízkosti na opelenie vetrom samčieho opeľovača.

PLODNOSŤ: neskoršia, stredne vysoká.

PLODY: menšie (priemerne 0,29 g), hruškovité, intenzívne oranžové s rumencom na oboch koncoch plodov, šťavnaté, sladkokyslé (2,8 % cukru, 2 % kyselín, 4,9 % oleja), s príchuťou ananásu. Na 5-bodovej degustačnej stupnici získala táto odroda 4,6 bodov. Obsahujú síce na rakytník nižšie, ale stále vysoké, množstvo vitamínu C (63 mg/100 g) a stredné množstvo karotenoidov (8,8 mg). Plody sa dobre trhajú, bez rozmačkania.

DOZRIEVANIE: jedna z najskorších odrôd, už v druhej polovici júla.

VYUŽITIE: na priamy konzum, ale aj zaváranie, výrobu štiav, džemov, mrazenie, sušenie, výrobu kozmetiky.

STANOVIŠTE: nenáročná drevina, vyžaduje slnečné stanovište, priepustnú pôdu, dostatok priestoru - spon volíme 2x4 až 2,5x4 m.

ODOLNOSŤ: plne mrazuvzdorná odroda (do -34 °C), odolná voči chorobám a škodcom.

Skorý až stredne skorý polopapierak z ČR so stredne veľkými plodmi so stredne veľkým jadrom krásnej žiarivo karmínovočervenej farby a sladkej aromatickej chuti; vhodný na priamy konzum a výrobu cukroviniek; stredne až silne mrazuodolný v dreve, stredne odolný voči chorobám a škodcom.

PÔVOD: ČR, Vlastibořice u Sychrova, vyselektoval Ing. Jan Zima, registrovaný v r. 2002.

RAST: stredne bujný až bujný, vytvára stredne husté až husté, veľké, rozložité koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivý, kvitne skoro. Samičie kvety kvitnú skôr ako samčie. Vhodné opeľovače: Apollo, Hartley, Seifersdorfský, Saturn.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná. Plodí najmä na koncoch jednoročných výhonov.

PLODY: stredne veľké až menšie pri vysokej násade, oválne. Rubina je zelená so svetlejšími bodkami. Škrupina je polopapierová, stredne hrubá, so silne výraznou špičkou, polovice držia spolu stredne silno. Jadro je stredne veľké, žiarivo karmínovočervené a dobre až stredne dobre sa lúska, veľmi ľahko luskáčikom. Podiel jadra k celkovej hmotnosti plodu je vysoký. Chuť je sladká, veľmi dobrá, aromatická, aj v suchom stave bez horkosti.

DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, v 2.-3. týždni septembra.

VYUŽITIE: atraktívna stolová odroda, vhodná aj na potravinárske využitie (napr. zdobenie cukrárskych výrobkov); veľmi dobre skladovateľná, pri skladovaní jadrá nezosychajú.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené zo severnej strany pred studeným vetrom, mimo mrazových kotlín, ideálne mierny svah s J a JV expozíciou. Pôda mu vyhovuje stredne ťažká, dostatočne vlhká, ale dobre odvodnená, nemá rád príliš ľahké pôdy (najmä ak je hladina podzemnej vody prihlboko) či príliš ťažké a zamokrené pôdy. Vhodný najmä do teplých a stredných pestovateľských oblastí.

ODOLNOSŤ: stredne až silne mrazuodolný v dreve, ale kvôli skorému rašeniu a kvitnutiu je náchylnejší na poškodenie kvetov neskorými jarnými mrazmi. Je stredne odolný voči chorobám a škodcom.

PÔVOD: ČR, zrejme náhodný semenáč z obce Hospozín v okrese Kladno.

 
RAST: stredne bujný.

 
OPEĽOVACIE POMERY: nie sú overené.

 
PLODNOSŤ: nie je overená.

 
PLODY: veľké, oválneho tvaru. Škrupina je tenká, dobre lúskateľná, papierová. Jadro je stredne veľké, temnej karmínovej farby. Chuť je lahodná, sladkastá.

 
DOZRIEVANIE: počas septembra.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na cukrárenské využitie - nielen mleté orechy, ale aj vcelku, je veľmi dekoratívny. Zrelé jadro obsahuje viac vody, po vysušení môže zosychať.

 
STANOVIŠTE: slnečné, chránené zo severnej strany pred studeným vetrom, mimo mrazových kotlín, ideálne mierny svah s J a JV expozíciou. Pôda mu vyhovuje stredne ťažká, dostatočne vlhká, ale dobre odvodnená, nemá rád príliš ľahké pôdy či príliš ťažké a zamokrené pôdy. Vhodný najmä do teplých pestovateľských oblastí.

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolnosť a odolnosť voči chorobám nebola overená.

PÔVOD: ČR, vznikol ako semenáč neznámeho pôvodu na pozemkoch firmy SEVA-FLORA Valtice, registrovaný bol v roku 2002.

RAST: bujný až veľmi bujný, korunu tvorí stredne hustú, vzpriamenú. Raší skoro až stredne skoro.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivý, samčie kvety kvitnú skôr než samičie, kvitne skoro až stredne skoro. Vhodné opeľovače síce neboli overené, ale podľa času kvitnutia by to mohli byť: Apollo, Lake, Seifersdorfský, Sychrov, Victoria.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká, takmer pravidelná. Plodí najmä na konci jednoročných výhonov. Vo vyššom veku sú plody menej tvarovo a veľkostne vyrovnané.

PLODY: veľké až veľmi veľké, vajcovité, so silne výraznou špičkou. Rubina je hrubá, zelená so svetlejšími bodkami. Škrupina je mierne ryhovaná, tenká až stredne hrubá - polopapierová, súdržnosť polovíc je slabá až stredná. Jadro je veľké až veľmi veľké, dobre vypĺňa celú škrupinku, s vysokým podielom k celkovej hmotnosti plodu, je svetlohnedé až hnedé a veľmi dobre sa lúska. Chuť je veľmi dobrá, aromatická, sladkastá, bez výraznej horkosti.

DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, koncom 3. dekády septembra.

VYUŽITIE: na priamy konzum aj cukrárenské využitie (nielen mleté orechy, ale aj vcelku). Pri skladovaní nezosychá a nemení svoju veľmi dobrú chuť.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené zo severnej strany pred studeným vetrom, mimo mrazových kotlín, ideálne mierny svah s J a JV expozíciou. Pôda mu vyhovuje stredne ťažká, dostatočne vlhká, ale dobre odvodnená, nemá rád príliš ľahké pôdy (najmä ak je hladina podzemnej vody prihlboko) či príliš ťažké a zamokrené pôdy. Vhodný najmä do teplých pestovateľských oblastí.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolný v dreve a keďže skoro až stredne skoro raší, je náchylnejší na poškodenie neskorými jarnými mrazmi.

PÔVOD: Rusko, mrazuodolná selekcia muchovníka jelšolistého (Amelanchier alnifolia).

RAST: odroda menšieho vzrastu, vytvára vzdušný ker / polostrom dorastajúci do výšky 2-3 m.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá odroda. Kvitne bielymi kvetmi na prelome apríla/mája.

PLODNOSŤ: skorá, nastupuje v 2.-3. roku, vysoká.

PLODY: sú stredne veľké (priemerne 0,7 g, 1,2 cm), guľaté, výrazne modrofialové až modročierne, silne osrienené, takže vyzerajú ako modré. Sú zoskupené v strapcoch po 7-11. Chuťovo výborné, sladké.

DOZRIEVANIE: koncom júna.

VYUŽITIE: ker je veľmi dekoratívny celoročne, najmä bielymi kvetmi na jar a červeno sfarbenými listami počas jesene. Je vhodný do nižších živých plotov. Plody sú vhodné na priamy konzum, výrobu džemov, štiav, pečenie, mrazenie. Obsahujú veľa pektínu, dobre želírujú.

STANOVIŠTE: vysoká prispôsobivosť a nízke nároky na prostredie a pestovanie. Odroda nenáročná na výber stanovišťa (ideálne slnko /polotieň).

ODOLNOSŤ: silne mrazuvzdorná odroda v dreve aj kvete, odolná voči chorobám, vhodná na ekologické pestovanie.

PÔVOD: Taliansko.

RAST: stredne bujný, dorastá do výšky približne 8 m, má zdravé, pekné olistenie.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne v máji.

PLODNOSŤ: skorá (do 3 rokov po výsadbe), veľmi vysoká, pravidelná.

PLODY: veľmi veľké, podlhovasté, v plnej zrelosti lesklé čierne. Dužina je šťavnatá, farbiaca. Chuť je výborná, sladká s jemnou kyselinkou.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, dlhšie, od júna do júla.

VYUŽITIE: plody na priamy konzum a všestranné spracovanie na džemy, lekváre, džúsy, sirupy, likéry, destiláty, na sušenie vcelku aj v podobe ovocnej kože.

STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne vlhkou, hlinitou či hlinito-ílovitou, výživnou pôdou, v suchších pôdach horšie rastie a ani plody nedosahujú takej veľkosti a kvality. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve v rámci moruší, podobne ako iné moruše náchylná na zmrznutie pukov, kvetov a letorastov počas neskorých jarných mrazov. Dobre odolná voči antraknóze.

PÔVOD: Japonsko.

RAST: zakrpatená odroda, vytvára kompaktný ker do výšky 1,2 - 1,5 m.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká.

PLODY: menšie, tmavofialové až čierne plody sladkokyslej chuti. Veľmi šťavnaté. Plody obsahujú mnohé zdraviu prospešné látky, sú bohaté na železo, vitamíny C, E a B a antioxidanty.

DOZRIEVANIE: polovica júna až september.

VYUŽITIE: priamy konzum, výroba zaváranín, štiav, džemov.

STANOVIŠTE: teplomilná drevina, obľubuje južnejšie, teplejšie oblasti, slnečné stanovište (príp. polotieň) a výživné, priepustné, mierne kyslé pôdy. Odroda vhodná aj do malých záhrad alebo nádob na terasy, balkóny.

ODOLNOSŤ: mrazuodolná do -15 ℃.

PÔVOD: neznámy, zrejme západné Slovensko.

RAST: bujný, rovný, tvorí hustejšie, rozložité koruny. Má veľmi veľké listy.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

PLODNOSŤ: skorá, veľmi vysoká, pravidelná.

PLODY: veľké, bucľaté, tmavofialové, mäkké a šťavnaté. Šťava farbí. Chuť nie je mdlo sladká, ale príjemne sladkokyslá.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, relatívne rovnomerné, približne od konca júna asi 2 týždne.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a na spracovanie na sirupy a džemy, destiláty, do koláčov či zmrzliny, dá sa zamraziť na neskoršie použitie. Dobre sa vyníma ako jedlá dekorácia dezertov v kombinácii s bielymi a čiernymi plodmi. Kvôli vysokej šťavnatosti je menej vhodná na sušenie.

STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne vlhkou, hlinitou či hlinito-ílovitou, výživnou pôdou, v suchších pôdach horšie rastie a ani plody nedosahujú takej veľkosti a kvality. Je vhodná do teplých, stredne teplých a chránených chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve v rámci moruší, podobne ako iné moruše náchylná na zmrznutie pukov, kvetov a letorastov počas neskorých jarných mrazov. Stredne až menej odolná voči antraknóze.