Listnaté

PÔVOD: Druh pochádza z východnej Ázie. V Japonsku prirodzene rastie na ostrovoch Honšú, Kjúšú, Šikoku, na súostroví Rjúkjú a taktiež na Kórejskom poloostrove a na Taiwane. V Číne zas prirodzene rastie v provinciách An-chuej, Fu-ťien, Kan-su, Kuej-čou, Che-nan, Chu-pej, Chu-nan, Ťiang-si, vo Vnútornom Mongolsku, Šen-si, Šan-si, S’-čchuan, Jün-nan, Če-ťiang. Vo svojej domovine rastie ako podrastový strom v zmiešaných lesoch, na zatienených svahoch, na brehoch vodných tokov aj pozdĺž ciest, v pásme od 400 až do 2200 m n. m. Odroda Cappuccino pochádza z Nemecka, z Gristede, z rododendronového parku škôlky Bruns, kde ju našli ako semenáč okolo roku 1995 a uviedli na trh v roku 2010. Synonymá: Copacabana.

RAST: umiernený. Je to strom alebo krík dorastajúci relatívne pomaly do výšky 4-5 m a šírky až 2,5-3,5 m. Je bohato rozvetvený, v mladosti má koruna vázovitý tvar, neskôr je zaoblenejšia a rozložitejšia. Najmä spodné konáre rastú viac horizontálne a odlišujú sa od smeru rastu hornej časti koruny. Borka je šedohnedá a hladká, neskôr sa odlupuje v nepravidelných plátoch. Letorasty sú spočiatku medené až mahagónové, holé alebo s jemnými bielymi chĺpkami, neskôr červenohnedé, holé, lenticely sú kruhové. Listy sú protistojné, stopkaté, jednoduché, celistvé, vajcovité až široko vajcovité, dlhé 5–6 cm a široké 3,6–5 cm, na líci lysé a pri rašení bronzové až mahagónové a neskôr zelené, na rube pritlačene chlpaté a svetlozelené, celistvo okrajové, so zvlneným alebo prehnutým okrajom. Charakteristická je oblúková výrazná žilnatina, smerujúca ku kraju lista a potom pozdĺž kraja sa ohýbajúca k vrcholu listu. Na jeseň sa listy vyfarbujú do krásnej purpurovočervenej či šarlátovočervenej farby.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, v drvivej väčšine cudzoopelivý s obojpohlavnými kvetmi opeľovanými hmyzom, najmä včelami a motýľmi. Môžu sa vyskytnúť aj čiastočne samoopelivé genotypy v rámci semenáčov. Kvety sú usporiadané v hustých, dlho stopkatých hlávkach so 4 špicato vajcovitými listeňmi, dlhými 3–5 cm, ktoré sú krémovobielej až cappuccinovej farby, neskôr s ružovkastým okrajom. Tvar aj farba listeňov sa počas kvitnutia dosť výrazne mení. Kvitne po olistení bohato od konca mája do júla v závislosti od lokality.

PLODNOSŤ: skorá. Výška úrody nebola vedecky preskúmaná.

PLODY: kôstkovice zrastajúce v guľatú dužinatú hlávku dosahujúcu veľkosť okolo 2 cm. Hlávka je v rôznej miere hladká či hrboľatá. Šupka je hrubá, najskôr zelenkastá, v plnej zrelosti ružovočervená. Dužina je sýtooranžová, mäkká, krémovitá, obsahuje semená. Chuť je sladkastá, pri neúplnej zrelosti môže byť mierne trpkastá. Niekomu môže pripomínať chuť anony trojlupienkovej – tzv. čerimoje (Annona cherimola). Plody obsahujú zdraviu prospešné flavonoidy, antioxidanty, vrátane karotenoidov, anotkyány aj vitamín C. Zrelé čerstvé plody obsahujú priemerne 35,07 % cukrov a 8,90 % kyselín. Celkový obsah cukrov je jedným z najvyšších z druhov s jedlými plodmi rodu Cornus. Na rozdiel od drieňa obyčajného, v ktorého plodoch z cukrov prevažuje glukóza nad fruktózou, u drieňa japonského je hlavným cukrom fruktóza nasledovaná glukózou. V rámci rodu Cornus obsahujú plody drieňa japonského najmenej antokyánov, ak nepočítame žltoplodé odrody drieňa obyčajného (Cornus mas).

DOZRIEVANIE: približne od 2. polovice septembra až do novembra v závislosti od lokality a priebehu počasia v danom roku.

VYUŽITIE: využíva sa primárne ako okrasná a v menšej miere ovocná drevina v menších aj väčších záhradách, parkoch a inej verejnej zeleni ako solitéra - pre tvorbu plodov pestovaná aspoň vo dvojici odrôd alebo aj ako skôr voľne rastúci živý plot. Kulinárne využitie: plody sa dajú využiť na priamy konzum zo stromu alebo aj ako efektná jedlá dekorácia dezertov, pričom sa konzumuje dužina bez tvrdej a drsnej šupky. Alebo z nich môžete vyrábať džemy s nutnosťou prepasírovania semien a šupky či sa používajú na výrobu vína, čo je zrejme najčastejší spôsob ich využitia v ich domovine, teda najmä v Číne. Liečivé využitie: V tradičnej kórejskej medicíne sa plody používajú aj proti hnačke a na zastavenie krvácania. Technické využitie: Má veľmi tvrdé a ťažké drevo, ktoré sa dá použiť na výrobu tĺčikov a podobne.

STANOVIŠTE: slnečné, ale uspokojí sa aj s polotieňom, ktorý je preň výhodný najmä v suchších oblastiach. Na pôdu nie je náročný, darí sa mu v širokej škále pôd dobre a stredne úrodných od kyslých až po mierne zásadité, ale nemá rád plytké, vápenité pôdy. Dobre rastie aj v ťažkej ílovitej pôde, ale preferuje úrodnú, dobre odvodnenú, ale rovnomerne vlahou zásobenú hlinitú pôdu. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných polôh Slovenska. 

ODOLNOSŤ: Je dobre mrazuodolný v dreve do -26,1 °C až -28,9 °C a v kvete do asi -4 °C. Poddruh chinensis je považovaný za mrazuodolnejší než poddruh kousa. Neskorým kvitnutím obvykle dobre uniká neskorým jarným mrazom. Jednotlivé genotypy tohto druhu sú v rôznej miere tolerantné voči antraknóze (Discula destructiva) a voči múčnatke (Erysiphe pulchra), ale všeobecne odolnejšie než okrasné svíb floridský (Cornus florida) či svíb Nuttalov (Cornus nuttallii), ktoré sa vyznačujú tiež veľkými listeňmi kvetov. Za vlhkého počasia sa na jar na kvetoch, listoch, letorastoch a plodoch môže objaviť bodkovitá antraknóza (Elsinoë corni). Je stredne odolný voči vetru.

PÔVOD: druh pochádza zo Severnej a Strednej Ameriky, kde rastie v rozmedzí 0–800 m n. m. Kultivar Worplesdon vyselektovala v Spojenom kráľovstve firma George Jackman and Son z Wokingu v roku 1968 zo stromu v obci Worplesdon v grófstve Surrey.

RAST: stredne bujný až umiernený. Je to opadavý strom, dorastá do výšky 12-15 m a šírky 8-12 m. Koruna najskôr kužeľovitá, neskôr, široko pyramidálna, rozvetvená. Borka je tmavošedá, v mladosti tenká, hladká, neskôr hlboko pozdĺžne rozbrázdená, korkovitá.  Listy sú zvrchu tmavozelené, jednoduché, dlaňovito laločnaté s 3–7 špicatými lalokmi, ktoré sú menšie a užšie než u druhu a hlbšie vykrajované. Na jeseň sa vyfarbujú do rôznych odtieňov od oranžovejcez červenooranžovú až po červenú či purpurovú. Na 2-3-ročných konároch sa zvyknú tvoriť korkovité lišty. 

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, cudzoopelivý, vetrom opelivý, so žltozelenými drobnými samčími a samičími kvetmi vyrastajúcimi oddelene v guľatých hlávkach. Kvitne od marca do polovice mája.

PLODNOSŤ: skorá (okolo 3.-5. rok po výsadbe), stredne vysoká, pravidelná, ale s vyššími úrodami každé 2-3 roky.

PLODY: tobolky s vytrvalými čnelkami usporiadané po 20–50 v guľovitom súplodí veľkom 2,5–4 cm, ktoré zo zelenej dozrieva cez žltú až po hnedú farbu. Hranaté semená s krídlami majú veľkosť 1–2 mm. 

DOZRIEVANIE: počas septembra až októbra.

VYUŽITIE: Je to veľmi okrasný strom vhodný najmä do väčších záhrad, parkov, alejí a mestskej zelene. Kulinárne využitie: pri poškodení spodnej časti kôry uvoľňuje voňavú živicu, ktorú viaceré indiánske používali ako žuvačku. Liečivé účinky: živica sa používa aj proti kožným problémom, vredom či kašľu, pôsobí aj proti zlatému stafylokokovi (Staphylococcus aureus). Z nezrelých semien sa s 1,5 % výťažnosťou získava aj kyselina šikimová, ktorá ja základom pre oseltamivír (liek Tamiflu) proti viacerým chrípkovým vírusom, napr. proti vtáčej chrípke. Extrakty zo semien majú aj protikŕčové účinky. Technické využitie: živica sa stále používa v mydlách a kozmetike, ako stabilizátor v parfémoch, lepidlách a lakoch a ako príchuť v tabaku. Drevo sa používa najmä v nábytkárstve.

STANOVIŠTE: slnečné, je náročný na svetlo, ale nenáročný na pôdu. Znáša veľmi širokú škálu pôd, od málo priepustných ílovitých pôd až po štrkovité a piesočnaté pôdy, ale s dostatočným ročným úhrnom zrážok (1000-1800 mm ročne v domovine), darí sa mu aj v močiaroch. 

ODOLNOSŤ: mrazuodolný v dreve do -23 °C až -26 °C, v kvete menej mrazuodolný. Po zakorenení dobre znáša krátkodobé obdobia vysokých teplôt, sucha aj zamokrenia, prímorské slané ovzdušie ako aj zadláždenie. V Európe nezvykne trpieť chorobami ani škodcami. Tento kultivar lepšie znáša vlhké, veterné počasie než druh.

PÔVOD: druh pochádza zo západnej a severnej Európy, od Pyrenejského poloostrova cez Francúzsko a Nemecko, západné Rakúsko a Švajčiarsko, po južné Nórsko, Švédsko, na sever Poľska, vyskytuje sa pôvodne aj vo Veľkej Británii, Írsku, v určitých lokalitách v Taliansku, na Korzike, v severoafrickom Maroku. Tam rastie vo svetlých dúbravách, na okrajoch lesa, na vlhkých piesočnatých až ílovitých pôdach, najmä v oblastiach s vyššou vzdušnou vlhkosťou, je typický pre prímorské oblasti. Odroda Serotina je neznámeho pôvodu, ale pestovala sa v holandských škôlkach už v 19. storočí.

RAST: bujný, je to opadavá liana dorastajúca aj do 5-6 m a vyžadujúca oporu, okolo ktorej sa môže ovíjať.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivý, hmyzom opelivý (najmä nočnými morami), jednodomý s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne v rámci zemolezov ovíjavých neskoro ("serotina" = neskorá), teda od júna do júla a po kratšej prestávke od augusta do prvých mrazov veľkými, silne voňavými kvetmi s dlhou rúrkovitou korunou červenou z vonkajšej a žltou až žltobielou z vnútornej strany.

PLODNOSŤ: v prípade prítomnosti inej odrody či semenáča zemolezu ovíjavého vysoká, pravidelná, inak nižšia.

PLODY: malé (priemerne 6-10 mm, 0,2-0,8g), guľaté, mierne jedovaté, ale dekoratívne bobule. Šupka je oranžovočervená až jasne červená, lesklá, hladká. Dužina je mäkká, šťavnatá, obsahuje niekoľko semien.

DOZRIEVANIE: postupne od augusta do októbra.   

VYUŽITIE: je to veľmi dekoratívna a voňavá liana ozdobná nielen dlho kvitnúcimi kvetmi, ale aj žiarivočerenými plodmi, atraktívna kvetmi pre množstvo opeľovačov a plodmi pre vtákov. Je vhodná na ovíjanie po pergolách, oblúkoch, samostatne aj pri stenách stojacich trelážach, plotoch v menších aj väčších záhradách, balkónoch, terasách, ale aj v parkoch či inej mestskej zeleni, najmä pri vodných prvkoch. Kulinárne využitie: kvety po odstránení zeleného kalichu možno použiť ako jedlú dekoráciu dezertov, šalátov či zaliať ich ako čaj alebo si z nich urobiť sirup.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, v teplých oblastiach najlepšie na stanovišti s poobedným zatienením. Preferuje humóznu, výživnú, dobre odvodnenú pôdu a vlhkejšie ovzdušie. Vhodný do teplých, stredne teplých a chladných lokalít.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve do -29°C až -34 °C, v kvete uniká neskorým jarným mrazom. V teplých lokalitách sa môže vyskytnúť múčnatka, škvrnitosť listov alebo vošky či puklice, inak nezvykne veľmi trpieť chorobami. 

PÔVOD: druh pochádza z východnej Ázie, Japonska, Číny a Kórey, do Spojeného kráľovstva ho v roku 1860 priniesol škótsky "lovec rastlín" Robert Fortune. Kultivar Emerald 'n' Gold vyšľachtili v roku 1963 v USA v štáte Massachusetts v škôlke Corliss Brothers nursery v Ipswichi.

RAST: rýchlo sa rozrastajúci, vždyzelený, nízky ker až lianovitá drevina. Samostatne stojaci dosahuje výšku približne 0,5-1 m a šírku 1-1,5 m. Ale pri posadení k stene, plotu či stromu vytvára adventívne korene a vie sa vyšplhať až do výšky 3 m. Veľmi ľahko zakoreňuje pri dotyku so zemou a rýchlo pokrýva pôdu. Veľmi dekoratívne, tmavozelené a na zúbkovaných okrajoch žlto panašované, oválne až elipsovité listy v zime chytajú ružovkastý nádych.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzom opelivý, s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne riedko v júni až júli nenápadnými, žltozelenými kvetmi. Kvitne viac, keď sa popína.

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody, ale kvôli málo bohatému kvitnutiu je nízka a začína až okolo 3.-5. roku po výsadbe.

PLODY:  vajcovité, červenohnedé, silne jedovaté tobolky veľké 5-10 mm.

DOZRIEVANIE: v októbri a novembri. V čase zrelosti sa vytrvalí kalich otvára a odhaľuje až 4 semená s červeným alebo oranžovým mieškom, ktoré ostávajú na rastline dlho do zimy.

VYUŽITIE: je to celoročne veľmi okrasná drevina použiteľná v záhradách, parkoch a mestskej zeleni ako nižšia solitéra alebo ako pôdopokryvná, protierózna rastlina najmä na svahy, ako okraj k chodníkom či ako popínavka k stenám, plotom či stromom.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň. Na pôdu je veľmi nenáročný, ale preferuje dostatočne vlhkú hlinitú či ílovitú pôdu, znesie mierne kyslú až po silne zásaditú pôdu. Príliš mokrá pôda zhoršuje prezimovanie. Je vhodný do teplých, stredne teplých či chránených chladných polôh.

ODOLNOSŤ: mrazuodolný v dreve do -23 °C, prípadne až do -26 °C, v kvete uniká neskorým jarným mrazom. Je dobre vetruodolný a dobre toleruje znečistenie ovzdušia. V teple a suchu ho môže potrápiť štítnička bršlenová (Unspis euonymi) či vošky, prípadne vo vlhkom stagujúcom vzduchu môže trpieť antraknózou, listovou škvrnitosťou, múčnatkou či agrobakterom. Je silne odolný voči ohryzu jeleňmi a srnami.

PÔVOD: Druh pochádza z východnej Ázie. V Japonsku prirodzene rastie na ostrovoch Honšú, Kjúšú, Šikoku, na súostroví Rjúkjú a taktiež na Kórejskom poloostrove a na Taiwane. V Číne zas prirodzene rastie v provinciách An-chuej, Fu-ťien, Kan-su, Kuej-čou, Che-nan, Chu-pej, Chu-nan, Ťiang-si, vo Vnútornom Mongolsku, Šen-si, Šan-si, S’-čchuan, Jün-nan, Če-ťiang a vyskytuje sa tam ako poddruh Cornus kousa subsp. chinensis. Vo svojej domovine rastie ako podrastový strom v zmiešaných lesoch, na zatienených svahoch, na brehoch vodných tokov aj pozdĺž ciest, v pásme od 400 až do 2200 m n. m. Odrodu Nicole vybral v Taliansku v Miláne v škôlke Agrate Brianza škôlkar Giordano Gilardelli.

RAST: umiernený, kompaktný. Je to strom alebo krík dorastajúci relatívne pomaly do výšky 3-5 m, a šírky do 3 m. Je bohato rozvetvený, v mladosti má koruna vázovitý tvar, neskôr je zaoblenejšia a rozložitejšia. Najmä spodné konáre rastú viac horizontálne a odlišujú sa od smeru rastu hornej časti koruny. Borka je šedohnedá a hladká, neskôr sa odlupuje v nepravidelných plátoch. Letorasty sú spočiatku zelené, holé alebo s jemnými bielymi chĺpkami, neskôr červenohnedé, holé, lenticely sú kruhové. Poddruh chinensis sa od poddruhu kousa odlišuje hustejšími lenticelami na letorastoch. Listy sú protistojné, stopkaté, jednoduché, celistvé, vajcovité až široko vajcovité, dlhé 5–9, prípadne až 11 cm a široké 3,6–5 cm, na líci lysé a tmavozelené a lesklé, na rube pritlačene chlpaté a svetlozelené, celistvo okrajové, so zvlneným alebo prehnutým okrajom. Charakteristická je oblúková žilnatina, smerujúca ku kraju lista a potom pozdĺž kraja sa ohýbajúca k vrcholu listu. Na jeseň sa listy vyfarbujú do krásnej purpurovočervenej farby. Poddruh chinensis sa od poddruhu kousa odlišuje hrubšími listami so svetlejšou spodnou stranou pokrytou stočenými bielymi chĺpkami a často nápadne zväčšenou bázou stopky.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, v drvivej väčšine cudzoopelivý s obojpohlavnými kvetmi opeľovanými hmyzom, najmä včelami a motýľmi. Môžu sa vyskytnúť aj čiastočne samoopelivé genotypy v rámci semenáčov. Kvety sú usporiadané v hustých, dlho stopkatých hlávkach so 4 špicato vajcovitými listeňmi, dlhými 7–8 cm, ktoré sú bielej až krémovobielej farby a neprekrývajú sa. Kvitne po olistení bohato od mája do júla v závislosti od lokality, patrí medzi neskoršie kvitnúce odrody.

PLODNOSŤ: Do kvitnutia a do plodnosti vstupuje skoro (3-5 rokov po výsadbe). Výška úrody nebola vedecky preskúmaná.

PLODY: kôstkovice zrastajúce v guľatú dužinatú hlávku dosahujúcu veľkosť 2,5-3 cm. Hlávka je v rôznej miere, ale skôr hrboľatá. Šupka je hrubá, najskôr zelenkastá, v plnej zrelosti ružovočervená. Dužina je sýtooranžová, mäkká, krémovitá. U poddruhu chinensis väčšinou obsahuje menší počet väčších semien (1-3 semená). Chuť je sladkastá, pri neúplnej zrelosti môže byť mierne trpkastá. Niekomu môže pripomínať chuť anony trojlupienkovej – tzv. čerimoje (Annona cherimola). Niektoré genotypy majú menej výraznú, mdlejšiu chuť, iné sú výraznejšie. Plody obsahujú zdraviu prospešné flavonoidy, antioxidanty, vrátane karotenoidov, anotkyány aj vitamín C. Zrelé čerstvé plody obsahujú priemerne 35,07 % cukrov a 8,90 % kyselín. Celkový obsah cukrov je jedným z najvyšších z druhov s jedlými plodmi rodu Cornus. Na rozdiel od drieňa obyčajného, v ktorého plodoch z cukrov prevažuje glukóza nad fruktózou, u drieňa japonského je hlavným cukrom fruktóza nasledovaná glukózou. V rámci rodu Cornus obsahujú plody drieňa japonského najmenej antokyánov, ak nepočítame žltoplodé odrody drieňa obyčajného (Cornus mas).

DOZRIEVANIE: približne od 2. polovice septembra až do novembra v závislosti od genotypu, lokality a priebehu počasia v danom roku.

VYUŽITIE: využíva sa primárne ako okrasná a v menšej miere ovocná drevina v menších aj väčších záhradách, parkoch a inej verejnej zeleni ako solitéra - pre tvorbu plodov pestovaná aspoň vo dvojici odrôd alebo aj ako skôr voľne rastúci živý plot. Kulinárne využitie: plody sa dajú využiť na priamy konzum zo stromu alebo aj ako efektná jedlá dekorácia dezertov, pričom sa konzumuje dužina bez tvrdej a drsnej šupky. Alebo z nich môžete vyrábať džemy s nutnosťou prepasírovania semien a šupky či sa používajú na výrobu vína, čo je zrejme najčastejší spôsob ich využitia v ich domovine, teda najmä v Číne. Liečivé využitie: V tradičnej kórejskej medicíne sa plody používajú aj proti hnačke a na zastavenie krvácania. Technické využitie: Má veľmi tvrdé a ťažké drevo, ktoré sa dá použiť na výrobu tĺčikov a podobne.

STANOVIŠTE: slnečné, ale uspokojí sa aj s polotieňom, ktorý je preň výhodný najmä v suchších oblastiach. Na pôdu nie je náročný, darí sa mu v širokej škále pôd dobre a stredne úrodných od kyslých až po mierne zásadité, ale nemá rád plytké, vápenité pôdy. Dobre rastie aj v ťažkej ílovitej pôde, ale preferuje úrodnú, dobre odvodnenú, ale rovnomerne vlahou zásobenú hlinitú pôdu. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných polôh Slovenska. 

ODOLNOSŤ: Je dobre mrazuodolný v dreve do -26,1 °C až -28,9 °C a v kvete do asi -4 °C. Poddruh chinensis je považovaný za mrazuodolnejší než poddruh kousa. Neskorým kvitnutím obvykle dobre uniká neskorým jarným mrazom. Jednotlivé genotypy tohto druhu sú v rôznej miere tolerantné voči antraknóze (Discula destructiva) a voči múčnatke (Erysiphe pulchra), ale všeobecne odolnejšie než okrasné svíb floridský (Cornus florida) či svíb Nuttalov (Cornus nuttallii), ktoré sa vyznačujú tiež veľkými listeňmi kvetov. Za vlhkého počasia sa na jar na kvetoch, listoch, letorastoch a plodoch môže objaviť bodkovitá antraknóza (Elsinoë corni). Je stredne odolný voči vetru.

PÔVOD: druh pochádza z JV časti USA, vyskytuje sa v nížinách v povodí dolného toku Mississippi, kde rastie na čistinkách stálezelených nížinných lesov, v krovinatej vegetácii pozdĺž vodných tokov, v pásme od morského pobrežia až do asi 650 m n. m. Odrodu Longwood Purple z neznámeho zdroja získal zakladateľ Longwood Gardens Pierre S. du Pont a bola vysadená pri vchode do záhrady, kde zostala dodnes ako jedna z mála vistérií.

RAST: bujný, je to opadavá liana dorastajúca do 3-5 či až 6-8 m a vyžadujúca oporu, okolo ktorej sa môže ovíjať. Má hladké, lesklé, tmavozelené, nepárno perovito zložené listy. 

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne od mája do júna masovo a neskôr v lete po troche opakuje kvitnutie jemne muškátovo voňavými, fialovopurpurovými kvetmi s bielymi stredmi a žltozelenými očkami v krátkych, hustých súkvetiach dlhých do13 cm.

PLODNOSŤ: pri ponechaní kvetov skorá, stredná.

PLODY: lesklé hnedé, sploštené struky dlhé 5-10 cm a široké 1-1,5 cm s jedovatými semenami.

DOZRIEVANIE: neskoré, v októbri až novembri.   

VYUŽITIE: veľmi dekoratívna liana vhodná na popínanie po veľmi silných konštrukciách oblúkov, pergol, plotov, treláží. Je dobrým zdrojom nektáru pre včely a iné opeľovače.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, pokiaľ možno orientované na juh alebo juhozápad, aby bola chránená pred studenými vetrami a ranným slnkom počas mrazivých rán. Nie je veľmi náročná na pôdu, ale v príliš výživnej môže viac rásť na úkor kvitnutia a v zásaditej trpieť chlorózou, preferuje dobre priepustnú, humóznu pôdu. Je vhodná do teplých, stredne teplých a chránených chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolná v dreve do -26,1 °C až -28,9 °C, kvety sú zriedkavo poškodené neskorými jarnými mrazmi, kvetné puky sú odolnejšie. Niekedy ju môže poškodzovať múčnatka, škvrnitosť listov, puklice či vošky, ale nič vážne.

PÔVOD: Japonsko, pôvodne je to endemit, pôvodný areál sa nachádza len na neveľkom území na juhu ostrova Honšú, v okolí mesta Nagoja, kde rastie v podhorských a horských lesoch až do nadmorskej výšky okolo 550 m n. m. Do Európy bola  privezená až v roku 1862.

RAST: umiernený až stredne bujný. Je to opadavý krík až menší strom, dorastajúci do výšky a šírky 1,5–4,5 m, zriedkavo až 7 m, v strednej Európe obvykle nepresahuje výšku 3 m. Letorasty má husto chlpaté, listy vyrastajú striedavo, majú krátku stopku, sú kopijovité až vajcovité, dlhé 5–8 cm a široké 1–3 cm, na líci lysé, na rube lysé alebo na žilkách krátko chlpaté.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne pred olistením v marci až apríli. Kvety vyrastajú jednotlivo, puky sú veľké a šupinaté a kvety dosahujú priemer okolo 8 cm. Kvet tvorí veľa piestikov a ešte viac tyčiniek, 12-18 okvetných lístkov kopijovitého tvaru bielej až jemne ružovkastej farby, odstávajú.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká.

PLODY: kužeľovité mechúriky s červenohnedými, dekoratívnymi, nejedlými semenami, dlhé 4-8 cm, široké 2-3cm. 

DOZRIEVANIE: v septembri až októbri.

VYUŽITIE: Nielen na jar veľkými hviezdovitými kvetmi, ale aj v lete a na jeseň listami a plodmi dekoratívny ker či strom, ktorý je vhodné pestovať ako solitéru či v kombinácii s inými magnóliami v dostatočnej vzdialenosti, aby mali dosť svetla. Vhodná aj do menších záhrad, ale aj stredne veľkých či veľkých, do parkov a inej mestskej zelene, najmä v ochrane budov. 

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, najlepšie kvitne na plnom slnku. Preferuje vlhkú, no dostatočne odvodnenú, hlinitú, neutrálnu až kyslú pôdu, znesie aj ílovitú či zásaditú, ak je dostatočne humózna. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chránených chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve až do -26 °C až -29 °C. Kvitne neskôr než magnólia Soulangeova, takže lepšie uniká neskorým jarným mrazom. Nezvykne u nás trpieť výrazne škodcami či chorobami.

PÔVOD: južná Európa, Španielsko, juhozápadná Ukrajina až Stredná Ázia. V strednej Európe rastie hlavne v teplejších oblastiach, na Slovensku na karbonátoch v teplejších oblastiach, najvyššie položené výskyty sú zaznamenané z Muránskej planiny.

 
RAST: stredne bujný, tvorí vyšší viackmenný ker až strom dorastajúci do 9–13 m výšky a 9 m šírky, často so zakriveným kmeňom. Koruna je široká, guľovitá až nepravidelná. Listy sú široko vajcovité až okrúhle, krátko hrotité, po okraji vrúbkovano zubaté, na vrchnej strane tmavozelené lesklé, lysé, na spodnej svetlozelené.

 
OPEĽOVACIE POMERY: variabilne samoopelivá aj cudzoopelivá so stromami s obojpohlavnými kvetmi aj so stromami len s funkčne samičími voňavými kvetmi opeľovanými hmyzom, kvitne v máji.

 
PLODNOSŤ: skorá (v 3-6 rokoch), vyššia v prípade stromov s funkčne samičími kvetmi.

 
PLODY: malé (6–7 mm), guľovité, tmavočervené až čierne kôstkovice horkej chuti. Kôstka je asi 4 mm veľká, vajcovitá s dvoma rebrami, žltkastá až svetlosivá, hladká.

 
DOZRIEVANIE: koncom júna a v júli.

 
VYUŽITIE: celý strom je veľmi ozdobný, tvarom koruny, listami, voňavými kvetmi aj plodmi, vhodný do parkov a záhrad, alejí či medzí a voľnej krajiny. Používa sa ako suchuvzdorný a vzrast oslabujúci podpník pre čerešne a višne. Pomleté jadrá kôstok sa v Grécku, Egypte a v Malej Ázii používajú v malých množstvách ako korenie "mahleb" / "mahlepi" s chuťou a vôňou kombinujúcou horké mandle a čerešne či marcipán do pečiva či syrov. Má tvrdé a ťažké drevo vhodné na rezbárstvo.

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje vlhké, ale dobre odvodnené, hlinité, chudobnejšie pôdy, ale je odolná voči suchu, rastie v lesostepných spoločenstvách spolu s dubom plstnatým a jaseňom mannovým a inými teplo a suchomilnými drevinami, hlavne na výhrevných, vysychavých, vápenatých a kamenitých stanovištiach. Je vhodná aj do tepelných ostrovov miest.

 
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná do -29 °C až -34 °C, silne suchuvzdorná a dobre odolná voči znečisteniu ovzdušia.

PÔVOD: Európa od Islandu až po S Afriky, Ázia mierneho pásma až po Japonsko.

 
RAST: rýchly, dosahuje výšky 15-30 m a šírky 10 m s nepravidelnou, riedkou korunou, dožíva sa aj 150, maximálne 200 rokov. Vytvára čast rozľahlé polykormony, teda výmladky, ktorými sa šíri na čo najsvetlejšie miesto.

 
OPEĽOVACIE POMERY: dvojdomý, opeľovaný vetrom, kvitne od konca marca do apríla, najneskôr z európskych topoľov, pred vyrašením listov. Jahňady sú dlhé 5–10 cm, samčie sú dlhšie s červenými tyčinkami, samičie sú zelené a menšie.

 
PLODNOSŤ: skorá (už 5. rok od výsevu), vysoká, ale v rôznych oblastiach rôzne pravidelná a s malou úspešnosťou klíčenia. Najvyššia úspešnosť je na zhoreniskách, inak sa rozmnožuje najmä koreňovými výmladkami.

 
PLODY: tobolky v jahňadách s páperím.

 
DOZRIEVANIE: v máji a júni.

 
VYUŽITIE: Vhodný do medzí a vetrolamov ako rýchlorastúca výplňová drevina, do alejí pri vodných tokoch a brehových porastov, do brownfieldov, do agrolesníckych systémov. Z topoľov má najkvalitnejšie drevo, ktoré sa používa na výrobu zápaliek, dýh a celulózy. Kôra a listy sú mierne močopudné a podporujú vykašliavanie. Podobne ako iné druhy topoľov kôra z mladých konárikov obsahuje glykozidy salicín a populín, ktoré sa používajú proti horúčke a pri ochoreniach močového mechúra.

 
STANOVIŠTE: slnečné od nížin po hory, najčastejšie v pahorkatinách. Je tolerantná k širokej škále pH a vlhkosti pôdy, najlepšie sa jej darí na piesčitohlinitých, živných pôdach. Spolu s brezou rýchlo obsadzuje obnažené pôdy, čistinky, opustené pasienky.

 
ODOLNOSŤ: je veľmi silne mrazuodolný do -40 °C až -45 °C, tolerantný k širokej škále pH a vlhkosti pôdy.

PÔVOD: druh pochádza zo strednej časti východnej Číny, kde rastie v horských lesoch v nadmorskej výške od 500 do 1800 m. n. m. Do Európy bola privezená v roku 1816. Pôvod odrody Amethyst nie je známy.

RAST: bujný, je to opadavá liana dorastajúca do výšky aj 6-10 m a vyžadujúca silnú oporu, okolo ktorej sa môže ovíjať. Ovíja sa v protismere hodinových ručičiek. Listy sú zložené z asi 11 lístkov a pri rašení majú bronzový nádych.

OPEĽOVACIE POMERY: zrejme samoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne od mája do júna pred rozvinutím listov silne voňavými kvetmi v rôznych odtieňoch fialovej so žltým stredom usporiadanými v 15-20 cm dlhých, prevísajúcich strapcoch. Často opakuje kvitnutie v auguste, hoci je menej výdatné.

PLODNOSŤ: skorá (cca. do 2-5 rokov po výsadbe), v prípade ponechania kvetov vysoká.

PLODY: zelené, neskôr hnedé, sploštené, chlpaté struky so zamatovým povrchom, veľmi dekoratívne, 10-15 cm dlhé a 1,5-2,5 cm široké, zvyčajne s niekoľkými jedovatými semenami.

DOZRIEVANIE: struky dozrievajú v septembri až novembri. Visia zatvorené na konároch až do jari.  

VYUŽITIE: veľmi dekoratívna liana vhodná na popínanie po veľmi silných konštrukciách oblúkov, pergol, plotov, treláží. Je dobrým zdrojom nektáru pre včely a iné opeľovače.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, pokiaľ možno orientované na juh alebo juhozápad, aby bola chránená pred studenými vetrami a ranným slnkom počas mrazivých rán. Nie je veľmi náročná na pôdu, ale v príliš výživnej môže viac rásť na úkor kvitnutia a v zásaditej trpieť chlorózou, preferuje dobre priepustnú pôdu. Je vhodná do teplých, stredne teplých a chránených chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolná v dreve do -26 °C až -28°C, kvety môžu byť poškodené neskorými jarnými mrazmi, kvetné puky sú odolnejšie. Niekedy ju môže poškodzovať múčnatka, škvrnitosť listov, puklice či vošky.

PÔVOD: Holandsko, Boskoop, vyšľachtená ako kríženec druhov Buddleja davidii x Buddleja fallowiana.

RAST: malý, kompaktný, opadavý ker dorastajúci približne do výšky a šírky 0,8-1 m, s drobnými, bledosivozelenými/striebristými listami.

OPEĽOVACIE POMERY: sterilná, len mierne láka hmyz v porovnaní s inými odrodami, kvitne bohato od júna do polovice augusta, vytvára krátke latovité súkvetia voňavých bielych kvetov bohatých na nektár.

PLODNOSŤ: netvorí plody.

PLODY: netvorí plody

DOZRIEVANIE: netvorí plody.

VYUŽITIE: celý krík je veľmi dekoratívny záplavou kvetov počas dlhého obdobia kvitnutia, takže je vhodný ako okrasný do menších aj väčších záhrad, na terasy, do parkov. Ako nektárodajná rastlina láka aj opeľovačov. Súkvetia sa dajú použiť aj na rez do vázy.

STANOVIŠTE: slnečné, prípadne slabý polotieň. Preferuje dobre odvodnené pôdy. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: mrazuodolná vo vyzretom dreve do asi -25 °C, v kvete uniká mrazom, v chladnejších oblastiach ju odporúčame na zimu chrániť napr. lístím apod. Po zakorenení je dobre suchuvzdorná. Nezvykne trpieť chorobami, málokedy voškami a roztočmi. Prevenciou voči hubovým chorobám je zabezpečenie dobrej drenáže pôdy a dostatočné prúdenie vzduchu okolo rastliny.

PÔVOD: stredná a južná Európa, stredná Ázia, severozápadná Afrika, Severná Amerika. Niekedy je považovaný za kultivar, inokedy za prirodzenú mutáciu európskeho druhu, možno zo severotalianského Lombardska, kde ho pestovali už v 18. storočí. Jeho atraktívny a najmä nezameniteľný habitus mu zabezpečil rýchle rozšírenie do všetkých klimaticky vhodných oblastí sveta, vysádza sa v Európe, Severnej Amerike aj vo východnej Ázii.

RAST: v mladosti pozvoľný, potom rýchlejší, dožíva sa zhruba 150 rokov. Vytvára mohutné stromy s úzkou, vretenovito valcovitou korunou, dorastá do výšky 30-40 m, šírky a kmeňom v priemere 1-2 m s výraznými koreňovými nábehmi. Borka je černavá , pozdĺžne rozpukaná. Konáre vyrastajú z kmeňa pod uhlom asi 20 stupňov a smerujú zvislo hore. Listy sú striedavé, s dlhými stopkami, kosoštvorcové až vajcovité, dlhé 4-10 cm, obykle širšie než dlhšie, lysé.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v marci až apríli, vytvára len samčie súkvetia - jahňady.

PLODNOSŤ: keďže tvorí len samčie jahňady, netvorí plody. Rozmnožujeme ho odrezkami, ktore výborne zakoreňujú.

PLODY: netvorí plody.

DOZRIEVANIE: netvorí plody.

VYUŽITIE: vhodný na výsadby pozdĺž vodných tokov a nádrží, znáša však aj suššie podmienky, vhodný aj do alejí či stromoradí, parkov, pri športových ihriskách. Púčiky sú liečivé a využívajú sa v tzv. gemmoterapii. Pôsobia proti skorbutu, antisepticky, podporne, močopudne, potopudne, podporujú vykašliavanie, pôsobia proti bolesti. Spolu s kôrou mladých konárikov bsahujú aj salicín, ktorý sa v tele rozkladá na kyselinu salicylovú, teda acylpyrín, ktorý znižuje horúčku.

STANOVIŠTE: slnečné. Jeho nominátny druh, topoľ čierny, prirodzene rastie v lužných lesoch. Je dominantou na piesočnatých brehoch riek alebo na štrkovitých podložiach. Dobre znáša suché podmienky v hornej časti pôdy, potrebuje ale vyšší stav hladiny podzemnej vody. Ako jeden z mála druhov stromov je schopný kolonizovať štrkové pôdy. Je výrazne svetlomilný. Preferuje dobre odvodnené, ale vlhké pôdy, ale zvládne širokú škálu pôd od piesčitých až po veľmi ťažké ílovité. Pôdu preferuje od mierne kyslej až po mierne zásaditú.

ODOLNOSŤ: plne mrazuvzdorný do -34 °C až -40 °C.

PÔVOD: botanický druh buk lesný je považovaný za „kráľa lesov“ mierneho klimatického pásma Európy. Jeho previsnutá forma, teda Pendula, je prirodzenou mutáciou, pravdepodobne nájdenou v Anglicku v 19. storočí. Je to skôr skupina rôznych foriem, s užšou aj širšou korunou, nami množená forma je tá širšia, pripomína skôr hríb či stan než fontánu.

RAST: stredne bujný až umiernený, je to opadavý strom, ktorý dorastá približne do výšky 10-15 m. Vytvára husto vetvenú, prevísajúcu korunu, pripomínajúcu stan či hríb. Kmeň je rovný, so svetlosivou hladkou kôrou. Dlhoveký strom - dožíva sa 200 až 400 rokov.

OPEĽOVACIE POMERY: je pravdepodobne samoopelivý, vetrom opelivý, jednodomý - samčie a samičie kvety sú oddelené, ale vyskytujú sa na tom istom jedincovi. Kvitne od apríla do mája.

PLODNOSŤ: je neskorá, samostatne stojace stromy vstupujú do plodnosti v 30-40 rokoch. Buk neplodí každoročne rovnako, ale vykazuje tzv. semenné roky v intervale približne 2–8 rokov. Úroda v semenných rokoch môže byť až 1500–4000 semien na m², v rokoch s nižšou produkciou aj len 16-17 % z tohto množstva. Úrodnosť je výrazne ovplyvnená klimatickými podmienkami (teplé a suché leto podporuje tvorbu kvetných púčikov).

PLODY: hnedé, lesklé, trojboké nažky = bukvice (priemerne 1,5–2,0 cm, 0,2–0,3 g) uložené v ostnatých čiaškach. Dužina je olejnatá, škrobovitá, pripomínajúca jadro orechov. Chuť je oriešková, jemne sladkastá a jemne horkastá kvôli trieslovinám. Surové bukvice obsahujú mierne toxickú látku fagín, po tepelnej úprave sa toxicita výrazne znižuje.

DOZRIEVANIE: od septembra do októbra. Plody dozrievajú približne 5–6 mesiacov po odkvitnutí.

VYUŽITIE: Často sa vysádza ako solitérna drevina v parkoch a stromoradiach. Má významnú ekologickú hodnotu. Kulinárne využitie: mladé listy tesne po rozvinutí sú jedlé, vhodné ako súčasť šalátov. Majú veľmi jemnú, kyslastú chuť. Tepelne upravené, teda najmä pražené, bukvice sú jedlé. Majú príjemnú sladkastú chuť, sú však malé a náročnejšie na spracovanie. Semená možno sušiť a mlieť na prášok, ktorý sa používa ako prídavok k obilným múkam pri výrobe chleba, koláčov a iných pekárenských výrobkov. Sú tiež bohaté na olej - obsahujú približne 17–20 % jedlého oleja, ktorý je stabilný a nežltne. Tento olej je svojou jemnosťou prirovnávaný k olivovému oleju. Používa sa ako olej do šalátov aj na tepelné spracovanie potravín. Technické využitie: drevo je pleťovo ružovej až naružovelo hnedej farby, bez výrazne vyvinutého pravého jadra, tvrdé, ťažké. Na vonkajšie použitie je nevhodné. Využíva sa najmä na výrobu ohýbaného nábytku, ďalej na dyhy, preglejky a parkety. V stredoveku sa používalo aj na výrobu dreveného uhlia.

STANOVIŠTE: slnečné, ale dobre znáša aj zatienenie, po tise a jedli najlepšie z európskych drevín. Je vhodný pre ľahké, stredne ťažké aj ťažké pôdy, pričom uprednostňuje dobre priepustné, mierne vlhké pôdy. Z hľadiska pôdnej reakcie toleruje mierne kyslé, neutrálne aj mierne zásadité pôdy a je schopný rásť aj na silne kyslých i silne alkalických pôdach. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je mrazuvzdorný v dreve približne do -25 °C. Kvety sú citlivé na neskoré jarné mrazy. Je veľmi dobre tieňuvzdorný. Je odolný voči silnému vetru, avšak neznáša prímorské podmienky. Znáša dobre aj znečistené ovzdušie, čo ho predurčuje na použitie v mestskom a prímestskom prostredí. Je relatívne dobre odolný voči škodcom a chorobám. Napáda ho červec bukový (Cryptococcus fagisuga) hubové patogény rodu Armillaria spp. spôsobujúce hnilobu koreňov či rakovina kôry spôsobená ražovkou (Neonectria ditissima).

PÔVOD: východná Ázia - Japonsko, Južná Kórea, Čína. Samotný divorastúci druh bol vedecky prvýkrát opísaný na základe japonského herbárového materiálu, ktorý koncom 18. storočia zozbieral švédsky lekár a botanik Carl Peter Thunberg; ten mu dal druhové meno palmatum podľa dlanitého tvaru listov. Druh bol introdukovaný do Anglicka v roku 1820. Pod menom Atropurpureum sa množí viacero rôznych klonov, originálny je ten z Van Houtteho škôlky v Holandsku, ktorý v roku 1857 popísal a znázornil Cripps vo Flore des Serres.

RAST: pomaly až stredne rýchly. Je to listnatý opadavý malý strom alebo veľký ker s hustým, kríkovitým vzrastom. Typická dospelá výška a rozpätie koruny je 4–8 metrov, ktoré strom dosahuje približne za 10–20 rokov, hoci mnohé záhradné exempláre zostávajú výrazne menšie. Vytvára elegantnú, zaoblenú, jemne rozkonárenú korunu. Listy má 5- až 7-početné, mladé sú karmínovočervené, neskôr, počas leta sa menia na bronzové či purpurovozelené a na jeseň opäť sčervenajú do šarlátovej. 

OPEĽOVACIE POMERY: pravdepodobne cudzoopelivý, primárne hmyzom opelivý, s drobnými, nenápadnými červenopurpurovými kvetmi, ktoré sú morfologicky obojpohlavné, no funkčne sa medzi jedincami líšia. Správajú sa heterodichogamicky: teda pri niektorých jedincoch rozkvitajú samčie kvety skôr než samičia (proterandria), kým pri iných je to naopak (protogýnia). Kvitne v apríli súbežne s rašiacimi listami.

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody.

PLODY:  purpurovo sfarbené dvojnažky, čo je v súlade s celkovým purpurovým pigmentovaním rastliny.

DOZRIEVANIE: stredne neskoré až neskoré, v septembri až v októbri.

VYUŽITIE: ako solitérny malý strom/ker pre svoje sfarbenie listov, využíva sa v mestských a nádvorných záhradách, parkoch a keďže dobre znáša rez, je obľúbený u bonsajistov.

STANOVIŠTE: slnečné, polotieň, chránené pred vetrom. Svetlo výrazne ovplyvňuje sfarbenie listov: najhlbšie purpurové sfarbenie sa vyvíja na stanovišti s väčším množstvom svetla, zatiaľ čo v tienistejších polohách listy zelenajú. Plné slnko znesie len pri dostatočnej vlhkosti, inak hrozí popálenie listov. Preferuje vlhkú, ale dobre odvodnenú, piesočnatú, hlinitú až hlinitoílovitú pôdu, pokiaľ možno mierne kyslú až neutrálnu. Je vhodný najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: mrazuvzdorný do cca. -17 °C až -23 °C v dreve. Skoro sa rozvíjajúce kvety a mladé listy však zostávajú zraniteľné voči neskorým jarným mrazom a vysychavým vetrom. Môže sa vyskytnúť verticíliové vädnutie, spálenie listov javora, hubová choroba spôsobená podpňovkou, vošky, húsenice a štítnička pagaštanová. 

Foto zdroj: NeilMorrell, 

PÔVOD: Ďaleký východ, Korea, severovýchodná Čína ako prirodzene sa vyskytujúca forma. V roku 1856 ho Carl Johann Maximowicz popísal ako Acer ginnala, v roku 1890 ho preklasifikoval ako Acer tataricum subsp. ginnala.

RAST: stredne bujný, tvorí nízky, obvykle krovitý strom dorastajúci do 10 až 15 m. Asi 6-10 x 4-6 cm veľké listy sú výrazne 3- až 5- laločnaté, čím sa odlišujú od niekedy takmer jednoduchých listov základného botanického druhu, pri ktorých bývajú často len pri báze naznačené dva laloky. Sú okrúhlo vajcovité a hrubo dvakrát pílkovité. Na jeseň sa pekne vyfarbujú dožlta alebo dočervena.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v máji až júni vo visiacich stopkatých metlinách s belavými korunnými lupienkami.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: dvojnažky, s výrazne purpurovými krídlami v ostrom uhle.

DOZRIEVANIE: v septembri.

VYUŽITIE: ako celoročne okrasný strom do parkov a záhrad, dobre znáša mestské prostredie.

STANOVIŠTE: uprednostňuje kvalitnú, vlhkú, ale dobre odvodnenú pôdu na slnečnom stanovišti, ale rastie dobre aj v ťažkých ílovitých či suchých pôdach. Pôdy mu vyhovujú od mierne kyslých po mierne zásadité.

ODOLNOSŤ: plne mrazuvzdorný do -34 °C až -40 °C, odolný voči suchu, vápenitým pôdam, znečisteniu ovzdušia a voči zasoleniu pôdy posypovou soľou.

Foto zdroj: oleg_kosterin

PÔVOD: druh pochádza zo Severnej Ameriky - najmä východných a stredných oblastí USA a východu Kanady. Rastie tam najmä na brehoch vodných tokov, okrajoch lesov a skalnatých svahoch. Kultivar Little Devil^™ vyšľachtil v USA vo Wisconsine profesor David C. Zlesak na University of Wisconsin - River Falls a bol uvedený na trh okolo roku 2010 a ochrannú známku naň má škôlka Bailey Nurseries. Synonymá: Donna May. 

RAST: kompaktný, umiernený, polovzpriamený. Je to opadavý ker, ktorý vyniká jemne textúrovaným, tmavobordovým olistením, ktoré ho odlišuje od iných kultivarov tavole kalinolistej. Dorastá do výšky a šírky okolo 90-120 cm.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne v máji až júni. Kvety sú chocholíkovité vrcholíky ružovkastobielej farby.

PLODNOSŤ: pravidelná ale kvantitatívne nevýznamná. Plodenie má najmä okrasný charakter. 

PLODY: plod je malý, nafúknutý mechúrik, 0,5 - 1cm veľký, zelenej až červenohnedej farby pri dozrievaní. Má výhradne okrasný charakter. 

DOZRIEVANIE: v auguste až septembri. 

VYUŽITIE: ako okrasný ker pre svoje výrazné tmavopurpurové až bordové listy a ružovkasté kvety najmä do okrasných záhrad, skupinových výsadieb, nízkych živých plotov alebo do nádob. 

STANOVIŠTE: slnečné, dobre toleruje polotieň. Nenáročná na pôdu - vyhovujú jej piesčité, hlinité aj ílovité pôdy, široká škála pH. 

ODOLNOSŤ: je silne mrazuvzdorná až do -37 až -40 °C, mierne suchovzdorná, toleruje mestské prostredie. Vysoko odolná voči škodcom a chorobám, zriedkavo sa môžu vyskytnúť vošky. Je podstatne vyššie odolná voči múčnatke než iné odrody tavole.

PÔVOD: Francúzsko, Versailles, vyšľachtil Marcel Moser v škôlkach Moser & Fils. Na trh bol uvedený v roku 1897. Ide o hybrid vzniknutý krížením hybridov Clematis Belisaire x Clematis Marcel Moser.

RAST: bujný, je to vysoká opadavá liana, dosahujúca výšku 2,4-4 m a šírku 0,5-1m. Vysádzajte tak, aby bol koreňový krčok v hĺbke 5-8 cm pod úrovňou terénu, čo podporí tvorbu nových výhonov z podzemných častí.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzom opelivý. Kvitne na letorastoch aj staršom dreve, netreba ho výrazne rezať. Doba kvitnutia trvá od konca marca do mája na staršom dreve a následne opätovne začiatkom jesene na letorastoch. Tvorí veľké, jednoduché, ploché kvety s priemerom 15-20 cm, ktoré sa skladajú z 6-8 ružovofialových špicatých okvetných lístkov. Každý z nich nesie výrazný karmínový pruh a kontrastné červenkasté tyčinky. Farba kvetov na intenzívnom slnku bledne.

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody.

PLODY: suché, jednosemenné nažky vajcovitého až splošteného tvaru s dlhým, hodvábnym a trvácnym príveskom. Súplodia sú veľké a dekoratívne, po opadaní okvetných lístkov pripomínajú nadýchané striebornosivé chumáče. 

DOZRIEVANIE: na jeseň, v októbri až decembri.

VYUŽITIE: je to veľmi dekoratívna liana vhodná k plotom, stenám s oporou, altánkom, na pergoly, balkónové konštrukcie, aj do väčších nádob. Dekoratívnu hodnotu dopĺňajú aj plstnaté nažky po odkvitnutí. 

STANOVIŠTE: vyžaduje slnko až polotieň - veľmi vhodná na pestovanie pri severnej expozícii, keďže dokáže prosperovať aj v určitom tieni; v teplejších oblastiach môže byť práve toto najvhodnejšie stanovište pre jej výsadbu. Uprednostňuje úrodnú, humóznu, vlhkú, ale dobre priepustnú pôdu. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných oblastí.

ODOLNOSŤ: vysoko mrazuvzdorný v dreve. Môžu ho poškodzovať vošky, slimáky a húsenice, okvetné lístky môžu byť poškodzované ucholakmi, môže trpieť múčnatkou a vädnutím plamienkov (Calophoma clematidina), fytoftórou, hrdzou (Coleosporium clematidis) či vírusmi.

BOTANICKÁ POZNÁMKA: plamienky nechávame výhradne pre potechu oka a opeľovačov - všetky časti rastlín rodu Clematis obsahujú glykozid ranunkulín, ktorý sa pri poškodení pletív (žuvaním, drvením) enzymaticky mení na toxický protoanemonín. Táto látka spôsobuje: Pri kontakte s pokožkou: Dermatitídu, pľuzgiere a pálenie. Pri požití: Intenzívne pálenie v ústach, nadmerné slinenie, vracanie a v závažných prípadoch krvavé hnačky alebo kŕče. 

Foto zdroje: congerdesign, dendoktoor a Etienne-F59 (Pixabay)

PÔVOD: Korzika, južné Taliansko a Sardínia, severozápadné Albánsko, kde rastie v údoliach pri vodných tokoch a na svahoch kopcov v rozmedzí 100–1400 m n. m.

RAST: bujný. Je to opadavý strom dorastajúci do výšky 10-15, zriedkavo až 28 m a šírky 8 m, s priemerom kmeňa 60-100 cm. Vajcovité až elipsovité listy v príhodných lokalitách ostávajú na strome veľmi dlho - od marca do decembra, pred opadom sa sfarbujú do žlta.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá so samčími a samičími kvetmi opeľovanými vetrom, prevažne cudzoopelivá. Samčie jahňady sa tvoria už počas leta, u nás kvitne v marci.

PLODNOSŤ: neskorá (v 10. až 12. roku života), v teplých oblastiach vysoká.

PLODY: hnedé nažky s nepriesvitným kožovitým lemom uložené v 1,5–3 cm veľkej drevnatej šištici.

DOZRIEVANIE: počas jesene až do decembra.

VYUŽITIE: celý strom sa dá využiť ako prípravná a melioračná drevina na neplodných pôdach a na spevňovanie svahov. Vďaka symbióze s nitrifikačnými baktériami Actinomyces alni viažucimi dusík a opadu lístia obohacuje pôdu o živiny a humus. Výborne sa hodí do vetrolamov. Veľmi dobre znáša mestské prostredie, je vhodným stromom do alejí. Suché šištice sa dajú využiť do (vianočných) dekorácií. Jej červenooranžové drevo je veľmi trvanlivé vo vode, používa sa v rezbárstve a sústružníctve aj na výrobu nábytku, obkladov a preglejky.

STANOVIŠTE: slnečné alebo len slabý polotieň. Rastie na širokej škále pôd: v hlinitých, ílovitých i piesočnatých, kyslých až zásaditých. Preferuje vlhkejšiu pôdu, ale toleruje aj suchšie stanovištia.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolná v dreve do -23,3 °C až -28,9 °C, silne odolná voči vetru, zamokreniu aj suchu, toleruje aj zasolenie pôdy posypovou soľou.

PÔVOD: USA, štát New York, Fairport, vyšľachtil americký šľachtiteľ Arthur H. Steffen. Kultivar bol predstavený v roku 1990. Ide o semenáč neznámeho pôvodu, pravdepodobne s genetickým podielom Clematis lanuginosa.

RAST: stredne bujný, je to kompaktná, opadavá liana, dosahujúca výšku 1,8-2,4 m a šírku 1m. Vysádzajte tak, aby bol koreňový krčok v hĺbke 5 – 8 cm pod úrovňou terénu, čo podporí tvorbu nových výhonov z podzemných častí. Netreba ho výrazne rezať, keďže kvitne na letorastoch aj staršom dreve.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzom opelivý. Kvitne na letorastoch aj staršom dreve od začiatku do konca leta. Vyznačuje sa bohatým kvitnutím. Jednoduché, sýto červenofialovo-ružové kvety dosahujú priemer 10-12,5 cm, tvorí ich 6-8 okvetných lístkov s jemnou textúrou, ktoré majú v strede výrazný, zamatový červený pás a kontrastné, svetložlté tyčinky.

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody.

PLODY: suchá, jednosemenná nažka, vajcovitého až splošteného tvaru s dlhým, hodvábnym a trvácnym čnelkom. Súplodia sú dekoratívne, po opadaní okvetných lístkov (tepálov) pripomínajú nadýchané striebornosivé chumáče. 

VYUŽITIE: veľmi dekoratívna liana vhodná k plotom, stenám s oporou, altánkom, na pergoly, balkónové konštrukcie, aj do väčších nádob. Dekoratívnu hodnotu dopĺňajú aj plstnaté nažky po odkvitnutí. 

STANOVIŠTE: vyžaduje slnko až polotieň - veľmi vhodná na pestovanie pri severnej expozícii, keďže dokáže prosperovať aj v určitom tieni; v teplejších oblastiach môže byť práve toto najvhodnejšie stanovište pre jej výsadbu. Uprednostňuje úrodnú, humóznu, vlhkú, ale dobre priepustnú pôdu. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: vysoko mrazuvzdorný v dreve. Môžu ho poškodzovať vošky, slimáky a húsenice, okvetné lístky môžu byť poškodzované ucholakmi, môže trpieť múčnatkou a vädnutím plamienkov (Calophoma clematidina), fytoftórou, hrdzou (Coleosporium clematidis) či vírusmi.

BOTANICKÁ POZNÁMKA: plamienky nechávame výhradne pre potechu oka a opeľovačov - všetky časti rastlín rodu Clematis obsahujú glykozid ranunkulín, ktorý sa pri poškodení pletív (žuvaním, drvením) enzymaticky mení na toxický protoanemonín. Táto látka spôsobuje: Pri kontakte s pokožkou: Dermatitídu, pľuzgiere a pálenie. Pri požití: Intenzívne pálenie v ústach, nadmerné slinenie, vracanie a v závažných prípadoch krvavé hnačky alebo kŕče. 

PÔVOD: Tibet a západočínske provincie Kan-su, Šan-si, S'-čchuan a Jün-nan, kde rastie roste v horských roklinách a na krovinatých svahoch, v nadmorskej výške od 800 až do 4500 m n.m. Od pol. 19. storočia sa pestuje v miernom pásme mnohých oblastí sveta. 

RAST: stredne bujný. Je to opadavý krík s rozložitým rastom, až 3-3,5 m vysoký, obyčajne však o dosť nižší, široký až 4,5 m. Má prevísajúce konáre, sú hranaté a zelené. Listy rastú protistojne, majú stopku a sú buď zložené trojpočetné alebo jednoduché, jednotlivé lístky sú kopijovité až vajcovité, dlhé až 3 cm. 

OPEĽOVACIE POMERY: takmer sterilný alebo veľmi zle opelivý, cudzoopelivý, hmyzom opelivý. Kvitne veľmi bohato u nás obyčajne od februára do apríla, v teplejších zimách aj od decembra, s prestávkou počas ochladenia. Kvety rastú jednotlivo, v priemere dosahujú 2,5 cm, majú trúbkovitú korunu s odstávajúcim lemom, sú výrazne žlté a len veľmi jemne voňavé.

PLODNOSŤ: veľmi nízka, môže sa zvýšiť v prítomnosti geneticky odlišných jedincov.

PLODY: dvojlaločné čierne bobule.

DOZRIEVANIE: zrejme od augusta do októbra.

VYUŽITIE: je to najmä počas zimných mesiacov kvetom veľmi dekoratívny krík, dokáže prežiariť ponuré zimné dni, kedy bohato kvitne. Je vhodný najmä do chránených záhrad, parkov, ako živý plot či solitéra, aj na vyviazanie ku konštrukciám. Dobre sa uplatní ako prevísajúca rastlina na terasách. Dobre stabilizuje pôdu v strmých svahoch a brehoch a je výbornou pôdopokryvnou rastlinou. Môže sa použiť aj na rez do vázy.

STANOVIŠTE: slnečné, prípadne polotieň, ale v ňom menej kvitne. Vhodné je stanovište chránené pred vetrom a silnými mrazmi, napr. z južnej strany stien apod. Najlepšie sa mu darí v dobre odvodnenej pôde, ale znesie aj ťažké, ílovité, chudobné, veľmi kyslé či zásadité pôdy. Je vhodný najmä do teplých a stredne teplých polôh. Včelám poskytuje skorý zdroj peľu, takže je vhodný aj do včelníc.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolný v dreve do asi -17 °C až -23 °C, kvety môže poškodiť silnejší mráz, ale po pominutí mrazov či pri miernom mraze sa nové puky rozvíjajú ďalej. Je odolný voči znečisteniu ovzdušia. Nezvykne trpieť chorobami ani škodcami, ak , tak niekedy ho napadnú vošky, puklice či roztoče najmä v podmienkach skleníka.

PÔVOD: Nemecko, náhodne nájdený štíhlo rastúci semenáč v lese, prvýkrát zaštepený v r. 1783.

RAST: stredne rýchly. Vytvára štíhle, menšie koruny s výškou 15-18 m a šírkou 3-5 m. Listy sú stopkaté, dlhé 6-12 cm a široké 2,5-6 cm, čepeľ podlhovasto až obrátene vajcovitá, na báze s výraznými uškami, pravidelne perovito laločnatá so 6–8 tupými lalokmi. Ponechávajú si tmavozelenú farbu až do jesene, kedy zhnednú. Tmavohnedá kôra je hlboko zvrásnená. Konáre sú často pokrútené, veľmi dekoratívne.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý so samčími a samičími kvetmi, cudzoopelivý, kvitne v máji, ľahko ho opelia aj iné druhy dubov.

PLODNOSŤ: neskorá, medzi 20-30 rokmi až po asi 70 rokoch v zápoji. Veľmi variabilná v závislosti od počasia. Vyššia je v prípade suchého, chladného počasia počas kvitnutia a suchšieho leta.

PLODY: žalude sú usporiadané po 2–5, sú stopkaté, čiašky sú miskovité až pologuľovité. Žalude sú podlhovasto elipsoidné, 15–30 mm dlhé, nezrelé často po dĺžke nevýrazne pruhované.

DOZRIEVANIE: v septembri až októbri, často vydržia na strome aj počas zimy.

VYUŽITIE: vhodný najmä ako okrasná štíhla drevina do parkov, alejí, stromoradí, veľkých záhrad, ako solitér či v skupinke v mestách. Plody sú významným zdrojom potravy pre zver a vtáctvo. Žalude sa dajú využiť aj pre kŕmenie hospodárskych zvierat, najmä prasiat. Jeho peľ zbierajú včely medonosné, hoci je menej výživný. Kulinárne využitie: Po dôkladnom vymytí tanínov z plodov (sušených a pomletých) sa tieto dajú použiť ako prídavok k múke, opražené žalude ako náhrada kávy. Liečivé využitie: Odvar z kôry sa používa pri liečbe chronickej hnačky, dyzentérie, horúčok, krvácania. Zvonka sa používa na vymývanie rán, vyrážok, potiacich sa nôh, hemoroidov, pri zápaloch a výtokoch z pohlavných orgánov aj ako výplach pri infekciách hrdla a úst. Kôra sa zbiera z konárov starých 5-12 rokov a suší sa na neskôr. Technické využitie: Drevo je tvrdé, veľmi kvalitné a vodeodolné. Používa sa v stavebníctve, výrobe nábytku a sudov, keďže dobre znáša kontakt s tekutinami, a je odolné voči hubám a hmyzu. Dubienky, teda guľovité hálky hmyzu, ktorý iniciuje ich vznik na listoch, sa dajú využiť na získanie tanínov aj farbiva použiteľného ako atrament.

STANOVIŠTE: slnečné, ale znáša aj zatienenie. Najlepšie sa mu darí na hlbokých pôdach, znáša však aj chudobnejšie.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve do -29 °C až -34 °C, citlivejšie sú kvety na neskoré mrazy. Staršie stromy sú dobre odolné voči suchu. Dobre odolný voči vetru, znečisteniu ovzdušia a zasoleniu pôdy posypovou soľou.

PÔVOD: Litva, vyšľachtil Leonardas Bakevičius okolo roku 1995. Ide o hybrid patriaci do skupiny neskoro kvitnúcich veľkokvetých plamienkov. Kultivar bol uvedený na medzinárodný trh a významné uznanie získal začiatkom roka 2000, pričom v roku 2004 získal medailu v Holandsku.

RAST: stredne bujný, kompaktná liana dosahujúca výšku 1,5-2 m. Keďže kvitne na letorastoch, ide o rastlinu 3. skupiny rezu, na jar sa zrezáva hlboko (cca 30 cm nad zemou), čo pomáha rastline vyhnúť sa zimnému poškodeniu starého dreva. 

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzomopelivý. Kvitne na letorastoch od júna do septembra krásnymi sýtofialovými kvetmi s purpurovým pruhom s priemerom 7-10 cm. Často dochádza k prvej masívnej vlne kvitnutia začiatkom leta, po ktorej nasleduje slabšia druhá vlna koncom leta.

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody.

PLODY: suchá, jednosemenná nažka, vajcovitého až splošteného tvaru s dlhým, hodvábnym a trvácnym čnelkom. Súplodia sú dekoratívne, po opadaní okvetných lístkov pripomínajú nadýchané striebornosivé chumáče. 

DOZRIEVANIE: na jeseň, v októbri a novembri.

VYUŽITIE: veľmi dekoratívna liana vhodná k plotom, na pergoly, balkónové konštrukcie, aj do väčších nádob. Dekoratívnu hodnotu dopĺňajú aj plstnaté nažky po odkvitnutí. 

STANOVIŠTE: vyžaduje slnko až polotieň. Uprednostňuje úrodnú, humóznu, vlhkú, ale dobre priepustnú pôdu. Prospeje mu neutrálne až mierne alkalické pH.

ODOLNOSŤ: je vysoko mrazuvzdorný v dreve až do −25 °C.  Náchylný na vošky, slimáky a slizniaky (na mladých výhonkoch) a v horúcich suchých podmienkach na roztoče. V prostredí so stagnujúcim vzduchom sa môže vyskytnúť múčnatka.

BOTANICKÁ POZNÁMKA: plamienky nechávame výhradne pre potechu oka a opeľovačov - všetky časti rastlín rodu Clematis obsahujú glykozid ranunkulín, ktorý sa pri poškodení pletív (žuvaním, drvením) enzymaticky mení na toxický protoanemonín. Táto látka spôsobuje: Pri kontakte s pokožkou: Dermatitídu, pľuzgiere a pálenie. Pri požití: Intenzívne pálenie v ústach, nadmerné slinenie, vracanie a v závažných prípadoch krvavé hnačky alebo kŕče. 

PÔVOD: Taliansko, Curtatone, vyšlachtil Maurizio Lapponi okolo roku 1999. Medzidruhový kríženec Photinia x fraseri vznikol skrížením druhov Photinia glabra x Photinia serratifolia zrejme v škôlke Fraser Nursery v Birminghame v Alabame v USA a bol uvedený na trh v r. 1955. 

RAST: slabší, ešte kompaktnejší než pôvodná odroda Red Robin. Je to menší stálezelený strom alebo krík dorastajúci do výšky a šírky len 1-1,5 m. Dobre znáša prísnejší, kontúrový rez. Letorasty a mladé listy sú výrazne červené (od toho je odvodený jeho ľudový názov červienka) po 2-3 týždňoch postupne zmenia farbu na lesklú zelenú. Keďže rastú aj trikrát za rok, krík je často pestrofarebný.  

OPEĽOVACIE POMERY: zrejme aspoň čiastočne samoopelivá, s obojpohlavnými drobnými kvetmi v okolíkoch opeľovanými hmyzom. Kvitne v máji až júni.

PLODNOSŤ: relatívne nízka, keďže ide o medzidruhový kríženec.

PLODY: nápadne červené, malé (4-12 mm) malvice v okolíkoch, nejedlé pre ľudí, ale jedlé pre vtákov.

DOZRIEVANIE: v septembri až novembri, ostávajú na kríku po celú zimu.

VYUŽITIE: najmä ako okrasný ker či už ako solitér alebo ako nižší živý plot (okolo 90 cm) do menších aj väčších záhrad a parkov, verejnej zelene. Dobre znáša rez a je celoročne dekoratívny.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň s priepustnou, piesočnatou až hlinitou pôdou, dobre znáša aj vápenité pôdy.

ODOLNOSŤ: mrazuodolná do asi -17 °C. Po zakorenení dobre znáša aj sucho. Tento kultivar je vyššie odolný voči hubovej chorobe spôsobovanej diplokarponom hruškovým (Entomosporium maculatum).