Listnaté

PÔVOD: USA, štát New York, Fairport, vyšľachtil americký šľachtiteľ Arthur H. Steffen. Kultivar bol predstavený v roku 1990. Ide o semenáč neznámeho pôvodu, pravdepodobne s genetickým podielom Clematis lanuginosa.

RAST: stredne bujný, je to kompaktná, opadavá liana, dosahujúca výšku 1,8-2,4 m a šírku 1m. Vysádzajte tak, aby bol koreňový krčok v hĺbke 5 – 8 cm pod úrovňou terénu, čo podporí tvorbu nových výhonov z podzemných častí. Netreba ho výrazne rezať, keďže kvitne na letorastoch aj staršom dreve.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzom opelivý. Kvitne na letorastoch aj staršom dreve od začiatku do konca leta. Vyznačuje sa bohatým kvitnutím. Jednoduché, sýto červenofialovo-ružové kvety dosahujú priemer 10-12,5 cm, tvorí ich 6-8 okvetných lístkov s jemnou textúrou, ktoré majú v strede výrazný, zamatový červený pás a kontrastné, svetložlté tyčinky.

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody.

PLODY: suchá, jednosemenná nažka, vajcovitého až splošteného tvaru s dlhým, hodvábnym a trvácnym čnelkom. Súplodia sú dekoratívne, po opadaní okvetných lístkov (tepálov) pripomínajú nadýchané striebornosivé chumáče. 

VYUŽITIE: veľmi dekoratívna liana vhodná k plotom, stenám s oporou, altánkom, na pergoly, balkónové konštrukcie, aj do väčších nádob. Dekoratívnu hodnotu dopĺňajú aj plstnaté nažky po odkvitnutí. 

STANOVIŠTE: vyžaduje slnko až polotieň - veľmi vhodná na pestovanie pri severnej expozícii, keďže dokáže prosperovať aj v určitom tieni; v teplejších oblastiach môže byť práve toto najvhodnejšie stanovište pre jej výsadbu. Uprednostňuje úrodnú, humóznu, vlhkú, ale dobre priepustnú pôdu. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: vysoko mrazuvzdorný v dreve. Môžu ho poškodzovať vošky, slimáky a húsenice, okvetné lístky môžu byť poškodzované ucholakmi, môže trpieť múčnatkou a vädnutím plamienkov (Calophoma clematidina), fytoftórou, hrdzou (Coleosporium clematidis) či vírusmi.

BOTANICKÁ POZNÁMKA: plamienky nechávame výhradne pre potechu oka a opeľovačov - všetky časti rastlín rodu Clematis obsahujú glykozid ranunkulín, ktorý sa pri poškodení pletív (žuvaním, drvením) enzymaticky mení na toxický protoanemonín. Táto látka spôsobuje: Pri kontakte s pokožkou: Dermatitídu, pľuzgiere a pálenie. Pri požití: Intenzívne pálenie v ústach, nadmerné slinenie, vracanie a v závažných prípadoch krvavé hnačky alebo kŕče. 

PÔVOD: Litva, vyšľachtil Leonardas Bakevičius okolo roku 1995. Ide o hybrid patriaci do skupiny neskoro kvitnúcich veľkokvetých plamienkov. Kultivar bol uvedený na medzinárodný trh a významné uznanie získal začiatkom roka 2000, pričom v roku 2004 získal medailu v Holandsku.

RAST: stredne bujný, kompaktná liana dosahujúca výšku 1,5-2 m. Keďže kvitne na letorastoch, ide o rastlinu 3. skupiny rezu, na jar sa zrezáva hlboko (cca 30 cm nad zemou), čo pomáha rastline vyhnúť sa zimnému poškodeniu starého dreva. 

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzomopelivý. Kvitne na letorastoch od júna do septembra krásnymi sýtofialovými kvetmi s purpurovým pruhom s priemerom 7-10 cm. Často dochádza k prvej masívnej vlne kvitnutia začiatkom leta, po ktorej nasleduje slabšia druhá vlna koncom leta.

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody.

PLODY: suchá, jednosemenná nažka, vajcovitého až splošteného tvaru s dlhým, hodvábnym a trvácnym čnelkom. Súplodia sú dekoratívne, po opadaní okvetných lístkov pripomínajú nadýchané striebornosivé chumáče. 

DOZRIEVANIE: na jeseň, v októbri a novembri.

VYUŽITIE: veľmi dekoratívna liana vhodná k plotom, na pergoly, balkónové konštrukcie, aj do väčších nádob. Dekoratívnu hodnotu dopĺňajú aj plstnaté nažky po odkvitnutí. 

STANOVIŠTE: vyžaduje slnko až polotieň. Uprednostňuje úrodnú, humóznu, vlhkú, ale dobre priepustnú pôdu. Prospeje mu neutrálne až mierne alkalické pH.

ODOLNOSŤ: je vysoko mrazuvzdorný v dreve až do −25 °C.  Náchylný na vošky, slimáky a slizniaky (na mladých výhonkoch) a v horúcich suchých podmienkach na roztoče. V prostredí so stagnujúcim vzduchom sa môže vyskytnúť múčnatka.

BOTANICKÁ POZNÁMKA: plamienky nechávame výhradne pre potechu oka a opeľovačov - všetky časti rastlín rodu Clematis obsahujú glykozid ranunkulín, ktorý sa pri poškodení pletív (žuvaním, drvením) enzymaticky mení na toxický protoanemonín. Táto látka spôsobuje: Pri kontakte s pokožkou: Dermatitídu, pľuzgiere a pálenie. Pri požití: Intenzívne pálenie v ústach, nadmerné slinenie, vracanie a v závažných prípadoch krvavé hnačky alebo kŕče. 

PÔVOD: Spojené kráľovstvo, Anglicko, Gloucestershire, v záhrade Hidcote Manor Garden ho začiatkom 20. storočia vybral Lawrence Johnston. Je to hybrid druhov Hypericum addingtonii × H. calycinum × H. hookerianum.

RAST: umiernený, je to poloopadavý či opadavý krík, v oblastiach s teplými zimami dorastá do výšky aj 120 cm, v chladnejších oblastiach nadzemná časť vymŕza a z koreňov sa obnovuje do výšky 45-60 cm. Má tmavozelené, kopijovité listy dlhé až 6 cm a červenkasté, tenké konáre.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, samoopelivý s obojpohlavnými kvetmi opeľovanými hmyzom. Kvitne veľmi dlho a bohato od júna do septembra veľkými (6-7 cm), jemne voňavými, pätpočetnými, sýtožltými, voskovitými kvetmi v tvare misky v súkvetiach po až 6 kvetov. V strede je množstvo veľkých, výrazných tmavožltých tyčiniek plných peľu, ktorý je aktraktívny pre množstvo druhov hmyzu.

PLODNOSŤ: skorá, pravidelná, vysoká.

PLODY: malé, nejedlé, ale dekoratívne, guľovité, hnedočervené či oválne bobule s priemerom 0,8-1,5 cm.

DOZRIEVANIE: v septembri a októbri.

VYUŽITIE: rastlina je dekoratívna najmä počas kvitnutia v lete a po dozretí plodov na jeseň, ale aj červenkasté konáre sú ozdobné počas zimy. Používa sa ako solitéra, ale najmä ako pôdopokryvná rastlina alebo do nízkych živých plotov či ako lem záhonov v malých aj väčších záhradách, parkoch, mestskej zeleni či do strešných záhrad. Je kvalitným zdrojom peľu pre hmyz počas celého leta. Kvitnúce konáre a najmä konáre s plodmi sa často využívajú vo floristike.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, znáša širokú škálu pôd, vrátane suchých kamenitých a piesočnatých. Je vhodný najmä do teplých a stredne teplých či chránených chladných lokalít, kde treba počítať skôr so skorým jarným zrezaním k zemi.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolný do asi -29 °C v koreni, do asi -23 °C v dreve nadzemnej časti, v kvete uniká spoľahlivo neskorým jarným mrazom. Je silne vetruodolný, po zakorenení aj suchuvzdorný a dobre znáša aj znečistenie ovzdušia.

PÔVOD: južná časť Kórejského polostrova, ostrov Sachalin a Kurilské ostrovy a Japonsko. Ide o drevnatú lianu, ktorá vo svojej domovine rastie vo vlhkých lesoch, a popína sa po stromoch a skalách. Do európskej kultúry bola uvedená približne v druhej polovici 19. storočia (okolo roku 1865).

RAST: pomalší v prvých rokoch, neskôr pomerne bujný. Je to opadavý, popínavý ker dorastajúci do výšky aj 10-15 m a šírky 4-10 m a vyžadujúci dostatočne pevnú oporu, o ktorú sa môže prichytiť priľnavými vzdušnými korienkami. Má stopkaté, elipsovité, na vrchole špicaté, na okraji zúbkaté listy dlhé 5-10 cm a široké 3–7 cm. Dobre znáša rez, ktorý sa odporúča po odkvitnutí.

OPEĽOVACIE POMERY: zrejme čiastočne samoopelivá, hmyzom opelivá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne v júni až júli drobnými, bielymi, plodnými kvetmi plnými peľu a nektáru, ktoré tvoria veľké ploché metliny široké až 15-25 cm a ktoré sú po krajoch lemované sterilnými kvetmi veľkými až 3 cm.

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody. Vstupuje do plodnosti obvykle 5-8 rokov po výsadbe, plodnosť je obvykle stredná.

PLODY: drobné tobolky s malými semienkami.

DOZRIEVANIE: v auguste a septembri. Nepestuje sa pre plody.

VYUŽITIE: krásny okrasný vertikálny prvok záhrad - ideálna na popínanie okolo múrov, plotov, stien domov, altánkov či pergol. 

STANOVIŠTE: preferuje polotieň či tieň, ale darí sa jej aj na plnom slnkom za prepokladu pravidelnej zálievky. Má rada hlinité až humózne, vlhké, ale dobre priepustné pôdy. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná až do -34°C. Dobre toleruje tieň a vietor, horšie toleruje sucho. Môže byť napádaná voškami či červcami. Z chorôb sa môže vyskytovať škvrnitosť listov, múčnatka a zriedkavo sivá pleseň.

BOTANICKÁ POZNÁMKA: obsahuje kyanogénne glykozidy typické pre rod Hydrangea (potenciálne mierne toxická pri požití). Škodlivá pre psy a mačky. Môže spôsobiť kontaktnú dermatitídu (kožný alergén) - pri manipulácii sa odporúča používať ochranné rukavice.

PÔVOD: druh pochádza z východnej Ázie, Japonska, Číny a Kórey, do Spojeného kráľovstva ho v roku 1860 priniesol škótsky "lovec rastlín" Robert Fortune. Odrodu Emerald Gaiety vyšľachtili v USA v Ipswichi v škôlke Corliss Brothers Nursery  roku 1960.

RAST: rýchlo sa rozrastajúci, vždyzelený, nízky ker až lianovitá drevina. Samostatne stojaci dosahuje výšku a šírku približne 0,9-1,5 m. Ale pri posadení k stene, plotu či stromu vytvára adventívne korene a vie sa vyšplhať až do výšky 3 m. Veľmi ľahko zakoreňuje pri dotyku so zemou a rýchlo pokrýva pôdu. Veľmi dekoratívne, tmavozelené a na zúbkovaných okrajoch biele, oválne až elipsovité listy v zime chytajú ružovkastý nádych.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzom opelivý, s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne riedko v júni až júli nenápadnými, žltozelenými kvetmi. Kvitne viac, keď sa popína.

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody, ale kvôli málo bohatému kvitnutiu je nízka a začína až okolo 3.-5. roku po výsadbe.

PLODY:  vajcovité, červenohnedé, silne jedovaté tobolky veľké 5-10 mm.

DOZRIEVANIE: v októbri a novembri. V čase zrelosti sa vytrvalí kalich otvára a odhaľuje až 4 semená s červeným alebo oranžovým mieškom, ktoré ostávajú na rastline dlho do zimy.

VYUŽITIE: je to celoročne veľmi okrasná drevina použiteľná v záhradách, parkoch a mestskej zeleni ako nižšia solitéra alebo ako pôdopokryvná, protierózna rastlina najmä na svahy, ako okraj k chodníkom či ako popínavka k stenám, plotom či stromom.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň. Na pôdu je veľmi nenáročný, ale preferuje dostatočne vlhkú hlinitú či ílovitú pôdu, znesie mierne kyslú až po silne zásaditú pôdu. Príliš mokrá pôda zhoršuje prezimovanie. Je vhodný do teplých, stredne teplých či chránených chladných polôh.

ODOLNOSŤ: mrazuodolný v dreve do -23 °C, prípadne až do -26 °C, v kvete uniká neskorým jarným mrazom. Je dobre vetruodolný a dobre toleruje znečistenie ovzdušia. V teple a suchu ho môže potrápiť štítnička bršlenová (Unspis euonymi) či vošky, prípadne vo vlhkom stagujúcom vzduchu môže trpieť antraknózou, listovou škvrnitosťou, múčnatkou či agrobakterom. Je silne odolný voči ohryzu jeleňmi a srnami.

PÔVOD: druh pochádza z východnej Ázie, Japonska, Číny a Kórey, do Spojeného kráľovstva ho v roku 1860 priniesol škótsky "lovec rastlín" Robert Fortune. Kultivar Emerald 'n' Gold vyšľachtili v roku 1963 v USA v štáte Massachusetts v škôlke Corliss Brothers nursery v Ipswichi.

RAST: rýchlo sa rozrastajúci, vždyzelený, nízky ker až lianovitá drevina. Samostatne stojaci dosahuje výšku približne 0,5-1 m a šírku 1-1,5 m. Ale pri posadení k stene, plotu či stromu vytvára adventívne korene a vie sa vyšplhať až do výšky 3 m. Veľmi ľahko zakoreňuje pri dotyku so zemou a rýchlo pokrýva pôdu. Veľmi dekoratívne, tmavozelené a na zúbkovaných okrajoch žlto panašované, oválne až elipsovité listy v zime chytajú ružovkastý nádych.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzom opelivý, s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne riedko v júni až júli nenápadnými, žltozelenými kvetmi. Kvitne viac, keď sa popína.

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody, ale kvôli málo bohatému kvitnutiu je nízka a začína až okolo 3.-5. roku po výsadbe.

PLODY:  vajcovité, červenohnedé, silne jedovaté tobolky veľké 5-10 mm.

DOZRIEVANIE: v októbri a novembri. V čase zrelosti sa vytrvalí kalich otvára a odhaľuje až 4 semená s červeným alebo oranžovým mieškom, ktoré ostávajú na rastline dlho do zimy.

VYUŽITIE: je to celoročne veľmi okrasná drevina použiteľná v záhradách, parkoch a mestskej zeleni ako nižšia solitéra alebo ako pôdopokryvná, protierózna rastlina najmä na svahy, ako okraj k chodníkom či ako popínavka k stenám, plotom či stromom.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň. Na pôdu je veľmi nenáročný, ale preferuje dostatočne vlhkú hlinitú či ílovitú pôdu, znesie mierne kyslú až po silne zásaditú pôdu. Príliš mokrá pôda zhoršuje prezimovanie. Je vhodný do teplých, stredne teplých či chránených chladných polôh.

ODOLNOSŤ: mrazuodolný v dreve do -23 °C, prípadne až do -26 °C, v kvete uniká neskorým jarným mrazom. Je dobre vetruodolný a dobre toleruje znečistenie ovzdušia. V teple a suchu ho môže potrápiť štítnička bršlenová (Unspis euonymi) či vošky, prípadne vo vlhkom stagujúcom vzduchu môže trpieť antraknózou, listovou škvrnitosťou, múčnatkou či agrobakterom. Je silne odolný voči ohryzu jeleňmi a srnami.

PÔVOD: druh pochádza z Japonska a Číny až po Himaláje, kde rastie vo vlhkých lesoch v údoliach pozdĺž vodných tokov. Odrodu Variegata ako prvý kultivar a zrejme náhodný semenáč priviezol na západ John Graeffer v roku 1783.

RAST: stredne bujný, je to stálezelený krík s guľovitou korunou, dorastá do výšky a šírky 1,8-3 m. Má kožovité, lesklé, hrubé, elipsovité až úzko vajcovité, veľké (do 20 cm) tmavozelené listy so žltým až svetlozeleným fŕkaným panašovaním, horná polovica listov má zúbkovaný okraj.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, dvojdomá, je to samičia odroda, ktorá na tvorbu plodov potrebuje opelenie samčou či obojpohlavnou odrodou, napr.: Mr. Goldstrike, Crotonifolia Male, Rozannie (obojpohlavná). Drobné fialovo-gaštanové kvietky s krémovobielymi peľnicami kvitnú skoro na jar - v marci až apríli. Každý kvet má štyri kalíšne a štyri okvetné lístky. Samičie kvety sa objavujú v kratších zhlukoch z pazúch listov.

PLODNOSŤ: v prípade prítomnosti opeľovača skorá (3-5 rokov po výsadbe), stredne vysoká, ak kvety nezmrznú, pravidelná.

PLODY: veľmi okrasné, červené, až 3 cm veľké, nejedlé kôstkovice.

DOZRIEVANIE: v októbri až decembri, často ostávajú na kríku dlho do zimy.

VYUŽITIE: nenáročný krík okrasný celoročne listami a počas jesene a zimy aj plodmi v prípade prítomnosti opeľovača. 

STANOVIŠTE: plné slnko až úplný tieň v lokalite chránenej pred vetrom, najkrajšia je asi v polotieni. Je nenáročná na pôdu, preferuje dostatočne vlhkú a humóznu. Aby rýchlo rástla, potrebuje veľa vlahy a preferuje vlhké ovzdušie. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolná v zelených častiach do asi -22 °C, v dreve asi do -24 °C. Kvety môžu poškodiť neskoré jarné mrazy. Znesie aj znečistenie ovzdušia. V príliš mokrej, zle odvodnenej pôde môže dochádzať k zahnívaniu koreňov, po polievaní na list sa môže vyskytnúť hubová škvrnitosť listov (Cercospora aucubae).

PÔVOD: Holandsko, Boskoop, vyšľachtená ako kríženec druhov Buddleja davidii x Buddleja fallowiana.

RAST: malý, kompaktný, opadavý ker dorastajúci približne do výšky a šírky 0,8-1 m, s drobnými, bledosivozelenými/striebristými listami.

OPEĽOVACIE POMERY: sterilná, len mierne láka hmyz v porovnaní s inými odrodami, kvitne bohato od júna do polovice augusta, vytvára krátke latovité súkvetia voňavých bielych kvetov bohatých na nektár.

PLODNOSŤ: netvorí plody.

PLODY: netvorí plody

DOZRIEVANIE: netvorí plody.

VYUŽITIE: celý krík je veľmi dekoratívny záplavou kvetov počas dlhého obdobia kvitnutia, takže je vhodný ako okrasný do menších aj väčších záhrad, na terasy, do parkov. Ako nektárodajná rastlina láka aj opeľovačov. Súkvetia sa dajú použiť aj na rez do vázy.

STANOVIŠTE: slnečné, prípadne slabý polotieň. Preferuje dobre odvodnené pôdy. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: mrazuodolná vo vyzretom dreve do asi -25 °C, v kvete uniká mrazom, v chladnejších oblastiach ju odporúčame na zimu chrániť napr. lístím apod. Po zakorenení je dobre suchuvzdorná. Nezvykne trpieť chorobami, málokedy voškami a roztočmi. Prevenciou voči hubovým chorobám je zabezpečenie dobrej drenáže pôdy a dostatočné prúdenie vzduchu okolo rastliny.

PÔVOD: Nórsko, Hedmark, Nes, škôlka Grefsheim Planteskole, medzidruhový kríženec Spiraea cana x Spiraea hypericifolia nájdený v roku 1949. V roku 1993 získal cenu Award of Garden Merit britskej Kráľovskej záhradníckej spoločnosti.

RAST: bujný, je to opadavý ker charakteristický hustým, previsnutým a fontánovitým rastom, pričom jeho konáre sa elegantne ohýbajú smerom nadol. Dorastá do výšky a šírky približne 1,5–2 metre. Keďže kvitne na minuloročnom dreve, odstraňujú sa len staré alebo poškodené konáre a ker sa môže mierne presvetliť pre udržanie tvaru a lepšiu cirkuláciu vzduchu. Vyhnite sa silnému rezu, ktorý by narušil jeho prirodzený previsnutý habitus.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzom opelivý, opeľovaný najmä včelami a motýľmi. Kvitne od apríla do mája. Konáre sú úplne pokryté drobnými, voňavými bielymi kvetmi, usporiadanými v hustých chocholíkoch po celej ich dĺžke.

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody.

PLODY: plodom je extrémne malý 2-3 mm, hnedý, blanitý, nenápadný mechúrik – suchý, pukavý, otvárajúci sa jedným brušným švom, obsahujúci drobné, prachovité, nejedlé semená.

DOZRIEVANIE: mechúriky dozrievajú v októbri až novembri. Keďže sa nekonzumujú, dozrievanie označuje len botanickú zrelosť semien.

VYUŽITIE: primárne využitie je okrasné - v záhradnej a krajinnej architektúre (solitéry, skupinové výsadby, nízke živé ploty, spevňovanie svahov) do menších aj väčších záhrad, parkov, inej mestskej zelene vrátane terás či balkónov. Je kvetmi veľmi atraktívny nielen pre nás, ale aj pre včely a iné opeľovače.

STANOVIŠTE: Uprednostňuje plné slnko pre bohatšie kvitnutie, ale dobre rastie aj v miernom polotieni. Dobre znáša rôzne klimatické podmienky aj typy pôd, za predpokladu, že sú dobre priepustné. Neznáša premokrenie. Rastie v piesočnatých aj hlinitých pôdach a toleruje kyslé aj zásadité prostredie. 

ODOLNOSŤ: je vysoko mrazuvzdorný v dreve až do -34 °C. Pomerne odolný proti chorobám a škodcom, občasne sa môžu vyskytnúť listové škvrnitosti, múčnatka alebo vošky. Po zakorenení dobre znáša aj sucho a toleruje aj znečistenie ovzdušia.

PÔVOD: druh má pôvod vo východnej Ázii (Japonsko, Čína a Kórea). Pôvod odrody Goldflame je neznámy, zrejme pochádza z USA alebo Holandska zo začiatku 70. rokov 20. storočia.

RAST: stredne bujný, hustý, vzpriamene rastúci ker s kompaktným guľovitým tvarom, ktorý má na jar atraktívne letorasty s bronzovým nádychom. Tie postupne menia farbu na žltozelenú a na jeseň sa menia na žiarivo medenooranžovú. Dorastá do výšky 60-80 cm a šírky 80-100 cm.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzomopelivý, opeľovaný najmä včelami a motýľmi. Kvitne od júna do júla. Tvorí ploché súkvetia – chocholíky ružovočervenej farby. 

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody.

PLODY: plodom je extrémne malý 2-3 mm, hnedý, blanitý, nenápadný mechúrik – suchý, pukavý, otvárajúci sa jedným brušným švom, obsahujúci drobné, prachovité, nejedlé semená.

DOZRIEVANIE: mechúriky dozrievajú v októbri až novembri. Keďže sa nekonzumujú, dozrievanie označuje len botanickú zrelosť semien.

VYUŽITIE: primárne využitie je okrasné - v záhradnej a krajinnej architektúre (skupinové výsadby, nízke živé ploty, spevňovanie svahov, skalky). Je kvetmi veľmi atraktívny nielen pre nás, ale aj pre včely a iné opeľovače.

STANOVIŠTE: Najlepšie prosperuje na priamom slnku (podmieňuje intenzitu farby kvetov), znáša však aj polotieň. Uprednostňuje vlhké, dobre priepustné hlinité pôdy, ale je vysoko prispôsobivý voči pH pôdy a mestskému znečisteniu.

ODOLNOSŤ: je vysoko mrazuvzdorný (prežíva teploty do -35 °C až -40 °C). Drevo je húževnaté, v tuhých zimách môže namŕzať, ale po jarnom spätnom reze výborne regeneruje. Pomerne odolný proti chorobám a škodcom, občasne sa môžu vyskytnúť listové škvrnitosti, múčnatka alebo vošky. Je dobre odolný voči vysokým teplotám.

PÔVOD: Francúzsko, Nancy vyšľachtil ho Victor Lemoine v roku 189O ako jednu z prvých plnokvetých odrôd odrodu orgovánu obyčajného (Syringa vulgaris) a pomenoval ho po svojej manželke Emile Lemoine. Získal viacero významných ocenení, napr. v roku 1891 RHS Award of Merit, v rokoch 1937 a 1993 Award of Garden Merit tiež od RHS (britskej Kráľovskej záhradníckej spoločnosti) a v roku 1897 First Class Certificate. Synonymá: Mme Lemoine, Mad. Emile Lemoine, Mad. Lemoine.

RAST: stredne bujný až umiernený, je to opadavý listnatý krík dorastajúci do výšky 2-3 m a šírky 2-2,5 m. Mladé letorasty sú sviežozelené. Stará kôra je šedohnedá a vo vyššom veku sa po malých kúskoch odlupuje. Listy sú široko vajcovité, dlhé 9-12 cm, svetlozelené až strednezelené.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivý, s obojpohlavnými kvetmi opeľovanými hmyzom. Kvitne veľmi bohato v 1. polovici mája dlhými a relatívne širokými (15-22x10-14 cm) metlinami stredne dlhých (cca. 1,7 cm dlhých), silne a príjemne voňavých kvetov. Na jednom konáriku sú až 4 metliny. Kvetné puky sú svetlozelenožlté. Otvorené kvety sú čistobiele a plné úzkych lupeňov. Po odkvitnutí odporúčame kvety odstrihnúť. 

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody.

PLODY: tobolky obsahujúce semená, ale nepestuje sa pre plody.

DOZRIEVANIE: najmä v júli a auguste, ale nepestuje sa pre plody.

VYUŽITIE: nádherný okrasný orgován vhodný do záhrad aj parkov, do voľne rastúceho živého plotu aj ako solitéra. Ako krásna a veľmi voňavá odroda je veľmi vhodná aj na rez do vázy. Je atraktívna aj pre opeľovačov. Kulinárne využitie: sladká vôňa kvetov ich predurčuje na použitie do sladkých jedál a do nápojov, vôňu uchováme v kandizovaných kvetoch, v orgovánovom cukre, sirupe či želé. Môžeme ho pridávať do krémov aj do cesta koláčov. Kozmetické využitie: na výrobu hydrolátov či éterického oleja do parfémov, pot pourri. Technické využitie: z listov sa dá získať zelené a hnedé farbivo, z konárikov žltooranžové. Drevo zo starších konárov sa vraj používalo na výrobu píšťal.

STANOVIŠTE: slnečné alebo polotieň, preferuje dobre odvodnenú, výživnú, humóznu pôdu, neutrálnu až mierne zásaditú. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: mrazuodolný v dreve do -28 °C až -30 °C, stredne mrazuodolný v kvetných pukoch a kvetoch. Môže ho napádať bakteriálna škvrnitosť listov (Pseudomonas syringae), fytoftóra, podpňovky, múčnatka. Prevenciou je slnečné stanovište s dobrým prúdením vzduchu.

PÔVOD: Nemecko, nejasný pôvod, môže ísť o jeden z klonov, ktoré v 70. rokoch 20. storočia vypestoval Hans Hachmann alebo pochádza až z 80. rokov od H.E. Hesseho. Patrí medzi hybridy Forsythia x intermedia, ktoré sú krížencami medzi F. suspensa a F. viridissima.

RAST: stredne bujný. Typicky dosahuje výšku 2,5-3 m a šírku približne 2 m. Habitus je primárne vzpriamený, neskôr až fontánovitý, pričom staršie kostrové konáre sa mierne oblúkovito skláňajú. Koruna je husto rozkonárená, čo zabezpečuje kompaktnú štruktúru aj v bezlistom stave. Na jeseň ostáva dlho olistená a listy sa sfarbujú do krásnej žltej až svetložltej farby. Veľmi dobre reaguje na rez.

OPEĽOVACIE POMERY: hmyzom opelivý. Kvitne stredne skoro v rámci skupiny × intermedia, zvyčajne v marci až apríli. Kvitne aj na jednoročnom dreve, nielen viacročnom veľkými (až 3 cm), zlatožltými kvetmi.

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody.

PLODY: drevnatá, vajcovitá tobolka dlhá približne 1 – 2 cm. Obsahuje niekoľko malých, okrídlených semien. Povrch tobolky je hnedý a kožovitý.

DOZRIEVANIE: v septembri až októbri, ale nepestuje sa pre plody.

VYUŽITIE: Hlavný význam má v záhradnej a krajinnej architektúre ako veľmi dekoratívny ker najmä na jar kvetom a na jeseň listom, je vhodný do menších aj väčších záhrad ako solitér či do živých plotov, do parkov či mestskej zelene. Konáre s kvetmi sa výborne hodia na rez do vázy, aj s rýchlením počas zimy a kvety príležitostne ako jedlá ozdoba, hoci sú horké.

STANOVIŠTE: veľmi adaptabilný, no najlepšie prosperuje na plnom slnku, ktoré je kľúčové pre diferenciáciu kvetných pukov. Uprednostňuje hlinité, vlhké a dobre priepustné pôdy. Toleruje mestské znečistenie a široké rozpätie pôdneho pH od 5,0 do 8,0.

ODOLNOSŤ: je extrémne mrazuvzdorný v dreve, odoláva teplotám až do -30 °C. Tento kultivar  bol vyselektovaný aj pre vyššiu odolnosť kvetných pukov voči neskorým jarným mrazom, hoci extrémne mrazy pod -25 °C môžu dormantné puky poškodiť. Podobne ako iné hybridy, môže trpieť hubovou chorobou spôsobenou rodom Phomopsis alebo bakteriálnou škvrnitosťou listov (Pseudomonas syringae).

PÔVOD: Európa od Španielska, Írska a Francúzska až po rieku Ob, Altaj a Ťan-Šan, Malá a Stredná Ázia, Atlas v severnej Afrike. Naša domáca drevina rastúca v pahorkatinách relatívne hojne na okraji lesov, v krovinách, svetlých lesoch a na pastvinách.

RAST: stredne rýchly, je to ker alebo nízky strom vysoký do 7 m a širokž asi 3 m, s nepravidelnou korunou. Konáre vyrastajú v pravom uhle, sú protistojné, lesklé a holé. Kôra mladých konárikov je hladká, svetlohnedá, neskôr čiernohnedá. Listy sú protistojné, okrúhle až elipsovité, na okraji drobno pílkovité.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivý, dvojdomý, teda na jednej rastline sa tvoria buď samčie alebo samičie kvety, takže na dosiahnutie plodov sú potrebné samčie aj samičie rastliny. Kvety tvoria v pazuchách listov 2–8-kveté nepravé okolíky, príjemne voňajúce, kvitnú v máji až júni, niekedy sa kvitnutie natiahne až do augusta.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná. 2,1-m vysoký krík vie vytvoriť až 1455 plodov.

PLODY: malé guľaté kôstkovice s priemerom 6-10 mm, ktoré pri dozrievaní menia farbu zo zelenej na čiernu. Každá kôstkovička obsahuje zelenú alebo čiernofialovú lepkavú dužinu a 3-4 kôstky.

DOZRIEVANIE: v septembri až októbri.

VYUŽITIE: najmä do prírodných, ale aj prísnejšie strihaných živých plotov prírodných väčších aj menších záhrad, do medzí a vetrolamov vo voľnej krajine, prípadne do parkov. Je považovaný za dobrú nektárodajnú aj peľodajnú drevinu. Kvety, plody aj kôra sa používa v ľudovom liečiteľstve ako preháňadlo. Z nezrelých plodov sa dá získať zelené farbivo, ktoré sa po zmiešaní s arabskou gumou dá využiť ako vodová farba. Z kôry sa zas dá získať žlté farbivo. Drevo je pekne mramorované a dá sa využiť v sústružníctve.

STANOVIŠTE: slnečné alebo polotieň. Je nenáročný na pôdu, uprednostňuje ľahšiu, kyprú humóznu, mierne kyslú pôdu, dobre však znáša aj vápenitú.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve do -45 °C. Je silne odolný voči vetru a znečisteniu ovzdušia.

PÔVOD: stredná a SV časť USA. Do Európy bol ako okrasná drevina introdukovaný v roku 1800.

RAST: stredne bujný až pomalší. Je to opadavý listnatý strom, ktorý dorastá do výšky 15-25 m a šírky 8 m. Má široko kužeľovitú korunu s charakteristickými previsnutými spodnými konármi. Šedočierna borka vydrží dlho hladká, u starších stromov je plytko rozpukaná. Listy sú eliptické, dlhé 5–16 cm, s 5-7 podlovastými, zubatými lalokmi a širokými zárezmi. Sú obojstranne lysé a lesklé, iba na rube v pazuchách žiliek sú chumáčiky chlpov. Sú sviežozelené, na jeseň atraktívne červené či lesklohnedé. 

OPEĽOVACIE POMERY: pravdepodobne cudzoopelivý, jednodomý so samčími aj samičími kvetmi na tom istom strome, ale na opelenie vyžadujúci prítomnosť ďalšieho geneticky odlišného jedinca, vetrom opelivý.

PLODNOSŤ: je neskorá, v zápoji vstupuje do plodnosti vo veku asi 20 rokov, solitérne stromy niekedy už v 15 rokoch. Je striedavá, dosahuje priemerne 210 300 plodov na hektár (s variabilitou 13 300 až 492 700 plodov/ha), pričom nižšia je každé 3 až 4 roky.

PLODY: krátke (max. 1,5 cm) žalude vyrastajúce jednotlivo a takmer prisadajú na konáre. Na 1/3 ich pokrýva plochá čiaška s hustými, chlpatými šupinami.

DOZRIEVANIE: druhý rok po opelení počas októbra.

VYUŽITIE: je vhodný ako okrasná drevina do parkov, alejí, medzí, veľkých záhrad, ako solitér, v skupinke či ako vetrolam vo voľnej krajine, najmä na vlhkejších miestach. Plody sú zdrojom potravy pre zver a vtáctvo, dajú sa použiť aj na kŕmenie hospodárskych zvierat, najmä prasiat. Včely zbierajú jeho peľ, hoci je pre ne menej výživný. Kulinárne využitie: Po dôkladnom vymytí tanínov z plodov (sušených a pomletých) sa tieto dajú použiť ako prídavok k múke, opražené žalude ako náhrada kávy. Liečivé využitie: Odvar z vnútornej kôry alebo z dubienok, teda hálok hmyzu na listoch, sa používa pri liečbe chronickej hnačky, dyzentérie, horúčok, krvácania. Zvonka sa používa na vymývanie rán, vyrážok, potiacich sa nôh, hemoroidov, pri zápaloch a výtokoch z pohlavných orgánov aj ako výplach pri infekciách hrdla a úst. Kôra sa zbiera z konárov starých 5-12 rokov a suší sa na neskôr. Technické využitie: Drevo je pevné, tvrdé, hrubozrnné, ťažké, často s množstvom sukov a vodeodolné, používa sa v šindle, obkladové dosky, v stolárstve na výrobu nábytku. Z dubienok sa dajú získať taníny a farbivo využiteľné ako atrament.

STANOVIŠTE: slnečné, toleruje širokú škálu pôd, čo sa týka vlhkosti, ale neznáša zásadité či vápenité pôdy, v ktorých trpí chlorózou, vyžaduje kyslé až neutrálne pôdy. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných oblastí.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve do -29 °C až -34 °C. Po zakorenení dobre znáša sucho, zasolenie pôdy posypovou soľou. Dobre znáša vysoké teploty aj vietor. Toleruje znečistenie ovzdušia aj krátkodobé zaplavenie.

PÔVOD: Čína, neskôr Kórea a Japonsko, kde bola prvý krát popísaná a získala aj svoje druhové meno japonica. Do Európy bola introdukovaná asi v roku 1747 či 1753. Synonymá: latinské Styphnolobium japonicum.

RAST: bujný. Je to opadavý strom, ktorý dorastá až do výšky 25 m a šírky 20 m. Borka je hladká, u starších stromov zbrázdená. Zložené listy sú dlhé 15–25 cm, majú 3–8 párov elipsovitých či vajcovitých lístkov. Zostávajú dlho do jesene zelené.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá s obojpohlavnými kvetmi, hmyzom opelivá. Kvitne od júla do augusta v metlinových súkvetiach zložených z 30–65(–80) krémovobielych, jemne voňavých kvetov.

PLODNOSŤ: neskorá, až v 30-40 rokoch života. Kvitne bohato najmä po horúcom predchádzajúcom lete.

PLODY: hladké struky dlhé 8–15 cm s 1 až 6 semenami, u nás dozrievajú len v najteplejších polohách.

DOZRIEVANIE: v októbri až novembri, ostávajú na strome počas zimy.

VYUŽITIE: strom veľmi dekoratívny svojím olistením a neskoro počas roka rozkvitajúcou záplavou kvetov, ktoré sú aj dobrou včeľou pastvou, poskytujú síce len málo peľu, ale veľmi veľa nektáru v období, keď nekvitnú už žiadne medonosné stromy. Je vhodná do veľkých záhrad, parkov, včelníc či stromoradí. Kulinárne využitie: mladé listy a kvety sa môžu variť alebo použiť ako čaj, obsahujú veľmi veľa rutínu. Listy sa varia s veľkým množstvom vody, lebo sú dosť horké. Liečivé využitie: Využíva sa dlho v čínskej medicíne a patrí tam k 50 najvýznamnejším liečivým rastlinám. Kvety a kvetné puky pôsobia antibakteriálne, protizápalovo, protikŕčovo, znižujú cholesterol a krvný tlak, zastavujú krvácanie, najmä vnútorné, podporujú prekrvenie periférií. Rastlina znižuje horúčku, pôsobí močopudne a proti zápche. Nesmú ju užívať tehotné ženy, lebo môže vyvolať potrat, najmä semená a struky. Semená sa používajú proti hemoroidom, krvácaniu maternice, zápche, bolesti hlavy či vysokom krvnom tlaku. Odvar zo stopiek sa používa na boľavé oči, hemoroidy a kožné problémy. Všetky súčasti treba užívať opatrne, keďže obsahujú cytozín, ktorý sa veľmi podobá na nikotín. Technické využitie: z kvetov a strukov sa dá získať žlté farbivo. Drevo je pevné, ľahké, silné, používa sa v tesárstve.

STANOVIŠTE: slnečné a teplé najlepšie v dobre odvodnenej, stredne úrodnej pôde, ale znesie aj chudobnejšiu. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: v mladosti mrazuodolná do asi -18 °C až -23 °C, neskôr až do -25 °C, v kvete bezpečne uniká mrazom. Je odolná voči chudobnejším pôdam, znečisteniu ovzdušia, teplu a po zakorenení aj voči suchu, dobre znáša zasolenie pôdy posypovou soľou.

PÔVOD: Taliansko, Curtatone, vyšlachtil Maurizio Lapponi okolo roku 1999. Medzidruhový kríženec Photinia x fraseri vznikol skrížením druhov Photinia glabra x Photinia serratifolia zrejme v škôlke Fraser Nursery v Birminghame v Alabame v USA a bol uvedený na trh v r. 1955. 

RAST: slabší, ešte kompaktnejší než pôvodná odroda Red Robin. Je to menší stálezelený strom alebo krík dorastajúci do výšky a šírky len 1-1,5 m. Dobre znáša prísnejší, kontúrový rez. Letorasty a mladé listy sú výrazne červené (od toho je odvodený jeho ľudový názov červienka) po 2-3 týždňoch postupne zmenia farbu na lesklú zelenú. Keďže rastú aj trikrát za rok, krík je často pestrofarebný.  

OPEĽOVACIE POMERY: zrejme aspoň čiastočne samoopelivá, s obojpohlavnými drobnými kvetmi v okolíkoch opeľovanými hmyzom. Kvitne v máji až júni.

PLODNOSŤ: relatívne nízka, keďže ide o medzidruhový kríženec.

PLODY: nápadne červené, malé (4-12 mm) malvice v okolíkoch, nejedlé pre ľudí, ale jedlé pre vtákov.

DOZRIEVANIE: v septembri až novembri, ostávajú na kríku po celú zimu.

VYUŽITIE: najmä ako okrasný ker či už ako solitér alebo ako nižší živý plot (okolo 90 cm) do menších aj väčších záhrad a parkov, verejnej zelene. Dobre znáša rez a je celoročne dekoratívny.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň s priepustnou, piesočnatou až hlinitou pôdou, dobre znáša aj vápenité pôdy.

ODOLNOSŤ: mrazuodolná do asi -17 °C. Po zakorenení dobre znáša aj sucho. Tento kultivar je vyššie odolný voči hubovej chorobe spôsobovanej diplokarponom hruškovým (Entomosporium maculatum).

PÔVOD: stredná a južná Európa, stredná Ázia, severozápadná Afrika, Severná Amerika. Niekedy je považovaný za kultivar, inokedy za prirodzenú mutáciu európskeho druhu, možno zo severotalianského Lombardska, kde ho pestovali už v 18. storočí. Jeho atraktívny a najmä nezameniteľný habitus mu zabezpečil rýchle rozšírenie do všetkých klimaticky vhodných oblastí sveta, vysádza sa v Európe, Severnej Amerike aj vo východnej Ázii.

RAST: v mladosti pozvoľný, potom rýchlejší, dožíva sa zhruba 150 rokov. Vytvára mohutné stromy s úzkou, vretenovito valcovitou korunou, dorastá do výšky 30-40 m, šírky a kmeňom v priemere 1-2 m s výraznými koreňovými nábehmi. Borka je černavá , pozdĺžne rozpukaná. Konáre vyrastajú z kmeňa pod uhlom asi 20 stupňov a smerujú zvislo hore. Listy sú striedavé, s dlhými stopkami, kosoštvorcové až vajcovité, dlhé 4-10 cm, obykle širšie než dlhšie, lysé.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v marci až apríli, vytvára len samčie súkvetia - jahňady.

PLODNOSŤ: keďže tvorí len samčie jahňady, netvorí plody. Rozmnožujeme ho odrezkami, ktore výborne zakoreňujú.

PLODY: netvorí plody.

DOZRIEVANIE: netvorí plody.

VYUŽITIE: vhodný na výsadby pozdĺž vodných tokov a nádrží, znáša však aj suššie podmienky, vhodný aj do alejí či stromoradí, parkov, pri športových ihriskách. Púčiky sú liečivé a využívajú sa v tzv. gemmoterapii. Pôsobia proti skorbutu, antisepticky, podporne, močopudne, potopudne, podporujú vykašliavanie, pôsobia proti bolesti. Spolu s kôrou mladých konárikov bsahujú aj salicín, ktorý sa v tele rozkladá na kyselinu salicylovú, teda acylpyrín, ktorý znižuje horúčku.

STANOVIŠTE: slnečné. Jeho nominátny druh, topoľ čierny, prirodzene rastie v lužných lesoch. Je dominantou na piesočnatých brehoch riek alebo na štrkovitých podložiach. Dobre znáša suché podmienky v hornej časti pôdy, potrebuje ale vyšší stav hladiny podzemnej vody. Ako jeden z mála druhov stromov je schopný kolonizovať štrkové pôdy. Je výrazne svetlomilný. Preferuje dobre odvodnené, ale vlhké pôdy, ale zvládne širokú škálu pôd od piesčitých až po veľmi ťažké ílovité. Pôdu preferuje od mierne kyslej až po mierne zásaditú.

ODOLNOSŤ: plne mrazuvzdorný do -34 °C až -40 °C.

PÔVOD: Je považovaný za „kráľa lesov“ mierneho klimatického pásma Európy. Tento dominantný strom veľkých rozmerov vytvára predovšetkým bukové porasty bez podrastu, hoci sa vyskytuje aj v zmiešaných lesoch.

RAST:  bujný až stredne bujný, je to mohutný strom, dorastá približne do výšky 35 m (v optimálnych podmienkach až 50 m). Vytvára husto vetvenú, vajcovitú až guľovitú korunu. Kmeň je rovný, so svetlosivou hladkou kôrou. Dlhoveký strom - dožíva sa 200 až 400 rokov.

OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivý, vetrom opelivý, jednodomý - samčie a samičie kvety sú oddelené, ale vyskytujú sa na tom istom jedincovi. Kvitne od apríla do mája.

PLODNOSŤ: je neskorá, samostatne stojace stromy vstupujú do plodnosti v 30-40 rokoch, v zápoji lesa až niekedy po 60. roku života. Buk neplodí každoročne rovnako, ale vykazuje tzv. semenné roky v intervale približne 2–8 rokov. Úroda v semenných rokoch môže byť až 1500–4000 semien na m², v rokoch s nižšou produkciou aj len 16-17 % z tohto množstva. Úrodnosť je výrazne ovplyvnená klimatickými podmienkami (teplé a suché leto podporuje tvorbu kvetných púčikov).

PLODY: hnedé, lesklé, trojboké nažky = bukvice (priemerne 1,5–2,0 cm, 0,2–0,3 g) uložené v ostnatých čiaškach. Dužina je olejnatá, škrobovitá, pripomínajúca jadro orechov. Chuť je oriešková, jemne sladkastá a jemne horkastá kvôli trieslovinám. Surové bukvice obsahujú mierne toxickú látku fagín, po tepelnej úprave sa toxicita výrazne znižuje.

DOZRIEVANIE: od septembra do októbra. Plody dozrievajú približne 5–6 mesiacov po odkvitnutí.

VYUŽITIE: Často sa vysádza ako solitérna drevina v parkoch a stromoradiach. Má významnú ekologickú hodnotu. Druh je veľmi vhodný na tvarovanie a do živých plotov. Kvôli využitiu dreva je to jedna z hospodársky najvýznamnejších listnatých drevín Európy. Kulinárne využitie: mladé listy tesne po rozvinutí sú jedlé, vhodné ako súčasť šalátov. Majú veľmi jemnú, kyslastú chuť. Tepelne upravené, teda najmä pražené, bukvice sú jedlé. Majú príjemnú sladkastú chuť, sú však malé a náročnejšie na spracovanie. Semená možno sušiť a mlieť na prášok, ktorý sa používa ako prídavok k obilným múkam pri výrobe chleba, koláčov a iných pekárenských výrobkov. Sú tiež bohaté na olej - obsahujú približne 17–20 % jedlého oleja, ktorý je stabilný a nežltne. Tento olej je svojou jemnosťou prirovnávaný k olivovému oleju. Používa sa ako olej do šalátov aj na tepelné spracovanie potravín. Technické využitie: drevo je pleťovo ružovej až naružovelo hnedej farby, bez výrazne vyvinutého pravého jadra, tvrdé, ťažké. Na vonkajšie použitie je nevhodné. Využíva sa najmä na výrobu ohýbaného nábytku, ďalej na dyhy, preglejky a parkety. V stredoveku sa používalo aj na výrobu dreveného uhlia.

STANOVIŠTE: slnečné, ale dobre znáša aj zatienenie, po tise a jedli najlepšie z európskych drevín. Je vhodný pre ľahké, stredne ťažké aj ťažké pôdy, pričom uprednostňuje dobre priepustné, mierne vlhké pôdy. Z hľadiska pôdnej reakcie toleruje mierne kyslé, neutrálne aj mierne zásadité pôdy a je schopný rásť aj na silne kyslých i silne alkalických pôdach. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je mrazuvzdorný v dreve približne do -25 °C. Kvety sú citlivé na neskoré jarné mrazy. Je veľmi dobre tieňuvzdorný. Je odolný voči silnému vetru, avšak neznáša prímorské podmienky. Znáša dobre aj znečistené ovzdušie, čo ho predurčuje na použitie v mestskom a prímestskom prostredí. Je relatívne dobre odolný voči škodcom a chorobám. Napáda ho červec bukový (Cryptococcus fagisuga) hubové patogény rodu Armillaria spp. spôsobujúce hnilobu koreňov či rakovina kôry spôsobená ražovkou (Neonectria ditissima).

PÔVOD: Severná a Stredná Amerika v rozmedzí 0–800 m n. m. V miestach pôvodného výskytu rastie najčastejšie na neutrálnych až kyslých, vlhkých, bohatých hlinitých náplavách, v údoliach dolných tokov riek. Do Európy bol prvýkrát privezený v roku 1681.

RAST: opadavý, stredne vysoký až vysoký strom, dorastá do výšky 15–23 m a šírky 12-15 m s priemerom kmeňa 60–100 cm. Koruna najskôr kužeľovitá, neskôr guľatá, široko rozvetvená. Borka je tmavošedá, v mladosti tenká, hladká, neskôr hlboko pozdĺžne rozbrázdená, korkovitá.  Listy sú zvrchu tmavozelené, jednoduché, dlaňovito laločnaté s 3–7 špicatými lalokmi, na jeseň sa vyfarbujú do rôznych odtieňov od oranžovej cez ružovú, purpurovú až po fialovú. Na 2-3-ročných konároch sa zvyknú tvoriť korkovité lišty. 

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, cudzoopelivý, vetrom opelivý, so žltozelenými drobnými samčími a samičími kvetmi vyrastajúcimi oddelene v guľatých hlávkach. Kvitne od konca februára do polovice mája.

PLODNOSŤ: skorá (okolo 3-5 po výsadbe), stredne vysoká, pravidelná, ale s vyššími úrodami každé 2-3 roky.

PLODY: tobolky s vytrvalými čnelkami usporiadané po 20–50 v guľovitom súplodí veľkom 2,5–4 cm, ktoré zo zelenej dozrieva cez žltú až po hnedú farbu. Hranaté semená s krídlami majú veľkosť 1–2 mm. 

DOZRIEVANIE: počas septembra až októbra.

VYUŽITIE: Je to veľmi okrasný strom vhodný najmä do väčších záhrad, parkov, alejí a mestskej zelene. Kulinárne využitie: pri poškodení spodnej časti kôry uvoľňuje voňavú živicu, ktorú viaceré indiánske používali ako žuvačku. Liečivé účinky: živica sa používa aj proti kožným problémom, vredom či kašľu, pôsobí aj proti zlatému stafylokokovi (Staphylococcus aureus). Z nezrelých semien sa s 1,5 % výťažnosťou získava aj kyselina šikimová, ktorá ja základom pre oseltamivír (liek Tamiflu) proti viacerým chrípkovým vírusom, napr. proti vtáčej chrípke. Extrakty zo semien majú aj protikŕčové účinky. Technické využitie: živica sa stále používa v mydlách a kozmetike, ako stabilizátor v parfémoch, lepidlách a lakoch a ako príchuť v tabaku. Drevo sa používa najmä v nábytkárstve.

STANOVIŠTE: slnečné, je náročný na svetlo, ale nenáročný na pôdu. Znáša veľmi širokú škálu pôd, od málo priepustných ílovitých pôd až po štrkovité a piesočnaté pôdy, ale s dostatočným ročným úhrnom zrážok (1000-1800 mm ročne v domovine), darí sa mu aj v močiaroch. 

ODOLNOSŤ: mrazuodolný v dreve do -23 °C až -26 °C, v kvete menej mrazuodolný. Po zakorenení dobre znáša krátkodobé obdobia vysokých teplôt, sucha aj zamokrenia, prímorské slané ovzdušie ako aj zadláždenie. V Európe nezvykne trpieť chorobami ani škodcami.