Malé záhrady

PÔVOD: Japonsko, výskumný ústav v Okitsu, Pyrus pyrifolia, kríženec odrôd Ishiiwase a Yakumo z r. 1955

 
RAST: stredne bujný, habitus je rozložitý, plodí v zhlukoch a krátkom dreve. Koruna je zahustená stredne hrubými letorastmi, konáre obrastajú nepravidelne. Koruna sa ľahko tvaruje.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne ako jedna z posledných ázijských hrušiek, zlý opeľovač. Opeľujú ju iné odrody ázijských hrušiek Nijisseiki, Chojuro a Shinseiki alebo skoro kvitnúce európske hrušky (napr. Konferencia, Blumenbachova, Dekanka zimná, Giffardova, Grosdemange, Charneuská, Kozačka štuttgartská, Lectierova, Parížanka, Predobrá, Sixova, Šedá zimná či Trévouxská).

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, s prebierkou pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 170 g), guľovitého, súmerného tvaru. Šupka je stredne hrubá, drsná, suchá, hrdzavá, žltá až oranžová v plnej zrelosti. Dužina je krémovobiela, sladká, aromatická, svieža, stredne šťavnatá, hrubej a tuhej konzistencie, ale jemnejšej než Chojuro a Hosui. Po rozkrojení nehnedne. Tendencia k praskaniu plodov je stredná.

 
DOZRIEVANIE: Na zber dozrieva od polovice septembra alebo až v októbri, konzumne koncom októbra, uskladniť sa dá do konca januára.

 
VYUŽITIE: Vhodná na priamy konzum aj na spracovanie na džemy, kompóty, mušty, šaláty či koláče.

 
STANOVIŠTE: slnečné, pôda vlhkejšia, dobre znáša aj ílovitú, vyhovujú jej všetky pestovateľské polohy vhodné pre hrušky s dostatkom vlahy.

 
ODOLNOSŤ: vysoko mrazuodolná a odolná proti európskej chrastavitosti (Venturia pyrina).

PÔVOD: neznámy, tzv. čínska biela hruška, zrejme Pyrus pyrifolia.

RAST: slabší, skoro vstupuje do plodnosti.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne v prvej polovici apríla. Vhodné opeľovače: opeľujú ju iné odrody ázijských hrušiek alebo skoro kvitnúce európske hrušky (napr. Konferencia, Blumenbachova, Dekanka zimná, Giffardova, Grosdemange, Charneuská, Kozačka štuttgartská, Lectierova, Parížanka, Predobrá, Sixova, Šedá zimná a Trévouxská).

PLODNOSŤ: skorá, vysoká. Vyžaduje prebierku plodov, lebo má sklon k preplodzovaniu.

PLODY: stredne veľké (priem. 155 g), guľovité až sploštené. Šupka plodu je hladká bez hrdze a výrazných lenticiel, jej základná farba je zelená, v plnej zrelosti žltá až krémová. Dužina je tuhšia, biela až krémovobiela, po rozkrojení hnedne. Je stredne sladká s vyváženým pomerom cukrov a kyselín.

DOZRIEVANIE: Dozrieva na zber stredne skoro, od polovice do konca septembra. Konzumne dozrieva koncom septembra, skladovateľná je do decembra.

VYUŽITIE: Vhodná na priamy konzum aj na spracovanie na džemy, kompóty, mušty, šaláty či koláče.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé v rámci teplých a stredne teplých polôh s dostatočnou vlahou (v domovine 400 - 1200 mm ročne).

ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolná.

PÔVOD: Nemecko, Ronsdorf, vyšľachtil Georg Arends ako odrodu Astilbe japonica v roku 1929. Získala ocenenie Award of Garden Merit od britskej Kráľovskej záhradníckej spoločnosti.

 
RAST: v rámci astílb je nižšieho vzrastu - dorastá do výšky len 30-60 cm a šírky 30-40 cm. Má veľmi pekné, tmavozelené, zložené listy, ktoré sú dekoratívne aj po odkvitnutí.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne skoro, v prvej polovici júla, stredne hustými súkvetiami purpurovočervených či lososovo-karmínových kvetov.

 
PLODNOSŤ: je síce schopná produkovať semená, avšak tieto sú zvyčajne sterilné alebo majú nízku klíčivosť. Pre rozmnožovanie sa preto najčastejšie používa delenie trsov na jar alebo na jeseň.

 
PLODY: drobné tobolky, ktoré obsahujú veľmi malé semená s nízkou klíčivosťou.

 
DOZRIEVANIE: koncom leta.

 
VYUŽITIE: je to obľúbená okrasná rastlina vhodná do polotieňa až tieňa. Využíva sa v záhradách, pri jazierkach, v trvalkových záhonoch a tiež ako rezaná kvetina. Je vhodná aj do mestských záhrad.

 
STANOVIŠTE: preferuje polotieň až tieň, vlhké, dobre priepustné pôdy s kyslou až neutrálnou reakciou. Je vhodná na výsadbu pri jazierkach, pod vysokými stromami, kde poskytuje atraktívny kontrast s inými rastlinami.

 
ODOLNOSŤ: je mrazuvzdorná do -23°C. Je odolná voči suchu a znečisteniu ovzdušia.

PÔVOD: Španielsko, pohorie Sierra Morena, odkiaľ bola prevezená do Ostheimu v Nemecku na začiatku 18. stor.

RAST: bujný, hustý, ale nevadí to plodom ani plodnosti, tvorí úhľadné, guľovité až previsnuté koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: neskoro kvitnúca, cudzoopelivá.

PLODNOSŤ: stredne vysoká.

PLODY: stredne veľké, guľovité, od stopky k temenu mierne sploštené, lesklé, tmavočervené až hnedé. Dužina je riedka, rôsolovitá, tmavočervená, veľmi šťavnatá, farbiaca, s príjemne sladkokyselkavou chuťou s výraznou višňovou príchuťou.

DOZRIEVANIE: v polovici júla.

VYUŽITIE: na priamy konzum, pečenie, sušenie, výrobu kompótov, džemov, sirupov, destilátov či likérov.

STANOVIŠTE: nenáročná na teplo, vhodná aj do vyšších polôh, toleruje vlhkejšie pôdy, na suchých bývajú drobnejšie plody.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná, odolná voči praskaniu plodov, stredne odolná voči monilióze, vrtivka čerešňová ju napáda.

PÔVOD: Nemecko, Dessau-Dallnau, našiel ju v r. 1930 učiteľ Ganzer na svojej záhrade ako náhodný semenáč a v r. 1934 ju Heimann uviedol na trh v Blankenburg/Harz. Po ňom má aj svoje alternatívne mená Heimanns Konservenweichsel či Heimanns 23.

RAST: stredne bujný, vzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, je dobrým opeľovačom.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 6,3 g), v mladosti alebo po zmladení až veľmi veľké, guľovité. Šupka je tenká, pevná, lesklá, tmavočervená či hnedočervená, je to typ kyselka. Dužina je tmavočervená so svetlými žilkami, mäkká až stredne tuhá, (stredne) šťavnatá, šťava je tmavočervená, silne farbí. Chuť je kyslá až kyselkavá, dobre aromatická, dobrá, typicky višňová. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny. Po oddeľení stopky od plodu z neho nevyteká šťava.

DOZRIEVANIE: neskoré, v 6.-7. čerešňovom týždni, teda v 2. polovici júla, asi týždeň pred Morelou neskorou. Plody vydržia dlho na strome. Sú stredne vhodné na prepravu a skladovanie.

VYUŽITIE: najmä na výrobu kompótov a ďalšie spracovanie na džemy, sirupy a sušenie, menej vhodná na priamy konzum.

STANOVIŠTE: slnečné, je nenáročná na stanovište, hoci najlepšie sa jej darí v teplejších polohách s hlinitou až hlinitopiesočnatou pôdou s dostatkom vlahy. Je vhodná aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuvzdorná v dreve, stredne až silne mrazuvzdorná v kvete. Je silne odolná voči praskaniu plodov počas dlhotrvajúcich dažďov a stredne odolná voči monilióze. Je náchylnejšia voči škvrnitosti listov čerešní a višní (Blumeriella jaapii) a voči bakteriálnej spále (Pseudomonas syringae pv. morsprunorum).

PÔVOD: Švajčiarsko, Lubera, vybrali ju ako prirodzenú mutáciu červenoplodej odrody Sugana, ktorá je zas krížencom medzi odrodami Autumn Bliss a Tulameen.
RAST: stredne bujný až bujný, veľmi vzpriamený, kompaktný, tvorí len málo (3-4) bočných výhonov. Výhony dosahujú výšku 1,7-2 m, rastlina šírku 0,7-0,8 m. Výhony sú stredne otŕnené.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne v máji a júni.
PLODNOSŤ:
PLODY: veľmi veľké (priemer 2,8-2,9x 2,6-2,7 cm, priemerne 6 g), kužeľovité až guľaté, s veľmi pevnou šupkou a pevnou dužinou, žltooranžové. Chuť je sladká (priemerne 8,1 °Brix). Veľmi ľahko sa zbierajú.
DOZRIEVANIE: 2x rodiaca odroda: 1. úroda začiatkom júna na minuloročných výhonoch a 2. úroda od polovice augusta do októbra na letorastoch.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj všestranné spracovanie a mrazenie.
STANOVIŠTE: slnečné, s humusovitou, úrodnou, vlhkou, ale dostatočne odvodnenou pôdou. Vhodná aj do vyšších polôh.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná. Je stredne odolná voči fytoftóre, odolnejšia voči odumieraniu výhonov malín spôsobenému najmä hubou Fusarium avenaceum., náchylnejšia na vírus kríčkovitej zakrpatenosti maliny (RBDV). Stredne až menej odolná voči daždivému počasiu pri dozrievaní, viac ako Autumn Bliss.

PÔVOD: Taliansko, Faver, Valle di Cembra, v provincii Trento ako semenáč odrôd T44L04 Lagorai (materská odroda)×T35L04 (otcovská odroda).
RAST: vzpriamený, s oblúkovitými výhonmi pokrytými len malým množstvom tŕňov. Výška rastliny 1,5-2 m, výhonov je na rastlinu pomenej, ale majú bohatý plodný obrast. Rady malín by nemali byť širšie ako 0,5 m, v tejto šírke na dĺžku 1 meter odporúčame maximálne 10-12 výhonov a rozostupy medzi radmi aspoň 3,5-4 m. Odporúčame pestovať v rade s oporou (plot, drôt). Rastliny vyžadujú okopávku a zamulčovanie, v zatrávnení strádajú, v suchom lete pravidelnú zálievku, koncom februára / začiatkom marca pravidelný rez odrodeného dreva.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.
PLODNOSŤ: vysoká, priemerne 1,4 kg/rastlinu.
PLODY: sú veľké (priemerne 5,5-8 g, 2,6-3x1,8-2,4 cm), mäkšie, jasne červené, s predĺženým kužeľovitým tvarom. Hustá dužina má výbornú malinovú vôňu a sladkú chuť (cca. 10,9 °Brix).
DOZRIEVANIE: 2x rodiaca odroda: 1. úroda v júni, 2. úroda od augusta až do prvých mrazov.
VYUŽITIE: priamy konzum, mrazenie a ďalšie spracovanie na sirupy, džemy, ovocné kože, zmrzliny apod. Plody dobre znášajú prepravu a skladovanie až 6 dní pri 3 °C.
STANOVIŠTE: chránené slnečné stanovište, priepustná a výživná pôda. Je vhodná aj do vyšších polôh.
ODOLNOSŤ: spoľahlivo mrazuodolná. Vysoko odolná voči voške malinovej (Amphorophora idaei), voči odumieraniu malín (Didymella applanata), voči fytoftóre (Phytophthora sp.) a voči plesni šedej (Botrytis cinerea), stredne odolná voči antraknóze (Colletotrichum acutatum) a menej odolná voči verticíliovému vädnutiu (Verticillium sp.). Prevenciou chorôb je výsadba malín do vlhkej, humusovitej, ale dostatočne odvodnenej pôdy a udržiavanie porastu v odporúčanej hustote.

PÔVOD: Nemecko, Lauf pri meste Bühl v Bádensku, objavil ju okolo r. 1900 Leonhard Zimmer vo svojej vinici ako náhodný semenáč.

RAST: v mladosti stredne bujný, neskôr slabý, vytvára menšie, guľovité, kompaktné koruny. Je vhodná do menších záhrad. Kostrové konáre rastú hore a slabšie sa rozkonárujú. Postranné konáre majú hustý plodný obrast. Vyžaduje skoršie zmladzovanie.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Bystrická, Cárska, Esslingenská, Lucasova raná, Oullinská, Ruth Gerstetter, Tragédia, Viktória, Wangenheimova.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká a pravidelná.
PLODY: stredne veľké (priemerne 25 g), oválne. Šupka je pod svetlofialovomodrým osrienením tmavofialová až tmavomodrá, miestami hrdzavá, je stredne hrubá, kyslastá, dá sa stiahnuť z plodu. Dužina je zelenožltá až zlatožltá, stredne tuhá a stredne šťavnatá. Chuť je sladkokyslá až sladká, aromatická, veľmi dobrá, najmä z teplých stanovíšť. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v polovici augusta. Dobre sa prepravuje a krátkodobo aj skladuje. Prezreté plody mäknú a padajú.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie a do slivkových buchiet či do slivkových gulí.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Najlepšie sa jej darí v hlinitých, úrodných, vlhkejších pôdach. V suchých pôdach sú plody drobné, v chladých oblastiach nie sú tak kvalitné. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: stredne až silne mrazuodolná v dreve, dobre mrazuodolná a odolná aj voči nepriaznivému počasiu v kvete. Je náchylnejšia na šarku. Plody za dlhotrvajúcich dažďov praskajú a napáda ich monilióza.