Malé záhrady

PÔVOD: južná, západná, stredná Európa, na západ do Írska a Anglicka, východne až po Ukrajinu po Don. Izolovaná lokalita v severnej Afrike. Teplomilné dúbravy, lesostepi, kroviny, lesné lemy.

RAST: poloopadavý až opadavý ker, dorastie do 2–5 m. Letorasty sú lysé alebo krátko chlpaté, púčiky sú vajcovité. Listy má podlhovasté až podlhovasto kopijovité, na vrchnej strane tmavozelené, na rube žltozelené, slabo kožovité, protistojné alebo po 3 v praslenoch. Veľmi dobre znáša rez do živých plotov. Z listov či kôry možno získať žlté farbivo.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v máji až v júli, má obojpohlavné kvety opeľované hmyzom. Je samoopelivý. Kvety sú štvorpočetné, biele až zelenkasto biele, usporiadané v malých metlinách, kalich je zvončekovitý, koruna lievikovitá.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká v prípade ponechania kvetov a vyvíjajúcich sa plodov pri reze.

PLODY: guľovité až vajcovité bobule, čierne, lesklé, pre nás nejedlé, ale jedlé pre vtákov, s dvoma fialovo hnedými semenami. Sú usporiadané v metlinách. Získava sa z nich modrozelené farbivo, stálejšie ako väčšina iných zelených prírodných farbív.

DOZRIEVANIE: v septembri až októbri.

VYUŽITIE: dekoratívna drevina, vhodná do živých plotov. Plody sú jedlé pre vtákov.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, od vlhkejšej až po suchšiu pôdu. Veľmi vhodný ako drevina do živého plotu.

ODOLNOSŤ: mrazuodolný do -29 °C až -34 °C, odolný voči suchu, dobre znáša znečistenie ovzdušia.

PÔVOD: Nemecko, Freiburg, Staatliches Weinbauinstitut Freiburg (Štátny vinársky ústav vo Freiburgu), vyšľachtil ho v r. 1982 Norbert Becker ako kríženec odrôd Cabernet Sauvignon x Solaris.

RAST: stredne bujný. Raší skoro, súčasne s Pinot Noir. Odporúčaný je rez na 3-5 očiek na m².

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne krátko pred Pinot Noir.

PLODNOSŤ: je 13,5-16 t/ha pri cukornatosti 20 °NM a kyslosti 7,5-8,5 g/l.

PLODY: strapce sú stredne veľké, menej husté, podlhovasté, s voľne nasadenými bobuľami. Bobule sú stredne veľké, pevné. Šupka je hrubšia, pevná, tmavomodrá. Chuť je sladkokyslá, harmonická (20-24 °NM), korenistá, s výraznou vôňou cabernetov.

DOZRIEVANIE: je skoré, začiatkom až v polovici septembra, (týždeň pred Pinot Noir).

VYUŽITIE: najmä na vína bohaté na farbivá, aromatické, s vyšším obsahom tanínov, s výraznými tónmi lesného ovocia, typovo podobné vínam z Cabernet Sauvignon, obvykle s ešte výraznejšou vôňou. Mladšie vína majú typickú korenitosť, sú vhodné na dlhšie zrenie či barikovanie.

STANOVIŠTE: slnečné, pôda bohatá na živiny. Odroda vhodná aj do okrajových oblastí. Optimálne miesta pre dopestovanie kvalitného hrozna sú západné, juhozápadné svahy s celodenným slnkom a hlboké výživné pôdy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný (do -21 až -25 °C), drevo dobre vyzrieva, je náchylnejší na neskoré jarné mrazy, lebo skoro raší. Je vyššie odolný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola), stredne až vyššie voči múčnatke viniča (Plasmopara viticola) a voči botrytíde (Botrytis cinerea).

PÔVOD: Francúzsko, Angers, stará odroda pestovaná už možno v 15. storočí. Často využívaná aj ako podpník pre hrušky a označovaná vtedy ako dula A / (EM) quince A, MA či Pillnitz R 5.

RAST: bujný až stredne bujný, dorastá do 4-6 m. Potrebuje výchovný rez na zapestovanie dostatočne pevných kostrových vetiev a neskôr presvetľovací rez.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne stredne skoro a stredne dlho (9-11 dní). Vhodné opeľovače napr.: Bereczki bőtermő, Champion, Konstantinopolská, Mezőtúri.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké (priemerne 195-221 g, ale aj 340 g), variabilného tvaru. Šupka je citrónovožltá a plstnatá, v plnej zrelosti intenzívne zlatožltá, oplstenie sa stráca. Dužina je žltobiela, tuhá, silne aromatická. Chuť je po tepelnom spracovaní veľmi príjemná, kyslastá, voňavá. 

DOZRIEVANIE: stredne skoré, približne v polovici októbra.

VYUŽITIE: výborná na tepelné spracovanie na tzv. dulový syr, marmeládu, výživy, kompóty, ale aj na mušt, víno, destiláty, likéry či na sušenie.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, pôda dobre priepustná, ale nemá rada suché, vápenité pôdy. Vhodná do teplých a stredne teplých oblastí Slovenska.

ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná v dreve, ako všetky duly kvitne neskoro, takže väčšinou uniká neskorým jarným mrazom. Je odolná voči agrobakterovi (Agrobacterium tumefaciens), stredne odolná voči bakteriálnej spále (Erwinia amylovora), voči vápniku v pôde, suchu a vysokej hladine podzemnej vody.

PÔVOD: Nemecko, Geilweilerhof, Julius Kühn-Institut - Institut für Rebenzüchtung, vyšľachtil ju Gerhard Alleweldt ako kríženca odrôd Diana x Chambourcin v roku 1967 a 1972 ho vybral zo vzniknutých semenáčov. Je to jedna z prvých registrovaných PIWI odrôd v Európe.

RAST: stredne bujný až bujný, stredne husto olistený, so strednou intenzitou rastu zálistkov. Listy sú okrúhle, 3- až 5-laločnaté so stredne hlbokými výkrojkami. Na dosiahnutie kvality sa odstraňujú zálistky v zóne strapcov.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý s obojpohlavnými kvetmi.

PLODNOSŤ: väčšinu ročníkov vyrovnaná, nevyžaduje prebierku strapcov počas vegetácie, stačí počaz zimného rezu nastaviť 6-8 očiek na m2.

PLODY: strapce sú malé až stredne veľké, pri základe s krídelkom, stredne husté až redšie. Bobule sú malé, guľaté. Šupka je tmavomodrá, voskovito osrienená. Dužina je ružovkastá, šťavnatá, hustá a obsahuje semená. Chuť je jemná, ovocná. Cukornatosť sa pohybuje v rozmedzí 20-24 °NM, obsah titrovateľných kyselín je nízky (5-7 g/l). Nemá v sebe drsné triesloviny.

DOZRIEVANIE: neskoré, v 2. polovici septembra.

VYUŽITIE: muštová odroda na výrobu kvalitných, odrodových, tmavočervených vín, najmä barikovaných. Chuť je intenzívna, plná, zamatová, s vôňou lesného ovocia, najmä jahôd, malín, černíc, čiernej ríbezle a čerešní či višní.

STANOVIŠTE: slnečné. Nie je náročný na stanovište, znáša širokú škálu pôd, je dobré vyhnúť sa len silne vysušeným pôdam alebo naopak veľmi vlhkým, bohatým hlbokým pôdam. Je vhodný do teplých, stredne teplých a chránených chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je dobre až veľmi dobre mrazuodolný v dreve. Je nositeľom génov rezistencie voči perenospóre a múčnatke Ren3, Ren9 a Rpv3.1. Je vyššie odolný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) - 6-7 bodov z 9, pri vyššom tlaku sa objavujú ojedinele príznaky na listoch. Je stredne odolný voči botrytíde - plesni šedej (Botrytis cinerea) vďaka strednej hustote bobúľ a ich pevnej šupke. Údaje o odolnosti voči múčnatke (Erysiphe necator) sa rôznia - 2-3 až 8 z 9 bodov, ale často býva hodnotená ako veľmi dobrá. Je stredne náchylný na spŕchanie a netrpí abiotickým vädnutím strapiny. Je vhodný na ekologické pestovanie.

PÔVOD: Nemecko, Dessau-Dallnau, našiel ju v r. 1930 učiteľ Ganzer na svojej záhrade ako náhodný semenáč a v r. 1934 ju Heimann uviedol na trh v Blankenburg/Harz. Po ňom má aj svoje alternatívne mená Heimanns Konservenweichsel či Heimanns 23.

RAST: stredne bujný, vzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, je dobrým opeľovačom.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 6,3 g), v mladosti alebo po zmladení až veľmi veľké, guľovité. Šupka je tenká, pevná, lesklá, tmavočervená či hnedočervená, je to typ kyselka. Dužina je tmavočervená so svetlými žilkami, mäkká až stredne tuhá, (stredne) šťavnatá, šťava je tmavočervená, silne farbí. Chuť je kyslá až kyselkavá, dobre aromatická, dobrá, typicky višňová. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny. Po oddeľení stopky od plodu z neho nevyteká šťava.

DOZRIEVANIE: neskoré, v 6.-7. čerešňovom týždni, teda v 2. polovici júla, asi týždeň pred Morelou neskorou. Plody vydržia dlho na strome. Sú stredne vhodné na prepravu a skladovanie.

VYUŽITIE: najmä na výrobu kompótov a ďalšie spracovanie na džemy, sirupy a sušenie, menej vhodná na priamy konzum.

STANOVIŠTE: slnečné, je nenáročná na stanovište, hoci najlepšie sa jej darí v teplejších polohách s hlinitou až hlinitopiesočnatou pôdou s dostatkom vlahy. Je vhodná aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuvzdorná v dreve, stredne až silne mrazuvzdorná v kvete. Je silne odolná voči praskaniu plodov počas dlhotrvajúcich dažďov a stredne odolná voči monilióze. Je náchylnejšia voči škvrnitosti listov čerešní a višní (Blumeriella jaapii) a voči bakteriálnej spále (Pseudomonas syringae pv. morsprunorum).

PÔVOD: Nemecko, Besigheim v regióne Württenberg, v škôlke Gerstetter ju v r. 1920 vypestoval Adolf Gerstteter ako kríženec odrôd Bryskej a Cárskej a v r. 1932 ju uviedli na trh.

RAST: stredne bujný, vytvára široko pyramidálnu, nepravidelnú, redšiu a menšiu korunu. Je vhodná aj do menších záhrad.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Althanova ringlota, Čačanská lepotica, Čačanská raná, Hanita, Jojo, Katinka, Lützelsachsenská, Tragédia a niekedy aj Zimmerova. Dobre opeľuje odrody: Jefferson, Lützelsachsenská, Tragédia, Presenta, Zimmerova.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká až nižšia, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 35-40 g), guľovito eliptické. Šupka je fialovočervená až čiernomodrá s modrošedým osrienením, je jemná a dá sa stiahnuť z plodu. Dužina je zelenožltá až svetložltá, pod šupkou červenkastá, okolo kôstky belavá, smerom ku stopke hnedastá, tuhá, riedka a šťavnatá, dobre sa oddeľuje od kôstky. Chuť je sladkokyselkavá, aromatická, korenistá, lepšia pri teplom počasí.

DOZRIEVANIE: veľmi skoré, okolo polovice júla, v teplejších polohách aj na prelome júna a júla, jedna z najskoršie dozrievajúcich odrôd. Zrelé plody ľahko opadávajú, vyžadujú zber prebierkou.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené pred vetrom. Najlepšie sa jej darí v teplých, úrodných pôdach, ale zvládne aj horšie. Je vhodná najmä do teplých a chránených stredných polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, citlivejšia v kvetných pukoch, stredne až viac tolerantná voči šarke (prejavuje sa maximálne na listoch), stredne odolná voči monilióze (Monilinia spp.).

PÔVOD: Nemecko, Breisgau, Staatliches Weinbauinstitut Freiburg, vyšľachtil ho v r. 1983 Norbert Becker ako kríženca odrôd Seyval x Zähringer (pôvodne udávaný rodičovský pôvod Cabernet Sauvignon x Bronner), registrovaný bol v r. 2013 v Nemecku. Je to medzidruhový kríženec obsahujúci gény amerických druhov Vitis spp. aj Vitis amurensis. Synonymá: FR 392-83.

RAST: stredne bujný až bujný s pomerne riedkym olistením, postačuje odstraňovanie zálistkov, prípadne 1-2 listov v zóne strapcov. Listy sú tmavozelené, stredne veľké, trojlaločné, so stredne hlbokým vykrojením. Odporúčané zaťaženie je 4-6 očiek na m2. Výhony veľmi dobre vyzrievajú.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý s obojpohlavným kvetom.

PLODNOSŤ: pravidelná, primeraná, nevyžaduje prebierku plodov.

PLODY: strapce sú stredne veľké, pri základe rozvetvené, horná časť je široká, spodná úzka, valcovitá, stredne husté až redšie. Bobule sú malé až stredne veľké (1-1,5 g), guľaté. Šupka je pevná, ružová či ružovočervená, na slnečnej strane niekedy s jemným oranžovým odtieňom. Chuť je harmonická, vyvážená. Cukornatosť je 21-24 °NM, obsah kyselín 6,5-9 g/l.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, koncom septembra až začiatkom októbra.

VYUŽITIE: muštová odroda vhodná najmä na výrobu vysoko kvalitných, voňavých, harmonických, plných vín s príjemnou, jemnou kyselinkou v kvalite neskorého zberu. 

STANOVIŠTE: slnečné, najmä svahovité, južné pozemky. Je stredne náročný na stanovište, dá sa pestovať v podobných lokalitách ako Rulandské biele a Rulandské šedé. Je stredne náročný na pôdu, menej vhodné sú suché pôdy. Je vhodný do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ:  je veľmi dobre mrazuodolný v dreve a pukoch počas zimy. Je veľmi dobre odolný voči plesni viničovej - perenospóre (Plasmopara viticola), veľmi dobre voči plesni sivej - botrytíde (Botrytis cinerea), dobre až veľmi dobre voči múčnatke viniča (Erysiphe necator). Dá sa dobre pestovať v podmienkach ekologického vinárstva.

PÔVOD: Japonsko, Tokyo Metropolitan Agricultural Experiment Station, vyšľachtená ako kríženec odrôd Gion x Kosui. Kríženie prebehlo v roku 1963, v roku 1968 prvýkrát rodila a v roku 1971 bola pomenovaná a uvedená na trh. 

RAST: stredne bujný, rozložitejší, s pevnými listami.

OPEĽOVACIE POMERY: je cudzoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne skoro, v podobnom čase ako iné ázijské hrušky a je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Hosui, Chojuro, Nijisseiki. Nevhodné opeľovače: Kosui, Shinsui.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, vyžaduje prebierku na zachovanie veľkosti a kvality plodov.

PLODY: sú stredne veľké až veľké (priemerne 264-288 g v Japonsku, 119 g v Holandsku), pravidelného, guľovitého až plocho guľovitého tvaru s relatívne širokou, plytkou stopkovou jamkou. Šupka je žltozelená, v plnej zrelosti svetložltá až svetlohnedá, výrazne pokrytá hrdzou s výraznými lenticelami. Dužina je biela, jemná, krehká, chrumkavá, veľmi šťavnatá. Chuť je výrazne sladká (cukornatosť priemerne 12-13 °Brix), len nepatrne kyselkavá.

DOZRIEVANIE: skoré, zber od polovice augusta do začiatku septembra. Konzumne je zrelá hneď pri zbere, pri uskladnení v chlade vydržia plody cca. 2 týždne po zbere.

VYUŽITIE: plody najmä na priamy konzum samotné či ako súčasť zeleninových či ovocných šalátov, ale aj na spracovanie na džemy, kompóty, mušty, sušenie alebo do koláčov. 

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené pred silným vetrom. Preferuje hlbokú, hlinitú, vodou dobre zásobenú pôdu, znesie aj ílovitú pôdu, ak nie je zamokrená. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: v dreve pravdepodobne podobne mrazuodolná ako iné japonské hrušky, teda do cca. -25 °C, kvôli skorému kvitnutia náchylnejšia na neskoré jarné mrazy počas kvitnutia. Je rezistentná voči alternárii premenlivej (Alternaria alternata), odolnosť ovči ostatným chorobám a škodcom nebola vedecky vyhodnotená.

PÔVOD: Rakúsko, Klosterneuburg, Lehr- und Forschungszentrum für Wein- und Obstbau Klosterneuburg, vyšľachtená v roku 1978 ako medzidruhový kríženec obsahujúci v rodokmeni druhy Vitis vinifera, Vitis aestivalis, Vitis cinerea a Vitis rupestris, konkrétne je to kríženec odrôd Rizling rýnsky x Freiburg 589-54, ktorý je zas krížencom Seyve Villard 12 481 x (Rulandské šedé x Chrupka biela). Synonymá: Klosterneuburg 1680, KLBG 1680-3R/19.

RAST: je bujný až veľmi bujný s hustým olistením a vysokou intenzitou rastu zálistkov. Preto je náročnejší na zelené práce, teda najmä vylamovanie zálistkov v zóne strapcov. Pri odlisťovaní sa odstraňujú len 1-2 listy, aby bobule neboli náhle exponované voči priamemu slnečnému žiareniu a vysokým teplotám, ktoré by mohli spôsobiť ich poškodenie. Listy sú veľké, troj- až päťlaločné s plytkým až stredne hlbokým vykrajovaním. Odporúčané zaťaženie je 4-6 očiek na m2.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, s obojpohlavnými kvetmi.

PLODNOSŤ: vysoká, pre dosiahnutie kvality plodov je potrebná ich prebierka.

PLODY: strapce sú stredne veľké až veľké, kužeľovité. Bobule sú malé, oválne. Šupka je žltozelená až žltá, na slnečnej strane niekedy s jemným ružovkastým či oranžovým nádychom. Chuť je aromatická, korenistá. 

DOZRIEVANIE: je neskoré, v 2. polovici októbra.

VYUŽITIE: najmä na výrobu ekologických odrodových bielych vín s plnou chuťou a osviežujúcou kyselinkou.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, najlepšie južné svahy. Znesie aj suchšiu pôdu, ale extrémne či dlhodobo suchá sa negatívne prejaví na kvalite bobúľ a vína. Preferuje hlinitopiesočnatú či piesočnatohlinitú pôdu, nevyhovujú mu hlboké a vlhké pôdy. Je vhodný najmä do teplých polôh pre pestovanie viniča.

ODOLNOSŤ: je dobre až veľmi dobre mrazuodolný v dreve a pukoch počas zimy. Je veľmi dobre odolný voči plesni viničovej - perenospóre (Plasmopara viticola) a múčnatke viniča (Erysiphe necator), dobre odolný voči botrytíde (Botrytis cinerea). Netrpí spŕchaním súkvetí ani abiotickým vädnutím strapcov.

PÔVOD: Francúzsko, nájdená v r. 1863 ako mutácia odrody Chrupka biela. Synonymá a cudzie názvy: Chrupka červená, Rotgutedel, Fendant rosé, Chasselas rosé.

RAST: bujný, s poliehavými letorastami. Raší skoro, hneď po najskorších odrodách. Listy sú stredne veľké, stredne až hlboko vykrajované, päťuholníkové až vajcovité, má výrazne dlhé úponky. Dobre vyzrieva v dreve. Režeme na 6-8 očiek na m2.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, obojpohlavný, kvitne približne v strede júna či skôr, je náchylnejší na opad kvetov v prípade chladného a daždivého počasia.

PLODNOSŤ: priemerne 10-13 t/h.

PLODY: strapce sú stredne veľké (priemerne 152 g), valcovito kužeľovité, s rozvetveným hlavným vretenom, stredne husté. Bobule sú stredne veľké (priemerne 15-19 mm, 2,1 g), guľaté. Šupka je ružová až tmavočervená, veľmi tenká, ale stredne pevná až pevná s osrienením a priesvitnými škvrnami. Dužina je stredne pevná, šťavnatá, semenná. Chuť je sladká, plná. Cukornatosť je 16-18 °NM, obsah kyselín 7-7,5 g/l.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, začiatkom septembra, pred Chrupkou bielou.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a výrobu muštov. Menej s používa na výrobu vín, lebo mušt z nej intenzívnejšie červený.

STANOVIŠTE: slnečné. Vhodná do všetkých pôd, ale najlepšiu kvalitu dosahuje v teplých polohách na slnečných svahoch a dostatočne hlbokých pôdach zásobených živinami. V silne vápenitých pôdach trpí chlorózou. Horšie znáša dlhšie sucho.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolný v dreve a pukoch v zime až do -17 °C (vysoko v rámci Vitis vinifera), citlivejší je na neskoré jarné mrazy. Stredne odolný voči múčnatke viniča (Erysiphe necator) a voči botrytíde (Botrytis cinerea), menej voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola).

PÔVOD: Holandsko, Breda, vyšľachtil ju I. Rietsema ako viacnásobného kríženca (Versaillskej červenej x Ribes multiflorum) x nepomenovanej, starej, krajovej holandskej odrody, na trh bola uvedená v roku 1949. 

RAST: stredne bujný, stredne hustý, tvar krovitý. Výhony rastú polovzpriamene až horizontálne, počet základných výhonov je stredný až vysoký. Raší neskoro. Mladé listy sú stredne zelené, neskôr tmavozelené. Dobre zmladzuje.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká.

PLODY: strapce sú stredne dlhé až dlhé, husté. Bobule sú stredne veľké až veľké (priemerne 0,5-1,2 g), hruškovité, pevné, tmavočervené, lesklé. Šťava z dužiny je svetločervená. Chuť je stredne kyslá, aromatická. Je kyslejšia než u Rovady a sladšia než u Jonkheer van Tets. Plody majú vysoký obsah vitamínu C (36,8 mg/100 g čerstvej hmotnosti).

DOZRIEVANIE: stredne skoré, zber na konzervovanie týždeň pred zberom na konzum a ten prebieha okolo polovice júla.

VYUŽITIE: plody najmä na výrobu sirupov, džemov, kompótov, ale aj na priamy konzum.

STANOVIŠTE: slnečné alebo polotieň. Preferuje neutrálnu, hlinitú a dostatočne vlhkú pôdu. Je vhodná najmä do stredne teplých a chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete, silne odolná voči americkej múčnatke egreša (Podosphaera mors-uvae), voči hrdzi ríbezľovej spôsovanej mechúrnatkou vejmutovkovou (Cronartium ribicola), a stredne až vyššie odolná voči antraknóze (Drepanopeziza ribis), málo náchylná na spŕchanie kvetov.

PÔVOD: USA, Davis, University of California, California Agricultural Experiment Station, vyšľachtili Harold P. Olmo a Albert T. Koyama ako kríženca genotypov Olmo L 12-80 x Olmo S 45-48, kríženie prebehlo v roku 1957 a následná selekcia v roku 1958. Synonymá: Redglobe, Rosito.

RAST: stredne bujný, stredne vzpriamený. Hustota olistenia je stredná.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, obojpohlavný.

PLODNOSŤ: stredne vysoká až vysoká (priemerne 4-17 kg/ker).

PLODY: strapce sú veľké (600-800 g) a riedke. Bobule sú veľké až veľmi veľké (priemerne 10-15 g, 34x30 mm), guľaté až jemne pretiahnuté. Šupka je ružová až červená so silným osrienením, pevná, stredne hrubá až hrubá Dužina je pevná, chrumkavá, menej šťavnatá, obsahuje 2-4 semená. Chuť je jednoduchá, sladká, menej aromatická, cukornatosť sa pohybuje okolo 14-16 °Brix, množstvo kyselín je nízke (4-5 g/l).

DOZRIEVANIE: stredne skoré až stredne neskoré, teda v 2. polovici až koncom septembra, potrebuje 130-140 dní na dozretie. Dobre znáša prepravu a skladovanie.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum ako stolové hrozno, do šalátov, na zamrazovanie, prípadne na kompóty či výrobu muštov, džemov či sirupov.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s dostatočne priepustnou, výživnou pôdou. Je vhodný najmä do teplých lokalít, prípadne do skleníkov.

ODOLNOSŤ: mrazuodolný v dreve a pukoch v zime do asi -18 °C. Stredne odolný voči múčnatke (Erysiphe necator) a perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola), menej odolný voči botrytíde (Botrytis cinerea) a čiernej škvrnitosti viniča (Phomopsis viticola).

PÔVOD: USA, New Jersey Agricultural Experiment Station, vyšľachtená v rámci série Nectared pri použití rodičovských odrôd broskyne Candoka a nektariniek Flaming Gold a New Jersey N17.

RAST: stredne bujný, vzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá.

PLODNOSŤ: stredne vysoká až vysoká, nie vždy pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké, plocho guľovité. Šupka je pevná, jemná, lysá, žltá, na väčšej časti prekrytá sýtočervenou až karmínovou farbou. Dužina je žltá, veľmi šťavnatá, stredne dobre odlučiteľná od kôstky. Chuť je kyslosladká, aromatická. 

DOZRIEVANIE: stredne neskoré, koncom augusta (10 dní po Redhaven).

VYUŽITIE: plody najmä na priamy konzum, prípadne na zaváranie, výrobu výživ, džúsov či džemov. 

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, s dobre priepustnou, ale dostatočne vlhkou pôdou. Je vhodná najmä do teplých polôh.

ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná v dreve, stredne až menej tolerantná voči kučeravosti (Taphrina deformans).

PÔVOD: Rusko, Novosibirsk, Ústav cytológie a genetiky, Novosibírsky ústav ochrany rastlín I.V. Mičurina a Orlojsko-sibírsky ústav ochrany rastlín, vyšľachtili ho N.S. Šcčapov, V.K. Krejmer, A.M. Belych a E.A. Karpova z poddruhu Hippophae rhamnoides subsp. mongolica ako kríženca hybridov č. 120/1 (vybraná forma F1 odrody Zyryanka) a č. 1-126 (vybraná forma F1 odrody Zyryanka), registrovaný v roku 2007. Synonymum: Каприз.

RAST: stredný až slabší, vzpriamený, dorastá do asi 2,7 m s oválnou, riedkou korunou. Výhony sú vzpriamené, šedohnedé, stredne tŕnité. Listy sú stredne veľké.

OPEĽOVACIE POMERY: samičia odroda, na dosiahnutie úrody potrebuje v blízkosti na opelenie vetrom samčieho opeľovača.

PLODNOSŤ: skorá (3. rok po výsadbe), stredne vysoká. Priemerný výnos vo veku 5-8 rokov pri spone výsadby 4x2 m je 9,7 t/ha, 0,89 kg/m³ (na objem koruny), 7,8 kg/rastlina.

PLODY: sú stredne veľké až veľké (0,49-0,79 g, priemerne 0,7 g), oválne, žltooranžové s tmavooranžovými škvrnami na báze a vrchole. Na rakytník sú sladké, príjemne aromatické, obsahujú priemerne až 10 % cukru, kyselín len 1,18-1,7 %. Obsah vitamínu C je v rámci rakytníkov nižší - 56,5-80,25 mg/100 g, podobne obsah karotenoidov 14,7 mg/100 g, aj obsah oleja je nižší - 4,76 %. Stopka je stredne dlhá, cca. 5 mm, odtrh je polosuchý. Plody sú usporiadané stredne husto, niekedy husto.

DOZRIEVANIE: od polovice júla. Plody sa po zbere horšie prepravujú.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj zaváranie, výrobu štiav, džemov, mrazenie, sušenie, výrobu kozmetiky.

STANOVIŠTE: nenáročná drevina, vyžaduje slnečné stanovište, priepustnú pôdu. Spon volíme 2x4 m.

ODOLNOSŤ: plne mrazuvzdorná odroda (do -34 °C), odolná voči endomykóze a vysychaniu, stredne náchylná na poškodenie vrtivkou rakytníkovou.

PÔVOD: Anglicko, Sawbridgeworth, vypestoval ju Thomas Rivers zo známej škôlky Rivers ako semenáč neznámeho pôvodu, v r. 1895 získala ocenenie britskej Kráľovskej záhradníckej spoločnosti a v r. 1901 ju uviedli na trh.

RAST: slabý až stredne bujný, polovzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: je cudzoopelivá, kvitne skoro. Vhodné opeľovače: Bystrická, Čačanská lepotica, Stanley.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, niekedy mierne striedavá.

PLODY: veľké až veľmi veľké (65-85 g), podlhovasté, nesúmerné. Plodí v zhlukoch. Šupka je pod svetlomodrým osrienením fialová. Dužina je žltozelená až svetložltá, stredne tuhá, stredne až veľmi šťavnatá. Chuť je sladkastá až sladká, lepšia z priaznivých polôh a v dobrej sezóne. Kôstka je veľmi dobre odlučiteľná od dužiny.

DOZRIEVANIE: je neskoré až veľmi neskoré, zároveň s Bystrickou, teda v 1. a 2. dekáde septembra, dozrieva krátko, maximálne týždeň, treba vystihnúť čas zberu, aby plody neprezreli a nezmúčnateli na strome.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie, len do slivkových gulí a buchiet je priveľká.

STANOVIŠTE: slnečné, je náročná na pôdu, vyžaduje hlbokú, úrodnú, zásobenú vlahou. Je vhodná do teplých a chránených stredne teplých polôh s ohľadom na čas dozrievania a náchylnosť na moniliózu pri vysokej hustote plodov.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, tolerantná voči šarke, prejavuje sa len v malej miere na listoch, stredne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa).

PÔVOD: druh jarabina Arnoldova (Sorbus x arnoldiana) pochádza z USA, Massachusetts, Boston a vznikol ako prirodzený medzidruhový kríženec Sorbus discolor a Sorbus aucuparia, ktorý objavil Alfred Rehder v Arnoldovom Arboréte a publikoval jeho popis v r. 1920. Pôvod odrody Pink Veil je neznámy.

RAST: umiernený, dorastá do výšky len asi 3,5-4 m. Vytvára široko až rozložito pyramidálne vajcovité koruny, dosť husté. Kmeň je pomerne štíhly, listy má nepárnoperovito zložené, na jeseň sa zafarbujú do rôznych odtieňov červenej.

OPEĽOVACIE POMERY: pravdebodobne čiastočne samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi, kvitne v máji až júni.

PLODNOSŤ: skorá (do 2 až 4 rokov po výsadbe), vysoká, pravidelná.

PLODY: sú menšie (priemerne 8-12 mm, pod 1 g), guľaté malvičky usporiadané vo veľkých metlinách. Šupka je bieloružová. Dužina je tuhšia a suchšia ako pri odrode Moravská sladkoplodá, múčna. Chuť surových plodov je veľmi trpká a horká kvôli tanínom a kyseline parasorbovej. Po tepelnej úprave sa zlepší, ale ešte stále je ostrá a mierne horkastá, stále menej chutná ako pri Moravskej sladkoplodej.

DOZRIEVANIE: počas septembra a októbra. Ak ich neozobú vtáky, vedia vydržať dosť dlho na strome.

VYUŽITIE: najmä ako okrasný menší strom zaujímavý celoročne - listami počas vegetácie aj na jeseň a súkvetiami aj súplodiami svietiacimi do diaľky - do menších aj väčších záhrad, parkov, vetrolamov, medzí, ale aj včelníc. Plody konzumujú vtáky. Po tepelnej úprave sa z plodov dajú robiť kompóty, džemy.

STANOVIŠTE: slnečné alebo polotieň. Je nenáročná na pôdu, prispôsobí sa širokej škále pôdnych podmienok od suchšej po vlhkú, nemá rada len veľmi ťažké, ílovité, preferuje dobre odvodnené pôdy. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, dobre vetruodolná. Stredne odolná voči chorobám typu chrastavitosť, bakteriálna spála či hrdza.

PÔVOD: Švajčiarsko, škôlka a záhradníctvo Lubera.

 
RAST: stredne bujný, polovzpriamený, dorastá do výšky 120-180 cm a šírky 40-80 cm a tvorí málo bočných výhonov. Výhony sú beztŕnne. Odporúčame pestovať v radoch so vzdialenosťou rastlín 50 cm a medziradovou vzdialenosťou asi 180 cm s oporou (plot, drôt). Rastliny vyžadujú okopávku a zamulčovanie, v zatrávnení strádajú, v suchom lete pravidelnú zálievku, koncom februára / začiatkom marca pravidelný rez odrodeného dreva.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne v máji až v auguste.

 
PLODNOSŤ: vysoká.

 
PLODY: veľmi veľké, kužeľovité, žiarivočervené, pevné. Chuť je výborná, vyvážene sladkokyslá a aromatická. Plody sa ľahko oberajú.

 
DOZRIEVANIE: 2x rodiaca odroda: 1. úroda začiatkom júna na minuloročných výhonoch a 2. úroda od začiatku septembra do októbra na letorastoch.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj všestranné spracovanie a mrazenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, s humusovitou, úrodnou, vlhkou, ale dostatočne odvodnenou pôdou. Vhodná do teplých a stredne teplých polôh kvôli času druhého dozrievania.

 
ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolná.

PÔVOD: Francúzsko, Soings-en-Sologne, Loir-et-Cher, Angier International, vyšľachtil ju Christoph Angier ako kríženca odrôd Gariguette x Sweet Charlie niekedy na prelome 20. a 21. storočia, na trh bola uvedená v roku 2002.

RAST: bujný a rozložitý,

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá. Kvitne postupne od mája do septembra.

PLODNOSŤ: vysoká, 700-1000 g na rastlinu za plodný život. Na stonkách je 3-5 plodov.

PLODY: stredne veľké až menšie (priemerne 13-15 g), kužeľovité, oranžovočervené až červené, matné. Dužina je oranžovočervená, stredne tuhá až mäkšia. Chuť je veľmi sladká, s nepatrnou kyselinkou, s jemnou vôňou lesných jahôd, ktorá ostáva po celú sezónu. Cukornatosť je priemerne 7,79–9,06 °Brix. 

DOZRIEVANIE: postupné, opakované, od júna do prvých mrazov.

VYUŽITIE: plody sú vynikajúce najmä na priamy konzum. Kvôli mäkkosti horšie znášajú prepravu a dlhšie skladovanie, ale sú vhodné aj na všestranné spracovanie na džemy, džúsy, sirupy, výživy, na sušenie, pečenie či mrazenie.

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje dostatočne vlhkú, ale nezamokrenú pôdu. Vhodná do teplých, stredne teplých a pravdepodobne aj chladnejších oblastí.

ODOLNOSŤ: je zrejme dobre mrazuodolná počas zimy. Odolnosť voči bežným chorobám jahôd nebola zatiaľ vedecky posudzovaná.

PÔVOD: Kanada, štát New Yor, Geneva, New York State Agricultural Experiment Station, vyšľachtil Dr. Donald K. Ourecky ako kríženca odrôd Vibrant x Holiday, kríženie prebehlo v roku 1970, odroda bola uvedná na trh v roku .

RAST: stredne bujný, vytvára guľovité, stredne vysoké, skôr riedke trsy. Listy sú tmavozelené, jemne šedasté s výrazným zamatovým ochlpením. Tvorí veľký počet väčšinou silných odnoží.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá. Kvitne skoro až stredne skoro na úrovni listov a pod listami.

PLODNOSŤ: je stredne vysoká až vysoká (okolo 250 g/rastlinu/v 2. roku pestovania), spoľahlivá.

PLODY: prvé sú veľké, ďalšie stredne veľké, a ľahké, pravidelne kužeľovité, tmavočervené, výrazne lesklé. Dužina je pevná, celočervená s dutinou. Chuť je osviežujúca, veľmi aromatická. Dôležité je zbierať plody včas, lebo pri prezrievaní mierne horknú. Plody sa ťažšie oddeľujú od plodného stvolu.

DOZRIEVANIE: veľmi skoré, od konca mája do 3. týždňa júna.

VYUŽITIE: plody sú vhodné na priamy konzum aj všestranné spracovanie na džemy, džúsy, výživy, sirupy, pečenie, sušenie či mrazenie.

STANOVIŠTE: slnečné, nie je náročná na pôdu, znáša veľmi dobre všetky typy pôd. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných polôh. Vďaka svojej vitalite môže byť na jednom stanovišti aj dlhšie než 3 roky za podmienky dostatočnej výživy.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolná v zime, stredne mrazuodolná v kvete kvôli skorému kvitnutiu, ale umiestnenie kvetov na úrovni listov a pod nimi znižuje šancu zmrznutia. Je silne odolná voči fialovej škvrnitosti listov (Diplocarpon earliana) vyššie odolná voči plesni sivej (Botrytis cinerea), a tolerantná voči múčnatke (Sphaerotheca macularis), citlivá na bakteriálnu škvrnitosť jahôd (Xanthomonas fragariae), červenú hnilobu koreňa (Phytophthora fragariae) a verticíliové vädnutie (Verticillium spp.).

PÔVOD: Čína a sever Kórejského polostrova, kde rastie vo svetlých opadavých lesoch, na trávnatých stráńach a svahoch, v nadmorskej výške od 800 až do 2800 m n. m.

 
RAST: stredne bujne, dorastá do výšky 60 cm a šírky 50 cm. Je to trvalka prezimujúca v koreni. Listy sú 2–3 trojpočetné, stopkaté a lysé, veľmi dekoratívne laločnaté.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, s nápadnými obojpohlavnými chasmogamickými (opeľovanými hmyzom) kvetmi aj neskôr rozkvitajúcimi nenápadnými kleistogamickými kvetmi, ktoré sa opelia samé, bez pomoci hmyzu. Kvitne od apríla do júna nápadnými, sýtoružovými kvetmi v tvare srdca usporiadanými do jednostranných strapcov.

 
PLODNOSŤ: pravidelná, vysoká.

 
PLODY: tobolky s elaiozómom ("mäskom") pre mravcov, ktoré ich rozširujú.

 
DOZRIEVANIE: v júli, prípadne auguste.

 
VYUŽITIE: veľmi okrasná trvalka najmä do polotieňa pod stromy, ktoré na jar ozvláštni svojimi nápadnými kvetmi a listami.

 
STANOVIŠTE: polotieň, prípadne slnečné, kde ale vyžaduje dostatočne vlhkú pôdu. Preferuje humóznu, ľahšiu pôdu, skôr neutrálnu až mierne kyslú. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v koreni až do -40 °C. Nezvykne trpieť chorobami či škodcami. Niekedy ju môžu poškodiť vošky, slizniaky, slimáky či múčnatka, hrdza alebo antraknóza.

PÔVOD: Nemecko, okolie Esslingenu, objavil ju ako náhodný semenáč pomológ Dr. Eduard Lucas a popísal ju v r. 1870.

RAST: v mladosti bujný, v plodnosti slabý, vytvára stredne veľké aj menšie vysokoguľovité, pomerne husté koruny, kostrové konáre rastú smerom hore, dobre rozvetvuje a obrastá.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Bystrická, Dolanka, Vlaška, Wangenheimova. Nie je kompatibilná s Bühlskou a Zimmerovou.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: menšie až stredne veľké (18-30 g), pretiahnuté, k obom koncom zúžené, súmerné. Šupka je modrofialová až červenofialová s šedomodrým osrienením a s nápadnými svetlými bodkami, je pevná, hladká, horkastá a trpkastá a zle sa oddeľuje od dužiny. Dužina je belavo zelenožltá s červenohnedými časťami, najskôr stredne tuhá, pri prezretí mäkká, stredne priesvitná, jemná, rozplývavá, šťavnatá, dobre sa odlučuje od kôstky. Chuť je mierne aromatická, príjemne sladkokyslá, pri šupke mierne trpkastá.

DOZRIEVANIE: skoré, v prvej polovici augusta. Plody pri prezretí ľahko opadávajú zo stromu. Pri dlhotrvajúcich dažďoch môžu praskať.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie a do slivkových buchiet či gulí.

STANOVIŠTE: je náročná na stanovište, vyžaduje slnečné, teplé, chránené pred vetrom a vlhkejšiu, ale dobre priepustnú, úrodnú pôdu. Na suchých stanovištiach sú plody drobné a predčasne opadávajú. Je vhodná do teplých polôh.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve, silne mrazuodolná v kvete, stredne tolerantná voči šarke, napadajú ju roztočce.

PÔVOD: Rusko, bývalý ZSSR, Petrohrad, Petrovská experimentálna stanica Všeruského inštitútu rastlinnej genetiky N. I. Vavilova.

RAST: stredne bujný, mierne rozložitý, hustý, v piatich rokoch dosahuje priemerne výšku 1 m a šírku 1,1 m.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá odroda, pre zabezpečenie lepšieho opelenia je pri výsadbe vhodné kombinovať viac odrôd zemolezu. Vhodné opeľovače: zrejme iné ruské odrody Jugana, Vostorg, Sinij Utes, Bakčarskij Velikan.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká, pravidelná.

PLODY: sú stredne veľké až veľké (priemerne 0,80-1,05 g), podlhovasté. Chuť je výborná, sladká, vyhodnotená v testovaní 8 odrôd ako najlepšia.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, koncom mája až začiatkom júna.

VYUŽITIE: kríky s jedlými plodmi poskytujúce skorú pastvu pre včely a iný hmyz sú vhodné do menších aj väčších záhrad, sadov, ako nižší živý plot. Plody na priamy konzum aj na spracovanie na džemy, šťavy, sirupy, kompóty, do koláčov, na mrazenie.

STANOVIŠTE: slnečné či slabý polotieň, nenáročný na výber stanovišťa. Darí sa mu v širokej škále pôd. Nevyžaduje kyslé pôdy ako čučoriedky. Znesie aj mierne sucho, ale odvďačí sa za dostatočnú vlahu väčšími plodmi. Vyžaduje okopávku alebo zamulčovanie. Vhodný do všetkých, aj chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: v rámci zemolezov kamčatských stredne mrazuodolný v dreve, ale celkovo silne mrazuodolný v dreve aj v kvete.

PÔVOD: USA, University of Arkansas, Arkansas Agricultural Experiment Station, vyšľachtil ho James N. Moore ako medzidruhového kríženca Vitis vinifera x Vitis labrusca, konkrétne odrôd Alden x New York 46000, kríženie prebehlo v roku 1964, selekcia v roku 1967, na trh bola uvedená v r. 1977. Synonymá: Arkansas 1196, Venus Seedless. 

RAST: stredne bujný až bujný, listy má veľké a málo vykrajované. Výhony veľmi dobre vyzrievajú. Režú sa na 4-6 očiek na výhon.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, obojpohlavný.

PLODNOSŤ: skorá (2-3 roky po výsadbe), stredná až vysoká (asi 4-8 kg/ker či 19-24 t/ha).

PLODY: strapce sú stredne veľké (priemerne 250 g, od 200 po 500 g), valcovité. Bobule sú stredne veľké až veľké (priemerne 3-4 g), guľaté. Šupka je tmavomodrá, hrubšia, dá sa stiahnuť. Dužina je v III. triede bezsemennosti, teda obsahuje rudimenty semien, málo postrehnuteľné pri jedení. Chuť je ovocná, príjemná, je zmesou muškátovej a jahodovej príchute Vitis labrusca. Cukornatosť je 16 g/100 ml.

DOZRIEVANIE: skoré, v 2. polovici augusta až začiatkom septembra. Vydrží dlho na kroch v dobrej kvalite a plody sú málo náchylné na praskanie počas dažďov pri dozrievaní.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na sušenie na hrozienka, na výrobu muštov, džemov, sirupov, kompótov či ľahkého vína.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s vlhkou a výživnou, ale dostatočne priepustnou pôdou. Vhodný do teplých, stredne teplých aj chránených chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolný v dreve a pukoch počas zimy, na jarné mrazy je citlivý lebo relatívne skoro raší. Je vyššie odolný voči antraknóze (Elsinoë ampelina) (7 bodov z 9), stredne až menej odolný voči múčnatke (Erysiphe necator) (3-4 body z 9), a zrejme podobne voči botrytíde - plesni sivej (Botrytis cinerea) a voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola).

PÔVOD: Japonsko. Kultivar patrí do komplexu okrasných foriem druhu Prunus serrulata, ktoré sa pestujú vo východnej Ázii už stáročia. Presný šľachtiteľ nie je známy, keďže ide o výsledok tradičného japonského záhradníctva. Kultivar bol v Japonsku rozšírený už koncom 19. storočia, čo dokladá jeho výsadba pozdĺž rieky Arakawa v Tokiu.

RAST: pomalší až stredne bujný. Je to opadavý strom, dorastajúci približne do 3–6 m výšky a 3–5 m šírky. Koruna je široko previsnutá, dáždnikovitého až nepravidelného tvaru, stredne hustá, s dlhými oblúkovito ohnutými konármi, ktoré sa vekom výrazne skláňajú.

OPEĽOVACIE POMERY: Kvety sú plnokveté, a preto sú prevažne sterilné, produkujú minimum peľu aj nektáru a nemajú význam z hľadiska opeľovania. Kvitne koncom apríla až začiatkom mája.

PLODNOSŤ: Kultivar je okrasný a prakticky neplodný, netvorí hospodársky významné plody.

PLODY: Plody sa nevytvárajú alebo len výnimočne, v dôsledku plnokvetosti a sterility kvetov.

DOZRIEVANIE: Neaplikovateľné, keďže plody nevznikajú.

VYUŽITIE: okrasné, využíva sa ako solitéra v záhradách, parkoch, pietnych miestach a mestských výsadbách. Je vysoko cenená pre bohaté, dekoratívne ružové kvety pripomínajúce chryzantémy. Dekoratívna je aj vďaka sezónnej zmene farby listov (bronzová → zelená → žltooranžová).

STANOVIŠTE: slnečné, chránené. Vyžaduje úrodnú, humóznú, mierne vlhkú, dobre priepustnú (hlinitú až piesočnato-hlinitú) pôdu.

ODOLNOSŤ: je mrazuvzdorná približne do −23 °C, kvety sú mierne citlivé na neskoré jarné mrazy. Môžu sa vyskytovať bežné patogény rodu Prunus (napr. hubové choroby listov, vošky), avšak pri vhodných podmienkach pestovania netrpí výrazne chorobami ani škodcami.