Mrazuvzdorné

PÔVOD: V horách východného Stredozemia od Turecka (pohoria Taurus, Antitaurus a Amanus) cez Sýriu až po Libanon, horské ihličnaté lesy: vyskytuje sa prirodzene v nadmorských výškach 1000–2000 m. V zime sú tieto stanovištia dostatočne zásobené zrážkami, aj snehovými, v lete v nich je výrazný zrážkový prepad a horúco.

RAST: do 45-50 rokov pomerne rýchly, potom takmer ustáva. Je to statný dlhoveký neopadavý ihličnatý strom dorastajúci výšky 30-40 m a šírky 15 m s priemerom kmeňa až 2,5 m. Borka je pozdĺžne rozpraskaná a konáre sú usporiadané horizontálne. Ihlice vyrastajú na dlhých konárikoch jednotlivo, na krátkych konárikoch (brachyblastoch) v praslenoch alebo zväzkoch, sú dlhé 1–4 cm, sivozelené, štvorhranné, čiastočne sploštené, so 4 kanálikmi s prieduchmi, na vrchole tupo špicaté. Dožíva sa 300-800 rokov, niektoré jedince vo svojej domovine majú odhadovaný vek aj 2000 rokov.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, vetrom opelivý. Kvitne od októbra do novembra. Samčie šištice sú priame, valcovité, vyrastajú na konci nižších krátkych konárikov po jednej a merajú asi 4-5 cm a pri dozrievaní menia farbu zo svetlozelených na svetlohnedé; samičie šištice sú husté, tiež kvitnú na konci vyššie položených krátkych konárikov, mladé opelené šišky sú prisadajúce, živičné, svetlozelené.

PLODNOSŤ: neskorá, vstupuje do plodnosti až okolo 40. roku života.

PLODY: Šišky sú husté, pri plnej zrelosti priame, vajcovité až elipsoidné, dlhé 6–9 cm a široké 4–6 cm, ich šupiny sú drevnaté, hnedohrdzavé, živičné. Semená sa tvoria po 2 na semenných šupinách, sú dlhé 15–18 mm a majú asymetrické, až 25 mm dlhé blanité krídlo.

DOZRIEVANIE: Medzi opelením a oplodnením prejde asi 17 až 18 mesiacov. Pri dozrievaní po 2-3 rokoch sa šišky postupne rozpadávajú zhora dole.

VYUŽITIE: Ihličie má antiseptické účinky a uľahčuje vykašliavanie. V podobe čaju alebo inhalovaného esenciálneho oleja (aj z dreva) sa používa pri ochoreniach dýchacích ciest. Živica sa kedysi používala pri mumifikácii alebo tiež pri liečení dýchacích ciest. Veľmi voňavé a trvanlivé drevo sa kedysi používalo v stavebníctve a najmä pri stavbe lodí. Dôsledkom toho je takmer vymiznutie tohto stromu v jeho pôvodnom areáli.

STANOVIŠTE: slnečné. Darí sa mu na väčšine pôd, veľmi dobre znáša vápenaté či suché pôdy po dobrom zakorenení. Darí sa mu v teplých suchých oblastiach, ale aj v oblastiach s chladnejšími, daždivejšími letami. Neznáša dobre silné znečistenie ovzdušia.

ODOLNOSŤ: veľmi odolný voči vysokým teplotám a suchu, mrazuodolný do -28,9 °C až -30 °C.

PÔVOD: Japonsko, druh Rubus crataegifolius, odroda selektovaná pánom Toshihiko Hara

RAST: vzpriamený, úzky, stĺpovitý rast so silnými výhonmi, dosahuje výšku do 1,5 m. Najmä vo veternejších lokalitách odporúčame pestovať aj s oporou. 

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

PLODNOSŤ: Plodí na minuloročných výhonoch.

PLODY: veľké asi 2 cm, guľovité, sýtočervené až tmavočerevné, polopriesvitné, súplodie tvorené cibuľkovitými plodmi, aromatické, sladké.

DOZRIEVANIE: od júla do augusta.

VYUŽITIE: plody najmä na priamy konzum, ale aj mrazenie a ďalšie spracovanie (najmä džemy).

STANOVIŠTE: chránené slnečné stanovište, priepustná a výživná pôda. Odroda vhodná aj do menších záhrad, na balkóny, terasy, do živých plotov.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná do -29 °C až -34 °C, odolná voči chorobám.

PÔVOD: pôvodný výskyt Európa, Malá Ázia, Severná Afrika.

 
RAST: tŕnistý ker s rozložitou, hustou korunou, dorastajúci do výšky 2-4 m. Kôra je červenohnedá, borka pozdĺžne rozpukaná a sfarbená do čierna. Malé listy sú eliptické, na okraji zúbkované, rastú po odkvitnutí.

 
OPEĽOVACIE POMERY: ker kvitne drobnými bielymi kvetmi v marci až máji.

 
PLODNOSŤ: vysoká.

 
PLODY: malé, guľovité kôstkovice tmavomodrej farby so zelenou až žltou dužinou a hnedou kôstkou. Chuť je trpká, po premrznutí sladkokyslá.

 
DOZRIEVANIE: v októbri, na konároch vytrvá do zimy.

 
VYUŽITIE: výroba vína, destilátu, džemov. Plody, kôra, kvety i listy sa využívajú tiež v ľudovom liečiteľstve (močopudný účinok, laxatívny účinok, podpora látkovej premeny…).

 
STANOVIŠTE: výskyt na Slovensku: nížiny až pahorkatiny do 900 m.n.m., suché pôdy, medze, lesné okraje, slnečné stanovište, teplejšie oblasti.

 
ODOLNOSŤ: drevina je mrazuvzdorná, odolná voči suchu a exhalátom.

PÔVOD: z ihličnatých drevín má asi najširší areál rozšírenia a je veľmi premenlivá. Pôvodná je v Eurázii, asi na 1/3 severnej pologule, v nadmorskej výške od 0 po 2400 m n.m.

RAST: bujný, dorastá výšky asi 40 m a šírky 10 m s priemerom kmeňa 1 m. Koruna je v S a SV časti európského areálu štíhla s jemným vetvením, v strednej a J časti klenutá až dáždnikovitá so silnými konármi. Kmeň je priamy, pokrytý oranžovou borkou, ktorá sa odlupuje v papierovitých šupinách. Ihlice vyrastajú vo zväzkoch po 2, sú dlhé, špicaté, na okraji pílkovité. Opadávajú po 2–3 rokoch. Stromy sa dožívajú okolo 300 rokov, výnimočne aj 600 rokov.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, ale cudzoopelivá, opeľuje ju vietor, kvitne v máji. Ľahko ju opeľujú iné druhy borovice.

PLODNOSŤ: solitéry do 15 rokov života, v lese po 25-30 rokoch. Väčšie úrody sú priemerne každý 3. až 6. rok.

PLODY: šišky sú vajcovito kužeľovité, často asymetrické, šedohnedé, 2,5–7×2–3,5 cm. Jedlé semená sú vajcovité, dlhé 3–4 mm, s krídlom.

DOZRIEVANIE: šišky začínajú dozrievať v októbri po vyše 2 rokoch od opelenia a vyše roku od oplodnenia. Časť semienok vyletí počas 10.-12., zvyšok v predjarí 3. roku. Prázdne šišky padajú počas 3. roku od opelenia.

VYUŽITIE: Je krásnou parkovou drevinou či stromom do väčších záhrad. Síce netvorí nektár a peľ je pre včely medonosné nezaujímavý, tvorí medovicu, takže sa dá využiť aj pri včelniciach. Kulinárne využitie: Semená sú jedlé, ale drobné. Mladé ihličie je tuhé, ale dá sa pripraviť ako čaj či po rozmixovaní s cukrom použiť pri pečení. Má antiseptické a močopudné účinky a uľahčuje vykašliavanie. Pridáva sa do kúpeľa proti únave a podráždeniu pokožky alebo inhaluje pri pľúcnych ťažkostiach, tak ako aj esenciálny olej. Jedlám pareným nad vodou s jej ihličím dáva zaujímavú príchuť. Nezrelé samičie šišky sa macerujú v alkohole či sirupe. Ľahké, mäkké, elastické, trvanlivé drevo sa používa ako stavebné, na výrobu nábytku a papiera.

STANOVIŠTE: je výrazne svetlomilná. Rastie dobre na plytkých chudobných suchších piesočnatých až kamenitých, ale aj na rašelinných a bažinných či zasolených pôdach. Na vápenitých pôdach síce rastie, ale dožije sa na nich oveľa menej. Je adaptovaná na veľmi široký klimatický rozsah: vegetačná doba 90–200 dní a ročné zrážky 200–1780 mm.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná do -34 °C až -40 °C. Po zakorenení suchuvzdorná a dobre vetruodolná. Toleruje znečistenie ovzdušia, stredne aj zasolenie pôdy posypom ciest.

PÔVOD: Rumunsko, nájdená na zač. 20. stor. ako náhodný semenáč.

RAST: stredne silný rast, koruna pyramidálna alebo vysoko guľovitá, vetvy nepravidelné a dosť krehké.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá odroda. Vhodné opeľovače: Stanley, Vlaška, Althanova ringlota, Anna Späth.

PLODNOSŤ: stredne skorá, vysoká.

PLODY: stredne veľké, oválne, šupka tmavofialovomodrá až modročierna s jemným osrienením. Dužina je zelenožltá až žltá, stredne šťavnatá, s harmonickou, veľmi dobrou, sladko-kyselkavou chuťou, veľmi podobnou chuti Bystrickej; veľmi dobre sa oddeľuje od kôstky.

DOZRIEVANIE: v 1.-2. polovici septembra, v závislosti od lokality.

VYUŽITIE: lahodné plody majú univerzálne použitie.

STANOVIŠTE: odrode vyhovujú teplejšie polohy a pôdy dostatočne zásobené vlahou.

ODOLNOSŤ: stromy sú v dreve odolné voči mrazu a v dobe kvetu dobre odolávajú neskorým jarným mrazom. Ja viac tolerantná voči šarke ako Bystrická a je stredne odolná voči hubovým chorobám, náchylnejšia len na moniliózu.

PÔVOD: Čína, patrí medzi takzvané čínske biele hrušky, druh Pyrus x bretschneideri

 
RAST: bujný na ázijskú hrušku

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, opeľujú ju iné ázijské hrušky alebo skoro kvitnúce európske hrušky (napr. Konferencia, Blumenbachova, Dekanka zimná, Giffardova, Grosdemange, Charneuská, Kozačka štuttgartská, Lectierova, Parížanka, Predobrá, Sixova, Šedá zimná či Trévouxská).

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (150-200 g), podlhovasté až súdkovité. Šupka je hladká, zelená až zelenožltá v plnej zrelosti s červenkastým líčkom. Dužina je krémovobiela, chrumkavá, šťavnatá, sladkastá a len mierne kyslá. Niekedy môže byť zrnitá. Má jemnú muškátovú, ale aj medovú arómu.

 
DOZRIEVANIE: Na zber dozrieva v druhej polovici septembra, na konzum po odležaní.

 
VYUŽITIE: Vhodná na priamy konzum aj na spracovanie na džemy, kompóty, mušty, šaláty či koláče.

 
STANOVIŠTE: slnečné, znesie aj suchšie pôdy než ázijské hrušky druhu Pyrus pyrifolia.

 
ODOLNOSŤ: mrazuvzdorná do cca. -25 °C, rezistentná voči hubovým chorobám ázijskej chrastavitosti (Venturia nashicola) aj voči alternárii premenlivej (Alternaria alternaria).

PÔVOD: USA, vyšľachtil Elwyn Meader v New Hampshire Agricultural Experimental Station ako voľne opelený kríženec odrôd Minn PHO 4559 x Meredith, na trh ju uviedol v roku 1964.

 
RAST: stredne bujný až bujný, tvorí guľovitú korunu.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne neskoro.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké, takmer guľaté, s mierne výrazným švom. Šupka je stredne husto plstnatá, žltá s mdlo červeným rozmytým líčkom. Dužina je žiarivožltá, šťavnatá, stredne tuhá, slabo vláknitá, pomerne dobre oddeliteľná od kôstky. Chuť je sladká, príjemne aromatická.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré, zároveň s Redhaven, podľa podmienok stanovišťa obvykle v 1. dekáde augusta. Dozrieva rovnomerne.

 
VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj všestranné spracovanie na kompóty, džemy, džúsy, destiláty či na pečenie. Plody dobre znášajú prepravu a skladovanie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, s priepustnou, ale dostatočne vlhkou pôdou vo všetkých oblastiach vhodných na pestovanie broskýň. Je nenáročná na podmienky stanovišťa.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve (do -31 °C), aj v kvetných pukoch. Stredne tolerantná voči kučeravosti. Dobre odolná voči praskaniu plodov spôsobenému praskaním kôstky.

PÔVOD: bývalá Juhoslávia, dnešné Srbsko, Čačak, Výskumný ústav ovocinársky, vyšľachtená v r. 1986 ako kríženec odrôd Agenská 707 a Stanley.

RAST: stredne bujný, v plnej plodnosti ustáva, tvorí polovzpriamené až široko rozložité koruny, vyžaduje udržiavaci a zmladzovací rez.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne neskoro. Vhodné opeľovače neboli overené, ale podľa času kvitnutia to sú zrejme tieto: Bystrická, Gabrovská, Čačanská rodná, Mirabelka nancyská.

PLODNOSŤ: skorá, veľmi vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké (priemerne 20-30 g), oválne, nesúmerné. Šupka je stredne pevná, pod osrienením tmavomodrá. Dužina je žltozelená, stredne tuhá až tuhá, málo až stredne šťavnatá. Chuť je sladkokyslá až kyslosladká, aromatická, veľmi dobrá. Kôstka je veľmi dobre odlučiteľná od dužiny.

DOZRIEVANIE: neskoré, 5 dní pred Bystrickou, teda koncom augusta až začiatkom septembra.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie (veľmi tmavé slivky), výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie a do slivkových buchiet či do slivkových gulí.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Preferuje úrodné, dostatočne vlhké pôdy. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, menej v kvete, spoľahlivo tolerantná voči šarke, odolná voči monilióze (Monilinia spp.).

PÔVOD: Nemecko, Hedelfingen pri Stuttgarte, v pol. 19. storočia nájdená ako náhodný semenáč

RAST: v mladosti bujný, v plnej plodnosti stredný. Tvorí majestátne dlhoveké stromy, vysoké rozložité a mohutne vetvené koruny najširšie hore so skláňajúcimi sa spodnými konármi, takže sú až dážnikovité.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá odroda, kvitne neskoro, je veľmi dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Napoleonova, Karešova, Troprichterova, Granát, Germersdorfská, Thurn-Taxis (Schneiderova), Kordia, Veľká čierna chrupka, Kassinská, Dönissenova, Španielska višňa, Ostheimská višňa. Tieto odrody tiež sama vhodne opeľuje.

PLODNOSŤ: neskoršia, stredne vysoká až vysoká, pravidelná.

PLODY: veľké až obrovské (priemerne 7 až 9 g), krásne, vajcovité, tuhé, tmavočervené až čierne. Dužina je pevná, tmavočervená so svetlejšími žilkami, šťavnatá, šťava farbí stredne. Chuť je kyslosladká, aromatická, mierne horkastá, korenistá, výborná s osobitou príchuťou. Pri napadnutí vrtivkou čerešňovou zhorkne.

DOZRIEVANIE: neskoré, 6. čerešňový týždeň, v 2. polovici júla. Keďže dozrieva neskoro, napáda ju vrtivka čerešňová, býva červivá. Vydrží aj 2 týždne na strome.

VYUŽITIE: vhodná na priamy konzum aj všestranné spracovanie: kompóty, džemy, marmelády, sirupy, sušenie aj destiláty. Dobre znáša prepravu.

STANOVIŠTE: slnečné. Prospieva v úrodných hlinitých a piesčitohlinitých, dostatočne vlhkých pôdach, nemá rada suché pôdy (plody sú drobnejšie a padajú), ale ani príliš vlhké, studené, ílovité pôdy. Je vhodná skôr do teplých polôh.

ODOLNOSŤ: V dreve je silne mrazuvzdorná, ale kvety sú náchylné na neskoré mrazíky, plody pri trvalých dažďoch praskajú. Voči monilíovej spále je odolná až stredne odolná, voči monilióze plodov je stredne odolná až náchylná pri popraskaní plodov a napadnutí vrtivkou čerešňovou.

PÔVOD: Švajčiarsko, škôlka a záhradníctvo Lubera.

 
RAST: stredne bujný, polovzpriamený, dorastá do výšky 120-180 cm a šírky 40-80 cm a tvorí málo bočných výhonov. Výhony sú beztŕnne. Odporúčame pestovať v radoch so vzdialenosťou rastlín 50 cm a medziradovou vzdialenosťou asi 180 cm s oporou (plot, drôt). Rastliny vyžadujú okopávku a zamulčovanie, v zatrávnení strádajú, v suchom lete pravidelnú zálievku, koncom februára / začiatkom marca pravidelný rez odrodeného dreva.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne v máji až v auguste.

 
PLODNOSŤ: vysoká.

 
PLODY: veľmi veľké, kužeľovité, žiarivočervené, pevné. Chuť je výborná, vyvážene sladkokyslá a aromatická. Plody sa ľahko oberajú.

 
DOZRIEVANIE: 2x rodiaca odroda: 1. úroda začiatkom júna na minuloročných výhonoch a 2. úroda od začiatku septembra do októbra na letorastoch.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj všestranné spracovanie a mrazenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, s humusovitou, úrodnou, vlhkou, ale dostatočne odvodnenou pôdou. Vhodná do teplých a stredne teplých polôh kvôli času druhého dozrievania.

 
ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolná.

PÔVOD: Francúzsko, 1963, selekcia z odrody May Flower.

RAST: stredne bujný až bujný, habitus polovzpriamený až rozložitý.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne veľmi skoro až skoro, dlho.

PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná.

PLODY: malé, guľaté, nesúmerné. Šupka je tenká, veľmi slabo až slabo prilieha k dužine, je husto až veľmi husto plstnatá. Základná farba je zelenobiela, na oslnenej časti prekrytá rozmytým výrazne červeným líčkom. Dužina je zelenobiela veľmi mäkká, vláknitá, sladkokyslá, pomerne chutná. Kôstka je kruhovitá, ťažko odlučiteľná od dužiny, vo väčšine prípadov prasknutá. Plody sú menej až stredne dobre veľkostne vyrovnané. Plody nepraskajú ani tak vplyvom dažďa ako vplyvom prasknutej a nedovyvinutej kôstky.

DOZRIEVANIE: veľmi skoré, v 1. dekáde 7., 30 dní pred odrodou Redhaven. Plody nie sú náchylné na predčasný opad pred zberom.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, s priepustnou, ale dostatočne vlhkou pôdou v rámci všetkých oblastí pestovania broskýň, aj tých okrajových.

ODOLNOSŤ: v dreve aj kvetných pukoch silne mrazuodolná, vysoko tolerantná voči kučeravosti listov (Taphrina deformans).

PÔVOD: USA, South Haven, South Haven Experiment Station, vyšľachtil Stanley Johnston v r. 1962 ako kríženca genotypov SH 333 [Redhaven x SH 171 (voľne opelená Halehaven)] x SH 348 (voľne opelená Ambergem) a v roku 1965 vybral výsledného kríženca. Po 10 rokoch testovania bola v roku 1976 uvedená na trh.

 
RAST: stredne bujný, vzpriamený, tvorí silné kostrové konáre.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne .

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, spoľahlivá.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 6,35 cm), guľaté, v tvare veľmi pravidelné. Šupka je zlatožltá s asi 80 % prekrytím červeným líčkom. Dužina je žltá, pevná, nevláknitá, výborne oddeliteľná od kôstky. Chuť je veľmi podobná chuti odrody Redhaven, kyslosladká až sladká, dobrá. Plody sú veľmi pevné a veľmi dobre znášajú prepravu.

 
DOZRIEVANIE: neskoré, asi 10 dní po odrode Redhaven, teda v 2. dekáde augusta.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum aj na všestranné spracovanie na kompóty, džemy, výživy, destiláty.

 
STANOVIŠTE: slnečné, slnečné, teplé, chránené. Ideálna je hlboká, dobre odvodnená a prevzdušnená, ale dostatočne vlhká pôda bohatá na živiny, stredne ťažká. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve (5 z 10 bodov), vyššie mrazuodolná v kvetných pukoch a kvetoch (7 z 10 bodov), vysoko tolerantná voči kučeravosti (Taphrina deformans) (1,14 zo škály 0-9, kde 9 je najhoršia hodnota), vyššie odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa), stredne odolná voči bakteriálnej škvrnitosti (Xantomonas pruni), stredne až vyššie odolná voči dierkovitosti - klasterosporióze (Stygmina carpophila).

PÔVOD: Nemecko, z vinohradníckych terás nad riekou Moselou, už zrejme veľmi stará odroda, znovuobjavená v 20. storočí

 
RAST: slabší až stredne silný rast, vytvára atraktívny dekoratívny strom. Na jar kvitne krásne sfarbenými ružovočervenými kvetmi, na jeseň sa listy sfarbujú do červena.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

 
PLODNOSŤ: vysoká, je nutná prebierka.

 
PLODY: stredne veľké, guľovité. Šupka je silne plstnatá, základná farba zelená, takmer po celom povrchu prekrytá atraktívnou červeňou. Dužina je pevná, intenzívne červená, dobre sa oddeľuje od kôstky. Plod je mierne sladký, výrazne aromatický.

 
DOZRIEVANIE: veľmi neskoré, počas septembra.

 
VYUŽITIE: vhodná na priamy konzum a najmä na zaváranie, výrobu ružovo sfarbených džemov, čatní a likéru.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené. Menej náročná na kvalitu pôdy. Je vhodná skôr do teplých a stredne teplých polôh ani nie kvôli mrazuodolnosti, ako kvôli neskorému dozrievaniu.

 
ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolná v dreve, stredne tolerantná voči kučeravosti listov (Taphrina deformans).

PÔVOD: Maďarsko, Budapešť, Výskumný ústav ovocinársky, vyšľachtili ju v r. 1951 Pál Maliga a János Apostol ako kríženca odrôd Pándy 29 a Nagy Angol, v Maďarsku je registrovaná od roku 1965.

 
RAST: v mladosti bujný, v plnej plodnosti stredne bujný. Vytvára vysoké, vznosné, užšie koruny s kostrovými konármi rastúcimi hore. Ani v neskoršom období plodnosti nemajú konáre sklony k vyhoľovaniu.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro.

 
PLODNOSŤ: skorá, dobrá a pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 21-22 mm, 4-5 g), guľaté, mierne sploštené. Šupka je veľmi tenká, jemná, hladká a lesklá, tmavočervenej až hnedočervenej farby, je náchylná na otlačenie. Dužina je mäkká, jemná, rozplývavá, silně šťavnatá, tmavočervená, šťava farbí stredne silno. Chuť je sladkokyslá, aromatická, dobrá až veľmi dobrá. Dužina mierne ostáva na kôstke. Je to kyselka.

 
DOZRIEVANIE: skoré, koncom 2. a začiatkom 3. čerešňového týždňa, teda okolo polovice júna, rovnomerne.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na spracovanie na kompóty, džemy či sirupy, vína, likéry, destiláty a na pečenie. Dopravu znáša stredne až horšie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, najlepšie plody a úrodu dosahuje v teplých polohách s úrodnými, dostatočne vlhkými hlinitopiesočnými až hlinitými pôdami. Neznáša štrkovité a suché pôdy, kde sú nízke výnosy a drobné plody. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

 
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve, kvetných pukoch aj kvetoch. Je dobre odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa) a listovej škvrnitosti čerešne (Blumeriella jaapii). Je silne odolná voči praskaniu plodov a stredne odolná voči monilíovej hnilobe plodov (Monilinia fructigena) počas dlhotrvajúcich dažďov. Vrtivka čerešňová ju nenapáda.

PÔVOD: Francúzsko, veľmi stará odroda vypestovaná zrejme v zámockých záhradách zámku Château de Moreilles.

 
RAST: v mladosti stredne bujný, neskôr slabý. Vytvára malé, guľovité, previsnuté koruny. Je vhodná do menších záhrad.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne neskoro až veľmi neskoro, je dobrým opeľovačom.

 
PLODNOSŤ: veľmi skorá, veľmi vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 5,5-5,7 g), guľaté až tupo vajcovité. Šupka je tenká, matne lesklá, tmavohnedočervená až čiernohnedá, dá sa ľahko stiahnuť. Dužina je tmavočervená až kalne červená, mäkká, šťavnatá, šťava je silne farbiaca. Chuť je trpkokyselkavá až kyslá, aromatická so slabou vôňou horkých mandlí, typicky višňová, dobrá, pre priamy konzum ale príliš kyslá. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny. Pri oddelení plodu od stopky z neho šťava nevyteká.

 
DOZRIEVANIE: neskoré, v 8. čerešňovom týždni, koncom júla až začiatkom augusta. Dobre drží na strome, hodí sa aj na mechanizovaný zber. Dobre znáša prepravu a skladovanie v neprezretom stave.

 
VYUŽITIE: najmä na všestranné spracovanie na kompóty, džemy, sirupy, destiláty či sušenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné aj polotieň. Najlepšie sa jej darí v teplých polohách s hlinitopiesočnatou pôdou s dostatkom vlahy, rastie však aj na dostatočne vlhkých ľahších či ťažších pôdach. Je vhodná aj do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve a kvete, silne odolná voči praskaniu plodov počas dlhotrvajúcich dažďov. Náchylnejšia na moniliózu.

PÔVOD: pôvodná euroázijská drevina.

RAST: ker, ojedinele strom s nepravidelnou, širokou korunou, dorastajúci do výšky 4 - 6 m. Kôra je svetlosivá, staršie kmene pokrýva tmavosivá, plytko rozpukaná borka. Jednoduché, protistojné listy sú kopijovité až vajcovité, po okraji jemne pílkovité. Vrchná strana je matná, zelená.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v máji a júni. Zelenkavé / žltobiele obojpohlavné kvety sú zoskupené do vzpriamených vidlanov a sú opeľované hmyzom. Sú iba čiastočne samoopelivé.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká.

PLODY: zelené, v zrelosti cyklaménovočervené štvorpuzdrové tobolky, tzv. “kvadrátky”, dlhé asi 1 - 1,5 cm, visiace na 2 -3 cm dlhej stopke. V každom puzdre je oranžový miešok, ktorý obsahuje jedovaté semená.

DOZRIEVANIE: dozrievajú koncom septembra a v októbri.

VYUŽITIE: veľmi dekoratívny krík, najmä na jeseň v čase dozrievania plodov, vhodný do menších aj väčších záhrad, živých plotov, parkov, či inej mestskej zelene, ale aj do vetrolamov či medzí. Semienka sú často konzumované vtákmi, najmä červienkami. Kvety sú nektárodajné, takže sa uplatní aj pri včelniciach. Z dreva sa získava veľmi kvalitné drevené uhlie využívané ako uhlík na kreslenie.

STANOVIŠTE: slnečné stanovište, znesie i zatienenie. Vlhkejšie pôdy, ale znesie aj suchý polotieň pod stromami. Preferuje prirodzene lužné lesy, dubiny, bučiny, súčasť krovísk. Na Slovensku sa vyskytuje predovšetkým v nížinách a pahorkatinách do 700 m n.m.

ODOLNOSŤ: plne mrazuvzdorný, odolný voči vetru, zatieneniu, suchu, toleruje znečistenie ovzdušia aj dočasné zaplavenie.

PÔVOD: svetlomilná a veľmi prispôsobivá drevina kontinentálnej klímy, vyskytujúca sa na Slovensku od najnižších polôh až do 1150-1450 m.n.m.

RAST: elegantný strom so štíhlym kmeňom dorastá do výšky 15 až 30 metrov a dožíva sa 60 až 100 rokov. Koruna je nepravidelná, tenké konáre posledného rádu prevísajú. Kôra je žltohnedá až červenohnedá, borka biela až striebristá, matná, odlupujúca sa v priečnych pásoch hlavne v strednej časti kmeňa, zatiaľčo v spodnej časti kmeňa černie a puká. Jednoduché listy sú kosoštvorcového až trojuholníkového tvaru s predĺženým hrotom, ich farba je jasne zelená, na jeseň žltá, v mladosti sú lepkavé.

 
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v marci až máji a má samičie i samčie kvety (valcovité jahňady) na tom istom strome, ale je silne cudzoopelivá. Je opeľovaná vetrom.

PLODY: 2-3 mm veľké nažky lemované blanitými krídlami, ktoré sú asi 3x širšie ako samotné semeno. Nažky sú usporiadané v šišticovom súplodí, ktoré po dozretí opadáva.

DOZRIEVANIE: v auguste.

VYUŽITIE: je dôležitým krajinotvorným prvkom a hrá významnú úlohu pri ozeleňovacích prácach a rekultivácii krajiny. Patrí k pionierskym druhom - ako jedna z prvých osídľuje rúbaniská, voľné plochy, brownfield-y, prostredie zničené požiarmi či kalamitami. Je výborným výplňovým rýchlorastúcim druhom do vetrolamov a vytvára krásne háje. Vytvára priaznivé ekologické podmienky pre ostatné rastliny a svojimi opadnutými listami tiež zabezpečuje zvýšenie mikrobiálnej aktivity. Liečivé využitie: Mladé listy a puky sa využívajú vo forme čaju močopudne, na bezpečné rozpustenie obličkových kameňov, proti dne a reumatizmu, znižujú cholesterol, olej získaný z kôry na rôzne kožné problémy. Kulinárne využitie: Na jar sa zo starších stromov môže získavať navŕtaním kmeňa v primeranom množstve miazga, teda tzv. brezová voda, ktorá sa môže ďalej povariť na sirup alebo sa z nej robí aj pivo.

STANOVIŠTE: slnečné, nenáročná na pôdu, pionierska drevina vyžadujúca len dostatok slnka. 

ODOLNOSŤ: je veľmi silne mrazuodolná v dreve až do -40 °C až -45,6 °C, mrazuodolná v kvete do -3 °C, zriedkavé poškodenie kvetov mrazmi pri kvitnutí vie kompenzovať sekundárnym kvitnutím. Dobre odoláva suchu a vetru, je nenáročná na teplo, živiny a vlahu. Toleruje zasolenie pôdy posypovou soľou a znečistenie ovzdušia.

PÔVOD: veľká časť Európy a Ázie, vystupuje vysoko na sever, v Škandinávii až po 71° s. z. šírky a na východ zasahuje až po povodie rieky Leny. Na Slovensku rastie hlavne vo vyšších polohách od 700 do 1670 m n. m., v ČR od nížin až po hory. V nižších polohách rastie na močariskách a rašeliniskách, v horských polohách väčšinou v pásme kosodreviny.

RAST: bujný, je to opadavý strom dorastajúci do výšky 20–25 m a šírky 10 m, ale niekedy v extrémnych polohách rastie ako ker. Koruna je vajcovitá, konáre - na rozdiel od brezy previsnutej - sú vzpriamené pod ostrým uhlom, teda neprevísajú. Borka je biela, hladká aj vo vyššom veku, odlupuje sa v priečnych plátoch. Listy sú široko vajcovité až okrúhlasté, po okraji jednoducho pílkaté, mladé plstnaté, neskôr z vrchu lysejúce a chĺpky ostávajú len na rube na žilkách.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, čiastočne samoopelivá, vetrom opelivá, kvety sú rôznopohlavné, samčie jahňady sa zakladajú už na jeseň, v čase kvitnutia sú 30–60 mm dlhé, previsnuté, samičie jahňady sú vzpriamené, 10–15 cm dlhé. Kvitne od marca do apríla.

PLODNOSŤ: neskorá (vo veku 10-15 rokov v zápoji, skôr pri solitéroch v parku apod.), veľmi vysoká počas semenných rokov, ktoré sú každých 2-4 rokov, v medzičase nižšia.

PLODY: krídlaté nažky (1–2 mm), krídelko je široké ako nažka, nažky sú usporiadané do šišticovitého súplodia.

DOZRIEVANIE: podľa lokality v júli až v septembri, neskôr než plody brezy previsnutej v rovnakej lokalite.

VYUŽITIE: strom je vhodný ako pioniersky druh na výsadbu do podmáčaných plôch, na spevnenie brehov, do parkov a väčších záhrad s dostatočne vlhkou pôdou, k vodným prvkom. Vytvára priaznivé ekologické podmienky pre ostatné rastliny a svojimi opadnutými listami tiež zabezpečuje zvýšenie mikrobiálnej aktivity. Liečivé využitie: Mladé listy a puky sa využívajú vo forme čaju močopudne, na bezpečné rozpustenie obličkových kameňov, proti dne a reumatizmu, znižujú cholesterol, esenciálny olej získaný z vnútornej kôry na rôzne kožné problémy (najmä na ekzémy a psoriázu) či vracajúcu sa horúčku. Kulinárne využitie: Na jar sa zo starších stromov môže získavať navŕtaním kmeňa v primeranom množstve miazga, teda tzv. brezová voda, ktorá sa môže ďalej povariť na sirup alebo sa z nej robí aj pivo. Technické využitie: Drevo je mäkké a ľahké a používa sa najmä na výrobu papiera a ako palivové, ale aj v rezbárstve či výrobe hračiek. Kôra sa používala na výrobu nádob, kanoe či došiek na strechu. Mladé konáriky sa dajú použiť na výrobu metiel. Z dreva sa získava veľmi kvalitné drevné uhlie použiteľné ako umelecký uhlík.

STANOVIŠTE: slnečné, je výrazne svetlomilná. Môže rásť v ílovitých, hlinitých aj piesočnatých pôdach, ale je náročná na pôdnu vlhkosť, neznáša suché pôdy.

ODOLNOSŤ: je veľmi silne mrazuodolná v dreve do - 40 °C až -45,6 °C, znáša veľké výkyvy teplôt. Je silne odolná voči zamokreniu pôdy aj krátkodobému zaplaveniu, toleruje aj zasolenie pôdy posypovou soľou.

PÔVOD: neznámy, veľmi stará odroda známa už od 17. storočia.

RAST: veľmi bujný, vytvára mohutné, vysoké a široké koruny. Má sklon k vyhoľovaniu.

OPEĽOVACIE POMERY: zrejme samoopelivá, kvitne stredne skoro.

PLODNOSŤ: neskoršia, vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (6,5 g), tvarovo nevyrovnané, niekedy tupo zaguľatené, inokedy zo strán sploštené. Šupka je lesklá, priesvitná, žiarivočervená až tmavočervená, ľahko sa dá stiahnuť, je to kyselka. Dužina je jemná, žiarivočervená, šťavnatá. Chuť je sladkokyslá, jemne korenistá, výborná.

DOZRIEVANIE: začiatkom júla, postupne. Dopravu znáša dobre len neprezretá.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj všestranné spracovanie na kompóty, sirupy, džemy, destiláty.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, vyžaduje ľahšie, hlinitopiesočnaté, priepustné a dostatočne vlhké pôdy. Vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvete.

PÔVOD: Kanada, Vineland, Horticultural Research Institute of Ontario, vyšľachtená v roku 1967 ako kríženec odrôd Imperial Epineuse a Grand Duke.

 
RAST: stredne bujný až bujný, habitus vzpriamený až polovzpriamený, neskôr až rozložitý.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro až neskoro. Vhodní opeľovači: Stanley, Opal, Cárska, Čačanská rodná, Duranzia, Hamanova.

 
PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná.

 
PLODY: veľké až veľmi veľké, elipsovité, nesúmerné. Šupka je tenká, osrienená, pod ňou fialovomodrá. Dužina je žltozelená, stredne tuhá až tuhá, stredne až veľmi šťavnatá. Chuť je kyslosladká, pri plnom vyzretí sladká až veľmi sladká, veľmi aromatická, veľmi dobrá až vynikajúca. Dužina môže v horších rokoch na kôstke čiastočne držať. Je to poloslivka.

 
DOZRIEVANIE: neskoré, asi 7 dní pred Bystrickou, teda koncom augusta a začiatkom septembra.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na všestranné spracovanie na kompóty, džemy, lekváre, destiláty, na pečenie či sušenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, preferuje úrodnú, dostatočne vlhkú, hlinitú pôdu. Vhodná do teplých a stredne teplých pestovateľských oblastí.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvete, menej tolerantná voči šarke, na listoch má málo prejavov, na plodoch viac, je náchylnejšia na poškodenie plodov moníliovou hnilobou (Monilinia fructigena), treba ich pri vyššej úrode pretrhať, lebo rodí v zhlukoch.

PÔVOD: Anglicko, Sawbridgeworth, vypestoval ju Thomas Rivers zo známej škôlky Rivers ako semenáč neznámeho pôvodu, v r. 1895 získala ocenenie britskej Kráľovskej záhradníckej spoločnosti a v r. 1901 ju uviedli na trh.

RAST: slabý až stredne bujný, polovzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: je cudzoopelivá, kvitne skoro. Vhodné opeľovače: Bystrická, Čačanská lepotica, Stanley.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, niekedy mierne striedavá.

PLODY: veľké až veľmi veľké (65-85 g), podlhovasté, nesúmerné. Plodí v zhlukoch. Šupka je pod svetlomodrým osrienením fialová. Dužina je žltozelená až svetložltá, stredne tuhá, stredne až veľmi šťavnatá. Chuť je sladkastá až sladká, lepšia z priaznivých polôh a v dobrej sezóne. Kôstka je veľmi dobre odlučiteľná od dužiny.

DOZRIEVANIE: je neskoré až veľmi neskoré, zároveň s Bystrickou, teda v 1. a 2. dekáde septembra, dozrieva krátko, maximálne týždeň, treba vystihnúť čas zberu, aby plody neprezreli a nezmúčnateli na strome.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie, len do slivkových gulí a buchiet je priveľká.

STANOVIŠTE: slnečné, je náročná na pôdu, vyžaduje hlbokú, úrodnú, zásobenú vlahou. Je vhodná do teplých a chránených stredne teplých polôh s ohľadom na čas dozrievania a náchylnosť na moniliózu pri vysokej hustote plodov.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, tolerantná voči šarke, prejavuje sa len v malej miere na listoch, stredne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa).

PÔVOD: západné Himaláje od východného Afganistanu a severného Pakistanu cez severnú Indiu do západného Nepálu a juhozápadného Tibetu. Rastie tam v údoliach a najmä na severných svahoch v nadmorských výškach 1200–3500 m, v miestach s priemernou ročnou teplotou 12–17 °C. Druhový názov deodara v latinčine je odvodený od slova devadāru, ktoré v sanskrte znamená "drevo bohov".

RAST:  bujný v mladosti, neskôr stredne bujný. Je to dlhoveký ihličnatý strom, dorastá obvykle do výšky 40–50 m (vzácne až 60 m) a šírky okolo 10 m, kmeň má v priemere až 3 m. Koruna je ihlanovitá, konáre rozložité, koncové konáriky sú previsnuté, mladé výhony chlpaté. Ihlice dosahujú dĺžku 20–60 mm, na dlhých výhonoch vyrastajú špirálovito, na krátkych výhonoch rastú vo zväzkoch po 20–30, od šedozelenej či modrozelenej po striebristo šedú. Niektoré jedince vo svojej domovine majú odhadovaný vek aj 700 rokov.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, vetrom opelivý, cudzoopelivý. Kvitne od októbra do novembra. Samčie šištice sú priame, valcovité, vyrastajú na konci nižších krátkych konárikov po jednej viac či menej vzpriamene a merajú asi 4-5 cm; samičie šištice tiež kvitnú na konci krátkych konárikov, ale na iných konároch než samčie, mladé opelené šišky sú prisadajúce, živičné, svetlozelené.

PLODNOSŤ: neskorá, vstupuje do plodnosti až okolo 35.-45. roku života.

PLODY: Šišky sú husté, pri plnej zrelosti priame, vajcovité až elipsoidné, dlhé 7–13 cm a široké 5–9 cm, ich šupiny sú drevnaté, hnedohrdzavé, živičné. Semená sa tvoria po 2 na semenných šupinách, sú dlhé 10–15 mm, široké 5-7 mm a majú asymetrické, až 25 mm dlhé blanité krídlo.

DOZRIEVANIE: Medzi opelením a dozrievaním ubehne asi 12-18 mesiacov, potom sa šišky postupne rozpadávajú zhora dole.

VYUŽITIE: je to veľmi dekoratívny solitérny strom do veľkých záhrad a parkov, ale dá sa použiť aj do vetrolamov. Liečivé využitie: odvar z dreva sa používa proti horúčkam, ťažkostiam dýchacích a močových ciest, reumatizmu, obličkovým kameňom, nadúvaniu, nespavosti a cukrovke či ako protijed proti hadiemu jedu. Esenciálny olej získavaný z dreva sa používa proti bronchitíde, vyrážkam či nadmernému výtoku. Živica sa používa na ošetrenie povrchových rán, kožných ochorení či poškodeniach kĺbov. Kôra je astringentná a osvedčila sa pri horúčkach, hnačke či úplavici. Ihličie má antiseptické účinky a uľahčuje vykašliavanie. V podobe čaju alebo inhalovaného esenciálneho oleja (aj z dreva) sa používa pri ochoreniach dýchacích ciest. Olej zo semien má potopudné účinky a používa sa aj externe na kožné ochorenia. Technické využitie: veľmi voňavé a trvanlivé, stredne tvrdé, jemnozrnné drevo, ktoré odoláva aj termitom sa  používa v stavebníctve, nábytkárstve a pri stavbe lodí.

STANOVIŠTE: slnečné. Darí sa mu na väčšine pôd, veľmi dobre znáša vápenaté či suché pôdy po dobrom zakorenení, neznáša len dlhodobé zamokrenie. Darí sa mu v teplých suchých oblastiach so 400 mm zrážok ročne, ale aj v oblastiach s chladnejšími, daždivejšími letami a až 2000 mm zrážok. 

ODOLNOSŤ: veľmi odolný voči vysokým teplotám a suchu, mrazuodolný do -17,8 °C až -23,3 °C. Znáša dobre aj veternú lokalitu a znečistenie ovzdušia.

Foto zdroj: botany.cz

PÔVOD: Severná Amerika, najmä v centrálnej časti kontinentu, od východného Texasu na západe po Ohio na východe v prérii, v svetlých lesoch a krovinách, na skalnatých stanovištiach, často v okolí vodných tokov, najmä v nížinách a pahorkatinách.

RAST: stredne rýchly. Je to vytrvalá bylina, vysoká 50–120 cm, s priamou, obvykle chlpatou, hnedozelenou stonkou. Bazálne listy sú stopkaté, vajcovité až úzko kopijovité, dlhé 5–30 cm a široké 5–12 cm, na okraji pílkovité či zubaté, niekedy aj celookrajové, na bázi klinovité až srdcovité, na vrchole špicaté, s 3–5 žilkami; stonkové listy sú striedavé, menšie, s krátkou stopkou řapíkaté, na bázi v tvare klinu.

OPEĽOVACIE POMERY: je jednodomá, opeľovaná hmyzom, samoopelivá, kvety sú obojpohlavné. Kvitne od júla do septembra. Kvety tvoria jazykovité a rúrkovité kvety: jazykovité kvety sú ružové až purpurové, dlhé 3–8 cm, na vrchole s 2 zubami, rúrkovité kvety sú dlhé 4,5–5,7 mm, sú zelenkasté až ružovkasté alebo purpurové a rozkvitajú postupne.

PLODNOSŤ: v prípade dostatočného opelenia počas kvitnutia vysoká.

PLODY: štvorhranné nažky obsahujúce 1 semeno. 
DOZRIEVANIE: v septembri a októbri.

VYUŽITIE: táto veľmi okrasná bylinka je vhodná do záhrad a parkov, najmä v teplých a suchších oblastiach. Je veľmi lákavá pre motýle. Využívali ju už indiáni a používa sa aj dnes najmä pre svoje liečivé účinky a to jej koreň ako aj (kvitnúca) vňať. V podobe čaju a najmä tiktúry podporuje imunitný systém tela. Vnútorne sa používa pri nádche, kašli, horúčke, bronchitíde, infekcii močových ciest, ústnej dutiny a hrdla aj ako afrodiziakum a prostriedok na zlepšenie trávenia. Zvonku sa používa na ošetrenie rán, popálenín, kde sa prejavujú aj jej antiseptické a antibakteriálne účinky.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, preferuje hlbokú hlinitú či hlinitopiesčitú pôdu bohatú na humus, radšej ľahkú. Nedarí sa jej v ťažkej ílovitej pôde.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná do -34 °C až -40 °C v ľahšej pôde. Po dobrom zakorenení toleruje sucho. Veľmi ju obľubujú slizniaky, ktoré ju dokážu na jar zdecimovať.