Mrazuvzdorné

PÔVOD: Maďarsko, Budapešť, vyšľachtil ju Maliga Pál ako kríženec odrôd Pándy a Montreuil a od r. 1970 je na trhu.

RAST: v mladosti bujný, v období plodnosti stredne bujný, polovzpriamený. Vytvára vysoké, guľovité, hustejšie koruny. Nevyhoľuje a nemá sklon k previsnutému rastu, dobre sa tvaruje.

OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, kvitne skoro až stredne skoro.

PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, stredne vysoká až vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 6 g), sploštene guľovité. Šupka je veľmi jemná, svetločervená až žiarivočervená, je na pomedzí medzi kyselkou a amarelkou. Dužina je svetločervená, mäkká, redšia, rozplývavá, veľmi šťavnatá, šťava málo farbí. Chuť je príjemne sladkokyslá, pri plnom vyzretí až kyslosladká, s vyrovnaným pomerom cukrov a kyselín, dobre aromatická, veľmi dobrá až výborná. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny. Po oddelení plodu od stopky z neho vyteká šťava.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 4. čerešňovom týždni, teda v 1. polovici júla, relatívne rovnomerne. Horšie znáša prepravu, ľahko sa otláča.

VYUŽITIE: výborná stolová odroda vhodná najmä na priamy konzum (višne na torte), ale aj na všestranné spracovanie na svetlejšie kompóty, džemy, sirupy či sušenie.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Najlepšie sa jej darí v úrodných, dostatočne vlhkých, ale dobre odvodnených pôdach. V suchej pôde sú plody drobnejšie. Neznáša vyššiu hladinu podzemnej vody, trpí tam glejotokom. Je vhodná do teplých a stredne teplých chránených polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve, kvetných pukoch a v kvete. Je silne odolná voči praskaniu plodov počas dlhotrvajúcich dažďov. Je stredne až menej odolná voči monilióze.

PÔVOD: pravdepodobne Rusko.

RAST: v mladosti rastie veľmi bujne, má vznosnú korunu; neskôr sa konáre ohýbajú k zemi.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, dobrý opeľovač pre mnohé odrody. Začína rozkvitať skoro. Vhodné opeľovače napr.: Priesvitné žlté, Croncelské, Baumannova reneta, Ananásová reneta, Krasokvet žltý, Astrachan červený, Bismarkovo, Delicious, Jonathan, atď.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná, vo vyššom veku striedavá.

PLODY: veľmi pekné plody menšej až strednej veľkosti, hladká, tenká šupka slamovožltej farby s typickým krátkym červeným pruhovaním. Dužina je biela, šťavnatá, ostrejšej kyslej chuti. Plody majú intenzívnu vôňu.

DOZRIEVANIE: zber v auguste, plody vydržia cca 3-4 týždne.

VYUŽITIE: raná odroda vhodná na priamy konzum, na kuchynské spracovanie, mušty, vína, sušenie.

STANOVIŠTE: vhodná aj do drsnejších polôh – musia byť však chránené pred vetrom, nie veľmi náročná na pôdu, ale v suchej sú plody malé a rýchlo opadávajú strom trpí múčnatkou, v ílovitých a ťažkých pôdach trpí rakovinou. Vhodná do záhrad, poľných sadov.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná, stredne odolná voči múčnatke, náchylnejšia na rakovinu v nevhodných pôdach a na chrastavitosť v uzavretých polohách bez prúdenia vzduchu.

PÔVOD: Kanada, štát Ontario, Paris, vyšľachtil ho zrejme v roku 1859 Charles Arnold ako medzidruhového kríženca zahŕňajúceho druhy Vitis vinifera, V. riparia a V. labrusca, konkrétne medzi odrodami Clinton x Black Hamburg.

RAST: bujný, polovzpriamený, so stredne dlhými letorastmi, s trojlaločnými, tmavozelenými listami. Raší stredne skoro až neskoro.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, s obojpohlavnými kvetmi.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká, pravidelná.

PLODY: strapce stredne veľké až veľké, dlhé, stredne husté až riedke. Bobule stredne veľké až veľké, oválne. Šupka je hrubá, tuhá, pod osrienením čierna. Dužina je pevná, šťavnatá, obsahuje semená. Chuť je osviežujúca, harmonická s charakteristickou jahodovou arómou.

DOZRIEVANIE: neskoré, v 2. polovici septembra až začiatkom októbra.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, prípadne na výrobu muštu, sirupu, džemu či kompótu.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Preferuje hlbšie pôdy dobre zásobené vlahou, ale dostatočne priepustné. Nemá rád príliš suché, plytké pôdy. Je vhodný najmä do teplých a stredne teplých polôh či chránených chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolný v dreve počas zimy, stredne skorým až neskorším rašením lepšie uniká neskorým jarným mrazom. Je vysoko odolný voči antraknóze (Elsinoë ampelina) - 9 bodov z 9, stredne odolný voči plesni viničovej - perenospóre (Plasmopara viticola) - 5 bodov z 9, stredne až menej odolný voči múčnatke (Erysiphe necator) 3-6 bodov z 9, menej odolný voči čiernej hnilobe (Guignardia bidwellii) 1 bod z 9.

PÔVOD: USA, rozširovala ju od r. 1874 škôlka Ellwanger Barry v Rochesteri v štáte New York.

RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne bujný, tvorí vznosnú korunu, neskôr sa kostrové konáre pod úrodami rozkladajú a koruna je guľovitá, postranné konáre v spodnej časti sa zahusťujú, vyžadujú pravidelné preriedenie.

OPEĽOVACIE POMERY: je spoľahlivo samoopelivá, kvitne stredne skoro a je dobrým opeľovačom napríklad pre odrody Katalónsky špendlík či Lützelsachsenská.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká až obrovská, ešte vyššia než u Oullinskej, pravidelná.

PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 50-70 g), vyrovnané, guľaté až oválne, asymetrické. Šupka je zelenožltá, v plnej plodnosti pokrytá belavožltými pruhmi, celá jemne bielo osrienená, s malými lenticelami a niekedy aj hrdzou, je jemná, mierne kyslá a dá sa stiahnuť v dobe zrelosti. Dužina je žltozelená, veľmi jemná, mäkká, veľmi šťavnatá. Chuť je sladká, aromatická, korenistá, veľmi dobrá. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny, dužina na nej ostáva len počas veľmi daždivého či studeného leta, kedy je aj chuť dužiny mdlejšia.

DOZRIEVANIE: skoré, v prvej dekáde augusta, vydrží na strome 2-3 týždne.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na výrobu kompótov, džemov, marmelád, destilátov. Je citlivá na otlačenie pri preprave. 

STANOVIŠTE: slnečné, kvôli vysokej plodnosti vyžaduje hlbokú, úrodnú, vlhkejšiu pôdu. V suchých a chudobných pôdach stromy skoro chradnú a trpia glejotokom. V studených pôdach a v zatienení sú plody bez chuti. Vhodná do teplých a stredne teplých polôh s kvalitnou pôdou.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa), málo náchylná na moníliovú hnilobu (Monilinia fructigena), spoľahlivo tolerantná voči šarke.

PÔVOD: neznámy, zrejme na pomedzí Slovenska a Maďarska, veľmi rozšírená je na Honte, ale aj v iných častiach stredného Slovenska. Synonymá: Maďarské rozmarínové, Entzovo rozmarínové, Končiarka, Lančičovka, Hontianske, Vínovka.

RAST: bujný, zdravý, vytvára veľké, široko ihlanovité koruny. Na ich koncoch sú relatívne dlhé a tenké letorasty, vďaka čomu konáre pod váhou úrod prevísajú. Listy sú úzke, dlhé, hrotité, na spodnej časti plstnaté, na vrchnej tmavozelené a lesklé.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro. Je zlým opeľovačom. Vhodné opeľovače neboli overené, ale podľa času kvitnutia by to mohli byť: Batul, Čistecké lahôdkové, Hájkova muškátová reneta, Hammerstein, Jadernička moravská, Krasokvet žltý, Solivarské ušľachtilé, Spartan, Šampion, Švajčiarske oranžové, Wesenerovo, Zvonkové.

PLODNOSŤ: neskoršia, vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (až 250 g), pomerne premenlivé od guľovitejších po súdkovité, najčastejšie však kužeľovité. Šupka je pevná, hrubšia, hladká a mierne mastná, najskôr zelená, postupne žltne, so súvislým oranžovočerveným až svetlopurpurovým rozmytým líčkom, s množstvom výrazných bodiek - lenticiel, svetlých aj tmavých. Dužina je jemná, zelenkavo biela, šťavnatá, sviežo voňavá. Chuť je v čase optimálnej konzumnej zrelosti príjemná, sladká, len mierne kyslá, veľmi dobrá, menej intenzívna, najmä neskôr.

DOZRIEVANIE: zber v októbri, konzumne dozrieva, v novembri, uskladnená vydrží do mája až júna. Optimálna konzumná zrelosť je v novembri a decembri. Jablká sú veľmi odolné voči poškodeniu, buchnuté či otlčené plody sa v mieste svojho poškodenia ďalej nekazia, rana sa ďalej nerozširuje.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, výrobu muštov, vína, pyré, destilátov, sušené sú jemnejšie v chuti.

STANOVIŠTE: slnečné, uprednostňuje hlboké, výživné, hlinité až hlinitopiesočnaté pôdy, ale je prispôsobivá širšej škále pôd. Je vhodná do teplých, stredne teplých, aj chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve a zrejme aj v kvete. Je stredne odolná voči chrastavitosti, nezvykne trpieť múčnatkou ani rakovinou.

PÔVOD: USA, Oregon, Corvallis, vyšľachtila ju Maxine M. Thompson ako kríženec genotypov tzv. japonského zemolezu kamčatského ‘84-105’ x ‘65-18’, vybraná bola v roku 2012. Je patentovo chránená. 

RAST: bujný, rozložitý, široký. V 5 rokoch dosahuje výšku 1,1 m a šírku 1,7 m.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá odroda, pre zabezpečenie úrody treba pri výsadbe kombinovať viac odrôd zemolezu. Vhodné opeľovače: Toya, Kawai, pravdepodobne aj Giant's Heart či Strawberry Sensation.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká (do 3 kg pri 5-ročných kríkoch), pravidelná.

PLODY: veľké (priemerne 2,3 cm dlhé a 1,5 cm široké, 2,2 g), elipsovité. Šupka je pevná, tmavej námornickej modrej farby prekrytej svetlým osrienením. Chuť je veľmi dobrá, sladkokyslá, s cukornatosťou až 15,2 ° Brix.

DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré. Plody sa dobre trhajú (suchý odtrh). Plody neopadávajú, dajú sa zbierať aj strojovo a dlho vydržia uskladnené v chlade (aspoň 2 týždne pri teplote 0-1 °C).

VYUŽITIE: kríky na nižší živý plot do záhrad, ale aj do sadov. Plody sú vhodné na priamy konzum aj na spracovanie na džúsy, džemy, sirupy, likéry, vína, smoothie, kompóty, na pečenie a mrazenie.

STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne vlhkou, pôdou, kríky pestujeme nezatrávnené a zamulčované v bobuľovom záhone. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuvzdorný v dreve aj v kvete, málo náchylný na choroby. Proti vtákom odporúčame zakrývať skôr netkanou textíliou, aby sa vtáky nezamotali do siete.

PÔVOD: Japonsko, Kawasaki, náhodný semenáč druhu Pyrus pyrifolia v sade pána Tatsujiro Toma z roku 1895, pomenovaná po rodinnom sídle rodiny Toma

RAST: stredne bujný až bujný, veľmi dobre sa rozvetvuje. Habitus stromu je rozložitý až previsnutý, plodí na krátkom dreve v zhlukoch. Koruna je zahustená dlhými letorastmi, konáre obrastajú nepravidelne. Tvaruje sa jednoducho.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v prvej polovici apríla, je to prevažne cudzoopelivá odroda, na opelenie potrebuje inú japonskú hrušku alebo skoro kvitnúce európske hrušky (napr. Konferencia, Blumenbachova, Dekanka zimná, Giffardova, Grosdemange, Charneuská, Kozačka štuttgartská, Lectierova, Parížanka, Predobrá, Sixova, Šedá zimná či Trévouxská. Dobre ju opeľujú ázijské odrody: Yakumo, Shinsui, Shinko, Shinseiki, Hosui, Nijisseiki, Olympic, Korean Giant, Kikusui, Yongi, Kosui.

PLODNOSŤ: Plodnosť je skorá, vysoká a s prebierkou pravidelná, približne 20-30 kg za rok.

PLODY: pevné, stredne veľké až veľké (6-7 cm, u nás priemer 130-150 g, v domovine aj 200 g) plochoguľovitého tvaru s dlhou, hrubou a pevnou stopkou. Šupka je tenká, bronzovohnedá, pevná, drsná a suchá, hrdzavá, ľahko sa poškodí, pri zbere treba postupovať opatrne. Dužina je krémovobiela, nehnedne, je jemná, tuhšia a stredne šťavnatá, no veľmi sladká a s unikátnou rumovo-karamelovou vôňou aj príchuťou. Ako taká väčšia pralinka.

DOZRIEVANIE: Plody dozrievajú stredne skoro, postupne od septembra a nezvyknú praskať. Konzumne dozrieva od novembra. Pri skladovaní v chladničke vydržia nepoškodené plody aj 4-5 mesiacov.

VYUŽITIE: Ich chuť a vôňa najlepšie vynikne pri jedení začerstva, ale sú vhodné aj na spracovanie na džemy, kompóty, mušty alebo chutné zimné šaláty či koláče.

STANOVIŠTE: slnečné, pôda vlhkejšia, dobre znáša aj ílovitú, vyhovujú jej všetky polohy vhodné pre pestovanie hrušiek s dostatkom vlahy.

ODOLNOSŤ: vysoko mrazuodolná a odolná voči európskej chrastavitosti (Venturia pyrina), hoci citlivá na ázijskú chrastavitosť (Venturia nashicola), menej napadaná mérami hruškovými. Náchylnejšia len na bakteriálnu spálu (Erwinia amylovara).

PÔVOD: Nemecko, obec Germersdorf pri Guben an der Neiße, odroda objavená asi v polovici 19. storočia ako náhodný semenáč.

RAST: najskôr veľmi bujný, potom sa spomaľuje. Vytvára koruny stredných rozmerov, široko rozložité.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro. Vhodné opeľovače: napr. Hedelfingenská, Kaštánka, Karešova, Napoleonova, Thurn-Taxis (Schneiderova), Ramon Oliva, Frommova čierna srdcovka, Srdcovka kráľovská, Büttnerova, Ostheimská višňa.

PLODNOSŤ: skorá (do 3-5 rokov po výsadbe), ale vyššia nastupuje až neskôr, potom je vysoká a pravidelná

PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 8 g), tmavočervenohnedé plody s aromatickou, korenistou, sladkokyslastou, mierne horkastou, vynikajúcou chuťou, dužina je u tejto chrupky chrumkavá, tuhá, šťavnatá, šťava dobre farbí. Kôstka je v pomere k plodu veľká a stredne dobre sa odlučuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: neskoré, v 6. čerešňovom týždni, teda od polovice júla, na stromoch sa plody udržia 2-3 týždne, ak nie sú silné alebo dlhotrvajúce dažde, pri ktorých praskajú a napadá ich monilióza. Keďže dozrievajú neskoro, napadá ich vrtivka čerešňová spôsobujúca červivosť.

VYUŽITIE: na priamy konzum aj spracovanie, najmä na sirupy, ale aj kompóty, džemy a marmelády, sušenie a destiláty. Pri zbere v červenej zrelosti dobre znáša prepravu.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, hoci aj vo vyšších polohách. Pôdy najlepšie ľahšie, výživné a priepustné, na ktorých dosahuje najlepšiu chuť, v hlinitých dosahuje najvyšší výnos, neznáša ťažké ílovité.

ODOLNOSŤ: v dreve silne mrazuodolná, kvety stredne mrazuodolné, ale odolávajú mrazu lepšie než u odrody Hedelfingenská.

PÔVOD: veľmi stará odroda, možno z Holandska, už k. 18. stor. rozšírená v Nemecku ako Große Prinzessin alebo Lauermanns Knorpelkirsche. Meno Napoleonova získala vo Francúzsku. Niektorí pomológovia jú stotožňujú s Büttnerovou červenou chrupkou.

RAST: v mladosti bujný, v dobe plodnosti stredný. Tvorí veľké koruny, ich tvar je polovzpriamený až rozložitý. Kostrové konáre rastú vzpriamene, postranné sú previsnuté.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až stredne neskoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Burlat, Karešova, Kaštánka, Regina, Van, ale aj Hedelfingenská, Troprichterova, Thurn Taxis (Schneiderova), ktoré ale môžu kvitnúť neskôr. Je nekompatibilná s odrodami Lambert a Bing.

PLODNOSŤ: stredne skorá až neskorá, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná.

PLODY: veľké (priemerne 7 g), tupo srdcovité či guľaté, nepravidelné. Zadná strana je vypuklá, predná stlačená. Šupka je tenká až stredne hrubá, lesklá, svetložltá s červeným líčkom. Dužina je krémová až svetložltá, tuhá, stredne šťavnatá, šťava nefarbí. Chuť je veľmi dobrá až výborná, sladkokyslá, mierne horkastá, veľmi aromatická. Kôstka sa stredne dobre oddeľuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 5. čerešňovom týždni, teda počas 1. polovice júla. Napáda ju vrtivka čerešňová, býva červivá. Na strome sa plody udržia až 3 týždne.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a kompóty, ale aj na sušenie a destiláty či džemy a marmelády. Plody sú stredne náchylné na otlaky.

STANOVIŠTE: slnečné. Preferuje stredne ťažké, hlboké pôdy, v suchých pôdach sú plody drobnejšie, v príliš vlhkých ílovitých pôdach môže trpieť glejotokom a moníliovou spálou (Monilinia laxa). Najviac jej vyhovujú teplé a stredne teplé polohy, kde dosahuje aj najlepšiu chuť, pri kvalitnej pôde môže byť aj vo vyšších polohách.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne mrazuodolná v kvete. Náchylnejšia na praskanie plodov počas dlhotrvajúcich dažďov, stredne náchylná na moníliu plodov a moníliovú spálu, najmä v príliš vlhkých pôdach.

PÔVOD: stará odroda neznámeho pôvodu, zrejme z Nemecka, kde bola známa už v 18. storočí aj pod názvom Prinzenapfel.

RAST: stredne bujný. Tvorí mohutné kmene a veľké, vysoko guľovité, neskôr rozložité koruny s previsnutými konármi. Stromy sa dožívajú vysokého veku.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne neskoro, dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Aderslebensk kalvil, Ananásová reneta, Baumannova reneta, Bernské ružové, Coxova reneta, Croncelské, Landsberská reneta, Ontário, Parména zlatá zimná.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká, pravidelná, po 2-3 rokoch vždy vyššia.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 150 g), valcovitého alebo súdkovitého tvaru. Šupka je jemná, hladká, pololesklá, svetložltá, na slnečnej strane červeno pruhovaná, mramorovaná či bodkovaná. Dužina je jemná, biela až žltkastá, krehká, kyprá, menej šťavnatá. Chuť je sladkokyselkavá s korenistou príchuťou, príjemne voňavá po rozmaríne. V niektorých plodoch po vyzretí semienka hrkajú - preto názov Hrkáč.

DOZRIEVANIE: zber v 2. polovici septembra, konzumne dozrieva koncom septembra až v októbri, plody vydržia uskladnené do decembra, ale čoskoro po zbere strácajú svoju typickú korenistú chuť.

VYUŽITIE: vhodná na priamy konzum a sušenie. Pri spracovaní je z plodov málo odpadu. Plody skladujeme vo vlhkejšom prostredí.

STANOVIŠTE: slnečné, prosperuje vo vlhkejších, mierne chladných oblastiach a znesie i vyššie, drsnejšie polohy, nemá rada piesočnaté pôdy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve i v kvete, dobre odolná voči múčnatke a chrastavitosti, náchylnejšia na rakovinu v príliš mokrej pôde, najmä vo vyššom veku a na poškodenie voškou vlnačkou krvavou.

PÔVOD: neznámy, jedna zo starších žltoplodých odrôd.

RAST: silný, vzpriamený ker dorastajúci do výšky 1,5-2,5 m a šírky 1-1,5 m. Tvorí množstvo pevných výhonov s početnými jemnými ostňami. Odporúčame pestovať v rade s oporou (plot, drôt). Rastliny vyžadujú okopávku a zamulčovanie, v zatrávnení strádajú, v suchom lete pravidelnú zálievku, koncom februára / začiatkom marca pravidelný rez odrodeného dreva.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, veľmi atraktívna pre opeľovače.

PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké, široko kužeľovité, svetložltej až citrónovožltej farby. Sú dobre šťavnaté. Majú jemnú, sladkú, aromatickú chuť.

DOZRIEVANIE: 2x rodiaca odroda: 1. úroda v júni, 2. úroda od polovice augusta až do prvých mrazov.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na univerzálne spracovanie a mrazenie.
STANOVIŠTE: slnečné, s humusovitou, úrodnou, vlhkou, ale dostatočne odvodnenou pôdou. Vhodná aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná. Je stredne odolná voči odumieraniu výhonov spôsobenému najmä hubou Fusarium avenaceum.

PÔVOD: ČR, Morava, stará krajová odroda známa najmä na Valašsku, Slovácku, na Hanej aj v Slezsku, prvá písomná zmienka o nej je z r. 1764, pričom na Valašsku už vtedy boli veľmi staré stromy tejto odrody.

RAST: bujný rast, veľká, vysoko guľovitá koruna, vo vyššom veku košatá, rozložitá, dosť hustá, vyžaduje pravidelnú prerezávku.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, dosť dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Landsberská reneta, Parména zlatá zimná.

PLODNOSŤ: neskorá (od 10. roku po výsadbe), stredná až vysoká, pravidelná.

PLODY: menšie až stredne veľké (priemerne 100 g), tvarovo nepravidelné od plocho kužeľovitých po vysoko kužeľovité či vajcovité, pri kalichu sú na jednu stranu skosené. Šupka je jemná, lesklá, hebká, niekedy mastná až lepkavá, žltá v rôznych odtieňoch s červeným nádychom. Dužina je belavá, tuhá, šťavnatá, jemnozrnná, krehká, chrumkavá, pri skladovaní rýchlo stráca šťavnatosť. Chuť je sladkokyslá a vyvážená, bez zvláštnej vône, ale korenistá s typickou príchuťou. Plod nepodlieha otlačeniu.

DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, konzumne dozrieva v októbri/novembri, vydrží do januára až apríla.

VYUŽITIE: vhodná na priamy konzum, výroba muštu, vína, lekváru, destilátu či na sušenie.

STANOVIŠTE: slnečné, pôda dostatočné vlhká, hoci aj menej úrodná. Neznáša len suchú, piesočnatú, ľahkú pôdu. Vhodná do ľubovoľných polôh, teplých aj vyšších a drsnejších, záhrad aj polí.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, kvety dobre znášajú aj daždivé počasie počas kvitnutia. Je menej odolná voči chrastavitosti, náchylnejšia na horkú škvrnitosť šupky, ale ostatnými chorobami nezvykne trpieť.

PÔVOD: Slovensko, vyšľachtil v r. 1991 Gustav Čejka v Stupave ako kríženec odrôd Cresthaven a Luna

RAST: stredne bujný, habitus polovzpriamený

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro, stredne dlho až dlho.

PLODNOSŤ: stredne vysoká až vysoká, pravidelná. Kvalitu plodov zvýši prebierka pri vyššej násade.

PLODY: stredne veľké, guľaté, súmerné. Šupka je hrubá, stredne husto plstnatá, k dužine silno prilieha. Základná farba je svetložltá, oslnenú polovicu pokrýva tmavočervené rozmyté líčko. Dužina je svetložltá, stredne tuhá až tuhá, vláknitá. Chuť je dobrá, s vyrovnaným pomerom cukrov a kyselín. Kôstka je kruhovitá a stredne veľká, k dužine silne prilieha. Náchylnosť k praskaniu kôstky je stredná. Plody sú stredne dobre veľkostne vyrovnané a nie sú náchylné na praskanie počas dažďov.

DOZRIEVANIE: veľmi skoré, v 1. polovici júla, 22 dní pred odrodou Redhaven. Nie je náchylná na predčasný opad plodov pred zberom alebo len veľmi málo.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum kvôli ťažkej odlučiteľnosti dužiny od kôstky.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, pôda skôr priepustná, odroda málo náročná na podmienky, vhodná na pestovanie aj v okrajových oblastiach.

ODOLNOSŤ: v dreve aj kvetných pukoch silne mrazuodolná, stredne tolerantná voči kučeravosti listov (Taphrina deformans).

PÔVOD: Taliansko, kríženec odrôd Gialla di Firenze a Fertilia Morettini, vyšľachtil Alessandro Morettini v roku 1966.

RAST: stredne bujný až bujný, habitus polovzpriamený až rozložitý. Veľmi dobre rastie a dobre sa tvaruje .

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro, stredne dlho až dlho.

PLODNOSŤ: stredne vysoká až vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké guľovitého tvaru, súmerné. Šupka je tenká až stredne hrubá, slabo až stredne silne prilieha k dužine, je mierne až husto plstnatá, žltozelená, z väčšej časti prekrytá karmínovočerveným, rozmytým líčkom; dužina je žltá až oranžovo žltá, mäkká až stredne pevná, nevláknitá, aromatická, sladko kyselkavá , v plnej zrelosti dobre oddeliteľná od stredne veľkej kôstky. Náchylnosť na praskanie kôstky je nízka. Plody sú dobre veľkostne vyrovnané a nie sú náchylné na praskanie počas dažďov.

DOZRIEVANIE: skoré, dozrieva okolo 25. júla, 15 dní pred odrodou Redhaven. Plody nie sú náchylné na predčasný opad pred zberom alebo len veľmi slabo.

VYUŽITIE: vhodná najmä na priamy konzum, ale aj na zaváranie.

STANOVIŠTE: stredne náročná na stanovište, vyžaduje slnečné miesto a výživné pôdy, vhodná je i do okrajových pestovateľských oblastí.

ODOLNOSŤ: v dreve i v kvetných pukoch vysoko odolná voči mrazu a stredne odolná voči kučeravosti, tolerantná voči šarke.

PÔVOD: zrejme Francúzsko, známa od zač. 2. polovice 19. storočia, množila ju škôlka bratov Baltetových v Troyes.

RAST: v mladosti bujný, v plnej plodnosti stredne bujný, tvorí najskôr vysoko guľovité, neskôr guľovité, rozložité až previsnuté koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: je čiastočne samoopelivá, kvitne skoro až stredne skoro. Vhodné opeľovače: Althanova ringlota, Mirabelka nancyská, Ontario, Oullinská, Kráľovná Viktória, Zelená ringlota, Zimmerova. 

PLODNOSŤ: skorá až neskoršia, stredne vysoká až veľmi vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 30 g), guľaté, asymetrické. Šupka je tenká, žltozelená, na slnečnej strane červeno pruhovaná, bodkovaná či striekaná, modravo osrienená. Dužina je žltá, mäkká až stredne tuhá, stredne až veľmi šťavnatá. Chuť je sladkokyslá až veľmi sladká, aromatická, veľmi dobrá až výborná. Kôstka je stredne dobre až dobre oddeliteľná od dužiny.

DOZRIEVANIE: neskoré, 5 dní pred Bystrickou, teda približne koncom augusta až v 1. polovici septembra.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, pre konzervovanie sa zbiera tvrdá, asi 2 týždne pred plnou zrelosťou. Ak nie je prezretá, dobre sa prepravuje a môže sa aj krátkodobo skladovať.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené, preferuje pôdy úrodné, hlinité, dostatočne vlhké. Vhodná do teplých a stredne teplých polôh .

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve a kvetných pukoch, silne mrazuodolná v kvete, je (stredne) tolerantná voči šarke. Pri dlhotrvajúcich dažďoch plody praskajú a napadá ich monilióza.

PÔVOD: USA, New York, Geneva, Cornell University, v r. 1973 vyšľachtená ako kríženec odrôd ostružiny západnej (Rubus occidentalis), zrejme [(Bristol x Dundee) x Dundee].

 
RAST: bujný, vzpriamený, bez rezu dosahujú výhony aj 2,5 m. Výhony sú tyrkysové, purpurové až fialové, otŕnené. Menej odnožuje, ale dlhé výhony veľmi dobre zakoreňujú pri dotyku so zemou. Vyžaduje rez dvakrát za rok na výšku asi 100 cm, aby bola zvládnuteľná a aby sme podporili plodnosť. Vyžaduje oporu a spon 90-120 cm x 180-240 cm.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne počas asi 2 týždňov v máji a júni bielymi kvetmi atraktívnymi pre opeľovače.

 
PLODNOSŤ: stredne vysoká až vysoká, pravidelná. Rodí na minuloročných výhonoch.

 
PLODY: na ostružinu západnú veľké, poľguľovité, pevné, čierne s miernym osrienením medzi kôstkovičkami, lesklé. Sú menej šťavnaté než klasické maliny, ale prevažne sladké s minimom kyseliny, s osobitou, veľmi príjemnou príchuťou a vôňou. Obsahujú veľa antokyánov. Bolo vedecky dokázané, že majú protirakovinové účinky: pôsobia nielen ako prevencia, ale aj proti progresu či metastázam.

 
DOZRIEVANIE: raz ročne v 2. polovici júna až začiatkom júla.

 
VYUŽITIE: vhodná na priamy konzum, mrazenie aj všestranné spracovanie na džemy, sirupy, do koláčov, sušené do ovocných čajov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, s humusovitou, úrodnou, vlhkou, ale dostatočne odvodnenou pôdou. Vhodná aj do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná. Silne odolná voči odumieraniu výhonov spôsobenému najmä hubou Fusarium avenaceum, odolná voči antraknóze.

PÔVOD: Poľsko, Grabownica Starzeńska, škôlka Korfanty, vyšľachtil Paweł Korfanty, nová odroda z neznámeho kríženia. 

RAST: bujný, vzpriamený, štíhly. Dorastá do výšky 1,5 m a šírky asi 1 m. 

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá odroda, pre zabezpečenie úrody treba pri výsadbe kombinovať viac odrôd zemolezu. Vhodné opeľovače: Maxines Opus PBR, Honeybee, Wojtek.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: sú veľké (priemerne viac než 2,2 g), široko vretenovitého tvaru so špičkou. Šupka je pevná, stredne hrubá, tmavomodrá so svetlým osrienením. Dužina je šťavnatá. Chuť je veľmi dobrá, sladkokyslá, aromatická.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, približne na prelome mája a júna. Plody dozrievajú rovnomerne a neopadávajú. Dobre sa oberajú strojovo. Dlho vydržia uskladnené v chlade (pri 0-1 °C okolo 2 týždňov).

VYUŽITIE: kríky na nižší živý plot do záhrad, ale aj do sadov. Plody sú vhodné na priamy konzum aj na spracovanie na džúsy, džemy, sirupy, likéry, vína, smoothie, kompóty, na pečenie a mrazenie.

STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne vlhkou pôdou, kríky pestujeme nezatrávnené a zamulčované v bobuľovom záhone. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuvzdorný v dreve aj v kvete, málo náchylný na choroby. Proti vtákom odporúčame zakrývať skôr netkanou textíliou, aby sa vtáky nezamotali do siete.

PÔVOD: Fínsko, Lepaa, vyšľachtený začiatkom 20. storočia na Hinnonmäki pokusnej stanici. Synonymá a cudzie názvy: Hinnonmäen vihreä, Hankkijas Delikatess, Hinnonmäki Grön, Hinnonmäki grün, Hinnonmäki Green, Hinnonmaki Green.

RAST: stredne bujný, vzpriamený, kompaktný, s jednoducho otŕnenými výhonmi.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne skoro až stredne skoro, kratšie (asi 9 dní).

PLODNOSŤ: skorá, stredná až vysoká (priemerne 0,93 kg/ker v 5. roku od výsadby).

PLODY: menšie až stredne veľké (priemerne 2,02-3,33 g), oválne až podlhovasté. Šupka je zelená až žltozelená v plnej zrelosti, hladká, pevná, málo náchylná na praskanie. Dužina je šťavnatá. Chuť je osviežujúca, sladkokyslá (cukornatosť je priemerne 16,6 °Brix),

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 2. dekáde júla.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na zaváranie, výrobu želé či džemov.

STANOVIŠTE: pred vetrom chránené, slnečné stanovište až polotieň, a humózne, priepustné, ale dostatočne vlhké pôdy bohaté na živiny. Nenáročná odroda vhodná do všetkých polôh. V zatrávnení rastlina stráda, potrebuje zálievku počas suchej letnej periódy a vyžaduje okopávku alebo zamulčovanie.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve, stredne v kvete kvôli skoršiemu času kvitnutia. Je vysoko odolný voči americkej múčnatke egreša (Podosphaera leucotricha, predtým Sphaerotheca mors uvae). Vysoko odolná voči praskaniu plodov.

PÔVOD: Bulharsko, Pancharevo južne od Sofie, veľmi dlho rozšírený a známy náhodný semenáč, registrovaný v r. 1983. Synonymá: Pancharevski tsilindrichen (= Pančarevský valcovitý).

RAST: stredne bujný až bujný, vzpriamený až mierne rozložitý, tvorí pyramidálne koruny, dosahuje výšku a šírku 3-4 m.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivý, na dosiahnutie úrody potrebuje prítomnosť inej odrody drieňa, kvitne skoro.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká až vysoká, pravidelná.

PLODY: sú veľké (priemerne 7,69 g, 28,46 mm x 20,14 mm), valcovité až oválne. Šupka je žiarivočervená až tmavočervená. Dužina je šťavnatá. Kôstka je v pomere k hmotnosti plodu stredne veľká (priemerne 9,8 %). Chuť je výborná, sladkokyslá až sladšia.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 2. polovici augusta, relatívne krátko, okolo 1-2 týždňov v závislosti od priebehu teplôt.

VYUŽITIE: je to dekoratívny aj jedlý ker vhodný do menších aj väčších záhrad, živých plotov voľných aj prísne rezaných, do sadov, parkov a inej mestskej zelene, aj do medzí a vetrolamov, kvôli skorému kvitnutiu ako jeden z prvých zdrojov peľu aj nektáru aj do včelníc. Kulinárne využitie: Plody sú vhodné na priamy konzum aj na spracovanie, napr. na želé, džem, ovocné šťavy, sirupy, kompóty, destiláty, kandizované ovocie, nakladanie nezrelých plodov ako nepravých olív. Zo semien sa dá získavať kvalitný jedlý olej. Opražené a pomleté semená sa dajú použiť ako náhrada kávy. Liečivé využitie: plody a kôra sa používajú na zníženie horúčky a plody aj na tráviace problémy, kvety proti hnačke. Technické využitie: z kôry sa dá získať žlté farbivo, z koreňov červené. Listy sú dobrým zdrojom tanínu. Drevo je ťažké a veľmi kvalitné a používa sa na výrobu násad náradia apod.

STANOVIŠTE: slnečné, s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy. Vhodný do teplých, stredne teplých aj chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve aj kvetoch (aspoň do -10 °C), hoci kvitne skoro. Po zakorenení dobre odolný voči suchu a teplu, aj vetru. Odolný voči vysokému obsahu vápniku v pôde.

PÔVOD: Nemecko, Mecklenburg, zrejme okolo roku 1882. Synonymá: Mecklenburger Kantapfel.

RAST: bujný, zdravý, vytvára veľké koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače: neboli preskúmané, ale podľa času kvitnutia Aderslebenský kalvil, Batul, Baumannova reneta, Berlepschova reneta, Čistecké lahôdkové, Gascoyneho šarlátové, Gustavovo trvanlivé, Hammersteinovo, Hájkova muškátová reneta, Jadernička moravská, James Grieve, Kožená reneta jesenná, Kožená reneta zimná, Krasokvet žltý, Lebelovo, Malinové jesenné, Sikulské, Solivarské ušľachtilé, Spartan, Šampion, Švajčiarske oranžové, Viliamovo, Wesenerovo, Zuccalmagliova reneta, Zvonkové.

PLODNOSŤ: skorá (do 5 rokov po výsadbe), vysoká, pravidelná.

PLODY: veľké, guľaté až plocho guľovité, výrazne rebrovité. Šupka je dosť tuhá, hladká, lesklá, mastná, zelenavožltá, takmer po celom povrchu prekrytá karmínovou červeňou, osrienená s modrým nádychom, s početnými bodkami, vonia. Dužina je jemná, kyprá, žltobiela. Chuť je sladkokyslá až kyslejšia s príjemnou malinovo korenistou príchuťou.

DOZRIEVANIE: zber od polovice októbra, konzumne dozrieva v decembri, vydrží do februára. Pri skladovaní nevädne.

VYUŽITIE: na priamy konzum aj na muštovanie, výrobu ružovo zafarbených výživ, pečenie, sušenie apod.

STANOVIŠTE: slnečné. Je nenáročná na polohu a pôdu, ale uprednostňuje vlhkejšie, výživné pôdy. Znesie dokonca aj krátkodobé opakované zaplavenie pôdy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Nezvykne trpieť chorobami, len v uzavretých polohách môže trpieť chrastavitosťou.

PÔVOD: Nemecko, Halle an der Saale, vypestoval C. G. Büttner v roku 1788 z orieška z odrody Gunslebener Zellernuss zrejme z voľného opelenia.

 
RAST: bujný do výšky aj do šírky, krík je redší až stredne hustý, vzpriamený. Podrastá len veľmi slabo až slabo.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne neskoro, samčie kvety kvitnú 10 dní, samičie kvety 5 dní a kvitnutie sa prekrýva. V prítomnosti ďalšej v rovnaký čas kvitnúcej odrody je úroda ešte vyššia. Vhodné opeľovače: Barcelonská, Corabel, Lombardská biela, Katalónska, Tonda di Romana, Webbova, Zellská červenolistá.

 
PLODNOSŤ: neskoršia (po 6 rokoch po výsadbe), vysoká, pravidelná.

 
PLODY: veľké (priemerne 4,3 g), guľovité, svetlohnedé, pančuška je rovnako dlhá ako plod, stredne hrubo cípatá. Veľmi dobre sa lúska luskáčikom tak, že jadrá ostávajú vcelku. Jadro je stredne veľké až veľké, stredne dobre vypĺňa škrupinku (podiel z celkovej hmotnosti plodu je 45 %). Jadro je vajcovité, šupka je len slabo skorkovatená, vnútorná dutina je malá až stredne veľká. Chuť je dobrá až veľmi dobrá, aromatická, sladkastá. Dvojité jadrá sa nevyskytujú.

 
DOZRIEVANIE: neskoré, koncom 3. dekády septembra v priebehu asi 10 dní.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum vcelku aj na spracovanie na pečenie, cukrovinky apod.

 
STANOVIŠTE: preferuje slnečné, ale zvládne aj polotieň, len tam je menej plodná. Najlepšie sa jej darí hlinitopiesčitých až piesčitohlinitých, humóznych, dostatočne vlhkých, ale priepustných pôdach, ale znesie aj horšie pôdy. Neznáša len suché alebo ťažké ílovité pôdy. Je vhodná do všetkých pestovateľských oblastí, vo vyšších polohách na chránených stanovištiach.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, v pukoch aj kvete. Len v ťažkých ílovitých pôdach môže byť poškodená. Je stredne až silne odolná voči napadnutiu nosánikom lieskovým (Curculio nucum), netrpí chorobami.

PÔVOD: ČR, vypestoval ju Antonín Haman ako náhodný semenáč v Újezdě u Lázní Bělohrad, zač. 20. storočia. Na verejnosť sa dostala v r. 1925, kedy škôlkar J. Kuhn z Brtve a pomológ V. Zeman z Lužan vyzvali v časopise Ovocnické rozhledy pestovateľov, aby upozorňovali na najlepšie typy sliviek.

RAST: stredne bujný, vytvára guľovitú až široko guľovitú, neskôr rozložitú a stredne hustú korunu s bohatým plodonosným obrastom, nevyhoľuje. Habitusom sa nepodobá na Domácu slivku, ale skôr na Vlašku.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro.

PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké (priemerne 19 g), pretiahnutého, typicky slivkovitého tvaru, najširšie uprostred a rovnomerne sa zužujúce k obom koncom. Šupka je fialová až tmavomodrá, s výrazným svetlomodrým osrienením, pod ním lesklá, málo hladká, kyselkavá. Dužina je zelenožltá, pevná, stredne šťavnatá, s vynikajúcou, sladko kyselkavou, typicky slivkovou chuťou, výrazne sladšou než má Domáca slivka (Bystrická). Dobre sa oddeľuje od kôstky.

DOZRIEVANIE: koncom augusta a začiatkom septembra.

VYUŽITIE: chuťovo výborná slivka vhodná na priamy konzum a všetky spôsoby spracovania, na sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov či kvalitných destilátov.

STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne vlhkou, úrodnou pôdou, neznáša suchú pôdu. Je veľmi vhodná do okrajových, chladnejších oblastí, kde dosahuje lepšie výsledky ako v teplých oblastiach.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvete. Silne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa), ale citlivejšia na moniliózu plodov (Monilinia fructigena). Je stredne tolerantná voči šarke s prejavmi väčšinou len na listoch. Je stredne odolná voči praskaniu plodov pri dlhotrvajúcich dažďoch.

PÔVOD: Švajčiarsko, kanton Bern, Opplingen, náhodný semenáč nájdený na kraji lesa Franzom Baumannom, šíril ho vo veľkom P. Daepp z Oppligenu. Synonymá: Berner Rosenapfel, Neuer Berner Rosenapfel, Rose de Bern.

RAST: stredne bujný, neskôr až slabší, tvorí stredne veľké až menšie, vysoko guľovité až ihlanovité, neskôr až rozložité či previsnuté, relatívne riedke koruny, ktoré ale dostatočne obrastajú krátkym plodonosným obrastom, pripomínajúcim obrast Parmény zlatej zimnej. Konáre nasadzuje v ostrom uhle.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne skoro až stredne skoro, dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Ananásová reneta, Baumannova reneta, Coxova reneta, Croncelské, Gdanský hranáč, Hammersteinovo, Jonathan, Landsberská reneta, Ontario, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné, Šampanská reneta, Zuccalmagliova reneta.

PLODNOSŤ: skorá, spočiatku pravidelná, neskôr sa striedajú vysoké a nízke úrody.

PLODY: veľkostné nevyrovnané, najčastejšie stredne veľké (priemerne 120 g), ale aj menšie a väčšie, aj tvarovo variabilné, tupo vajcovité, tupo kužeľovité aj guľaté, zhranatené. Šupka je jemná, hladká, lesklá, jemne mastná, žltozelená farba najmenej z polovice, ale často celá prekrytá krásne červeným, rozmytým líčkom s modrastým osrienením a výraznými, belavými bodkami. Dužina je žltkastobiela, pod šupkou ružovkastá, krehká, neskôr jemná, šťavnatá, na vzduchu málo hnedne. Chuť je sladkastá, len nepatrne kyselkavá, aromatická, jemne korenistá, príjemná.

DOZRIEVANIE: zber asi v polovici septembra, konzumne dozrieva v októbri, vydrží do Vianoc, najlepšie chutí v októbri až v novembri. Rýchlo múčnatie pri prezretí. Plody často predčasne opadávajú.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na sušenie a muštovanie. Prepravu neznáša veľmi dobre ani hneď po zbere, ľahko sa otláča.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred silným vetrom, ale neuzavreté. Pôdy jej vyhovujú primerane vlhké, neznáša extrémne suché či príliš vlhké pôdy. Je vhodná najmä do stredne teplých a vyšších, chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve, stredne až silne mrazuodolná v kvete, dobre odolná v kvete aj voči nepriazniu počasia. Je menej odolná voči chrastavitosti a voči rakovine v studených, mokrých pôdach, v teplých suchých oblastiach stredne náchylná na múčnatku a napadnutie vlnačkou krvavou.

PÔVOD: pravdepodobne Taliansko, stará odroda, existuje veľa jej typov.

 
RAST: v mladosti stredne bujný, vzpriamený až polovzpriamený, neskôr mierny, tvorí stredne veľké, guľovité, hustejšie, neskôr previsnuté, dáždnikovité.

 
OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, je dobrým opeľovačom.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá, maximálne stredne vysoká kvôli červivosti, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 28-31 g), oválne, k obom koncom zúžené, nesúmerné. Šupka je pevná, hladká, pod svetlomodrým osrienením fialovomodrá až tmavomodrá, miestami hrdzavá, v plnej zrelosti sa dá stiahnuť z plodu, je kyslastá. Dužina je žltozelená až zlatožltá, stredne tuhá až tuhá, veľmi šťavnatá. Chuť je sladkokyslá až sladkastá, aromatická, výborná. Kôstka sa veľmi dobre oddeľuje od dužiny.

 
DOZRIEVANIE: neskoré, 6 dní pred Bystrickou, teda koncom augusta až začiatkom septembra.

 
VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie a do slivkových buchiet či do slivkových gulí.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené. Najlepšie sa jej darí v hlinitých, úrodných a vlhkejších pôdach. Je vhodná len do teplých polôh.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve, kvety kvitnú neskoro, tak lepšie unikajú neskorým jarným mrazom. Napadajú jú silnejšie obaľovač slivkový (Cydia funebrana) a piliarka slivková (Hoplocampa minuta), takže často býva červivá. Je náchylnejšia na šarku. Pri dlhotrvajúcich dažďoch plody praskajú a trpia moniliózou (Monilinia spp.).