Ovocie na muštovanie

PÔVOD: Francúzsko, našiel ju ako náhodný semenáč M. Olivier v Anger, v roku 1870 uvedená na trh.

 
RAST: na začiatku bujný, vzpriamený rast, koruna prirodzene široká až vysoko pyramídovitá, neskôr pri nástupe do plodnosti rast slabne, bohatý, krátky plodonosný obrast. Vyžaduje kvalitný rez.

 
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne stredne skoro, dlho, kvety dobre mrazuodolné, dobre opeľuje iné odrody. Vhodné opeľovače: BlumenbachovaBlumenbachova, Krivica, Clappova, Hardyho maslovka, Parížanka.

 
PLODNOSŤ: skorá - do 5 rokov po výsadbe, veľmi vysoká a pravidelná, neskôr často preplodzuje, niekedy je potrebná prebierka.

 
PLODY: veľké až veľmi veľké, baňaté, hruškovité až zvoncovité, väčšinou veľmi pravidelné, čiastočne mierne rebrované alebo vypuklé, smerom k stopke sa viac alebo menej zužujúce. Šupka tenká a jemná, chúlostivá na otlačenie najmä v plnej zrelosti, prevažne hladká, mierne lesklá až trochu mastná, zelená až zelenožltá, na slnečnej strane sa zriedkavo objavuje oranžové alebo svetlohnedočervené líčko, len veľmi zriedkavo hrdzavé. Dužina žltobiela, pod šupkou niekedy zelenkavá, v priaznivých pôdnych podmienkach maslovitá, rozplývavá, veľmi šťavnatá, niekedy okolo jaderníku mierne kamienkovitá. Chuť je sladká, mierne kyselkavá, viac alebo menej korenistá.

 
DOZRIEVANIE: zber od konca septembra do polovice októbra, čo najneskôr. Konzumná zrelosť: od decembra po január až február, počas skladovania šupka mierne zhnedne.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, výroba kompótov, lekvárov, muštov.

 
STANOVIŠTE: teplé, chránené pred vetrom, vo vinohradníckych oblastiach, v chladnejších polohách majú plody repovitú chuť. Relatívne nízke nároky na kvalitu pôdy, ale najviac prosperuje v priepustných pôdach bohatých na humus a živiny, dobre zásobených vodou.

 
ODOLNOSŤ: na vlhkých uzavretých polohách náchylná na chrastavitosť, v príliš mokrých pôdach na chlorózu, inak zdravá. Menej mrazuodolná.

PÔVOD: Nemecko, Geisenheim, výskumný ústav, v r. 1884 ju vyšľachtil pomológ Rudolf Goethe z voľného opelenia Parmény zlatej zimnej, prvé plody niesla v roku 1894. Synonymá: Geheimrat Wesener, Tajný rada Wesener.

RAST: bujný, vzpriamený rast v mladosti, neskôr vytvára rozložitejšiu, neskôr až previsnutú korunu.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá s obojpohlavnými kvetmi rozkvitajúcimi stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače napr.: Berlepschova reneta, Braeburn, Coxova reneta, Golden Delicious, Kandil Sinap, Londýnske, Ontario, Orleánska reneta, Šampanská reneta, Viliamovo.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká až nižšia, pravidelná.

PLODY: veľké, tvarovo variabilné od plocho guľovitých až po súdkovité. Šupka je tenká, hladká, neskôr mastná, žltá s pruhovaným červeným líčkom, s nápadnými lenticelami a často mramorovo pokrytá hrdzou. Je to tzv. kožovka. Dužina je žltobiela, jemná, tuhá, veľmi šťavnatá, chuť výrazne kyslejšia.

DOZRIEVANIE: zber v septembri, konzumne dozrieva v októbri, vydrží do januára až februára.

VYUŽITIE: plody na priamy konzum, muštovanie, pečenie a výrobu výživ.

STANOVIŠTE: slnečné, je nenáročná na pôdu, ale neznáša príliš ťažké pôdy. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Je stredne odolná voči chrastavitosti a múčnatke.

PÔVOD: ČR, Vřesice, vybral ju niekedy pred rokom 1954 Vilém Jašek ako cenný klon veľmi starej odrody Panenské pestovanej od nepamäti v Čechách a na Morave. Na rozdiel od pôvodnej odrody má väčšie plody.

RAST: rast zdravý, priamy. Je to strom s mohutnou a vznosnou, guľovitou korunou, spodné vetvy sa mierne skláňajú.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, dobre sa opeľuje a je dobrým opeľovačom pre iné odrody. Vhodní opeľovači: Bernské ružové, Coxova reneta, Jonathan, Landsberská reneta, Laxton's Superb, Malinové holovouské, Malinové hornokrajské, Matkino, Mclntosh, Ontário, Parména zlatá zimná, Red Delicious, Sudetská reneta, Watervlietské mramorované, Wagenerovo.

PLODNOSŤ: stredne skorá, vždy po 2 až 3 rokoch veľmi hojná.

PLODY: malé, častejšie stredne veľké, najčastejšie tupo kužeľovité, pripomína vajíčko skosené z oboch pólov, niekedy je aj guľaté. Šupka je lesklá, takmer celá súvislo červená, niekedy červeno pruhovaná, pri zbere modravo osrienená. V zatienenej polovici plodu presvitá základná žltozelená farba. Dužina je biela, pod šupkou niekedy naružovelá, jemná, hustá, šťavnatá, sladká až ľahko kyslastá, príjemne voňavá, výborná.

DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, konzumná zrelosť v novembri, skladovateľnosť bez straty chuti do decembra, celkovo až do apríla.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale výborná aj na sušenie (dužina ostáva biela), výrobu muštu, vína, destilátov. Veľmi dobre znáša prepravu, v mieste otlačenia nehnije, len skorkovatie. Pri skladovaní nevädne, nehnije.

STANOVIŠTE: slnečné, otvorené, ale chránené pred vetrom, nižšie i vyššie polohy. Pôdy preferuje vápenité, hlboké, úrodné, dostatočne vlhké, znesie aj ílovité či hlinité premiešané so štrkom, kde sa iným jabloniam nedarí. V príliš kyprých náplavách má vyššiu náchylnosť k rakovine, v suchých pôdach sú plody drobné a opadávajú. Vhodné sú otvorené plochy, sady, veľké záhrady, aleje.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, dobre odolná voči múčnatke a chrastavitosti. V uzavretých miestach má náchylnosť k rakovine, napadá ju vlnačka krvavá.

PÔVOD: Francúzsko, nájdená v r. 1863 ako mutácia odrody Chrupka biela. Synonymá a cudzie názvy: Chrupka červená, Rotgutedel, Fendant rosé, Chasselas rosé.

RAST: bujný, s poliehavými letorastami. Raší skoro, hneď po najskorších odrodách. Listy sú stredne veľké, stredne až hlboko vykrajované, päťuholníkové až vajcovité, má výrazne dlhé úponky. Dobre vyzrieva v dreve. Režeme na 6-8 očiek na m2.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, obojpohlavný, kvitne približne v strede júna či skôr, je náchylnejší na opad kvetov v prípade chladného a daždivého počasia.

PLODNOSŤ: priemerne 10-13 t/h.

PLODY: strapce sú stredne veľké (priemerne 152 g), valcovito kužeľovité, s rozvetveným hlavným vretenom, stredne husté. Bobule sú stredne veľké (priemerne 15-19 mm, 2,1 g), guľaté. Šupka je ružová až tmavočervená, veľmi tenká, ale stredne pevná až pevná s osrienením a priesvitnými škvrnami. Dužina je stredne pevná, šťavnatá, semenná. Chuť je sladká, plná. Cukornatosť je 16-18 °NM, obsah kyselín 7-7,5 g/l.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, začiatkom septembra, pred Chrupkou bielou.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a výrobu muštov. Menej s používa na výrobu vín, lebo mušt z nej intenzívnejšie červený.

STANOVIŠTE: slnečné. Vhodná do všetkých pôd, ale najlepšiu kvalitu dosahuje v teplých polohách na slnečných svahoch a dostatočne hlbokých pôdach zásobených živinami. V silne vápenitých pôdach trpí chlorózou. Horšie znáša dlhšie sucho.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolný v dreve a pukoch v zime až do -17 °C (vysoko v rámci Vitis vinifera), citlivejší je na neskoré jarné mrazy. Vyššie odolný voči múčnatke viniča (Plasmopara viticola) a voči botrytíde (Botrytis cinerea), menej voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola).

PÔVOD: Francúzsko, 2. pol. 19. st.

 
RAST: spočiatku bujný, neskôr slabší rast.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá. Vhodné opeľovače: Konferencia, Parížanka. Nie je dobrým opeľovačom.

 
PLODNOSŤ: skorá, veľká, každoročná.

 
PLODY: veľké plody nepravidelného tvaru. Špička s krátkou stopkou je výrazne ohnutá. Šupka je lesklá, zeleno-žltá, na slnečnej strane s červeným líčkom. Dužina je belavá, jemná, šťavnatá, rozplývavá. Chuť jemne korenistá, sladko-kyselkavá.

DOZRIEVANIE: zber v 1. pol. septembra, konzumná zrelosť v 2. pol. septembra, skladovateľnosť do októbra.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, výroba džemov, destilátu, muštu. Krátka skladovateľnosť.
STANOVIŠTE: nižšie a stredné polohy, chránené pred vetrom a mrazom, kvalitná a dobre zásobená pôda.

 
ODOLNOSŤ: menšia odolnosť voči mrazu, stredná odolnosť voči monílii, mierna náchylnosť k chrastavitosti.

PÔVOD: bývalé nemecké územie, dnes Poľsko, Landsberg an der Warthe, vypestovaná ako náhodný semenáč v záhrade súdneho radcu Burcharda okolo r. 1850.

 
RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne bujný. Vytvára guľovité až široko guľovité, hustejšie, neskôr previsnuté, na semennom podpníku mohutné koruny.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, dlho a bohato, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Baumanova reneta, Berlepschova reneta, Coxova reneta, Krasokvet žltý, Jonathan, Ontario, Parména zlatá zimná, Priesvitné žlté, Watervlietské mramorované, Zuccalmagliova reneta.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, spočiatku pravidelná, neskôr striedavá.

 
PLODY: stredne veľké až väčšie (priemerne 120-200 g, ale až do 300 g), guľovité, zdanlivo plocho guľovité, ale aj vysoko guľovité, mierne rebrovité, tvarovo aj veľkostne nevyrovnané. Šupka je veľmi jemná, hladká, lesklá, zelenožltá, pri plnej zrelosti svetložltá, na slnečnej strane niekedy jemne červenkastá s hnedými bodkami. Šupka len málo voní. Dužina je žltobiela, niekedy so zeleným nádychom, kyprá, mäkká, jemnozrnná, šťavnatá. Chuť je sladkokyslá, osviežujúca, jemne aromatická, dobrá až veľmi dobrá, len nepatrne korenistá, nie typicky renetovitá.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, konzumne dozrieva od konca októbra, vydrží uskladnená do začiatku januára, prípadne až do februára, pri skladovaní nevädne. Ľahko sa otlačí.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum a najmä na spracovanie na mušty či víno, ale aj na sušenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, otvorené v stredných a vyšších, chladnejších polohách, nie príliš teplé a suché, lebo tam predčasne dozrieva a opadáva, ani uzavreté, vlhké s ílovitou pôdou, lebo tam trpí chrastavitosťou a rakovinou. Najlepšie sú priepustné, mierne vlhké pôdy.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve a silne mrazuodolná v kvete. V nevhodných polohách málo až veľmi málo odolná voči chrastavitosti a múčnatke, ale aj monilióze či rakovine, je náchylná na horkú hnilobu plodov a na napadnutie vlnačkou krvavou.

Mohutný, dlhoveký strom dorastajúci do výšky 15-30 metrov a dožívajúci sa niekoľko sto rokov. Koruna je široko rozložitá, jej veľkosť závisí od stanovišťa (v prípade solitérneho stromu je jej šírka až 20 metrov, u stromu rastúceho v lese je koruna menšia). Kôra je sivá, v mladosti hladká, borka tmavohnedá a rozpukaná. Listy sú 15-20 cm dlhé, zložené z 6-10 párov jednotlivých lístkov so zúbkovitým okrajom, ktoré sú v mladosti jemne chlpaté. Vrchná strana listov je tmavozelená, spodná svetlozelená, na jeseň sa krásne sfarbujú do žlta - oranžova- červena.

Strom kvitne v máji až júni a kvety sú obojpohlavné, biele, výnimočne i ružové, zoskupené v chocholíkoch. Plodnosť je neskorá (vo veku 10-20 rokov), úrodnosť bohatá.

Plod je guľovitá až hruškovitá malvica (veľkosť 2- 4cm), v čase zrelosti žltá - červenožltá - zelenkasto hnedá, bodkovaná. Dozrieva koncom augusta až začiatkom novembra, podľa lokality. Plod dozrieva až po uhniličení, kedy sa pôvodná trpká chuť mení na príjemne sladkú, aromatickú. 

Plody sú po uhniličkovaní vhodné na priamy konzum a inak sa používajú na výrobu lekvárov, kompótov a veľmi jemnej a kvalitnej pálenky - “oskorušovice”, ďalej na sušenie (sušené plody možno pomlieť a používať na dochucovanie), muštovanie. Drevo oskoruše je veľmi pevné, ťažké, kvalitné a tvrdé, má krásnu kresbu a farbu, používalo sa na výrobu hudobných nástrojov, vinných lisov, pri výrobe nábytku (intarzie). Známe sú i viaceré liečivé účinky plodov a kvetov.

Teplomilná a svetlomilná drevina, dobre sa jej darí v úrodných, skôr suchších pôdach, v slnečných oblastiach a tam, kde sa pestuje vinič. Vysoká odolnosť voči mrazu (do -30 stupňov), vysoká odolnosť voči smogu a exhaláciám.

Samoopelivá. 

Oskoruše boli v minulosti využívané ako stromy určujúce hranicu pozemkov. Dnes je ich výskyt ojedinelý, stávajú sa symbolom kultúrneho dedičstva a vďaka svojej dlhovekosti naším odkazom pre ďalšie generácie.

PÔVOD: Rusko, Novočerkask, Všeruský vedeckovýskumný ústav pre vinohradníctvo a vinárstvo J. I. Potapenka, medzidruhový kríženec odrôd (Zarja Severa x Dolores) X Ruskyj rannyj, patrí do skupiny hybridov s botanickým druhom Vitis amurensis.

 
RAST: bujný, husté olistenie. Je vhodné pestovať ho na dlhý ťažeň, na strednom aj vysokom vedení.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, obojpohlavný.

 
PLODNOSŤ: skorá, stredná až vysoká, pravidelná (7-11 t/ha).

 
PLODY: strapce sú veľké (priemerne 400-600 g), kónické, riedke až stredne husté. Bobule sú veľké (priemerne 22x24 mm, 4-5 g), guľaté. Šupka je tenká, pevná, tmavomodrá až tmavofialová, dužina je mäsitá. ružovobiela. Chuť je výborná, jednoduchá, s vysokým obsahom cukru (17-19 °NM). Obsahuje semienka.

 
DOZRIEVANIE: skoré, začiatkom septembra, po 115-120 dňoch vegetácie pri sume aktívnych teplôt 2250-2450 °C.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum ako stolové hrozno.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Preferuje ľahšie pôdy, hlinitopiesočnaté či hlinité. Vhodný do všetkých oblastí pestovania viniča, aj tých okrajových.

 
ODOLNOSŤ: vysoko mrazuodolný v zime (do -26 °C), vyššie odolný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) (priemerne 6,7 bodu z maxima 9 bodov) a stredne odolný voči múčnatke (Uncinula necator) (priemerne 5,1 bodov z maxima 9 pri listoch a 5,6 pri bobuliach), menej odolný voči botrytíde (Botrytis cinerea).

PÔVOD: S Amerika, územie Pennsylvánie, Nebrasky, Texasu a Missouri. V Európe sa prvýkrát objavila okolo roku 1700, je pomenovaná po botanikovi Johannovi Gottliebovi Gleditschovi. Beztŕnna varianta sa prirodzene vyskytuje v pôvodnom území a ďalej sa množí.

 
RAST: stredne bujný. Je to strom s riedkou korunou, dorastá do výšky 20–30 m a šírky 15 m. Borka je tmavošedá, neskôr sa plátkovito odlupuje. Na rozdiel od pôvodného tŕnitého druhu sa na kmeni a starších konároch netvoria tŕne, ktoré bývajú v tŕnitom druhu jednoduché až trojdielne, lesklé, hnedé a veľké. Listy sú striedavé, jeden až dvakrát párnoperovité. Jednotlivé svetlozelené lístky sú buď celokrajné alebo jemne vrúbkované.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, hmyzom opelivá. Jedna rastlina tvorí obojpohlavné aj jednopohlavné kvety. Žltozelené kvety v krátkých, cca. 5 cm dlhých, vzpriamených strapcoch sa objavujú pred rašením listov alebo aj trochu neskôr, najčastejšie v júni.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá, do 5-7 rokov po výsadbe pri jednotlivých stromoch, okolo 10. roku v zápoji. Je pravidelná a vysoká.

 
PLODY: sploštené tmavé struky, dlhé 20-45 cm a hrubé až 2,5 cm. Obsahujú oválne semená dlhé asi 8-20 mm.

 
DOZRIEVANIE: v októbri a ostávajú na strome až do jari.

 
VYUŽITIE: ako okrasný strom najmä do parkov a alejí v mestách. Vo svojej domovine pomáha predchádzať erózii, používa sa ako vetrolam či v agrolesníctve ako krmivo pre dobytok. Semená sú jedlé aj pre ľudí, mladé chutia surové ako hrášok, dajú sa aj tepelne upravovať, môžu obsahovať až 30 % cukru. Pražené semená sa dajú použiť ako náhrada kávy. Dužina mladých, krehkých strukov je sladká a dá sa jesť zasurova, použiť na prípravu nápojov alebo z nej získať cukor, neskôr pri dozrievaní zhorkne. Drevo je tvrdé a príležitostne sa používa na výrobu nábytku či v rezbárstve.

 
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň. Je veľmi prispôsobivá z hľadiska pôdy, optimálne rastie v úrodných, vlhkých, nivných či vápenitých pôdach, ale znesie širokú škálu pôd od piesočnatých cez hlinité až po ílovité, kyslé aj zásadité a aj suchšie pôdy.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná do -28,9 °C až -34,4 °C. Znesie aj utužené pôdy, sucho, mestské prostredie, zasolenie pôdy, znečistenie ovzdušia a krátkodobé zaplavenie.

PÔVOD: Škótsko, Carrington pri Edinburghu, vypestoval z voľne opelených semienok odrody Pottovo vysiatych v roku 1878 James Grieve.

RAST: rast stredne bujný, neskôr slabší, koruna rozložitá, kužeľovitá.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je výborným opeľovačom pre iné odrody. Vhodné opeľovače napr.: Alkmene, Bismarkovo, Boikovo, Coxova reneta, Dukát, Gloster, Golden Delicious, Hájkova muškátová reneta, Idared, Jonathan, Lord Lambourne, Matkino, McIntosh, Oldenburgovo, Ontario, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné, Spartan, Starking Delicious, Starkrimson, Wealthy atď.

PLODNOSŤ: skorá, bohatá a pravidelná.

PLODY: stredne veľké, guľovité až kužeľovité, šupka hladká, zelenožltá, neskôr žltá s červeným pruhovaním a na slnečnej strane s červeným rozmytým líčkom. Dužina biela až krémová, jemná, šťavnatá s dobrou sladkou až kyslastou chuťou.

DOZRIEVANIE: zber august až september, konzumná zrelosť hneď po zbere. Skladovateľnosť do konca septembra, v chladiarňach do januára. Po zbere sa plody ľahko otláčajú. 

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na muštovanie, výrobu výživ či pečenie.

STANOVIŠTE: slnečné, odroda je nenáročná na polohu a pôdu, s výnimkou mrazových dolín a ťažkej, ílovitej pôdy. Je vhodná do teplých, stredne teplých a chránených studených polôh. 

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v kvete, stredne v dreve, silne odolná voči múčnatke, stredne voči chrastavitosti, v ťažkej, ílovitej pôde náchylná na rakovinu. Je citlivejšia na moniliózu a napadnutie voškou vlnačkou krvavou. Pri prehnojení dusíkom trpí horkou škvrnitosťou plodov.

PÔVOD: Francúzsko, Angers, stará odroda pestovaná už možno v 15. storočí. Často využívaná aj ako podpník pre hrušky a označovaná vtedy ako dula A / (EM) quince A, MA či Pillnitz R 5.

RAST: bujný až stredne bujný, dorastá do 4-6 m. Potrebuje výchovný rez na zapestovanie dostatočne pevných kostrových vetiev a neskôr presvetľovací rez.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne stredne skoro a stredne dlho (9-11 dní). Vhodné opeľovače napr.: Bereczki bőtermő, Champion, Konstantinopolská, Mezőtúri.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké (priemerne 195-221 g, ale aj 340 g), variabilného tvaru. Šupka je citrónovožltá a plstnatá, v plnej zrelosti intenzívne zlatožltá, oplstenie sa stráca. Dužina je žltobiela, tuhá, silne aromatická. Chuť je po tepelnom spracovaní veľmi príjemná, kyslastá, voňavá. 

DOZRIEVANIE: stredne skoré, približne v polovici októbra.

VYUŽITIE: výborná na tepelné spracovanie na tzv. dulový syr, marmeládu, výživy, kompóty, ale aj na mušt, víno, destiláty, likéry či na sušenie.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, pôda dobre priepustná, ale nemá rada suché, vápenité pôdy. Vhodná do teplých a stredne teplých oblastí Slovenska.

ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná v dreve, ako všetky duly kvitne neskoro, takže väčšinou uniká neskorým jarným mrazom. Je odolná voči agrobakterovi (Agrobacterium tumefaciens), stredne odolná voči bakteriálnej spále (Erwinia amylovora), voči vápniku v pôde, suchu a vysokej hladine podzemnej vody.

PÔVOD: Francúzsko, département Vendée, rozšiřovaná od tridsiatych rokov 19. storočia. Synonymá a cudzie názvy: Beregriska zimná, Beurré de Luçon, Beurré gris ďhiver (nouveau), Graue Butterbirne.

RAST: slabý až stredný. Koruna je redšia a pod váhou úrod previsnuto rozklesnutá.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá. Opeľovači nie sú jednotlivo overení, všade plodí spoľahlivo a bohato v prítomnosti všeobecne dobrých opeľovačov: Hardyho maslovka, Charneuská, Krivica.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, veľmi pravidelná.

PLODY: stredne veľké, vajcového tvaru, tvarovo aj veľkostne vyrovnané. Hladká, matná šupka je zelená, výrazne pokrytá svetlou šedohnedou hrdzou. Dužina je biela, pri šupke zelenkastá, jemná, veľmi šťavnatá. Chuť je sladká až sladkokyselkavá, korenistá.

DOZRIEVANIE: zber v 1. polovici októbra, konzumne dozrieva od polovice novembra, vydrží do Vianoc, niekedy až do februára. Predčasne obratá a skladovaná v suchu vädne.

VYUŽITIE: na priamy konzum, výrobu destilátu, muštovanie, výrobu džemu.

STANOVIŠTE: slnečné a teplé, hlboké hlinité a teplé pôdy, do teplých a chránených stredne teplých polôh, je nevhodná do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná, stredne odolná voči chrastavitosti.

PÔVOD: neznámy, zrejme veľmi stará odroda, ako pôvod je uvádzaný Balkán, Pobaltie či Nemecko, Koblenz, zámok ríšskeho kniežaťa, kde bola pestovaná už v 17. storočí. Synonymá: Pomme de Prince verte, Green Prince, Kempes Pauliner.

RAST: veľmi bujný, vytvára vysoko guľovité, neskôr plochejšie až mierne previsnuté koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne stredne skoro až neskoro a je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače neboli overené, ale podľa času kvitnutia by to mohli byť Aderslebenský kalvil, Åkerö, Banánové zimné, Batul, Baumannova reneta, Berlepschova reneta, Boikovo, Červené tvrdé, Čistecké lahôdkové, Dukát, Hájkova muškátová reneta, Hammerstein, Idared, Jadernička moravská, Kalvil biely zimný, Kráľovnino, Krasokvet žltý, Londýnske, Parména šarlátová, Peasgoodovo, Red Delicious, Rubín, Solivarské ušľachtilé, Spartan, Starking, Starkrimson Delicious, Šampión, Švajčiarske oranžové, Virginské ružové, Wesenerovo, Zuccalmagliova reneta, Zvonkové atď. 

PLODNOSŤ: neskoršia, vysoká, dosť pravidelná.

PLODY: sú stredne veľké (priemerne 150 g), plocho guľovité až guľovité, nesúmerné, niekedy splochými rebrami. Šupka je hrubá, jemná, ale pevná, hladká, lesklá, polomastná, dlho žltozelená, až zjari žltne, niektoré plody majú na slnečnej strane menšie hnedočervenkasté, rozmyté líčko s bielymi lenticelami a pehami. Dužina je zelenkastá, dlho tuhá, chrumkavá, veľmi šťavnatá, na vzduchu nehnedne. Chuť je dlho kyslá, ale po dozretí kyslosladká, bez výraznej korenitosti či vône, ale príjemne osviežujúca.

DOZRIEVANIE: zber v 2. polovici až koncom októbra. Konzumne plody dozrievajú podľa polohy a priebehu počasia počas pestovania v januári až marci a vydržia uskladnené v chlade do mája, júla či ešte dlhšie. Plody predčasne nepadajú. Stredne dobre znášajú prepravu, pri skladovaní navädnú a nehnijú, nestrácajú chuť. 

VYUŽITIE: mohutný strom s kvetmi atraktívnymi pre opeľovače sa hodí do väčších záhrad, sadov, na pastviny, včelnice, do vetrolamov, alejí a stromoradí. Plody sú vhodné najmä na kuchynské spracovanie, teda pečenie, výrobu výživ, džemov, kompótov, sušenie, výrobu vína, ale aj na priamy konzum, najmä po ošúpaní.

STANOVIŠTE: slnečné, je nenáročná na polohu a pôdu, znesie aj suchšie piesočnaté či kamenité pôdy. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve a v kvete, silne vetruodolná, silne odolná voči chrastavitosti, stredne až silne voči múčnatke.

PÔVOD: USA, Kalifornia, Fresno, US Horticultural Field Station, vyšľachtená ako kríženec odrôd Alamar x Gold Dust v roku 1952, v roku 1956 prvýkrát rodila.

RAST: umiernený až stredne bujný, rozložitý. 

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne stredne skoro, stredne dlho. Kvet je ružovitý.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká až vysoká, pravidelná.

PLODY: sú stredne veľké až veľké, guľaté, nesúmerné. Šupka je stredne hrubá, stredne husto plstnatá, stredne silno priľnavá k dužine, žltá a na viac než 1/2 plodu prekrytá stredne červeným, rozmytým, niekedy pruhovaným líčkom. Dužina je žltá, okolo kôstky jemne červenkastá, stredne tuhá až tuhá, vláknitá. Chuť je kyslosladká až sladká, aromatická, veľmi dobrá. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny. 

DOZRIEVANIE: neskoré až veľmi neskoré, 25 dní po Redhaven, začiatkom septembra.

VYUŽITIE: plody na priamy konzum aj na zaváranie, výrobu džemov, džúsov apod.

STANOVIŠTE: slnečné, s výživnou, dostatočne vlhkou, ale nezamokrenou pôdou. Je vhodná do teplých a stredne teplých oblastí s ohľadom na neskorý čas dozrievania.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj v kvetných pukoch. Je dobre odolná voči šarke, stredne tolerantná voči kučeravosti (Taphrina deformans), menej odolná voči bakteriálnej škvrnitosti spôsobovanej Xanthomonas arboricola pv. pruni.

PÔVOD: Nemecko, 2. pol. 19. st.

 
RAST: bujný rast, vytvára vysoko pyramidálnu až vysoko guľovitú korunu.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá. Vhodné opeľovače: Blumenbachova maslovka, Hardenpontova maslovka, Esperenova bergamotka, Boscova fľaša.

 
PLODNOSŤ: nástup do plodnosti je skorý, úrodnosť vysoká a pravidelná.

 
PLODY: veľké, hruškovité až zvonovité. Šupka je hladká, nemastná, zelenožltá, po dozrení oranžovožltá až červenožltá, s výraznými hnedozelenými bodkami, predovšetkým v oblasti kalicha a stopky. Dužina žltobiela, jemnozrnná, šťavnatá, chuť sladkokyslá, slabo aromatická, mierne trpká.

 
DOZRIEVANIE: zber na začiatku septembra, konzumná zrelosť september až polovica októbra.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, výroba kompótov, štiav.

 
STANOVIŠTE: teplejšie polohy (nížiny až stredné polohy), chránené pred vetrom, dostatočne vlhké a na živiny bohaté pôdy.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve aj kvete, stredne až silnejšie odolná voči chrastavitosti.

PÔVOD: Rusko.

RAST: stredný rast, vytvára nižší ker (do 2,5 m) so vzpriamene rastúcimi výhonmi, ktoré su pokryté malým množstvom krátkych tŕňov.

OPEĽOVACIE POMERY: samičia odroda, vyžaduje prítomnosť aspoň 1 samčieho opeľovača na až 7 samíc.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká.

PLODY: stredne veľké (priemerne 0,6-0,7 g), guľovito oválne, oranžovo-červené, s hrubšou šupkou. Chuť sladkokyselkavá, osviežujúca. Obsahujú v priemere 5,63 % cukru, 3,73 % kyselín, 5-6,5 % olejov, 162,7 mg/100 g vitamínu C a až 24 mg/100 g karotenoidov. A taktiež ďalšie vitamíny, aminokyseliny, triesloviny, minerálne látky na posilnenie imunity, pozitívny vplyv na obranyschopnosť organizmu. Ľahko sa zberajú.

DOZRIEVANIE: od polovice augusta.

VYUŽITIE: priamy konzum, zaváranie, výroba štiav, džemov, mrazenie, sušenie, výroba kozmetiky. Po rozmrazení si dobre zachováva tvar a nepraská.

STANOVIŠTE: nenáročná drevina, vyžaduje slnečné stanovište, priepustnú pôdu, dostatok priestoru.

ODOLNOSŤ: plne mrazuvzdorná odroda (do -34 °C), odolná voči chorobám a škodcom.

PÔVOD: Lotyšsko, vyšľachtil ho Pauls Sukatniks, v roku 1964 urobil selekciu z kríženia odrôd Jubilejnaja Novgoroda x (Smuglyanka x Dvietes Zila). Je komplexným medzidruhovým krížencom medzi Vitis vinifera, Vitis labrusca a Vitis amurensis.

RAST: veľmi bujný. Listy má veľké, trojlaločné, sýtozelené. Drevo veľmi dobre vyzrieva pred zimou. Neskoro raší.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne neskoro.

PLODNOSŤ: skorá, asi 2 roky po výsadbe, vysoká, približne 12 kg/ker pri dospelom kre. 

PLODY: strapce sú stredne veľké (350-450 g), kužeľovité až valcovité, voľné s  30-35 bobuľami. Bobule sú stredne veľké až veľké (priemerne 6-7 g), guľaté, tmavomodré až čierne, pokryté voskovitým svetlomodrým osrienením. Šupka je pevná, pružná. Dužina má konzistunciu želé s niekoľkými veľkými semenami. Chuť je sladkokyslá, harmonická (cukornatosť 16-20 °Brix, kyselín je maximálne 5 g/l), aromatická s jemnou vôňou prezretých jahôd typickou pre krížence s Vitis labrusca.   

DOZRIEVANIE: veľmi skoré až skoré, obvykle v 2. polovici augusta.

VYUŽITIE: univerzálna odroda na výrobu purpurovočervených ovocných vín s typickou vôňou prezretých jahôd, ale aj na priamy konzum ako stolová odroda, či na výrobu muštov, džemov, kompótov.

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje ľahšiu, dobre priepustnú, stredne úrodnú pôdu, lepšie než mnohé iné odrody znáša sucho či chudobnejšiu pôdu. Je vhodný aj do úplne okrajových polôh pre pestovanie viniča.

ODOLNOSŤ: je extrémne mrazuodolná v dreve a pukoch do -30 °C či dokonca až -35 °C. Neskoro raší a tak obvykle uniká aj neskorým jarným mrazom. Je veľmi dobre odolný voči plesni viničovej - perenospóre (Plasmopara viticola) a botrytíde (Botrytis cinerea), stredne voči múčnatke (Erysiphe necator).

PÔVOD: Poľsko, arborétum Bolestraszyce, náhodný semenáč nájdený v zámockom parku, novšia odroda. Pomenovaný po poľskom botanikovi Józefovi Paczoski.

RAST: stredne bujný rast a rozložitý habitus, dorastá do výšky 6 m.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, obojpohlavný, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne vo februári až marci. Na opelenie potrebuje inú odrodu drieňa.

PLODNOSŤ: stredne vysoká.

PLODY: stredne veľké (priemerne 2,9 g, 2,6 cm), predĺžené hruškovité až fľaškovité, červené, príjemne sladkokyslé s vysokým obsahom cukru (12 %) a stredným obsahom kyselín (2,7 %). Kôstka je v pomere k hmotnosti plodu veľká (14 %) a zle sa oddeľuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: neskoré, v septembri.

VYUŽITIE: Vhodný na priamy konzum aj na spracovanie, napr. na želé, džem, ovocné šťavy, sirupy, kompóty, destiláty, kandizované ovocie, nakladanie nezrelých plodov ako nepravých olív.

STANOVIŠTE: nenáročný na pestovanie. Preferuje slnečné miesta s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve aj kvete, odolný voči chorobám, po dobrom zakorenení dobre odolný voči suchu.

 PÔVOD: Moldavsko, Kišinev, Ovocinársky inštitút, vyšľachtená ako kríženec odrôd Viennská x Decana N.Krier v roku. Synonymá: Novembra, Xenia.

RAST: umiernený, tvorí bohato rozvetvené pyramidálne koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Rozkvitá skoro a kvitne dlho. Vhodné opeľovače napr.: Blanka, David, Konferencia a iné skoro a stredne skoro kvitnúce odrody.

PLODNOSŤ: skorá, veľmi vysoká, vyžaduje prebierku plodov.

PLODY: sú veľké až veľmi veľké (300-400 g, niekedy až 700 g), hruškovitého tvaru. Šupka je žltozelená, najmä pri kalichu môže byť pokrytá hrdzou. Dužina je veľmi šťavnatá, sladká, rozplývavá. Chuť je výborná s výraznou arómou.  

DOZRIEVANIE: zber začiatkom októbra, konzumne dozrievajú v novembri, vydržia uskladnené v chlade do januára či až do mája.

VYUŽITIE: plody najmä na priamy konzum, ale aj na spracovanie na kompóty, výživy, na pečenie, sušenie, muštovanie či výrobu destilátov.

STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne priepustnou pôdou. Je vhodná aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve, menej v kvete. Je silne odolná voči chrastavitosti a bakteriálnej spále, vyššie odolná voči hrdzi hruškovej, stredne odolná voči sadzovitosti, menej voči mére hruškovej a voči roztočovi vlnovníku hruškovému (Eriophyes pyri).

PÔVOD: Holandsko.

 
RAST: robustný, vytvára plocho guľovité, vzdušné trsy s malým počtom listov. Odnožuje slabo, nezahusťuje porast, ktorý je prehľadný a preto sa plody dobre zbierajú.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

 
PLODNOSŤ: vysoká.

 
PLODY: sú veľmi veľké, stredne ťažké (25-30 g), pravidelne kužeľovité oranžovočervené. Majú často vzpriamený kalich a pod ním sa často tvorí biely límec. Plody sú veľmi pevné a pekné na pohľad. Ich chuť je vynikajúca, veľmi šťavnatá.

 
DOZRIEVANIE: neskoro, od 2. júnového týždňa po 2. júlový týždeň, začínajú týždeń po odrode Sonata a významne predlžujú sezónu.

 
VYUŽITIE: priamy konzum a mrazenie.

 
STANOVIŠTE: vyžaduje ľahšie piesčitohlinité pôdy dobre zásobené živinami.

 
ODOLNOSŤ: citlivejšia na pleseň šedú a múčnatku.

PÔVOD: Francúzsko, Rouen, škôlka Boisbunelových, semenáč neznámeho pôvodu vysiaty v r. 1845. Prvýkrát rodila v r. 1855. Synonymá: Krassanská, Bergamotka krasanská, Edelcrassane, Passe Crassane.

 
RAST: v mladosti stredne bujný, neskôr slabý. Tvorí malé ihlanovité koruny s hojnými, drobnými postrannými konármi a množstvom krátkeho plodonosného obrastu.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro a dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Avranšská, Dekanka Robertova, Dekanka zimná, Esperenova bergamotka, Pstružka, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: veľmi skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 150-300 g, ale aj 800 g), tvarovo podobné až jablku, niekedy sú však ku špičke pretiahnuté, povrch majú často zhranatelý, niekedy aj s plytkou pozdĺžnou ryhou. Šupka je hrubá, matná, mierne drsná, pri zbere zelená, neskôr žltozelená, na slnku zlatožltá, s množstvom nerovnakých, svetlohrdzavých lenticiel, často sú plody hrdzavé pri kalichu, menej pri stopke, niekedy sú hrdzavé celé plody. Dužina je žltkastá, jemná, rozplývavá, šťavnatá. Chuť je výborná, sladká, jemne kyslastá, príjemne korenistá.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom októbra, čo najneskôr, konzumne dozrieva v decembri až januári, vydrží uskladnená až do marca či dokonca apríla. Predčasne obratá vädne či dokonca ani nezmäkne.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum ako lahôdka, ale aj na všestranné spracovanie na džemy a lekváre, výživy, destiláty, mušty, kompóty, na pečenie a sušenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené pred vetrom, s teplou, priepustnou, ľahšou hlinitou pôdou. V studenej, ťažkej, nepriepustnej pôde majú plody podradnú chuť. Je vhodná len do najteplejších polôh, najlepšie chránených záhrad a k múrom.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, málo mrazuodolná a dažďuodolná v kvete, náročná na teplo. Silne odolná voči chrastavitosti, trpieť ňou môže len v nevhodných polohách a rokoch. Je aj silne odolná voči monilióze plodov. Vyhľadáva ju plodomorka hrušková (Contarinia pyrivora), najmä v zatrávnených sadoch.

PÔVOD: Belgicko, Tournai, vypestoval ju okolo r. 1840 ako náhodný semenáč M. Norbert Daras de Naghin v Tournai neďaleko francúzskych hraníc, kde bola v r. 1858 predstavená na výstave. Z genetických testov vychádza, že je potomkom Hardenpontovej. Synonymá: Naghinova maslovka, Nanghinova maslovka, Nanghinova, Beurré de Naghin, Naghins Butterbirne, Nanghins. Butterbirne.

 
RAST: bujný, vzpriamený. Vytvára široké pyramidálne koruny. Charakteristický je jej úzky tmavý list, ktorý pripomína list rododendronu.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače neboli overené, ale opeľujú ju zrejme iné hrušky kvitnúce v podobný čas, napr. Avranšská, Anglická bergamotka, Drouardova, Hardyho maslovka, Koporečka, Mechelenská, Pstružka, Salisburyova.

 
PLODNOSŤ: skorá, pravidelná, každý druhý rok vysoká.

 
PLODY: veľké, baňaté až guľovité, takmer hladké. Šupka je hrubá, matná, tuhá, kožovitá, pri zbere zelená, v konzumnej zrelosti zelenožltá, jemne bodkovaná, bez líčka. Dužina je biela, často aj žltkastá, maslovitá, často len polorozplývavá, šťavnatá. Chuť je príjemná, sladkokyselkavá, mierne korenistá. Sklon k otlačeniu je veľmi malý, k hnednutiu dužiny malý, ku kamienkovitosti stredný.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom októbra, konzumne dozrieva v decembri až februári.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na všestranné spracovanie na kompóty, mušty, výživy, džemy a lekváre, destiláty, pečenie a sušenie. Prepravu znáša dobre nielen hneď po zbere, ale aj v čase konzumnej zrelosti. Dobre sa skladuje.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené pred vetrom. Vyžaduje dobrú, priepustnú a dostatočne vlhkú a výživnú pôdu. Je vhodná do teplých a stredne teplých chránených polôh.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve, silne v kvete. Je silne odolná voči monilióze, vyššie odolná voči chrastavitosti, tá ju môže potrápiť v uzavretých, vlhkých, studených polohách.

PÔVOD: Rumunsko, semenáč neznámeho pôvodu, dedinka Cenad v okrese Timiș na SZ krajiny na hraniciach s Maďarskom.

RAST: bujný, polovzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne skoro až stredne skoro, kratšie.

PLODNOSŤ: skorá, veľmi vysoká celkovo aj na objem koruny stromu.

PLODY: sú veľmi veľké (priemerne 81,8 g), guľovité až oválne, asymetrické. Šupka je hrubá, jemne plstnatá, oranžová a na slnečnej strane približne z 50 % prekrytá karmínovočerveným líčkom s tmavočervenými bodkami, veľmi atraktívna. Dužina je stredne tuhá až mäkká, stredne šťavnatá. Chuť je výborná, vyvážene sladkokyslá, podobná Maďarskej. Pomer cukrov je 15,3 % a kyselín 1,37 %. Kôstka má priemerne 4,7 g (5,7 % hmotnosti plodu) a je dobre oddeliteľná od dužiny.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, približne 4 dni po Maďarskej, teda od 2. polovice júla.

VYUŽITIE: strom je okrasný najmä skoro kvitnúcimi kvetmi atraktívnymi aj pre opeľovače a neskôr aj listami či plodmi. Plody sú vhodné najmä na priamy konzum, ale aj na spracovanie na džemy, lekváre, výživy, pálenku či kompóty alebo na sušenie.

STANOVIŠTE: slnečné, výhrevné stanovište, pôdy živné, priepustné, primerane vlhké. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých oblastí.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolná v dreve, stredne v kvete a silne v mladých plôdikoch. Je stredne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa), tolerantná voči šarke a voči hube Cytospora cincta, ktorá spôsobuje cytospórové odumieranie, málo odolná voči suchej škvrnitosti listov (Stigmina carpophila).

PÔVOD: USA, Indiana, Rushville, bola vybraná z náhodných semenáčov W. B. Wardom  v roku 1950.

RAST: umiernený, je to menší strom s pyramidálnou korunou dorastajúci do výšky asi 4 m. Má veľké, voňavé, previsnuté listy dlhé 10-30 cm, s jemným bielym oplstením na vrchnej strane a hrdzavým na spodnej. 

OPEĽOVACIE POMERY: pravdepodobne čiastočne samoopelivá, jednodomá, s obojpohlavnými kvetmi, hmyzom opelivá. Istejšia a vyššia úroda je v prítomnosti inej odrody. Kvitne v rámci asímín skoro, teda väčšinou v priebehu apríla, prípadne začiatkom mája, počasa asi 3 týždňov. Vhodné opeľovače: napr. Shenandoah, Davis, Honey Dew, NC-1.

PLODNOSŤ: je celkovo stredne vysoká (priemerne 164 kg/strom/10 rokov pestovania s priemerom 103 plodov na rok), striedavo vysoká medzi rokmi.

PLODY: sú stredne veľké až veľké, (priemerne 170 g,  najmä škále 138-207 g, najväčšie plody aj 340 g),  oválne až guľaté. Šupka je hladká, zelená, v plnej zrelosti až do žlta, v mieste otlačenia hnedá. Dužina je svetložltá, krémová, konzistencie pudingu, nie príliš mäkká a v porovaní s inými odrodami dosť šťavnatá (priemerne 66,8 % z hmotnosti plodu), s malým počtom veľkých, nejedlých semien, ktoré sa ľahko odstraňujú (cca. 10 %). Chuť je príjemná, jemne sladká, mix melónu, manga s príchuťou vanilky a kokosu. Cukornatosť je priemerne 19,7-20,7 %.

DOZRIEVANIE: skoré, obykle od 2. dekády septembra do 2. dekády októbra s najvyššou úrodou koncom septembra. Plody sa zbierajú po prirodzenom opadnutí na zem a uskladňujú do konzumnej zrelosti, ktorá nastáva po pár dňoch.

VYUŽITIE: Strom je veľmi dekoratívny, s krásnymi, zvončekovitými kvetmi rozkvitajúcimi ešte pred olistením a s prevísajúcimi, veľkými, exoticky pôsobiacimi listami. Kulinárne využitie: plody sú vhodné najmä na priamy konzum, ale aj na výrobu zmrzlín, džúsov, výživ či marmelád. Liečivé využitie: plody ako jemné preháňadlo, podobne ako slivky. Listy sú močopudné, používajú sa externe na vredy a abscesy. Technické využitie: lyko sa používalo na výrobu silných lán a šnúr. Jedovaté semená majú insekticídne vlastnosti. Zo zrelej dužiny plodu sa môže získať žlté farbivo.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, najmä mladšie rastliny lepšie znášajú polotienisté miesta. Pôdu preferuje dostatočne odvodnenú, ale vlhkú pôdu, neznáša ťažkú, ílovitú, znesie aj kyslejšiu pôdu, stredne dobre znáša zásaditejšiu pôdu, ale nie zasolenie. Vhodná najmä do teplých a stredne teplých a chránených chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolná v dreve do -23 °C až -29 °C, kvety môžu poškodiť už slabšie mrazy. Dobre toleruje kyslejšiu pôdu, stredne dobre zásaditejšiu, neznáša zasolenie pôdy, stredne dobre znáša sucho. U nás nezvykne trpieť škodcami či chorobami, ale jej plody sú atraktívne nielen pre nás.