Ovocie na pálenie

PÔVOD: bývalé Československo, Šlachtiteľská stanica vo Velkých Losinách, registrovaná v r. 1973

RAST: bujný, priemerne dosahuje výšku 2,5 m. Základné konáre sú stredne hrubé a rastú vzpriamene, v období rodivosti mierne rozložito. Rodivý obrast je bohatý a kratší. Listy má veľké (takmer 3x veľkosť listov Huginu). Vysádzame v spone 2x3 m až 4x4 m.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne v máji.

PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 9,2 g, 14,4 mm), plocho guľovité, usporiadané v okolíkoch. Šupka je tmavofialová s osrienením, dužina je tmavopurpurová, na arónie veľmi šťavnatá a silno farbiaca. Chuť je sladkokyslá, trpkastá, cukor v priemere 14,4 °Bx. Obsah polyfenolov je vysoký, ale zrejme nižší ako u odrody Hugin.

DOZRIEVANIE: začiatkom septembra. Ak ich zbierate v celých okolíkoch, vydržia v chlade a tme čerstvé aj 2 mesiace.

VYUŽITIE: krík je veľmi dekoratívny takmer celoročne. Je vhodný do malých aj veľkých záhrad, živých plotov, parkov a inej mestskej zelene, ale aj do vetrolamov ako dolné poschodie. Kulinárne využitie: Plody sa dajú jesť čerstvé, vyrábajú sa z nich kompóty a džemy, vylisovaná šťava. Výťažnosť šťavy pri lisovaní je vysoká (78,9 %). Trpkosť zmiernite zmrazením pred tepelným spracovaním. Po usušení sú vhodnou čajovinou a používajú sa ako zdravé potravinárske farbivo. Liečivé využitie: Majú vysoký obsah bioflavonoidov, vitamínov PP, B2, B9, karoténu, železa a dôležitých mikroprvkov a jódu. Sú vhodné pre zharmonizovanie činnosti štítnej žľazy, pri prevencii zubného kazu, na posilnenie imunity organizmu. Nízky obsah vitamínu C (10–60 mg/100 g) je vhodné doplniť iným ovocím bohatým na vitamín C - ruža plodová, ruža šípová, kiwi, rakytník - s bioflavonoidmi pôsobí synergicky. Tento účinok sa využíva pri liečbe vysokého krvného tlaku, arteriosklerózy a chronických zápalových ochoreniach. Plody obsahujú veľa rutínu, ktorý priaznivo ovplyvňuje pružnosť a priepustnosť cievnych stien.

STANOVIŠTE: skôr slnečné až polotieň, dostatočne vlhká pôda, aby plody pri dozrievaní nezasychali. Vhodná aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: plne mrazuvzdorná, odolná voči chorobám, vrátane spály ružokvetých (Erwinia amylovora). Voči vtákom odporúčame ochrániť netkanou textíliou alebo iným spôsobom, ale tak, aby sa vtáky nezamotali do sietí.

PÔVOD: Kanada, Britská Kolumbia, Vancouver, Pacific Agriculture Research Center, v r. 1980 vyšľachtená ako kríženec odrôd Nootka x Glen Prosen, pričom odroda Glen Prosen pochádza z kríženia odrody Cumberland, teda ostružiny západnej (R. occidentalis). Na trh uvedená v r. 1989. "Tulameen" znamená v jazyku pôvodných Indiánov z Britskej Kolumbie "červená zem" a je tiež menom rieky tadiaľ tečúcej.

 
RAST: stredne bujný, vzpriamený, výhony dorastajú do strednej výšky 1,5-1,8 m, husto vetvené, sú jemne otŕnené, najmä v spodnej časti. Stredne silno odnožuje. Odporúčame pestovať v radoch so vzdialenosťou rastlín 50 cm a medziradovou vzdialenosťou asi 180 cm s oporou (plot, drôt). Rastliny vyžadujú okopávku a zamulčovanie, v zatrávnení strádajú, v suchom lete pravidelnú zálievku, koncom februára / začiatkom marca pravidelný rez odrodeného dreva.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne v máji a júni.

 
PLODNOSŤ: stredne vysoká až vysoká, priemerne 1,37-1,5 kg na rastlinu a 8,143 t/ha.

 
PLODY: sú veľké až veľmi veľké (priemerne 24,7 mm x 20,3 mm, 2,68-5,38 g) kužeľovité, pevné, silne lesklé, žiarivo červené. Sú stredne šťavnaté. Chuť je výborná, aromatická a sladká s dobrým pomerom cukrov a kyselín (priemerne 5,32:1).

 
DOZRIEVANIE: je to raz rodiaca odroda, dozrievanie neskoré, veľmi dlhé, o 2 týždne dlhšie než u väčšiny raz rodiacich odrôd (priemerne 50 dní). U nás dozrieva od začiatku júla do polovice augusta. Plody sa dobre oddeľujú od kvetného lôžka.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na univerzálne spracovanie a mrazenie. Dobre znášajú prepravu i krátkodobé skladovanie v chladiarni.

 
STANOVIŠTE: slnečné, s humusovitou, úrodnou, vlhkou, ale dostatočne odvodnenou pôdou. Vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

 
ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná. Je silne odolná voči múčnatke (Sphaerotheca humuli), odolnejšia voči verticíliovému vädnutiu (Verticillium spp.) a fytoftóre (Phytophthora spp.), stredne odolná voči plesni sivej (Botrytis cinerea), stredne až menej odolná voči odumieraniu výhonov malín spôsobenému najmä hubou Fusarium avenaceum či Didymella applanata.

PÔVOD: Rakúsko, vyšľachtená z divých foriem v dunajských luhoch okolo Klosterneuburgu, 1965

 
RAST: veľmi bujný. Tvorí vysoko guľovitú korunu, ktorá pod ťarchou úrod prevísa.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, prítomnosť ďalšieho geneticky odlišného kríka zvyšuje plodnosť, opeľovaná hmyzom. Kvitne od mája do júna žltobielymi kvetmi s charakteristickou vôňou a liečivými účinkami - potopudnými, močopudnými, podporujú laktáciu, vykašliavanie, externe pôsobia protizápalovo.

 
PLODNOSŤ: skorá, veľmi vysoká, v porovnaní s divou formou aj trojnásobná, pravidelná.

 
PLODY: Kvety a strapce dosahujú až trojnásobne väčšiu veľkosť než divoko rastúce bazy a majú vyšší obsah liečivých látok. Plody sú fialovočierne, s fialovou a šťavnatou dužinou sladkej chuti, s vysokým obsahom vitamínov a antioxidantov. Veľmi dobre držia na stopkách, takže nespŕchajú.

 
DOZRIEVANIE: Dozrieva v septembri.

 
VYUŽITIE: Využíva sa celá rastlina, najčastejšie jej kvety a plody. Kvety sa používajú na čaj proti horúčke, sú močopudné a potopudné, podporujú tvorbu mlieka a uľahčujú vykašliavanie, externe pôsobia protizápalovo, vyprážajú sa, vyrába sa z nich limonáda, šumivé víno, ochucujú sa nimi krémy a zmrzliny, ale aj zavárané ovocie či džemy, napr. egrešový, dajú sa použiť ako posýpka na koláče. Plody treba pred konzumáciou aspoň 15 minút tepelne upraviť a prepasírovať semienka. Veľmi chutné sú z nich sirupy, džemy a výživy (oboje najlepšie doplnené o hrušky či jablká bohaté na pektín). Dajú sa použiť aj pri pečení koláčov, výrobe omáčok a čatní, robí sa z nich víno, destiláty. Využívajú sa v potravinárstve na prifarbovanie potravín a majú aj protivírusové účinky. Mladé rovné konáre sa používajú pri výrobe píšťal a iných hudobných nástrojov.

 
STANOVIŠTE: Zvláda aj polotieň, aj horšie pôdy, ale uprednostňuje slnečné, dostatočne vlhké miesto s výživnou pôdou.

 
ODOLNOSŤ:plne mrazuvzdorná do -29 °C. Málo náchylná na choroby a škodcov. Dobre znáša veterné polohy, toleruje znečistenie ovzdušia.

PÔVOD: Švédsko, selekcia semenáčov.

RAST: slabší, dorastá len do výšky 1,2-1,5 m a do šírky 0,6-1 m. Listy má užšie ako ostatné odrody arónií.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá. Kvitne asi týždeň po ostatných odrodách arónií.

PLODNOSŤ: skorá, pravidelná a vysoká, napriek menšej veľkosti plodov a menšiemu počtu plodov v okolíkoch.

PLODY: menšie (priemerne 3,2 g, 6,6 mm), guľaté, v okolíku je priemerne 17 plodov. Sú tmavofialové až čierne, lesklé, bez výrazného osrienenia, so svetlejšou dužinou ako iné odrody, aj šťava z nich je svetlejšia. Sú menej šťavnaté (73,6 %), ale obsahujú viac cukru (18,7 °Bx), kyselín (1,05 g) a polyfenolov (2340 mg/100 g) ako iné odrody. Chuťovo sú menej trpké ako napríklad odroda Nero.

DOZRIEVANIE: začiatkom septembra, ale skôr ako ostatné odrody s väčšími plodmi. Ak ich zbierate v celých okolíkoch, vydržia v chlade a tme čerstvé aj 2 mesiace.

VYUŽITIE: krík je veľmi dekoratívny takmer celoročne. Je vhodný do malých aj veľkých záhrad, živých plotov, parkov a inej mestskej zelene, ale aj do vetrolamov ako dolné poschodie. Kulinárne využitie: Plody sa dajú jesť čerstvé, vyrábajú sa z nich kompóty a džemy, vylisovaná šťava. Trpkosť zmiernite zmrazením pred tepelným spracovaním. Po usušení sú vhodnou čajovinou a používajú sa ako zdravé potravinárske farbivo. Liečivé využitie: Majú vysoký obsah bioflavonoidov, vitamínov PP, B2, B9, karoténu, železa a dôležitých mikroprvkov a jódu. Preto sú vhodné pre zharmonizovanie činnosti štítnej žľazy, pri prevencii zubného kazu, na posilnenie imunity organizmu. Nízky obsah vitamínu C (10–60 mg/100 g) je vhodné doplniť iným ovocím bohatým na vitamín C - ruža plodová, ruža šípová, kiwi, rakytník - pretože s bioflavonoidmi pôsobí synergicky. Tento účinok sa využíva pri liečbe vysokého krvného tlaku, arteriosklerózy a chronických zápalových ochoreniach. Plody obsahujú veľa rutínu, ktorý priaznivo ovplyvňuje pružnosť a priepustnosť cievnych stien.

STANOVIŠTE: skôr slnečné až polotieň, dostatočne vlhkú pôdu, aby plody pri dozrievaní nezasychali. Vhodná aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: Plne mrazuvzdorná, odolná voči chorobám, vrátane spály ružokvetých (Erwinia amylovora). Voči vtákom odporúčame ochrániť netkanou textíliou alebo iným spôsobom, ale tak, aby sa vtáky nezamotali do sietí.

PÔVOD: od južnej Európy a juhozápadnej Ázie až po stredné Nemecko, Česko, strednú Moravu, sever Slovenska, južné Poľsko, Ukrajinu, Krym a Kaukaz. Rastie pôvodne v krovinatých stráňach a svetlinách lesov, najmä na vápencovom podloží od nížin po pahorkatiny.

RAST: stredne bujný. Je to krovitá drevina s nepravidelnou, širokou korunou, dorastajúca do výšky 3-7 metrov. Listy sú protistojné, jednoduché, sýtozelené, eliptické alebo vajcovito kopijovité s typickou rovnobežnou žilnatinou.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, obojpohlavný, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne vo februári až marci. Na opelenie potrebuje ďalší geneticky odlišný semenáč alebo odrodu drieňa.

PLODNOSŤ: v prípade prítomnosti opeľovačov v čase kvitnutia vysoká a pravidelná, kvety nezvyknú vymŕzať, len musí byť dosť teplo, aby aspoň čmeliaky, muchy a chladuvzdornejší opeľujúci hmyz lietal.

PLODY: síce menšie ako plody selektovaných a šľachtených veľkoplodých odrôd, ale tiež sú bohaté na vitamíny (najmä vitamín C), antioxidanty a v plnej zrelosti sú chuťovo veľmi zaujímavé. Sú to kôstkovice oválneho alebo súdkovitého tvaru s lesklou šupkou červenej farby a mäsitou dužinou. Kôstka je podlhovastá, ryhovaná. Chuť plodov je v nezrelom stave trpká, po dosiahnutí úplnej zrelosti sviežo sladkokyslá.

DOZRIEVANIE: väčšinou od augusta do októbra.

VYUŽITIE: Atraktívny ker do parkov, záhrad, medzí, ktorý zaujme skoro kvitnúcimi žltými kvetmi a nádherne sfarbenými červenými plodmi. Dá sa použiť ako solitérna drevina, resp. lepšie vo dvojici kvôli opeleniu, ale aj ako živý jedlý plot, ktorý dobre znáša rez a napriek tomu je plodný. Plody sú vhodné na priamy konzum i spracovanie - výrobu štiav, sirupov, džemov, likérov, pálenky - drienkovice.

STANOVIŠTE: nenáročný na pestovanie. Preferuje slnečné miesta s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve aj kvete, odolný voči chorobám, po dobrom zakorenení dobre odolný voči suchu.

PÔVOD: ČR, Šľachtiteľská stanica vo Velkých Losinách, vyšľachtená ako kríženec odrôd George Soltwedel x Sparlee, povolená v r. 1971.

 
RAST: vzpriamený, vysoký, hustý, plocho guľovitého tvaru. Tvorí stredné množstvo pomerne dlhých poplazov, najmä v prvom roku.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá. Kvetné stvoly sa tvoria vo veľkom množstve pod listami a v ich úrovni.

 
PLODNOSŤ: vysoká (0,88 kg/rastlinu).

 
PLODY: veľké, v prvej polovici zberu ľadvinovité, potom tupo kužeľovité, karmínovočervené, lesklé pri zbere. Dužina je tmavočervená, šťavnatá, s výraznou dutinou, veľmi mäkká. Chuť je vynikajúca, dezertná, sladká a silne aromatická po lesných jahodách.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré, od 2. týždňa júna do konca júna, krátke, trvá asi 18 dní.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na mrazenie a spracovanie na džemy a sirupy.

 
STANOVIŠTE: slnečné stanovište, prípadne polotieň. Znáša veľmi dobre všetky typy pôd, ale preferuje polopriepustné pôdy. Je nenáročná, vhodná aj do vyšších polôh. Sadenice jahôd vysádzame na jar alebo na jeseň, ideálne do priepustnej, živnej pôdy premiešanej s kompostom, v spone 50x80 cm od seba. Zamulčujeme a v prvých dňoch dbáme o pravidelnú zálievku (tá je dôležitá aj v suchom období počas leta). Na rastlinách priebežne odstraňujeme suché a choré listy, pred mrazom ich chránime prikrytím čečinou.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v zime aj v kvete, stredne až viac odolná voči plesni sivej (Botrytis cinerea), menej voči múčnatke (Podosphaera aphanis), odolnejšia voči koreňovým hnilobám.

PÔVOD: Srbsko, uvedená v roku 1997, ako kríženec Dirksen Thornless x Black Satin z roku 1984ju vyšľachtil Dr. Miloljub Stanisavljević v Ovocinárskom inštitúte v Čačaku
RAST: silný, polovzpriamený, výhony sú bez tŕňov, vyrastajú po 4-5 kusoch a sú relatívne husto olistené. Súkvetia sú na vrchole výhonov vyrastajúcich priamo zo zeme a sú husté.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro.
PLODNOSŤ: vysoká, dosahuje výnos 13 kg na rastlinu, teda až 28 t/ha aj pri extenzívnom pestovaní.
PLODY: sú veľmi veľké (priemerne 9,3 g, najväčšie 15 g a viac), valcovitého tvaru, čierne, lesklé, pevné s veľmi sladkou a aromatickou chuťou.
DOZRIEVANIE: stredne skoré, začínajú dozrievať začiatkom augusta a posledné sa dajú obrať na začiatku septembra. Po obratí sa dajú niekoľko dní skladovať v chladničke.
VYUŽITIE: Sú vynikajúce na priamy konzum, mrazenie aj na spracovanie (zaváraniny, džemy, sirupy atď.), výborne sa prepravujú.
STANOVIŠTE: slnečné, úrodná a zavlažovaná pôda bez zatrávnenia. Vyžaduje okopávku alebo zamulčovanie, v suchom období pravidelnú zálievku. Pôdu možno vylepšiť zapravením vyzretého maštaľného hnoja alebo kompostu. Vhodná aj do vyšších polôh.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná, odolná voči chorobám, vrátane hrdze ostružinovej (Kuehneola uredinis).

PÔVOD: USA, prirodzená púčiková mutácia odrody Negronne v Ridgeville v Južnej Karolíne.

 
RAST: kompaktný, nízky vzrast do cca 1-1,5 m. Listy sú tmavozelené, hlboko laločnaté, veľmi atraktívne.

 
OPEĽOVACIE POMERY: partenokarpická odroda, nepotrebuje opelenie.

 
PLODNOSŤ: skorá, v teplých oblastiach bohatá.

 
PLODY: menšie, vínovočervené až fialové plody s červenou dužinou lahodnej, sladkej chuti.

 
DOZRIEVANIE: od polovice septembra.

 
VYUŽITIE: plody sú vhodné na priamy konzum, prípravu džemov, želé, do koláčov.

 
STANOVIŠTE: slnečné a chránené stanovište, ľahká, na humus bohatá a dobre odvodnená pôda. Odroda vhodná aj pre pestovanie v kontajneri (min. priemer 25 cm) na terasách, balkónoch.

 
ODOLNOSŤ: nenáročná odroda, odolná voči suchu a mrazu do -16 °C. Mladé rastliny pestujeme prvé 2-3 roky v kvetináči a v zime chránime pred mrazom prikrytím alebo presunutím do chladnej miestnosti.

PÔVOD: ČR, Chlumec nad Cidlinou, vypestoval ju Jan Říha ako semenáč z voľného opelenia Ostheimskej v r. 1893 a pomenoval ju po starostovi a škôlkarovi V. Vackovi.

RAST: stredne bujný, zdravý, tvorí charakteristické guľovité koruny skôr hustejšie, s hlavnými konármi dostatočne silnými. Postranné konáre sú previsnuté, dlhé. Obrast vnútri stromu zvykne presychať.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne zároveň s neskoro kvitnúcimi čerešňami, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: čerešne Hedelfingenská, Thurn Taxis (Schneiderova), Troprichterova, višňa Kӧrӧšská.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná v prítomnosti vhodných opeľovačov.

PLODY: stredne veľké (4-5 g) guľovité až sploštené. Šupka je tmavočervená, lesklá, je to kyselka. Dužina je veľmi jemná, riedka, svetločervená, šťavnatá, šťava len slabo až stredne farbí. Chuť je kyslastá až sladkastá, mierne trpkastá, v plnej zrelosti veľmi dobrá až výborná, príjemne korenistá. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, 4. čerešňový týždeň, teda v 2. polovici júna. Dobre drží na strome. Zvláda dopravu aj v stave plnej zrelosti.

VYUŽITIE: stolová odroda vhodná na priamy konzum, ale aj na spracovanie na kompóty, džemy, sirupy, destiláty, likéry či na pečenie.

STANOVIŠTE: slnečné. Stromy sú vhodné do každej, čo i len trochu úrodnej pôdy ale z pôd hlbokých a hlinitých sú plody neobyčajne veľké a krásne. Je vhodná aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuvzdorná v dreve aj kvete, silne odolná voči praskaniu plodov počas dlhotrvajúcich dažďov a voči monilióze.

PÔVOD: Švédsko, Kristianstad, v roku 1996 vyšľachtil B. Sjostedt ako selekciu genotypu Ru 1-61 op.

 
RAST: stredne bujný, vzpriamený, dorastá do výšky 1-1,5 m. Početné výhony sú takmer beztŕnne. Pri pásovej výsadbe rastliny sadíme 0,5-1m od seba a s oporou (plot, drôt). Rastliny vyžadujú okopávku a zamulčovanie (v zatrávnení strádajú), v suchom lete pravidelnú zálievku, koncom februára / začiatkom marca pravidelný rez. Hnojíme kompostom, vyzretým hnojom, výluhmi.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

 
PLODNOSŤ: vysoká

 
PLODY: menšie až stredne veľké, guľaté až kužeľovité, tmavočervené. Chuť je osviežujúco sladkokyslá, kyslejšia, výrazne aromatická.

 
DOZRIEVANIE: 2x rodiaca odroda: 1. úroda na letorastoch vyrastajúcich z minuloročných výhonov začiatkom júna a 2. úroda z letorastov vyrastajúcich zo zeme od polovice augusta až do mrazov. Dozrieva asi týždeň pred Autumn Bliss. Plody sa ľahko oberajú.

 
VYUŽITIE: najmä na spracovanie na šťavy, sirupy, džemy, ovocné kože, želé, destiláty, zmrzliny, koláče apod., ale aj na priamy konzum.

 
STANOVIŠTE:slnečné, chránené. Najlepšie sa jej darí v humóznej, dobre priepustnej, ale dostatočne vlhkej a na vápno chudobnej pôde. Odroda vhodná aj do vyšších oblastí.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná. Je ešte odolnejšia voči plesni sivej (Botrytis cinerea) než odroda Autumn Bliss. Je stredne až slabšie odolná voči odumieraniu výhonov malín spôsobenému najmä hubou Fusarium avenaceum.

Veľmi odolný, bujne rastúci ker s vysokou rodivosťou, pestovaný najmä kvoli šípkam. Plod je veľký, leský, jasno červený, mierne ochlpený, vhodný na všestranné využitie.

PÔVOD: Biele Karpaty, stará odroda, ktorá sa vyskytovala hlavne na pohraničí Moravy a Slovenska.

RAST: stredne bujný, tvorí vysoko guľovité koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

PLODNOSŤ:PLODY: prevažne stredne veľké až malé, elipsovité. Šupka je zlatožltá až slamovožltá, posiata bielymi lenticelami, po dozretí silno osrienená. Dužina je jemná, polotuhá, prepletená bielymi žilkami, stredne šťavnatá. Chuť je sladká, niekedy korenistá, inokedy mierne kyslastá s charakteristickou vôňou. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: skoré koncom júla až začiatkom augusta. Po zbere vydrží asi týždeň.

VYUŽITIE: na priamy konzum, výrobu lekvárov a výborného destilátu.

STANOVIŠTE: slnečné, inak nie je náročná, vhodná aj do vyšších polôh aj veternejších lokalít.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne až silne mrazuodolná v kvete, stredne tolerantná voči šarke, náchylnejšia na moniliózu, treba sa vyhýbať uzavretým polohám pri výsadbe a udržiavať vzdušnú korunu.

PÔVOD: Nemecko, Technická vysoká škola v Geisenheime, v r. 1994 ju vyšľachtil Helmut Jacob ako kríženec odrôd Domáca veľkoplodá a Valor.

RAST: slabý až stredne silný, vzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá až čiastočne samoopelivá, kvitne veľmi skoro až stredne skoro. Vhodné opeľovače: Čačanská lepotica, Stanley.

PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, vysoká, pravidelná, nemá sklony k striedaniu.

PLODY: veľké (priemerne 35-40 g), pretiahnuté, nesúmerné. Šupka je pod osrienením fialovomodrá. Dužina je žltozelená až žltá, stredne tuhá až tuhá, veľmi šťavnatá. Chuť je sladká, pri plnom vyzretí až veľmi sladká (22-32 °Brix), veľmi aromatická, plná, výborná až vynikajúca. Kôstka je dobre odlučiteľná od dužiny, len ojedinele môže na jej rebrách ostávať.

DOZRIEVANIE: je počas veľmi dlhého obdobia, od konca augusta až do začiatku októbra.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie a do slivkových buchiet či do slivkových gulí.

STANOVIŠTE: slnečné, nie je náročná na stanovište, ale podobne ako ostatné slivky preferuje hlboké, vlhké, ale dobre odvodnené, úrodné pôdy. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh, do vyšších na chránené miesta.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, tolerantná voči šarke, silne odolná voči monilióze (Monilinia laxa), červenej škvrnitosti sliviek (Polystigma rubrum) a suchej škvrnitosti listov a plodov (Stigmina carpophila).

PÔVOD: Bulharsko, Kazanlak.

 
RAST: bujný, vzpriamený, tvorí pyramidálne koruny, dosahuje výšku a šírku až 4 m.

 
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, obojpohlavný, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne vo februári až marci. Na opelenie potrebuje inú odrodu drieňa.

 
PLODNOSŤ: vysoká.

 
PLODY: jedny z najväčších (priemerne 7,84 g, dĺžka 3 cm, šírka 1,7 cm), červené, sladké, so stredne veľkou kôstkou zle oddeliteľnou od dužiny.

 
DOZRIEVANIE: neskoré, dozrieva v 1. polovici septembra.

 
VYUŽITIE: Vhodný na priamy konzum aj na spracovanie, napr. na želé, džem, ovocné šťavy, sirupy, kompóty, destiláty, kandizované ovocie, nakladanie nezrelých plodov ako nepravých olív.

 
STANOVIŠTE: nenáročný na pestovanie. Preferuje slnečné miesta s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve aj kvete, odolný voči chorobám, po dobrom zakorenení dobre odolný voči suchu.

PÔVOD: Spojené kráľovstvo, Kent, Maidstone, East Malling Research Station, vyšľachtená v r. 1973 ako viacnásobný medzidruhový kríženec. V materskej línii sa nachádzali druhy Rubus arcticus, R. occidentalis a odrody Lloyd George, Norfolk Giant, Pynes Royal, Malling Landmark, Malling Promise a Burnetholm. Otcovská línia pochádzala z výberu Rubus idaeus strigosus. Odroda bola uvedená na trh v r. 1983.

 
RAST: stredne bujný, polovzpriamený, stredne hustý s hustým vetvením. Mladé výhony sú zelené s veľmi slabým antokyánovým sfarbením. Výhony dorastajú obvykle do 1,5 m a sú stredne otŕnené krátkymi, ostrými, fialovými tŕňmi. Listy sú zložené, 5-početné, nechlpaté.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

 
PLODNOSŤ: je vysoká, priemerne 2,5 kg na výhon, priemerne 5 t/ha. Plodí najmä na bočných konárikoch vyrastajúcich z letorastov alebo na tých na minuloročných výhonoch po 8-12 plodov na dlhších a po 5 plodov na kratších.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 3,5-4 g), tvarovo nevyrovnané - kužeľovité až oválne, stredne červené až tmavočervené, silne lesklé, zložené z malých až relatívne veľkých stredne pevných až pevných kôstkovičiek. Chuť je dobrá, jemne malinovo voňavá.

 
DOZRIEVANIE: 2x rodiaca skorá až stredne skorá odroda: 1. v júni a 2. od začiatku augusta do mrazov v októbri. Obdobie plodenia je dlhé.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum aj na spracovanie na kompóty, džemy, sirupy, pečenie apod.

 
STANOVIŠTE: slnečné, s humusovitou, úrodnou, vlhkou, ale dostatočne odvodnenou pôdou. Vhodná aj do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná do -34 °C, vysoko odolná voči plesni sivej (Botrytis cinerea). Vďaka génu A10 z Rubus occidentalis získala odolnosť imúnnou voči voške malinovej (Amphorophora idaei), ktorá prenáša štyri vírusy (škvrnku, listovú škvrnitosť, čiernu nekrózu maliny a žlté sieťovanie). Je náchylná na vírus kríčkovitej zakrpatenosti maliny (RBDV), tolerantná voči verticíliovému vädnutiu (Verticillium spp.).

PÔVOD: ČR, Svojšice u Kolína, vypestoval ju J. Procházka ako semenáč Zelenej ringloty v 1. pol. 19. storočia a pomenoval ju podľa vtedajšieho majiteľa panstva, registrovaná v r. 1954.

RAST: v mladosti bujný, v plnej plodnosti stredne bujný, vytvára široko guľovité koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: je cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Anna Späth, Lützelsachsenská, Kirkeho, Ontário, Oullinská, Kráľovná Viktória, Stanley, Zelená ringlóta. Dobre opeľuje: Bühlskú, Flotovovu mirabelku, Kirkeho, Katalónsky špendlík a Zelenú ringlótu.

PLODNOSŤ: stredne skorá, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná.

PLODY: veľké (priemerne 36-40 g), takmer guľovité, z oboch strán mierne stlačené, mierne nesúmerné. Šupka je stredne hrubá, tuhá, osrienená, zelenožltá prekrytá svetlofialovou až fialovohnedou, niekedy s jemnou, inokedy hrubšou hrdzou, so stredne výraznými až výraznými lenticelami, dá sa stiahnuť. Dužina je stredne tuhá až tuhšia, žltkastá až zlatožltá, veľmi šťavnatá, mierne vláknitá. Chuť je sladkokyslá, pri plnom vyzretí až veľmi sladká, aromatická, veľmi dobrá až výborná. Kôstka sa oddeľuje od dužiny stredne dobre, na jej rebrách môže dužina čiastočne ostávať.

DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, 10 dní pred Bystrickou, teda 3. dekáda augusta až 1. dekáda septembra. Na strome vydrží 2-3 týždne.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a výrobu kompótov, ale aj na výrobu džemov, lekvárov a na sušenie či pečenie. Včas obraté plody sa dobre prepravujú, plne zrelé sú citlivé na otlaky.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené, je náročná na úrodnú a hlbokú pôdu. V suchej pôde sú plody drobné, vo vlhkej uzavretej polohe trpí moniliózou. Vhodná aj pre vyššie polohy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, plody sú náchylnejšie na praskanie počas dlhotrvajúcich dažďov a následne na moniliózu, obľubujú ju osy. Je stredne až vyššie tolerantná voči šarke, menej odolná voči červenej škvrnitosti listov (Polystigma rubrum).

PÔVOD: Stredozemie od Libanonu a ázijskej časti Turecka až po Španielsko a Portugalsko, na juhu od Tuniska po Maroko. Pozdĺž Biskajského zálivu zasahuje až do západného Francúzska a prekvapivo rastie aj v juhozápadnom Írsku.

RAST: stredne bujný. Je to stálozelený krík alebo strom dosahujúci výšku 1–8 m (vo svojej domovine niekedy až 15 m) a šírku 1-8 m, u nás skôr nižší. Kmeň s červenohnedou borkou môže mať priemer až 80 cm, často je viackmenný. Listy sú neopadavé, stopkaté, s rozmermi 8x3 cm. Majú kopijovitý tvar, pripomínajúci listy vavrínu. Na lícnej strane sú lesklé, žiarivozelené, na rubovej matné. Okraj listovej čepele je zúbkovitý až pílkovitý.

OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivý, hmyzom opelivý s obojpohlavnými, bankovitými, voňavými kvetmi, kvitne v novembri až decembri.

PLODNOSŤ: je skorá (3-4 roky po výsadbe), vo svojej domovine dosahuje vo voľnej krajine (nie na plantáži) 2,8-10,4 kg na krík, 75-577 kg/ha.

PLODY: malé, variabilne veľké (od 1 g po 12,3 g, priemerne 3,7 g, 0,7-2 cm), guľaté, ježaté, červené bobule. Dužina je mäkká, žlto-oranžová s piatimi komorami s viacerými drobnými, hnedými, hranatými semenami. Chuť je pred dozretím trpkastá, pri plnom vyzretí veľmi sladká, menej výrazná s príjemnou vôňou. Plod obsahuje asi 20 % cukru a má veľmi vysoký obsah antioxidantov.

DOZRIEVANIE: podľa lokality od októbra po december.

VYUŽITIE: celá rastlina je celoročne veľmi dekoratívna, najmä na konci jesene, keď je sýtozelená a obsypaná kvetmi aj dozrievajúcimi plodmi. Kulinárne využitie: Plody sú vhodné na priamy konzum aj spracovanie, teda na výrobu kompótov, džemov, tzv. alicantského likéru, vína, brandy či destilátu. Liečivé využitie: Všetky časti rastliny obsahujú veľa ethyl galátu, ktorý má silné antibiotické účinky proti mykobaktériám. Listy, kôra a korene sú močopudné a pôsobia ako obličkové antiseptikum vhodné proti zápalu močových ciest. Technické využitie: Má veľmi tvrdé a husté drevo vhodné na rezbárstvo.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené pred studeným vetrom a silnými mrazmi. Pôdu uprednostňuje kyslú, vlhkú, ale dobre odvodnenú, ale na rozdiel od ostatných druhov z čeľade vresovcovité dobre znáša aj vápnik v pôde. Dobre znáša aj suchšiu aj ťažkú ílovitú pôdu. Je vhodný do teplých polôh, do záhrad či parkov.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolný v dreve krátkodobo do -17,5 °C, menej v kvete.

PÔVOD: jeden z klonov Domácej slivky pochádzajúcej z Ázie a pestovaný a rozmnožovaný na území Slovenska a Maďarska. Synonymá: Besztercei musketályszilva.

RAST: v mladosti bujný, neskôr stredný. Tvorí pyramidálne, neskôr vysokoguľovité či širokoguľovité, hustejšie koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, kvitne neskoro, je dobrým opeľovačom.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká, pri dobrej starostlivosti o strom pravidelná.

PLODY: stredne veľké (priemerne 17-25 g), podlhovasté, na oboch koncoch zúžené. Šupka je pevná, hladká, pod svetlomodrým osrienením tmavomodro fialová, kyslastá, niekedy mierne trpkastá. Dužina je tuhá, zlatožltá až oranžová, stredne šťavnatá, sladká, jemne kyselkavá, veľmi aromatická, výborná až vynikajúca. Neprezreté plody majú príjemnú muškátovú vôňu a príchuť. Kôstka sa veľmi dobre oddeľuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: neskoré, podľa podmienok stanovišťa väčšinou počas 1. a 2. dekády septembra. Vydrží dlho na strome. Včas obraná sa veľmi dobre prepravuje a skladuje.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie a do slivkových buchiet či gulí.

STANOVIŠTE: slnečné, najlepšie v úrodných, teplých, vlhkých pôdach. Vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: stredne až silne mrazuodolná v dreve, silne mrazuodolná v kvete. Náchylná na poškodenie šarkou, na červenú škvrnitosť listov sliviek (Polystigma rubrum), moniliózu (Monilinia spp.) i na poškodenie grmaníkom slivkovým (Taphrina pruni).

PÔVOD: Kanada, vyšľachtili ju L. H. Hough a Catherine H. Bailey na Rutgers University v roku 1968 ako komplexný kríženec týchto odrôd: [(Geneva x Naramata) x (Morden 604) x (Phelps x Perfection)]

RAST: stredne bujný až bujný, vzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne skoro. Vhodné opeľovače: Harlayne, Harogem.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná. Vhodné zabezpečiť veľkosť plodov prebierkou.

PLODY: stredne veľké až veľké, vajcovité, nesúmerné, hrboľaté. Šupka je slabo až stredne plstnatá, stredne hrubá, tmavooranžová, s malým purpurovým rozmytým líčkom. Dužina je tmavooranžová, stredne tuhá až tuhá, stredne šťavnatá, väčšinou ľahko oddeliteľná od kôstky. Chuť je kyslosladká až sladká, aromatická, veľmi dobrá až výborná. Jadro kôstky je sladké.

DOZRIEVANIE: skoré, v 1. a 2. dekáde júla, 8 dní pred Velkopavlovickou. Pri dlhšie trvajúcich dažďoch v čase dozrievania plody niekedy praskajú a sú napadané moniliózou.

VYUŽITIE: na priamy konzum, konzervovanie, výrobu džemov aj sušenie.

STANOVIŠTE: slnečné, výhrevné stanovište, pôdy živné, priepustné, primerane vlhké. Vhodná do všetkých pestovateľských oblastí pre marhule, vrátane okrajových, kde ich treba sadiť na chránené stanovište.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve a v zime v kvetných pukoch, stredne v kvetoch, tolerantná voči šarke, bakteriálnej škvrnitosti listov (Xantomonas pruni) a monilióze kôstkovín (Monilinia laxa).

PÔVOD: ČR, Ostružná, náhodný sladkoplodý semenáč objavený okolo roku 1810.

RAST: stredne bujný, neskôr umiernený. Je to menší až stredne veľký strom, okolo 20. roku dosahujú výšku 4-5 m, v 50 rokoch 6-8 m. Vytvára pravidelné vajcovité koruny, u starších stromov nepravidelné. Listy sú opadavé, striedavé, zložené, nepárno perovito zložené z 5-9 párov kopijovitých lístkov, listy sú na líci tmavozelené, na rube svetlejšie. Okraje listov sú zubaté len v hornej polovici na rozdiel od listov botanického druhu, ktoré sú zubaté po celej dĺžke. Kôra je svetlošedá, hladká.    

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivé, hmyzom opelivé, súkvetia sú ploché, kompaktné chocholíky, kvety sú drobné, krémovobiele, kvitnú v máji. 

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká v porovnaní s inými jedlými odrodami, pravidelná.

PLODY: súplodie obsahuje 15-20 i viac plodov, ktoré sú veľké (7-9 mm), guľaté, červenooranžové a majú stredne pevnú šupku. Dužina je žltooranžová, stredne šťavnatá. Chuť je osviežujúca, sladkokyslastá (obsah cukru až 13 %). Obsahujú veľa vitamínu C, antioxidantov a fenolov, ale aj pektínu, takže dobre želírujú.

DOZRIEVANIE: v auguste až septembri, ak uniknú vtákom, vydržia na strome dlho do zimy.

VYUŽITIE: ako veľmi okrasná a aj jedlá drevina je vhodná do záhrad, sadov, parkov, alejí, stromoradí či vetrolamov. Je to dobrá medonosná drevina, neskoro rozkvitajúce intenzívne voňajúce kvety poskytujú včelám nektár aj peľ. Kulinárne využitie: med z kvetov býva červenožltý, po vykryštalizovaní je hrubo zrnitý a má silnú vôňu. Plody sú vhodné na priamy konzum, na sušenie do ovocných čajov, na výrobu džemov, želé, kompótov, sirupov, likérov, omáčok ako náhrada za brusnice, na výrobu octu či destilátu. Vysušené sa dajú použiť namiesto hrozienok do vianočiek či koláčov, upražené a pomleté ako náhrada kávy. Liečivé účinky: plody sa používajú pri chorobách tráviaceho traktu, zvyšujú vylučovanie žlče do čriev, čo podporuje trávenie najmä u starších ľudí. Zároveň pôsobia proti zápche či miernym hnačkám bez iných vážnych príčin. Oddávna sú známym prostriedkom proti skorbutu, teda chorobe z nedostatku vitamínu C. Kvôli tomu sú aj výborným prostriedkom na liečenie chrípky a pomáhajú odstraňovať príznaky jarnej únavy. Sú účinné aj pri dýchacích ťažkostiach, zahlienení a zápale priedušiek. Používajú sa buď surové, macerované vo víne alebo vo forme čaju. Ľudovo sa používajú aj proti reumatizmu a obličkovým kameňom. Kvety jarabiny zas obsahujú látku veľmi podobnú ženským hormónom a vo forme záparu sa používajú úspešne pri rôznych ženských problémoch. Technické využitie: odolné, tvrdé, jemnozrnné, pružné drevo sa používa na výrobu nábytku, v stavebníctve a v minulosti na výrobu vychádzkových palíc. Z mladých konárikov sa dá získať čierne farbivo.

STANOVIŠTE: je nenáročná na stanovište a pôdy, dá sa pestovať aj vo vyšších horských oblastiach, dokonca aj na kyslých a rašelinových pôdach. Ideálne ju vysádzame na slnečné miesto do vlhkej priepustnej pôdy, na vzdialenosť 4-8 metrov.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve, v kvete uniká neskorým jarným mrazom, silne odolná voči vetru, dobre odolná voči škodcom a chorobám. Toleruje znečistenie ovzdušia.

PÔVOD: zrejme z Grécka alebo Talianska, odkiaľ sa v 1. pol. dostala do Francúzska, kde dostala meno po kráľovne Claudii "Reine Claude".

RAST: najskôr bujný, neskôr stredne bujný. Vytvára široko a vysoko guľovité, veľké koruny. Používa sa aj ako podpník.

OPEĽOVACIE POMERY: je cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Althanova ringlota, Bystrická, Mirabelka nancyská, Oullinská ringlota, Vlaška. Sama dobre opeľuje Althanovu ringlotu a Flotowovu mirabelku.

PLODNOSŤ: skorá, veľmi striedavá, od veľmi vysokej po nízku po preplodení, dá sa regulovať vhodným rezom a prebierkou v plodnom roku.

PLODY: stredne veľké (priemerne 22-25 g), guľaté, na oboch koncoch stlačené, nesúmerné. Šupka je zelená až zelenožltá, na slnečnej strane s červenohnedými bodkami a škvrnami, pri stopke hrdzavo sieťovaná. Dužina je zelenožltá, stredne tuhá až mäkká, rôsolovitá, veľmi šťavnatá. Chuť je sladká, aromatická, korenistá, výborná, jedna z najlepších. Kôstka je odlučiteľná od dužiny v závislosti od polohy, v teplých, vlhkých polohách veľmi dobre.

DOZRIEVANIE: v 2. polovici až koncom augusta, postupne. Na zaváranie sa zbiera 2 týždne pred plnou zrelosťou.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, zaváranie kompótov, výrobu destilátov, ale aj netradične sfarbených džemov. 

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s dostatočne vlhkou, úrodnou pôdou. V suchej a chudobnej pôde ostávajú plody malé a kôstka sa zle oddeľuje od dužiny. Vhodná do teplých a stredne teplých oblastí.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve aj v kvete. Je stredne tolerantná voči šarke. Je stredne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa) a menej náchylná na moniliózu plodov (Monilinia fructigena), len pri vysokej úrode plodov v zhlukoch je náchylnejšia, treba udržiavať vzdušnú korunu a robiť prebierku plodov. Napáda ju piliarka slivková (Hoplocampa minuta) a v plnej zrelosti aj osy.

PÔVOD: Slovensko, veľkoplodý čiernoplodý genotyp zo stredného a dolného Považia.

RAST: bujný, ale slabší než bieloplodý genotyp, vytvára mohutné a dlhoveké stromy.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: veľké, podlhovasté, čierne. Chuť je sladká až jemne sladkokyselkavá, vyváženejšia, osviežujúca. Plody obsahujú mnohé zdraviu prospešné látky, sú bohaté na železo, vitamíny C, E a B a antioxidanty.

DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, dlhé, od konca júna do augusta. Plody po dozretí opadávajú. Plody zbierame ručne alebo striasaním na plachty.

VYUŽITIE: na priamy konzum a mrazenie, sušenie, pečenie, či výrobu džemov, sirupov, zmrzlín či destilátov či kŕmenie hydiny.

STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne vlhkou, hlinitou či hlinito-ílovitou, výživnou pôdou, v suchších pôdach horšie rastie a ani plody nedosahujú takej veľkosti a kvality. Je vhodná do teplých, stredne teplých a chránených chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve v rámci moruší, podobne ako iné moruše náchylná na zmrznutie pukov, kvetov a letorastov počas neskorých jarných mrazov. Dobre odolná voči antraknóze.

PÔVOD: Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, vyšľachtená v roku 1966 na výskumnej stanici East Malling Research Station ako kríženec odrôd (Resistenta x Whinhams Industry) x Keepsake a uvedená na trh v roku 1981.

 
RAST: bujný, stredne hustý, tvar kríka je obrátene vajcovitý. Výhony rastú polovzpriamene a sú stredne otŕnené jednoduchými a menej dvojitými dlhými tŕňmi, listy sú veľmi lesklé.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, v súkvetí sú väčšinou tri kvety.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľké, tvarovo nevyrovnané, guľovité až elipsovité. Zrelé plody majú rovnomerne rozloženú žltozelenú farbu so stredne výrazným žilkovaním. Šupka je slabo osrienená a stredne chlpatá, tenká až hrubšia. Chuť je dobrá, sladkokyslá bez vône. Stopka je dlhá.

 
DOZRIEVANIE: skoré, v druhej polovici júna na priamy konzum, o týždeň skôr na konzervovanie.

 
VYUŽITIE: najmä na spracovanie: výrobu kompótov, želé, džemov, do koláčov, ale aj na priamy konzum.

 
STANOVIŠTE: pred vetrom chránené, slnečné stanovište až polotieň a humózne, priepustné, ale dostatočne vlhké pôdy bohaté na živiny. Odroda vhodná do teplých a stredných polôh. V zatrávnení rastlina stráda, potrebuje zálievku počas suchej letnej periódy a vyžaduje okopávku alebo zamulčovanie.

 
ODOLNOSŤ: dobre mrazuvzdorný, vysoko odolný voči americkej múčnatke egreša (Sphaerotheca mors uvae).

PÔVOD: Poľsko.

 
RAST: silný vzpriamený rast, výhony dorastajú do výšky 1,5 m až 1,8 m.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá rastlina.

 
PLODNOSŤ: vysoká a pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľké, sýtočervené, lesklé, kompaktné, kužeľovitého tvaru, ľahko sa oberajú; chuť je výborná, dezertná, aromatická, sladká. Jedna z najžiadanejších odrôd.

 
DOZRIEVANIE: dvakrát ročne, prvýkrát začiatkom augusta, 2. úroda je až do neskorej jesene.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, pečenie, mrazenie, ďalšie spracovanie.

 
STANOVIŠTE: slnečné a chránené stanovište, priepustná a výživná pôda.

 
ODOLNOSŤ: dobrá odolnosť voči hnilobe a odumieraniu, plne mrazuvzdorná odroda.