Ovocie na pálenie

RAST: bujný, vytvára mohutné a dlhoveké stromy.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: veľké, podlhovasté, biele. Chuť je výrazne sladká.

DOZRIEVANIE: skoré, v priebehu júna.

VYUŽITIE: na priamy konzum a mrazenie, sušenie, pečenie či výrobu destilátov.

STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne vlhkou, hlinitou či hlinito-ílovitou, výživnou pôdou, v suchších pôdach horšie rastie a ani plody nedosahujú takej veľkosti a kvality. Je vhodná do teplých, stredne teplých a chránených chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve v rámci moruší, podobne ako iné moruše náchylná na zmrznutie pukov, kvetov a letorastov počas neskorých jarných mrazov. Dobre odolná voči antraknóze.

PÔVOD: neznámy, veľmi stará odroda spomenutá už v roku 1611 v katalógu jednej anglickej škôlky.

 
RAST: pomaly rastúci listnatý ker alebo polostrom, dorastajúci do 3 - 5 m, rastie slabšie ako iné odrody. Habitus má vzpriamený, široký. Kvitne ružovo-bielo, v máji. Listy sú tmavozelené, na spodnej strane strieborno-plstnaté. Potrebuje výchovný rez na zapestovanie dostatočne pevných kostrových vetiev a neskôr presvetľovací rez.

 
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne bledoružovo, koncom jari. Kvety sú jedlé a chutné. Samoopelivá.

 
PLODNOSŤ: skorá a veľmi vysoká.

 
PLODY: veľké až veľmi veľké (až 300 - 500 g) plody hruškovitého tvaru a žltej až žltooranžovej farby, slabšie ochlpený. Chuť výrazne aromatická, trpkastá, vynikne po tepelnom spracovaní, kedy sa trpkosť úplne stratí. Má vysoký obsah pektínu, vitamínu C a ďalších zdraviu prospešných látok. Jedna z najchutnejších odrôd s jemnou štruktúrou dužiny, vysokou šťavnatosťou a jemnou chuťou.

 
DOZRIEVANIE: konzumne dozrieva v decembri a pri skladovaní na chladnom a dobre vetranom mieste vydrží až do apríla.

 
VYUŽITIE: vhodná na tepelné spracovanie, výrobu marmelád, pyré, dulového ""syra"", čatní, džúsu, likéru, vína, pálenky, sušenie. Plody odpudzujú mole.

 
STANOVIŠTE: chránené slnečné stanovište, teplejšie polohy. Pôda vlhká, ale dobre odvodnená, hlinitá, hlinito-piesčitá, dostatočne zásobená živinami.

 
ODOLNOSŤ: odolná drevina, mrazuvzdorná, odolnejšia aj voči bakteriálnej spále, vhodná aj pre ekologické pestovanie.

PÔVOD: Švajčiarsko.

 
RAST: bujný a hustý rast do výšky 3-4 m a šírky 4 m. Tmavozelené listy sú veľké, dlaňovito laločnaté, veľmi  dekoratívne.

OPEĽOVACIE POMERY: partenokarpická odroda, nepotrebuje opelenie.

 
PLODNOSŤ: skorá a vysoká.

 
PLODY: veľké, hruškovito pretiahnuté, s fialovo-hnedou šupkou a svetločervenou aromatickou dužinou lahodnej, sladkej chuti.

 
DOZRIEVANIE: od druhej polovice júla (breba) a od druhej polovice augusta (hlavná úroda).

 
VYUŽITIE: priamy konzum, sušenie, ako dezertná odroda.

 
STANOVIŠTE: slnečné a chránené miesto, na humus bohatá a dobre odvodnená pôda.

 
ODOLNOSŤ: bohato rodiaca a nenáročná odroda, v mladosti odoláva -15 °C, v dospelosti mrazuvzdorná aj do -19 °C. V mladosti pestujeme rastliny prvé 2-3 roky v dostatočne veľkom kvetináči a  chránime pred mrazom prikrytím alebo presunutím do chladnej miestnosti alebo vysadíme von a chránime zakrytím napr. slamou.

PÔVOD: Francúzsko, Avranches, semenáč neznámeho pôvodu vypestovaný v škôlke p. Longueavala, v r. 1780 prvýkrát rodila, najskôr pomenovaná ako Bonne de Longueval, ale ujalo sa až meno Louise Bonne d'Avranches, známa aj ako Gute Luise.

 
RAST: bujný v mladosti, s vyššou plodnosťou sa spomaľuje až ustáva, v 20 rokoch ju treba zmladiť. Tvorí vysoké ihlanovité koruny, nie príliš široké.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro a je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Boscova fľaša, Clappova maslovka, Dekanka Robertova, Guyotova, Hardyho maslovka, Júlová, Charneuská, Konferencia, Trévouxská. Je nekompatibilná s Esperenovou maslovkou a Williamsovou.

 
PLODNOSŤ: skorá, veľmi vysoká, pravidelná.

 
PLODY: strednej veľkosti (120-180 g) hruškovitého či vajcovitého, úhľadného tvaru. Šupka je hladká a lesklá, zelenožltá, v plnej zrelosti žltá s červeným líčkom a výraznými lenticelami ako bodky pstruha. Dužina je jemná, žlto belavá, veľmi šťavnatá, rozplývavá, maslovitá, bez zrnitosti. Chuť má vynikajúcu, sladkú, len mierne kyslastú, korenistú a jemne natrpklú.

 
DOZRIEVANIE: zber počas septembra, konzumne dozrieva po 1 týžni, vydrží 2-3 týždne, do októbra. Nepadá predčasne kvôli vetru, ale treba vystihnúť správny čas zberu - predčasne obratá nedosiahne plnú chuť, pri neskorom zbere plody hromadne padajú.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, zaváranie, džemy, mušty, destiláty, sušenie. Prepravu zvláda len krátko po zbere.

 
STANOVIŠTE: slnečné, nie je náročná na pôdu, ale v úrodných pôdach dosahuje veľkú a kvalitnú úrodu. V suchých pôdach sú plody drobnejšie. Vhodná aj do vyšších polôh, ale nemá rada mrazové kotliny a uzavreté polohy. Kvôli úzkemu tvaru koruny je vhodná do záhrad, sadov, alejí, stromoradí.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve mladosti, neskôr silne mrazuodolná. V uzavretých polohách náchylnejšia na chrastavitosť, vyberáme radšej polohy otvorené, hoc aj veterné a udržiavame vzdušnú korunu.

Vytvára rozložitý ker až hustý strom, koruna je široká, kvitne v máji až júni veľkými bielymi kvetmi. Listy sú tuhé, tmavo zelené, na jeseň sa atraktívne sfarbujú do žlta až červeno-hneda. Plodnosť obvykle nastupuje 3 - 4 roky po výsadbe. Plod je malvica guľovitého tvaru a atraktívneho vzhľadu: farba šupky je hnedo-bronzová až žlto-hnedá, dužina má muštovú vôňu a korenitú chuť. Po prechode mrazom sú plody jedlé a sladké, dužina mäkne. Malvica vovnútri obsahuje štyri tvrdé semienka. Plody ponechávame na strome čo najdlhšie a po zbere ešte uložíme na 1-2 týždne v chlade a tme; majú vysoký obsah vlákniny a pektínu, na priamy konzum sú vhodné iba prezreté. Používame ich aj na výrobu likérov, džemov, sirupov, rôsolov a zaváranín, na sušenie a na uskladnenie (ideálne na slame - do konca januára). Dozrieva koncom októbra, ale plody obvykle zbierame až v novembri/ decembri, po prvých mrazoch. Nenáročná na stanovište, vyhovujú jej slnečné polohy. Mrazuvzdorná, odolná voči škodcom. Samoopelivá. Pôvodom z malej Ázie.

PÔVOD: Holandsko, kríženec odrôd Elsanta x Polka.

 
RAST: stredne vysoká s guľovitým habitusom a kompaktným, dosť hustým trsom. Odnožuje stredne, nezahusťuje porast.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

 
PLODNOSŤ: nadpriemerne výnosná.

 
PLODY: pri prvých zberoch veľmi veľké a ťažké plody obličkovitého tvaru, v ďalších zberoch prevažne tupo kužeľovitého tvaru. Farba je oranžovo červená, krásne lesklá, po odtrhnutí tmavne. Chuť je výrazne sladká, šťavnatá a veľmi lahodná, mimoriadna; jedna z najlepších a najkrajších odrôd. Plody sú pevné, dobre znášajú prepravu.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoro až neskoro: od 2. júnového týždňa po 1. júlový týždeň.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, mrazenie a spracovanie.

 
STANOVIŠTE: vhodná aj do chladnejších oblastí. Vyžaduje ľahšie pôdy dobre zásobené vlahou.

 
ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolná v zime aj na jar. Je citlivá na pleseň šedú a vädnutie rastlín.

PÔVOD: USA, Oregon, Willamette Valley, v 40. rokoch 20. storočia.

RAST: bujný, dorastá do výšky 1,2-1,8 m, veľmi silno odnožuje, tvorí priemerne až 5,5 výhonov na m2.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne v máji a júni.

PLODNOSŤ: stredne vysoká až vysoká, plodí na minuloročných výhonoch.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 2,0-3,4 g), okrúhle, tvarovo vyrovnané, tmavočervené, pevné a lesklé. Dužina je šťavnatá. Chuť je sladkokyslá, aromatická

DOZRIEVANIE: je to raz rodiaca odroda, dozrievanie stredne skoré, u nás približne 3-4 týždne od polovice júna do júla. Plody sa dobre oberajú a znášajú prepravu.

VYUŽITIE: na priamy konzum, ale najmä na spracovanie, teda pečenie, výrobu džemov, želé, sirupov, zmrzlín a likérov. Výhodami sú dobrá chuť a výrazná farba. Môžu sa aj zamraziť alebo sušiť.

STANOVIŠTE: slnečné, s humusovitou, úrodnou, vlhkou, ale dostatočne odvodnenou pôdou. Vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná, pomalšie nadobúda mrazuodolnosť na jeseň, ale na jar jej dlhšie vydrží. Je odolná voči vírusu kríčkovitej zakrpatenosti maliny (RBDV), stredne až slabšie odolná voči odumieraniu výhonov malín spôsobenému najmä hubou Fusarium avenaceum.

PÔVOD: USA, rozširovala ju od r. 1874 škôlka Ellwanger Barry v Rochesteri v štáte New York.

RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne bujný, tvorí vznosnú korunu, neskôr sa kostrové konáre pod úrodami rozkladajú a koruna je guľovitá, postranné konáre v spodnej časti sa zahusťujú, vyžadujú pravidelné preriedenie.

OPEĽOVACIE POMERY: je spoľahlivo samoopelivá, kvitne stredne skoro a je dobrým opeľovačom napríklad pre odrody Katalónsky špendlík či Lützelsachsenská.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká až obrovská, ešte vyššia než u Oullinskej, pravidelná.

PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 50-70 g), vyrovnané, guľaté až oválne, asymetrické. Šupka je zelenožltá, v plnej plodnosti pokrytá belavožltými pruhmi, celá jemne bielo osrienená, s malými lenticelami a niekedy aj hrdzou, je jemná, mierne kyslá a dá sa stiahnuť v dobe zrelosti. Dužina je žltozelená, veľmi jemná, mäkká, veľmi šťavnatá. Chuť je sladká, aromatická, korenistá, veľmi dobrá. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny, dužina na nej ostáva len počas veľmi daždivého či studeného leta, kedy je aj chuť dužiny mdlejšia.

DOZRIEVANIE: skoré, v prvej dekáde augusta, vydrží na strome 2-3 týždne.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na výrobu kompótov, džemov, marmelád, destilátov. Je citlivá na otlačenie pri preprave. 

STANOVIŠTE: slnečné, kvôli vysokej plodnosti vyžaduje hlbokú, úrodnú, vlhkejšiu pôdu. V suchých a chudobných pôdach stromy skoro chradnú a trpia glejotokom. V studených pôdach a v zatienení sú plody bez chuti. Vhodná do teplých a stredne teplých polôh s kvalitnou pôdou.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa), málo náchylná na moníliovú hnilobu (Monilinia fructigena), spoľahlivo tolerantná voči šarke.

PÔVOD: neznámy, zrejme na pomedzí Slovenska a Maďarska, veľmi rozšírená je na Honte, ale aj v iných častiach stredného Slovenska. Synonymá: Maďarské rozmarínové, Entzovo rozmarínové, Končiarka, Lančičovka, Hontianske, Vínovka.

RAST: bujný, zdravý, vytvára veľké, široko ihlanovité koruny. Na ich koncoch sú relatívne dlhé a tenké letorasty, vďaka čomu konáre pod váhou úrod prevísajú. Listy sú úzke, dlhé, hrotité, na spodnej časti plstnaté, na vrchnej tmavozelené a lesklé.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro. Je zlým opeľovačom. Vhodné opeľovače neboli overené, ale podľa času kvitnutia by to mohli byť: Batul, Čistecké lahôdkové, Hájkova muškátová reneta, Hammerstein, Jadernička moravská, Krasokvet žltý, Solivarské ušľachtilé, Spartan, Šampion, Švajčiarske oranžové, Wesenerovo, Zvonkové.

PLODNOSŤ: neskoršia, vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (až 250 g), pomerne premenlivé od guľovitejších po súdkovité, najčastejšie však kužeľovité. Šupka je pevná, hrubšia, hladká a mierne mastná, najskôr zelená, postupne žltne, so súvislým oranžovočerveným až svetlopurpurovým rozmytým líčkom, s množstvom výrazných bodiek - lenticiel, svetlých aj tmavých. Dužina je jemná, zelenkavo biela, šťavnatá, sviežo voňavá. Chuť je v čase optimálnej konzumnej zrelosti príjemná, sladká, len mierne kyslá, veľmi dobrá, menej intenzívna, najmä neskôr.

DOZRIEVANIE: zber v októbri, konzumne dozrieva, v novembri, uskladnená vydrží do mája až júna. Optimálna konzumná zrelosť je v novembri a decembri. Jablká sú veľmi odolné voči poškodeniu, buchnuté či otlčené plody sa v mieste svojho poškodenia ďalej nekazia, rana sa ďalej nerozširuje.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, výrobu muštov, vína, pyré, destilátov, sušené sú jemnejšie v chuti.

STANOVIŠTE: slnečné, uprednostňuje hlboké, výživné, hlinité až hlinitopiesočnaté pôdy, ale je prispôsobivá širšej škále pôd. Je vhodná do teplých, stredne teplých, aj chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve a zrejme aj v kvete. Je stredne odolná voči chrastavitosti, nezvykne trpieť múčnatkou ani rakovinou.

PÔVOD: Ukrajina.

RAST: rast pomalší, vytvára stredne veľký kríkovitý strom. Habitus je vzpriamený, široký. Vegetačné obdobie ukončuje pomerne skoro, lepšie jej vyzrieva drevo, ktoré je aj s pukmi odolnejšie voči vymŕzaniu. Vyžaduje výchovný rez na zapestovanie dostatočne pevných kostrových vetiev a neskôr presvetľovací rez.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne bledoružovo, koncom jari. Kvety sú jedlé a chutné. Samoopelivá.

PLODNOSŤ: stredne vysoká, striedavá.

PLODY: stredne veľké plody guľatého tvaru a svetložltej farby, plstnaté. Dužina je krémovo biela, stredne tuhá, mierne voňavá. Chuť menej výrazná, vynikne po tepelnom spracovaní.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, zbiera sa od polovice októbra, konzumne zreje od novembra.

VYUŽITIE: tepelné spracovanie: výroba džemov, pyré, dulového ""syra"", sušenie, muštovanie. Treba ju skladovať na chladnom a dobre vetranom mieste.

STANOVIŠTE: teplejšie polohy, chránené slnečné stanovište. Pôda vlhká, dobre odvodnená, hlinitá, hlinito-piesčitá, dostatočne zásobená živinami.

ODOLNOSŤ: v rámci odrôd dule silne mrazuodolná. Vhodná aj pre ekologické pestovanie.

PÔVOD: Japonsko, Kawasaki, náhodný semenáč druhu Pyrus pyrifolia v sade pána Tatsujiro Toma z roku 1895, pomenovaná po rodinnom sídle rodiny Toma

RAST: stredne bujný až bujný, veľmi dobre sa rozvetvuje. Habitus stromu je rozložitý až previsnutý, plodí na krátkom dreve v zhlukoch. Koruna je zahustená dlhými letorastmi, konáre obrastajú nepravidelne. Tvaruje sa jednoducho.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v prvej polovici apríla, je to prevažne cudzoopelivá odroda, na opelenie potrebuje inú japonskú hrušku alebo skoro kvitnúce európske hrušky (napr. Konferencia, Blumenbachova, Dekanka zimná, Giffardova, Grosdemange, Charneuská, Kozačka štuttgartská, Lectierova, Parížanka, Predobrá, Sixova, Šedá zimná či Trévouxská. Dobre ju opeľujú ázijské odrody: Yakumo, Shinsui, Shinko, Shinseiki, Hosui, Nijisseiki, Olympic, Korean Giant, Kikusui, Yongi, Kosui.

PLODNOSŤ: Plodnosť je skorá, vysoká a s prebierkou pravidelná, približne 20-30 kg za rok.

PLODY: pevné, stredne veľké až veľké (6-7 cm, u nás priemer 130-150 g, v domovine aj 200 g) plochoguľovitého tvaru s dlhou, hrubou a pevnou stopkou. Šupka je tenká, bronzovohnedá, pevná, drsná a suchá, hrdzavá, ľahko sa poškodí, pri zbere treba postupovať opatrne. Dužina je krémovobiela, nehnedne, je jemná, tuhšia a stredne šťavnatá, no veľmi sladká a s unikátnou rumovo-karamelovou vôňou aj príchuťou. Ako taká väčšia pralinka.

DOZRIEVANIE: Plody dozrievajú stredne skoro, postupne od septembra a nezvyknú praskať. Konzumne dozrieva od novembra. Pri skladovaní v chladničke vydržia nepoškodené plody aj 4-5 mesiacov.

VYUŽITIE: Ich chuť a vôňa najlepšie vynikne pri jedení začerstva, ale sú vhodné aj na spracovanie na džemy, kompóty, mušty alebo chutné zimné šaláty či koláče.

STANOVIŠTE: slnečné, pôda vlhkejšia, dobre znáša aj ílovitú, vyhovujú jej všetky polohy vhodné pre pestovanie hrušiek s dostatkom vlahy.

ODOLNOSŤ: vysoko mrazuodolná a odolná voči európskej chrastavitosti (Venturia pyrina), hoci citlivá na ázijskú chrastavitosť (Venturia nashicola), menej napadaná mérami hruškovými. Náchylnejšia len na bakteriálnu spálu (Erwinia amylovara).

PÔVOD: Švajčiarsko, Lubera, vyšľachtil Markus Kobelt, pochádza zo šľachtiteľského radu Easycrisp.

 
RAST: silný a vzpriamený, dorastá do výšky 70-100 cm. Je takmer beztŕnna, tŕne sa tvoria len na báze výhonkov v mladosti (juvenilnom štádiu) kríka. S pribúdajúcimi rokmi sa tŕne strácajú a netvoria vôbec. Listy sú jemne ochlpené zo spodnej strany.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké, guľaté plody s tenkou, výrazne žltou šupkou s bielou žilnatinou. Dužina je chrumkavá, šťavnatá, výborná, veľmi sladká s výraznou vôňou.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré, začiatkom júla.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj všestranné spracovanie na kompóty, želé a džemy či do koláčov.

 
STANOVIŠTE: pred vetrom chránené, slnečné stanovište až polotieň a humózne, priepustné, ale dostatočne vlhké pôdy bohaté na živiny. Nenáročná odroda vhodná do všetkých polôh. V zatrávnení rastlina stráda, potrebuje zálievku počas suchej letnej periódy a vyžaduje okopávku alebo zamulčovanie.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuvzdorný, vysoko odolný voči americkej múčnatke egreša (Sphaerotheca mors uvae).

PÔVOD: Nemecko, obec Germersdorf pri Guben an der Neiße, odroda objavená asi v polovici 19. storočia ako náhodný semenáč.

RAST: najskôr veľmi bujný, potom sa spomaľuje. Vytvára koruny stredných rozmerov, široko rozložité.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro. Vhodné opeľovače: napr. Hedelfingenská, Kaštánka, Karešova, Napoleonova, Thurn-Taxis (Schneiderova), Ramon Oliva, Frommova čierna srdcovka, Srdcovka kráľovská, Büttnerova, Ostheimská višňa.

PLODNOSŤ: skorá (do 3-5 rokov po výsadbe), ale vyššia nastupuje až neskôr, potom je vysoká a pravidelná

PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 8 g), tmavočervenohnedé plody s aromatickou, korenistou, sladkokyslastou, mierne horkastou, vynikajúcou chuťou, dužina je u tejto chrupky chrumkavá, tuhá, šťavnatá, šťava dobre farbí. Kôstka je v pomere k plodu veľká a stredne dobre sa odlučuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: neskoré, v 6. čerešňovom týždni, teda od polovice júla, na stromoch sa plody udržia 2-3 týždne, ak nie sú silné alebo dlhotrvajúce dažde, pri ktorých praskajú a napadá ich monilióza. Keďže dozrievajú neskoro, napadá ich vrtivka čerešňová spôsobujúca červivosť.

VYUŽITIE: na priamy konzum aj spracovanie, najmä na sirupy, ale aj kompóty, džemy a marmelády, sušenie a destiláty. Pri zbere v červenej zrelosti dobre znáša prepravu.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, hoci aj vo vyšších polohách. Pôdy najlepšie ľahšie, výživné a priepustné, na ktorých dosahuje najlepšiu chuť, v hlinitých dosahuje najvyšší výnos, neznáša ťažké ílovité.

ODOLNOSŤ: v dreve silne mrazuodolná, kvety stredne mrazuodolné, ale odolávajú mrazu lepšie než u odrody Hedelfingenská.

PÔVOD: veľmi stará odroda, možno z Holandska, už k. 18. stor. rozšírená v Nemecku ako Große Prinzessin alebo Lauermanns Knorpelkirsche. Meno Napoleonova získala vo Francúzsku. Niektorí pomológovia jú stotožňujú s Büttnerovou červenou chrupkou.

RAST: v mladosti bujný, v dobe plodnosti stredný. Tvorí veľké koruny, ich tvar je polovzpriamený až rozložitý. Kostrové konáre rastú vzpriamene, postranné sú previsnuté.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až stredne neskoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Burlat, Karešova, Kaštánka, Regina, Van, ale aj Hedelfingenská, Troprichterova, Thurn Taxis (Schneiderova), ktoré ale môžu kvitnúť neskôr. Je nekompatibilná s odrodami Lambert a Bing.

PLODNOSŤ: stredne skorá až neskorá, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná.

PLODY: veľké (priemerne 7 g), tupo srdcovité či guľaté, nepravidelné. Zadná strana je vypuklá, predná stlačená. Šupka je tenká až stredne hrubá, lesklá, svetložltá s červeným líčkom. Dužina je krémová až svetložltá, tuhá, stredne šťavnatá, šťava nefarbí. Chuť je veľmi dobrá až výborná, sladkokyslá, mierne horkastá, veľmi aromatická. Kôstka sa stredne dobre oddeľuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 5. čerešňovom týždni, teda počas 1. polovice júla. Napáda ju vrtivka čerešňová, býva červivá. Na strome sa plody udržia až 3 týždne.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a kompóty, ale aj na sušenie a destiláty či džemy a marmelády. Plody sú stredne náchylné na otlaky.

STANOVIŠTE: slnečné. Preferuje stredne ťažké, hlboké pôdy, v suchých pôdach sú plody drobnejšie, v príliš vlhkých ílovitých pôdach môže trpieť glejotokom a moníliovou spálou (Monilinia laxa). Najviac jej vyhovujú teplé a stredne teplé polohy, kde dosahuje aj najlepšiu chuť, pri kvalitnej pôde môže byť aj vo vyšších polohách.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne mrazuodolná v kvete. Náchylnejšia na praskanie plodov počas dlhotrvajúcich dažďov, stredne náchylná na moníliu plodov a moníliovú spálu, najmä v príliš vlhkých pôdach.

PÔVOD: ČR, Morava, stará krajová odroda známa najmä na Valašsku, Slovácku, na Hanej aj v Slezsku, prvá písomná zmienka o nej je z r. 1764, pričom na Valašsku už vtedy boli veľmi staré stromy tejto odrody.

RAST: bujný rast, veľká, vysoko guľovitá koruna, vo vyššom veku košatá, rozložitá, dosť hustá, vyžaduje pravidelnú prerezávku.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, dosť dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Landsberská reneta, Parména zlatá zimná.

PLODNOSŤ: neskorá (od 10. roku po výsadbe), stredná až vysoká, pravidelná.

PLODY: menšie až stredne veľké (priemerne 100 g), tvarovo nepravidelné od plocho kužeľovitých po vysoko kužeľovité či vajcovité, pri kalichu sú na jednu stranu skosené. Šupka je jemná, lesklá, hebká, niekedy mastná až lepkavá, žltá v rôznych odtieňoch s červeným nádychom. Dužina je belavá, tuhá, šťavnatá, jemnozrnná, krehká, chrumkavá, pri skladovaní rýchlo stráca šťavnatosť. Chuť je sladkokyslá a vyvážená, bez zvláštnej vône, ale korenistá s typickou príchuťou. Plod nepodlieha otlačeniu.

DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, konzumne dozrieva v októbri/novembri, vydrží do januára až apríla.

VYUŽITIE: vhodná na priamy konzum, výroba muštu, vína, lekváru, destilátu či na sušenie.

STANOVIŠTE: slnečné, pôda dostatočné vlhká, hoci aj menej úrodná. Neznáša len suchú, piesočnatú, ľahkú pôdu. Vhodná do ľubovoľných polôh, teplých aj vyšších a drsnejších, záhrad aj polí.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, kvety dobre znášajú aj daždivé počasie počas kvitnutia. Je menej odolná voči chrastavitosti, náchylnejšia na horkú škvrnitosť šupky, ale ostatnými chorobami nezvykne trpieť.

PÔVOD: Slovensko, náhodný semenáč, ktorý niekedy na konci 19. storočia alebo zač. 20. storočia objavil a rozpestoval botanik Gejza Rakovský v Kočovciach. Registrovaná bola v r. 1954. 

RAST: bujný, tvorí rozložité koruny; do plodnosti vstupuje neskôr.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro.

PLODNOSŤ: pomerne pravidelná, stredne veľká.

PLODY: viac podlhovasté, veľké, súmerné. Šupka je stredne hrubá, hladká s jemnými chĺpkami, žltooranžová, na slnečnej strane s karmínovo červeným rozmytým líčkom. Dužina je tmavooranžová, stredne tuhá, stredne až viac šťavnatá, chuť sladko kyselkavá až sladká, veľmi aromatická, plná, veľmi dobrá až výborná. Dužina drží len slabo na rebrách kôstky. Jadro kôstky je sladké.

DOZRIEVANIE: koncom júla až v 1. polovici augusta, 7 dní po odrode Velkopavlovická.

VYUŽITIE: priamy konzum, výrobu džemov, pálenky.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené pred vetrom, priepustná pôda; vhodná do teplých a stredne teplých oblastí.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve aj v kvete, náchylnejšia na praskanie plodov v daždi a následné napadnutie moniliózou.

PÔVOD: Nemecko, Výskumná ovocinárska stanica Jork pri Hamburgu, kríženec odrôd Thurn-Taxis (Schneiderova) a Rube z roku 1957, na trh uvedená v roku 1977.

RAST: veľmi bujný, koruny tvorí polovzpriamené.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne neskoro. Vhodné opeľovače: Kordia, Thurn-Taxis (Schneiderova), Hedelfingenská, Napoleonova, Sam, Summit, Lapins, Irena, Halka.

PLODNOSŤ: stredne skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké, srdcovité, s dlhou, tenkou až stredne hrubou stopkou. Šupka je tenká, hnedočervená s malými svetlejšími lenticelami v stredne veľkom až veľkom počte. Dužina je červená, tuhá, chrumkavá, stredne šťavnatá, sladkokyslá až kyslosladká, s vyrovnaným pomerom cukrov a kyselín, dobre aromatická, dobrá až veľmi dobrá. Šťava je purpurová a farbí. Kôstka je v porovnaní k plodu stredne veľká až veľká, dužina sa na nej môže jemne zachytávať.

DOZRIEVANIE: neskoré, v 6. až 7. čerešňovom týždni, t.j. v 2. polovici až koncom júla, teda neuniká vrtivke čerešňovej, býva červivá.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum, výrobu džemov aj kompótov a ďalšie spracovanie.

STANOVIŠTE: slnečné mimo mrazových kotlín. Pôda pokiaľ možno hlboká s dostatkom vápniku, ľahšia, dostatočne priepustná, ale nie suchá, neznáša vysokú hladinu podzemnej vody a zamokrené stanovište. Vhodná do všetkých pestovateľských oblastí pre čerešne.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve a stredne až silne mrazuodolná v kvete. Plody sú vysoko odolné voči praskaniu plodov pri dlhšie trvajúcich či intenzívnych dažďoch, stredne odolné voči monilióze.

PÔVOD: Škótsko, Dundee, Scottish Crop Research Institute, vyšľachtili ako komplexného kríženca genotypov SCRI 74126RA8 x SCRI 75131D2

 
RAST: bujný, najskôr počas sezóny vzpriamený, neskôr polovzpriamený, tvorí stredný až vyšší počet pevných, beztŕnnych výhonov, ktoré sú zelené alebo mierne do purpurova, pričom v zime sú takmer celé purpurové.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne skoro.

 
PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká (2,1-8,1 kg/rastlinu), pravidelná. Plodí na bočných konárikoch minuloročných výhonov, ktoré sú dlhé aj 30 cm.

 
PLODY: sú veľké až veľmi veľké (v rozmedzí 5,3-10 g, najčastejšie okolo 6 g, 25-40 mm), tupo kónického tvaru, čierne a mierne lesklé, pevné. Chuť je príjemne pikantná, vyvážene sladkokyslá, aromatická. Majú vysokú cukornatosť (priemerne 10,6-12,8 °Brix), hoci pomer cukrov a kyselín je stredný (4,53). Majú vysoký obsah minerálnych látok (0,34 % hmotnosti) a vitamínu C.

 
DOZRIEVANIE: skoré, dozrievajú od polovice júla do konca augusta až septembra.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, mrazenie aj všestranné spracovanie na šťavy, džemy, sirupy, do koláčov. Výborne sa skladujú a prepravujú. Majú slabú tendeciu po zmrazení sčervenať, najmä ak pri zbere neboli úplne zrelé.

 
STANOVIŠTE: slnečné, so stredne úrodnou, dostatočne vlhkou pôdou, nenáročná na pôdu. Vhodná do teplých, stredných aj vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná. Stredne náchylná na poškodenie fytoftórou či bakteriálnou spálou.

PÔVOD: ČR, Praha, vyselektoval ju v r. 1857 Mathias Tatar v Pražskej botanickej záhrade zo semien tzv. ""šípovej hrušky""- jarabinohrušky uškatej (Sorbopyrus auricularis či Sorbopyrus bollvylleriana), teda spontánneho medzirodového kríženca hrušky a jarabiny, pravdepodobne jarabiny mukyňovej. Pôvodný spontánny kríženec bol zaznamenaný v Alsasku už v r. 1599 a popísaný Jeanom Bauhinem v Historia plantarum universalis z r. 1650. Botanický názov má Sorbopyrus auricularis var. bulbiformis.

RAST: bujný, vyrovnaný, zdravý a štíhly rast, vytvára krásny kompaktný strom s kužeľovitou korunou, vhodný aj ako okrasný prvok do záhrady.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače: neboli preverené, ale opeľujú ju zrejme iné hrušky kvitnúce v podobný čas, napr. Amanliská, Avranšská, Anglická bergamotka, Drouardova, Hardyho maslovka, Koporečka, Mechelenská, Pstružka, Salisburyova.

PLODNOSŤ: stredne skorá (asi 8. rok po výsadbe), vysoká, pravidelná.

PLODY: na hrušku malé, na kríženca veľké (priemerne 50 g, 4 cm), tvarovo podobné sploštenému jabĺčku. Šupka je zelená, v zrelosti zlatožltá s červeným líčkom, posiata početnými lenticelami. Dužina je žltá, maslovitá, mäkká, šťavnatá. Chuť je výborná, sladká, korenistá, jemne pripomínajúce exotické ovocie.

DOZRIEVANIE: zber koncom augusta a začiatkom septembra, ešte v svetlozelenom stave, lebo v plnej zrelosti je veľmi atraktívna pre osy a sršne a po plnom vyzretí na strome rýchlo stráca kvalitu. Dozrieva veľmi rýchlo po zbere a netreba otáľať s jej konzumom a spracovaním.

VYUŽITIE: na priamy konzum, sušenie, výrobu džemov, destilátov, kompótov.

STANOVIŠTE: slnečné. Je nenáročná na kvalitu pôdy, ale preferuje priepustnú a dostatočne vlhkú, nie zamokrenú pôdu. Darí sa jej aj vo vyšších chladnejších polohách s drsnejším podnebím.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, netrpí hrdzou hruškovou (Gymnosporangium sabinae) ani mérami hruškovými (Psylla pyri).

PÔVOD: Nemecko, Halle an der Saale, vypestoval C. G. Büttner v roku 1788 z orieška z odrody Gunslebener Zellernuss zrejme z voľného opelenia.

 
RAST: bujný do výšky aj do šírky, krík je redší až stredne hustý, vzpriamený. Podrastá len veľmi slabo až slabo.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne neskoro, samčie kvety kvitnú 10 dní, samičie kvety 5 dní a kvitnutie sa prekrýva. V prítomnosti ďalšej v rovnaký čas kvitnúcej odrody je úroda ešte vyššia. Vhodné opeľovače: Barcelonská, Corabel, Lombardská biela, Katalónska, Tonda di Romana, Webbova, Zellská červenolistá.

 
PLODNOSŤ: neskoršia (po 6 rokoch po výsadbe), vysoká, pravidelná.

 
PLODY: veľké (priemerne 4,3 g), guľovité, svetlohnedé, pančuška je rovnako dlhá ako plod, stredne hrubo cípatá. Veľmi dobre sa lúska luskáčikom tak, že jadrá ostávajú vcelku. Jadro je stredne veľké až veľké, stredne dobre vypĺňa škrupinku (podiel z celkovej hmotnosti plodu je 45 %). Jadro je vajcovité, šupka je len slabo skorkovatená, vnútorná dutina je malá až stredne veľká. Chuť je dobrá až veľmi dobrá, aromatická, sladkastá. Dvojité jadrá sa nevyskytujú.

 
DOZRIEVANIE: neskoré, koncom 3. dekády septembra v priebehu asi 10 dní.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum vcelku aj na spracovanie na pečenie, cukrovinky apod.

 
STANOVIŠTE: preferuje slnečné, ale zvládne aj polotieň, len tam je menej plodná. Najlepšie sa jej darí hlinitopiesčitých až piesčitohlinitých, humóznych, dostatočne vlhkých, ale priepustných pôdach, ale znesie aj horšie pôdy. Neznáša len suché alebo ťažké ílovité pôdy. Je vhodná do všetkých pestovateľských oblastí, vo vyšších polohách na chránených stanovištiach.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, v pukoch aj kvete. Len v ťažkých ílovitých pôdach môže byť poškodená. Je stredne až silne odolná voči napadnutiu nosánikom lieskovým (Curculio nucum), netrpí chorobami.

PÔVOD: Francúzsko, výskumný šľachtiteľský ústav INRA v spolupráci s CEP Innovation, vyšľachtená ako kríženec odrôd Orangered x Bergeron v rámci programu Aramis®. 

RAST: stredne bujný až bujný, polovzpriamený až vzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, kvitne neskoro (5 až 11 dní po Goldrich, zároveň s Bergeron), stredne bohato, násada plodov je vysoká.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: veľké (v ČR priemerne 48,7 g, vo Francúzsku až 65-75 g), oválne až guľaté, pravidelné. Šupka je hrubá, hladká, nekyslá, oranžová, s menším až stredne veľkým granátovočerveným líčkom. Dužina je oranžová, tuhá, jemná, krehká, chrumkavá, šťavnatá. Chuť je veľmi dobrá, aromatická, sladkokyslá so stredne vysokým až vysokým obsahom cukrov (12-15,9 °Brix) a stredne vysokým obsahom kyselín, pripomína odrodu Bergeron.

DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, asi týždeň pred Velkopavlovickou či Goldrich, takže približne v 1.-2. dekáde júla. Plody dozrievajú relatívne rovnomerne, takže sa dajú pozbierať v 3-4 várkach.

VYUŽITIE: plody na priamy konzum aj všestranné spracovanie na kompóty, džemy, džúsy, pyré, destiláty, na pečenie a sušenie. Plody nie sú citlivé na otlačenie.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené pred vetrom, s dobre odvodnenou, ale dostatočne vlhkou pôdou. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chránených chladných polôh vhodných pre pestovanie marhúľ.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve a v kvete, je odolná voči šarke, menej odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa).

PÔVOD: ČR, vypestoval ju Antonín Haman ako náhodný semenáč v Újezdě u Lázní Bělohrad, zač. 20. storočia. Na verejnosť sa dostala v r. 1925, kedy škôlkar J. Kuhn z Brtve a pomológ V. Zeman z Lužan vyzvali v časopise Ovocnické rozhledy pestovateľov, aby upozorňovali na najlepšie typy sliviek.

RAST: stredne bujný, vytvára guľovitú až široko guľovitú, neskôr rozložitú a stredne hustú korunu s bohatým plodonosným obrastom, nevyhoľuje. Habitusom sa nepodobá na Domácu slivku, ale skôr na Vlašku.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro.

PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké (priemerne 19 g), pretiahnutého, typicky slivkovitého tvaru, najširšie uprostred a rovnomerne sa zužujúce k obom koncom. Šupka je fialová až tmavomodrá, s výrazným svetlomodrým osrienením, pod ním lesklá, málo hladká, kyselkavá. Dužina je zelenožltá, pevná, stredne šťavnatá, s vynikajúcou, sladko kyselkavou, typicky slivkovou chuťou, výrazne sladšou než má Domáca slivka (Bystrická). Dobre sa oddeľuje od kôstky.

DOZRIEVANIE: koncom augusta a začiatkom septembra.

VYUŽITIE: chuťovo výborná slivka vhodná na priamy konzum a všetky spôsoby spracovania, na sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov či kvalitných destilátov.

STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne vlhkou, úrodnou pôdou, neznáša suchú pôdu. Je veľmi vhodná do okrajových, chladnejších oblastí, kde dosahuje lepšie výsledky ako v teplých oblastiach.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvete. Silne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa), ale citlivejšia na moniliózu plodov (Monilinia fructigena). Je stredne tolerantná voči šarke s prejavmi väčšinou len na listoch. Je stredne odolná voči praskaniu plodov pri dlhotrvajúcich dažďoch.

PÔVOD: Ukrajina, Kijev, Národná botanická záhrada M.M. Gryška, v roku 1971 ju vyšľachtila Svetlana Klimenko - buď z voľného opelenia odrody Semjon alebo ako kríženca genotypov 422 a 9-15-2.

RAST: pomalý, dorastá do výšky len približne 2-3 m, takže je vhodný aj do menších záhrad.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne vo februári až marci. Na opelenie potrebuje inú odrodu drieňa.

PLODNOSŤ: Na svoj nízky vzrast sa odroda vyznačuje vysokou úrodnosťou až do 30 kg z kríka.

PLODY: veľké podlhovasté plody fľaškovitého tvaru a tmavočervenej farby s priemernou hmotnosťou 5,5-9 g. Dužina je tmavočervená, hustá, dobre oddeliteľná od kôstky, s jemnou arómou a plnou sladko-kyslastou chuťou s vysokým obsahom cukru 9,1 %, s obsahom kyselín 1,8 %.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, od začiatku augusta do začiatku septembra. Plody neopadávajú, vydržia na kríku až do vysušenia. Po zbere majú veľmi dlhú skladovateľnosť až 4-5 týždňov.

VYUŽITIE: Vhodný na priamy konzum aj na spracovanie, napr. na želé, džem, ovocné šťavy, sirupy, kompóty, destiláty, sušené alebo kandizované ovocie, nakladanie nezrelých plodov ako nepravých olív.

STANOVIŠTE: nenáročný na pestovanie. Preferuje slnečné miesta s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve aj kvete, odolný voči chorobám, po dobrom zakorenení dobre odolný voči suchu.

PÔVOD: Bulharsko, okolie dediny Shanovo, výber z prirodzene sa vyskytujúcich divých semenáčov.

RAST: stredne bujný, kompaktnejší, dorastá do 2-3 m. 

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, obojpohlavný, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne vo februári až marci. Na opelenie potrebuje inú odrodu drieňa.

PLODNOSŤ: vysoká.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 5,3 g, 23x18 mm), súdkovité až guľaté. Jedna z najväčších odrôd s týmto tvarom, veľmi chutná. Kôstka je v pomere k plodu veľká.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, počas 2. polovice augusta, relatívne krátko (počas 6-7 dní), vhodná na nárazový zber.

VYUŽITIE: vhodný na priamy konzum aj na spracovanie, napr. na želé, džem, ovocné šťavy, sirupy, kompóty, destiláty, likéry, kandizované ovocie, a vďaka tvaru veľmi vhodná nakladanie nezrelých plodov ako nepravých olív.

STANOVIŠTE: nenáročný na pestovanie. Preferuje slnečné miesta s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve aj kvete, odolný voči chorobám, po dobrom zakorenení dobre odolný voči suchu.