Ovocie na sušenie

PÔVOD: Francúzsko, našiel ju Alexander Lucas v lese neďaleko Blois, záhradníctvo Franson Freres v Orléanse ju uviedlo na trh v rokoch 1874-75.

 
RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne bujný. Vytvára vysoko ihlanovité, široké koruny, so spodnými kostrovými konármi takmer vodorovnými, postranné konáre vplyvom úrod časom prevísajú.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro, je zlým opeľovačom (triploid). Vhodné opeľovače: Avranšská, Blumenbachova, Boscova fľaša, Clappova maslovka, Crassanská, Drouardova, Esperenova bergamotka, Esperenova maslovka, Giffardova maslovka, Guyotova, Hardyho maslovka, Charneuská, Konferencia, Krivica, Madame Verté, Mechelenská, Parížanka, Solanka, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (200 g, ale aj 400 g), tupo kužeľovité, baňaté, pravidelné. Šupka je hladká, jemná, pri zbere svetlozelená, zrelá svetložltá až zlatožltá s množstvom veľkých lenticiel. Dužina je belavá, jemne žltkastá, nepatrne zrnitá, mäkká, veľmi šťavnatá, rozplývavá. Chuť je sladká, jemne korenitá, silne aromatická, príjemne pikantne trpkastá.

 
DOZRIEVANIE: zber kedysi v 1. pol. októbra, dnes často už v septembri, konzumne dozrieva postupne od októbra, vydrží do novembra až februára. Prepravu zvláda len hneď po zbere.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a výrobu kompótov, na sušenie, pečenie, výrobu džemov a destilátov. Po rozkrojení dužina nehnedne. Dobre sa skladuje, najmä v chladiarňach, kde vydrží aj 6 mesiacov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené pred vetrom, ale nie uzavreté. Vyžaduje úrodné, hlinité, primerane vlhké pôdy. V studenej ílovitej pôde je dužina repovitá a bez chuti. Vhodná do teplých a stredne teplých chránených polôh.

 
ODOLNOSŤ: málo mrazuodolná v dreve v mladosti, neskôr stredne, málo v kvete, stredne odolná voči chrastavitosti.

PÔVOD: Francúzsko, Dreux, vybral ju v r. 1884 záhradník William Fourcine ako semenáč neznámeho pôvodu. V r. 1889 bola prvýkrát popísaná vo francúzskom záhradkárskom časopise.

 
RAST: rast stredne bujný, neskôr slabší, koruna je menšia, široko ihlanovitá, plodonosné drevo kratšie a husté, konáre sa pod váhou úrod ohýbajú a rozkladajú.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro, dobre opeľuje iné odrody. Vhodné opeľovače: Boscova fľaša, Clappova maslovka, Dekanka Robertova, Drouardova, Hardyho maslovka, Charneuská, Júlová, Konferencia, Krivica, Lectierova, Madame Verté, Mechelenská, Solanka, Trévouxská, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: skorá (5.-6. rok po výsadbe), pravidelná, vysoká až veľmi vysoká.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 180 g), podlhovastého, hruškovitého, zaobleného, pravidelného tvaru. Šupka je drsná, hrubá, tuhá, polomatná, farba zelenožltá až žltá, s hrdzavými lenticelami a hrdzavým mramorovaním pri kalichu a stopke. Dužina je biela, jemná, šťavnatá. Chuť z dobrých polôh je príjemne sladká, korenistá, len mierne kyslastá.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom októbra, konzumne dozrieva v decembri, vydrží do februára, v chladiarňach aj 6 mesiacov.

 
VYUŽITIE: plody sú vhodné najmä na priamy konzum a na výrobu džemov, muštov, kompótov či sušenie. Plody dobre znášajú prepravu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, ideálne sú úrodné, výhrevné pôdy s dostatkom vlahy. Vhodná do teplých a stredne teplých oblastí, v drsnejších polohách ovocie úplne nedozrieva.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne až slabšie v kvete, stredne až vyššie odolná voči chrastavitosti, odolná voči monilióze a rakovine, nebýva napádaná škodcami. V daždivom lete môžu plody praskať.

PÔVOD: USA, Fayetteville, University of Arkansas, vyšľachtili J.N. Moore a J.R. Clark ako kríženca genotypov Ark. 583 a Ark. 631 v roku 1977, vybrali v r. 1980 a uviedli na trh v roku 1989.

 
RAST: bujný, polovzpriamený až vzpriamený, riedky, vetvenie stredné. Výhony sú beztŕnne, jemne chlpaté, dorastú do výšky aj vyše 2 m. Po dosiahnutí do výšky 1,2 m ich odporúčame zakrátiť, bočné výhony počas zimy skrátiť na 40 cm.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, kvitne stredne veľkými svetloružovými kvetmi.

 
PLODNOSŤ: je skorá, vysoká, pravidelná, 8,6-18 kg na krík. Hlavná plodnosť je na rozvetvení minuloročných výhonov na jeseň, časť úrody je aj na letorastoch.

 
PLODY: súplodia stredne veľké, veľkostne nevyrovnané, guľovité, tmavo čierne, veľmi lesklé, stredne tvrdé. Kalich je malý, zapustený v plode, jeho súdržnosť s plodom je stredná. Chuť je sladkokyslá, sladšia než u starších beztŕnnych odrôd, plody treba nechať plne vyzrieť. (cukornatosť priemerne 8-12,8 °Brix).

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, veľmi dlhé, od začiatku augusta do polovice októbra.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum a aj na spracovanie na kompóty, džemy, sirupy, koláče, mrazenie apod. Plody výnimočne dobre znášajú prepravu a skladovanie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, so stredne úrodnou, dostatočne vlhkou pôdou, nenáročná na pôdu. Vhodná do stredných a vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná a silne odolná voči plesni šedej a septorióze, stredne odolná voči antraknóze a hrdzi.

PÔVOD: USA, New York, Geneva, Cornell University, v r. 1973 vyšľachtená ako kríženec odrôd ostružiny západnej (Rubus occidentalis), zrejme [(Bristol x Dundee) x Dundee].

 
RAST: bujný, vzpriamený, bez rezu dosahujú výhony aj 2,5 m. Výhony sú tyrkysové, purpurové až fialové, otŕnené. Menej odnožuje, ale dlhé výhony veľmi dobre zakoreňujú pri dotyku so zemou. Vyžaduje rez dvakrát za rok na výšku asi 100 cm, aby bola zvládnuteľná a aby sme podporili plodnosť. Vyžaduje oporu a spon 90-120 cm x 180-240 cm.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne počas asi 2 týždňov v máji a júni bielymi kvetmi atraktívnymi pre opeľovače.

 
PLODNOSŤ: stredne vysoká až vysoká, pravidelná. Rodí na minuloročných výhonoch.

 
PLODY: na ostružinu západnú veľké, poľguľovité, pevné, čierne s miernym osrienením medzi kôstkovičkami, lesklé. Sú menej šťavnaté než klasické maliny, ale prevažne sladké s minimom kyseliny, s osobitou, veľmi príjemnou príchuťou a vôňou. Obsahujú veľa antokyánov. Bolo vedecky dokázané, že majú protirakovinové účinky: pôsobia nielen ako prevencia, ale aj proti progresu či metastázam.

 
DOZRIEVANIE: raz ročne v 2. polovici júna až začiatkom júla.

 
VYUŽITIE: vhodná na priamy konzum, mrazenie aj všestranné spracovanie na džemy, sirupy, do koláčov, sušené do ovocných čajov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, s humusovitou, úrodnou, vlhkou, ale dostatočne odvodnenou pôdou. Vhodná aj do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná. Silne odolná voči odumieraniu výhonov spôsobenému najmä hubou Fusarium avenaceum, odolná voči antraknóze.

PÔVOD: neznámy, veľmi stará odroda spomenutá už v roku 1611 v katalógu jednej anglickej škôlky.

 
RAST: pomaly rastúci listnatý ker alebo polostrom, dorastajúci do 3 - 5 m, rastie slabšie ako iné odrody. Habitus má vzpriamený, široký. Kvitne ružovo-bielo, v máji. Listy sú tmavozelené, na spodnej strane strieborno-plstnaté. Potrebuje výchovný rez na zapestovanie dostatočne pevných kostrových vetiev a neskôr presvetľovací rez.

 
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne bledoružovo, koncom jari. Kvety sú jedlé a chutné. Samoopelivá.

 
PLODNOSŤ: skorá a veľmi vysoká.

 
PLODY: veľké až veľmi veľké (až 300 - 500 g) plody hruškovitého tvaru a žltej až žltooranžovej farby, slabšie ochlpený. Chuť výrazne aromatická, trpkastá, vynikne po tepelnom spracovaní, kedy sa trpkosť úplne stratí. Má vysoký obsah pektínu, vitamínu C a ďalších zdraviu prospešných látok. Jedna z najchutnejších odrôd s jemnou štruktúrou dužiny, vysokou šťavnatosťou a jemnou chuťou.

 
DOZRIEVANIE: konzumne dozrieva v decembri a pri skladovaní na chladnom a dobre vetranom mieste vydrží až do apríla.

 
VYUŽITIE: vhodná na tepelné spracovanie, výrobu marmelád, pyré, dulového ""syra"", čatní, džúsu, likéru, vína, pálenky, sušenie. Plody odpudzujú mole.

 
STANOVIŠTE: chránené slnečné stanovište, teplejšie polohy. Pôda vlhká, ale dobre odvodnená, hlinitá, hlinito-piesčitá, dostatočne zásobená živinami.

 
ODOLNOSŤ: odolná drevina, mrazuvzdorná, odolnejšia aj voči bakteriálnej spále, vhodná aj pre ekologické pestovanie.

PÔVOD: Belgicko, náhodný semenáč nájdený na zač. 80. rokov 19. storočia pri obci Watervliet. Synonymá a cudzie názvy: Marbrée de Watervliet.

RAST: spočiatku bujný, neskôr stredne bujný rast, vytvára vznosnú guľovitú až pyramidálnu, stredne zahustenú korunu s kratším plodonosným drevom.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače napr.: Hájkova muškátová reneta, James Grieve, Lord Lambourne, Parména zlatá zimná.

PLODNOSŤ: stredne skorá až neskoršia, vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké (priemerne 100-150 g), vyrovnaného, guľovitého tvaru. Šupka je pevná, hrubá, pololesklá, základná farba - žltá - je prekrytá červeňou s charakteristickým hrdzavým mramorovaním a nenápadnými lenticelami. Niekedy hrdza pokrýva väčšinu plodu. Je to tzv. kožovka. Dužina je pevná, tuhá, neskôr krehká, farbou belavo žltkastá, na vzduchu takmer nehnedne. Chuť je sladkokyselkavá, jemná, menej korenistá.

DOZRIEVANIE: zbiera sa v 2. polovici októbra, pokiaľ možno čo najneskôr. Konzumne dozrieva v decembri, vydrží do mája. Podtrhnuté plody pri skladovaní vädnú.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, výrobu kompótov, džemov, muštovanie a sušenie.

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje úrodné pôdy a vlhkejšie ovzdušie. Je vhodná aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne až silne v kvete, silne odolná voči chrastavitosti, stredne voči múčnatke.

Vytvára rozložitý ker až hustý strom, koruna je široká, kvitne v máji až júni veľkými bielymi kvetmi. Listy sú tuhé, tmavo zelené, na jeseň sa atraktívne sfarbujú do žlta až červeno-hneda. Plodnosť obvykle nastupuje 3 - 4 roky po výsadbe. Plod je malvica guľovitého tvaru a atraktívneho vzhľadu: farba šupky je hnedo-bronzová až žlto-hnedá, dužina má muštovú vôňu a korenitú chuť. Po prechode mrazom sú plody jedlé a sladké, dužina mäkne. Malvica vovnútri obsahuje štyri tvrdé semienka. Plody ponechávame na strome čo najdlhšie a po zbere ešte uložíme na 1-2 týždne v chlade a tme; majú vysoký obsah vlákniny a pektínu, na priamy konzum sú vhodné iba prezreté. Používame ich aj na výrobu likérov, džemov, sirupov, rôsolov a zaváranín, na sušenie a na uskladnenie (ideálne na slame - do konca januára). Dozrieva koncom októbra, ale plody obvykle zbierame až v novembri/ decembri, po prvých mrazoch. Nenáročná na stanovište, vyhovujú jej slnečné polohy. Mrazuvzdorná, odolná voči škodcom. Samoopelivá. Pôvodom z malej Ázie.

RAST: bujný, vytvára mohutné a dlhoveké stromy.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: veľké, podlhovasté, biele. Chuť je výrazne sladká.

DOZRIEVANIE: skoré, v priebehu júna.

VYUŽITIE: na priamy konzum a mrazenie, sušenie, pečenie či výrobu destilátov.

STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne vlhkou, hlinitou či hlinito-ílovitou, výživnou pôdou, v suchších pôdach horšie rastie a ani plody nedosahujú takej veľkosti a kvality. Je vhodná do teplých, stredne teplých a chránených chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve v rámci moruší, podobne ako iné moruše náchylná na zmrznutie pukov, kvetov a letorastov počas neskorých jarných mrazov. Dobre odolná voči antraknóze.

PÔVOD: Slovensko, šľachtiteľská stanica Veselé pri Piešťanoch, pracovisko Borovce v r. 1964 vyšľachtená ako kríženec odrôd Julskij a Maďarská, registrovaná bola v r. 1991, udržovateľom sú ŠVS Veselé pri Piešťanoch a SEVA-FLORA Valtice.

RAST: stredne bujný, koruna je vznosná, široko rozložitá, stredne hustá až hustejšia s množstvom krátkeho plodonosného obrastu. Letorasty sú stredne dlhé, červenohnedé s menším množstvom lenticiel.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne neskoro.

PLODNOSŤ: vysoká, väčšinou pravidelná.

PLODY: stredne veľké (priemerne 40-50 g, 49 mm), oválne, stredne dobre tvarovo a veľkostne vyrovnané, takmer súmerné, s hlbokým a širokým brušným švom. Šupka je stredne pevná, žltá s tmavším červeným, pruhovaným alebo bodkovaným líčkom. Dužina je mäkká, rozplývavá, oranžová, stredne šťavnatá. Chuť je veľmi dobrá, sladkokyslá až kyslejšia (obsah cukrov priemerne 10,65 g /100g, kyselín 1,36 g/100 g). Kôstka je stredne dobre odlučiteľná od dužiny.

DOZRIEVANIE: neskoré, asi 2 týždne po odrode Velkopavlovická, teda počas 1.-2. týždňa augusta.

VYUŽITIE: na priamy konzum aj všestrané spracovanie, ale najmä na džemy. Dobre znášajú prepravu.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Je stredne náročná na stanovište. Dá sa pestovať vo všetkých oblastiach vhodných pre marhule, v tých vyšších na chránených stanovištiach.ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, silne mrazuodolná v kvetných pukoch. Je stredne až silne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa), silne odolná voči moníliovej hnilobe plodov (Monilinia fructigena). Je spoľahlivo tolerantná voči šarke.

PÔVOD: Japonsko, Kawasaki, náhodný semenáč druhu Pyrus pyrifolia v sade pána Tatsujiro Toma z roku 1895, pomenovaná po rodinnom sídle rodiny Toma

RAST: stredne bujný až bujný, veľmi dobre sa rozvetvuje. Habitus stromu je rozložitý až previsnutý, plodí na krátkom dreve v zhlukoch. Koruna je zahustená dlhými letorastmi, konáre obrastajú nepravidelne. Tvaruje sa jednoducho.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v prvej polovici apríla, je to prevažne cudzoopelivá odroda, na opelenie potrebuje inú japonskú hrušku alebo skoro kvitnúce európske hrušky (napr. Konferencia, Blumenbachova, Dekanka zimná, Giffardova, Grosdemange, Charneuská, Kozačka štuttgartská, Lectierova, Parížanka, Predobrá, Sixova, Šedá zimná či Trévouxská. Dobre ju opeľujú ázijské odrody: Yakumo, Shinsui, Shinko, Shinseiki, Hosui, Nijisseiki, Olympic, Korean Giant, Kikusui, Yongi, Kosui.

PLODNOSŤ: Plodnosť je skorá, vysoká a s prebierkou pravidelná, približne 20-30 kg za rok.

PLODY: pevné, stredne veľké až veľké (6-7 cm, u nás priemer 130-150 g, v domovine aj 200 g) plochoguľovitého tvaru s dlhou, hrubou a pevnou stopkou. Šupka je tenká, bronzovohnedá, pevná, drsná a suchá, hrdzavá, ľahko sa poškodí, pri zbere treba postupovať opatrne. Dužina je krémovobiela, nehnedne, je jemná, tuhšia a stredne šťavnatá, no veľmi sladká a s unikátnou rumovo-karamelovou vôňou aj príchuťou. Ako taká väčšia pralinka.

DOZRIEVANIE: Plody dozrievajú stredne skoro, postupne od septembra a nezvyknú praskať. Konzumne dozrieva od novembra. Pri skladovaní v chladničke vydržia nepoškodené plody aj 4-5 mesiacov.

VYUŽITIE: Ich chuť a vôňa najlepšie vynikne pri jedení začerstva, ale sú vhodné aj na spracovanie na džemy, kompóty, mušty alebo chutné zimné šaláty či koláče.

STANOVIŠTE: slnečné, pôda vlhkejšia, dobre znáša aj ílovitú, vyhovujú jej všetky polohy vhodné pre pestovanie hrušiek s dostatkom vlahy.

ODOLNOSŤ: vysoko mrazuodolná a odolná voči európskej chrastavitosti (Venturia pyrina), hoci citlivá na ázijskú chrastavitosť (Venturia nashicola), menej napadaná mérami hruškovými. Náchylnejšia len na bakteriálnu spálu (Erwinia amylovara).

PÔVOD: Nemecko, obec Germersdorf pri Guben an der Neiße, odroda objavená asi v polovici 19. storočia ako náhodný semenáč.

RAST: najskôr veľmi bujný, potom sa spomaľuje. Vytvára koruny stredných rozmerov, široko rozložité.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro. Vhodné opeľovače: napr. Hedelfingenská, Kaštánka, Karešova, Napoleonova, Thurn-Taxis (Schneiderova), Ramon Oliva, Frommova čierna srdcovka, Srdcovka kráľovská, Büttnerova, Ostheimská višňa.

PLODNOSŤ: skorá (do 3-5 rokov po výsadbe), ale vyššia nastupuje až neskôr, potom je vysoká a pravidelná

PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 8 g), tmavočervenohnedé plody s aromatickou, korenistou, sladkokyslastou, mierne horkastou, vynikajúcou chuťou, dužina je u tejto chrupky chrumkavá, tuhá, šťavnatá, šťava dobre farbí. Kôstka je v pomere k plodu veľká a stredne dobre sa odlučuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: neskoré, v 6. čerešňovom týždni, teda od polovice júla, na stromoch sa plody udržia 2-3 týždne, ak nie sú silné alebo dlhotrvajúce dažde, pri ktorých praskajú a napadá ich monilióza. Keďže dozrievajú neskoro, napadá ich vrtivka čerešňová spôsobujúca červivosť.

VYUŽITIE: na priamy konzum aj spracovanie, najmä na sirupy, ale aj kompóty, džemy a marmelády, sušenie a destiláty. Pri zbere v červenej zrelosti dobre znáša prepravu.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, hoci aj vo vyšších polohách. Pôdy najlepšie ľahšie, výživné a priepustné, na ktorých dosahuje najlepšiu chuť, v hlinitých dosahuje najvyšší výnos, neznáša ťažké ílovité.

ODOLNOSŤ: v dreve silne mrazuodolná, kvety stredne mrazuodolné, ale odolávajú mrazu lepšie než u odrody Hedelfingenská.

PÔVOD: veľmi stará odroda, možno z Holandska, už k. 18. stor. rozšírená v Nemecku ako Große Prinzessin alebo Lauermanns Knorpelkirsche. Meno Napoleonova získala vo Francúzsku. Niektorí pomológovia jú stotožňujú s Büttnerovou červenou chrupkou.

RAST: v mladosti bujný, v dobe plodnosti stredný. Tvorí veľké koruny, ich tvar je polovzpriamený až rozložitý. Kostrové konáre rastú vzpriamene, postranné sú previsnuté.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až stredne neskoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Burlat, Karešova, Kaštánka, Regina, Van, ale aj Hedelfingenská, Troprichterova, Thurn Taxis (Schneiderova), ktoré ale môžu kvitnúť neskôr. Je nekompatibilná s odrodami Lambert a Bing.

PLODNOSŤ: stredne skorá až neskorá, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná.

PLODY: veľké (priemerne 7 g), tupo srdcovité či guľaté, nepravidelné. Zadná strana je vypuklá, predná stlačená. Šupka je tenká až stredne hrubá, lesklá, svetložltá s červeným líčkom. Dužina je krémová až svetložltá, tuhá, stredne šťavnatá, šťava nefarbí. Chuť je veľmi dobrá až výborná, sladkokyslá, mierne horkastá, veľmi aromatická. Kôstka sa stredne dobre oddeľuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 5. čerešňovom týždni, teda počas 1. polovice júla. Napáda ju vrtivka čerešňová, býva červivá. Na strome sa plody udržia až 3 týždne.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a kompóty, ale aj na sušenie a destiláty či džemy a marmelády. Plody sú stredne náchylné na otlaky.

STANOVIŠTE: slnečné. Preferuje stredne ťažké, hlboké pôdy, v suchých pôdach sú plody drobnejšie, v príliš vlhkých ílovitých pôdach môže trpieť glejotokom a moníliovou spálou (Monilinia laxa). Najviac jej vyhovujú teplé a stredne teplé polohy, kde dosahuje aj najlepšiu chuť, pri kvalitnej pôde môže byť aj vo vyšších polohách.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne mrazuodolná v kvete. Náchylnejšia na praskanie plodov počas dlhotrvajúcich dažďov, stredne náchylná na moníliu plodov a moníliovú spálu, najmä v príliš vlhkých pôdach.

PÔVOD: Japonsko, Kórea a Čína.

RAST: stredne bujne rastúca liana dosahujúca 3 až 9 m, potrebuje pevnú oporu (plot, pergolu, drôtenku apod.).

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v apríli až máji bielymi až krémovo zafarbenými voňavými kvetmi. Najskôr v spodnej časti vytvorí samčie kvety a neskôr v hornej časti samičie. Je teda čiastočne cudzoopelivá, pre tvorbu plodov potrebuje druhú, geneticky odlišnú rastlinu, ktorá má mierne posunuté kvitnutie. U nás nájdete semenáče, teda geneticky odlišné jedince, takže na dosiahnutie úrody Vám stačí kúpiť si 2 kusy.

PLODNOSŤ: v prvých rokoch sa vyvinie len málo samičích kvetov, preto je aj úroda nižšia, ale s vekom, pribúdajúcou výškou rastliny a s prítomnosťou opeľovača sa plodnosť zvyšuje.

PLODY: červené, polopriesvitné, aromatické plody rastúce v strapcoch - tvarom, veľkosťou a farbou podobné červeným ríbezliam. Majú veľmi špecifickú chuť, hovorí sa o nich ako o ovocí piatich chutí. Sú kyslé, mierne horkasté, nebadane slané, sladkasté a jemne štipľavé.

DOZRIEVANIE: v septembri až v októbri.

VYUŽITIE: plody sa jedia čerstvé i sušené, naložené v liehu, v podobe lekváru, šťavy, kompótu, čaju aj vína. Celá rastlina funguje ako tonikum, plody sa používajú proti kašľu a na podporu dýchacieho systému, na ochranu pečene a srdca, ako afrodiziakum, proti chronickej hnačke, nespavosti, v malých dávkach na podporu nervového systému a pamäte. Externe sa používajú na ošetrenie podráždenia kože a jej alergických reakcií. Aromatické listy sa používajú na čaj.

STANOVIŠTE: polotieň, zvláda aj severné steny domov, vadí jej poloha na príliš pálivom slnku. Preferuje dobre odvodnenú, ale vlhkú, na živiny bohatú, piesočnato-hlinitú pôdu, neznáša sucho. Ocení vyššie zamulčovanie.

ODOLNOSŤ: mrazuvzdorná v dreve až do -35 °C, mladé výhonky a listy sú náchylné na neskoré jarné mrazy, ale sú odolnejšie ako aktinídie. Po zmrznutí znova vyrašia, je však možné, že ten rok už nezakvitnú. Nie je náchylná na choroby či poškodenie škodcami.

PÔVOD: neznámy, zrejme Poľsko, zrejme pomenovaná po meste Lubawa zo S Poľska. Je to ružovoplodá odroda druhu ríbezľa červená (Ribes rubrum).

 
RAST: stredne bujný.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými kvetmi.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: strapce sú stredne dlhé, husté, zvyčajne majú po 14-15 bobúľ. Plody sú stredne veľké až veľké (0,6-0,9 g), guľaté bobule. Majú zaujímavé sfarbenie, sú priesvitné s ružovými mapami, pôsobia veľmi dekoratívne. Chuť je veľmi príjemná, voňavá, sladkokyslá, sladšia než väčšina červených a bielych ríbezlí.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré, postupné, v 1. polovici júla. Po dozretí vydržia bobule dlho na kríku.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum ako dezertné ovocie, ale aj na mrazenie a spracovanie na džemy, sirupy, vína, do koláčov či dezertov.

 
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, najviac sa jej darí v ľahšej pôde s dostatkom humusu. Je vhodná do všetkých, aj vyšších pestovateľských oblastí.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, silne odolná voči americkej múčnatke egrešov (Sphaerotheca mors uvae).

PÔVOD: Izrael, Šaronská planina.

RAST: dospelý strom dosahuje výšku 4-5 m, tvorí guľovité, kompaktné koruny; stredne úrodná odroda.

OPEĽOVACIE POMERY: je partenokarpická, teda bezsemenné plody sa tvoria aj bez opelenia, po opelení inou odrodou sa vytvoria v plode zárodky semien, ale počas vývoja plodu zaniknú, kvitne v júni. 

PLODNOSŤ: stredne vysoká

PLODY: stredne veľké (140 až 180 g), splošteného tvaru, na priereze štvorcové. Šupka je pri dozretí tmavooranžová, dužina žltooranžová. Chuť je jemná a veľmi sladká chuť. Plody typu PVA = pollination variant astringent = trpké pri zbere, bez ohľadu na to, či sú plody opelené alebo nie. Keď sú opelené, tak len dužina s hnedými fľakmi okolo zárodkov semien je netrpká.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, koncom októbra, konzumne dozrievajú po 2 týždňoch skladovania v izbovej teplote, najlepšie s ovocím uvoľnujúcim etylén.

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje kvalitné, hlboké, hlinité pôdy, ale znesie akékoľvek pôdy, ak nie sú zamokrené. Odroda vhodná najmä do teplých, vinohradníckych polôh.

ODOLNOSŤ: mrazuvzdorná do asi -16 °C, pri nižších teplotách odporúčame rastliny chrániť na zimu. Spoľahlivo odolná voči škodcom aj hubovými chorobám, dá sa pestovať úplne bez postrekov.

PÔVOD: USA, rozširovala ju od r. 1874 škôlka Ellwanger Barry v Rochesteri v štáte New York.

RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne bujný, tvorí vznosnú korunu, neskôr sa kostrové konáre pod úrodami rozkladajú a koruna je guľovitá, postranné konáre v spodnej časti sa zahusťujú, vyžadujú pravidelné preriedenie.

OPEĽOVACIE POMERY: je spoľahlivo samoopelivá, kvitne stredne skoro a je dobrým opeľovačom napríklad pre odrody Katalónsky špendlík či Lützelsachsenská.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká až obrovská, ešte vyššia než u Oullinskej, pravidelná.

PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 50-70 g), vyrovnané, guľaté až oválne, asymetrické. Šupka je zelenožltá, v plnej plodnosti pokrytá belavožltými pruhmi, celá jemne bielo osrienená, s malými lenticelami a niekedy aj hrdzou, je jemná, mierne kyslá a dá sa stiahnuť v dobe zrelosti. Dužina je žltozelená, veľmi jemná, mäkká, veľmi šťavnatá. Chuť je sladká, aromatická, korenistá, veľmi dobrá. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny, dužina na nej ostáva len počas veľmi daždivého či studeného leta, kedy je aj chuť dužiny mdlejšia.

DOZRIEVANIE: skoré, v prvej dekáde augusta, vydrží na strome 2-3 týždne.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na výrobu kompótov, džemov, marmelád, destilátov. Je citlivá na otlačenie pri preprave. 

STANOVIŠTE: slnečné, kvôli vysokej plodnosti vyžaduje hlbokú, úrodnú, vlhkejšiu pôdu. V suchých a chudobných pôdach stromy skoro chradnú a trpia glejotokom. V studených pôdach a v zatienení sú plody bez chuti. Vhodná do teplých a stredne teplých polôh s kvalitnou pôdou.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa), málo náchylná na moníliovú hnilobu (Monilinia fructigena), spoľahlivo tolerantná voči šarke.

PÔVOD: Rakúsko, HBLVA Wien Schönbrunn, vyšľachtil Johannes Lischka

RAST: slabší, skoro vstupuje do plodnosti a rast spomaľuje.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne vo februári až marci. Na opelenie potrebuje inú odrodu drieňa.

PLODNOSŤ: skorá, veľmi vysoká, jedna z najvyšších výťažností (hmotnosť plodov / objem stromu: 3,07 kg/m3)

PLODY: veľké (priemerne 5,6-6 g, až do 9 g, dĺžka 2,5-3 cm, šírka 1,3-2 cm), oválne, červené, pri plnom vyzretí s veľmi sladkou chuťou, s jedným z najvyšších obsahov cukru (14 %) a stredným obsahom kyselín (2,28 %) s nižším až stredným obsahom vitamínu C (40-55 mg/100 g). Kôstka je stredne veľká (10 % hmotnosti plodu) a zle oddeliteľná od dužiny.

DOZRIEVANIE: veľmi neskoré, v 2. polovici septembra až začiatkom októbra. Na vyzretie do dobrej chuti potrebuje teplú jeseň.

VYUŽITIE: vhodný najmä na priamy konzum aj na spracovanie, napr. na želé, džem, ovocné šťavy, sirupy, kompóty, destiláty, kandizované ovocie, a vďaka veľkosti a tvaru aj veľmi vhodný na nakladanie nezrelých plodov ako nepravých olív.

STANOVIŠTE: nenáročný na pestovanie. Preferuje slnečné miesta s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy. Vhodnejší do teplých a stredne teplých oblastí, kde stihne vyzrieť.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve aj kvete, odolný voči chorobám, po dobrom zakorenení dobre odolný voči suchu.

PÔVOD: Nemecko, Výskumná ovocinárska stanica Jork pri Hamburgu, kríženec odrôd Thurn-Taxis (Schneiderova) a Rube z roku 1957, na trh uvedená v roku 1977.

RAST: veľmi bujný, koruny tvorí polovzpriamené.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne neskoro. Vhodné opeľovače: Kordia, Thurn-Taxis (Schneiderova), Hedelfingenská, Napoleonova, Sam, Summit, Lapins, Irena, Halka.

PLODNOSŤ: stredne skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké, srdcovité, s dlhou, tenkou až stredne hrubou stopkou. Šupka je tenká, hnedočervená s malými svetlejšími lenticelami v stredne veľkom až veľkom počte. Dužina je červená, tuhá, chrumkavá, stredne šťavnatá, sladkokyslá až kyslosladká, s vyrovnaným pomerom cukrov a kyselín, dobre aromatická, dobrá až veľmi dobrá. Šťava je purpurová a farbí. Kôstka je v porovnaní k plodu stredne veľká až veľká, dužina sa na nej môže jemne zachytávať.

DOZRIEVANIE: neskoré, v 6. až 7. čerešňovom týždni, t.j. v 2. polovici až koncom júla, teda neuniká vrtivke čerešňovej, býva červivá.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum, výrobu džemov aj kompótov a ďalšie spracovanie.

STANOVIŠTE: slnečné mimo mrazových kotlín. Pôda pokiaľ možno hlboká s dostatkom vápniku, ľahšia, dostatočne priepustná, ale nie suchá, neznáša vysokú hladinu podzemnej vody a zamokrené stanovište. Vhodná do všetkých pestovateľských oblastí pre čerešne.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve a stredne až silne mrazuodolná v kvete. Plody sú vysoko odolné voči praskaniu plodov pri dlhšie trvajúcich či intenzívnych dažďoch, stredne odolné voči monilióze.

PÔVOD: Francúzsko, 2.pol. 17. stor.

RAST: stredná až bujná intenzita rastu, koruna mohutná, široká, vysoká, guľovitá.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, zle opeľuje iné odrody. Vhodné opeľovače napr.: Baumannova reneta, Croncelské, Coxova reneta, Priesvitné žlté, Zuccalmagliova reneta.

PLODNOSŤ: plodnosť 5-7 rokov po výsadbe, stredne vysoká.

PLODY: stredne veľké, tvar guľovitý, základná farba šedozelená, neskôr so žltým nádychom, na slnečnej strane s hnedočerveným líčkom a silnou hrdzavosťou. Je to tzv. kožovka. Šupka drsná, kožovitá, hrdzavá, dužina šťavnatá, jemná, kyprá, rýchlo hnedne; chuť výborná, sladkokyslá, jemne trpkastá.

DOZRIEVANIE: zber od prvej polovice októbra, konzumne dozrieva v decembri až januári, skladovateľná je do marca až augusta.

VYUŽITIE: odroda výborná na priamy konzum, výrobu vína, muštu či sušenie.

STANOVIŠTE: menej náročná na stanovište, miluje teplé polohy a znesie aj vyššie polohy, ale slnečné; pôda úrodná, hlboká, vlhšia. Vhodná do záhrad, na polia, do alejí.

ODOLNOSŤ: odolná voči mrazu, stredne náchylná na múčnatku, v príliš vlhkých pôdach trpí rakovinou.

PÔVOD: pravdepodobne Taliansko, stará odroda, existuje veľa jej typov.

 
RAST: v mladosti stredne bujný, vzpriamený až polovzpriamený, neskôr mierny, tvorí stredne veľké, guľovité, hustejšie, neskôr previsnuté, dáždnikovité.

 
OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, je dobrým opeľovačom.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá, maximálne stredne vysoká kvôli červivosti, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 28-31 g), oválne, k obom koncom zúžené, nesúmerné. Šupka je pevná, hladká, pod svetlomodrým osrienením fialovomodrá až tmavomodrá, miestami hrdzavá, v plnej zrelosti sa dá stiahnuť z plodu, je kyslastá. Dužina je žltozelená až zlatožltá, stredne tuhá až tuhá, veľmi šťavnatá. Chuť je sladkokyslá až sladkastá, aromatická, výborná. Kôstka sa veľmi dobre oddeľuje od dužiny.

 
DOZRIEVANIE: neskoré, 6 dní pred Bystrickou, teda koncom augusta až začiatkom septembra.

 
VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie a do slivkových buchiet či do slivkových gulí.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené. Najlepšie sa jej darí v hlinitých, úrodných a vlhkejších pôdach. Je vhodná len do teplých polôh.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve, kvety kvitnú neskoro, tak lepšie unikajú neskorým jarným mrazom. Napadajú jú silnejšie obaľovač slivkový (Cydia funebrana) a piliarka slivková (Hoplocampa minuta), takže často býva červivá. Je náchylnejšia na šarku. Pri dlhotrvajúcich dažďoch plody praskajú a trpia moniliózou (Monilinia spp.).

PÔVOD: Slovensko, Moravské Lieskové, lokálny genotyp.

 
RAST: miernejší, kompaktnejší, vytvára v rámci oskorúš menšie koruny, má kratšie vzdialenosti medzi internódiami. Vyznačuje sa tmavozelenými, zdravými listami nepoškodzovanými chrastavitosťou. Na jeseň sa krásne sfarbujú do žlta, oranžova, červena.

 
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, samoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne v máji až júni a kvety sú obojpohlavné, biele, zoskupené v okolíkoch.

 
PLODNOSŤ: skorá (po 5-6 rokoch od výsadby pri dobrom reze), vysoká pravidelne ob rok alebo ob 2 roky.

 
PLODY: veľmi veľké, guľatého, jabĺčkového tvaru. Šupka je zlatožltá s červeným líčkom. Dužina je žltkastá, pred zhniličením trpká. Po zhniličení je svetlohnedá až stredne hnedá, krémovitá, jemná, veľmi sladká, šťavnatá, aromatická.

 
DOZRIEVANIE: skoršie, už začiatkom septembra. Pri uskladnení hniličia veľmi rýchlo a do niekoľkých dní je treba ich spotrebovať.

 
VYUŽITIE: hoci je v rámci oskorúš menšia, stále je to veľký, krajinotvorný strom vhodný do alejí, sadov, do veľkých záhrad či voľnej krajiny. Plody sú po uhniličení vhodné na priamy konzum a na výrobu lekvárov, kompótov a veľmi jemnej a kvalitnej pálenky - oskorušovice, na sušenie (a pomleté na pracharandu), muštovanie. Drevo je veľmi pevné, ťažké, kvalitné a tvrdé, má krásnu kresbu a farbu, používalo sa na výrobu hudobných nástrojov, vínnych lisov, pri výrobe nábytku (intarzie). Kvety a plody majú liečivé účinky proti tráviacim ťažkostiam.

 
STANOVIŠTE: teplé a slnečné, dobre sa jej darí v úrodných, skôr suchších pôdach, tam, kde sa pestuje vinič, môže sa jej dariť aj vo vyšších polohách, ale s menej vlhkým ovzduším.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve až do -30 °C, plody a listy sú silnejšie odolné voči chrastavitosti(Venturia inaequalis). Vysoko odolná voči smogu a exhaláciám.

PÔVOD: neznámy, zrejme pôvodne Turecko.

RAST: bujný rast do výšky 4-5 m. Kríkovitý, rozložitý habitus.

OPEĽOVACIE POMERY: partenokarpická odroda, nepotrebuje opelenie.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká.

PLODY: stredne veľké plody (breba okolo 70 g, hlavná úroda okolo 50 g), guľaté (breba) až baňaté (hlavná úroda). Šupka je tenká, tmavopurpurová až do čierna. Dužina je červenkastá, rozplývavá. Dezertná odroda vynikajúcej chuti.

DOZRIEVANIE: dvakrát rodiaca odroda, breba dozrieva v auguste a hlavná úroda od septembra do októbra.

VYUŽITIE: dezertná odroda, plody na priamy konzum aj spracovanie: sušenie, výroba džemov, destilátov, sirupov, likérov a podobne. Plody fungujú aj ako bezpečný prostriedok proti zápche. Listy sa tiež dajú využiť a to nielen na zakrytie intímnych partií. :-) Odvar z listov podporuje chuť k jedlu. Napríklad chuť na syr pečený vo figových listoch, na sladký krém či zmrzlinu z nich, ešte poliate sirupom z figových listov.

STANOVIŠTE: slnečné a chránené stanovište, teplé polohy, na humus bohatá a dobre odvodnená pôda.

ODOLNOSŤ: mrazuvzdorná odroda do -16 °C. Mladé rastliny pestujeme prvé 2-3 roky v kvetináči a v zime chránime prikrytím alebo zazimujeme v chladnej miestnosti.

PÔVOD: USA, štát New York, Geneva, Cornell University, Horticulture Section, School of Integrative Plant Science New York State Agricultural Experiment Station, vyšľachtil ho v r. 1972 John Einset ako medzidruhového kríženca Vitis vinifera a Vitis labrusca, konkrétne odrôd Ontario x Sultanina.

RAST: bujný, neskôr stredne bujný, stredne vzpriamený. 

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, obojpohlavný.

PLODNOSŤ: skorá (2-3 roky po výsadbe), stredne vysoká.

PLODY: strapce stredne veľké až veľké (priemerne 399 g), kompaktné, husté. Bobule sú stredne veľké (priemerne 2,9 g), guľaté. Šupka je zelená, v plnej zrelosti zlatožltozelená, stredne hrubá. Dužina je stredne šťavnatá, chrumkavá, bezsemenná - II. trieda bezsemennosti (semienka sú pri jedení takmer nepostrehnuteľné). Chuť je sladká, výrazná, až do medova.

DOZRIEVANIE: je stredne skoré, od polovice septembra, potrebuje sumu aktívnych teplôt asi 2573 °C. Vydrží po dozretí na kríku aj 2 týždne.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na výrobu hrozienok, muštov či vína, dá sa použiť aj na výrobu sirupov, džemov či kompótov.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s dostatočne vlhkou, ale priepustnou pôdou. Vhodný do teplých, stredne teplých aj chránených vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve pukoch v zime, zrejme až do -25 °C, stredne až vyššie odolný voči antraknóze (Elsinoe ampelina) a voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola), stredne odolný voči múčnatke (Erysiphe necator) a botrytíde (Botrytis cinerea) a menej voči čiernej škvrnitosti viniča (Phomopsis viticola).

PÔVOD: Ukrajina, v Ukrajinskej Národnej Botanickej Záhrade M.M. Gryška v Kyjeve ako kombinácia vybraných genotypov, prvý krát rodil v roku 1976, registrovaný bol v roku 1990

RAST: tvorí mierne rozložitú korunu. Dorastá do výšky 4-5 m.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, obojpohlavný, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, prípadne čiastočne samoopelivý, kvitne vo februári až marci. Na opelenie odporúčame aj inú odrodu drieňa.

PLODNOSŤ: vysoká. Jeden z najúrodnejších kultivarov, rodí pravidelne, 15-ročný krík urodí 35-50 kg.

PLODY: veľké (priemerne 6,5-7,6 g, dĺžka 3,5 cm, šírka 2 cm), tmavočervené plody s odtieňom granátového jablka tvaru podlhovastej hrušky. Plody sú veľmi chutné až výborné s vyváženým pomerom kyselín (1,6-2,1 %) a cukru (7,5-10,4 %), aromatické a šťavnaté. Dužina je tmavočervená a dobre oddeliteľná od kôstky, ktorá je v pomere k plodu stredne veľká (9,8-10,5 % z hmotnosti plodu). Má veľmi vysoký obsah vitamínu C (157 mg/100 g) a veľmi vysoký obsah polyfenolov (811 mg/100 g).

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v druhej polovici augusta až do začiatku septembra. Plody sa po dozretí dajú jesť priamo z kríka.

VYUŽITIE: vhodný na priamy konzum aj na spracovanie, napr. na želé, džem, ovocné šťavy, sirupy, kompóty, destiláty, kandizované ovocie, nakladanie nezrelých plodov ako nepravých olív.

STANOVIŠTE: nenáročný na pestovanie. Preferuje slnečné miesta s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuvzdorný v dreve, ale náchylnejší na poškodenie mrazom počas kvitnutia. Odolný voči chorobám, po dobrom zakorenení dobre odolný voči suchu.