Ovocie na sušenie

PÔVOD: ČR, zrejme náhodný semenáč z obce Hospozín v okrese Kladno.

 
RAST: stredne bujný.

 
OPEĽOVACIE POMERY: nie sú overené.

 
PLODNOSŤ: nie je overená.

 
PLODY: veľké, oválneho tvaru. Škrupina je tenká, dobre lúskateľná, papierová. Jadro je stredne veľké, temnej karmínovej farby. Chuť je lahodná, sladkastá.

 
DOZRIEVANIE: počas septembra.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na cukrárenské využitie - nielen mleté orechy, ale aj vcelku, je veľmi dekoratívny. Zrelé jadro obsahuje viac vody, po vysušení môže zosychať.

 
STANOVIŠTE: slnečné, chránené zo severnej strany pred studeným vetrom, mimo mrazových kotlín, ideálne mierny svah s J a JV expozíciou. Pôda mu vyhovuje stredne ťažká, dostatočne vlhká, ale dobre odvodnená, nemá rád príliš ľahké pôdy či príliš ťažké a zamokrené pôdy. Vhodný najmä do teplých pestovateľských oblastí.

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolnosť a odolnosť voči chorobám nebola overená.

PÔVOD: Španielsko, pohorie Sierra Morena, odkiaľ bola prevezená do Ostheimu v Nemecku na začiatku 18. stor.

RAST: bujný, hustý, ale nevadí to plodom ani plodnosti, tvorí úhľadné, guľovité až previsnuté koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: neskoro kvitnúca, cudzoopelivá.

PLODNOSŤ: stredne vysoká.

PLODY: stredne veľké, guľovité, od stopky k temenu mierne sploštené, lesklé, tmavočervené až hnedé. Dužina je riedka, rôsolovitá, tmavočervená, veľmi šťavnatá, farbiaca, s príjemne sladkokyselkavou chuťou s výraznou višňovou príchuťou.

DOZRIEVANIE: v polovici júla.

VYUŽITIE: na priamy konzum, pečenie, sušenie, výrobu kompótov, džemov, sirupov, destilátov či likérov.

STANOVIŠTE: nenáročná na teplo, vhodná aj do vyšších polôh, toleruje vlhkejšie pôdy, na suchých bývajú drobnejšie plody.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná, odolná voči praskaniu plodov, stredne odolná voči monilióze, vrtivka čerešňová ju napáda.

PÔVOD: ČR, na Záhradníckej fakulte Mendelovej univerzity v Lednici vznikla ako výsledok dlhodobého vnútrodruhového kríženia, kde poslednými rodičmi boli genotypy RR-2054 x D1R70T84, zaregistrovaná bola v roku 2002.

RAST: bujný, nepravidelný, koruna je otvorená až mierne previsnutá. Je náročnejšia na rez pri formovaní koruny, pretože prirodzená koruna je nepravidelná, vyžaduje aj letný rez. Po udržovacom reze tvorí ľahko vlky. Vegetáciu ukončuje neskôr.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, súčasne s Velkopavlovickou. Vhodné opeľovače podľa času kvitnutia: Bhart (Orangered), Hargrand, Harlayne, Kioto, Maďarská, Minaret, Paviot, Rakovského, Sabinovská, Velbora, Velkopavlovická, Veselka, Vesna, Vestar.
PLODNOSŤ: väčšinou veľmi neskorá, stredne vysoká až vysoká, väčšinou pravidelná.

PLODY: sú veľké (70-80 g), mierne hranaté, nesúmerné, mierne hrboľaté. Šupka je slabo plstnatá, oranžová so slabým červeným líčkom či škvrnami. Dužina je oranžová, stredne tuhá, stredne hrubozrnná, veľmi šťavnatá a dobre oddeliteľná od kôstky. Chuť je výborná, plná, sladká, veľmi aromatická až pikantná. Jadro kôstky je sladké.

DOZRIEVANIE: skoré, v 1. polovici júla, 6 dní pred Velkopavlovickou. Plody sú náchylné na praskanie počas dažďov a následne moniliózu.

VYUŽITIE: na priamy konzum a výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátov, na sušenie.

STANOVIŠTE: slnečné, výhrevné stanovište, pôdy živné, priepustné, primerane vlhké. Vhodná do teplých a stredne teplých oblastí pre marhule.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v kvetných pukoch, menej v mladých plôdikoch, silne odolná voči suchej škvrnitosti listov a plodov (Stigmina carpophilla), stredne až viac odolná voči monilióze (Monilinia laxa a Monilinia fructigena), stredne odolná voči hnednutiu listov (Gnomonia erythrostoma), citlivá na šarku.

PÔVOD: Slovensko, Sabinov, pravdepodobne náhodný semenáč Maďarskej, ktorý objavil a šíril konzul Anton Eiselt zrejme na začiatku 20. storočia. Registrovaná bola v r. 1954.

RAST: bujný rast, tvorí rozložitú korunu.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro.

PLODNOSŤ: skorá, pravidelná, bohatá.

PLODY: veľké, oranžovožltej farby s rozmytým menším purpurovým líčkom, dužina oranžovožltá, stredne tuhá, šťavnatá, vynikajúcej sladkokyselkavej aromatickej chuti, dobre oddeliteľná od kôstky, jadro je sladké.

DOZRIEVANIE: zároveň s Velkopavlovickou, teda v 2.-3. dekáde júla.

VYUŽITIE: priamy konzum a konzervovanie.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé a chránené, priepustná pôda; vhodná do teplých oblastí.

ODOLNOSŤ: v dreve mrazuodolná, v kvete citlivá na jarné mrazíky, málo náchylná na moniliózu.

Rast slabší, koruna je redšia. Plodnosť je veľká, pravidelná. Stredne veľký plod, guľovito-oválny tvar. Šupka je žlto-oranžová, s červeným líčkom. Dužina šťavnatá, oranžová, mierne vláknitá, dobre oddeliteľná od kôstky. Chuť sladko-kyselkavá, typicky marhuľová. Vhodná predovšetkým na konzerváciu, ale i na priamy konzum. Stredne skorá odroda, dozrieva v 2. polovici júla. Nenáročná na stanovište, vhodné sú výživné pôdy s dostatkom vlahy. Vysoká odolnosť proti mrazu v kvete. Samoopelivá. Pôvodom zo Slovenska.

RAST: stredne bujný, dorastá do výšky približne 8 m, má zdravé, pekné olistenie.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne v máji.

PLODNOSŤ: skorá (do 3 rokov po výsadbe), veľmi vysoká, pravidelná.

PLODY: veľmi veľké, podlhovasté, v plnej zrelosti lesklé čierne. Dužina je šťavnatá, farbiaca. Chuť je výborná, sladká s jemnou kyselinkou.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, dlhšie, od júna do júla.

VYUŽITIE: plody na priamy konzum a všestranné spracovanie na džemy, lekváre, džúsy, sirupy, likéry, destiláty, na sušenie vcelku aj v podobe ovocnej kože.

STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne vlhkou, hlinitou či hlinito-ílovitou, výživnou pôdou, v suchších pôdach horšie rastie a ani plody nedosahujú takej veľkosti a kvality. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve v rámci moruší, podobne ako iné moruše náchylná na zmrznutie pukov, kvetov a letorastov počas neskorých jarných mrazov. Dobre odolná voči antraknóze.

PÔVOD: ČR, vznikol ako semenáč neznámeho pôvodu na pozemkoch firmy SEVA-FLORA Valtice, registrovaný bol v roku 2002.

RAST: bujný až veľmi bujný, korunu tvorí stredne hustú, vzpriamenú. Raší skoro až stredne skoro.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivý, samčie kvety kvitnú skôr než samičie, kvitne skoro až stredne skoro. Vhodné opeľovače síce neboli overené, ale podľa času kvitnutia by to mohli byť: Apollo, Lake, Seifersdorfský, Sychrov, Victoria.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká, takmer pravidelná. Plodí najmä na konci jednoročných výhonov. Vo vyššom veku sú plody menej tvarovo a veľkostne vyrovnané.

PLODY: veľké až veľmi veľké, vajcovité, so silne výraznou špičkou. Rubina je hrubá, zelená so svetlejšími bodkami. Škrupina je mierne ryhovaná, tenká až stredne hrubá - polopapierová, súdržnosť polovíc je slabá až stredná. Jadro je veľké až veľmi veľké, dobre vypĺňa celú škrupinku, s vysokým podielom k celkovej hmotnosti plodu, je svetlohnedé až hnedé a veľmi dobre sa lúska. Chuť je veľmi dobrá, aromatická, sladkastá, bez výraznej horkosti.

DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, koncom 3. dekády septembra.

VYUŽITIE: na priamy konzum aj cukrárenské využitie (nielen mleté orechy, ale aj vcelku). Pri skladovaní nezosychá a nemení svoju veľmi dobrú chuť.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené zo severnej strany pred studeným vetrom, mimo mrazových kotlín, ideálne mierny svah s J a JV expozíciou. Pôda mu vyhovuje stredne ťažká, dostatočne vlhká, ale dobre odvodnená, nemá rád príliš ľahké pôdy (najmä ak je hladina podzemnej vody prihlboko) či príliš ťažké a zamokrené pôdy. Vhodný najmä do teplých pestovateľských oblastí.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolný v dreve a keďže skoro až stredne skoro raší, je náchylnejší na poškodenie neskorými jarnými mrazmi.

Skorý až stredne skorý polopapierak z ČR so stredne veľkými plodmi so stredne veľkým jadrom krásnej žiarivo karmínovočervenej farby a sladkej aromatickej chuti; vhodný na priamy konzum a výrobu cukroviniek; stredne až silne mrazuodolný v dreve, stredne odolný voči chorobám a škodcom.

PÔVOD: ČR, Vlastibořice u Sychrova, vyselektoval Ing. Jan Zima, registrovaný v r. 2002.

RAST: stredne bujný až bujný, vytvára stredne husté až husté, veľké, rozložité koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivý, kvitne skoro. Samičie kvety kvitnú skôr ako samčie. Vhodné opeľovače: Apollo, Hartley, Seifersdorfský, Saturn.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná. Plodí najmä na koncoch jednoročných výhonov.

PLODY: stredne veľké až menšie pri vysokej násade, oválne. Rubina je zelená so svetlejšími bodkami. Škrupina je polopapierová, stredne hrubá, so silne výraznou špičkou, polovice držia spolu stredne silno. Jadro je stredne veľké, žiarivo karmínovočervené a dobre až stredne dobre sa lúska, veľmi ľahko luskáčikom. Podiel jadra k celkovej hmotnosti plodu je vysoký. Chuť je sladká, veľmi dobrá, aromatická, aj v suchom stave bez horkosti.

DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, v 2.-3. týždni septembra.

VYUŽITIE: atraktívna stolová odroda, vhodná aj na potravinárske využitie (napr. zdobenie cukrárskych výrobkov); veľmi dobre skladovateľná, pri skladovaní jadrá nezosychajú.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené zo severnej strany pred studeným vetrom, mimo mrazových kotlín, ideálne mierny svah s J a JV expozíciou. Pôda mu vyhovuje stredne ťažká, dostatočne vlhká, ale dobre odvodnená, nemá rád príliš ľahké pôdy (najmä ak je hladina podzemnej vody prihlboko) či príliš ťažké a zamokrené pôdy. Vhodný najmä do teplých a stredných pestovateľských oblastí.

ODOLNOSŤ: stredne až silne mrazuodolný v dreve, ale kvôli skorému rašeniu a kvitnutiu je náchylnejší na poškodenie kvetov neskorými jarnými mrazmi. Je stredne odolný voči chorobám a škodcom.

PÔVOD: Francúzsko, okolie mesta Agen, zrejme privezená ešte benediktínmi z krížových výprav zo Sýrie v 12. stor. Synonymá: Wegierka z Ažan, Ažanska sliva, Agener Pflaume,
Prune de Grignole of Some, Prune d'Ente, Prune d'Agen, Prune d'Ast, Rote de Sergent, Prune de Roi, St. Maurin, Prugna d'Ente, d'Agen, D'Ente, Agen.

RAST: v škôlke bujný, po presadení na trvalé miesto ustáva a dosiahne výšku a šírku okolo 4 m. Koruna je spočiatku vzpriamená, pod váhou úrody sa konáre rozložia a koruna získa široko guľovitý tvar. Vyžaduje kvalitný výchovný rez a neskôr presvetľovací rez v závislosti od množstva prírastkov.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá. Vhodné opeľovače: Althanova ringlota, Anna Späth, Kráľovna Viktória a Zelené ringlota. Kvitne neskoro, kvety sú dobre mrazuodolné.

PLODNOSŤ: skorá (4.-5. rok po výsadbe), vysoká a pravidelná.

PLODY: stredne veľké (35 g), elipsovité, vajcovité, často nesúmerné, červenofialové, na zatienenej strane aj červenožltozelené, pokryté dosť intenzívne fialovým osrienením, s množstvom belavých či kávových pieh. Šupka je tenká, ale pevná a zle sa šúpe. Dužina je žltozelená až žltooranžová, mäkká, šťavnatá, veľmi sladká, bez kyselín a vône, dobre sa oddeľuje od kôstky.

DOZRIEVANIE: neskoro - v polovici septembra.

VYUŽITIE: vynikajúca na sušenie (celosvetovo najpestovanejšia na tento účel), ale vhodná aj na priamy konzum, džem, lekvár, kompóty.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s priepustnou, piesočnatou, či piesočnatohlinitou pôdou, zvláda dobre aj suchšie pôdy. Vhodná do teplých polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, stredne tolerantná voči šarke (prejavuje sa na listoch).

PÔVOD: Nemecko, Besigheim v regióne Württenberg, v škôlke Gerstetter ju v r. 1920 vypestoval Adolf Gerstteter ako kríženec odrôd Bryskej a Cárskej a v r. 1932 ju uviedli na trh.

RAST: stredne bujný, vytvára široko pyramidálnu, nepravidelnú, redšiu a menšiu korunu. Je vhodná aj do menších záhrad.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Althanova ringlota, Čačanská lepotica, Čačanská raná, Hanita, Jojo, Katinka, Lützelsachsenská, Tragédia a niekedy aj Zimmerova. Dobre opeľuje odrody: Jefferson, Lützelsachsenská, Tragédia, Presenta, Zimmerova.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká až nižšia, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 35-40 g), guľovito eliptické. Šupka je fialovočervená až čiernomodrá s modrošedým osrienením, je jemná a dá sa stiahnuť z plodu. Dužina je zelenožltá až svetložltá, pod šupkou červenkastá, okolo kôstky belavá, smerom ku stopke hnedastá, tuhá, riedka a šťavnatá, dobre sa oddeľuje od kôstky. Chuť je sladkokyselkavá, aromatická, korenistá, lepšia pri teplom počasí.

DOZRIEVANIE: veľmi skoré, okolo polovice júla, v teplejších polohách aj na prelome júna a júla, jedna z najskoršie dozrievajúcich odrôd. Zrelé plody ľahko opadávajú, vyžadujú zber prebierkou.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené pred vetrom. Najlepšie sa jej darí v teplých, úrodných pôdach, ale zvládne aj horšie. Je vhodná najmä do teplých a chránených stredných polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, citlivejšia v kvetných pukoch, stredne až viac tolerantná voči šarke (prejavuje sa maximálne na listoch), stredne odolná voči monilióze (Monilinia spp.).

PÔVOD: Nemecko, Lauf pri meste Bühl v Bádensku, objavil ju okolo r. 1900 Leonhard Zimmer vo svojej vinici ako náhodný semenáč.

RAST: v mladosti stredne bujný, neskôr slabý, vytvára menšie, guľovité, kompaktné koruny. Je vhodná do menších záhrad. Kostrové konáre rastú hore a slabšie sa rozkonárujú. Postranné konáre majú hustý plodný obrast. Vyžaduje skoršie zmladzovanie.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Bystrická, Cárska, Esslingenská, Lucasova raná, Oullinská, Ruth Gerstetter, Tragédia, Viktória, Wangenheimova.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká a pravidelná.
PLODY: stredne veľké (priemerne 25 g), oválne. Šupka je pod svetlofialovomodrým osrienením tmavofialová až tmavomodrá, miestami hrdzavá, je stredne hrubá, kyslastá, dá sa stiahnuť z plodu. Dužina je zelenožltá až zlatožltá, stredne tuhá a stredne šťavnatá. Chuť je sladkokyslá až sladká, aromatická, veľmi dobrá, najmä z teplých stanovíšť. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v polovici augusta. Dobre sa prepravuje a krátkodobo aj skladuje. Prezreté plody mäknú a padajú.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie a do slivkových buchiet či do slivkových gulí.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Najlepšie sa jej darí v hlinitých, úrodných, vlhkejších pôdach. V suchých pôdach sú plody drobné, v chladých oblastiach nie sú tak kvalitné. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: stredne až silne mrazuodolná v dreve, dobre mrazuodolná a odolná aj voči nepriaznivému počasiu v kvete. Je náchylnejšia na šarku. Plody za dlhotrvajúcich dažďov praskajú a napáda ich monilióza.

PÔVOD: Moldavsko, vyšľachtil ju Dumitru Trocin. Od roku 2021 je právne chránená v EÚ. 

RAST: bujný, zdravý, vzpriamený so zvislými sekundárnymi výhonmi, dobre sa rozkonárujú. Výhony sú beztŕnne.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

PLODNOSŤ: stredná až vysoká, na minuloročných výhonoch.

PLODY: sú až veľmi veľké (priemerne 10 g), pevné, sladkokyslé, výborné.

DOZRIEVANIE: veľmi skoré až veľmi neskoré, počas júla, dozrievajú počas veľmi dlhého obdobia až do októbra.

VYUŽITIE: vhodná na priamy konzum, mrazenie aj ďalšie spracovanie (na sirupy, džemy, zaváraniny atď.). Veľmi dobre sa prepravujú.

STANOVIŠTE: slnečné, úrodná a zavlažovaná pôda bez zatrávnenia. Vyžaduje okopávku alebo zamulčovanie, v suchom období pravidelnú zálievku. Pôdu možno vylepšiť zapravením vyzretého maštaľného hnoja alebo kompostu. Vhodná do teplých a stredne teplých oblastí.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná (minimálne do -23 °C), vysoko odolná voči chorobám.

PÔVOD: Holandsko, ABZ Seeds, 2014.

 
RAST: zdravý a kompaktný, do 30 cm.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

 
PLODNOSŤ: vysoká.

 
PLODY: stredne veľké (14-17 g), kužeľovité, atraktívne oranžovočervené. Chuť je výborná, sladká, aromatická.

 
DOZRIEVANIE: stálerodiaca, od júna do septembra.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, výrobu džemov, mrazenie.

 
STANOVIŠTE: Slnečné stanovište. Pôda priepustná, vzdušná, hlinito piesčitá, s dostatkom živín a vlahy. Sadenice jahôd vysádzame na jar alebo na jeseň, ideálne do priepustnej, živnej pôdy premiešanej s kompostom, vo vzdialenosti 30-40 cm od seba. Zamulčujeme a v prvých dňoch dbáme o pravidelnú zálievku (tá je dôležitá aj v suchom období počas leta). Na rastlinách priebežne odstraňujeme suché a choré listy, pred mrazom ich chránime prikrytím čečinou.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v zime, dobre odolná voči chorobám.

Šťavnatá beztŕňová malinočernica osviežujúcej chuti. Stredne veľký až veľký (3 cm) plod tmavofialovej farby. Dužina je tmavočervená, šťavnatá, chuť aromatická, osviežujúca, sladko-kyselkavá, pripomínajúca chuť lesných černíc. Priamy konzum, zaváranie, mrazenie, výroba džemov. Vitálny rast do výšky 2 - 3 m., odporúča sa vyväzovanie hlavných výhonov k opore. Slnečné stanovište, priepustná, humózna pôda s dostatkom vlahy. Odroda je vhodná aj do chladnejších oblastí. Vyžaduje okopávku alebo zamulčovanie, zálievku počas suchej letnej periódy. Každoročný rez odumretých, poškodených výhonov. Hnojenie kompostom, hnojom, výluhmi. Samoopelivá. Mrazuvzdorná, odolná voči chorobám. Dozrieva v priebehu júla a augusta. Pôvodom z USA.

PÔVOD: Japonsko.

RAST: zakrpatená odroda, vytvára kompaktný ker do výšky 1,2 - 1,5 m.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká.

PLODY: menšie, tmavofialové až čierne plody sladkokyslej chuti. Veľmi šťavnaté. Plody obsahujú mnohé zdraviu prospešné látky, sú bohaté na železo, vitamíny C, E a B a antioxidanty.

DOZRIEVANIE: polovica júna až september.

VYUŽITIE: priamy konzum, výroba zaváranín, štiav, džemov.

STANOVIŠTE: teplomilná drevina, obľubuje južnejšie, teplejšie oblasti, slnečné stanovište (príp. polotieň) a výživné, priepustné, mierne kyslé pôdy. Odroda vhodná aj do malých záhrad alebo nádob na terasy, balkóny.

ODOLNOSŤ: mrazuodolná do -15 ℃.

PÔVOD: Rusko, mrazuodolná selekcia muchovníka jelšolistého (Amelanchier alnifolia).

RAST: odroda menšieho vzrastu, vytvára vzdušný ker / polostrom dorastajúci do výšky 2-3 m.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá odroda. Kvitne bielymi kvetmi na prelome apríla/mája.

PLODNOSŤ: skorá, nastupuje v 2.-3. roku, vysoká.

PLODY: sú stredne veľké (priemerne 0,7 g, 1,2 cm), guľaté, výrazne modrofialové až modročierne, silne osrienené, takže vyzerajú ako modré. Sú zoskupené v strapcoch po 7-11. Chuťovo výborné, sladké.

DOZRIEVANIE: koncom júna.

VYUŽITIE: ker je veľmi dekoratívny celoročne, najmä bielymi kvetmi na jar a červeno sfarbenými listami počas jesene. Je vhodný do nižších živých plotov. Plody sú vhodné na priamy konzum, výrobu džemov, štiav, pečenie, mrazenie. Obsahujú veľa pektínu, dobre želírujú.

STANOVIŠTE: vysoká prispôsobivosť a nízke nároky na prostredie a pestovanie. Odroda nenáročná na výber stanovišťa (ideálne slnko /polotieň).

ODOLNOSŤ: silne mrazuvzdorná odroda v dreve aj kvete, odolná voči chorobám, vhodná na ekologické pestovanie.

PÔVOD: Rusko.

RAST: slabší, vytvára kompaktný krík, dorastá len do 2,5 m, má len krátke prírastky. Je málo tŕnitý.

OPEĽOVACIE POMERY: samičia odroda, na dosiahnutie úrody potrebuje v blízkosti na opelenie vetrom samčieho opeľovača.

PLODNOSŤ: neskoršia, stredne vysoká.

PLODY: menšie (priemerne 0,29 g), hruškovité, intenzívne oranžové s rumencom na oboch koncoch plodov, šťavnaté, sladkokyslé (2,8 % cukru, 2 % kyselín, 4,9 % oleja), s príchuťou ananásu. Na 5-bodovej degustačnej stupnici získala táto odroda 4,6 bodov. Obsahujú síce na rakytník nižšie, ale stále vysoké, množstvo vitamínu C (63 mg/100 g) a stredné množstvo karotenoidov (8,8 mg). Plody sa dobre trhajú, bez rozmačkania.

DOZRIEVANIE: jedna z najskorších odrôd, už v druhej polovici júla.

VYUŽITIE: na priamy konzum, ale aj zaváranie, výrobu štiav, džemov, mrazenie, sušenie, výrobu kozmetiky.

STANOVIŠTE: nenáročná drevina, vyžaduje slnečné stanovište, priepustnú pôdu, dostatok priestoru - spon volíme 2x4 až 2,5x4 m.

ODOLNOSŤ: plne mrazuvzdorná odroda (do -34 °C), odolná voči chorobám a škodcom.

PÔVOD: Slovensko, VÚOOD Bojnice, vyšľachtil ju Jozef Cvopa v r. 1964 ako kríženec odrôd Heinemannova neskorá a Red Lake.

RAST: stredne bujný až bujný, prevažne vzpriamený, tvorí stredne vysoký, stredne hustý krík s krovitým, kompaktným tvarom. Odporúčame sadiť aspoň o 15 cm hlbšie, než rástla v škôlke.

OPEĽOVACIE POMERY: vysoko samoopelivá, kvitne skoro. Kvety málo sprćhajú.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná, priemerne 5-10 kg, maximálne 15,4 kg/ker.

PLODY: strapce sú stredne dlhé až dlhé (priemerne 6,2 cm), stredne husté, so 17-31 bobuľami. Bobule sú stredne veľké (priemerne 0,4 g, 8,9 mm), belavé, guľovité, mierne sploštené. Šupka je tenká, tuhá. Dužina je stredne tuhá až tuhá, bieložltá, šťavnatá. Chuť je sladkokyslá, osviežujúca. Majú vysoký obsah vitamínu C.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, od začiatku do polovice júla. Je vhodná na ručný aj na mechanizovaný zber. Neprezreté plody sa dobre prepravujú a aj bez uloženia v chlade sa bez poškodenia môžu skladovať 3-5 dní.

VYUŽITIE: na priamy konzum a spracovanie na sirupy, džemy, želé a vína.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, humózne, ľahšie úrodné pôdy vo všetkých oblastiach vhodných pre pestovanie ríbezlí.

ODOLNOSŤ: silne mrazuvzdorná v dreve aj kvete, stredne až vysoko odolná voči americkej múčnatke egreša (Sphaerotheca mors uvae), menej odolná voči hrdzi (Cronartium ribicola).

PÔVOD: Švajčiarsko, Lubera, výber zo semenáčov z voľne opelenej odrody Neva.

 
RAST: stredne bujný až bujný, polovzpriamený, dorastá do výšky asi 100-120 cm. Odporúčame zasadiť o 15 cm hlbšie, než rástla v škôlke.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: strapce sú jedny z najdlhších, sú husté, obsahujú až 15 bobúľ. Bobule sú veľké (cca. 15 mm). Chuť je intenzívne sladkokyslá (cukornatosť 18 °Brix) s jasnou čiernoríbezľovou arómou.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré, od začiatku do polovice júla.

 
VYUŽITIE: výborná na priamy konzum, ale aj na spracovanie na džemy, kompóty, sirupy, vína, likéry, na pečenie či sušenie do čajových zmesí.

 
STANOVIŠTE: slnečné, s výživnou, humóznou pôdou. Je vhodná do všetkých pestovateľských oblastí.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazudolná, silne odolná voči americkej múčnatke egreša (Sphaerotheca mors uvae).