Ovocné kry

PÔVOD: Rusko, Novočerkask, Všeruský vedeckovýskumný ústav pre vinohradníctvo a vinárstvo J. I. Potapenka, medzidruhový kríženec odrôd (Zarja Severa x Dolores) X Ruskyj rannyj, patrí do skupiny hybridov s botanickým druhom Vitis amurensis.

 
RAST: bujný, husté olistenie. Je vhodné pestovať ho na dlhý ťažeň, na strednom aj vysokom vedení.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, obojpohlavný.

 
PLODNOSŤ: skorá, stredná až vysoká, pravidelná (7-11 t/ha).

 
PLODY: strapce sú veľké (priemerne 400-600 g), kónické, riedke až stredne husté. Bobule sú veľké (priemerne 22x24 mm, 4-5 g), guľaté. Šupka je tenká, pevná, tmavomodrá až tmavofialová, dužina je mäsitá. ružovobiela. Chuť je výborná, jednoduchá, s vysokým obsahom cukru (17-19 °NM). Obsahuje semienka.

 
DOZRIEVANIE: skoré, začiatkom septembra, po 115-120 dňoch vegetácie pri sume aktívnych teplôt 2250-2450 °C.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum ako stolové hrozno.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Preferuje ľahšie pôdy, hlinitopiesočnaté či hlinité. Vhodný do všetkých oblastí pestovania viniča, aj tých okrajových.

 
ODOLNOSŤ: vysoko mrazuodolný v zime (do -26 °C), vyššie odolný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) (priemerne 6,7 bodu z maxima 9 bodov) a stredne odolný voči múčnatke (Uncinula necator) (priemerne 5,1 bodov z maxima 9 pri listoch a 5,6 pri bobuliach), menej odolný voči botrytíde (Botrytis cinerea).

PÔVOD: Maďarsko, Eger, KRF Výskumná stanica pre vinárstvo a enológiu, v r. 1963 ju vyšľachtili József Csizmazia a László Bereznai ako medzidruhový kríženec odrôd Eger 2 (Villard Blanc) x Bouvier, registrovaná bola v Maďarsku v r. 1982. Je hybridom obsahujúcim vo svojom genetickom profile tieto botanické druhy: 78,09 % Vitis vinifera, 1,56 % V. labrusca, 14,58 % V. rupestris, 3,13 % V. berlandieri, 2,64 % V. lincencumii.

RAST: stredne bujný. Raší neskoro. Dobre znáša rez na čapíky. Optimálne je stredné vedenie.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, obojpohlavný, kvitne skoro.

PLODNOSŤ: stredne vysoká, 8–12 t/ha pri cukornatosti 18–22 °NM a kyslosti 7–10 g/l a zaťažení 50–60 očiek na ker.

PLODY: strapce sú malé až stredne veľké (priemerne 100–250 g so 62 bobuľami), kužeľovité s krídelkami, redšie až priemerne husté. Bobule sú stredne veľké (priemerne 1-2 g, 14-15 mm), guľaté. Šupka je zelenožltá až zlatožltá, na oslnenej strane niekedy hnedoružová až bronzová, bodkovaná, pevná. Dužina je rozplývavá, riedka. Chuť je neutrálna, veľmi príjemná, veľmi sladká (priemerne 21,7 °NM, ale aj až 28 °NM).

DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, začiatkom až v polovici septembra pri sume aktívnych teplôt 2600–2700 °C.

VYUŽITIE: na výrobu muštu, jemného vína s mierne ovocným buketom podobným chrupkám či Rulandskému bielemu i na priamy konzum ako stolové hrozno.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, nie je veľmi náročný na polohu a pôdu, ale potrebuje dostatok vlahy. Vhodný do teplých, stredne teplých či chránených vyšších polôh pre pestovanie viniča.

ODOLNOSŤ: vysoko mrazuodolný v dreve (−25 až −27 °C), hoci v nepriaznivých rokoch na jeseň horšie vyzrieva v dreve, dobre regeneruje a obrastá z podočiek a spiacich očiek. Vďaka neskorému rašeniu je dobre mrazuodolný aj voči neskorým jarným mrazom. Pri nepriaznivom počasí v dobe kvetu je náchylný na spŕchanie kvetov. Je vysoko odolný voči voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) (7 bodov z maxima 9 bodov), veľmi vysoko voči múčnatke viniča (Erysiphe necator) (9 bodov z maxima 9), odolný voči botrytíde (Botrytis cinerea), náchylnejší len na červenú spálu viniča (Pseudopeziza tracheiphila). Je vhodný na pestovanie v ekologickom režime.

PÔVOD: Taliansko, Faver, Valle di Cembra, v provincii Trento ako semenáč odrôd T44L04 Lagorai (materská odroda)×T35L04 (otcovská odroda).

 
RAST: vzpriamený, s oblúkovitými výhonmi pokrytými len malým množstvom tŕňov. Výška rastliny 1,5-2 m, výhonov je na rastlinu pomenej, ale majú bohatý plodný obrast. Rady malín by nemali byť širšie ako 0,5 m, v tejto šírke na dĺžku 1 meter odporúčame maximálne 10-12 výhonov a rozostupy medzi radmi aspoň 3,5-4 m. Odporúčame pestovať v rade s oporou (plot, drôt). Rastliny vyžadujú okopávku a zamulčovanie, v zatrávnení strádajú, v suchom lete pravidelnú zálievku, koncom februára / začiatkom marca pravidelný rez odrodeného dreva.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.
PLODNOSŤ: vysoká, priemerne 1,4 kg/rastlinu.

 
PLODY: sú veľké (priemerne 5,5-8 g, 2,6-3x1,8-2,4 cm), mäkšie, jasne červené, s predĺženým kužeľovitým tvarom. Hustá dužina má výbornú malinovú vôňu a sladkú chuť (cca. 10,9 °Brix).

 
DOZRIEVANIE: 2x rodiaca odroda: 1. úroda v júni, 2. úroda od augusta až do prvých mrazov.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, mrazenie a ďalšie spracovanie na sirupy, džemy, ovocné kože, zmrzliny apod. Plody dobre znášajú prepravu a skladovanie až 6 dní pri 3 °C.

 
STANOVIŠTE: chránené slnečné stanovište, priepustná a výživná pôda. Je vhodná aj do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: spoľahlivo mrazuodolná. Vysoko odolná voči voške malinovej (Amphorophora idaei), voči odumieraniu malín (Didymella applanata), voči fytoftóre (Phytophthora sp.) a voči plesni šedej (Botrytis cinerea), stredne odolná voči antraknóze (Colletotrichum acutatum) a menej odolná voči verticíliovému vädnutiu (Verticillium sp.). Prevenciou chorôb je výsadba malín do vlhkej, humusovitej, ale dostatočne odvodnenej pôdy a udržiavanie porastu v odporúčanej hustote.

PÔVOD: Švajčiarsko, Lubera, vybrali ju ako prirodzenú mutáciu červenoplodej odrody Sugana, ktorá je zas krížencom medzi odrodami Autumn Bliss a Tulameen.

 
RAST: stredne bujný až bujný, veľmi vzpriamený, kompaktný, tvorí len málo (3-4) bočných výhonov. Výhony dosahujú výšku 1,7-2 m, rastlina šírku 0,7-0,8 m. Výhony sú stredne otŕnené.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne v máji a júni.

 
PLODNOSŤ:
PLODY: veľmi veľké (priemer 2,8-2,9x 2,6-2,7 cm, priemerne 6 g), kužeľovité až guľaté, s veľmi pevnou šupkou a pevnou dužinou, žltooranžové. Chuť je sladká (priemerne 8,1 °Brix). Veľmi ľahko sa zbierajú.

 
DOZRIEVANIE: 2x rodiaca odroda: 1. úroda začiatkom júna na minuloročných výhonoch a 2. úroda od polovice augusta do októbra na letorastoch.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj všestranné spracovanie a mrazenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, s humusovitou, úrodnou, vlhkou, ale dostatočne odvodnenou pôdou. Vhodná aj do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná. Je stredne odolná voči fytoftóre, odolnejšia voči odumieraniu výhonov malín spôsobenému najmä hubou Fusarium avenaceum., náchylnejšia na vírus kríčkovitej zakrpatenosti maliny (RBDV). Stredne až menej odolná voči daždivému počasiu pri dozrievaní, viac ako Autumn Bliss.

PÔVOD: Rusko, Moskva, Botanický ústav MGU (Moskovskej štátnej univerzity), výber zo semenáčov v r. 1987.

RAST: stredný, konáre sú stredne tŕnité. Listy sú veľké, tmavozelené, málo striebristé. Dobre znáša zber úrody odrezaním konárikov.

OPEĽOVACIE POMERY: samičia odroda, na dosiahnutie úrody potrebuje v blízkosti na opelenie vetrom samčieho opeľovača.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká až vysoká, pravidelná. Staršie kríky dosahujú úrodu 15-18 kg/rok.

PLODY: stredne veľké (priemerne 0,8 g), oválne, svietivo oranžovočervené, lesklé, aromatické. Majú vysoký obsah karotenoidov (18 mg/100 g), stredne vysoký až vyšší obsah vitamínu C (152 mg/100 g), stredný obsah oleja (5,6 %). Stopka je dlhá 5 mm.

DOZRIEVANIE: začiatkom augusta.

VYUŽITIE: priamy konzum, zaváranie, výroba štiav, džemov, mrazenie, sušenie, výroba kozmetiky.

STANOVIŠTE: nenáročná drevina, vyžaduje slnečné stanovište, priepustnú pôdu, dostatok priestoru - spon volíme 2x4 až 3x4 m.

ODOLNOSŤ: plne mrazuvzdorná odroda (do -34 °C), odolná voči chorobám a škodcom.

PÔVOD: Spojené kráľovstvo VB a S. Írska, Anglicko, Kent, East Malling, Horticulture Research International, vyšľachtený v roku 1980 ako kríženec odrôd [Whinham's Indusrty x (Lancashire Lad x Captivator)]. 

RAST: bujný, rozložitý, dorastá do výšky a šírky cca. 120-150 cm. Výhony sú bez ostňov, len na báze mladých výhonov sa nejaké vyskytujú.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká (priemerne 2 kg z kríka), pravidelná. 

PLODY: sú veľké (priemerne 4,1-8 g), guľaté až elipsovité. Šupka je karmínovočervená, presvitajúca, jemne ochlpená. Dužina je šťavnatá. Chuť je veľmi dobrá až vynikajúca, sladkokyslá s typicky egrešovou vôňou. 

DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, väčšinou koncom júna až začiatkom júla.

VYUŽITIE: kríky vhodné do menších aj väčších záhrad či plantáží, vhodné ako nízky nepriestupný živý plod, plody najmä na priamy konzum a výrobu kompótov, ale aj na džemy či želé.

STANOVIŠTE: pred vetrom chránené, slnečné stanovište až polotieň, a humózne, priepustné, ale dostatočne vlhké pôdy bohaté na živiny. Nenáročná odroda vhodná do všetkých polôh. V zatrávnení rastlina stráda, potrebuje zálievku počas suchej letnej periódy a vyžaduje okopávku alebo zamulčovanie.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve. Silne odolný voči americkej múčnatke egreša, stredne odolný voči antraknóze (Pseudopeziza ribis)

PÔVOD: Nemecko, vznikla z vlastného opelenia odrodou Biela holandská, je zrejme pomenovaná po meste Werder (Havel), podobne ako je Zitavia pomenovaná po Zittau.

RAST: stredne bujný. Odporúčame zasadiť o 15 cm hlbšie, než rástla v škôlke.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro.

PLODNOSŤ: vysoká, plodí na dvojročnom dreve.

PLODY: strapce sú dlhé, husté, s vysokým počtom bobúľ. Bobule sú stredne veľké (priemerne 0,4 g), svetlokrémové, pevné. Chuť je veľmi dobrá, sladkokyslá, aromatická s vysokým obsahom cukrov (priemerne 12 °Brix) a stredným obsahom kyselín (priemerne 2,49 %). Majú vysoký obsah polyfenolov, stredný obsah vitamínu C v rámci ríbezlí (priemerne 30,7 mg na 100 g). 

DOZRIEVANIE: stredne skoré, rovnomerné, v 1. polovici júla. Plody sa horšie oddeľujú od stopky.

VYUŽITIE: plody najmä na priamy konzum a výrobu vína či džemov a želé.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, najviac sa jej darí v ľahšej, ale dostatočne vlhkej pôde s dostatkom humusu. Je vhodná do všetkých, aj vyšších pestovateľských oblastí.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve a v kvete. Je dobre odolná voči septóriovej škvrnitosti listov (Septoria ribis), vysoko odolná voči vlnovníkovi ríbezľovému (Cecidophyopsis ribis), menej odolná voči antraknóze (Pseudopeziza ribis) a suchu.

PÔVOD: zrejme Maďarsko, kríženec odrôd SV 12-375 (Villard Blanc) a Perlette. Medzidruhový kríženec.

RAST: stredne bujný.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, obojpohlavný.

PLODNOSŤ: vysoká.

PLODY: menšie strapce (priemerne 200-350 g) s priemerne 131 bobuľami. Bobule sú menšie (priemerne 2,5-3 g), guľaté, jantárovej farby. Dužina je mäsitá a šťavnatá, bez semien a s harmonickou vyváženou chuťou, v ktorej je jasne badateľná muškátová aróma. Obsah cukru je 19-22 %.

DOZRIEVANIE: veľmi skoré až skoré, potrebuje len 100-110 dní, začiatkom až v polovici augusta.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a sušenie na hrozienka, v ktorých si zachováva muškátovú vôňu, ale aj na výrobu muštov, džemov či kompótov. Veľmi dobre znášajú prepravu. 

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, vzdušné, orientované na J alebo JZ. Nenáročný na pôdu, dobre sa mu darí v piesočnatej, hlinitej či vápenitej pôde. Optimálne sú hlboké, priepustné hlinitopiesočnaté pôdy bohaté na živiny.

ODOLNOSŤ: mrazuodolný do -22 °C až -23 °C. Vysoko odolný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) a stredne odolný voči múčnatke viniča (Uncinula necator) a voči botrydíde (Botrytis cinerea).

PÔVOD: Rusko, Novočerkask, vyšľachtil amatérsky šľachtitel Jevgenij Georgijevič Pavlovskij ako medzidruhového kríženca odrôd Talisman x (Cardinal + zmes peľu európsko-amurských odrôd). Synonymá: Рошфор.

RAST: silný, výhony dobre vyzrievajú, raší neskoro. Listy sú stredne veľké, stredne vykrajované.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, s obojpohlavnými kvetmi.

PLODNOSŤ: veľmi vysoká a pravidelná, pestuje sa na 40-45 očiek na ker, 8-10 očiek na ťažeň, vyžaduje redukciu strapcov na priemerne 1,2-1,4 na výhon.

PLODY: strapce sú veľmi veľké (priemerne 500-900 g, ale aj 1000 g, často i viac), kónické až cylindricko-kónické, stredne husté až husté. Bobule sú veľmi veľké (priemerne 8-10 g, niekedy až 15 g), guľaté. Šupka je najskôr tmavoružová, neskôr tmavofialovomodrá, stredne pevná, tenká. Dužina je mäsitá, chrumkavá, obsahuje semená. Chuť je výborná, harmonická, v plnej zrelosti muškátová (degustačne hodnotená na 9,7 bodov z 10). Cukornatosť je 15-18 g/100 ml, obsah kyselín 6-7 g/l.

DOZRIEVANIE: veľmi skoré (100-120 dní), obvykle v 1. dekáde augusta. Strapce môžu ostať dlho na kríkoch bez poškodenia osami a straty kvality.

VYUŽITIE: plody najmä na priamy konzum ako stolové hrozno, prípadne na výrobu kompótov, džemov či muštov.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, je stredne náročný na pôdu, menej vhodné sú pôdy suché, ale aj príliš vlhké, prehnojené. Je vhodný na pestovanie najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolný v dreve zrejme do -22 °C až -24 °C, neskorým rašením spomedzi stolových odrôd lepšie uniká neskorým jarným mrazom. Je vysoko odolný voči plesni révovej - perenospóre (Plasmopara viticola) - má gény Rpv12 a Rpv3 - a vyššie odolný voči múčnatke (Erysiphe necator), stredne odolný voči plesni sivej - botrytíde (Botrytis cinerea).

PÔVOD: Rakúsko, Klosterneuburg, Lehr- und Forschungszentrum für Wein- und Obstbau Klosterneuburg, vyšľachtená v roku 1978 ako medzidruhový kríženec obsahujúci v rodokmeni druhy Vitis vinifera, Vitis aestivalis, Vitis cinerea a Vitis rupestris, konkrétne je to kríženec odrôd Rizling rýnsky x Freiburg 589-54, ktorý je zas krížencom Seyve Villard 12 481 x (Rulandské šedé x Chrupka biela). Synonymá: Klosterneuburg 1680, KLBG 1680-3R/19.

RAST: je bujný až veľmi bujný s hustým olistením a vysokou intenzitou rastu zálistkov. Preto je náročnejší na zelené práce, teda najmä vylamovanie zálistkov v zóne strapcov. Pri odlisťovaní sa odstraňujú len 1-2 listy, aby bobule neboli náhle exponované voči priamemu slnečnému žiareniu a vysokým teplotám, ktoré by mohli spôsobiť ich poškodenie. Listy sú veľké, troj- až päťlaločné s plytkým až stredne hlbokým vykrajovaním. Odporúčané zaťaženie je 4-6 očiek na m2.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, s obojpohlavnými kvetmi.

PLODNOSŤ: vysoká, pre dosiahnutie kvality plodov je potrebná ich prebierka.

PLODY: strapce sú stredne veľké až veľké, kužeľovité. Bobule sú malé, oválne. Šupka je žltozelená až žltá, na slnečnej strane niekedy s jemným ružovkastým či oranžovým nádychom. Chuť je aromatická, korenistá. 

DOZRIEVANIE: je neskoré, v 2. polovici októbra.

VYUŽITIE: najmä na výrobu ekologických odrodových bielych vín s plnou chuťou a osviežujúcou kyselinkou.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, najlepšie južné svahy. Znesie aj suchšiu pôdu, ale extrémne či dlhodobo suchá sa negatívne prejaví na kvalite bobúľ a vína. Preferuje hlinitopiesočnatú či piesočnatohlinitú pôdu, nevyhovujú mu hlboké a vlhké pôdy. Je vhodný najmä do teplých polôh pre pestovanie viniča.

ODOLNOSŤ: je dobre až veľmi dobre mrazuodolný v dreve a pukoch počas zimy. Je veľmi dobre odolný voči plesni viničovej - perenospóre (Plasmopara viticola) a múčnatke viniča (Erysiphe necator), dobre odolný voči botrytíde (Botrytis cinerea). Netrpí spŕchaním súkvetí ani abiotickým vädnutím strapcov.

PÔVOD: USA, štát New York, Geneva, Vine Breeding Institute of Cornell University, vyšľachtil ho v roku 1925 Richard Wellington ako medzidruhového kríženca medzi druhmi Vitis vinifera a Vitis labrusca, konkrétne ako kríženca odrôd Ontario x Grosse Guillaume. Synonymá: NY 13 035.

RAST: bujný až veľmi bujný, s hustým až veľmi hustým olistením a vysokou intenzitou ratu zálistkov. Dôležité je odstraňovanie zálistkov a 1-3 listov v zóne strapcov. Listy sú veľké až veľmi veľké, trojlaločné s nevýrazným vykrojením.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá s obojpohlavnými kvetmi.

PLODNOSŤ: Odporúčané zaťaženie je 4-6 očiek na m2, v dobrých polohách až 6-8 očiek na m2. Väčšinou netreba prebierku plodov.

PLODY: strapce sú veľké, výrazne rozvetvené v základe. Bobule sú veľké až veľmi veľké, oválne. Šupka je tmavomodrá až čierna s voskovitým osrienením. Dužina je slizovitá až chrumkavá, obsahuje semená. Chuť je aromatická, s jahodovým až malinovým tónom, nie tak výrazným ako iné "labruskové odrody".

DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, postupné od polovice septembra, vydržia až do konca októbra na koreni, pričom si zachovávajú svoju kvalitu.

VYUŽITIE: hodnotná stolová odroda vhodná aj na veľkovýrobné pestovanie na trh s veľmi peknými strapcami a dobrou chuťou, na priamy konzum, spracovanie na kompóty, džemy či mušty.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, vzdušné. Nemá rád suché pôdy. Je vhodný do vzdušných teplých, stredne teplých aj chránených chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je dobre až veľmi dobre mrazuodolný v dreve a pukoch počas zimy. Je veľmi dobre odolný voči plesni sivej - botrytíde (Botrytis cinerea), dobre odolný voči plesni viničovej - perenospóre (Plasmopara viticola). Má nízku citlivosť na spŕchanie kvetov.

PÔVOD: USA, Davis, University of California, California Agricultural Experiment Station, vyšľachtili Harold P. Olmo a Albert T. Koyama ako kríženca genotypov Olmo L 12-80 x Olmo S 45-48, kríženie prebehlo v roku 1957 a následná selekcia v roku 1958. Synonymá: Redglobe, Rosito.

RAST: stredne bujný, stredne vzpriamený. Hustota olistenia je stredná.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, obojpohlavný.

PLODNOSŤ: stredne vysoká až vysoká (priemerne 4-17 kg/ker).

PLODY: strapce sú veľké (600-800 g) a riedke. Bobule sú veľké až veľmi veľké (priemerne 10-15 g, 34x30 mm), guľaté až jemne pretiahnuté. Šupka je ružová až červená so silným osrienením, pevná, stredne hrubá až hrubá Dužina je pevná, chrumkavá, menej šťavnatá, obsahuje 2-4 semená. Chuť je jednoduchá, sladká, menej aromatická, cukornatosť sa pohybuje okolo 14-16 °Brix, množstvo kyselín je nízke (4-5 g/l).

DOZRIEVANIE: stredne skoré až stredne neskoré, teda v 2. polovici až koncom septembra, potrebuje 130-140 dní na dozretie. Dobre znáša prepravu a skladovanie.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum ako stolové hrozno, do šalátov, na zamrazovanie, prípadne na kompóty či výrobu muštov, džemov či sirupov.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s dostatočne priepustnou, výživnou pôdou. Je vhodný najmä do teplých lokalít, prípadne do skleníkov.

ODOLNOSŤ: mrazuodolný v dreve a pukoch v zime do asi -18 °C. Stredne odolný voči múčnatke (Erysiphe necator) a perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola), menej odolný voči botrytíde (Botrytis cinerea) a čiernej škvrnitosti viniča (Phomopsis viticola).

PÔVOD: Česká republika, VVS Resistant, vyšľachtili ho Miloš Michlovský, Vilém Kraus, František Mádl, Lubomír Glos a Vlastimil Peřina skrížením odrôd Rakiš x Merlan.

RAST: bujný až veľmi bujný, s pomerne hustým olistením a silným rastom zálistkov. Je potrebné vylamovať zálistky po dokvitnutí a odlisťovať v zóne strapcov počas júla. Listy sú stredne veľké až veľké, výraznejšie trojlaločnaté až mierne päťlaločnaté.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzom opelivý s obojpohlavnými kvetmi, má vysokú násadu kvetov.

PLODNOSŤ: vysoká, odporúča sa zaťaženie 4-6 očiek na m2. Aj pri vysokej úrode je kvalita plodov dobrá. Po redukcii násady formou odstránenia tretieho strapca na letoraste a zastrihnutím ostatných strapcov na polovicu sa dosahuje vynikajúca kvalita. 

PLODY: strapce sú stredne veľké až veľké, dlhé, pri základe viackrát rozvetvené, stredne husté až redšie. Bobule sú malé až stredne veľké, mierne oválne, v plnej zrelosti zlatožlté až mierne ružovkasté. Dužina je šťavnatá, obsahuje semená. Chuť je aromatická a sladkokyslá, vyvážená. Cukornatosť je väčšinou medzi 21-23 °NM, v dobrých ročníkoch aj vyše 24 °NM, obsah kyselín je medzi 7-9 g/l.

DOZRIEVANIE: neskoré, počas októbra, obvykle začiatkom mesiaca v kvalite neskorého zberu a koncom mesiaca v kvalite výber z hrozna. 

VYUŽITIE: je to veľmi kvalitná muštová odroda na výrobu širokého spektra vín: napr. aromaticky výrazné vína vyrábané výrazne reduktívnou metódou, barikované vína, "autentické vína" v kvevri (keramických nádobách) bez pridania oxidu siričitého. Chuť vína je plná, harmonická, so sviežou kyselinkou, dominujú v nej grapefruit, broskyňa, marhuľa a zelená paprika.

STANOVIŠTE: slnečné, s južnou a juhozápadnou expozíciou. Je nenáročný na pôdne podmienky, vhodné sú suchšie, ale aj vlhkejšie pôdy s väčším podielom ílu, keďže ani v týchto podmienkach sa netvoria husté strapce. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných oblastí pre pestovanie viniča.

ODOLNOSŤ: dobre až veľmi dobre mrazuodolný v dreve a pukoch počas zimy, je dobre až veľmi dobre odolný voči plesni révovej - perenospóre (Plasmopara viticola) na princípe hypersenzitivity, dobre odolný voči múčnatke  (Erysiphe necator) - v horších ročníkoch môžu byť napadnuté listy, ale plody nebývajú napadnuté, dobre až veľmi dobre odolný voči plesni šedej - botrytíde (Botrytis cinerea). Netrpí spŕchavaním strapcov ani abiotickým vädnutím trapiny. Dá sa pestovať ekologickým spôsobom. 

PÔVOD: Kanada, štát New Yor, Geneva, New York State Agricultural Experiment Station, vyšľachtil Dr. Donald K. Ourecky ako kríženca odrôd Vibrant x Holiday, kríženie prebehlo v roku 1970, odroda bola uvedná na trh v roku .

RAST: stredne bujný, vytvára guľovité, stredne vysoké, skôr riedke trsy. Listy sú tmavozelené, jemne šedasté s výrazným zamatovým ochlpením. Tvorí veľký počet väčšinou silných odnoží.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá. Kvitne skoro až stredne skoro na úrovni listov a pod listami.

PLODNOSŤ: je stredne vysoká až vysoká (okolo 250 g/rastlinu/v 2. roku pestovania), spoľahlivá.

PLODY: prvé sú veľké, ďalšie stredne veľké, a ľahké, pravidelne kužeľovité, tmavočervené, výrazne lesklé. Dužina je pevná, celočervená s dutinou. Chuť je osviežujúca, veľmi aromatická. Dôležité je zbierať plody včas, lebo pri prezrievaní mierne horknú. Plody sa ťažšie oddeľujú od plodného stvolu.

DOZRIEVANIE: veľmi skoré, od konca mája do 3. týždňa júna.

VYUŽITIE: plody sú vhodné na priamy konzum aj všestranné spracovanie na džemy, džúsy, výživy, sirupy, pečenie, sušenie či mrazenie.

STANOVIŠTE: slnečné, nie je náročná na pôdu, znáša veľmi dobre všetky typy pôd. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných polôh. Vďaka svojej vitalite môže byť na jednom stanovišti aj dlhšie než 3 roky za podmienky dostatočnej výživy.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolná v zime, stredne mrazuodolná v kvete kvôli skorému kvitnutiu, ale umiestnenie kvetov na úrovni listov a pod nimi znižuje šancu zmrznutia. Je silne odolná voči fialovej škvrnitosti listov (Diplocarpon earliana) vyššie odolná voči plesni sivej (Botrytis cinerea), a tolerantná voči múčnatke (Sphaerotheca macularis), citlivá na bakteriálnu škvrnitosť jahôd (Xanthomonas fragariae), červenú hnilobu koreňa (Phytophthora fragariae) a verticíliové vädnutie (Verticillium spp.).

PÔVOD: Rusko, Novosibirsk, Ústav cytológie a genetiky, Novosibírsky ústav ochrany rastlín I.V. Mičurina a Orlojsko-sibírsky ústav ochrany rastlín, vyšľachtili ho N.S. Šcčapov, V.K. Krejmer, A.M. Belych a E.A. Karpova z poddruhu Hippophae rhamnoides subsp. mongolica ako kríženca hybridov č. 120/1 (vybraná forma F1 odrody Zyryanka) a č. 1-126 (vybraná forma F1 odrody Zyryanka), registrovaný v roku 2007. Synonymum: Каприз.

RAST: stredný až slabší, vzpriamený, dorastá do asi 2,7 m s oválnou, riedkou korunou. Výhony sú vzpriamené, šedohnedé, stredne tŕnité. Listy sú stredne veľké.

OPEĽOVACIE POMERY: samičia odroda, na dosiahnutie úrody potrebuje v blízkosti na opelenie vetrom samčieho opeľovača.

PLODNOSŤ: skorá (3. rok po výsadbe), stredne vysoká. Priemerný výnos vo veku 5-8 rokov pri spone výsadby 4x2 m je 9,7 t/ha, 0,89 kg/m³ (na objem koruny), 7,8 kg/rastlina.

PLODY: sú stredne veľké až veľké (0,49-0,79 g, priemerne 0,7 g), oválne, žltooranžové s tmavooranžovými škvrnami na báze a vrchole. Na rakytník sú sladké, príjemne aromatické, obsahujú priemerne až 10 % cukru, kyselín len 1,18-1,7 %. Obsah vitamínu C je v rámci rakytníkov nižší - 56,5-80,25 mg/100 g, podobne obsah karotenoidov 14,7 mg/100 g, aj obsah oleja je nižší - 4,76 %. Stopka je stredne dlhá, cca. 5 mm, odtrh je polosuchý. Plody sú usporiadané stredne husto, niekedy husto.

DOZRIEVANIE: od polovice júla. Plody sa po zbere horšie prepravujú.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj zaváranie, výrobu štiav, džemov, mrazenie, sušenie, výrobu kozmetiky.

STANOVIŠTE: nenáročná drevina, vyžaduje slnečné stanovište, priepustnú pôdu. Spon volíme 2x4 m.

ODOLNOSŤ: plne mrazuvzdorná odroda (do -34 °C), odolná voči endomykóze a vysychaniu, stredne náchylná na poškodenie vrtivkou rakytníkovou.

PÔVOD: bývalý ZSSR, Všeruský vedecko-výskumný ústav pre vinohradníctvo a vinárstvo J. I. Potapenka. Vyšľachtili ho v roku 1947 J. I. Potapenko, L. I. Proskurnja a A. S. Skripnikova ako kríženca odrody Severnyj x zmes peľu odrôd Muškát vengerskij, Muškát belyj, Muškát alexandrijský). Obsahuje gény Vitis amurensis. Synonymá: Cvetočnyj (pôvodný názov), pod menom Blütenmuskateller sa pestuje najmä v nemecky hovoriacich krajinách.

RAST: bujný až veľmi bujný, s hustým až veľmi hustým olistením, intenzita rastu zálistkov je vysoká. Je nutné v zóne strapcov odstraňovať zálistky a 1-3 listy. Listy sú stredne veľké až veľké, okrúhle, troj- až päťlaločné, stredne hlboko vykrajované. 

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý s obojpohlavnými kvetmi.

PLODNOSŤ: primeraná, pravidelná. Odporúčané zaťaženie je 4-6 očiek na m2, pri ňom netreba robiť prebierku plodov.

PLODY: strapce sú stredne veľké až veľké, valcovito-kužeľovité, stredne husté až husté. Bobule sú stredne veľké, guľaté. Šupka je pevná, žltozelená, na oslnenej strane jantárová, s jemným voskovitým osrienením. Dužina je šťavnatá. Chuť je s výraznou muškátovou vôňou.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 2. polovici septembra až začiatkom októbra.

VYUŽITIE: muštová odroda vhodná na výrobu odrodových vín a cuvée s intenzívnou muškátovou vôňou s jemnou ovocnosťou a výraznou, sviežou kyselinou.

STANOVIŠTE: slnečné, vzdušné, je stredne náročný na polohu, menej náročný na pôdu, menej vhodné sú suché pôdy, ktoré negatívne ovplyvňujú vôňu. Vo vlhkých pôdach zas môžu mať veľmi husté olistenie, čo zvyšuje citlivosť na hubové patogény.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve a pukoch počas zimy. Je dobre odolný voči plesni viničovej - perenospóre (Plasmopara viticola) a voči plesni sivej - botrytíde (Botrytis cinerea), stredne až menej odolný voči múčnatke viniča (Erysiphe necator). Je málo citlivý na spŕchanie súkvetí, netrpí abiotickým vädnutím strapcov. Dá sa pestovať v režime ekologického poľnohospodárstva, ale s ochranou proti múčnatke.

PÔVOD: Poľsko, arborétum Bolestraszyce, náhodný semenáč nájdený v zámockom parku, novšia odroda. Pomenovaný po poľskom botanikovi Józefovi Paczoski.

RAST: stredne bujný rast a rozložitý habitus, dorastá do výšky 6 m.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, obojpohlavný, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne vo februári až marci. Na opelenie potrebuje inú odrodu drieňa.

PLODNOSŤ: stredne vysoká.

PLODY: stredne veľké (priemerne 2,9 g, 2,6 cm), predĺžené hruškovité až fľaškovité, červené, príjemne sladkokyslé s vysokým obsahom cukru (12 %) a stredným obsahom kyselín (2,7 %). Kôstka je v pomere k hmotnosti plodu veľká (14 %) a zle sa oddeľuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: neskoré, v septembri.

VYUŽITIE: Vhodný na priamy konzum aj na spracovanie, napr. na želé, džem, ovocné šťavy, sirupy, kompóty, destiláty, kandizované ovocie, nakladanie nezrelých plodov ako nepravých olív.

STANOVIŠTE: nenáročný na pestovanie. Preferuje slnečné miesta s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve aj kvete, odolný voči chorobám, po dobrom zakorenení dobre odolný voči suchu.

PÔVOD: Holandsko.

 
RAST: robustný, vytvára plocho guľovité, vzdušné trsy s malým počtom listov. Odnožuje slabo, nezahusťuje porast, ktorý je prehľadný a preto sa plody dobre zbierajú.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

 
PLODNOSŤ: vysoká.

 
PLODY: sú veľmi veľké, stredne ťažké (25-30 g), pravidelne kužeľovité oranžovočervené. Majú často vzpriamený kalich a pod ním sa často tvorí biely límec. Plody sú veľmi pevné a pekné na pohľad. Ich chuť je vynikajúca, veľmi šťavnatá.

 
DOZRIEVANIE: neskoro, od 2. júnového týždňa po 2. júlový týždeň, začínajú týždeń po odrode Sonata a významne predlžujú sezónu.

 
VYUŽITIE: priamy konzum a mrazenie.

 
STANOVIŠTE: vyžaduje ľahšie piesčitohlinité pôdy dobre zásobené živinami.

 
ODOLNOSŤ: citlivejšia na pleseň šedú a múčnatku.

PÔVOD: Švajčiarsko, región Jura, v r. 1992 vyšľachtil Valentin Blattner ako medzidruhový kríženec odrôd Medina (Seyve Villard 12-286 x Medoc noir) x Kaberne severnyj ((Galan x V. amurensis) x (V. amurensis x V. vinifera)).

RAST: veľmi bujný. Raší skoro.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý.

PLODNOSŤ: dobrá, je stredne citlivý na spŕchanie.

PLODY: strapce sú stredne veľké, kužeľovité, riedke až husté, často krídlaté. Bobule sú malé až stredne veľké. Šupka je modročierna, pružná a pokrytá hrubou vrstvou voskovitého osrienenia. Dužina je riedka.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, koncom septembra až začiatkom októbra.

VYUŽITIE: muštová odroda na výrobu aromatického vína s osobitou muškátovou vôňou a s menším množstvom trieslovín.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Vo vlhkej pôde dobre rastie, ale menej plodí. Vhodná najmä do teplých či chránených stredne teplých oblastí pestovania viniča.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve v zime, kvôli skorému rašeniu náchylnejší na poškodenie jarnými mrazmi, ale dobre regeneruje a rodí z podočiek. Je vyššie odolný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) a stredne voči botrytíde (Botrytis cinerea) a voči múčnatke viniča (Plasmopara viticola), neatraktívny pre muchu drozofilu japonskú (Drosophila suzukii).

PÔVOD: ČR, materská rastlina je 20 rokov pestovaná pri fare v Příměticích, ktoré sú súčasťou Znojma, pravdepodobne je to už asi 500 rokov pestovaný klon zo Znojma, lokality Hradiště alebo pochádza zo Strahovského kláštora v Prahe.

RAST: je veľmi bujný, rozložitý. Dosahuje až 8 m šírku a 6 m výšku v dobrých podmienkach, ale rezom sa dá krotiť.

OPEĽOVACIE POMERY: tvorí partenokarpické plody bez potreby opelenia.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, v 2 várkach - breba a hlavná úroda.

PLODY: sú stredne veľké až veľké, hruškovitého tvaru s menším okom. Šupka je v rôznych odtieňoch hnedej. Dužina je šťavnatá, hnedočervená, veľmi chutná.

DOZRIEVANIE: breba dozrieva začiatkom augusta, niekoľko dní po odrode Marie, hlavná úroda koncom septembra až v októbri.

VYUŽITIE: je to okrasný aj úžitkový ker, ktorý záhrade dodá závan Stredomoria. Kulinárne využitie: plody na priamy konzum aj spracovanie: sušenie, výroba džemov, destilátov, sirupov, likérov a podobne. Liečivé využitie: Plody fungujú aj ako bezpečný prostriedok proti zápche. Listy sa tiež dajú využiť a to nielen na zakrytie intímnych partií. :-) Odvar z listov podporuje chuť k jedlu. Napríklad chuť na syr pečený vo figových listoch, na sladký krém či zmrzlinu z nich, ešte poliate sirupom z figových listov. Chutný je aj čaj z mladých listov.

STANOVIŠTE: slnečné a chránené stanovište, teplé polohy, najlepšie pri múre nejakej budovy, na humus bohatá a dobre odvodnená pôda.

ODOLNOSŤ: staršie rastliny sú mrazuvzdorné do cca. -15 °C. Mladé rastliny pestujeme prvé 2-3 roky v kvetináči a v zime zazimujeme v chladnej miestnosti. Prvé roky po výsadbe do zeme môžeme ešte na zimu hlboko nastieľať slamou, lístím či ovčou vlnou. U nás nezvykne trpieť výrazne chorobami či škodcami.

PÔVOD: Španielsko, zrejme veľmi stará odroda z okolia Barcelony, možno už zo 17. storočia či skôr, popísaná v roku 1826 ako Barcelona nut v Katalógu Záhradníckej spoločnosti v Londýne. Synonymá: Fertile de Coutard, Katalónska, Catalonische Nuss, Große Barcelloner Zellernuss, Große bunte Zellernuss, Große runde Haselnuss, Große spanische Nuss, Miglinarina, Spanische Zellernuss, Spanish nut. Nie je identická s odrodou Barcelónska hranatá (= Eckige Barcelloner, Barcelone de Loddiges).

RAST: bujný, vzpriamený, hustý, málo odnožuje. Listy sú skôr menšie.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, vetrom opelivá, kvitne skoro až stredne skoro, dlho a dlho s prekrýva aj kvitnutie samčích a samičích kvetov, je dobrým opeľovačom iných odrôd. Vhodné opeľovače: Tonda Gentile, Tonda Romana, Ennis, Ségorbe, Hallská obrovská, Nottingham, Webbova, atď. S odrodou Corabel, kvitnúcou neskoro, sa v čase kvitnutia míňa.

PLODNOSŤ: vysoká, priemerne 4 kg/ker pri 6-12-ročných kroch, priemerne 3,2 t/ha. Máva málo prázdnych orieškov (menej než 1 %).

PLODY: sú usporiadané po 2-5 väčšinou na konci konárov, sú veľmi veľké (priemerne 3,8 g, 20-22x20 mm), guľaté alebo guľato-hranaté, zhora a zdola mierne sploštené, často s 2 alebo viacerými rebrami, často dokonca s 2 špičkami. Pančuška je vykrajovaná a krátka, sotva zakrýva plod. Škrupina je tmavohnedá so svetlohnedými pruhmi, spodná časť často šedo plstnatá. Jadro je veľké, srdcovitého tvaru, dobre vypĺňa škrupinu. Podiel jadra k celkovej hmotnosti plodu je stredný, ale celková hmotnosť jadra je aj tak vysoká (priemerne 43 % hmotnosti plodu, teda asi 1,6 g). Chuť je výborná, mandľovo sladká. Šupka jadra je svetlohnedá s hnedými vláknami.

DOZRIEVANIE: skoré, v 1. polovici septembra.

VYUŽITIE: krík je vhodný do prírodných živých plotov, vetrolamov, medzí, menších aj väčších záhrad či sadov, poskytuje hmyzu prvý peľ v roku. Kulinárne využitie: plody sú vhodné na priamy konzum vcelku aj na spracovanie na pečenie, cukrovinky, ale aj na výrobu oleja či destilátu, likérov. Technické využitie: nevysýchavý olej sa používa aj v kozmetike a na výrobu farieb, mladé konáre sa používajú v košikárstve, napr. na výrobu lubových košov, ale aj na výrobu kvalitného drevného uhlia pre umelcov.

STANOVIŠTE: preferuje slnečné, ale zvládne aj polotieň, len tam je menej plodná. Najlepšie sa jej darí hlinitopiesčitých až piesčitohlinitých, humóznych, dostatočne vlhkých, ale priepustných pôdach, ale znesie aj horšie pôdy. Neznáša len suché alebo ťažké ílovité pôdy. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých oblastí.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve, kvôli skoršiemu začiatku kvitnutia stredne mrazuodolná v kvete. Je stredne až menej odolná voči nosáčikovi lieskovému (Curculio nucum).

PÔVOD: Poľsko, vyšľachtil ju Dr. Tadeusz Szymanowski, na trh ju v roku 1995 uviedla poľská škôlka CLEMATIS Źródło Dobrych Pnączy Spółka z ograniczoną odpowiedzialnością.

RAST: je umiernený až stredne bujný, táto ovíjavá liana dosahuje veľkosť 3-4 m a ročné prírastky sú okolo 0,5 m na letorast. Má vyrazne dekoratívne, panašované listy, ktoré sa začínajú vyfarbovať až 2.-3. rok po výsadbe a najmä na slnečnom mieste do zelena, krémovobiela a ružova. Vyžaduje pevnú oporu buď v podobe pergoly, plota alebo vedenia, najlepšie s dvoma stĺpmi v tvare T a medzi ramenami natiahnutými drôtmi.

OPEĽOVACIE POMERY: pravdepodobne čiastočne samoopelivé, hmyzom opelivé. Je to prevažne samičia odroda s čiastočne vyvinutými tyčinkami. Pre istotu vysokej úrody odporúčame pestovať so samčou odrodou Adam, ktorá zabezpečí opelenie. Kvitne približne v 2. polovici mája.

PLODNOSŤ: skorá, rodí už 4.-5. rok po výsadbe, vysoká v prítomnosti opeľovača. 

PLODY: sú malé (priemerne 3,2-3,7 g, 2,3-2,6 cm x 1,6-2 cm), podlhovasté, výrazne sploštené. Šupka je hladká a zelená. Dužina je zelená. Chuť je príjemne osviežujúco sladkokyslá. 

DOZRIEVANIE: je veľmi skoré, už počas 2. polovice augusta. Po dozretí plody opadávajú, takže je dobré pod rastlinu natiahnuť plachtu či netkanú textíliu.

VYUŽITIE: celá liana je veľmi dekoratívna listami, kvetmi aj plodmi na zakrytie pergol, plotov, vhodná aj ako živý plot v menších či väčších záhradách, parkoch, na vedení aj do sadov. Kvety sú atraktívne pre opeľovače. Plody sú vhodné na priamy konzum aj spracovanie (džemy, marmelády, džúsy, atď.).

STANOVIŠTE: slnečné, pred vetrom chránené stanovište, prípadne polotieň; ideálne (juho)západná orientácia; kvalitná humózna pôda s dostatkom vlahy, na ktorú je kvôli plytkej koreňovej sústave náročná. Kvôli citlivosti letorastov na neskoré jarné mrazy je výhodné vysadiť ho k múrom či nádržiam s vodou, ktoré akumulujú teplo a v noci ho sálajú do okolia. Podobne je vhodné zapestovať rodivé konáre až vo vyššej výške. Je vhodná do teplých, stredne teplých a chránených chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolné v dreve do približne -30 až -34 °C. Raší síce trochu skôr než odrody aktinídie význačnej (Actinidia arguta), ale je odolnejšie voči neskorým jarným mrazom.

PÔVOD: Poľsko, bližší pôvod nie je známy.

RAST: stredne bujný, táto ovíjavá liana dosahuje veľkosť 3-4 m a ročné prírastky sú okolo 50 cm na letorast. Má vyrazne dekoratívne, panašované listy, ktoré sa začínajú vyfarbovať až 2.-3. rok po výsadbe a najmä na slnečnom mieste do zelena, krémovobiela a ružova. Vyžaduje pevnú oporu buď v podobe pergoly, plota alebo vedenia, najlepšie s dvoma stĺpmi v tvare T a medzi ramenami natiahnutými drôtmi.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivé, hmyzom opelivé, dvojdomé. Je to samčia rastlina, ktorá opeľuje samičie odrody aktinídie pestrolistej (Actinidia kolomikta), napr. Dr. Szymanowski, Sientiabrskaja, Krupnoplodnaja, Vitakola, Pautske, Náhodka, atď. Vie opeliť až 10 samíc.

PLODNOSŤ: netvorí plody.

PLODY: netvorí plody.

DOZRIEVANIE: netvorí plody.

VYUŽITIE: celá liana je veľmi dekoratívna listami a kvetmi na zakrytie pergol, plotov, vhodná aj ako živý plot v menších či väčších záhradách, parkoch, na vedení aj do sadov. Voňavé kvety sú atraktívne pre opeľovače. Používa sa ako opeľovač pre samičie odrody aktinídie pestrolistej.

STANOVIŠTE: slnečné, pred vetrom chránené stanovište, prípadne polotieň; ideálne (juho)západná orientácia; kvalitná humózna pôda s dostatkom vlahy, na ktorú je kvôli plytkej koreňovej sústave náročná. Kvôli citlivosti letorastov na neskoré jarné mrazy je výhodné vysadiť ho k múrom či nádržiam s vodou, ktoré akumulujú teplo a v noci ho sálajú do okolia. Podobne je vhodné zapestovať rodivé konáre až vo vyššej výške. Je vhodné do teplých, stredne teplých a chránených chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je veľmi silne mrazuodolné v dreve do asi -30 °C až -34 °C. Raší síce trochu skôr než odrody aktinídie význačnej (Actinidia arguta), a neskoré jarné mrazy ho poškodzujú, ale je voči ním odolnejšie.

PÔVOD: neznámy

 
RAST: nízkeho vzrastu (50 cm), je preto vhodná na pestovanie na balkónoch, v kvetináčoch.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá

 
PLODNOSŤ: na minuloročných výhonoch.

 
PLODY: čierne, lesklé, pevné a vajcovité, sladkokyslé, aromatické.

 
DOZRIEVANIE: veľmi skoré, v 2. polovici júla.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum aj spracovanie

 
STANOVIŠTE: slnečné s južnou alebo juhovýchodnou expozíciou. Hlinitá až hlinitopiesčitá a priepustná záhradná pôda, bohatá na živiny. V zatrávnení rastlina stráda. Vhodná do teplých a chránených stredne teplých oblastí.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuvzdorná.