V našej Škôlke Biele Karpaty nájdete širokú ponuku kvalitných ovocných kríkov vhodných pre každú záhradu, aj tú najmenšiu. Ponúkame rôzne druhy a odrody, ktoré pestujeme s dôrazom na zdravie a vitalitu rastlín, čo zabezpečuje ich výborný rast a vašu bohatú úrodu. Či už hľadáte klasické alebo menej známe ovocné druhy, hodnotné staré odrody alebo moderné rezistenty, naše sadenice ovocných kríkov vám pomôžu vytvoriť úrodný a krásny kútik vo vašej záhrade, jedlý živý plot či jedlú lesnú záhradu.
Vyberte si druh ovocného stromu
Vyberte konkrétny druh alebo pokračujte nižšie a použite podrobné filtre.
PÔVOD: Holandsko, 1969, kríženec odrôd Red Gauntlet x Macherauchs Dauerernte.
RAST: bujný, stredne hustý, polokompaktný, stredne vysoký. Tvorí stredný počet odnoží.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.
PLODNOSŤ: v 1. a 2. roku vysoká, neskôr sa znižuje.
PLODY: stredne veľké (8 g), pravidelne tupo kužeľovité, stredne pevné, sýtočervené, lesklé s polozapustenými nažkami. Dužina je jasnočervená, s úzkou, bielou kresbou v tvare prúžku, malou dutinou. Chuť je sladkokyslá, aromatická, svieža.
DOZRIEVANIE: prvé v 2.-3. týždni júna a druhé od pol. augusta do prvých mrazov.
VYUŽITIE: priamy konzum, mrazenie, výrobu džemov a iné spracovanie. V chlade vydrží 3 dni.
STANOVIŠTE: chránené, slnečné stanovište, prípadne polotieň. Pôda priepustná, vzdušná, hlinito piesčitá, s dostatkom živín a vlahy. Sadenice jahôd vysádzame na jar alebo na jeseň, ideálne do priepustnej, živnej pôdy premiešanej s kompostom, vo vzdialenosti 30-40 cm od seba. Zamulčujeme a v prvých dňoch dbáme o pravidelnú zálievku (tá je dôležitá i v suchom období počas leta). Na rastlinách priebežne odstraňujeme suché a choré listy. Jahody zazimujeme prikrytím napr. čečinou.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v zime aj voči jarným mrazom, odolná voči múčnatke (Podosphaera aphanis) a krčkovej hnilobe (Phytophthora cactorum), stredne voči plesni sivej (Botrytis cinerea), menej voči červenej hnilobe koreňa (Phytophthora fragariae), a verticíliovému vädnutiu (Verticillium spp.).
PÔVOD: Rusko, stará odroda aktinídie význačnej (Actinidia arguta), ktorá získala svoje meno v Taliansku a odtiaľ sa rozšírila do celej Európy. Jej alternatívne pomenovanie je Jumbo Verde alebo Ambrosia.
RAST: je veľmi bujný, dorastá do dĺžky približne 8-10 m. Lianovité výhony sú hladké a nechlpaté. Listy sú stredne veľké, svetlozelené s charakteristickými zelenými stopkami.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá. Je to samičia odroda, ktorá na tvorbu plodov potrebuje opelenie samčou odrodou aktinídie význačnej (Actinidia arguta), napr. Prince Jumbo.
PLODNOSŤ: stredne skorá (v 4. roku po vysadení), mierne striedavá, stredne vysoká.
PLODY: sú veľké (priemerne 15-19 g, 22,5x37 cm), podlhovasté, zboku sploštené. Šupka je hladká, zelená, bez líčka. Dužina je zelená až žltozelená, šťavnatá. Chuť je vyvážene sladkokyslá, bez výraznej vône. Väčšinu cukrov tvorí sacharóza. Má nižší obsah vitamínu C v rámci kiwi, ale stále vysoký (priemerne 63,5-89,6 mg/100 g).
DOZRIEVANIE: stredne skoré, v druhej polovici až koncom septembra.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na spracovanie na džemy, marmelády, smoothie apod.
STANOVIŠTE: slnečné, pred vetrom chránené stanovište, príp. polotieň; ideálne (juho)západná orientácia; kvalitná humózna pôda s dostatkom vlahy, na ktorú je kvôli plytkej koreňovej sústave náročná, skôr neutrálna až mierne kyslá. Odporúčame zamulčovať. Kvôli citlivosti letorastov na neskoré jarné mrazy je výhodné vysadiť ju k múrom či nádržiam s vodou, ktoré akumulujú teplo a v noci ho sálajú do okolia. Podobne je vhodné zapestovať rodivé konáre až vo vyššej výške.
ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolné v dreve do -26 °C až -28 °C, listové puky a mladé letorasty s kvetnými pukmi sú náchylné na neskoré jarné mrazy už pod 0 ℃, po zmrznutí je malá šanca, že ten rok ešte zakvitnú. Odolná voči väčšine hubových chorôb, jedine ju môže v príliš mokrých pôdach ohrozovať fytoftóra (Phytophthora cryptogea).
PÔVOD: Ukrajina, medzidruhová odroda vyšľachtená v IViV V.E. Tairova ako komplexný kríženec (Muscat de St. Vallier Blanc x zmes peľu Muškát Hamburgský, Chusajne) x Kráľovná tairovskaja /Odesskij medovyj x zmes peľu stredoázijských odrôd. Registrovaný na Ukrajine ako Flora.
RAST: do 2.-3. roku má slabší rast, neskôr stredne silný.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivý, má gynoidný typ kvetu, vyžaduje prítomnosť zároveň kvitnúceho opeľovača.
PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná, treba urobiť prebierku strapcov – docieli sa tým vyššia cukornatosť, vyfarbenie, zlepšenie aromatického profilu hrozna.
PLODY: Strapce sú veľké až veľmi veľké (600-800g, pri dobrej výžive 1,2-1,3 kg). Majú rôzne tvary (rozvetvený dlhý, oválny), sú hustejšie s peknými žltými bobuľami, často aj s hrdzavým líčkom. Bobule sú veľké až veľmi veľké (30х22 mm, 6-9 g), oválne aj okrúhle. Sú tvrdé, mäsité, chrumkavé, jemne muškátovej chuti. Cukornatosť býva nad 20 %, kyslosť 5-8 g/l. Degustačné hodnotenie hrozna 8,6 bodov (na škále 1 – 9). Len málokedy praskajú. Má semienka.
DOZRIEVANIE: veľmi skoré, okolo 5-10. augusta.
VYUŽITIE: na priamy konzum, muštovanie aj zaváranie. Veľmi dobre sa prepravujú.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, vyžaduje úrodné, dostatočne vlhké pôdy. Vhodný aj do skleníkov a fóliovníkov.
ODOLNOSŤ: je pomerne odolný proti hubovým chorobám, má zvýšenú odolnosť voči perenospóre, botrytída ho nenapáda. Stredne odolný voči zimným mrazom - do -21 až -23°C, výhony dobre vyzrievajú.
PÔVOD: Maďarsko, Kölyuktetö, KRF Research Station for Viticulture and Enology
University of Horticulture and Food Industry, v r. 1966 vyšľachtili József Csizmazia a László Bereznai ako medzidruhového kríženca Vitis vinifera a Vitis, konkrétne odrôd Seyve Villard 12375 X Pannonia Kincse. Synonymá: Suzy, Bornemissza Gergely 14, Jakobsberger.
RAST: veľmi bujný, hustý, vyžaduje viac zelených prác, teda vylamovania zálistkov a prerieďovania listov. Stredne veľké listy sú 3- až 5-laločnaté.
OPEĽOVACIE POMERY: zrejme samoopelivý, s obojpohlavnými kvetmi.
PLODNOSŤ: Odporúčané zaťaženie je 6-8 očiek na m2.
PLODY: strapce sú stredne veľké až veľké (priemerne 178-350 g), stredne husté, podhlovasté. Bobule sú stredne veľké (priemerne 3,6-4,3 g), podlhovasté. Šupka je žltozelená až žltá, tenká. Dužina je chrumkavá, šťavnatá. Chuť je sladká, neutrálna. Cukornatosť je priemerne 14-16 °Brix a obsah kyselín je 6-8 g/l.
DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, od 1. polovice do konca septembra, potrebuje 137-143 dní pri sume aktívnej teploty 2400-2650 °C.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum ako stolové hrozno, ale aj na spracovanie na kompóty, mušty, sirupy.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s dostatočne priepustnou pôdou. Vhodný najmä do teplých a stredne teplých polôh.
ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolný v dreve a pukoch, je stredne až vyššie odolná voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) (6-7 bodov z 9, pričom 9 je najlepšie), múčnatke (Erysiphe necator) (6 bodov z 9) a botrytíde (Botrytis cinerea) (6 bodov z 9).
RAST: veľmi bujný, vytvára mohutné, guľovité kry. Sadíme ju asi 15-20 cm hlbšie, než rástla v škôlke. Na jar odstraňujeme 4-ročné odrodené výhony odstrihnutím až pri zemi.
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne, prevažne samoopelivá, kvitne neskoro. Vhodné opeľovače: Öjebyn, Otelo, Viola.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.
PLODY: strapce sú veľmi dlhé (priemerne 8,2-8,5 cm, na mladom dreve až 9,5 cm), priemerne obsahujú 9-11, maximálne 15 bobúľ. Bobule sú stredne veľké až veľké (priemerne 11-12 mm), guľaté. Šupka je tuhá, tenká, čierna, mierne matná s viditeľnými bodkami - lenticelami. Dužina je šťavnatá, zelenkastá, s množstvom malých semien. Chuť je sladkokyslá, príjemne aromatická.
DOZRIEVANIE: stredne neskoré až neskoré, 1.-2. týždeň júla, 2 dni po odrode Otelo. Vďaka dlhej stopke strapca sa ľahko zbiera. Pri zbere v správny termín sa dobre prepravuje aj skladuje - v chladiarni 4 dni.
VYUŽITIE: na priamy konzum, ale najmä na spracovanie na výborné džúsy s veľko výťažnosťou šťavy, na džemy, sirupy, kompóty, sušené pody do čaju, vína, likéry či destiláty. Bez skladovania v chladiarni vydržia plody 2-3 dni.
STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočnou výmenou vzduchu, ale chránené pred silným vetrom, najlepšie v ťažšej až stredne ťažkej pôde, teda ílovitohlinitej až hlinitej, s dostatkom humusu. Vhodná do teplých a stredne teplých oblastí.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvete. Je stredne odolná voči americkej múčnatke egreša (Sphaerotheca mors uvae) a hrdzi (Cronartium ribicola) - najmä na stanovištiach blízko lesa, niekedy sa vyskytuje na nej aj roztoč vlnovní ríbezľový (Cecidophyopsis ribis).
PÔVOD: ČR, na Prostějovsku vybraný ako mrazuodolnejší klon Brown Turkey a namnožený v roku 2016.
RAST: bujný po zakorenení, dorastá výšky 3-5 m.
OPEĽOVACIE POMERY: je partenokarpický, nepotrebuje opelenie.
PLODNOSŤ: vysoká v prípade dobrého prezimovania a dostatočne slnečného a teplého miesta.
PLODY: stredne veľké až veľké (40-100 g), zelenohnedé, cibuľovité plody s ružovou až červenou dužinou, veľmi sladké.
DOZRIEVANIE: v dvoch vlnách, najskôr breba na vlaňajších výhonoch v júli až auguste a potom hlavná úroda na letorastoch v auguste až októbri.
VYUŽITIE: plody na priamy konzum aj spracovanie: sušenie, výroba džemov, destilátov, sirupov, likérov a podobne. Plody fungujú aj ako bezpečný prostriedok proti zápche. Listy sa tiež dajú využiť a to nielen na zakrytie intímnych partií. :-) Odvar z listov podporuje chuť k jedlu. Napríklad chuť na syr pečený vo figových listoch, na sladký krém či zmrzlinu z nich, ešte poliate sirupom z figových listov.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené pred vetrom, najlepšie z južnej či inej strany domu či nejakého múru. Pôda ľahká, na humus bohatá a dobre odvodnená.
ODOLNOSŤ: na figovník silne mrazuodolný, aspoň do -17 °C, možno aj viac.
PÔVOD: veľmi dlho bola považovaná za jednu z najstraších odrôd s pôvodom z Egypta či Jordánska, ale ampelografická štúdia z roku 2009 vylúčila severoafrický a blízkovýchodný pôvod a ako miesto pôvodu označila oblast mezi Švajčiarskom, Talianskom a Francúzskom, pravdepodobne okolie Ženevského jazera, možno kantón Waadt (Vaud), kde sa v 19. storočí na viniciach našlo veľké množstvo klonov tejto odrody. Synonymá a cudzie názvy: Ušľachtilé biele, Šasla belaja, Gutedel weisser, Chasselas doré, Chasselas blanc, Fendant blanc.
RAST: stredne bujný. Raší skoro, hneď po najskorších odrodách. Listy sú stredne veľké, stredne až hlboko vykrajované, päťuholníkové až vajcovité, má výrazne dlhé úponky. Dobre vyzrieva v dreve. Režeme na 6-8 očiek na m2.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, obojpohlavný, kvitne približne v strede júna či skôr, je náchylnejší na opad kvetov v prípade chladného a daždivého počasia.
PLODNOSŤ: priemerne 10-13 t/h.
PLODY: strapce sú stredne veľké (priemerne 142 g), valcovito kužeľovité, s rozvetveným hlavným vretenom, riedke. Bobule sú stredne veľké (priemerne 15-19 mm, 2,2 g), guľaté. Šupka je zelenožltá, na slnečnej strane s hnedým líčkom, veľmi tenká, ale stredne pevná až pevná s osrienením a priesvitnými škvrnami. Dužina je stredne pevná, šťavnatá, semenná. Chuť je sladká, plná. Cukornatosť je 16-18 °NM, obsah kyselín 7-7,5 g/l.
DOZRIEVANIE: stredne skoré, po 1. dekáde septembra. Pri prezrievaní bobule nestrácajú chuť. Dobre sa prepravujú.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, výrobu muštov, prípadne na výrobu ľahkých vín vhodných na sceľovanie.
STANOVIŠTE: slnečné. Vhodná do všetkých pôd, ale najlepšiu kvalitu dosahuje v teplých polohách na slnečných svahoch a dostatočne hlbokých pôdach zásobených živinami. V silne vápenitých pôdach trpí chlorózou. Horšie znáša dlhšie sucho.
ODOLNOSŤ: mrazuodolný v dreve a pukoch v zime do -17 °C, citlivejší je na neskoré jarné mrazy. Vyššie odolný voči múčnatke viniča (Plasmopara viticola) a voči botrytíde (Botrytis cinerea),menej voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola).
PÔVOD: Nemecko, bývalá NDR, registrovaná v roku 1979.
RAST: veľmi bujný, vytvára strednú až vyššiu korunu s veľmi silnými konármi, stredne otŕnenými. Dobre znáša rez až do trojročného dreva. Dorastá až do 4 m.
OPEĽOVACIE POMERY: samičia rastlina, kvôli opeleniu potrebuje vysadiť v blízkosti samca - opeľovača.
PLODNOSŤ: skorá a veľmi vysoká, ročne prinesie ako dospelý krík 35-50 kg plodov.
PLODY: sú stredne veľké (priemerne 0,65 g, dĺžka 1,45 cm x šírka 1,13 cm), charakteristického vajcovitého tvaru, sýto oranžovej farby s pevnejšou šupkou a skôr kyslejšej chuti. Obsahujú v priemere 240 mg vitamínu C v 100 g, 26 mg vitamínu E v 100 g a 3,4 g kyselín, 4,9 g tukov. Je vhodná na zber orezom a následným zmrazením vetvičiek pri -25 °C.
DOZRIEVANIE: v septembri až októbri. Jedna z najneskorších odrôd.
VYUŽITIE: pre kyslejšiu chuť plodov je odroda vhodná najmä na spracovanie.
STANOVIŠTE: slnečné stanovište, priepustná pôda. Vysádza sa v spone s 3x4 m.
ODOLNOSŤ: odroda je mrazuvzdorná, odolná voči chorobám a škodcom.
PÔVOD: pôvodný výskyt Európa, Malá Ázia, Severná Afrika.
RAST: tŕnistý ker s rozložitou, hustou korunou, dorastajúci do výšky 2-4 m. Kôra je červenohnedá, borka pozdĺžne rozpukaná a sfarbená do čierna. Malé listy sú eliptické, na okraji zúbkované, rastú po odkvitnutí.
OPEĽOVACIE POMERY: ker kvitne drobnými bielymi kvetmi v marci až máji.
PLODNOSŤ: vysoká.
PLODY: malé, guľovité kôstkovice tmavomodrej farby so zelenou až žltou dužinou a hnedou kôstkou. Chuť je trpká, po premrznutí sladkokyslá.
DOZRIEVANIE: v októbri, na konároch vytrvá do zimy.
VYUŽITIE: výroba vína, destilátu, džemov. Plody, kôra, kvety i listy sa využívajú tiež v ľudovom liečiteľstve (močopudný účinok, laxatívny účinok, podpora látkovej premeny…).
STANOVIŠTE: výskyt na Slovensku: nížiny až pahorkatiny do 900 m.n.m., suché pôdy, medze, lesné okraje, slnečné stanovište, teplejšie oblasti.
ODOLNOSŤ: drevina je mrazuvzdorná, odolná voči suchu a exhalátom.
PÔVOD: Dánsko, Kodaň, University Copenhagen, Department of Plant and Environmental Sciences a Aarhus University, AU Aarslev, Danish Centre for Food and Agriculture, kríženie realizoval S. Dalbro a v roku 1986 odrodu vybral zo selekcie semenáčov A. Thuesen, v roku 1989 odrodu prvýkrát popísal K. Kaack.
RAST: stredne bujný, dorastá do asi 3 m, tvorí veľa výhonov, má veľké listy.
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá, s obojpohlavnými kvetmi. V rámci odrôd bazy čiernej kvitne skoro, spoločne s odrodou Samidan.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká.
PLODY: stredne veľké až veľké súplodia (priemerne 58,8 g) s priemerne 264 bobuľami. Bobule sú veľké (100 plodov váži priemerne 23-33 g, priemer bobule je priemerne 6,24 mm). Plody sú lesklé, modročierne, obsahujú stredné množstvo antokyánov (priemerne 496 mg na 100 g), šťava z nich má veľmi príjemnú, kyselkavú chuť.
DOZRIEVANIE: je skoré, už v prvej polovici augusta, dozrieva rovnomerne.
VYUŽITIE: ker je jedlý, liečivý aj dekoratívny, vhodný do menších aj väčších záhrad, živých plotov, sadov, medzí, parkov aj inej mestskej zelene. Kulinárne využitie: súkvetia sa vyprážajú, vyrába sa z nich limonáda, šumivé víno, ochucujú sa nimi krémy a zmrzliny, ale aj zavárané ovocie či džemy, napr. egrešový, dajú sa použiť ako posýpka na koláče. Plody treba pred konzumáciou aspoň 15 minút tepelne upraviť aspoň pri 50 °C a prepasírovať semienka. Veľmi chutné sú z nich sirupy, džemy a výživy (oboje najlepšie doplnené o hrušky či jablká bohaté na pektín). Dajú sa použiť aj pri pečení koláčov, výrobe omáčok a čatní, robí sa z nich džús, víno, destiláty. Využívajú sa v potravinárstve na prifarbovanie potravín. Liečivé použitie: súkvetia sa používajú na čaj proti horúčke, sú močopudné a potopudné, podporujú tvorbu mlieka a uľahčujú vykašliavanie, externe pôsobia protizápalovo. Plody majú protivírusové účinky. Technické využitie: mladé rovné konáre sa používajú pri výrobe píšťal a iných hudobných nástrojov.
STANOVIŠTE: zvláda aj polotieň, aj horšie pôdy, ale uprednostňuje slnečné, dostatočne vlhké miesto s výživnou pôdou. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh.
ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná v mladom dreve, v kvete napriek skorému kvitnutiu zvykne unikať mrazom. Málo náchylná na choroby a škodcov. Dobre znáša veterné polohy, toleruje znečistenie ovzdušia.
PÔVOD: Rusko, Novočerkask, Vserossijskij NIIViV im. Ya. I. Potapenko, vyšľachtený ako medzidruhový kríženec Vitis vinifera a Vitis labrusca, konkrétne odrôd Frumoasa Albe x Vostorg. Synonymá: Keša-1, Keša-2, FV-6-6, Талисман.
RAST: veľmi bujný. Listy sú veľké, päťlaločné, hlboko vykrajované a s ostro zúbkovaným okrajom. Výhony veľmi dobre vyzrievajú.
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivý so samičími kvetmi, na tvorbu jeho veľmi veľkých bobúľ so semenami potrebuje inú obojpohlavnú odrodu v dosahu. Pri nedokonalom opelení dochádza k prepadu kvetov a tvorbe menších, partenokarpických plodov (= hráškovatenie). Bez prítomnosti opeľovača vie tvoriť partenokarpické veľké bezsemenné bobule (do 5 g). Vhodné opeľovače: napr. rodičovské odrody Vostorg a Frumoasa Alba.
PLODNOSŤ: veľmi skorá (už 2. rok po výsadbe), vysoká.
PLODY: strapce sú veľmi veľké (priemerne 800-1100 g), stredne husté, niekedy riedke, najčastejšie kónického tvaru. Bobule sú veľmi veľké (priemerne 35x31 mm, 12-16 g, niekedy až 20-25 g). Šupka je zelenožltá. Dužina je, obsahuje 1-3 semená. Chuť je harmonická, v plnej zrelosti niekedy s muškátovou príchuťou. Pri degustačných hodnoteniach dosiahol 8,3 bodu z 10 možných. Cukornatosť 18-20 g/100 ml, kyslosť 5-6 g/l.
DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 2. polovici septembra. Strapce dobre znášajú prepravu aj skladovanie.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na výrobu kompótov, muštov či džemov a sirupov.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s dostatočne vlhkou, ale dobre priepustnou pôdou. Vhodný do teplých, stredne teplých, prípadne chránených chladných polôh - pri múroch napr.
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve a pukoch do asi -25 °C. Je vysoko odolný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) (gény Rpv12 a Rpv3) aj voči botrytíde - plesni sivej (Botrytis cinerea), menej odolný voči múčnatke viniča (Erysaphe necator).
PÔVOD: takmer celá Európa až na východnú, kde prakticky chýba. Pôvodné rozšírenie zasahuje až na Kanárské ostrovy, do severozápadnej Afriky, Malé Ázie a do Strednej Ázie. U nás je to bežný druh, ktorý rastie od nížin až po horské oblasti, hlavne na suchých miestach – suchých stráňach, okrajoch lesov a polí, v okolí ľudských sídiel.
RAST: bujný, variabilný. Je to statný ker, vysoký až 3,5 m a široký asi 3 m, niekedy rastie aj ako liana až do dĺžky 10 m. Konáre majú ostne, plodonosný obrast je bez ostňov. Listy sú zložené, nepárno perovité, najčastejšie tvorené 5-7 lístkami, lístky na okraji zubaté.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne v máji až júni jemne voňavými, ružovými kvetmi rôznej intenzity, pri odkvitaní bledne až do bielej. Kvety vyrastajú v skupinách po 1–5, korunné lístky sa navzájom dotýkajú.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká.
PLODY: šípky rôznej veľkosti a tvaru od guľatých až po oválne, v rôznych odtieňoch oranžovej a červenej.
DOZRIEVANIE: v októbri až v decembri.
VYUŽITIE: je vhodná najmä do voľne rastúcich nepriestupných živých plotov do menších a väčších záhrad, parkov či inej mestskej zelene, do včelníc, medzí a na pastviny. Konáriky so zrelými šípkami sa dajú použiť na rez do vázy či iné floristické využitie - ikebany, vence apod. Kulinárne využitie: síce len jemne voňavé a horkasté, ale jedlé kvety sa dajú použiť čerstvé na ozdobenie dezertov, šalátov. Šípky sú, tak ako všetky šípky, jedlé a použiteľné po premrznutí za surova alebo sušené do čaju. Šípky obsahujú veľa vitamínu C, A a E a flavonoidov. Olej z nich lisovaný je veľmi cennou kozmetickou surovinou do krémov, balzámov apod.
STANOVIŠTE: slnečné, preferuje hlinité pôdy s dostatočnou vlhkosťou, ale dobrým odvodnením, ale je nenáročná na pôdu. Vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve a obvykle uniká neskorým jarným mrazom v kvete. Je silne vetruodolná a po zakorenení aj dobre suchuvzdorná. V rôznej miere odolná voči múčnatke, hrdzi a čiernej škvrnitosti.
PÔVOD: Škótsko, Dundee, Scottish Crop Research Institute, vyšľachtená v r. 1978 ako kríženec odrôd Glen Prosen x Meeker.
RAST: stredne bujný, vzpriamený, výhony sú bez ostňov, dorastajú do 1,2-1,5 m. Odporúčame pestovať v rade s oporou (plot, drôt). Rastliny vyžadujú okopávku a zamulčovanie, v zatrávnení strádajú, v suchom lete pravidelnú zálievku, koncom februára / začiatkom marca pravidelný rez odrodeného dreva.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, už v 1. roku plodenia 1,6 kg/ker, ďalšie roky 3,8 kg/ker. Je to raz rodiaca odroda, rodí na bočných konároch vyrastajúcich z vlaňajších výhonov.
PLODY: sú veľké (priemerne 4-6 g), pevné, lesklé, červené s jemným voskovým nádychom, srdcovitého tvaru. Chuť je sladká, aromatická, príjemne harmonická.
DOZRIEVANIE: raz rodiaca, ale počas relatívne dlhého obdobia v závislosti od polohy od začiatku júna do júla či až od polovice júla do polovice augusta.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na univerzálne spracovanie a mrazenie. Veľmi dobre a dlho držia na kríkoch a po zbere majú dlhú trvanlivosť a dobre znášajú prepravu.
STANOVIŠTE: slnečné, s humusovitou, úrodnou, vlhkou, ale dostatočne odvodnenou pôdou. Vhodná do teplých a stredne teplých polôh.
ODOLNOSŤ: stredne až vyššie mrazuodolná, odolná voči voške malinovej (Amphorophora idaei), stredne až vyššie odolná voči fytoftóre (Phytophthora sp.), stredne náchylná na antraknózu (Colletotrichum acutatum) a náchylnejšia na poškodenie roztočmi.
PÔVOD: Ukrajina, Kyjev, v Ukrajinskej Národnej Botanickej Záhrade M.M. Gryška vyšľachtený Svetlanou Klimenko ako semenáč zo spontánneho opelenia, prvýkrát rodil v r. 1975.
RAST: bujný, vzpriamený
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, obojpohlavný, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne vo februári až marci. Na opelenie potrebuje inú odrodu drieňa. Zle sa opeľuje so Svetljačokom (Svetljačok je jeho mutáciou) a Ekzotičejskym (ten je mutáciou Lukjanovského).
PLODNOSŤ: vysoká, 15-ročný krík dosiahne 35-40 kg, 20-ročný krík dosiahne aj 70 kg. Výťažnosť v pomere k veľkosti kríka je skôr nižšia (hmotnosť plodov / objem stromu: 1,14 kg/m3).
PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 6-7,5 g), fľaškovité, tmavočervené až čierne, príjemne sladkokyslé so stredne vysokým obsahom cukru (9,8-10,2 %) a nízkym obsahom kyselín (1,7-1,9 %) a vysokým obsahom vitamínu C (128 mg/100 g). Kôstka je v pomere k plodu menšia až stredná (9,8-10,2 % z hmotnosti plodu) a ťažko oddeliteľná od dužiny.
DOZRIEVANIE: stredne skoré, počas 2. polovice augusta. Plody neopadávajú, majú po dozretí dobrú trvanlivosť a skladovateľnosť asi 3 - 4 týždne.
VYUŽITIE: Vhodný na priamy konzum aj na spracovanie, napr. na želé, džem, ovocné šťavy, sirupy, kompóty, destiláty, kandizované ovocie, nakladanie nezrelých plodov ako nepravých olív.
STANOVIŠTE: nenáročný na pestovanie. Preferuje slnečné miesta s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve aj kvete, odolný voči chorobám, po dobrom zakorenení dobre odolný voči suchu.
PÔVOD: Švédsko, r. 1984.
RAST: stredne silný rast, v mladosti viac do výšky, neskôr do šírky.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá; prítomnosť ďalších ríbezľových odrôd zvyšuje úrodnosť.
PLODNOSŤ: stredne vysoká, pravidelná.
PLODY: krátke až stredne dlhé a husté strapce s veľkými bobuľami čiernej farby. Šupka je silná, pevná, dužina nazelenalá, šťavnatá, chuť je výrazne aromatická, sladko kyselkavá.
DOZRIEVANIE: rovnomerné, od júna do júla.
VYUŽITIE: priamy konzum, výroba džemov, šťavy, vína, mrazenie.
STANOVIŠTE: slnečné stanovište príp. polotieň. Priepustná pôda s dostatkom humusu a živín. Odroda vhodná do všetkých, aj chladnejších pestovateľských oblastí.
ODOLNOSŤ: odroda je mrazuvzdorná, dobre odolná voči múčnatke americkej a hrdzi.
PÔVOD: Poľsko, Niwa Hodowla Plant Berry, vyšľachtila ju Agnieszka Orzeł, je to odroda ostružiny západnej (Rubus occidentalis).
RAST: bujný, so vzpriamenými a pevnými, menej otŕnenými výhonmi a menšími listami.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká (priemerne 2,3 kg na ker), pravidelná.
PLODY: na ostružinu západnú veľké (priemerne 2,5 g), pravidelne kužeľovité, pevné, lesklé, čierne s bielym osrienením medzi malými kôstkovičkami. Dužina je stredne až menej šťavnatá. Chuť je veľmi sladká, aromatická a korenistá, niekomu pripomína chuť perníka. Cukornatosť je vysoká (priemerne 13,7 °Brix)
DOZRIEVANIE: je to dvakrát rodiaca odroda, na minuloročných výhonoch dozrieva začiatkom júla, na letorastoch začiatkom septembra. Plody sa ľahko zbierajú a majú veľmi dobrú pozberovú trvanlivosť pri uskladnení v chlade.
VYUŽITIE: kry sa s oporou dajú použiť ako nepriestupný živý plot do menších aj väčších záhrad. Plody sú vhodné na priamy konzum aj všestranné spracovanie na mimoriadne chutné džemy, likéry, na pečenie. Veľmi dobre znášajú mrazenie, po rozmrazení netečú. Je vhodná na domáce aj profesionálne pestovanie.
STANOVIŠTE: slnečné, s humusovitou, úrodnou, vlhkou, ale dostatočne odvodnenou pôdou. Vhodná do teplých, stredne teplých aj vyšších a chladnejších polôh.
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve a kvete. Je dobre odolná voči voškám, vírusu RBDV (raspberry dwarf virus), hubovým chorobám koreňa a výhonov a vďaka mohutnej koreňovej sústave vysoko odolná voči suchu.
PÔVOD: USA, University of Arkansas, kríženec Ark. 631 × Ark. 883 z roku 1982, registrovaný v roku 1993
RAST: stredne bujný, vytvára beztŕňové, vzpriamené výhony. Veľmi dobre odnožuje, takže rýchlo vie vytvoriť černicový záhon. Vyžaduje zimný rez odrodeného dreva.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne v máji až júni.
PLODNOSŤ: Plodí na dvojročných výhonoch, úrodnosť je stredná.
PLODY: stredne veľké (4-7 g), lesklé plody kužeľovitého tvaru s pevnou dužinou. Chuťovo veľmi sladké (4,8-9,6 %), aromatické, len s malými semienkami, s vysokým obsahom vitamínu C v rámci černíc (48 mg/100 g).
DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, od konca júla do konca augusta (začína 11 dní pred Navaho), dozrieva počas necelých 4 týždňov.
VYUŽITIE: na priamy konzum aj mrazenie či ďalšie spracovanie (džemy, zaváraniny). Dobre znášajú prepravu a sú dobre skladovateľné.
STANOVIŠTE: slnečné, s južnou alebo juhovýchodnou expozíciou, pôda dobre odvodnená, hlinitá, organická, bez zatrávnenia. Vyžaduje okopávku alebo zamulčovanie, v suchom období pravidelnú zálievku. Pôdu možno vylepšiť zapravením vyzretého maštaľného hnoja alebo kompostu. Vhodná do teplých a chránených stredne teplých polôh.
ODOLNOSŤ: stredne mrazuvzdorná (do minimálne -24 °C), stredne odolná voči plesni šedej (Botrytis cinerea), dobre odolná voči suchu.
PÔVOD: Nemecko, Bavorsko, Freising, Wissenschaftszentrum Weihenstephan für Ernährung, Landnutzung und Umwelt, vyšľachtil ju Herrmann Schimmelpfeng, je to odroda druhu aktinídia význačná (Actinidia arguta), známa aj pod menom "Bayern Kiwi".
RAST: bujný, ovíjavá liana dorastá 4-5 m.
OPEĽOVACIE POMERY: obojpohlavná, čiastočne samoopelivá odroda, jej úrodnosť sa zvýši v prítomnosti samčieho opeľovača, napr. odrody Prince Jumbo.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, až 30 kg z jednej rastliny v plnej plodnosti.
PLODY: stredne veľké (priemerne 7,6 g, dĺžka 2,6 cm, šírka 2 cm), valcovité, podlhovasté, mierne sploštené. Šupka je sýtozelená s červeným líčkom, hladká, tenká. Dužina je zelená, šťavnatá, veľmi aromatická a sladká s miernou kyselinku. Obsahuje stredne až veľmi veľa vitamínu C (81-182 mg/100 g) a aktinidín s protimikrobiálnymi účinkami.
DOZRIEVANIE: neskoré, v 2. polovici septembra. Zbierajú sa plne dozreté, teda mäkké priamo z rastliny.
VYUŽITIE: na priamy konzum aj spracovanie (džemy, marmelády atď.).
STANOVIŠTE: slnečné, pred vetrom chránené stanovište, príp. polotieň; ideálne juhozápadná orientácia; kvalitná humózna pôda s dostatkom vlahy, na ktorú je kvôli plytkej koreňovej sústave náročná. Kvôli citlivosti letorastov na neskoré jarné mrazy je výhodné vysadiť ju k múrom či nádržiam s vodou, ktoré akumulujú teplo a v noci ho sálajú do okolia. Podobne je vhodné zapestovať rodivé konáre až vo vyššej výške.
ODOLNOSŤ: odroda je v dreve silne mrazuodolná (do -30 ℃), listové puky a mladé letorasty s kvetnými pukmi sú náchylné na neskoré jarné mrazy už pod 0 ℃, po zmrznutí je malá šanca, že ten rok ešte zakvitnú. Odolná voči hubovým chorobám a plesniam.
PÔVOD: Rusko, AZOS, Anapa, registrovaný v r. 1998, interšpecifický kríženec moldavskej odrody Moldova x americkej Cardinal.
RAST: bujný.
OPEĽOVACIE POMERY: obojpohlavný, samoopelivý.
PLODNOSŤ: bohatá, úrodu treba redukovať. V priemere 16 t/ha.
PLODY: Strapce odrody sú veľké (600-800 g), rozvetvené aj predĺžené. Tmavomodré bobule sú stredne husto až redšie rozložené na strapci, sú veľké (priemerne 27x23 mm, 6-8 g), podlhovasté a mierne zašpicatené. Zle odkvitnuté bobule môžu byť menšie a sú bezkôstkové. Chuť jednoduchá, harmonická, sladká, konzistencia chrumkavá. Cukornatosť je stredne vysoká, 17-19 °NM. Plody nepraskajú.
DOZRIEVANIE: stredne skoré, po 15. septembri. Potrebuje 125 – 135 dní pri sume aktívnych teplôt 2550 - 2700 °C. Počas dozrievania je potrebné odlistiť zónu strapcov o 50 %.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na spracovanie na víno, džemy, kompóty apod.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, úrodnou, dostatočne vlhkou pôdou. Odporúčaná vzdialenosť krov v rade je 1,5 m.
ODOLNOSŤ: odolný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) aj botrytíde (Botrytis cinerea), má zvýšenú odolnosť voči múčnatke (Uncinula necator). Mrazuodolný do -22 °C až -24 °C.
RAST: stredne bujný, málo odnožuje, priemerne 6 odnoží na krík za 3 roky, takže je menej náročná na starostlivosť.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, vetrom opelivá, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Hallská obrovská, Webbova.
PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká až vyššia (priemerne 2,6 kg/ker), pravidelná
PLODY: stredne veľké až menšie (priemerne 2,6-2,7 g), podlhovasté. Jadro s hrubšou šupkou je stredne veľká až menšie (tvorí asi 41-45 % hmotnosti plodu, priemerne 1,1, g), najmä po ošúpaní je veľmi chutné.
DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoršie, počas 2.-3. dekády septembra.
VYUŽITIE: okrasný aj úžitkový krík vhodný do voľne rastúcich živých plotov, medzí, vetrolamov, na pastviny, menších či väčších záhrad i parkov, poskytuje včelám prvý peľ v rámci roka. Plody sú vhodné na priamy konzum vcelku aj na spracovanie na pečenie, cukrovinky apod. Drevo sa používa v košikárstve na výrobu lubových košíkov, na výrobu kvalitných uhlíkov na kreslenie.
STANOVIŠTE: preferuje slnečné, ale zvládne aj polotieň, len tam je menej plodná. Najlepšie sa jej darí hlinitopiesčitých až piesčitohlinitých, humóznych, dostatočne vlhkých, ale priepustných pôdach, ale znesie aj horšie pôdy. Neznáša len suché alebo ťažké ílovité pôdy. Je vhodná do všetkých pestovateľských oblastí, vo vyšších polohách na chránených stanovištiach.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, v pukoch aj kvete.
PÔVOD: Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, Škótsko, Scottish Crop Research Institute, vyšľachtená v roku 1975 ako kríženec odrôd (Brödtorp × Janslunda) × (Consort ×Magnus) s ako prvá zo série "Ben" a bola pomenovaná po škótskom vrchu Ben Lomond.
RAST: bujný, ale kompaktný, len mierne rozložitý.
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne stredne skoro a dlho. Miera samoopelivosti je na čierne ríbezle vysoká (45 % pri úplnej izolácii, aj od hmyzu a okolo 60 % pri opelení čmeliakmi bez prítomnosti inej odrody), ale úroda sa zvýši v prítomnosti inej odrody.
PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká (priemerne 1,02-1,3 kg/ker), pravidelná.
PLODY: strapce sú kratšie (priemerne 4,5-5,2 cm). Bobule sú stredne veľké až veľké (priemerne 1,2 g s rozpätím 0,8-1,3 g), guľaté a čierne. Sú stredne pevné až pevné. Farba šťavy je výrazná a stabilná. Chuť je výrazne aromatická, vyvážene sladkokyslá (priemerne 15,4-17,9 °Brix), veľmi dobrá. Plody majú vysoký obsah antioxidantov a antokyánov, vykazujú vysokú antimikrobiálnu aktivitu a majú vysoký obsah vitamínu C.
DOZRIEVANIE: neskoré (priemerne 8 dní po odrode Triton).
VYUŽITIE: jedlý krík do malých aj veľkých záhrad, sadov, do živých plotov aj samostatných bobuľových záhonov. Kulinárne využitie: plody na priamy konzum, ale aj na spracovanie na džúsy, džemy, kompóty, sirupy, vína, likéry, na pečenie či sušenie do čajových zmesí. Listy a listové púčiky sa používajú na ochutenie mlieka do dezertov, polievok či do čajov. Liečivé využitie: plody majú močopudné a potopudné účinky, zvyšujú odolnosť voči infekciám a pomáhajú pri prechladnutí a chrípke. Šťava z plodov pôsobí proti hnačke a zlepšuje trávenie. Listy a púčiky majú čistiace, močopudné a potopudné účinky, znižujú krvný tlak. Externe sa používajú na pomaly sa hojace rany a ako kloktadlo na boľavé hrdlo a afty. Semená sú zdrojom kyseliny gama-linolenovej (GLA) a olej z nich sa používa aj v kozmetike.
STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred vetrom a neskorými jarnými mrazmi, s výživnou, humóznou pôdou, bez zatrávnenia. Je vhodná do všetkých pestovateľských oblastí, aj chladných.
ODOLNOSŤ: Je silne mrazuodolná v dreve aj kvete a často uniká neskorým jarným mrazom. Je náchylnejšia na napadnutie kvetovkou ríbezľovou (Dasineura tetensi) a americkou múčnatkou egrešov (Podosphaera leucotricha, predtým Sphaerotheca mors uvae) či reverziou ríbezlí (Blackcurrant Reversion Virus (BRV)).
PÔVOD: druh z východnej Ázie - Japonsko, Kórea, sever Číny a Rusko.
RAST: bujný, dorastá do dĺžky asi 6 m. Lianovité výhony sú hladké. Rezom sa dá udržať dobre aj v menšej veľkosti.
OPEĽOVACIE POMERY: samčia odroda potrebná na opelenie samičích odrôd aktinídie význačnej (A. arguta), napr. odrôd Ananasnaja, Hardy Red, Chang Bai Giant, Jumbo, Purpurna Sadowa. Zvládne opeliť 4-6 samíc, ak sú v dostatočnej blízkosti, peľ prenáša hmyz. Zvyšuje úrodu a veľkosť plodov aj čiastočne samoopelivých odrôd Issai, Japsai, Weiki a Zakarpacie.
PLODNOSŤ: netvorí plody.
PLODY: netvorí plody.
DOZRIEVANIE: netvorí plody.
VYUŽITIE: výborný, produktívny opeľovač a zároveň veľmi dekoratívna liana vhodná na pergoly, ploty apod. s veľmi voňavými kvetmi.
STANOVIŠTE: slnečné, pred vetrom chránené stanovište; ideálne (juho)západná orientácia; kvalitná humózna pôda s dostatkom vlahy, na ktorú je kvôli plytkej koreňovej sústave náročná. Kvôli citlivosti letorastov na neskoré jarné mrazy je výhodné vysadiť ju k múrom či nádržiam s vodou, ktoré akumulujú teplo a v noci ho sálajú do okolia. Podobne je vhodné zapestovať rodivé konáre až vo vyššej výške.
ODOLNOSŤ: drevo je dobre mrazuodolné do minimálne -26 °C až -28 °C, možno aj do nižších teplôt, listové puky a mladé letorasty s kvetnými pukmi sú náchylné na neskoré jarné mrazy už pod 0 ℃, po zmrznutí je malá šanca, že ten rok ešte zakvitnú. Odolná voči väčšine hubových chorôb, jedine ju môže v príliš mokrých pôdach ohrozovať fytoftóra (Phytophthora cryptogea).
PÔVOD: Rusko, Tomská oblasť, FGUP Bakczarskoje Rosselhozakademii, ako voľne opelený genotyp 2-64-32 vyšľachtili šľachtitelia I. K. Gidzjuk, N. V. Savinkova, A. P. Pavlovskaja a A. T. Tkačeva v roku 1987. Na západe nazývaný aj Blue Rock.
RAST: stredne bujný až bujný, vzpriamený, dorastá do výšky 150 cm a šírky 120 cm.
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá odroda, pre zabezpečenie lepšieho opelenia je pri výsadbe vhodné kombinovať viac odrôd zemolezu. Vhodné opeľovače: Bakčarskij Velikan, Doč Velikana, Jugana, Streževčanka, Vostorg, Aurora.
PLODNOSŤ: je skorá, stredná až vyššia, priemerne 3,5 kg/krík, 11,5 t/ha.
PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 1,6 g, maximálne 2,6 g), podlhovasté, vretenovité, tmavofialové so silným osrienením, takže vyzerajú ako svetlomodré. Šupka je hrubšia. Obsahujú stredné množstvo semienok. Chuť je výborná, sladkokyslá, príjemne aromatická a pri testovaní chuti dosiahla 4,9 bodov na 0-5 bodovej škále.
DOZRIEVANIE: skoré, už aj v 1. polovici mája.
VYUŽITIE: na priamy konzum, do dezertov, koláčov, džemov či sirupov. Dobre znášajú prepravu.
STANOVIŠTE: slnečné stanovište alebo polotieň. Odroda nenáročná na pestovanie, na rozdiel od čučoriedok nevyžaduje kyslú pôdu. Odvďačí sa za dostatočnú vlahu.
ODOLNOSŤ: silne mrazduvzdorný v dreve (do -40 °C) aj v kvete (do -7 °C).
PÔVOD: Švajčiarsko, škôlka a záhradníctvo Lubera.
RAST: stredne bujný, polovzpriamený, dorastá do výšky 120-180 cm a šírky 40-80 cm a tvorí málo bočných výhonov. Výhony sú beztŕnne. Odporúčame pestovať v radoch so vzdialenosťou rastlín 50 cm a medziradovou vzdialenosťou asi 180 cm s oporou (plot, drôt). Rastliny vyžadujú okopávku a zamulčovanie, v zatrávnení strádajú, v suchom lete pravidelnú zálievku, koncom februára / začiatkom marca pravidelný rez odrodeného dreva.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne v máji až v auguste.
PLODNOSŤ: vysoká.
PLODY: veľmi veľké, kužeľovité, žiarivočervené, pevné. Chuť je výborná, vyvážene sladkokyslá a aromatická. Plody sa ľahko oberajú.
DOZRIEVANIE: 2x rodiaca odroda: 1. úroda začiatkom júna na minuloročných výhonoch a 2. úroda od začiatku septembra do októbra na letorastoch.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj všestranné spracovanie a mrazenie.
STANOVIŠTE: slnečné, s humusovitou, úrodnou, vlhkou, ale dostatočne odvodnenou pôdou. Vhodná do teplých a stredne teplých polôh kvôli času druhého dozrievania.
ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolná.

