U nás nájdete široký sortiment ovocných stromčekov - výnimočné staré odrody aj moderné voči chorobám rezistentné odrody, ktoré sú vhodné práve pre tú vašu záhradu. Ponúkame sadenice priamo z našej škôlky, ktoré pre vás starostlivo pestujeme od semienka až po vitálne stromy pripravené na výsadbu. Vyberte si z kvalitných ovocných stromov voľnokorenných alebo kontajnerovaných. Alebo ušetrite čas do prvej úrody výsadbou prekorenených vzrastlých stromov v AIRPOToch. Použite filtre, pomocou ktorých si vyberiete tie správne stromy pre vás. Robíme všetko pre to, aby ste sa mohli tešiť z bohatej úrody a dlhodobej vitality vašich stromov.
Vyberte si preferovaný druh
Vyberte konkrétny druh alebo pokračujte nižšie a použite podrobné filtre.
Nenašli sa žiadne produkty
Použite menej filtrov alebo odstráňte všetky
"Stredne silný rast. Habitus je vzpriamený, široký. Kvitne veľkými, jemne ružovými kvetmi (v máji až júni). Listy sú tmavozelené, na spodnej strane strieborno-plstnaté. Plodnosť skorá. Veľký až veľmi veľký plod jablkového tvaru a žltej farby. Dužina je tvrdšia, pevná, krémovo žltá, šťavnatá. voňavá. Chuť výrazná, aromatická. Plody obsahujú vysoký obsah pektínu, vitamínu C a ďalších zdraviu prospešných látok. V surovom stave sú ťažšie stráviteľné, trpkasté; odporúča sa tepelné spracovanie: výroba džemov, pyré, kompótov, ďalej sušenie, muštovanie. Plody odpudzujú mole.
Skladovanie na chladnom a vetranom mieste približne do apríla. Zber od polovice októbra, postupné dozrievanie (november), skladovateľnosť do jari. Chránené slnečné stanovište, teplejšie polohy. Pôda vlhká, hlinitá - hlinito-piesčitá, dostatočne zásobená živinami. Výchovný rez na zapestovanie dostatočne pevných kostrových vetiev a neskôr presvetľovací rez (koncom zimy). Mrazuvzdorná, odolná odroda, vhodná pre ekologické pestovanie. Samoopelivá."
PÔVOD: zrejme Turecko.
RAST: stredne silný a vzpriamený, výška stromu je 3,5 - 4,5 m.
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne neskoro. Vhodné opeľovače: Champion, Bereczki bőtermő a Leskovačka. Je dobre nektárodajná pre včely.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká.
PLODY: stredne veľké až veľké (250 g), s tvarom splošteného jablka sýtožltej farby, aromatické, zrelý plod je len málo plstnatý. Dužina je stredne pevná, svetložltá, s intenzívnou vôňou typickou pre dule.
DOZRIEVANIE: stredne skoré, začiatkom októbra, vydrží do polovice decembra.
VYUŽITIE: použitie univerzálne, je vhodná na prípravu dezertov, džemu, dulového syra, šťavy, kandizovaného ovocia a pod.
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, výživná, dobre priepustná pôda.
ODOLNOSŤ: menej náchylná na bakteriálnu spálu ako ostatné staršie odrody, dobre mrazuodolná.
PÔVOD: Ukrajina.
RAST: rast pomalší, vytvára stredne veľký kríkovitý strom. Habitus je vzpriamený, široký. Vegetačné obdobie ukončuje pomerne skoro, lepšie jej vyzrieva drevo, ktoré je aj s pukmi odolnejšie voči vymŕzaniu. Vyžaduje výchovný rez na zapestovanie dostatočne pevných kostrových vetiev a neskôr presvetľovací rez.
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne bledoružovo, koncom jari. Kvety sú jedlé a chutné. Samoopelivá.
PLODNOSŤ: stredne vysoká, striedavá.
PLODY: stredne veľké plody guľatého tvaru a svetložltej farby, plstnaté. Dužina je krémovo biela, stredne tuhá, mierne voňavá. Chuť menej výrazná, vynikne po tepelnom spracovaní.
DOZRIEVANIE: stredne skoré, zbiera sa od polovice októbra, konzumne zreje od novembra.
VYUŽITIE: tepelné spracovanie: výroba džemov, pyré, dulového ""syra"", sušenie, muštovanie. Treba ju skladovať na chladnom a dobre vetranom mieste.
STANOVIŠTE: teplejšie polohy, chránené slnečné stanovište. Pôda vlhká, dobre odvodnená, hlinitá, hlinito-piesčitá, dostatočne zásobená živinami.
ODOLNOSŤ: v rámci odrôd dule silne mrazuodolná. Vhodná aj pre ekologické pestovanie.
PÔVOD: Maďarsko, zrejme k. 19. stor., na trhu od r. 1995.
RAST: stredne silný, vzpriamený.
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne stredne skoro, čiastočne samoopelivá. Vhodné opeľovače napr.: Konstantinopolská, Champion, Angerská, Mezőtúri.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.
PLODY: veľké až veľmi veľké (priem. 300-500 g) so široko hruškovitým, v strede najširším tvarom, zlatožltej farby. Dužina je žltobiela, stredne šťavnatá, veľmi aromatická a chutná, okolo jadrovníka mierne zrnitá.
DOZRIEVANIE: stredne skoré, koncom septembra až v októbri. Uskladnená vydrží do januára.
VYUŽITIE: aj na priamy konzum a výborná na dulový syr, marmeládu, výživy, kompóty, mušt, víno, destiláty, likéry.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, pôda dobre priepustná, ale nemá rada suché, vápenité pôdy. Vhodná do teplých a stredne teplých oblastí Slovenska.
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná.
PÔVOD: Vranja, Srbsko, v roku 1898 ju vyšľachtil Nenadovič.
RAST: kríkový, silný, vzpriamený, stredne rozvetvený. Má veľmi dlhú vegetačnú dobu, raší relatívne skoro a listy jej opadávajú ako jednej z posledných odrôd.
OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá.
PLODNOSŤ: pravidelná a veľmi vysoká.
PLODY: veľké až veľmi veľké (250 - 300 g, niektoré až 1 kg). Tvar je dosť nepravidelný - od guľatého po hruškovitý s pevnou, sýtožltou, silno oplstenou šupkou, ktorá ale počas dozrievania mizne. Dužina je svetložltá, okolo jadrovníka sa vyskytujú drobné kamienkovité bunky. Chuť je sladkokyslá, aromatická, jemná. Jej silná aróma a kyslosť rýchlo degradujú.
DOZRIEVANIE: skoré, postupne od začiatku septembra až po neskoršie termíny počas októbra.
VYUŽITIE: vhodná na výrobu dulového muštu a ostatných dulových výrobkov (dulový syr, marmeláda, výživa, likér, pálenka atď.). Dobre znáša prepravu a je relatívne dobre skladovateľná.
STANOVIŠTE: chránené slnečné stanovište, teplejšie polohy. Pôda vlhká, ale dobre odvodnená, hlinitá, hlinito-piesčitá, dostatočne zásobená živinami.
ODOLNOSŤ: v dreve aj pukoch mrazuodolná, ale menej ako Muškatnaja. Je mierne náchylná na múčnatku a náchylnejšia na napadnutie bakteriálnou spálou.
PÔVOD: medzidruhový kríženec medzi gaštanom jedlým (Castanea sativa) a gaštanom vrúbkovaným (Castanea crenata), ľudovo nazývaným gaštan japonský. Konkrétne ide o semenáče odrody Bouche de Betizac (C. sativa x C. Crenata) pravdepodobne opelené odrodou Brunella (C. sativa x C. crenata), tj. 50 % crenata. Semená boli získané zo stromov rastúcich v ČR a vysiate a dopestované u nás v škôlke v Moravskom Lieskovom.
RAST: bujný, väčšinou bujnejší než v prípade gaštana jedlého, ale väčšinou nedorastá takej výšky ako gaštan jedlý, lebo veľmi skoro vstupuje do plodnosti, skôr do 8-10 m.
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, vyžaduje prítomnosť druhého geneticky odlišného jedinca, či už semenáča alebo kultúrnej odrody. Kvitne v máji. Samčie kvety sú zoskupené na dlhých, vzpriamených jahňadách, samičie kvety sú v dolnej časti samičích.
PLODNOSŤ: skorá v rámci gaštanov (prvé plody už v 3. roku života), obvykle veľmi vysoká.
PLODY: tmavohnedé, guľovité nažky široko vajcovitého tvaru a veľkosti 3-4 cm, nažka je pri vrchole hrotitá a jemne chlpatá, uložená je v silne ostnatej čiaške. Semenáče sa medzi sebou odlišujú v ľahkosti olúpania. Chuť plodu v surovom stave je mierne trpkastá, po tepelnej úprave (upečení či uvarení) sladká, plná, medzi jednotlivými semenáčmi sú chuťové rozdiely. Plody sú nutrične bohaté (vitamín B, C, E, esenciálne mastné kyseliny, vysoký obsah vlákniny a minerálnych látok).
DOZRIEVANIE: v priebehu októbra.
VYUŽITIE: do sadov, parkov, alejí a veľkých záhrad. Výborná medonosná rastlina: kvety sú veľmi nektárodajné s kvalitným peľom a dáva aj medovicu. Plody sú po uvarení alebo upečení veľmi chutné. Využívajú sa v cukrárstve, pri výrobe gaštanového pyré alebo gaštanovej múky. Skladovateľnosť plodov pri nízkej teplote a primeranej vlhkosti je až 6 mesiacov, v domácich podmienkach si treba dať pozor na plesne.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, pôda ľahšia, hlboká, preferuje slabo až stredne kyslú, ale zvládne aj kyslejšie a piesčitú. Dôležité je, aby bola nevápnitá. Je vhodný do teplých a stredne teplých aj chránených vyšších polôh do približne 600 m n.m.
ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolný v dreve do cca. -23 °C. Jednotlivé semenáče často rašia skôr než gaštan jedlý (C. Sativa) a preto sú často náchylnejšie na poškodenie letorastov neskorými jarnými mrazmi. Často však lepšie znášajú chladné a vlhké počasie počas kvitnutia a často lepšie dozrievajú v chladnejších rokoch. Je vyššie odolný voči poškodeniu parazitickou hubou Phytophthora spp. spôsobujúcej atramentovú škvrnitosť a náhle odumieranie a vyššie tolerantný voči rakovine kôry gaštanov (Cryphonectria parasitica). Po dobrom zakorenení je silne suchuvzdorný.
PÔVOD: Francúzsko, registrovaný v roku 1962, kríženec odrôd Bouche Rouge (Castanea sativa) x CA 04 (Castanea crenata).
RAST: stredne silný, kompaktný, vzpriamený. Dospelý strom dosahuje výšku 8 m. Koruna je hustá, guľovitá. Raší skoro.
OPEĽOVACIE POMERY: na rozdiel od v odborne literatúre uvádzaných údajov o tom, že jeho peľ je sterilný a preto vyžaduje opeľovača vo svojom okolí, prax gaštaníc v Taliansku ukazuje, že je naopak do vysokej miery samoopelivý, takže pravidlom sú skôr jednoodrodové sady, v kotrých sa prípadne len veľmi doplnkovo sadia rôzne odrody gaštanu jedlého (Castanea sativa) alebo hybridy C. sativa x C. crenata, napr. Brunella alebo aj Marigoule, Maraval, Marsol, Belle Epine, Marron de Goujounac, atď.
PLODNOSŤ: skorá (4-5 rokov po výsadbe), vysoká.
PLODY: veľké, lesklé, mahagónovo červené, dobre sa vylupujú, sú sladké, veľmi chutné.
DOZRIEVANIE: skoro, v septembri, stíha dozrieť aj počas chladnejšej jesene. Skladovať sa dá v chlade do konca februára.
VYUŽITIE: na pečenie, výrobu gaštanového pyré a dezertov.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, pôda ľahšia, hlboká, slabo až stredne kyslá, nevápnitá, do 400 m n.m.
ODOLNOSŤ: odolný voči parazitickej hube Phytophthora spp. spôsobujúcej atramentovú škvrnitosť a náhle odumieranie a najmä vysoko tolerantný voči rakovine kôry gaštanov (Cryphonectria parasitica). Je vysoko odolný voči hrčiarke gaštanovej (Dryocosmus kuriphilus) - najviac z odrôd pestovaných v Európe. Je dobre mrazuvzdorný v dreve do asi -21 °C.
PÔVOD: Francúzsko, Lalevade-d'Ardèche, INRA (Národný inštitút pre výskum v poľnohospodárstve), vyšľachtený ako kríženec medzi gaštanom jedlým (Castanea sativa) x gaštanom vrúbkovaným (Castanea crenata), teda tzv. gaštanom japonským v roku 1986. Synonymá: Marisol, CA 07.
RAST: stredne bujný, vzpriamený, dosahuje strednú veľkosť. Raší v rámci gaštanov skoro.
OPEĽOVACIE POMERY: je cudzoopelivý, prevažne hmyzom (najmä zlatoňmi a snehuľčíkmi), menej vetrom opelivý, jednodomý, so samčími a samičími kvetmi. Kvitne protandricky, teda samčie kvety, obsahujúce málo klíčivý peľ, začínajú rozkvitať pred samičími. Na dosiahnutie úrody potrebuje prítomnosť iných odrôd či semenáčov gaštanov jedlých, vrúbkovaných či ich krížencov. Vhodné opeľovače napr.: Maraval, Marigoule či Markus, atď.
PLODNOSŤ: skorá (vo veku 4-5 rokov), stredne vysoká.
PLODY: sú veľké (priemerne 10 g, 35x21x29 mm), ihlanovité, mahagónovočervené, svetlejšie. Stredne ľahko až ľahko sa šúpu a dobre sa skladujú. Chuť je stredne sladká a stredne aromatická, jemne horkastá, celkovo výrazná.
DOZRIEVANIE: stredne skoré, približne od 1. polovice októbra.
VYUŽITIE: mohutný strom je dekoratívny listom a najmä kvetmi, ktoré sú atraktívne nektárom aj peľom pre mnohé opeľovače, vrátane včiel medonosných, takže je vhodný na výsadbu aj do včelníc. Používa sa aj ako podpník pre iné odrody gaštanov, dobrú afinitu má s odrodami Belle Epine, Bouche de Bétizac, Bouche Rouge, Bournette, Comballe, Dorée de Lyon, Fertil, Insidina, Impériale, Maraval, Marron d'Olargues, Precoce Migoule, naopak zlú afinitu má s odrodami Marigoule, Marron de Goujounac, Verdale Delsol. Kulinárne využitie: plody sa konzumujú po tepelnej úprave, vhodné sú na pečenie, varenie, prípravu gaštanového pyré či nakladaných gaštanov alebo múky. V gaštaniciach sa môže získavať veľmi kvalitný jednodruhový gaštanový med. Liečivé využitie: listy a kôra sú dobrým zdrojom tanínov a dajú sa použiť pri hnačke či krvácaní, majú protizápalové účinky a uľahčujú vykašliavanie, najmä pomáhajú pri dráždivom, suchom kašli. Technické využitie: kôra, listy či oplodie sa používajú na získanie tanínov, tvrdé, silné, ľahké drevo je veľmi trvanlivé, najmä mladé, používa sa v tesárstve, sústružníctve, košikárstve, na výrobu kolov plotov.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, pôda ľahšia, hlboká, preferuje slabo až stredne kyslú, ale zvládne aj kyslejšie a piesčitú. Dôležité je, aby bola nevápnitá. Je vhodný najmä do teplých a stredne teplých polôh do približne 400 m n.m.
ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolný v dreve, kvôli skorému rašeniu náchylnejší na poškodenie neskorými jarnými mrazmi. Je odolný voči mozaikovému vírusu, čiastočne odolný voči atramentovej škvrnitosti (Phytophtora cinnamomi), mierne náchylný na rakovinu kôry gaštana (Cryphonectria parasitica). Je však veľmi citlivý na poškodenie hrčiarkou gaštanovou (Dryocosmus kuriphilus) a obaľovačom dubovým (Cydia splendana), relatívne citlivý na asfyxiu, teda udusenie koreňov v príliš ťažkej a mokrej pôde. Po zakorenení je dobre odolný voči suchu a vysokým teplotám, aj voči vetru.
PÔVOD: pravdepodobne v JV Európe a na Zakaukazsku, kde je najrozšírenější. Rastie aj v S Afrike a v Z Ázii. Už v staroveku ho vysádzali aj v ďalších oblastiach južnej Európy a čoskoro sa dostal aj do zaalpského priestoru.
RAST: stredne rýchly. Je to mohutný a dlhoveký strom, dorastá do výšky 30+ m a šírky 15 m a tvorí veľké, rozložité koruny. Borka je tmavohnedá alebo hnedosivá, v dospelosti popraskaná, listy sú jednoduché, podlhovasto kopijovité, lesklé, s pílkovitým okrajom. Koreňový systém je mohutný, kolovitý.
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, cudzoopelivý, vyžaduje prítomnosť druhého geneticky odlišného jedinca, či už semenáča alebo kultúrnej odrody. Kvitne v máji. Samčie kvety sú zoskupené na dlhých, vzpriamených jahňadách, samičie kvety sú v dolnej časti samčích.
PLODNOSŤ: stredne skorá až neskorá, po 5-10 rokoch, vysoká.
PLODY: tmavohnedé, guľovité nažky široko vajcovitého tvaru a veľkosti do 3,5 cm, nažka je pri vrchole hrotitá a jemne chlpatá, uložená je v silne ostnatej čiaške. Chuť plodu v surovom stave je mierne trpkastá, po tepelnej úprave (upečení či uvarení) sladká, plná. Plody sú nutrične bohaté (vitamín B, C, E, esenciálne mastné kyseliny, vysoký obsah vlákniny a minerálnych látok).
DOZRIEVANIE: v priebehu októbra.
VYUŽITIE: do sadov, parkov, alejí a veľkých záhrad. Výborná medonosná rastlina: kvety sú veľmi nektárodajné s kvalitným peľom a dáva aj medovicu. Plody sú po uvarení alebo upečení veľmi chutné. Využívajú sa v cukrárstve, pri výrobe gaštanového pyré alebo gaštanovej múky. Skladovateľnosť plodov pri nízkej teplote a primeranej vlhkosti je až 6 mesiacov, v domácich podmienkach si treba dať pozor na plesne.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, pôda ľahšia, hlboká, preferuje slabo až stredne kyslú, ale zvládne aj kyslejšie a piesčitú. Dôležité je, aby bola nevápnitá. Je vhodný do teplých a stredne teplých aj chránených vyšších polôh do približne 600 m n.m.
ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolný v dreve do -23 °C až -29 °C, náchylný na poškodenie výhonov a kvetov neskorými jarnými mrazmi. Náchylný na poškodenie parazitickou hubou Phytophthora spp. spôsobujúcej atramentovú škvrnitosť a náhle odumieranie a na rakovinu kôry gaštanov (Cryphonectria parasitica). Po dobrom zakorenení je silne suchuvzdorný.
PÔVOD: Taliansko, Toskánsko, provincia Florencia, Marradi, veľmi starý krajový ekotyp patriaci podľa genetických analýz pod odrodu Marrone Fiorentino spolu s ďalšími ekotypmi, ktoré získali miestne názvy: Borgovelino, Caprarola, Caprese Michel, Caprese Michelangelo, Castel del Rio, Castione, Centa di S. Nicolò, Chiusa Pesio, Città di Castello, Drena, Gaggio Montano, Gavignano, Locale Paloneta, M. Isola d'Elba, Marrone Val Susa,
Montemarano, Napoletana, Palazzo del pero, Pastonese, Pitigliano, Riggiolana, Roccamonfina, Roncegno, Sborgà, Tempurina, Zocca. Synonymum: Marron Buono di Marradi, Marrone del Mugello.
RAST: stredne bujný až bujný, rozložitý. Raší stredne skoro.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivý, hmyzom aj vetrom opelivý, samičie kvety kvitnú stredne skoro. Vhodné opeľovače napr.: Bouche de Bétizac, Marsol.
PLODNOSŤ: stredne skorá (1. úroda približne 5.-6. rok po výsadbe), vysoká, striedavá.
PLODY: sú veľké (priemerne 55-76 plodov/kg teda 13,2-18,2 g), oválno-eliptického tvaru so splošteným vrcholom, sú typu Casentinese. Priemerne sú v jednej ostnatej čiaške 2-3 plody. Oplodie je gaštanovohnedé s hustým, tmavým pruhovaním, jazva je obdĺžnikovo-eliptická. Osemenie voľne prilieha a len jemne vniká dovnútra jadra, ľahko sa šúpe. Jadro je krémovobiele. Chuť je veľmi sladká, jemná, vynikajúca.
DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, okolo začiatku októbra.
VYUŽITIE: stromy vhodné do sadov, parkov, alejí a veľkých záhrad. Je to výborná medonosná rastlina: kvety sú veľmi nektárodajné s kvalitným peľom a dáva aj medovicu. Plody sú po uvarení alebo upečení veľmi chutné. Využívajú sa v cukrárstve, pri výrobe gaštanového pyré alebo gaštanovej múky. Skladovateľnosť plodov pri nízkej teplote a primeranej vlhkosti je až 6 mesiacov, v domácich podmienkach si treba dať pozor na plesne.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, pôda ľahšia, hlboká, preferuje slabo až stredne kyslú, ale zvládne aj kyslejšie a piesčitú. Dôležité je, aby bola nevápnitá a nezamokrená. Je vhodný do teplých a stredne teplých aj chránených vyšších polôh do približne 600 m n.m.
ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolný v dreve a stredne v kvete, málo odolný voči rakovine kôry gaštana (Cryphonectria parasitica), pravdepodobne stredne až menej odolný voči hrčiarke gaštanovej (Dryocosmus kuriphilus). Po zakorenení je dobre odolný voči suchu.
PÔVOD: USA, Kalifornia, Porterville, vybral ju pán Bearss z odrezkov, ktoré dostal v roku 1896 z Floridy. Je najpestovanejšou odrodou v USA, Izraeli a viacerých ďalších krajinách.
RAST: bujný až veľmi bujný, v mladosti vzpriamený, neskôr rozložitejší, dosť hustý. Má silnú tendenciu podrastať, takže má skôr viackmenný či kríkový vzhľad než stromový s jedným kmeňom. Konáre sú relatívne štíhle, niekedy tŕnité. Listy sú relatívne úzke, dlhé, podlhovasté a leské, tmavozelené. Obvykle dorastá do výšky a šírky 3-4 m.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzom opelivý, jednodomý, s obojpohlavnými, veľmi atraktívnymi oranžovočervenými kvetmi, a aj užšími, funkčne samčími kvetmi. Kvitne v máji až júni, neskôr než Mollar de Elche.
PLODNOSŤ: skorá, nastupuje v 1.-3. roku po výsadbe, do významne vysokej plodnosti vstupuje v 5.-6. roku po výsadbe. Plodnosť je vysoká (v Kalifornii až 6 t/ha, u nás nižšia).
PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 290-500 g, šírka 9-10 cm x výška 7-9 cm), guľovité až plocho guľovité, s výrazným kalichom. Šupka je tvrdá, sýtočervená až tmavopurpurová, hladká, lesklá, kožovitá, stredne hrubá až hrubá (priemerne 4,4-9,9 mm). Semená vnútri sú obalené pomerne veľkými (priemerne 9,55 cm x 8,35 cm) sýto karmínovočervenými až tmavočervenými, šťavnatými mieškami (arilmi), s intenzívne červenou farbou šťavy. Chuť je sladkokyslá s výraznou kyselinkou, charakteristicky vínová. Cukornatosť je vysoká (priemerne až 15 °Brix), ale obsah kyselín je tiež vysoký (priemerne až 52,7 % oproti 18,1 % pri odrode Acco). Semená sú stredne tvrdé, stredne veľké. Plody sú bohaté na vitamín C, železo, draslík, polyfenoly a antioxidanty.
DOZRIEVANIE: neskoré, koncom októbra, u nás skôr až v novembri. Potrebuje čo najviac slnka, aby stihli plody dobre vyzrieť.
VYUŽITIE: strom je veľmi dekoratívny kvetmi na jar a plodmi na jeseň, plody sú vhodné na priamy konzum a najmä na výrobu štiav, vína, sirupu.
STANOVIŠTE: slnečné, chránené stanovište s ľahšou pôdou, dobre odvodnenou hlinitou alebo piesočnatohlinitou, dobre zásobenou humusom. Je vhodný do najteplejších polôh k južným stenám domov alebo ešte lepšie do veľkých kvetináčov so zimovaním v skleníkoch či zimných záhradách.
ODOLNOSŤ: v dospelosti mrazuvzdorný v dreve do asi -12 °C, v mladosti menej. Je relatívne dobre odolný voči škodcom a po zakorenení aj voči suchu. Udržiavame otvorenú korunu, lebo najmä po dažďoch počas kvitnutia môžu byť plody napadnuté hubovými chorobami (Alternaria spp., Botryosphaeria spp., Cercospora punicae, Colletotrichum spp.).
PÔVOD: druh pochádza z východnej Ázie - S Číny, z Kórey. Odroda Big Mao Mao je neznámeho, pravdepodobne čínskeho pôvodu.
RAST: stredne rýchly, dorastá do výšky aj šírky asi 7 m, veľmi málo tŕnitý. Všetky časti sú na hloh veľké, listy, kvety aj plody. Listy sú široko vajcovité s 3-5 hlbokými zárezmi na každej polovici listu.
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, s obojpohlavnými kvetmi, zrejme čiastočne samoopelivý ako iné hlohy, dobre ho opeľujú aj iné hlohy, je hmyzom opelivý. Kvitne neskoro, v máji až júni, kvety sú silne mrazuodolné až do -5 °C.
PLODNOSŤ: skorá (do 3 rokov po výsadbe), vysoká (od asi 6 rokov po výsadbe), spoľahlivá.
PLODY: sú podobne ako pri genotype Velkoplodý na hloh veľmi veľké (3-4,5 cm), splošteno guľaté, s výraznými rebrami a kalichom, červené až bordové v plnej zrelosti, s výraznými svetlými lenticelami. Dužina je na hloh šťavnatá, tuhšia, obsahuje 4-5 semien, ktoré sú tak pohromade, že pôsobia ako kôstka a dajú sa ľahko vypľuť. Chuť je skôr kyslejšia, veľmi osviežujúca, lepšie vynikne pri tepelnom spracovaní.
DOZRIEVANIE: neskoré, v priebehu októbra až novembra, po plnom dozretí opadávajú. Plody sú dobre trvanlivé pri chladnom skladovaní.
VYUŽITIE: veľmi dekoratívny strom listami, kvetmi aj plodmi, vhodný do záhrad, parkov, jedlých živých plotov. Plody sú vhodné na priamy konzum, ale najmä na spracovanie na džemy, ovocné kože, limonády, sušené do čajov, ale napríklad aj na obalenie v cukrovom sirupe a následnú konzumáciu za surova či po premrznutí. Podobne ako ďalšie druhy hlohov má pozitívne účinky na srdce, cievy a krvný obeh. Znižuje cholesterol, krvný tlak, pôsobí ako mierne srdcové tonikum, podporuje chuť do jedla. Aj listy znižujú cholesterol v krvi a pôsobia pozitívne na krvný obeh.
STANOVIŠTE: svetlomilný a teplomilný, porastie síce aj v polotieni, ale tam nebude tak plodný. Obľubuje síce hlinito piesčité, odvodnené pôdy, ale nie je vôbec náročný na pôdu. Po dobrom zakorenení sa mu darí aj v ťažkej, mokrej, ílovitej či suchšej pôde, kyslej či zásaditej. Kvôli neskorému času dozrievania plodov vhodnejší skôr do teplých a stredne teplých polôh.
ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolný v dreve minimálne do -23 °C až -29 °C, v kvete do -5 °C, po zakorenení dobre suchuvzdorný.
PÔVOD: Východná Ázia - S Čína, Kórea.
RAST: stredne rýchly, dorastá do výšky aj šírky asi 7 m, veľmi málo tŕnitý. Všetky časti sú na hloh veľké, listy, kvety aj plody. Listy sú široko vajcovité s 3-5 hlbokými zárezmi na každej polovici listu.
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, s obojpohlavnými kvetmi, zrejme čiastočne samoopelivý ako iné hlohy, dobre ho opeľujú aj iné hlohy, je hmyzom opelivý. Kvitne neskoro, v máji až júni, kvety sú silne mrazuodolné až do -5 °C.
PLODNOSŤ: skorá (do 3 rokov po výsadbe), vysoká (od asi 6 rokov po výsadbe), spoľahlivá.
PLODY: sú na hloh veľmi veľké (3-4,5 cm), splošteno guľaté, s výraznými rebrami a kalichom, červené až bordové v plnej zrelosti, s výraznými svetlými lenticelami. Dužina je na hloh šťavnatá, tuhšia, obsahuje 4-5 semien, ktoré sú tak pohromade, že pôsobia ako kôstka a dajú sa ľahko vypľuť. Chuť je skôr kyslejšia, veľmi osviežujúca, lepšie vynikne pri tepelnom spracovaní.
DOZRIEVANIE: neskoré, v priebehu októbra až novembra, po plnom dozretí opadávajú. Plody sú dobre trvanlivé pri chladnom skladovaní.
VYUŽITIE: veľmi dekoratívny strom listami, kvetmi aj plodmi, vhodný do záhrad, parkov, jedlých živých plotov. Plody sú vhodné na priamy konzum, ale najmä na spracovanie na džemy, ovocné kože, limonády, sušené do čajov, ale napríklad aj na obalenie v cukrovom sirupe a následnú konzumáciu za surova či po premrznutí. Podobne ako ďalšie druhy hlohov má pozitívne účinky na srdce, cievy a krvný obeh. Znižuje cholesterol, krvný tlak, pôsobí ako mierne srdcové tonikum, podporuje chuť do jedla. Aj listy znižujú cholesterol v krvi a pôsobia pozitívne na krvný obeh.
STANOVIŠTE: svetlomilný a teplomilný, porastie síce aj v polotieni, ale tam nebude tak plodný. Obľubuje síce hlinito piesčité, odvodnené pôdy, ale nie je vôbec náročný na pôdu. Po dobrom zakorenení sa mu darí aj v ťažkej, mokrej, ílovitej či suchšej pôde, kyslej či zásaditej. Kvôli neskorému času dozrievania plodov vhodnejší skôr do teplých a stredne teplých polôh.
ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolný v dreve minimálne do -23 °C až -29 °C, v kvete do -5 °C, po zakorenení dobre suchuvzdorný.
PÔVOD: neznámy, veľmi stará odroda spomenutá už v roku 1611 v katalógu jednej anglickej škôlky.
RAST: pomaly rastúci listnatý ker alebo polostrom, dorastajúci do 3 - 5 m, rastie slabšie ako iné odrody. Habitus má vzpriamený, široký. Kvitne ružovo-bielo, v máji. Listy sú tmavozelené, na spodnej strane strieborno-plstnaté. Potrebuje výchovný rez na zapestovanie dostatočne pevných kostrových vetiev a neskôr presvetľovací rez.
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne bledoružovo, koncom jari. Kvety sú jedlé a chutné. Samoopelivá.
PLODNOSŤ: skorá a veľmi vysoká.
PLODY: veľké až veľmi veľké (až 300 - 500 g) plody hruškovitého tvaru a žltej až žltooranžovej farby, slabšie ochlpený. Chuť výrazne aromatická, trpkastá, vynikne po tepelnom spracovaní, kedy sa trpkosť úplne stratí. Má vysoký obsah pektínu, vitamínu C a ďalších zdraviu prospešných látok. Jedna z najchutnejších odrôd s jemnou štruktúrou dužiny, vysokou šťavnatosťou a jemnou chuťou.
DOZRIEVANIE: konzumne dozrieva v decembri a pri skladovaní na chladnom a dobre vetranom mieste vydrží až do apríla.
VYUŽITIE: vhodná na tepelné spracovanie, výrobu marmelád, pyré, dulového ""syra"", čatní, džúsu, likéru, vína, pálenky, sušenie. Plody odpudzujú mole.
STANOVIŠTE: chránené slnečné stanovište, teplejšie polohy. Pôda vlhká, ale dobre odvodnená, hlinitá, hlinito-piesčitá, dostatočne zásobená živinami.
ODOLNOSŤ: odolná drevina, mrazuvzdorná, odolnejšia aj voči bakteriálnej spále, vhodná aj pre ekologické pestovanie.
PÔVOD: Francúzsko, registrovaný INRA v r. 1986, región Ardèche, vznikol výberom z hybridných rastlín z voľného opelenia japonského gaštana (Castanea crenata) a európskeho gaštana (Castanea sativa).
RAST: stredne silný, kompaktný, vzpriamený, dospelé stromy dosahujú výšku 11-20 m. Raší skoro.
OPEĽOVACIE POMERY: je čiastočne samoopelivý, produkuje veľa peľu, takže vie opeliť ďalšie stromy aj do vzdialenosti 70 m.
PLODNOSŤ: skorá (4-5 rokov po výsadbe), stredne vysoká až vysoká.
PLODY: veľké až veľmi veľké (skoro 4 cm), lesklé, mahagónovo červenej farby, stredne dobre lúpateľné, menej sladké.
DOZRIEVANIE: stredne skoro až stredne neskoro, v októbri.
VYUŽITIE: na pečenie, výrobu gaštanového pyré a dezertov.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, pôda ľahšia, hlboká, slabo až stredne kyslá, nevápnitá, je menej náročný na jej kvalitu, do približne 600 m n.m.
ODOLNOSŤ: odolný voči parazitickej hube Phytophtora spp., vysoko tolerantný voči rakovine kôry gaštanov (Cryphonectria parasitica). Je dobre mrazuvzdorný v dreve do asi -21 °C.
PÔVOD: Francúzsko, registrovaná v r. 1986, odroda vznikla selekciou hybridných semenáčov zo sadu Migoule v dedine Ussac v regióne Corréze, ktoré pochádzali z voľného opelenia japonského gaštanu (Castanea crenata) a európskeho gaštanu (Castanea sativa). Pôvodný názov bol Marron de Migoule.
RAST: bujný, polovzpriamený, dorastie do 13-20 m, odporúčaný spon výsadby je 10-15 m.
OPEĽOVACIE POMERY: je čiastočne samoopelivý, dobre opeľuje väčšinu jedlých gaštanov so sterilným peľom, kvitne skoro až stredne skoro, samčie aj samičie kvety v podobný čas. Prítomnosť ďalšej odrody či semenáča gaštanu jedlého (Castanea sativa) či krížencov (Castanea sativa x Castanea crenata) zvýši úrodnosť. Veľmi vhodnými opeľovačmi sú napr.: Précoce Migoule, Maridonne, Sauvage Marron, Précoce Monteil. Je vhodným opeľovačom pre Marsol, Marlhac,
PLODNOSŤ: skorá (do 4-5 rokov po výsadbe), vysoká.
PLODY: veľké až veľmi veľké, pevné. Oplodie je tmavohnedé, matné, s veľkou výrazne svetlou jazvou, ukryté vo veľkých, krátko a málo tŕnitých čiaškach. Osemenie prilieha k jadru len voľne a nevniká doň, veľmi dobre sa šúpe. Jadro je biele, sladké, chuťovo dobré.
DOZRIEVANIE: stredne skoré, začiatkom októbra. Skladovať v chlade sa dá do februára.
VYUŽITIE: na pečenie, výrobu gaštanového pyré a dezertov, dobre sa lúpe.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, pôda ľahšia, hlboká, slabo až stredne kyslá, nevápnitá, do 400 m n.m.
ODOLNOSŤ: odolný voči parazitickej hube Phytophthora spp. spôsobujúcej atramentovú škvrnitosť a náhle odumieranie, vyššie odolný voči rakovine kôry gaštanov (Cryphonectria parasitica) ako väčšina krížencov C. crenata x C. sativa. Je dobre mrazuvzdorný do -26 °C.
PÔVOD: Francúzsko, Corrèz, Brive-la-Gaillarde, pravdepodobne ide o náhodný semenáč gaštanu jedlého (Castanea sativa) x gaštanu vrúbkovaného (Castanea crenata), ktorý objavil J. Dufrenoy v gaštanici Migoule. Následne ho testovali v národnom výskumnom ústave INRA pod číslom CA 48.
RAST: bujný, vzpriamený, redšie rozvetvený. Raší skoro.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivý, hmyzom a vetrom opelivý, jednodomý so samičími a samčími kvetmi s dlhými, funkčnými tyčinkami schopnými opelenia. Kvitne protandricky, teda samčie kvety rozkvitajú pred samičími, prekryv v kvitnutí je približne 5 dní. Vhodné opeľovače napr.: Colossal a iné odrody či semenáče druhu gaštan jedlý (Castanea sativa) a gaštan hybridný (Castanea sativa x Castanea crenata), napr. Belle Épine, Bournette, Marigoule, Marsol, Ginyose, Tsukuba, Vignols. Je dobrým opeľovačom pre Marhlac, Marigoule, Maraval, Ferosacre.
PLODNOSŤ: stredne vysoká, má tendenciu plodiť viac ob rok.
PLODY: sú stredne veľké až veľké (priemerne 14-18 g), menšie počas veľmi úrodných rokov. Oplodie je mahagónové až hnedé s tmavými pruhmi, ľahko sa šúpe, jazva je veľká. Jadro je stredne veľké, krémovej farby. Približne 20-40 % plodov tvorí 2 jadrá. Chuť je príjemná.
DOZRIEVANIE: skoré, podobne alebo trochu neskôr než Bouche de Bétizac, 2 týždne pred odrodou Colossal.
VYUŽITIE: stromy vhodné do sadov, parkov, alejí a veľkých záhrad. Je to výborná medonosná rastlina: kvety sú veľmi nektárodajné s kvalitným peľom a dáva aj medovicu. Plody sú po uvarení alebo upečení veľmi chutné. Využívajú sa v cukrárstve, pri výrobe gaštanového pyré alebo gaštanovej múky. Skladovateľnosť plodov pri nízkej teplote a primeranej vlhkosti je až 6 mesiacov, v domácich podmienkach si treba dať pozor na plesne.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, pôda ľahšia, hlboká, preferuje slabo až stredne kyslú, ale zvládne aj kyslejšie a piesčitú. Dôležité je, aby bola nevápnitá a nezamokrená. Je vhodný do teplých a stredne teplých polôh do približne 400 m n.m, vyhnúť sa treba mrazovým kotlinám.
ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolný v dreve, kvôli skorému rašeniu menej mrazuodolný v letorastoch, odolný voči atramentovej škvrnitosti (Phytophthora spp.), menej voči rakovine kôry gaštanov (Cryphonectria parasitica).
PÔVOD: Francúzsko, departament Corrèze, Vignols, pravdepodobne prirodzený semenáč gaštanu jedlého (Castanea sativa) a gaštanu vrúbkovaného (Castanea crenata), ktorý bol v 2. polovici 20. storočia objavený v sade M. Latournerieho a v rokoch 1970-1978 testovaný výskumným ústavom INRA v juhozápadnom Francúzsku a departamente Gard a neskôr univerzitou v Turíne testovaný na odolnosť voči hrčiarke gaštanovej. Synonymá: Latournerie 43 bis, Vignole, CA 43.
RAST: bujný, polorozložitý. Raší stredne skoro.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivý, hmyzom aj vetrom opelivý, má samčie kvety s dlhými tyčinkami. Vhodné opeľovače napr.: Marigoule, Precoce Migoule.
PLODNOSŤ: stredná až vysoká.
PLODY: sú veľké až veľmi veľké (cca. 50 ks/kg), krátko elipsovitého až ihlanovitého tvaru. Oplodie má tmavú mahagónovú farbu. Osemenie viac preniká do plodu, podobne ako u semenáčov gaštanu siateho, viac než u typu marrone. Chuť je sladká, osemenie obsahuje viac tanínov.
DOZRIEVANIE: stredne skoro, relatívne krátko, približne na prelome septembra a októbra vo Francúzsku (26.9.-10.10.), u nás skôr v prvej polovici októbra. Plody majú strednú trvanlivosť po zbere.
VYUŽITIE: stromy vhodné do sadov, parkov, alejí a veľkých záhrad. Je to výborná medonosná rastlina: kvety sú veľmi nektárodajné s kvalitným peľom a dáva aj medovicu. Plody sú po uvarení alebo upečení veľmi chutné. Využívajú sa v cukrárstve, pri výrobe gaštanového pyré alebo gaštanovej múky. Skladovateľnosť plodov pri nízkej teplote a primeranej vlhkosti je až 6 mesiacov, v domácich podmienkach si treba dať pozor na plesne.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, pôda ľahšia, hlboká, preferuje slabo až stredne kyslú, ale zvládne aj kyslejšie a piesčitú. Dôležité je, aby bola nevápnitá a nezamokrená. Je vhodný do teplých a stredne teplých aj chránených vyšších polôh do približne 600 m n.m.
ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolný v dreve a stredne v kvete, odolnosť voči rakovine kôry gaštana (Cryphonectria parasitica) nebola vedecky preskúmaná, ale kvôli hybridnému pôvodu môže byť vyššia než u európskeho gaštana jedlého. Je vysoko odolný voči hrčiarke gaštanovej (Dryocosmus kuriphilus). Po zakorenení je dobre odolný voči suchu.
PÔVOD: druh pochádza pravdepodobne z JV Európy a na Zakaukazska, kde je najrozšírenější. Rastie aj v S Afrike a v Z Ázii. Už v staroveku ho vysádzali aj v ďalších oblastiach južnej Európy a čoskoro sa dostal aj do zaalpského priestoru. Odroda Bojar vznikla na Slovensku, výberom z prírodnej populácie v r. 1991 vo Výskumnom ústave ovocných a okrasných drevín a.s. Bojnice.
RAST: bujný. Má mohutný vzrast (cca. 25x10-15 m) a vytvára kompaktnú valcovitú korunu. Plodonosný obrastje kratší a bohatý. Listy má jednoduché, veľké, kožovité, podlhovasto kopijovité, lesklé, s pílkovitým okrajom. Borka je tmavohnedá alebo hnedosivá, v dospelosti popraskaná. Koreňový systém je mohutný.
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, cudzoopelivý, hmyzom a vetrom opelivý, vyžaduje prítomnosť druhého geneticky odlišného jedinca, či už semenáča alebo inej kultúrnej odrody. Kvitne neskoro, až koncom júna, dobre sa opeľuje s odrodou Mistral. Samčie kvety sú zoskupené na dlhých, vzpriamených jahňadách, samičie kvety sú v dolnej časti samičích.
PLODNOSŤ: stredne skorá, po 5-7 rokoch, vysoká (60-80 kg/strom), pravidelná.
PLODY: Tmavohnedé, lesklé, veľké (priemerne 10,52 g) nažky, baňaté, ukončené kratším semeníkom. Jadro vypĺňa celý priestor, nemá hlboké zárezy. Na priereze je biele. Plody sú uložené v silne ostnatej čiaške. Chuť plodu v surovom stave je mierne trpkastá, po tepelnej úprave (upečení či uvarení) sladká, plná. Plody sú nutrične bohaté (vitamín B, C, E, esenciálne mastné kyseliny, vysoký obsah vlákniny a minerálnych látok).
DOZRIEVANIE: skoré, v prvej dekáde októbra. Plody vydržia krátkodobo uskladnené v chladničke.
VYUŽITIE: do sadov, parkov, alejí a veľkých záhrad. Výborná medonosná rastlina: kvety sú veľmi nektárodajné s kvalitným peľom a dáva aj medovicu. Plody sú po uvarení alebo upečení veľmi chutné. Využívajú sa v cukrárstve, pri výrobe gaštanového pyré alebo gaštanovej múky. Skladovateľnosť plodov pri nízkej teplote a primeranej vlhkosti je až 6 mesiacov, v domácich podmienkach si treba dať pozor na plesne.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, pôda ľahšia, hlboká, preferuje slabo až stredne kyslú, ale zvládne aj kyslejšie a piesčitú. Dôležité je, aby bola nevápnitá. Je vhodný do teplých a stredne teplých aj chránených vyšších polôh do približne 600 m n.m.
ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolný v dreve do -23 °C až -29 °C, kvôli neskorému rašeniu a kvitnutiu obvykle uniká poškodeniu výhonov a kvetov neskorými jarnými mrazmi. Náchylný na poškodenie parazitickou hubou Phytophthora spp. spôsobujúcej atramentovú škvrnitosť a náhle odumieranie a na rakovinu kôry gaštanov (Cryphonectria parasitica). Po dobrom zakorenení je silne suchuvzdorný.
PÔVOD: druh pochádza pravdepodobne z JV Európy a na Zakaukazska, kde je najrozšírenější. Rastie aj v S Afrike a v Z Ázii. Už v staroveku ho vysádzali aj v ďalších oblastiach južnej Európy a čoskoro sa dostal aj do zaalpského priestoru. Markus je veľkoplodá selekcia neznámeho pôvodu, zrejme slovenského.
RAST: stredne rýchly. Je to mohutný a dlhoveký strom, je kompaktnejší než semenáče, dorastá do výšky aj 20 m a šírky 10-15 m a tvorí veľké, rozložité koruny. Borka je tmavohnedá alebo hnedosivá, v dospelosti popraskaná, listy sú jednoduché, podlhovasto kopijovité, lesklé, s pílkovitým okrajom. Koreňový systém je mohutný, kolovitý.
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, cudzoopelivý, vyžaduje prítomnosť druhého geneticky odlišného jedinca, či už semenáča alebo kultúrnej odrody. Kvitne v máji. Samčie kvety sú zoskupené na dlhých, vzpriamených jahňadách, samičie kvety sú v dolnej časti samičích.
PLODNOSŤ: stredne skorá, po 5-7 rokoch, vysoká.
PLODY: tmavohnedé, guľovité nažky široko vajcovitého tvaru a veľkosti do 3,5-4 cm, nažka je pri vrchole hrotitá a jemne chlpatá, uložená je v silne ostnatej čiaške. Chuť plodu v surovom stave je mierne trpkastá, po tepelnej úprave (upečení či uvarení) sladká, plná. Plody sú nutrične bohaté (vitamín B, C, E, esenciálne mastné kyseliny, vysoký obsah vlákniny a minerálnych látok).
DOZRIEVANIE: v priebehu októbra.
VYUŽITIE: do sadov, parkov, alejí a veľkých záhrad. Výborná medonosná rastlina: kvety sú veľmi nektárodajné s kvalitným peľom a dáva aj medovicu. Plody sú po uvarení alebo upečení veľmi chutné. Využívajú sa v cukrárstve, pri výrobe gaštanového pyré alebo gaštanovej múky. Skladovateľnosť plodov pri nízkej teplote a primeranej vlhkosti je až 6 mesiacov, v domácich podmienkach si treba dať pozor na plesne.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, pôda ľahšia, hlboká, preferuje slabo až stredne kyslú, ale zvládne aj kyslejšie a piesčitú. Dôležité je, aby bola nevápnitá. Je vhodný do teplých a stredne teplých aj chránených vyšších polôh do približne 600 m n.m.
ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolný v dreve do -23 °C až -29 °C, náchylný na poškodenie výhonov a kvetov neskorými jarnými mrazmi. Náchylný na poškodenie parazitickou hubou Phytophthora spp. spôsobujúcej atramentovú škvrnitosť a náhle odumieranie a na rakovinu kôry gaštanov (Cryphonectria parasitica). Po dobrom zakorenení je silne suchuvzdorný.
PÔVOD: druh pochádza pravdepodobne z JV Európy a na Zakaukazska, kde je najrozšírenější. Rastie aj v S Afrike a v Z Ázii. Už v staroveku ho vysádzali aj v ďalších oblastiach južnej Európy a čoskoro sa dostal aj do zaalpského priestoru. Odroda Mistral vznikla na Slovensku, výberom z prírodnej populácie v r. 1991 vo Výskumnom ústave ovocných a okrasných drevín a.s. Bojnice.
RAST: bujný. Má mohutný vzrast (cca. 25x10-15 m) a vytvára redšiu, guľovitú a košatú korunu. Listy má jednoduché, výrazne veľké, kožovité, podlhovasto kopijovité, lesklé, s hlboko pílkovitým okrajom. Borka je tmavohnedá alebo hnedosivá, v dospelosti popraskaná. Koreňový systém je mohutný.
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, cudzoopelivý, hmyzom a vetrom opelivý, vyžaduje prítomnosť druhého geneticky odlišného jedinca, či už semenáča alebo inej kultúrnej odrody. Kvitne neskoro, až koncom júna, dobre sa opeľuje s odrodou Bojar. Samčie kvety sú zoskupené na dlhých, vzpriamených jahňadách, samičie kvety sú v dolnej časti samičích.
PLODNOSŤ: stredne skorá, po 5-7 rokoch, vysoká (60-80 kg/strom), pravidelná.
PLODY: Tmavohnedé, lesklé, stredne veľké až veľké (priemerne 9,3 g) nažky, pretiahnutejšie, ukončené dlhším zvyškom semenníka. Veľmi dobre sa šúpu. Smotanovobiele jadro vypĺňa celý priestor, nemá hlboké zárezy. Plody sú uložené v silne ostnatej čiaške. Chuť plodu v surovom stave je mierne trpkastá, po tepelnej úprave (upečení či uvarení) sladká, plná. Plody sú nutrične bohaté (vitamín B, C, E, esenciálne mastné kyseliny, vysoký obsah vlákniny a minerálnych látok).
DOZRIEVANIE: stredne neskoré, v druhej polovici až koncom októbra. Plody vydržia krátkodobo uskladnené v chladničke.
VYUŽITIE: do sadov, parkov, alejí a veľkých záhrad. Výborná medonosná rastlina: kvety sú veľmi nektárodajné s kvalitným peľom a dáva aj medovicu. Plody sú po uvarení alebo upečení veľmi chutné. Využívajú sa v cukrárstve, pri výrobe gaštanového pyré alebo gaštanovej múky. Skladovateľnosť plodov pri nízkej teplote a primeranej vlhkosti je až 6 mesiacov, v domácich podmienkach si treba dať pozor na plesne.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, pôda ľahšia, hlboká, preferuje slabo až stredne kyslú, ale zvládne aj kyslejšie a piesčitú. Dôležité je, aby bola nevápnitá. Je vhodný do teplých a stredne teplých aj chránených vyšších polôh do približne 600 m n.m.
ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolný v dreve do -23 °C až -29 °C, kvôli neskorému rašeniu a kvitnutiu obvykle uniká poškodeniu výhonov a kvetov neskorými jarnými mrazmi. Náchylný na poškodenie parazitickou hubou Phytophthora spp. spôsobujúcej atramentovú škvrnitosť a náhle odumieranie a na rakovinu kôry gaštanov (Cryphonectria parasitica). Po dobrom zakorenení je silne suchuvzdorný.
PÔVOD: východná časť Severnej Ameriky od Québecu po Georgiu, na západe po Minnesotu a Oklahomu, prirodzene sa v severnejších častiach vyskytujúca žltoplodá forma botanického druhu hlohu bodkovaného, prvýkrát ju popísal v roku 1789 William Aiton v katalógu Hortus Kewensis. Vo svojej domovine rastie na otvorených skalnatých svahoch, v húštinách a na pastvinách.
RAST: stredne bujný. Je to opadavý strom dorastajúci do výšky 6-10 m a šírky 8-12 m s guľovitou korunou, často s horizontálnymi konármi. Kmeň má priemer 25 až 50 cm, borka jecharakteristicky svetlošedá, vo vyššom veku sa odlupuje v plátoch a kmeň a konáre sú viac či menej otŕnené tŕňmi dlhými 5 až 7,5 cm. Letorasty sú sivé, spočiatku chlpaté, potom holé. Listy sú široko vajcovité dlhé 6-10 cm, široké 3,8-6,7 cm, na líci tmavozelené, na rube plstnaté, žilky sú rovnobežné v piatich až desiatich pároch.
OPEĽOVACIE POMERY: hmyzom opelivý s obojpohlavnými kvetmi, pravdepodobne cudzoopelivý alebo čiastočne samoopelivý. Môžu ho zrejme opeliť aj iné druhy hlohov, napr. hloh jednosemenný či hloh Lavallov. Kvitne koncom mája až v júni bielymi kvetmi usporiadanými v okolíkoch.
PLODNOSŤ: skorá (do 3 rokov po výsadbe), vysoká, pravidelná.
PLODY: stredne veľké (cca. 1,5-2,5 cm), mierne hruškovité až guľaté. Šupka je citrónovožltá s výraznými, tmavšími lenticelami. Dužina je zelenkastá až krémová, šťavnatejšia než u hlohu jednosemenného, obsahuje 4-5 semien, ktoré sú v dužine tak tesne pri sebe uložené, že sa dajú pri jedení vypľuť naraz ako kôstka. Chuť je sladkokyslá, osviežujúca.
DOZRIEVANIE: v polovici septembra až v októbri.
VYUŽITIE: strom využiteľný v parkoch, menších aj väčších záhradách, ale aj v medziach, vetrolamoch a najmä nepriechodných živých plotoch je veľmi dekoratívny celoročne: bez olistenia svetlošedou farbou borky, počas vegetácie tmavozelenými, zdravými listmi a bielymi súkvetiami, ako aj okolíkmi svietivožltých plodov. Kulinárne využitie: Plody sú vhodné na priamy konzum len tak či ako veľmi atraktívna ozdoba dezertov, spracovanie na džemy, výživy, pretlaky. Liečivé využitie: plody sa sušia do čajových zmesí podporujúcich činnosť srdca. Liečivé účinky majú aj kvety, čaj z nich podporuje činnosť srdca, pomáha pri nervozite, zlepšuje spánok a znižuje krvný tlak. Technické využitie: drevo je veľmi ťažké, tvrdé, pevné s hustým zrnom, dá sa využiť na násady náradia.
STANOVIŠTE: slnečné alebo polotieň, na plnom slnku je produkcia plodov vyššia. Preferuje dobre odvodnenú, ale vlhkú hlinitú pôdu, ale je veľmi nenáročný na pôdu. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve do -28,9 až -34,4 °C, kvitne neskoro, takže v kvete obvykle uniká neskorým jarným mrazom. Po zakorenení dobre znesie aj premokrené pôdy aj sucho. Niekedy sa môže vyskytnúť bakteriálna spála, hubová škvrnitosť listov, múčnatka, rakovina či chrastavitosť.
PÔVOD: severovýchodná časť Severnej Ameriky, od Connecticutu po Ontario, Illinois a Pennsylvániu. Je to druh Crataegus pedicellata, s množstvom vedeckých synoným, napríklad aj Crataegus coccinea.
RAST: pomerne pomalý. Je to listnatý, opadavý, tŕnitý krík alebo menší strom, dosahuje výšku aj šírku do 7 m. Prirodzene tvorí obvykle trs kmeňov, ale dá sa pestovať aj ako strom s jedným kmeňom. Koruna je široká, voľná a okrúhla. Kôra je šedohnedá, hladká, borka sieťovito rozpraskaná, šedá. Výhonky sú tenké, šedohnedé a tŕnité, s ostrými, špicatými tŕňmi dlhými až 5 cm. Listy sú striedavé, jednoduché, špicaté, veľké až 10x5 cm (väčšie než u iných hlohov). Majú dvojito pílkovitý okraj, sú ostro laločnaté. Podobají sa listom javora alebo ešte skôr brekyne (český názov je hlh břekolistý). Vrchná strana listu je drsná tmavozelená, lesklá, rub je svetlejší. Na jeseň sa listy prefarbujú do žltooranžova.
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, obojpohlavný, samoopelivý, kvitne v máji. Kvety sa podobajú kvetom iných ružovitých drevín, okvetné lístky sú biele.
PLODNOSŤ: skorá a vysoká a pravidelná, do 4-7 rokov od výsadby.
PLODY: červené, lesklé alebo osrienené malvice na dlhej stopke elipsovitého, niekedy hruškovitého tvaru s dlhými vzpriamenými kalíšnymi lístkami. Na hlohy sú relatívne veľké (okolo 1-2 cm). Dužina je na hloh veľmi šťavnatá, má výbornú, sladkokyslú chuť s takmer nebadanou horkosťou pred plným dozretím, pripomína chuť šípok, je aj aromatická, voní po ružiach. Obsahuje do 5 semien, ktoré sú tak pohromade, že pôsobia ako kôstka a tak sa dajú aj vypľuť. Stopka plodu je chlpatá.
DOZRIEVANIE: počas septembra. Po plnom dozretí plody opadávajú.
VYUŽITIE: je celoročne veľmi dekoratívnou drevinou vhodnou do parkov, záhrad či medzí. Plody sú vhodné najmä na priamy konzum, ale aj na spracovanie na džemy, želé, víno, ovocné kože atď. Dajú sa aj sušiť a kandizovať, po vysušení použiť ako čaj. Podobne ako u iných hlohov kvety aj plody znižujú krvý tlak a podporujú činnosť srdca.
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, na slnečnom bude plodnejší. Veľmi nenáročný na pôdu, najlepšie sa mu darí v hlinitej neutrálnej pôde, ale znáša aj veľmi vlhké, ťažké ílovité pôdy a aj ľahké či vápenité.
ODOLNOSŤ: silne mrazuvzodrný do -29 °C až -34 °C.Po dobrom zakorenení dobre znáša sucho.
RAST: vzpriamený, umiernený, dorastá do výšky 3-9 m a šírky 3-7,5 m a vytvára oválnu až guľatú, kompaktnú korunu. Konáre sú otŕnené menej než u iných druhov hlohu až 5 cm dlhými tŕňmi. Oválne, nepravidelne zúbkaté listy sú kožovité, tmavozelené, na jeseň sa sfarbujú do bronzova až bordova a ostávajú veľmi dlho na strome, plody ešte dlhšie.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzom opelivý s obojpohlavnými kvetmi usporiadanými v metlinách, ktoré kvitnú u nás v máji, prípadne júni.
PLODNOSŤ: je veľmi skorá, pravidelná, stredne vysoká až vysoká. Výchovným rezom treba oddialiť vstup do plodnosti, aby strom najskôr rástol.
PLODY: na hloh stredne veľké (priemerne 16–20 mm), eliptické, oranžovočervené, pevné. Dužina je polotuhá, šťavnatejšia, menej múčna než u nášho hlohu jednosemenného. Obsahuje cca. 4 jadierka, ktoré sú pohromade tak, že vytvárajú dojem kôstky. Najmä sa však líši chuť, kde chýba horkosť našich hlohov, dominuje sladkokyslá chuť veľmi pripomínajúca šípky, najmä neskôr počas zimy.
DOZRIEVANIE: veľmi postupné, v teplých oblastiach začínajú plody dozrievať asi v polovici septembra a vydržia na strome veľmi dlho do zimy, v niektoré roky až do začiatku februára bez opadávania, jedine kvôli náhlym zmenám vo vlhkosti pôdy môže časť z nich popraskať, ani pôsobením mrazu nemäknú. Konzumne zrelé sú hneď po obratí zo stromu a vydržia uskladnené v chlade asi týždeň až dva.
VYUŽITIE: strom využiteľný v parkoch, menších aj väčších záhradách, ale aj v medziach, vetrolamoch a živých plotoch je veľmi dekoratívny celoročne: bez olistenia striebristou farbou borky, počas vegetácie tmavozelenými, zdravými listmi a bielymi súkvetiami, ako aj metlinami postupne dozrievajúcich plodov, ktoré vydržia na strome dlho do zimy. Plody sú vhodné na priamy konzum len tak či ako veľmi atraktívna ozdoba dezertov, spracovanie na džemy, výživy, pretlaky, na sušenie do čajových zmesí podporujúcich činnosť srdca. Liečivé účinky majú aj kvety, čaj z nich podporuje činnosť srdca, pomáha pri nervozite, zlepšuje spánok a znižuje krvný tlak.
STANOVIŠTE: slnečné či mierny polotieň, lepšie je slnečné a teplé miesto, aby stihlo vyzrieť čo najviac plodov. Nie je náročný na pôdu, ale preferuje dobre odvodnenú, no znesie aj ílovitú. Je vhodný najmä do teplých a stredne teplých oblastí.
ODOLNOSŤ: je mrazuodolný v dreve do asi -25 °C, kvitne neskoro a kvety sú dobre mrazuodolné, nebývajú poškodzované neskorými jarnými mrazmi. Po zakorenení je suchuvzdorný, ale znesie aj dočasné zamokrenie pôdy, veterné lokality či znečistenie ovzdušia. Na rozdiel od iných hlohov nezvykne trpieť bakteriálnou spálou ani hrdzou (Gymnosporangium globosum).

