Ovocné stromy

PÔVOD: Francúzsko, koniec 19. st.

 
RAST: stredný rast, vytvára ihlanovitú/ kužeľovitú korunu. Listy sa na jeseň v hornej časti koruny sfarbujú do červena, v spodnej nažlto.

 
OPEĽOVACIE POMERY: všeobecne dobrý opeľovač. Vhodné opeľovače: Avranšská, Clappova maslovka, Hardyho, Drouardova.

 
PLODNOSŤ: neskoršia, pravidelná, stredne vysoká.

 
PLODY: veľké, baňaté, smerom ku stopke zúžené, na povrchu nerovné, plocho zhrbolené. Šupka je hladká, skôr matná, svetlo žltozelená, pokrytá veľmi jemnými hnedými bodkami. Dužina je belavá, neskôr žltkastá, jemná, v okolí jadrovníka zrnitá, šťavnatá, chuťovo sladká až sladko-kyselkavá, korenistá.

 
DOZRIEVANIE: zber v októbri, konzumná zrelosť v novembri až januári, skladovateľnosť do januára.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, výroba destilátu, muštovanie, sušenie.

 
STANOVIŠTE: teplé, chránené polohy a úrodné pôdy.

 
ODOLNOSŤ: stredná odolnosť voči mrazu, netrpí chrastavitosťou ani moniliózou.

PÔVOD: Libovice u Slaného, ČR, 2. pol. 20. storočia, vyšľachtil Václav Bláha ako kríženec Drouardovej s Lucasovou.

RAST: slabý, koruna kužeľovitá.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro. Na dosiahnutie úrody potrebuje hrušku inej odrody kvitnúcu v rovnaký čas v blízkosti do cca. 60 m. Zrejme vhodné opeľovače: Amanliská, Angoulemská, Avranšská, Anglická bergamotka, Hardyho maslovka, Koporečka, Mechelenská, Pstružka, Salisburyova.

PLODNOSŤ: stredne skorá, nastupuje 5-8 rokov po výsadbe a úrodnosť je stredne vysoká.

PLODY: veľké plody valcovitého tvaru. Prevládajúca farba šupky je zelená, miestami pokrytá hrdzou. Dužina je šťavnatá, mäkká, chuť sladká, dobrá, jemne korenistá.

DOZRIEVANIE: zber v 1. pol. októbra, konzumná zrelosť: v novembri, skladovateľná v chlade do januára.

VYUŽITIE: vhodná najmä na priamy konzum a skladovanie.

STANOVIŠTE: odroda náročná na teplo, vyžaduje chránené stanovište a hlboké hlinité pôdy. Nevhodná do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: stredne odolná voči mrazu.

PÔVOD: Francúzsko, našiel ju Alexander Lucas v lese neďaleko Blois, záhradníctvo Franson Freres v Orléanse ju uviedlo na trh v rokoch 1874-75.

 
RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne bujný. Vytvára vysoko ihlanovité, široké koruny, so spodnými kostrovými konármi takmer vodorovnými, postranné konáre vplyvom úrod časom prevísajú.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro, je zlým opeľovačom (triploid). Vhodné opeľovače: Avranšská, Blumenbachova, Boscova fľaša, Clappova maslovka, Crassanská, Drouardova, Esperenova bergamotka, Esperenova maslovka, Giffardova maslovka, Guyotova, Hardyho maslovka, Charneuská, Konferencia, Krivica, Madame Verté, Mechelenská, Parížanka, Solanka, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (200 g, ale aj 400 g), tupo kužeľovité, baňaté, pravidelné. Šupka je hladká, jemná, pri zbere svetlozelená, zrelá svetložltá až zlatožltá s množstvom veľkých lenticiel. Dužina je belavá, jemne žltkastá, nepatrne zrnitá, mäkká, veľmi šťavnatá, rozplývavá. Chuť je sladká, jemne korenitá, silne aromatická, príjemne pikantne trpkastá.

 
DOZRIEVANIE: zber kedysi v 1. pol. októbra, dnes často už v septembri, konzumne dozrieva postupne od októbra, vydrží do novembra až februára. Prepravu zvláda len hneď po zbere.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a výrobu kompótov, na sušenie, pečenie, výrobu džemov a destilátov. Po rozkrojení dužina nehnedne. Dobre sa skladuje, najmä v chladiarňach, kde vydrží aj 6 mesiacov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené pred vetrom, ale nie uzavreté. Vyžaduje úrodné, hlinité, primerane vlhké pôdy. V studenej ílovitej pôde je dužina repovitá a bez chuti. Vhodná do teplých a stredne teplých chránených polôh.

 
ODOLNOSŤ: málo mrazuodolná v dreve v mladosti, neskôr stredne, málo v kvete, stredne odolná voči chrastavitosti.

PÔVOD: Belgicko, Mechelen (Malines), v r. 1830 ju vypestoval major Esperén ako semenáč neznámeho pôvodu a nazval ju podľa svojej ženy Josephine, prvýkrát bola popísaná v r. 1856. Synonymá: Mechellenská, Mechelenská Malinská, Malinská zimná, Josefiny, Malinská zimná maslovka, Canella Josephina, Joséphine, Joséphine de Malines, Josephine von Mecheln, Jozefinga, Poire de Malines, Pucelle de Malines.

RAST: spočiatku bujný, neskôr slabší rast, vytvára široko guľovité, stredne veľké koruny s kostrovými konármi rastúcimi šikmo hore a s postrannými konármi šľahúňovitými, previsnutými, s krátkym, pomerne hustým plodonosným obrastom.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro a dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Avranšská, Boscova fľaša, Júlová, Trévouxská, Viennská, Williamsova.

PLODNOSŤ: skorá (do 5 rokov po výsadbe), vysoká, pravidelná v dobrých lokalitách, inak má tendenciu k striedaniu.

PLODY: menšie (priemerne 90 g), pravidelné, široko kužeľovité či vajcovité, väčšie plody mierne zhrbolené. Šupka je pevná, hladká, málo lesklá, sivozelená až zelenožltkastá, s tmavožltým až hnedastým líčkom, po celom povrchu posiata lenticelami alebo drobnou hrdzou, najmä v okolí stopky a kalichu. Dužina je belavá až žltkastá, okolo jadrovníku až lososová, mäkká, veľmi šťavnatá, veľmi jemná, rozplývavá. Chuť z dobrých polôh je výborná, jemne aromatická, muškátovo korenistá, pikantne sladkokyselkavá. Dužina na vzduchu hnedne.

DOZRIEVANIE: zber asi polovici októbra, konzumne dozrieva od 1. polovice decembra, niekedy až v januári, vydrží bez straty chuti do februára, niekedy až do marca. Treba vhodne naplánovať zber, lebo predčasne obraté plody vädnú, príliš neskoro obraté zas strácajú chuť. Dobre znáša uskladnenie v chladiarňach.

VYUŽITIE: výborná stolová hruška na priamy konzum, muštovanie, sušenie, výrobu džemov, lekvárov, pyré a destilátov, v domácich podmienkach aj na výrobu kompótov, hoci má mäkšiu a hnednúcu dužinu.

STANOVIŠTE: slnečné, aj otvorené, ak sú dosť teplé. Vyžaduje hlubké, úrodné a teplé pôdy, najmä hlinité či hlinitopiesočnaté s dostatočnou vlhkosťou. V studených pôdach veľmi trpí kvalita plodov, v suchých strom ani plody nedorastú do poriadnej veľkosti. V chránených polohách s vlhkejším vzduchom môže trpieť chrastavitosťou, ktorá sa prejavuje najmä na listoch. Vhodná je najmä do teplých polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj v kvete, stredne odolná voči chrastavitosti, málo náchylná na moniliózu. Plody nepadajú vo vetre.

PÔVOD: Francúzsko, Troyes, vypestovali ju bratia Baltetovci z ovocnej škôlky v Troyes ako náhodný semenáč Williamsovej, pomenovali ju po Dr. Julesovi Guyotovi, lekárovi, ktorý sa zaujímal o fyziku, mechaniku a telegrafiu, ale najviac sa preslávil svojou prácou v oblasti vinohradníctva, kde zaviedol známe  pestovateľské systémy vedenia viniča - Guyotove vedenie. V roku 1875 hrušku uviedli na trh. Synonymá: Dr. Jules Guyot.

RAST: strom rastie slabšie, vytvára ihlanovitú, širokú korunu s redšími hlavnými vetvami, ktoré smerujú šikmo hore; postranné vetvy sú v neskorších rokoch mierne previsnuté, plodonosné drevo je krátke.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, dobre opeľuje iné odrody. Vhodné opeľovače: Charneuská, Williamsova, Lectierova, Madame Verté, Dekanka Robertova, Clappova maslovka.

PLODNOSŤ: nastupuje skoro a je veľmi dobrá, stála a pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (v závislosti od kvality pôdy), tvar pretiahnutý, kužeľovitý, nerovnomerný až mierne hrboľatý. Šupka je hladká, zelená, po dozretí jasno-žltá, zriedkavo sa objaví i načervenalé líčko, drobné lenticely sú prítomné v blízkosti stopky. Dužina je biela, rozplývavá, šťavnatá, chuť sladká až mierne kyslastá.

DOZRIEVANIE: zber koncom augusta (zbierame ešte tvrdé plody), konzumná zrelosť 8-10 dní po zbere, skladovateľnosť cca. 2 týždne.

VYUŽITIE: priamy konzum a na výrobu kompótov. Plody znášajú prepravu dobre len tesne po zbere, v tvrdom stave.

STANOVIŠTE: náročnejšia na stanovište, vyžaduje nižšie a stredné polohy - do 400 m.n.m. a živné pôdy, chránené pred mrazmi. Vhodná predovšetkým do záhrad.

ODOLNOSŤ: dobrá odolnosť voči chorobám a škodcom, netrpí chrastavitosťou. Mladé stromy sú menej odolné voči mrazom.

PÔVOD: Biele Karpaty, Slovensko.

 
RAST: veľmi bujný vzrast, vytvára vznosné, pekne stavané koruny, ktoré unesú veľké úrody. Dlhoveká odroda.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá. Na dosiahnutie úrody potrebuje inú odrodu hrušky na prepelenie v blízkosti do cca. 60 m.

 
PLODNOSŤ: vysoká, rádovo v stovkách kilogramov.

 
PLODY: stredne veľké, kužeľovité, šupka je zelená, dužina biela, chuť sladká, medová, až po 2 týždňoch od zberu uhniličí a chutí karamelovo.

 
DOZRIEVANIE: v priebehu augusta.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, sušenie, výroba destilátu aj lekváru.

 
STANOVIŠTE: odroda je nenáročná na pôdu, rastie v bielokarpatskej ílovici.

 
ODOLNOSŤ: minimálne stredne mrazuodolná.

PÔVOD: Belgicko, Mons, vypestoval ju niekedy v rokoch 1750-1760 v záhrade svojho letného sídla cirkevný hodnostár Hardenpont.

RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne silný rast. Vytvára ihlanovitú, redšiu korunu.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne neskoro, je dobrým opeľovačom pre iné odrody. Vhodné opeľovače: Boscova fľaša, Blumenbachova maslovka, Charneuská, Madame Verté, Hardyho maslovka, Clappova maslovka, Parížanka, Williamsova, Trévouxská.

PLODNOSŤ: neskoršia, stredne vysoká.

PLODY: veľké, hrboľaté. Šupka je hrubá, najskôr svetlo-zelená, neskôr žltá, s početnými hrdzavými lenticelami, niekedy s načervenalým líčkom. Dužina je belavá, maslovitá, veľmi jemná, sladko kyslastá, príjemne korenistá.

DOZRIEVANIE: zber v októbri, konzumne dozrievajú v novembri až decembri, skladovateľné sú do februára.

VYUŽITIE: najmä priamy konzum a na výrobu muštov, kompótov, destilátov a na sušenie.

STANOVIŠTE: nižšie a stredné polohy, teplé a chránené stanovište; kypré, úrodné, hlboké pôdy. V suchých pôdach plody predčasne opadávajú, v nevhodných podmienkach (v studených pôdach) plody trpia kamienkovitosťou.

ODOLNOSŤ: stredne až silne mrazuodolná v dreve, v mladosti málo, menej mrazuodolná v kvete. Je stredne odolná voči chrastavitosti, vyššie voči monilióze.

PÔVOD: pravdepodobne Francúzsko, pol. 19. st., zrejme vypestovaná ako náhodný semenáč van Monsom. Nemecké pomenovanie získala po básnikovi Christianovi Fürchtegottovi Gellertovi. Synonymá a cudzie názvy: Gellertova maslovka, Hardyova maslovka, Veľká Isambartka, Sedivka, Bera Hardego, Beurre Hardy, Beurre de Gellert, Gellert's Butterbirne, Thomas Beurré Gellert.

RAST: veľmi bujný rast v mladosti, neskôr bujný, zdravý. Vytvára krásne, vysoké, široko ihlanovité koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, výborný opeľovač pre mnohé odrody hrušiek. Vhodné opeľovače: Avranšská, Clappova maslovka, Dekanka zimná, Hardenpontova, Charneuská, Krivica, Lectierova, Magdalenka, Madame Verté, Williamsova.

PLODNOSŤ: neskoršia, pravidelná a bohatá.

PLODY: veľké a pravidelné, tupo kužeľovité, šupka šedozelená, husto bodkovaná, škoricovo hrdzavá, na slnečnej strane načervenalá. Dužina belavá, niekedy až lososovo ružovkastá, veľmi šťavnatá, rozplývavá , jemná, chuť výborná , sladko korenistá.

DOZRIEVANIE: okolo polovice septembra, plody sú vhodné na konzum cca. za 2-3 týždne.

VYUŽITIE: stolová a tržná odroda, vhodná aj na zaváranie, výrobu lekváru, vína.

STANOVIŠTE: znesie aj vyššie, ale chránené polohy, darí sa jej v dobrých pôdach.

ODOLNOSŤ: dobrá odolnosť voči mrazu, vo veľmi teplých polohách ju vyhľadáva škodca kvetovka hrušková.

PÔVOD: Slovensko, Bošácka dolina, krajová odroda. Synonymá: Jahodárka.

 
RAST: bujný, tvorí veľké stromy s riedkou korunou, rastie šľahúňovito, vytvára dlhé plodonosné oblúky, vďaka čomu sa dá spoznať už z diaľky.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, opelivosť nebola preskúmaná, ale rodí v prítomnosti všeobecne dobrých opeľovačov ako Avranšská, Hardyho maslovka, Charneuská, Krivica.

 
PLODNOSŤ: skorá (4-5 rokov po výsadbe), striedavo vysoká.

 
PLODY: menšie až stredne veľké, baňaté až zaguľatené. Šupka je žltkastá s červenkastý líčkom, často s hrdzou. Dužina je mierne ružová, šťavnatá. Chuť je sladká, veľmi príjemná, s jahodovou príchuťou, je to delikatesa za čerstva aj sušená.

 
DOZRIEVANIE: veľmi skoré, v polovici júla, zároveň s Magdalénkou. Treba ju oberať v tvrdej zrelosti, rýchlo dozrieva po uskladnení, vydrží 7-10 dní po zbere.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, ale najmä na sušenie a výrobu destilátov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, nenáročná na pôdu a polohu. Vhodná do alejí a veľkých sadov, do krajiny.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, nezvykne trpieť chrastavitosťou ani moniliózou.

PÔVOD: ČR, veľmi stará odroda neznámeho pôvodu známa už z 18. storočia, kedysi veľmi rozšírená ako najskoršia česká odroda. Synonymá: Jakubka jaroměřická.

 
RAST: bujný, zdravý, vytvára obrovské, široko rozložité, ihlanovité koruny. Jej stromy sú veľmi dlhoveké.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne neskoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače neboli preskúmané, ale podľa času kvitnutia by to mohli byť: Boscova fľaša, Clappova maslovka, Dekanka Robertova, Esperenova bergamotka, Guyotova, Hardenpontova, Jeanne d' Arc, Madame Verté, Magdalénka, Nelisova zimná, Olivier de Serres, Sterkmanova, Viennská, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: neskorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: malé, cibuľovité, s veľmi dlhou stopkou. Šupka je žltozelená, s malým, oranžovočerveným líčkom. Dužina je polojemná. Chuť je sladkokyslastá, dobrá.

 
DOZRIEVANIE: veľmi skoré, v 2. polovici až koncom júla, vydržia len niekoľko dní až týždeň, majú sklony k hniličeniu.

 
VYUŽITIE: na rýchly priamy konzum, ale najmä na lekváre, destiláty, mušty a sušenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, je nenáročná na pôdu. Vhodná najmä do alejí a väčších sadov. Je vhodná aj do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete a silne odolná voči chrastavitosti a ďalším chorobám, netrápia ju ani škodcovia, len osy rady vyhľadávajú plody.

PÔVOD: Anglicko, Sawbridgeworth, škôlkar a pomológ M. Rivers ju vypestoval ako náhodný semenáč a v r. 1894 bola uvedená na trh s názvom Conference - po Britskej národnej konferencii o hruškách z r. 1885.

 
RAST: najskôr stredne bujný až bujný, neskôr slabší. Koruny sú v mladosti úzko pyramidálne až ihlanovité, neskôr sa pod úrodou konáre oblúkovito ohýbajú a koruny sú širšie.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Avranšská, Boscova fľaša, Clappova maslovka, Dekanka Robertova, Drouardova, Esperenova maslovka, Hardyho maslovka, Charneuská, Júlová, Madame Verté, Parížanka, Solanka a Williamsova.

 
PLODNOSŤ: veľmi skorá a pravidelná, vysoká, málokedy nižšia.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (120-200 g), predĺžene fľaškovité, k stopke viac zúžené, menej vyrovnané v dĺžke a tvare na začiatku plodnosti. Šupka je tuhá, hladká, pololesklá, zelenožltá, jemne bodkovaná, v dolnej tretine súvislo svetlohrdzavá. Dužina je jemná, úplne rozplývavá, šťavnatá, žltobiela, okolo jadrovníka žltooranžová až ružovkastá, niekedy aj celá, po rozkrojení nehnedne. Chuť je sladká, prijemne kyselkavá, aromatická, jemne korenistá, výborná. Je málo až stredne náchylná na kamienkovitosť.

 
DOZRIEVANIE: zber v 2. polovici septembra, konzumne dozrieva postupne po 2-3 týždňoch, od októbra do polovice novembra.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj sušenie, muštovanie, pečenie, výrobu džemov, destilátov, pyré, kompótov. Výborne sa skladuje v chladiarňach, kde v kontrolovanej atmosfére vydrží aj pol roka.

 
STANOVIŠTE: slnečné, vyžaduje hlboké, úrodné pôdy, primerane vlhké, polohy teplejšie, chránené. V suchých alebo studených pôdach sú plody menej chutné a menšie.

 
ODOLNOSŤ: stredne až silne mrazuodolná v dreve, silne v kvete, silne odolná voči chrastavitosti.

PÔVOD: Čechy, koniec 18. st.

 
RAST: rast bujný, vzpriamený, vytvára krásnu, veľkú a dosť hustú, široko ihlanovitú korunu a zdravý, rovný kmeň.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá. Vhodné opeľovače: Avranšská, Williamsova.
PLODNOSŤ: stredne vysoká.

 
PLODY: stredne veľké až veľké plody úhľadného, vajcovitého tvaru, niekedy pretiahnutého pri stopke. Plody bývajú zhrbolené, po ich dĺžke sa tiahne širšia plytká ryha. Šupka je veľmi jemná, lesklá, čiastočne mastná, svetlozelená, pri dozretí zelenkasto žltá, svetlohnedo bodkovaná, mramorovaná. Biela dužina je veľmi jemná, v okolí jadrovníka zrnitá. Je šťavnatá, rozplývavá, maslovitá, chuťovo veľmi sladká, muškátová.

 
DOZRIEVANIE: zber v 2. pol. októbra, konzumná zrelosť: postupná, od polovice novembra; skladovateľnosť do decembra, v chlade a s miernou stratou chuti až do marca.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, sušenie, výroba ovocného koňaku a likéru, výroba džemov, zaváranie.

 
STANOVIŠTE: polohy nižšie, teplejšie, ale i vyššie a chladnejšie - na chránenom stanovišti; pôda hlboká, hlinitá alebo hlinito-piesčitá. V slabej, vlhkej a studenej pôde sú plody malé a škvrnité.

 
ODOLNOSŤ: odroda je mrazuodolná, v nevhodných podmienkach náchylná na chrastavitosť.

PÔVOD: Nemecko.

RAST: bujný, vzpriamený, tvorí veľké ihlanovité zaoblené koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Na dosiahnutie úrody potrebuje hrušku inej odrody na prepelenie v blízkosti do cca. 60 m. Vhodné opeľovače: Avranšská, Williamsova.

PLODNOSŤ: pomerne skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: malé plody, šupka je veľmi jemná, šedo zeleno žltkastá, okolo kalichu a stopky jemne hrdzavá, s karmínovo červeným líčkom. Dužina zelenkavo biela, pod šupkou nápadne zelená, jemne zrnitá, rozplývavá až maslová a veľmi šťavnatá. Chuť veľmi dobrá, sladká, jemne korenistá.

DOZRIEVANIE: zber v polovici augusta, vhodná na konzum za 10-14 dní.

VYUŽITIE: priamy konzum, kompóty, sušenie.

STANOVIŠTE: darí sa jej v hlbokých a teplých pôdach, vyžaduje chránené polohy.

ODOLNOSŤ: odroda je veľmi odolná voči mrazom (v dreve aj v kvete), taktiež dobre odolná voči škodcom, netrpí chrastavitosťou ani moníliou.

PÔVOD: Francúzsko, Nantes, 1. pol. 19. storočia, vypestoval ju záhradník Pierre Clairgeau ako náhodný semenáč, prvýkrát rodila v r. 1848. Na trh ju uviedol záhradník De Jonghe v Bruseli.

 
RAST: stredne bujný, vytvára úzku, stredne hustú pyramidálnu korunu.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače: Boscova fľaša,Dekanka Robertova, Hardyho maslovka, Júlová, Liegeltova maslovka, Konferencia, Madame Verté, Parížanka, Trévouxská, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: veľmi skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: sú veľké až veľmi veľké (až do 500 g), kužeľovito pretiahnuté, hruškovité, v hornej časti zakrivené. Šupka je pevná, hrubá, hladká, matno lesklá, zelenožltá s krásnym červeným líčkom, husto pokrytá lenticelami. Žltobiela dužina je šťavnatá, krehká až rozplývavá, zrnitá okolo jadrovníka. Chuť je sladká až sladkokyselkavá, jemne korenistá, výborná.

 
DOZRIEVANIE: zber v 2. polovici septembra, konzumne dozrieva v 2. polovici októbra, skladovateľná je do decembra až januára.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum a všestranné použitie na výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátov, na sušenie, muštovanie a pečenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, vyžaduje kvalitné hlboké hlinité pôdy a teplejšie polohy. Plody z vyšších polôh alebo suchých pôd bývajú menej kvalitné, opadávajú.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v mladosti a mladom dreve, silne mrazuodolná vo vyššom veku a staršom dreve aj v kvete, dobre regeneruje, silne odolná voči chrastavitosti a iným chorobám, náchylnejšia na poškodenie obaľovačom jablčným.

PÔVOD: Slovensko, Bošácka dolina, staršia krajová odroda.

 
RAST: pomalý, ale zdravý, vytvára stredne vysoké guľovité koruny. Má charakteristicky hrubé a krátke letorasty bordovej farby s výraznými, bielymi lenticelami. Uchováva si vysokú životnosť plodonosného obrastu, do vysokého veku ju netreba zmladzovať, stromy sú dlhoveké.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače neboli overené, ale opeľujú ju zrejme iné hrušky kvitnúce v podobný čas, napr. Avranšská, Anglická bergamotka, Drouardova, Hardyho maslovka, Koporečka, Mechelenská, Pstružka, Salisburyova.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: malé (priemerne 40-50 g), plocho guľovité, najširšie v strede, smerom k stopke sa veľmi krátko pravidelne zužujú, niekedy sú cibuľovité. Stopka je dlhá a tenká až stredne hrubá, na plod sa pripája so závalom. Šupka je tenká, pevná, lámavá, nevadí pri jedle, je zelená až šedozelená, husto posiata drobnými lenticelami, 1/3 až 2/3 plodu pokrýva škoricovočervené líčko. Dužina je krehká, celkovo len mierne zrnitá, viac v okolí jadrovníka. Počas dozrievania sa z bielej začína od šupky smerom k jadrovníku zafarbovať doružova až dočervena. Zrelé plody majú svetlokrvavú dužinu, skoro začínajú hniličiť. Chuť je sladká s mierne korenistou príchuťou, chutnejšia na priamy konzum než pri Krvavke letnej.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom augusta, nedá sa skladovať. Spadnuté plody bývajú už zhniličené.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, sušenie, výrobu destilátu. Sušené plody sú pikantné, ale drobné.

 
STANOVIŠTE: slnečné, je menej náročná na kvalitu pôdy, znáša aj suchšie aj vlhkejšie. Je vhodná aj do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Je menej náchylná na chrastavitosť, ale vyžaduje otvorenú polohu a vzdušnú korunu. Je značne odolná voči roztočom, málo napádaná voškami a odolnejšia voči hrdzi hruškovej.

PÔVOD: ČR, Bílé Karpaty, Vyškovec-Vlčí.

 
RAST: bujný, zdravý, vytvára mohutné, stredne vysoké guľovité koruny s mierne previsnutými konármi.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače neboli overené, ale opeľujú ju zrejme iné hrušky kvitnúce v podobný čas, napr. Amanliská, Avranšská, Anglická bergamotka, Drouardova, Hardyho maslovka, Koporečka, Mechelenská, Pstružka, Salisburyova.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: malé až stredné (priemerne 45 g), plocho guľovité, najširšie v strede, smerom k stopke sa veľmi krátko pravidelne zužujú, niekedy sú cibuľovité. Stopka je dlhá a tenká až stredne hrubá, na plod sa pripája so závalom. Šupka je tenká, pevná, lámavá, nevadí pri jedle, je zelená až šedozelená, husto posiata drobnými lenticelami, 1/3 až 2/3 plodu pokrýva škoricovočervené líčko. Dužina je krehká, celkovo len mierne zrnitá, viac v okolí jadrovníka. Počas dozrievania sa z bielej začína od šupky smerom k jadrovníku zafarbovať doružova až dočervena. Zrelé plody majú svetlokrvavú dužinu, skoro začínajú hniličiť. Chuť je sladká s mierne korenistou príchuťou.

 
DOZRIEVANIE: zber v druhej polovici augusta, nedá sa skladovať. Spadnuté plody bývajú už zhniličené.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, sušenie, výrobu destilátu. Sušené plody sú pikantné, ale drobné.

 
STANOVIŠTE: slnečné, je menej náročná na kvalitu pôdy, znáša aj suchšie aj vlhkejšie. Je vhodná aj do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Je menej náchylná na chrastavitosť, ale vyžaduje otvorenú polohu a vzdušnú korunu.

PÔVOD: neznámy, ale zrejme ČR, Karlovarský kraj, krajová odroda. Synonymá: Červená role, Levínská krvavka.

 
RAST: stredne bujný, tvorí ihlanovité koruny, ktoré sú neskôr previsnuté, letorasty ma výrazne červené a listy plstnaté.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, nie je preverené, akým je opeľovačom. Vhodné opeľovače neboli overené, ale podľa času kvitnutia by to mohli byť: Avranšská, Anglická bergamotka, Drouardova, Hardyho maslovka, Koporečka, Mechelenská, Pstružka, Salisburyova.

 
PLODNOSŤ: neskorá (aj po 10 rokoch po výsadbe), stredne vysoká, striedavá najmä v nevhodných polohách.

 
PLODY: stredne veľké, baňaté, hruškovité. Šupka je drsná, v čase zberu zelenožltá, takmer celá pokrytá červeným líčkom. Dužina je stredne tuhá, chrumkavá, hrubšia, menej šťavnatá, krvavo červená, žilkovaná. Chuť je príjemne sladkokyslá s osobitou príchuťou po tropickom ovocí.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, konzumne dozrieva počas októbra, vydrží do konca októbra.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, sušenie a všade tam, kde vynikne jej červená dužina, t.j. sušenie, pečenie, výroba farebne zaujímavých výživ, džemov, lekvárov, muštov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, hoci toleruje aj veterné. Najviac sa jej darí v hlbokých, výživných, hlinitých pôdach, v horších pôdach môže úrodnosť veľmi kolísať. Je vhodná najmä do teplých polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, málo v kvete. Je stredne odolná voči monilióze, vyššie odolná voči chrastavitosti, trpí ňou v nevhodných polohách.

PÔVOD: Francúzsko, Troyes, vypestoval škôlkar Guéniot ako kríženec Dekanky zimnej a Arenbergovej maslovky, prvýkrát rodila v r. 1862

 
RAST: stredne bujný až bujný, vzpriamený. Má zvláštne zdrsnenie kôry aj borky na starších konároch, ktoré sú ale úplne zdravé. Koruna je riedka široko ihlanovitá.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Drouardova, Guyotova, Madame Verté.

 
PLODNOSŤ: neskoršia, vysoká, pravidelná, nepreplodzuje.

 
PLODY: sú veľké a ťažké (niekedy až 350-450 g), valcovitého tvaru. Šupka je sivozelená až žltá, husto pokrytá svetlo hrdzavými lenticelami. Dužina je takmer biela, mäkká, veľmi šťavnatá. Chuť je polosladká, príjemne korenistá a trpkastá, s osobitou príchuťou.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom septembra až začiatkom októbra, treba ju zbierať ešte v zelenom, tvrdšom stave, keď zelená farba začína blednúť. Konzumne dozrieva 10-14 dní po zbere, vydrží do konca októbra aj dlhšie. Plody ľahko padajú vo vetre.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a výrobu džemov, ale aj na sušenie, pečenie, muštovanie a výrobu kompótov či destilátov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, darí sa jej najmä v hlbokých a teplých pôdach, v polohách chránených pred vetrom. V nevhodných pôdach zle rodí, listy trpia chlorózou (žltnutím) či zasychajú.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve a kvete, odolná voči chrastavitosti, môže byť napadnutá múčnatkou jabloňovou. "

PÔVOD: Belgicko, začiatok 19. st.

 
RAST: rast stredný, neskôr slabší, vytvára vzpriamené, pyramidálne koruny, s krátkym plodonosným obrastom.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá. Vhodné opeľovače: Boscova fľaša, Dekanka Robertova, Hardenpontova, Hardyho, Charneuská.

 
PLODNOSŤ: stredne neskorá, veľká, každoročná.

 
PLODY: menšie až stredne veľké, široko kužeľovité. Šupka je suchá, hrdzavá, drsná, silná, mierne hrboľatá, hrdzavo zelená až zlatohnedá - bronzová. Dužina je žlto-biela, sladká, výrazne korenistá, rozplývavá.

 
DOZRIEVANIE: zber od polovice októbra, konzumná zrelosť: december - január, skladovateľnosť do februára.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, zaváranie.

 
STANOVIŠTE: úrodné, polopriepustné pôdy s dostatkom vlahy; stredné a nižšie polohy, chránené pred vetrom. V ťažkých a studených pôdach plody trpia kamienkovitosťou.

 
ODOLNOSŤ: odroda je vysoko odolná voči hubovým chorobám, chrastavitosti a voči mrazu.

PÔVOD: Francúzsko, 2. pol. 16. stor.

 
RAST: rast veľmi bujný; strom sa dožíva vysokého veku, vytvára mohutnú, riedku korunu s šľahúňovými vetvami a silným hladkým kmeňom.

 
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Avranšská, Blumenbachova, Boscova fľaša, Clappova maslovka, Hardyho maslovka, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká.

 
PLODY: malé až stredne veľké, krátko kužeľovité, zaoblené. Šupka je svetlozelená alebo mierne nažltlá, pevná, nepodlieha nárazu alebo tlaku. Dužina je maslovitá, jemná, šťavnatá, príjemne vonia, chuť je sladká, sladko-kyslastá, muškátovito korenistá.

 
DOZRIEVANIE: okolo 15.-22. júla, ale zbiera sa skôr (ešte v tvrdom stave, približne o týždeň skôr než úplne dozreje).

 
VYUŽITIE: skorá letná hruška vhodná na priamy konzum, výrobu džemov, sirupov, vína, zaváranie, sušenie.

 
STANOVIŠTE: odroda menej náročná na polohu, ale najviac sa jej darí v teplých polohách; vyžaduje hlbokú, nie príliš ľahkú pôdu.

 
ODOLNOSŤ: menšia odolnosť voči chrastavitosti.

PÔVOD: Francúzsko, 2. pol. 19. st.

 
RAST: spočiatku bujný, neskôr slabší rast.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá. Vhodné opeľovače: Konferencia, Parížanka. Nie je dobrým opeľovačom.

 
PLODNOSŤ: skorá, veľká, každoročná.

 
PLODY: veľké plody nepravidelného tvaru. Špička s krátkou stopkou je výrazne ohnutá. Šupka je lesklá, zeleno-žltá, na slnečnej strane s červeným líčkom. Dužina je belavá, jemná, šťavnatá, rozplývavá. Chuť jemne korenistá, sladko-kyselkavá.

DOZRIEVANIE: zber v 1. pol. septembra, konzumná zrelosť v 2. pol. septembra, skladovateľnosť do októbra.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, výroba džemov, destilátu, muštu. Krátka skladovateľnosť.
STANOVIŠTE: nižšie a stredné polohy, chránené pred vetrom a mrazom, kvalitná a dobre zásobená pôda.

 
ODOLNOSŤ: menšia odolnosť voči mrazu, stredná odolnosť voči monílii, mierna náchylnosť k chrastavitosti.

PÔVOD: 2. pol. 18. storočia, pôvod neznámy.

RAST: bujný, vytvára mohutný strom so silným kmeňom a kužeľovitú korunu so silnou, riedkou kostrou. Jedna z najlepších kmeňotvorných odrôd, rastie rovno a má tvrdé drevo.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom a dobre mrazuodolná v kvete. Zrejme vhodné opeľovače: Amanliská, Angoulemská, Avranšská, Anglická bergamotka, Drouardova, Hardyho maslovka, Koporečka, Mechelenská, Pstružka, Salisburyova.

PLODNOSŤ: nastupuje po 5-8 rokoch po výsadbe a je pravidelná, vysoká.

PLODY: stredne veľké, hruškovitého tvaru. Šupka je hrubá, hladká, po utretí nápadne lesklá, po úplnom dozretí žltá až zlatožltá , na slnečnej strane karmínovo červená, na niektorých plodoch je táto červeň pásikavá alebo tmavohnedočervená. Biela dužina je jemnozrnná, krehká, maslová, s výbornou, jemne korenistou, sladkou a voňavou, muškátovou chuťou.

DOZRIEVANIE: zber v 2. pol. augusta (asi 10 dní pred úplným dozretím), konzumná zrelosť: postupná, v 2. polovici augusta, skladovateľnosť cca. 14 dní.

VYUŽITIE: vhodná na priamy konzum, veľmi krátka skladovateľnosť (10-14 dní, potom ovocie múčnatie).

STANOVIŠTE: odroda nenáročná na teplo, darí sa jej aj vo vyšších polohách s chladnejším podnebím, ale lepšie v chránených pred vetrom; vyžaduje hlboké hlinité, nie príliš vlhké pôdy.

ODOLNOSŤ: vysoko odolná voči mrazu, odolná voči hubovým chorobám, len v nepriaznivom počasí a príliš vlhkej polohe náchylná na chrastavitosť.

PÔVOD: Belgicko, náhodný semenáč zo zač. 19. st., šírený škôlkou De la Fidelité v Bruseli, pomenovaná v r. 1819 po grófovi Mérode-Westerloo.

RAST: bujný, spomaľuje sa so vstupom do plodnosti, vytvára široko kužeľovitú korunu.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro, je zlým opeľovačom (triploid). Vhodné opeľovače: Avranšská, Clappova maslovka, Hardyho maslovka, Charneuská, Júlová, Williamsova.

PLODNOSŤ: skorá (4. rok po výsadbe), vysoká až veľmi vysoká, pravidelná.

PLODY: veľké (priemerne 200 g, ale aj 500 g), tupo zaoblené, kužeľovité plody. Šupka je šedozelená, v plnej zrelosti svetložltá, hrubšia, drsná, pokrytá hrdzavými lenticelami, na slnečnej strane s načervenalým líčkom. Dužina je smotanovobiela, stredne tuhá - polomaslovitá, veľmi šťavnatá, jemná, chuťovo výborná, sladká, mierne korenistá.

DOZRIEVANIE: zber za zelena začiatkom až v polovici septembra, konzumne dozrieva koncom septembra, vydrží asi 14 dní, z vyšších polôh do konca októbra.

VYUŽITIE: na priamy konzum, muštovanie, výrobu lekvárov a džemov, prípadne aj kompótov.

STANOVIŠTE: odroda je veľmi prispôsobivá, znesie i menej kvalitné pôdy a vyššie polohy, len v suchších pôdach bývajú drobnejšie plody.

ODOLNOSŤ: dobre až silne mrazuodolná v dreve, silne v kvete, silne odolná voči chrastavitosti a monilióze, nezvykne trpieť škodcami.

PÔVOD: ČR, pravdepodobne z okolia Čáslavi či Kutnej Hory, stará odroda, zrejme z 2. polovice 18. storočia. Synonymá: Böhmische Birne, Graue Muskatellerbirne, Muszkatelka, Musqué Grise de Bohême.

 
RAST: bujný, zdravý. Tvorí mohutné, vysoko guľovité koruny, ktoré sa neskôr pod váhou plodov rozkladajú šľahúňovitými kostrovými konármi do charakteristických oblúkov. Charakteristické je v čase vegetácie aj bohaté a zdravé olistenie. Plodonosný obrast je stredne dlhý. Stromy sú veľmi dlhoveké a do vysokého veku nevyžadujú zmladenie, len pravidelné presvetlenie.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, je zlým opeľovačom (triploid). Vhodné opeľovače neboli preskúmané, ale podľa času kvitnutia by to mohli byť: Anglická bergamotka, Angoulemská, Avranšská, Drouardova, Hardyho maslovka, Koporečka, Mechelenská, Pstružka, Salisburyova, Williamsova červená.

 
PLODNOSŤ: neskorá (až po 8-12 rokoch po výsadbe), potom vysoká, pravidelná, ob rok veľmi vysoká.

 
PLODY: malé (priemerne 100 g), vajcovité až špicato vajcovité s tenkou, dlhou stopkou. Šupka je v zberovej zrelosti zelená, neskôr žltozelená, hrubá a drsná, len stredne lesklá a bez líčka, často jemne hrdzavá, najmä pri stopke, s množstvom nevýrazných lenticiel. Dužina je belavá, mierne žltkastá, polorozplývavá, jemne zrnitá, veľmi šťavnatá. Chuť je sladká, jemne kyselkavá, s výbornou muškátovou príchuťou. Táto jej výnimčnú chuť sa rozvinie pri zbere v tvrdej zrelosti a po niekoľkodňovom uskladnení.

 
DOZRIEVANIE: zber väčšinou začiatkom augusta, niekedy aj skôr, dozrieva nerovnomerne. Treba ju zbierať v tvrdej zrelosti (asi týždeň pred konzumnou), dozrieva v chladnom uskladnení po 5-7 dňoch, vydrží asi 1-2 týždne od zberu. Prezreté plody hniličia od jadrovníka.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a sušenie, ale aj na výrobu džemov a lekvárov, muštov, destilátov či na pečenie. Na výrobu kompótov je vhodná pevnosťou dužiny, ale plody sú dosť malé.

 
STANOVIŠTE: slnečné, je veľmi nenáročná na polohu a kvalitu pôdy, hoci preferuje dostatočne vlhké a úrodné pôdy, znesie aj piesočnaté a kamenisté pôdy, ak sú dosť vlhké a aj drsnejšie a veternejšie polohy. Vhodná do teplých, stredne teplých aj chladnejších polôh. Vhodná najmä do väčších sadov, alejí, do krajiny ako krajinotvorný strom.

 
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete, silne odolná voči chrastavitosti aj monilióze, nezvykne trpieť ani škodcami.