Ovocné

PÔVOD: Nemecko, Výskumná ovocinárska stanica Jork pri Hamburgu, kríženec odrôd Thurn-Taxis (Schneiderova) a Rube z roku 1957, na trh uvedená v roku 1977.

RAST: veľmi bujný, koruny tvorí polovzpriamené.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne neskoro. Vhodné opeľovače: Kordia, Thurn-Taxis (Schneiderova), Hedelfingenská, Napoleonova, Sam, Summit, Lapins, Irena, Halka.

PLODNOSŤ: stredne skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké, srdcovité, s dlhou, tenkou až stredne hrubou stopkou. Šupka je tenká, hnedočervená s malými svetlejšími lenticelami v stredne veľkom až veľkom počte. Dužina je červená, tuhá, chrumkavá, stredne šťavnatá, sladkokyslá až kyslosladká, s vyrovnaným pomerom cukrov a kyselín, dobre aromatická, dobrá až veľmi dobrá. Šťava je purpurová a farbí. Kôstka je v porovnaní k plodu stredne veľká až veľká, dužina sa na nej môže jemne zachytávať.

DOZRIEVANIE: neskoré, v 6. až 7. čerešňovom týždni, t.j. v 2. polovici až koncom júla, teda neuniká vrtivke čerešňovej, býva červivá.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum, výrobu džemov aj kompótov a ďalšie spracovanie.

STANOVIŠTE: slnečné mimo mrazových kotlín. Pôda pokiaľ možno hlboká s dostatkom vápniku, ľahšia, dostatočne priepustná, ale nie suchá, neznáša vysokú hladinu podzemnej vody a zamokrené stanovište. Vhodná do všetkých pestovateľských oblastí pre čerešne.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve a stredne až silne mrazuodolná v kvete. Plody sú vysoko odolné voči praskaniu plodov pri dlhšie trvajúcich či intenzívnych dažďoch, stredne odolné voči monilióze.

PÔVOD: Belgicko, v r. 1825 v kláštore v Leuvene objavená ako náhodný semenáč, v Belgicku sa nazýva aj Pastorale.

 
RAST: v mladosti silný, neskôr pomerne slabý, koruna je široko ihlanovitá, neskôr vysoko guľovitá a menšia.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Avranšská, Boscova fľaša, Clappova maslovka, Drouardova, Hardyho maslovka, Charneuská, Júlová, Krivica, Mechelenská, Trévouxská, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (až 450 g), široko vajcovité, zboku stlačené, plocho zhrbolené. Šupka je hrubá, väčšinou drsná, málo lesklá, zelená až zelenožltá, husto posiata hrdzavými bodkami či až škvrnami, na slnečnej strane hnedastá. Dužina je biela, v dobre vyvinutých plodoch žltkastá, jemná, len okolo jadrovníka zrnitá, v zrelosti veľmi šťavnatá, rozplývavá. Chuť je u plodov z vhodných polôh sladkokyslá, príjemne muškátovo korenistá, výborná.

 
DOZRIEVANIE: zber v 2. pol. októbra, konzumne dozrieva v decembri až januári a vydrží veľmi dlho, do marca, prípadne až apríla.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum ako jedna z najneskôr dozrievajúcich hrušiek, ale aj na výrobu džemov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, veľmi teplé, chránené, ale s dostatočným prúdením vzduchu. Vyžaduje hlboké, živné, teplé pôdy. V studených, mokrých pôdách sa jej nedarí, plody sú malé, kamienkovité a praskajú. Je vhodná pre teplé polohy, nehodí sa pre chladné miesta, kde plody nemôžu poriadne vyzrieť.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná, málo odolná voči chrastavitosti, vyžaduje otvorenú polohu a udržiavenie vzdušnej koruny.

PÔVOD: Belgicko, okolie Charneux, ako náhodný semenáč ju začiatkom 19. storočia objavil M. Legipont. Nazýva sa aj Figovka, Fondante de Charneux, Désirée, Waterloo, Legipont.

 
RAST: v mladosti bujný, šľahúňovitý, neskôr stredne bujný, vytvára úzku a riedko vetvenú, ihlanovitú korunu s takmer kolmo nasadenými konármi, ktoré sa pod váhou úrody ohýbajú. Letorasty sa charakteristicky ohýbajú smerom hore.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Avranšská, Boscova fľaša, Clappova maslovka, Eliška, Hardyho maslovka, Júlová, Konferencia, Krivica, Lectierova, Magdalénka, Parížanka, Poiteau, Tongréská, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá, (4.-6. rok po výsadbe), vysoká, pravidelná, po preplodení striedavá.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 150-165 g), tvarovo veľmi nepravidelné, fľaškovité, asymetrické so zhrboleným povrchom, pri kalichu i zhranatelým. Šupka je jemná, hladká, pololesklá, zelená, neskôr zelenožltá, s mramorovaným či pruhovaným červeným líčkom. Dužina je žltobiela až žltkastá, rozplývavá, jemná, šťavnatá, málo hnedne, nebýva kamienkovitá. Chuť má sladkú až veľmi sladkú, mierne aromatickú, veľmi dobrú.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, konzumne dozrieva počas 2 týždňov po zbere, vydrží do polovice novembra. Plody znášajú prepravu len hneď po zbere, v konzumnej zrelosti sa značne otláčajú.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na výrobu pyré, džemov, kompótov, destilátov či na sušenie a pečenie. Dobre sa skladuje.

 
STANOVIŠTE: slnečné, je dosť náročná na pôdu aj polohu. Kvalitné a pekné plody prináša len na úrodných, piesčitohlinitých, hlbokých pôdach dobre zásobených vlahou a v teplých, pred vetrom chránených polohách. Neznáša mrazové kotliny a studené, ílovité pôdy.

 
ODOLNOSŤ: menej mrazuodolná v dreve, najmä mladé stromy, silne mrazuodolná v kvete. Je stredne až silne odolná voči chrastavitosti a voči škodcom.

PÔVOD: Belgicko, Mechelen (Malines), v r. 1830 ju vypestoval major Esperén ako semenáč neznámeho pôvodu a nazval ju podľa svojej ženy Josephine, prvýkrát bola popísaná v r. 1856. Synonymá: Mechellenská, Mechelenská Malinská, Malinská zimná, Josefiny, Malinská zimná maslovka, Canella Josephina, Joséphine, Joséphine de Malines, Josephine von Mecheln, Jozefinga, Poire de Malines, Pucelle de Malines.

RAST: spočiatku bujný, neskôr slabší rast, vytvára široko guľovité, stredne veľké koruny s kostrovými konármi rastúcimi šikmo hore a s postrannými konármi šľahúňovitými, previsnutými, s krátkym, pomerne hustým plodonosným obrastom.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro a dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Avranšská, Boscova fľaša, Júlová, Trévouxská, Viennská, Williamsova.

PLODNOSŤ: skorá (do 5 rokov po výsadbe), vysoká, pravidelná v dobrých lokalitách, inak má tendenciu k striedaniu.

PLODY: menšie (priemerne 90 g), pravidelné, široko kužeľovité či vajcovité, väčšie plody mierne zhrbolené. Šupka je pevná, hladká, málo lesklá, sivozelená až zelenožltkastá, s tmavožltým až hnedastým líčkom, po celom povrchu posiata lenticelami alebo drobnou hrdzou, najmä v okolí stopky a kalichu. Dužina je belavá až žltkastá, okolo jadrovníku až lososová, mäkká, veľmi šťavnatá, veľmi jemná, rozplývavá. Chuť z dobrých polôh je výborná, jemne aromatická, muškátovo korenistá, pikantne sladkokyselkavá. Dužina na vzduchu hnedne.

DOZRIEVANIE: zber asi polovici októbra, konzumne dozrieva od 1. polovice decembra, niekedy až v januári, vydrží bez straty chuti do februára, niekedy až do marca. Treba vhodne naplánovať zber, lebo predčasne obraté plody vädnú, príliš neskoro obraté zas strácajú chuť. Dobre znáša uskladnenie v chladiarňach.

VYUŽITIE: výborná stolová hruška na priamy konzum, muštovanie, sušenie, výrobu džemov, lekvárov, pyré a destilátov, v domácich podmienkach aj na výrobu kompótov, hoci má mäkšiu a hnednúcu dužinu.

STANOVIŠTE: slnečné, aj otvorené, ak sú dosť teplé. Vyžaduje hlubké, úrodné a teplé pôdy, najmä hlinité či hlinitopiesočnaté s dostatočnou vlhkosťou. V studených pôdach veľmi trpí kvalita plodov, v suchých strom ani plody nedorastú do poriadnej veľkosti. V chránených polohách s vlhkejším vzduchom môže trpieť chrastavitosťou, ktorá sa prejavuje najmä na listoch. Vhodná je najmä do teplých polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj v kvete, stredne odolná voči chrastavitosti, málo náchylná na moniliózu. Plody nepadajú vo vetre.

PÔVOD: Slovensko, miestna odroda z Bielych Karpát.

 
RAST: bujný, vytvára mohutné, dlhoveké stromy, jedny z najstarších.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá.

 
PLODNOSŤ: neskoršia, veľmi vysoká, pravidelná.

 
PLODY: veľké až obrovské, nepravidelného, ale skôr valcovitého tvaru. Šupka je zelenobiela s tehlovočerveným líčkom na slnečnej strane. Dužina je biela, riedka, šťavnatá. Chuť je sladkastá s miernou horkosťou.

 
DOZRIEVANIE: zber počas augusta a sepembra, konzum hneď po zbere, vydrží maximálne do októbra.

 
VYUŽITIE: najmä na cider a mušty, hospodárske využitie.

 
STANOVIŠTE: nenáročná na polohu a pôdu. Veľmi vhodná do alejí, k cyklocestám, do voľnej krajiny, do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, odolná voči chorobám aj škodcom.

PÔVOD: Bielokarpatská krajová odroda.

RAST: mohutný, dlhoveký strom dorastajúci do výšky 15-30 metrov a dožívajúci sa niekoľko sto rokov. Koruna je široko rozložitá, jej veľkosť závisí od stanovišťa (v prípade soliterneho stromu je jej šírka až 20 metrov, u stromu rastúceho v lese je koruna menšia). Kôra je sivá, v mladosti hladká, borka tmavohnedá a rozpukaná. Listy sú 15-20 cm dlhé, zložené z 6-10 párov jednotlivých lístkov so zúbkovitým okrajom, ktoré sú v mladosti jemne chlpaté. Vrchná strana listov je tmavozelená, spodná svetlozelená, na jeseň sa krásne sfarbujú do žlta - oranžova- červena.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, samoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne v máji až júni a kvety sú obojpohlavné, biele, výnimočne i ružové, zoskupené v okolíkoch.

PLODNOSŤ: skorá (vo veku 5-7 rokov), úrodnosť bohatá (dospelý strom plodí až 300-1200 kg plodov).

PLODY: stredne veľké až veľké, guľovité, jabĺčkového tvaru, v čase zrelosti prevažne červené. Plod dozrieva až po uhniličení, kedy sa pôvodná trpká chuť mení na príjemne sladkú, aromatickú. .

DOZRIEVANIE: koncom augusta až začiatkom novembra, podľa lokality.

VYUŽITIE: plody sú po uhniličkovaní vhodné na priamy konzum a inak sa používajú na výrobu lekvárov, kompótov a veľmi jemnej a kvalitnej pálenky - “oskorušovice”, ďalej na sušenie (sušené plody možno pomlieť a používať na dochucovanie), muštovanie. Drevo oskoruše je veľmi pevné, ťažké, kvalitné a tvrdé, má krásnu kresbu a farbu, používalo sa na výrobu hudobných nástrojov, vinných lisov, pri výrobe nábytku (intarzie).

STANOVIŠTE: teplomilná a svetlomilná drevina, dobre sa jej darí v úrodných, skôr suchších pôdach, v slnečných oblastiach a tam, kde sa pestuje vinič. Dobre adaptovaná na bielokarpatské miestne klimatické pomery.

ODOLNOSŤ: vysoká odolnosť voči mrazu (do -30 stupňov), vysoká odolnosť voči smogu a exhaláciám.

PÔVOD: Anglicko, vypestovaná v Newarku a uvedená na trh Pearsonom v Chilwell v grófstve Nottinghamshire. Zrejme odroda botanického druhu Corylus maxima s alternatívnymi názvami Pearson's Prolific či Nottingham Prolific.

 
RAST: stredne bujný, vytvára stredne veľké, kompaktnejšie kry dorastajúce do výšky 3-4 m, rozložité a riedke. Odnožuje stredne.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá. Vyššiu úrodu prinesie v prítomnosti inej odrody kvitnúcej v rovnaký čas. Vhodné opeľovače: Cosfordská, Hallská obrovská, Katalónska, Webbova.

 
PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká až vysoká, pravidelná.

 
PLODY: malé až stredne veľké (priemerne 1,9-2,1 g), úzko elipsovité, na oboch stranách špicaté. Pančuška je o niečo kratšia ako plod. Škrupina je stredne hrubá, lesklá, hnedá, veľmi ľahko sa lúska luskáčikom. Jadro veľmi dobre vypĺňa škrupinu (tvorí 50-53 % z celkovej hmotnosti), je svetlohnedé. Chuť je veľmi dobrá, sladká a šťavnatá.

 
DOZRIEVANIE: veľmi skoré, už koncom augusta a začiatkom septembra.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum vcelku aj na spracovanie na pečenie, cukrovinky apod.

 
STANOVIŠTE: slnečné či mierny polotieň, teplejšie, chránené. Vyžaduje úrodné a teplé pôdy, vo vlhkých a studených alebo suchých piesočnatých nemáva dobré výnosy a kvalitné plody. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

 
ODOLNOSŤ: je stredne mrazuvzdorná, odolná voči vetru a škodcom.

PÔVOD: neznámy, zrejme Japonsko, pravdepodobne ide o odrodu Morus bombycis (so synonymom M. indica či M. latifolia)

RAST: výhony rastú nápadne špirálovito, vytvára 3-4 m vysoký, vo svojej domovine až 10-metrový krík či strom. Obrovské, ozdobné, srdcovité listy dosahujú dĺžku 20 cm, šírku až 15 cm, sú sviežo zelené a majú krásnu, rovnomernú žilnatinu.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká, pravidelná.

PLODY: sú stredne veľké (asi 3 cm, niekedy aj 4 cm), čierne, chutné, sladké.

DOZRIEVANIE: v júli.

VYUŽITIE: strom je veľmi dekoratívny, vhodný aj do menších záhrad či mestských výsadieb. Kulinárne využitie: chutné plody sú vhodné na priamy konzum aj spracovanie: sušenie, výrobu džemov a sirupov atď.

STANOVIŠTE: slnečné a teplé, pôdy suchšie až vlhkejšie, nevhodná je len príliš ťažká ílovitá pôda, kde hrozí premokrenie koreňov.

ODOLNOSŤ: mrazuodolná ako ostatné moruše biele, teda vo vyzretom dreve je podstatne mrazuodolnejšia (do -29 ℃ až -34 ℃) než moruša čierna (Morus nigra). Môže rásť aj vo vyšších nadmorských výškach, len tam je riziko poškodenia letorastov neskorými jarnými mrazmi, ale vie dobre regenerovať. Odolná voči chorobám a škodcom.

PÔVOD: Nemecko, bývalá NDR, registrovaná v roku 1979.

 
RAST: veľmi bujný, vytvára strednú až vyššiu korunu s veľmi silnými konármi, stredne otŕnenými. Dobre znáša rez až do trojročného dreva. Dorastá až do 4 m.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samičia rastlina, kvôli opeleniu potrebuje vysadiť v blízkosti samca - opeľovača.

 
PLODNOSŤ: skorá a veľmi vysoká, ročne prinesie ako dospelý krík 35-50 kg plodov.

 
PLODY: sú stredne veľké (priemerne 0,65 g, dĺžka 1,45 cm x šírka 1,13 cm), charakteristického vajcovitého tvaru, sýto oranžovej farby s pevnejšou šupkou a skôr kyslejšej chuti. Obsahujú v priemere 240 mg vitamínu C v 100 g, 26 mg vitamínu E v 100 g a 3,4 g kyselín, 4,9 g tukov. Je vhodná na zber orezom a následným zmrazením vetvičiek pri -25 °C.

 
DOZRIEVANIE: v septembri až októbri. Jedna z najneskorších odrôd.

 
VYUŽITIE: pre kyslejšiu chuť plodov je odroda vhodná najmä na spracovanie.

 
STANOVIŠTE: slnečné stanovište, priepustná pôda. Vysádza sa v spone s 3x4 m.

 
ODOLNOSŤ: odroda je mrazuvzdorná, odolná voči chorobám a škodcom.

PÔVOD: Rumunsko, nájdená na zač. 20. stor. ako náhodný semenáč.

RAST: stredne silný rast, koruna pyramidálna alebo vysoko guľovitá, vetvy nepravidelné a dosť krehké.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá odroda. Vhodné opeľovače: Stanley, Vlaška, Althanova ringlota, Anna Späth.

PLODNOSŤ: stredne skorá, vysoká.

PLODY: stredne veľké, oválne, šupka tmavofialovomodrá až modročierna s jemným osrienením. Dužina je zelenožltá až žltá, stredne šťavnatá, s harmonickou, veľmi dobrou, sladko-kyselkavou chuťou, veľmi podobnou chuti Bystrickej; veľmi dobre sa oddeľuje od kôstky.

DOZRIEVANIE: v 1.-2. polovici septembra, v závislosti od lokality.

VYUŽITIE: lahodné plody majú univerzálne použitie.

STANOVIŠTE: odrode vyhovujú teplejšie polohy a pôdy dostatočne zásobené vlahou.

ODOLNOSŤ: stromy sú v dreve odolné voči mrazu a v dobe kvetu dobre odolávajú neskorým jarným mrazom. Ja viac tolerantná voči šarke ako Bystrická a je stredne odolná voči hubovým chorobám, náchylnejšia len na moniliózu.

PÔVOD: druh pochádza pravdepodobne z JV Európy a na Zakaukazska, kde je najrozšírenější. Rastie aj v S Afrike a v Z Ázii. Už v staroveku ho vysádzali aj v ďalších oblastiach južnej Európy a čoskoro sa dostal aj do zaalpského priestoru. Markus je veľkoplodá selekcia neznámeho pôvodu, zrejme slovenského.

RAST: stredne rýchly. Je to mohutný a dlhoveký strom, je kompaktnejší než semenáče, dorastá do výšky aj 20 m a šírky 10-15 m a tvorí veľké, rozložité koruny. Borka je tmavohnedá alebo hnedosivá, v dospelosti popraskaná, listy sú jednoduché, podlhovasto kopijovité, lesklé, s pílkovitým okrajom. Koreňový systém je mohutný, kolovitý.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, cudzoopelivý, vyžaduje prítomnosť druhého geneticky odlišného jedinca, či už semenáča alebo kultúrnej odrody. Kvitne v máji. Samčie kvety sú zoskupené na dlhých, vzpriamených jahňadách, samičie kvety sú v dolnej časti samičích.

PLODNOSŤ: stredne skorá, po 5-7 rokoch, vysoká.

PLODY: tmavohnedé, guľovité nažky široko vajcovitého tvaru a veľkosti do 3,5-4 cm, nažka je pri vrchole hrotitá a jemne chlpatá, uložená je v silne ostnatej čiaške. Chuť plodu v surovom stave je mierne trpkastá, po tepelnej úprave (upečení či uvarení) sladká, plná. Plody sú nutrične bohaté (vitamín B, C, E, esenciálne mastné kyseliny, vysoký obsah vlákniny a minerálnych látok).

DOZRIEVANIE: v priebehu októbra.

VYUŽITIE: do sadov, parkov, alejí a veľkých záhrad. Výborná medonosná rastlina: kvety sú veľmi nektárodajné s kvalitným peľom a dáva aj medovicu. Plody sú po uvarení alebo upečení veľmi chutné. Využívajú sa v cukrárstve, pri výrobe gaštanového pyré alebo gaštanovej múky. Skladovateľnosť plodov pri nízkej teplote a primeranej vlhkosti je až 6 mesiacov, v domácich podmienkach si treba dať pozor na plesne.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, pôda ľahšia, hlboká, preferuje slabo až stredne kyslú, ale zvládne aj kyslejšie a piesčitú. Dôležité je, aby bola nevápnitá. Je vhodný do teplých a stredne teplých aj chránených vyšších polôh do približne 600 m n.m.

ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolný v dreve do -23 °C až -29 °C, náchylný na poškodenie výhonov a kvetov neskorými jarnými mrazmi. Náchylný na poškodenie parazitickou hubou Phytophthora spp. spôsobujúcej atramentovú škvrnitosť a náhle odumieranie a na rakovinu kôry gaštanov (Cryphonectria parasitica). Po dobrom zakorenení je silne suchuvzdorný.

PÔVOD: USA, prirodzená púčiková mutácia odrody Negronne v Ridgeville v Južnej Karolíne.

 
RAST: kompaktný, nízky vzrast do cca 1-1,5 m. Listy sú tmavozelené, hlboko laločnaté, veľmi atraktívne.

 
OPEĽOVACIE POMERY: partenokarpická odroda, nepotrebuje opelenie.

 
PLODNOSŤ: skorá, v teplých oblastiach bohatá.

 
PLODY: menšie, vínovočervené až fialové plody s červenou dužinou lahodnej, sladkej chuti.

 
DOZRIEVANIE: od polovice septembra.

 
VYUŽITIE: plody sú vhodné na priamy konzum, prípravu džemov, želé, do koláčov.

 
STANOVIŠTE: slnečné a chránené stanovište, ľahká, na humus bohatá a dobre odvodnená pôda. Odroda vhodná aj pre pestovanie v kontajneri (min. priemer 25 cm) na terasách, balkónoch.

 
ODOLNOSŤ: nenáročná odroda, odolná voči suchu a mrazu do -16 °C. Mladé rastliny pestujeme prvé 2-3 roky v kvetináči a v zime chránime pred mrazom prikrytím alebo presunutím do chladnej miestnosti.

PÔVOD: Francúzsko, našiel ju Alexander Lucas v lese neďaleko Blois, záhradníctvo Franson Freres v Orléanse ju uviedlo na trh v rokoch 1874-75.

 
RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne bujný. Vytvára vysoko ihlanovité, široké koruny, so spodnými kostrovými konármi takmer vodorovnými, postranné konáre vplyvom úrod časom prevísajú.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro, je zlým opeľovačom (triploid). Vhodné opeľovače: Avranšská, Blumenbachova, Boscova fľaša, Clappova maslovka, Crassanská, Drouardova, Esperenova bergamotka, Esperenova maslovka, Giffardova maslovka, Guyotova, Hardyho maslovka, Charneuská, Konferencia, Krivica, Madame Verté, Mechelenská, Parížanka, Solanka, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (200 g, ale aj 400 g), tupo kužeľovité, baňaté, pravidelné. Šupka je hladká, jemná, pri zbere svetlozelená, zrelá svetložltá až zlatožltá s množstvom veľkých lenticiel. Dužina je belavá, jemne žltkastá, nepatrne zrnitá, mäkká, veľmi šťavnatá, rozplývavá. Chuť je sladká, jemne korenitá, silne aromatická, príjemne pikantne trpkastá.

 
DOZRIEVANIE: zber kedysi v 1. pol. októbra, dnes často už v septembri, konzumne dozrieva postupne od októbra, vydrží do novembra až februára. Prepravu zvláda len hneď po zbere.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a výrobu kompótov, na sušenie, pečenie, výrobu džemov a destilátov. Po rozkrojení dužina nehnedne. Dobre sa skladuje, najmä v chladiarňach, kde vydrží aj 6 mesiacov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené pred vetrom, ale nie uzavreté. Vyžaduje úrodné, hlinité, primerane vlhké pôdy. V studenej ílovitej pôde je dužina repovitá a bez chuti. Vhodná do teplých a stredne teplých chránených polôh.

 
ODOLNOSŤ: málo mrazuodolná v dreve v mladosti, neskôr stredne, málo v kvete, stredne odolná voči chrastavitosti.

PÔVOD: Francúzsko, vypestoval ju J.C. Nelis v r. 1815 v Mechelene.
RAST: slabší rast, vytvára ale veľkú, guľovitú a hustú korunu. Kmeň i vetvy sú húževnaté, odolávajú nepriaznivým vplyvom.
OPEĽOVACIE POMERY: dobrý opeľovač, kvitne neskoro a kvety sú mrazuodolné.

 Vhodné opeľovače: Boscova fľaša, Hardyho maslovka, Krivica a Williamsova.

 
PLODNOSŤ: skorá, pravidelná, vysoká.

 
PLODY: stredne veľké plody širšieho, hruškovitého tvaru, zúženého smerom ku stonke. Povrch býva často nerovný, šupka je hrubá, veľmi drsná, pokrytá hrdzou alebo hrdzavými lenticelami. Základná farba je zelená, neskôr zelenožltá, po dozretí sa spočiatku tmavá hrdza sfarbuje do svetlohneda. Biela až zelenkastá dužina je jemná, šťavnatá, chuťovo výborná, príjemne škoricovo korenistá.

 
DOZRIEVANIE: zber začiatkom alebo v polovici októbra, konzumná zrelosť: v decembri až januári, skladovateľnosť do februára.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, kompóty, sušenie.

 
STANOVIŠTE: odroda nenáročná na pôdu a polohy, darí sa jej aj vo vyšších, drsnejších polohách, prospieva v pôde ľahšej, piesčitej i v pôde ťažkej, hlinitej.

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolná odroda, odolná voči chrastavitosti.

PÔVOD: Rusko, stará odroda aktinídie význačnej (Actinidia arguta), ktorá získala svoje meno v Taliansku a odtiaľ sa rozšírila do celej Európy. Jej alternatívne pomenovanie je Jumbo Verde alebo Ambrosia.

 
RAST: je veľmi bujný, dorastá do dĺžky približne 8-10 m. Lianovité výhony sú hladké a nechlpaté. Listy sú stredne veľké, svetlozelené s charakteristickými zelenými stopkami.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá. Je to samičia odroda, ktorá na tvorbu plodov potrebuje opelenie samčou odrodou aktinídie význačnej (Actinidia arguta), napr. Prince Jumbo.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá (v 4. roku po vysadení), mierne striedavá, stredne vysoká.

 
PLODY: sú veľké (priemerne 15-19 g, 22,5x37 cm), podlhovasté, zboku sploštené. Šupka je hladká, zelená, bez líčka. Dužina je zelená až žltozelená, šťavnatá. Chuť je vyvážene sladkokyslá, bez výraznej vône. Väčšinu cukrov tvorí sacharóza. Má nižší obsah vitamínu C v rámci kiwi, ale stále vysoký (priemerne 63,5-89,6 mg/100 g).

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré, v druhej polovici až koncom septembra.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na spracovanie na džemy, marmelády, smoothie apod.

 
STANOVIŠTE: slnečné, pred vetrom chránené stanovište, príp. polotieň; ideálne (juho)západná orientácia; kvalitná humózna pôda s dostatkom vlahy, na ktorú je kvôli plytkej koreňovej sústave náročná, skôr neutrálna až mierne kyslá. Odporúčame zamulčovať. Kvôli citlivosti letorastov na neskoré jarné mrazy je výhodné vysadiť ju k múrom či nádržiam s vodou, ktoré akumulujú teplo a v noci ho sálajú do okolia. Podobne je vhodné zapestovať rodivé konáre až vo vyššej výške.

 
ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolné v dreve do -26 °C až -28 °C, listové puky a mladé letorasty s kvetnými pukmi sú náchylné na neskoré jarné mrazy už pod 0 ℃, po zmrznutí je malá šanca, že ten rok ešte zakvitnú. Odolná voči väčšine hubových chorôb, jedine ju môže v príliš mokrých pôdach ohrozovať fytoftóra (Phytophthora cryptogea).

PÔVOD: Maďarsko, kríženec odrôd Pándy 38 a Nagy Angol.

 
RAST: stredne bujný, polovzpriamený. Rastie pomerne pekne, konáre príliš neprevísajú ani nevyhoľujú, nie je veľmi náročná na udržiavaci rez.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro. 

PLODNOSŤ: stredne skorá, stredne vysoká.

 
PLODY: stredne veľké (4,5-6,5 g), obličkovité. Šupka je tmavočervená, je to typ kyselka. Dužina je tmavočervená, mäkká až stredne tuhá, stredne šťavnatá, šťava je červená, stredne farbiaca. Chuť je sladkokyslá, veľmi aromatická, veľmi dobrá až výborná. Pri oddelení plodu od stopky z neho šťava nevyteká.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 4. čerešňovom týždni, teda niekedy v 1. polovici júla.

 
VYUŽITIE: aj na priamy konzum a na výrobu kompótov, džemov, sirupov, na sušenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s úrodnou, dostatočne vlhkou, ale dobre odvodnenou pôdou. Je vhodná najmä do teplých polôh a stredne teplých chránených.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve aj v kvete. Je silnejšie odolná voči koletotrichovej hnilobe čerešní (Glomerella cingulata), stredne odolná voči škvrnitosti listov čerešní a višní (Blumeriella jaapii), náchylnejšia na moniliózu (Monilinia spp.). Stredne silno ju napáda vrtivka čerešňová (Rhagoletis cerasi). Je silne odolná voči praskaniu plodov počas dlhotrvajúcich dažďov.

PÔVOD: neznámy, pôvodnú odrodu Isabella pochádzajúcu z USA vyšľachtil v 19. storočí W. R. Prince ako medzidruhového kríženca Vitis vinifera Meslier Petit x Vitis labrusca. Synonymá: Japonec.

RAST: bujný. Drevo je hnedasté s jemným ochlpením. Listy sú veľké, päťlaločné, zo spodnej strany svetlo plstnaté, čo je typický odrodový znak.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, obojpohlavný.

PLODNOSŤ: skorá (2-3 roky po výsadbe), vysoká, pravidelná. 

PLODY: strapce sú veľké, čiastočne rozvetvené, stredne husté až redšie. Bobule sú veľké až veľmi veľké (priemerne 10-20 mm), guľaté. Šupka je tmavomodrá, so silnejším osrienením, tuhšia, ide stiahnuť z dužiny. Dužina je kompaktná, tuhšia. Chuť je sladká, aromatická s typickou intenzívnou vôňou Vitis labrusca.  

DOZRIEVANIE: skoré, v 2. polovici augusta. Strapce dobre znášajú prepravu.

VYUŽITIE: na priamy konzum, výrobu muštov, džemov, sirupov či špecificky voňavých vín na šupkách.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s úrodnou, najlepšie dostatočne priepustnou pôdou, ale vie sa prispôsobiť širokej škále pôd, nemá rád len zamokrenú a chudobnú. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve a pukoch počas zimy asi do -25 °C. Vyššie odolný voči bežným hubovým chorobám.

PÔVOD: Taliansko, kríženec odrôd Gialla di Firenze a Fertilia Morettini, vyšľachtil Alessandro Morettini.

RAST: stredne bujný až bujný, habitus polovzpriamený až rozložitý. Veľmi dobre rastie a dobre sa tvaruje .

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro, stredne dlho až dlho.

PLODNOSŤ: stredne vysoká až vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké guľovitého tvaru, súmerné. Šupka je tenká až stredne hrubá, slabo až stredne silne prilieha k dužine, je mierne až husto plstnatá, žltozelená, z väčšej časti prekrytá karmínovočerveným, rozmytým líčkom; dužina je žltá až oranžovo žltá, mäkká až stredne pevná, nevláknitá, aromatická, sladko kyselkavá , v plnej zrelosti dobre oddeliteľná od stredne veľkej kôstky. Náchylnosť na praskanie kôstky je nízka. Plody sú dobre veľkostne vyrovnané a nie sú náchylné na praskanie počas dažďov.

DOZRIEVANIE: skoré, dozrieva okolo 25. júla, 15 dní pred odrodou Redhaven. Plody nie sú náchylné na predčasný opad pred zberom alebo len veľmi slabo.

VYUŽITIE: vhodná najmä na priamy konzum, ale aj na zaváranie.

STANOVIŠTE: stredne náročná na stanovište, vyžaduje slnečné miesto a výživné pôdy, vhodná je i do okrajových pestovateľských oblastí.

ODOLNOSŤ: v dreve i v kvetných pukoch vysoko odolná voči mrazu a stredne odolná voči kučeravosti, tolerantná voči šarke.

PÔVOD: Ukrajina, Kyjev, v Ukrajinskej Národnej Botanickej Záhrade M.M. Gryška vyšľachtený Svetlanou Klimenko ako semenáč zo spontánneho opelenia, prvýkrát rodil v r. 1975.

RAST: bujný, vzpriamený

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, obojpohlavný, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne vo februári až marci. Na opelenie potrebuje inú odrodu drieňa. Zle sa opeľuje so Svetljačokom (Svetljačok je jeho mutáciou) a Ekzotičejskym (ten je mutáciou Lukjanovského).
PLODNOSŤ: vysoká, 15-ročný krík dosiahne 35-40 kg, 20-ročný krík dosiahne aj 70 kg. Výťažnosť v pomere k veľkosti kríka je skôr nižšia (hmotnosť plodov / objem stromu: 1,14 kg/m3).

PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 6-7,5 g), fľaškovité, tmavočervené až čierne, príjemne sladkokyslé so stredne vysokým obsahom cukru (9,8-10,2 %) a nízkym obsahom kyselín (1,7-1,9 %) a vysokým obsahom vitamínu C (128 mg/100 g). Kôstka je v pomere k plodu menšia až stredná (9,8-10,2 % z hmotnosti plodu) a ťažko oddeliteľná od dužiny.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, počas 2. polovice augusta. Plody neopadávajú, majú po dozretí dobrú trvanlivosť a skladovateľnosť asi 3 - 4 týždne.

VYUŽITIE: Vhodný na priamy konzum aj na spracovanie, napr. na želé, džem, ovocné šťavy, sirupy, kompóty, destiláty, kandizované ovocie, nakladanie nezrelých plodov ako nepravých olív.

STANOVIŠTE: nenáročný na pestovanie. Preferuje slnečné miesta s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve aj kvete, odolný voči chorobám, po dobrom zakorenení dobre odolný voči suchu.

PÔVOD: Biele Karpaty, Slovensko.

 
RAST: veľmi bujný vzrast, vytvára vznosné, pekne stavané koruny, ktoré unesú veľké úrody. Dlhoveká odroda.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá. Na dosiahnutie úrody potrebuje inú odrodu hrušky na prepelenie v blízkosti do cca. 60 m.

 
PLODNOSŤ: vysoká, rádovo v stovkách kilogramov.

 
PLODY: stredne veľké, kužeľovité, šupka je zelená, dužina biela, chuť sladká, medová, až po 2 týždňoch od zberu uhniličí a chutí karamelovo.

 
DOZRIEVANIE: v priebehu augusta.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, sušenie, výroba destilátu aj lekváru.

 
STANOVIŠTE: odroda je nenáročná na pôdu, rastie v bielokarpatskej ílovici.

 
ODOLNOSŤ: minimálne stredne mrazuodolná.

PÔVOD: Švédsko, Balsgård Fruit Breeding Institute, vyšľachtená v roku 1952 ako kríženec odrôd Cárska x Ruth Gerstetter, prvýkrát popísaná v r. 1972

 
RAST: stredne bujný až bujný, s polovzpriamenou, hustejšou korunou.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne neskoro.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá, stredne vysoká až vysoká, niekedy mierne striedavá.

 
PLODY: stredne veľké až väčšie, elipsovité, nesúmerné. Šupka je osrienená, pod osrienením tmavomodrá, zatienená strana svetlejšia. Dužina je žltozelená, stredne tuhá, stredne až veľmi šťavnatá. Chuť je kyslosladká až sladká, priemerne aromatická, dobrá až veľmi dobrá. Kôstka je veľmi dobre odlučiteľná od dužiny. Je to poloslivka.

 
DOZRIEVANIE: je veľmi skoré, je to jedna z najskorších odrôd, dozrieva približne 58 dní pred odrodou Bystrická, teda v 1. a 2. dekáde júla, dozrieva veľmi postupne počas asi 2 týždňov.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj všestranné spracovanie, najmä na koláče. Plody neznesú dlhšiu prepravu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, s úrodnou pôdou, dobre odvodnenou, ale dostatočne vlhkou. Je vhodná do všetkých pestovateľských oblastí pre slivky.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj v kvete. Je stredne tolerantná voči šarke.

PÔVOD: Slovensko, Bošácka dolina, krajová odroda. Synonymá: Jahodárka.

 
RAST: bujný, tvorí veľké stromy s riedkou korunou, rastie šľahúňovito, vytvára dlhé plodonosné oblúky, vďaka čomu sa dá spoznať už z diaľky.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, opelivosť nebola preskúmaná, ale rodí v prítomnosti všeobecne dobrých opeľovačov ako Avranšská, Hardyho maslovka, Charneuská, Krivica.

 
PLODNOSŤ: skorá (4-5 rokov po výsadbe), striedavo vysoká.

 
PLODY: menšie až stredne veľké, baňaté až zaguľatené. Šupka je žltkastá s červenkastý líčkom, často s hrdzou. Dužina je mierne ružová, šťavnatá. Chuť je sladká, veľmi príjemná, s jahodovou príchuťou, je to delikatesa za čerstva aj sušená.

 
DOZRIEVANIE: veľmi skoré, v polovici júla, zároveň s Magdalénkou. Treba ju oberať v tvrdej zrelosti, rýchlo dozrieva po uskladnení, vydrží 7-10 dní po zbere.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, ale najmä na sušenie a výrobu destilátov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, nenáročná na pôdu a polohu. Vhodná do alejí a veľkých sadov, do krajiny.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, nezvykne trpieť chrastavitosťou ani moniliózou.