Vyberte si druh ovocného stromu
Vyberte konkrétny druh alebo pokračujte nižšie a použite podrobné filtre.
Nenašli sa žiadne produkty
Použite menej filtrov alebo odstráňte všetky
PÔVOD: Španielsko, vyšľachtená vo výskumnom ústave CEBAS (Centro de Edafología y Biología Aplicada del Segura) pod vedením Federica Dicentu ako kríženec genotypu S5133 × Lauranne, teda z rovnakého kríženia ako Penta, uvedená na trh bola v roku 2017.
RAST: bujný, vzpriamený.
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi, má vysokú úrodnosť, aj keď je pestovaná samostatne. Prítomnosť inej, v podobný čas kvitnúcej odrody, napr. Penta, môže zvýšiť úrodu. Kvitne veľmi neskoro, cca. 10-20 dní po Nonpareil či 9-17 dní po Ferragnès.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná, aj 2 t jadier na ha v dobrých podmienkach.
PLODY: sú stredne veľké, dobre sa lúpu po dozretí. Škrupina je tvrdá, dobre odoláva škodcom. Jadrá sú stredne veľké (priemerne 1,25 g, 33 % z hmotnosti plodu), oválne až okrúhle, stredne hnedé, jemne zvrásnené. Podiel dvojitých jadier je veľmi nízky až žiadny (<1 %). Chuť je veľmi dobrá a sladká, s vysokým podielom cukrov (priemerne 4,34 %) a najmä tukov (priemerne 57,68 %) na mandle.
DOZRIEVANIE: je skoré až stredne skoré, 3 dni po Nonpareil, 7-10 dní po odrode Penta, v podobný čas ako Ferragnès, okolo 2. dekády septembra.
VYUŽITIE: okrasné využitie: stromy sú okrasné a silne voňavé na jar, keď sú bohato zakvitnuté, ale aj v lete bujným rastom, olistením a plodmi; kvety sú veľmi atraktívne pre opeľovače. Kulinárne využitie: jadrá plodov na konzumáciu v čerstvom stave a na výrobu cukroviniek, pečených a obaľovaných mandlí, marcipánu, na získavanie oleja na kulinárne aj kozmetické účely atď., kvety na ovoňanie kuchynských olejov, dužina a šupka nezrelých plodov po vysušení ako korenie. Technické využitie: škrupinky jadier napr. na kúrenie.
STANOVIŠTE: slnečné, stredne ťažká až ľahšia pôda bohatá na humus a živiny. Vhodná pre teplé a stredne teplé oblasti, prípadne chránené chladnejšie oblasti.
ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolná v dreve, v kvete vďaka veľmi neskorému kvitnutiu lepšie uniká neskorým jarným mrazom. Je stredne odolná voči červenej škvrnitosti listov (Polystigma amygdalinum). Vďaka tvrdej škrupinke je dobre odolná voči vtákom, veveričkám či hmyzu. Po zakorenení je relatívne dobre odolná voči suchu.
PÔVOD: ČR, Holovousy, vyšľachtil ju pravdepodobne F. J. z Leveneurov a Grünwallu v 2. pol. 18. stor.
RAST: zdravý bujný rast, neskôr rastie stredne intenzívne, vytvára veľké, rozložité až previsnuté koruny. Odroda nevhodná pre nízke tvary.
OPEĽOVACIE POMERY: dobrý opeľovač so strednou dobou kvetu. Vhodné opeľovače: Baumannova reneta, Ontario, Hammersteinovo, Matkino, Panenské české, Parména zlatá zimná, Wealthy.
PLODNOSŤ: neskoršia, každý 2.-3.rok vysoká.
PLODY: stredne veľké, guľovité, mierne sploštené, s charakteristickým svalcom (“pupkom”) pri stopke. Povrch lesklý, základná farba žltá, viac-menej prekrytá temnou karmínovou červeňou, slnečná strana býva temnejšie pruhovaná. Šupka je tuhá, dužina s malinovou vôňou je niekedy úplne biela, inokedy červenavá alebo žlto-zelenkastá, krehká, na vzduchu mierne hnedne; chuť výborná, sladká až mierne sladkokyslá.
DOZRIEVANIE: zber začiatkom októbra, zrelosť október/november, vydrží do decembra, plody z vyšších polôh až do februára.
VYUŽITIE: výborná, chutná odroda s výraznou malinovou vôňou, vhodná na priamy konzum, mušty.
STANOVIŠTE: živné pôdy, skôr vyššie a vlhšie polohy, chránené pred vetrom.
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete, odolná voči rakovine, dobre vzdoruje vlnatke, málo trpí múčnatkou, v uzavretých polohách je stredne náchylná k chrastavitosti. Niekedy jej v lete predčasne opadávajú listy a následne aj plody.
PÔVOD: vznikla v USA ako výsledok dlhodobého vnútrodruhového kríženia, kde posledným rodičovským párom boli genotypy C4R8T143 × C4R9T26 a následne bola zo semenáčov vybraná v ČR na Záhradníckej fakulte Mendelovej univerzity v Lednici a registrovaná bola v r. 1999.
RAST: stredne bujný, vzpriamený.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne veľmi skoro až skoro. Vhodné opeľovače podľa času kvitnutia: Barbora, Delta, Goldrich, Harcot, Harogem, Jitka, Karola, Lebela, Lenova, Lerosa, Mirka, Palava, Pinkcot, Radka, Sylvercot, Veecot, Vemina, Zetka.
PLODNOSŤ: pomerne skorá, vysoká, niekedy mierne striedavá.
PLODY: stredne veľké až malé, elipsovité, súmerné, hladké. Šupka je veľmi slabo až slabo plstnatá, oranžová, čiastočne krytá purpurovým rozmytým menším líčkom. Dužina je oranžová, stredne tuhá, stredne hrubá, stredne až veľmi šťavnatá, veľmi dobre odlučiteľná od kôstky. Chuť je sladkokyslá až kyslosladká, aromatická, pikantná, veľmi dobrá. Jadro kôstky je silne horké.
DOZRIEVANIE: je veľmi skoré, od 2. polovice júna, 17 dní pred Velkopavlovickou.
VYUŽITIE: na priamy konzum a výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátov, na sušenie.
STANOVIŠTE: slnečné, výhrevné stanovište, pôdy živné, priepustné, primerane vlhké. Vhodná do všetkých pestovateľských oblastí pre marhule, vrátane tých okrajových, kde ich treba sadiť na chránené stanovište. Veľmi dobre prispôsobivá rôznym klimatickým podmienkam.
ODOLNOSŤ: dobre až silne mrazuodolná v kvetných pukoch a v mladých plôdikoch, silne odolná voči suchej škvrnitosti listov a plodov (Stigmina carpophilla), silne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa), dobre odolná voči hnednutiu listov (Gnomonia erythrostoma).
PÔVOD: Nemecko, Berlín, jedna z najstarších nemeckých odrôd z 80. rokov 20. storočia.
RAST: stredný vzrast do 2-3 m, vytvára bohato rozvetvený ker s nepravidelnou korunou.
OPEĽOVACIE POMERY: odroda je čiastočne samoopelivá. Plodí aj bez prítomnosti samčieho opeľovača, ale jeho prítomnosť úrodu zvýši.
PLODNOSŤ: skorá, nižšia v prípade samotného kríka, vyššia v prípade prítomnosti samčieho opeľovača.
PLODY: stredne veľké, oválne, oranžové až tmavooranžové, so stredne pevnou dužinou. Obsahujú vysoký obsah vitamínu C a ďalších vitamínov, aminokyselín, trieslovín, minerálnych látok, karotenoidov - posilnenie imunity, pozitívny vplyv na obranyschopnosť organizmu.
DOZRIEVANIE: od konca augusta.
VYUŽITIE: všestranné použitie: priamy konzum, zaváranie, výroba štiav, džemov, mrazenie, sušenie, výroba kozmetiky.
STANOVIŠTE: nenáročná drevina, vyžaduje slnečné stanovište, priepustnú pôdu, dostatok priestoru.
ODOLNOSŤ: plne mrazuvzdorná odroda, odolná voči chorobám a škodcom.
PÔVOD: Maďarsko, neznámy presnejší pôvod.
RAST: bujný. Dorastá v mohutný, veľmi dlhoveký strom do výšky 15-30 metrov a dožíva sa niekoľko sto rokov. Koruna je široko rozložitá, jej veľkosť závisí od stanovišťa (u solitérneho stromu je široká až 20 metrov, u stromu rastúceho v lese je menšia). Kôra je sivá, v mladosti hladká, borka tmavohnedá a rozpukaná. Listy sú 15-20 cm dlhé, zložené zo 6-10 párov jednotlivých lístkov so zúbkovitým okrajom. Na jeseň sa krásne sfarbujú do žlta, oranžova, červena.
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, samoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne v máji až júni a kvety sú obojpohlavné, biele, zoskupené v okolíkoch.
PLODNOSŤ: skorá (po 5-6 rokoch od výsadby pri dobrom reze), vysoká pravidelne ob rok alebo ob 2 roky.
PLODY: sú stredne veľké, hruškového tvaru. Šupka je zlatožltá, bez líčka. Dužina je žltkastá, pred zhniličením trpká. Po zhniličení je svetlohnedá až stredne hnedá, krémovitá, jemná, sladká, šťavnatá, aromatická.
DOZRIEVANIE: od polovice do konca septembra. Pri uskladnení hniličia veľmi rýchlo a do niekoľkých dní je treba ich spotrebovať.
VYUŽITIE: ako mohutný, dlhoveký strom je využiteľná ako krajinotvorný strom vhodný do alejí, sadov, do veľkých záhrad či voľnej krajiny. Plody sú po uhniličení vhodné na priamy konzum a na výrobu lekvárov, kompótov a veľmi jemnej a kvalitnej pálenky - oskorušovice, na sušenie (a pomleté na pracharandu), muštovanie. Drevo je veľmi pevné, ťažké, kvalitné a tvrdé, má krásnu kresbu a farbu, používalo sa na výrobu hudobných nástrojov, vínnych lisov, pri výrobe nábytku (intarzie). Kvety a plody majú liečivé účinky proti tráviacim ťažkostiam.
STANOVIŠTE: teplé a slnečné, dobre sa jej darí v úrodných, skôr suchších pôdach, tam, kde sa pestuje vinič, môže sa jej dariť aj vo vyšších polohách, ale s menej vlhkým ovzduším.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve až do -30 °C, plody a listy sú menej odolné voči chrastavitosti (Venturia inaequalis). Vysoko odolná voči smogu a exhaláciám.
PÔVOD: Holandsko, 1969, kríženec odrôd Red Gauntlet x Macherauchs Dauerernte.
RAST: bujný, stredne hustý, polokompaktný, stredne vysoký. Tvorí stredný počet odnoží.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.
PLODNOSŤ: v 1. a 2. roku vysoká, neskôr sa znižuje.
PLODY: stredne veľké (8 g), pravidelne tupo kužeľovité, stredne pevné, sýtočervené, lesklé s polozapustenými nažkami. Dužina je jasnočervená, s úzkou, bielou kresbou v tvare prúžku, malou dutinou. Chuť je sladkokyslá, aromatická, svieža.
DOZRIEVANIE: prvé v 2.-3. týždni júna a druhé od pol. augusta do prvých mrazov.
VYUŽITIE: priamy konzum, mrazenie, výrobu džemov a iné spracovanie. V chlade vydrží 3 dni.
STANOVIŠTE: chránené, slnečné stanovište, prípadne polotieň. Pôda priepustná, vzdušná, hlinito piesčitá, s dostatkom živín a vlahy. Sadenice jahôd vysádzame na jar alebo na jeseň, ideálne do priepustnej, živnej pôdy premiešanej s kompostom, vo vzdialenosti 30-40 cm od seba. Zamulčujeme a v prvých dňoch dbáme o pravidelnú zálievku (tá je dôležitá i v suchom období počas leta). Na rastlinách priebežne odstraňujeme suché a choré listy. Jahody zazimujeme prikrytím napr. čečinou.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v zime aj voči jarným mrazom, odolná voči múčnatke (Podosphaera aphanis) a krčkovej hnilobe (Phytophthora cactorum), stredne voči plesni sivej (Botrytis cinerea), menej voči červenej hnilobe koreňa (Phytophthora fragariae), a verticíliovému vädnutiu (Verticillium spp.).
PÔVOD: Japonsko, Kórea a Čína.
RAST: stredne bujne rastúca liana dosahujúca 3 až 9 m, potrebuje pevnú oporu (plot, pergolu, drôtenku apod.).
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v apríli až máji bielymi až krémovo zafarbenými voňavými kvetmi. Najskôr v spodnej časti vytvorí samčie kvety a neskôr v hornej časti samičie. Je teda čiastočne cudzoopelivá, pre tvorbu plodov potrebuje druhú, geneticky odlišnú rastlinu, ktorá má mierne posunuté kvitnutie. U nás nájdete semenáče, teda geneticky odlišné jedince, takže na dosiahnutie úrody Vám stačí kúpiť si 2 kusy.
PLODNOSŤ: v prvých rokoch sa vyvinie len málo samičích kvetov, preto je aj úroda nižšia, ale s vekom, pribúdajúcou výškou rastliny a s prítomnosťou opeľovača sa plodnosť zvyšuje.
PLODY: červené, polopriesvitné, aromatické plody rastúce v strapcoch - tvarom, veľkosťou a farbou podobné červeným ríbezliam. Majú veľmi špecifickú chuť, hovorí sa o nich ako o ovocí piatich chutí. Sú kyslé, mierne horkasté, nebadane slané, sladkasté a jemne štipľavé.
DOZRIEVANIE: v septembri až v októbri.
VYUŽITIE: plody sa jedia čerstvé i sušené, naložené v liehu, v podobe lekváru, šťavy, kompótu, čaju aj vína. Celá rastlina funguje ako tonikum, plody sa používajú proti kašľu a na podporu dýchacieho systému, na ochranu pečene a srdca, ako afrodiziakum, proti chronickej hnačke, nespavosti, v malých dávkach na podporu nervového systému a pamäte. Externe sa používajú na ošetrenie podráždenia kože a jej alergických reakcií. Aromatické listy sa používajú na čaj.
STANOVIŠTE: polotieň, zvláda aj severné steny domov, vadí jej poloha na príliš pálivom slnku. Preferuje dobre odvodnenú, ale vlhkú, na živiny bohatú, piesočnato-hlinitú pôdu, neznáša sucho. Ocení vyššie zamulčovanie.
ODOLNOSŤ: mrazuvzdorná v dreve až do -35 °C, mladé výhonky a listy sú náchylné na neskoré jarné mrazy, ale sú odolnejšie ako aktinídie. Po zmrznutí znova vyrašia, je však možné, že ten rok už nezakvitnú. Nie je náchylná na choroby či poškodenie škodcami.
PÔVOD: USA, Kalifornia, Fresno, US Horticultural Field Station, vyšľachtená ako kríženec odrôd Alamar x Gold Dust v roku 1952, v roku 1956 prvýkrát rodila.
RAST: umiernený až stredne bujný, rozložitý.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne stredne skoro, stredne dlho. Kvet je ružovitý.
PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká až vysoká, pravidelná.
PLODY: sú stredne veľké až veľké, guľaté, nesúmerné. Šupka je stredne hrubá, stredne husto plstnatá, stredne silno priľnavá k dužine, žltá a na viac než 1/2 plodu prekrytá stredne červeným, rozmytým, niekedy pruhovaným líčkom. Dužina je žltá, okolo kôstky jemne červenkastá, stredne tuhá až tuhá, vláknitá. Chuť je kyslosladká až sladká, aromatická, veľmi dobrá. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny.
DOZRIEVANIE: neskoré až veľmi neskoré, 25 dní po Redhaven, začiatkom septembra.
VYUŽITIE: plody na priamy konzum aj na zaváranie, výrobu džemov, džúsov apod.
STANOVIŠTE: slnečné, s výživnou, dostatočne vlhkou, ale nezamokrenou pôdou. Je vhodná do teplých a stredne teplých oblastí s ohľadom na neskorý čas dozrievania.
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj v kvetných pukoch. Je dobre odolná voči šarke, stredne tolerantná voči kučeravosti (Taphrina deformans), menej odolná voči bakteriálnej škvrnitosti spôsobovanej Xanthomonas arboricola pv. pruni.
PÔVOD: Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, East Malling Experimental Station, vyšľachtila ju Vicky Knight ako kríženca žltej a ružovej odrody EM5588/81 x EM6225/11, kríženie prebehlo v roku 1990, selekcia v roku 1994, na trh bola uvedená v roku 2005.
RAST: bujný, vzpriamený, výhony dorastajú do výšky 2-2,5 m. Výhony sú hrubé (2-2,5 cm hrubé), slabo tŕnité a bočné konáre sú dlhé až 1,2 m. Veľmi slabo odnožuje.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá s obojpohlavnými kvetmi, kvitne skoro.
PLODNOSŤ: vysoká, až 5 kg z kríka.
PLODY: stredne velké až veľké (priemerne 5-7 g), guľaté až kužeľovité, majú neobvyklú, oranžovoružovú farbu. Chuť je veľmi sladká, dezertná, takmer bez kyslosti, vôňa je bohatá.
DOZRIEVANIE: stredne skoré, raz rodiaca odroda dozrievajúca začiatkom júla na minuloročných výhonoch. Plody nezahnívajú, nepadajú ani sa nezmenšujú počas sezóny.
VYUŽITIE: plody najmä na priamy konzum, ale aj na spracovanie do džúsov, situpov, džemov, želé, zmrzlín, kompótov.
STANOVIŠTE: slnečné, s humusovitou, úrodnou, vlhkou, ale dostatočne odvodnenou pôdou. Vhodná aj do vyšších polôh.
ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolná odroda, hoci kvitne skoro, odolná voči napadnutiu voškou ostružinovou (Amphorophora rubi) na základe génu A10, odolná voči voškám malinovým (Aphis idaei) typu 1 a 4, ktoré sú európskym vektorom pre mozaikový vírus malín, málo náchylná na botrytídu (Botrytis cinerea), didymelózu (Didymella applanata), hubu Fusarium avenaceum a antraknózu (Elsinoë veneta), ale menej odolná voči poškodeniu hubami Phytophthora spp. a voči napadnutiu roztočmi.
PÔVOD: Francúzsko, veľmi stará odroda vypestovaná zrejme v zámockých záhradách zámku Château de Moreilles.
RAST: v mladosti stredne bujný, neskôr slabý. Vytvára malé, guľovité, previsnuté koruny. Je vhodná do menších záhrad.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne neskoro až veľmi neskoro, je dobrým opeľovačom.
PLODNOSŤ: veľmi skorá, veľmi vysoká, pravidelná.
PLODY: stredne veľké (priemerne 5,5-5,7 g), guľaté až tupo vajcovité. Šupka je tenká, matne lesklá, tmavohnedočervená až čiernohnedá, dá sa ľahko stiahnuť. Dužina je tmavočervená až kalne červená, mäkká, šťavnatá, šťava je silne farbiaca. Chuť je trpkokyselkavá až kyslá, aromatická so slabou vôňou horkých mandlí, typicky višňová, dobrá, pre priamy konzum ale príliš kyslá. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny. Pri oddelení plodu od stopky z neho šťava nevyteká.
DOZRIEVANIE: neskoré, v 8. čerešňovom týždni, koncom júla až začiatkom augusta. Dobre drží na strome, hodí sa aj na mechanizovaný zber. Dobre znáša prepravu a skladovanie v neprezretom stave.
VYUŽITIE: najmä na všestranné spracovanie na kompóty, džemy, sirupy, destiláty či sušenie.
STANOVIŠTE: slnečné aj polotieň. Najlepšie sa jej darí v teplých polohách s hlinitopiesočnatou pôdou s dostatkom vlahy, rastie však aj na dostatočne vlhkých ľahších či ťažších pôdach. Je vhodná aj do vyšších polôh.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve a kvete, silne odolná voči praskaniu plodov počas dlhotrvajúcich dažďov. Náchylnejšia na moniliózu.
RAST: bujný, vytvára polovzpriamené, guľovité kry, jednoročné výhony sú dlhé, stredne hrubé, vzpriamené, nepoliehajú. Sadíme ju asi 15-20 cm hlbšie, než rástla v škôlke. Na jar odstraňujeme 4-ročné odrodené výhony odstrihnutím až pri zemi.
OPEĽOVACIE POMERY: do vysokej miery samoopelivá, kvitne neskôr, kvety pri kvitnutí opadávajú len pri veľkých výkyvoch teploty.
PLODNOSŤ: skorá (v 1.-2. roku po výsadbe), vyššia od 3. roku, vysoká a pravidelná, priemerne 2,3-4,3 kg/ker, maximálne 5,6 kg/ker.
PLODY: dlhé (priemerne 5,9-6,1 cm), husté, priemerne s 9 bobuľami, maximálne s 15. Bobule sú veľké (priemerne 13 mm), plocho guľovité. Šupka je sýtočierna, pololesklá, pevná. Dužina je šťavnatá, s menšími semenami. Chuť je aromatická, sladkokyslá.
DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 1. až 2. júlovom týždni, 2 dni pred odrodou Eva. Bobule v strapci dozrievajú rovnomerne a nespŕchajú.
VYUŽITIE: na priamy konzum, ale najmä na spracovanie na džemy, džúsy, sirupy, kompóty, sušené pody do čaju, vína, likéry či destiláty. Bez skladovania v chladiarni vydržia plody 2-3 dni.
STANOVIŠTE: slnečné, je veľmi prispôsobivá podmienkam stanovišťa, ale potrebuje dostatočne vlhkú pôdu. Vhodná do teplých a stredne teplých oblastí pestovania.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Menej odolná voči hrdzi (Cronartium ribicola), stredne až vyššie odolná voči americkej múčnatke egreša (Sphaerotheca mors uvae).
PÔVOD: USA, semenáč odrody Halehaven.
RAST: bujný rast, vytvára stredne husté, polovzpriamené až rozložité koruny.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro a trvá stredne dlho.
PLODNOSŤ: skorá, stredná, pravidelná.
PLODY: stredne veľké až veľké, guľovité, súmerné, s výrazným švom. Šupka je stredne pevná, stredne silno prilieha k dužine, je stredne silne plstnatá. Základná farba je žltá až žltooranžová, na slnečnej strane prekrytá červeným líčkom, pruhovaná. Dužina je žltooranžová, mäkká až stredne tuhá, nevláknitá, sladká až sladkokyselkavá, šťavnatá, jemne korenistá, veľmi dobrá. Horšie sa oddeľuje od kôstky. Náchylnosť k praskaniu kôstky je nízka až stredná. Plody sú dobre veľkostne vyrovnané a nie sú náchylné na praskanie počas dažďov.
DOZRIEVANIE: Skorá odroda, dozrieva v 2. pol. júla - 14 dní pred odrodou Redhaven. Plody nie sú náchylné na predčasný opad pred zberom alebo len veľmi málo.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum. Je dobre skladovateľná a vhodná na prepravu.
STANOVIŠTE: slnečné a teplé, úrodné pôdy v chránených, teplých polohách.
ODOLNOSŤ: Menej odolná voči mrazu v dreve aj kvetných pukoch, najmä ak dôjde k rýchlemu striedaniu vyšších a nižších teplôt. Je síce náchylná na glejotok, ale málo náchylná na bakteriálnu škvrnitosť listov (Xanthomonas arboricola pv. pruni). Voči kučeravosti listov (Taphrina deformans) je stredne tolerantná.
PÔVOD: Maďarsko, KRF Výskumná stanica pre vinárstvo a enológiu, University of Horticulture and Food Industry Kölyuktetö, v r. 1975 vyšľachtili József Csizmazia A László Bereznai ako medzidruhový kríženec Muškát Ottonel x Eger 2 (Villard Blanc), v Maďarsku bol registrovaný v r. 2009. Pomenovaný je po Alette van der Maet, žene známeho maďarského spisovateľa Jánosa Apáczai Csere. Obsahuje gény z druhov Vitis berlandieri, Vitis rupestris a Vitis vinifera.
RAST: je silný, tvorí málo zálistkov. Vzdialenosti medzi internódiami sú veľké a koruna je voľná a ľahko upraviteľná. Pestuje sa na jednom ťažni. Optimálny počet pukov na 1 m2 je 6-8. Raší neskoro.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý s obojpohlavnými kvetmi.
PLODNOSŤ: ideálne 10-12 t/ha pri zaťažení 6-8 pukov na m2, ale vie byť aj 15-20 t/ha pri nižšej kvalite.
PLODY: strapec je stredne veľký až veľký, redší až hustejší (priemerne 203 g s 88 bobuľami). Bobule sú stredne veľké (priemerne 2,5 g, 15,8 mm), guľaté až oválne, zelenožlté, na slnečnej strane žltohnedé s voskovitým osrienením a drobnými bodkami. Chuť je muškátová, príjemne sladkokyslastá (priemerne 19 °NM), príjemne vonia, obsahuje semienka. Prezretím sa stráca príjemná osviežujúca chuť hrozna.
DOZRIEVANIE: stredne skoro až neskoro, v polovici septembra.
VYUŽITIE: vhodný na priamy konzum a na výrobu stolového vína muškátovej chuti s náznakom vône bazy.
STANOVIŠTE: slnečné stanovište (mierne svahy s južnou expozíciou), teplé polohy s ľahšou piesočnatou, ale dostatočne vlhkou pôdou. Menej náročný na stanovište.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v zime (9 bodov z 9-bodovej škály) a raší neskoro, takže väčšinou uniká aj neskorým jarným mrazom. Je vysoko odolný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) a voči botrytíde (Botrytis cinerea) (oboje 7 bodov z 9) a vyššie odolný voči múčnatke (Uncinula necator) (6 bodov z 9) .
PÔVOD: Maďarsko, kríženec odrôd Pándy 38 a Nagy Angol.
RAST: stredne bujný, polovzpriamený. Rastie pomerne pekne, konáre príliš neprevísajú ani nevyhoľujú, nie je veľmi náročná na udržiavaci rez.
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro.
PLODNOSŤ: stredne skorá, stredne vysoká.
PLODY: stredne veľké (4,5-6,5 g), obličkovité. Šupka je tmavočervená, je to typ kyselka. Dužina je tmavočervená, mäkká až stredne tuhá, stredne šťavnatá, šťava je červená, stredne farbiaca. Chuť je sladkokyslá, veľmi aromatická, veľmi dobrá až výborná. Pri oddelení plodu od stopky z neho šťava nevyteká.
DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 4. čerešňovom týždni, teda niekedy v 1. polovici júla.
VYUŽITIE: aj na priamy konzum a na výrobu kompótov, džemov, sirupov, na sušenie.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s úrodnou, dostatočne vlhkou, ale dobre odvodnenou pôdou. Je vhodná najmä do teplých polôh a stredne teplých chránených.
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve aj v kvete. Je silnejšie odolná voči koletotrichovej hnilobe čerešní (Glomerella cingulata), stredne odolná voči škvrnitosti listov čerešní a višní (Blumeriella jaapii), náchylnejšia na moniliózu (Monilinia spp.). Stredne silno ju napáda vrtivka čerešňová (Rhagoletis cerasi). Je silne odolná voči praskaniu plodov počas dlhotrvajúcich dažďov.
PÔVOD: neznámy, je to pomológmi bližšie neurčená reneta, ktorá sa vo väčšom počte vyskytuje v Rajeckej doline.
RAST: stredne bujný až slabší, vytvára menšie, stredne veľké, guľovité koruny.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá. Čas kvitnutia v porovnaní s ostatnými odrodami nebol zatiaľ odsledovaný, ale dobre ju opelia zrejme stredne skoro kvitnúce odrody.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.
PLODY: sú stredne veľké, plocho guľovité, s nenápadným päťuholníkovým prierezom. Šupka je pevná, spočiatku žltozelená, na veľkej časti plodu prekrytá karmínovo až vínovočerveným rozmytým či pruhovaným líčkom s výrazne svetlými lenticelami. Dužina je jemne zelenoobiela, kyprá, tuhá, chrumkavá, šťavnatá. Chuť je sladkastá, výrazne renetovito korenistá, pripomína Coxovu renetu.
DOZRIEVANIE: zber v priebehu októbra, konzumne dozrievajú plody v novembri či neskôr, uskladnené vydžia aj do marca, ale vyžadujú dostatok vápnika v pôde, aby netrpeli tzv. Jonatánovou škvrnitosťou.
VYUŽITIE: kvety sú atraktívne pre opeľovače, plody na priamy konzum, sušenie, muštovanie, pečenie, ale aj na výrobu výživ, džemov či kompótov.
STANOVIŠTE: slnečné, nevyzerá byť veľmi náročná na stanovište ani pôdu, len je náročnejšia na obsah vápnika v pôde, ale menej než Jonathan. Je vhodná do teplých, stredne teplých a pravdepodobne aj chladných polôh.
ODOLNOSŤ: je stredne až vyššie mrazuodolná v dreve, nezvykne vymŕzať v kvete. Nezvykne trpieť múčnatkou či rakovinou, je stredne odolná voči chrastavitosti. Ako prevenciu proti nej ju sadíme na nezavreté miesto a udržiavame vzdušnú korunu.
PÔVOD: ČR, v r. 1892 vybraný náhodný semenáč v škôlke Vlk vo Vanoviciach a pomenovaný ako Vlkova obrovská.
RAST: bujný, vytvára vysoké, široko rozvetvené, kužeľovité koruny.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne neskoro. Vhodné opeľovače: Thurn-Taxis (Schneiderova), Karešova.
PLODNOSŤ: veľmi skorá, veľmi vysoká, pravidelná.
PLODY: veľké (priemerne 6,5 g), široko tupo srdcovité. Šupka je žltočervená, pestro sfarbená, tenká. Dužina je mäkká, žltoružová so žltými žilkami, šťavnatá, šťava nefarbí. Chuť je veľmi dobrá až výborná, sladká, príjemne kyselkavá, korenistá. Kôstka je stredne veľká, dobre ide oddeliť od dužiny.
DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, 3. a 4. čerešňový týždeň, podľa lokality a priebehu počasia niekedy v 2. polovici júna, dozrieva naraz.
VYUŽITIE: veľmi vhodná najmä na priamy konzum, ale aj ďalšie spracovanie.
STANOVIŠTE: slnečné, aj vo vyšších polohách, je to prispôsobivá odroda, darí sa jej aj na svahoch. Obľubuje pôdy s dostatkom vlahy, inak sú plody iba stredne veľké až malé. Netrpí glejotokom ani v ílovitých pôdach.
ODOLNOSŤ: silne mrazuvzdorná v dreve aj kvete, zvykne unikať vrtivke čerešňovej, ale môže ju už napadať. Je málo náchylná na praskanie plodov a stredne náchylná na moniliózu plodov.
PÔVOD: Belgicko, Leuven, vyšľachtil ju v r. 1800 van Mons, ktorý jej dal meno po majiteľovi veľkého záhradníctva v Bollweileri v Hornom Alsasku.
RAST: bujný v mladosti, neskôr slabší, dospelé stromy tvoria najprv vyššie, neskôr širšie pologuľovité, silne rozvetvené, nepravidelné koruny. Vyžaduje kvalitný výchovný rez, neskôr zmladzovanie na udržanie veľkosť plodov.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Ananásová reneta, Boikovo, Croncelské, Gdanský hranáč, Charlamowski, Krasokvet žltý, Landsberská reneta, Malinové holovouské, Oldenburgovo, Ontário, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné, Ušľachtilé žlté, Wagenerovo, Watervlietské mramorované, Zuccalmagliova reneta.
PLODNOSŤ: skorá, veľmi vysoká, striedavá, ob rok vždy vyššia.
PLODY: mierne sploštené, veľkosťou veľmi premenlivé, menšie, stredné až veľké (priemerne 140-200 g), ku kalichu niekedy mierne zúžené, niekedy mierne hranaté, nesúmerné. Šupka je v zrelosti žltá, krytá karmínovou alebo krvavou červeňou, pruhovaná, s belavými lenticelami. Dužina je žltobiela, stredne šťavnatá, tuhá, hrubšia, po dozretí krehká, chuť dobrá, sladkokyslastá, jemne korenistá. Na vzduchu dužina takmer nehnedne.
DOZRIEVANIE: zber v októbri, konzumná zrelosť v decembri, vydrží do marca až apríla. Plody pri skladovaní nevädnú.
VYUŽITIE: na priamy konzum, sušenie, kuchynské spracovanie (pečenie atď.), výrobu vína, veľmi dobre znáša prepravu.
STANOVIŠTE: slnečné, úrodné primerane vlhké pôdy, neznáša príliš vlhké ani príliš suché pôdy. Vhodná do nižších aj vyšších polôh, ale chránených pred mrazom, nie uzavretých. Vhodná do záhrad, sadov.
ODOLNOSŤ: v kvete stredne mrazuodolná, v dreve slabo, silne odolná voči múčnatke, menej voči chrastavitosti a vlnačke krvavej.
PÔVOD: Japonsko, zrejme vybraná v 40. rokoch 20 storočia ako hexaploidný kríženec aktinídie význačnej (Actinidia arguta) a aktinídie mnohodomej (Actinidia polygama).
RAST: umiernený, dorastá len do dĺžky 2,5-6 m. Lianovité výhony sú hladké. Pestujeme s pevnou oporou - buď na pergole, na plote alebo na vysokom vedení v tvare T.
OPEĽOVACIE POMERY: je čiastočne samoopelivé, resp. tvorí menšie partenokarpické plody po stimulovaní nedokonale vyvinutým vlastným peľom (asi 30 % násada z počtu kvetov) a väčšie opelené plody po opelení samčou odrodou aktínídie význačnej (Actinidia arguta), napr. odrodou Prince Jumbo (asi 65 % násada z počtu kvetov).
PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká (cca. 25 kg), spoľahlivá aj bez prítomnosti kvitnúceho opeľovača.
PLODY: malé až stredne veľké, partenokarpické plody sú bezsemenné a menšie (priemerne 4,9 g), opelené plody obsahujú semená a sú o čosi väčšie (priemerne 5,7 g), na konci sa charakteristicky zužujú. Šupka je zelená a hladká, dužina je tiež zelená a šťavnatá. Chuť je sladkokyslá a výrazne aromatická. Majú v rámci kiwi vysoký obsah vitamínu C (222 mg /100 g hmotnosti čerstvých plodov).
DOZRIEVANIE: stredne skoré, koncom septembra a v októbri.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na spracovanie na džemy, marmelády, smoothie apod.
STANOVIŠTE: slnečné, pred vetrom chránené stanovište, príp. polotieň; ideálne (juho)západná orientácia; kvalitná humózna pôda s dostatkom vlahy, na ktorú je kvôli plytkej koreňovej sústave náročná, skôr neutrálna až mierne kyslá. Odporúčame zamulčovať. Kvôli citlivosti letorastov na neskoré jarné mrazy je výhodné vysadiť ju k múrom či nádržiam s vodou, ktoré akumulujú teplo a v noci ho sálajú do okolia. Podobne je vhodné zapestovať rodivé konáre až vo vyššej výške.
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve do -25 °C až -30 °C, listové puky a mladé letorasty s kvetnými pukmi sú náchylné na neskoré jarné mrazy už pod 0 ℃, po zmrznutí je malá šanca, že ten rok ešte zakvitnú. Odolná voči väčšine hubových chorôb, jedine ju môže v príliš mokrých pôdach ohrozovať fytoftóra (Phytophthora cryptogea).
PÔVOD: Francúzsko, INRA, vyšľachtená ako kríženec odrôd Cristomorto × Aï, uvedená na trh v roku 1969.
RAST: bujný, vzpriamený.
OPEĽOVACIE POMERY: je cudzoopelivá (má alely S1S3), hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne neskoro až veľmi neskoro. Vhodné opeľovače napr.: Ferraduel, Supernova, Lauranne, Tuono, Genco, atď.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká.
PLODY: sú veľké. Škrupina je tvrdá. Jadrá sú veľké (priemerne 1,5-1,8 g, asi 38 % hmotnosti plodu), podlhovasté, jemne zvrásnené, stredne hnedé, stredne tvrdé a stredne chrumkavé. Podiel dvojitých jadier je veľmi nízky až žiadny (<1 %). Chuť je jemne sladkastá, stredne výrazná. Má vysoký obsah tuku (55,4 g/100 g).
DOZRIEVANIE: je skoré, začiatkom septembra, asi 3 dni po Nonpareil. Plody sa ľahko zbierajú.
VYUŽITIE: okrasné využitie: stromy sú okrasné a silne voňavé na jar, keď sú bohato zakvitnuté, ale dekoratívne sú aj v lete bujným rastom, olistením a plodmi a sú veľmi atraktívne pre opeľovače. Kulinárne využitie: jadrá plodov na konzumáciu v čerstvom stave a na výrobu cukroviniek, pečených a obaľovaných mandlí, marcipánu, na získavanie oleja na kulinárne aj kozmetické účely atď., kvety na ovoňanie kuchynských olejov, dužina a šupka nezrelých plodov po vysušení ako korenie. Technické využitie: škrupinky jadier napr. na kúrenie.
STANOVIŠTE: slnečné, stredne ťažká až ľahšia pôda bohatá na humus a živiny. Vhodná pre teplé a stredne teplé oblasti, prípadne chránené chladnejšie oblasti.
ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolná v dreve, v kvete vďaka veľmi neskorému kvitnutiu lepšie uniká neskorým jarným mrazom. Je stredne odolná voči monílii (Monilinia spp.), náchylná na rakovinu konárov (Diaporthe amygdali), tolerantná voči červenej škvrnitosti listov (Polystigma amygdalinum) a odolná voči dierkovitosti listov (Wilsonomyces carpophilus). Vďaka tvrdej škrupinke je dobre odolná voči vtákom, veveričkám či hmyzu. Po zakorenení je relatívne dobre odolná voči suchu.
PÔVOD: v Nikitskom botanickom sade v Jalte v bývalom ZSSSR ho v roku 1959 vyšľachtil A. V. Pasenkov ako kríženec amerického kaki Diospyros virginiana a japonského Diospyros kaki, predstavuje prvú generáciu kríženia.
RAST: stredne silný, v 10 rokoch dosiahne výšku 4 m, koruna je mierne previsnutá. Dosahuje plodnosť 70-80 kg ročne z dospelého stromu.
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v júni. Táto odroda je partenokarpická, teda bezsemenné plody sa tvoria aj bez opelenia. Ak je prítomná iná odroda ako opeľovač, vytvoria sa o niečo väčšie plody so semenami.
PLODNOSŤ: vysoká, až 70-80 kg za rok z dospelého stromu.
PLODY: malé až stredne veľké, od 50 do 60 g, splošteno guľovité, žltooranžovej farby. Dužina je po plnom dozretí oranžová, sladká a veľmi chutná.
DOZRIEVANIE: plody dozrievajú obvykle na konci októbra. Ide o typ PCA, teda pollination constant astringent, plody sú trpké pri zbere bez ohľadu na to, či boli alebo neboli opelené, dozrievajú po 2 týždňoch skladovania pri izbovej teplote.
VYUŽITIE: vhodné na priamy konzum aj spracovanie sušením či na džemy, víno apod.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé; preferuje kvalitné, hlboké, hlinité pôdy, ale znesie akékoľvek pôdy. Dá sa pestovať aj mimo vinohradníckych oblastí.
ODOLNOSŤ: mrazuodolné do -23 °C, prvé 2 roky po výsadbe v severnejších oblastiach odporúčame ochranu proti mrazu. Spoľahlivo odolný voči škodcom aj hubovými chorobám, dá sa pestovať úplne bez postrekov.
PÔVOD: Švajčiarsko, Ženeva, škôlka Garnier, vyšľachtil ho v roku 1930 Charles Garnier ako komplexného medzidruhového kríženca niekoľkých druhov z rodu Vitis - V. vinifera, V. labrusca, V. rupestris a V. riparia, konkrétne odrôd Garnier 15-6 x Perle Noire (=Seyve Villard 20-347).
RAST: je bujný až veľmi bujný, rozložitý, olistenie je stredne husté až redšie. Raší stredne skoro. Intenzita rastu zálistkov je stredná. Listy su veľké až veľmi veľké, tmavozelené, výraznejšie trojlaločné a na okraji zúbkované.
OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivý, s obojpohlavnými kvetmi.
PLODNOSŤ: je veľmi skorá (už 1-2 roky po výsadbe) a vysoká pri zachovaní vysokej kvality. Vhodné je zaťaženie 6-8 očiek na m2. Nie je potrebná prebierka počas vegetácie.
PLODY: strapce sú veľké (priemerne 181 g), dlhé, kužeľovité, stredne husté až redšie. Bobule sú stredne veľké až veľké (priemerne 3,4 g), mierne elipsovité. Šupka je pevná, tmavomodrá až modročierna, voskovito osrienená. Dužina je šťavnatá a má len málo semien (1-2). Chuť je výborná, sladká, muškátová, najmä po dosiahnutí plnej zrelosti, pri dlhom ponechaní na kríku sa stráca.
DOZRIEVANIE: je skoré, od začiatku septembra. Strapce vydržia dlho na kroch, takže zber sa dá predĺžiť až do konca septembra či začiatku októbra.
VYUŽITIE: univerzálne - na priamy konzum ako stolové hrozno, ale aj na spracovanie na džemy, mušty, sirupy, či kompóty, ale aj na výrobu ružových a červených vín. Hrozno je vhodné pred lisovaním odstopkovať, aby nedochádzalo k extrakcii nezrelých trieslovín.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s piesočnatou a piesočnatohlinitou pôdou. Nemá rád príliš vlhké a výživné pôdy, ale ani príliš suché, ktoré negatívne ovplyvňujú vôňu. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chránených vyšších polôh pre pestovanie viniča.
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve a pukoch počas zimy (2,4 na škále 1-5, kde 1 je najlepšie), silne odolný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) (1 na škále 1-5, kde 1 je najlepšie) a voči múčnatke (Erysiphe necator) (1,2 na škále 1-5, kde 1 je najlepšie) aj voči botrytíde (Botrytis cinerea) (1,5 na škále 1-5, kde 1 je najlepšie) a čiernej škvrnitosti viniča (Phomopsis viticola) (1,8 na škále 1-5, kde 1 je najlepšie). Pri vyššej cukornatosti a výraznej muškátovej vôni zyknú bobule napádať osy. Je stredne odolný voči spŕchaniu kvetov pri nedokonalom opelení pri chladnom, daždivom počasí alebo naopak pri nezvyklo veľmi vysokých teplotách počas kvitnutia, preto je vhodné miesto chránené pred vetrom a primerane vlhkou, nie príliš výživnou pôdou.
PÔVOD: USA, San Diego, University of California, kríženec genotypov Cal 87.112-6 × Cal 88.270-1 vyšľachtený v r. 1991 a uvedený na trh v roku 1994.
RAST: bujný, vzpriamený.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne bez ohľadu na dĺžku dňa najskôr počas mája a potom počas leta.
PLODNOSŤ: vysoká, najmä v druhej časti sezóny.
PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 15 g), krátko kužeľovité, niekedy srdcovité alebo mierne sploštené, tmavočervené a výrazne lesklé, stredne pevné. Dužina je tmavšie červená ako u viacerých opakovane rodiacich odrôd. Chuť je silne aromatická, sladkokyslá.
DOZRIEVANIE: opakovane rodiaca odroda, od júna až do septembra.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na mrazenie, výrobu džemov a iné spracovanie.
STANOVIŠTE: slnečné, veľmi prispôsobivá rôznym podmienkam, najmä do teplých aj stredne teplých oblastí.
ODOLNOSŤ: silne odolná voči vysokým teplotám v lete, stredne mrazuodolná. Relatívne odolná voči múčnatke (Podosphaera macularis), antraknóze (Colletotrichum acutatum) a voči roztočcu chmeľovému (Tetranychus urticae), stredne náchylná na škvrnitosť listov (Ramularia tulasnei) a verticíliové vädnutie (Verticillium dahliae).
PÔVOD: Poľsko, Osielsko, selekcia Zofie a Hieronima Łukaszewskych semenáčov z ruských odrôd z 90. rokov 20. storočia.
RAST: stredne bujný, vzpriamený, tvorí guľovité kry s výškou cca. 1,6 m a šírkou 1,5 m.
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá odroda, pre zabezpečenie lepšieho opelenia je pri výsadbe vhodné kombinovať viac odrôd zemolezu. Vhodné opeľovače: Blue Banana, Jolanta, Karina, Zojka.
PLODNOSŤ: skorá (rok po výsadbe), stredne vysoká až vysoká (3-5 kg/ker), priemerná úroda je 9,9 t/ha.
PLODY: pomerne veľké (priemerne 1,5-1,9 g), úzko oválne, tmavomodré, pokryté svetlejším voskovým povlakom, pevné. Plody sú šťavnaté, veľmi chutné, sladkokyslé.
DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, v 2. polovici mája.
VYUŽITIE: na priamy konzum aj na spracovanie na džemy, šťavy, sirupy, kompóty, do koláčov, na mrazenie. Plody vďaka pevnosti veľmi dobre znášajú prepravu.
STANOVIŠTE: slnečné či slabý polotieň, nenáročný na výber stanovišťa. Darí sa mu v širokej škále pôd. Nevyžaduje kyslé pôdy ako čučoriedky. Znesie aj mierne sucho, ale odvďačí sa za dostatočnú vlahu väčšími plodmi. Vyžaduje okopávku alebo zamulčovanie. Vhodný do všetkých, aj chladnejších polôh.
ODOLNOSŤ: je silne mrazuvzdorný v dreve aj v kvete.
PÔVOD: Kanada, Vineland, vyšľachtená O. A. Bradtom ako kríženec odrôd (Halehaven x Vedette) x Vesper, na trh uvedená v roku 1965.
RAST: stredne bujný.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.
PLODNOSŤ: stredne vysoká.
PLODY: stredne veľké až menšie, guľaté, žlté s červeným líčkom. Dužina je šťavnatá a nevláknitá, dobre sa oddeľuje od kôstky. Chuť je výborná, sladká s jemnou kyselinkou a aromatická.
DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, asi 6-7 dní po Redhaven, teda v 2. polovici augusta.
VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj všestranné spracovanie na kompóty, džemy, džúsy, destiláty či na pečenie.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, s dobre priepustnou, ale dostatočne vlhkou pôdou v teplých oblastiach.
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve a stredne až menej v kvetných pukoch. Stredne až menej tolerantná voči jarnej infekcii kučeravosti (Taphrina deformans), silne tolerantná voči letnej infekcii kučeravosti.

