Predobjednávky

PÔVOD: zrejme už zo 17. storočia, pôvod neznámy, možno z Halle an der Saale z nemeckého Saska.

RAST: bujný, vzpriamený, vytvára vysokú, neskôr guľovitú, veľkú, nie príliš hustú korunu.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, údaje o jej schopnosti opeľovať iné hrušky sú protichodné. Vhodní opeľovači: Avranšská, Esperenova maslovka, Guyotova, Lectierova, Trévouxská.

PLODNOSŤ: stredne skorá, nastupuje 5-8 rokov po výsadbe, je striedavá, každý druhý rok je veľká.

PLODY: stredne veľké plody variabilného tvaru (guľovitý, hruškovitý, cibuľovitý, inokedy zvonovitý, dlhý). Šupka je pevná, hladká, pri dozretí žltá, na slnečnej strane krásne karmínovočervená, posiata nápadnými šedohnedými lenticelami vrúbenými červeným okrajom, ktoré pripomínajú kožu pstruha. Dužina je biela, mäkká, veľmi šťavnatá, maslovitá, chuťovo výborná, sladká, príjemne korenistá.

DOZRIEVANIE: zber v 1. pol. októbra, konzumná zrelosť: postupná, v novembri, skladovateľná do januára.

VYUŽITIE: Vhodná na priamy konzum, zaváranie, výrobu destilátu, džemov, muštovanie.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené stanovište, hlboké pôdy, radšej vlhkejšie ako suchšie. Odroda nevhodná do uzavretých polôh. Vhodná do teplých a stredne teplých, otvorených polôh.

ODOLNOSŤ: málo mrazuodolné letorasty v mladosti kvôli príliš bujnému rastu, neskôr v dreve silne mrazuodolná, v kvete menej, v nevhodných podmienkach je stredne až silne náchylná na chrastavitosť.

PÔVOD: Japonsko, výskumný ústav v Okitsu, Pyrus pyrifolia, kríženec odrôd Ishiiwase a Yakumo z r. 1955

 
RAST: stredne bujný, habitus je rozložitý, plodí v zhlukoch a krátkom dreve. Koruna je zahustená stredne hrubými letorastmi, konáre obrastajú nepravidelne. Koruna sa ľahko tvaruje.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne ako jedna z posledných ázijských hrušiek, zlý opeľovač. Opeľujú ju iné odrody ázijských hrušiek Nijisseiki, Chojuro a Shinseiki alebo skoro kvitnúce európske hrušky (napr. Konferencia, Blumenbachova, Dekanka zimná, Giffardova, Grosdemange, Charneuská, Kozačka štuttgartská, Lectierova, Parížanka, Predobrá, Sixova, Šedá zimná či Trévouxská).

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, s prebierkou pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 170 g), guľovitého, súmerného tvaru. Šupka je stredne hrubá, drsná, suchá, hrdzavá, žltá až oranžová v plnej zrelosti. Dužina je krémovobiela, sladká, aromatická, svieža, stredne šťavnatá, hrubej a tuhej konzistencie, ale jemnejšej než Chojuro a Hosui. Po rozkrojení nehnedne. Tendencia k praskaniu plodov je stredná.

 
DOZRIEVANIE: Na zber dozrieva od polovice septembra alebo až v októbri, konzumne koncom októbra, uskladniť sa dá do konca januára.

 
VYUŽITIE: Vhodná na priamy konzum aj na spracovanie na džemy, kompóty, mušty, šaláty či koláče.

 
STANOVIŠTE: slnečné, pôda vlhkejšia, dobre znáša aj ílovitú, vyhovujú jej všetky pestovateľské polohy vhodné pre hrušky s dostatkom vlahy.

 
ODOLNOSŤ: vysoko mrazuodolná a odolná proti európskej chrastavitosti (Venturia pyrina).

PÔVOD: neznámy, pravdepodobne miestny semenáč z Bošáce, v Bošáckej doline sa dosť často vyskytujú staršie stromy.

RAST: bujný, dorastá do výšky aj šírky 8 m na semennom podpníku. Tvorí vysoko guľovité, koruny. Vyznačuje sa silne plstnatým listom, vďaka tomu sa dá rozpoznať už z diaľky.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá. 

PLODNOSŤ: skorá (už 3. rok po výsadbe), vysoká, pravidelná, nemá medziročné výkyvy.

PLODY: sú malé (šírka cca. 45 mm), vajcovité až baňaté. Šupka je hrubá, matná, zelená, v plnej zrelosti zelenožltá, posiata hnedými lenticelami, s hrdzou najmä v okolí kalicha a stopky. Aj po uhniličení hrubá šupka drží tvar plodov. Dužina je pred uhniličením chrumkavá, silne šťavnatá, obsahuje veľa sklereidov najmä v okolí jadrovníka. Chuť je veľmi osviežujúca, príjemne aromatická. Po uhniličení je dužina veľmi šťavnatá, sladučkej až medovej chuti s typicky výraznou vôňou.

DOZRIEVANIE: zber v 2. polovici augusta, konzum čoskoro po zbere, nemá dlhú trvanlivosť. Plody aj po uhniličení dobre znášajú prepravu kvôli hrubej, pevnej šupke.

VYUŽITIE: plody najmä na výrobu veľmi aromatickej hruškovice, ale napríklad aj na sušenie, muštovanie či výrobu džemov a lekvárov po prepasírovaní a samozrejme aj na priamy konzum v oboch fázach zrelosti.

STANOVIŠTE: slnečné, zdá sa, že nie je náročná na pôdu, darí sa jej aj v bielokarpatskej ílovici.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolná v dreve aj v kvete. Nezvykne trpieť chorobami, aj hrdza sa prejavuje len málo.

PÔVOD: neznámy, pravdepodobne Holandsko, okolie Maastrichtu alebo Belgicko, prípadne Nemecko, je to stará odroda prvýkrát popísaná už v r. 1830 ako už v tej dobe dosť rozšírená odroda. Synonymá: Calville Ambrée, Calville Etoilée, Calville Rouge Precoce, Early Red Calville, Herzapfel, Meuser’s Rote Herbst Reinette, Reinette Etoilée, Reinette Saint-Lambert, Renet Rosu Stelat, Rote Sternrenette, Star Reinette, Stern Apfel.

RAST: stredne bujný, vzpriamený a neskôr rozložitý. Vytvára väčšie, vysoko kužeľovité, široko pyramidálne až guľovité koruny, ktoré sú relatívne riedke vnútri a hustejšie na koncoch konárov.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá, s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne neskoro a dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače napr.: Šampanská reneta, Coxova reneta, Ontario, Roter Trierer Weinapfel atď.

PLODNOSŤ: stredne skorá, stredne vysoká, niekedy zvykne rodiť obrok celý strom alebo len časti stromu.

PLODY: stredne veľké, pri preplodení až menšie, plocho guľovité a mierne asymetrické s takmer kruhovým prierezom, bez hrán a iných nerovností. Šupka je lesklá, hladká, jemná, pri zbere výrazne modrasto osrienená, zelenožltá, ale takmer celá prekrytá karmínovočervenou, typické sú nápadné lenticely hviezdičkovitého tvaru. Dužina je žltobiela s ružovkastými žilkami, jemnozrnná, stredne tuhá a stredne šťavnatá. Chuť je veľmi dobrá, príjemne sladkokyslá a aromatická a jemne korenistá. 

DOZRIEVANIE: zber plodov v 2. polovici septembra až v októbri, konzumne dozrievajú v októbri až novembri, uskladnené v chlade vydržia do januára až marca podľa pestovateľskej polohy. Plody môžu najmä na veternej polohe padať ešte pred dozretím. Potlčené plody nehnijú, ale v mieste buchnutia dužina skorkovatie. Vyžaduje uskladnenie vo vyššej vlhkosti vzduchu, aby plody nevädli.

VYUŽITIE: plody najmä na priamy konzum ako ideálne jabĺčko pre deti a na vianočnú tabuľu, ale aj na muštovanie či iné spracovanie, napr. na pečenie, sušenie, výrobu výživ, džemov či destilátov.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred vetrom, s dostatočne vlhkou pôdou. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných, ale chránených polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete, ale kvety horšie znášajú dážď počas kvitnutia. Je vysoko odolná voči múčnatke, stredne až vyššie voči chrastavitosti a rakovine.

PÔVOD: od severozápadnej Európy až po Kaukaz, Malú Áziu.

RAST: ker alebo strom dorastajúci do výšky 0,5-30 m a dožívajúci sa až 500 rokov. Vytvára pravidelnú zaoblenú korunu. Kôra je hladká, hnedosivá, borka tmavá a pozdĺžne hlboko rozpukaná. Listy sú jednoduché, striedavé, obrátene vajcovité, asymetrické, dlhé 6-10 cm, na okraji dvojito pílkovité, na povrchu tmavozelené a hladké, zospodu svetlejšie a s chĺpkami.

OPEĽOVACIE POMERY: Obojpohlavné červenkasté kvety sú zoskupené v hustých zväzkoch na krátkych stopkách, kvitnú v marci, pred rozvíjaním listov, sú vetrom opelivé, silne cudzoopelivé, teda na tvorbu plodov potrebujú prítomnosť geneticky odlišného jedinca toho istého druhu.

PLODNOSŤ: v prítomnosti opeľovača vysoká

PLODY: nažky s okrúhlym, širokým, zeleným krídlom. Hnedooranžové semeno je umiestnené asymetricky, na konci nažky.

DOZRIEVANIE: v máji až júni.

VYUŽITIE: celý strom ako parková a alejová drevina, najmä v blízkosti vodných tokov. V nezrelej, zelenej fáze sú nažky jedlé a veľmi chutné, orieškové. Drevo je tvrdé, ťažké, húževnaté, využíva sa na výrobu nábytku, je odolné aj pod vodou.

STANOVIŠTE: teplomilná, slnečná až polotienna drevina, náročná na pôdne živiny. Na Slovensku rastie od najnižších polôh do 650 m n.m. ako súčasť luhu a spoločenstiev okolo riek alebo na presychavých stanovištiach (lesostepný ekotyp, krovitá forma).

ODOLNOSŤ: Dobre mrazuodolný do -23 až -29 °C, silne odolný voči vetru. Citlivý na grafiózu (Ophiostoma novo-ulmi).

PÔVOD: vznik krížením v USA a následnou selekciou v ČR.

 
RAST: stredne bujný, s guľovitou, stredne hustou korunou a krátkym plodonosným obrastom.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne skoro. Vhodné opeľovače neboli preskúmané, ale podľa času kvitnutia by to mohli byť: Barbora, Delta, Goldrich, Harcot, Harogem, Jitka, Karola, Lebela, Lemeda, Lenova, Leskora, Marlen, Minaret, Mirka, Pálava, Radka, Svatava, Veecot, Vemina, Vestar, Zetka, Pinkcot, Sylvercot.

 
PLODNOSŤ: pomerne skorá, stredná, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké, guľovito-oválne, šupka žltooranžová s osamotenými svetločervenými škvrnami; dužina jemnej konzistencie, oranžová, pevná, chuť korenistá, sladká; semenné jadro je horké.

 
DOZRIEVANIE: polovica júla, asi 7 dní pred odrodou Velkopavlovická.

 
VYUŽITIE: stredne skorá odroda, vhodná na priamy konzum, konzerváciu, sušenie, mrazenie; plody dobre znášajú prepravu, neotláčajú sa.

 
STANOVIŠTE: všetky pestovateľské oblasti, úrodné pôdy.

 
ODOLNOSŤ: dobrá mrazuodolnosť dreva, dobrá odolnosť kvetov voči jarným mrazom, dobrá odolnosť voči hnednutiu listov.

PÔVOD: Európa. Rozšírený v celej Európe, na Slovensku od nížin až po 1200 m n.m.

RAST: mohutný strom dorastajúci do 30-40 m, vytvára široko vajcovitú korunu s konármi vyrastajúcimi pod ostrým uhlom. Kôra je hladká, hnedosivá, borka tmavá a hlboko rozpukaná. Listy sú jednoduché, tenké, obrátene vajcovité, na konci s ostrým hrotom, asymetrické. Po okrajoch sú dvojito pílkovité, na povrchu drsno chlpaté, zo spodnej strany mäkko chlpaté.

OPEĽOVACIE POMERY: Kvety sú zoskupené v hustých zväzkoch na krátkych stopkách, kvitnú v marci. Sú obojpohlavné, ale cudzoopelivé, na tvorbu plodov potrebujú prítomnosť geneticky odlišného jedinca.

PLODNOSŤ: v prípade prítomnosti iného stromu ako opeľovača vysoká.

PLODY: elipsovité nažky (5-7 mm), umiestnené v strede blanistého krídla.

DOZRIEVANIE: dozrieva v máji.

VYUŽITIE: vhodná parková a alejová drevina okrasná listami i celkovým vzhľadom, aj do vlhkejších oblastí. Kulinárne využitie: V nezrelej, zelenej podobe sú plody veľmi chutné, chutia po orieškoch. Technické využitie: Drevo je tvrdé, ťažké a húževnaté, má krásnu kresbu a využíva sa na výrobu nábytku.

STANOVIŠTE: drevina do polotieňa, preferuje odvodnené, striedavo vlhké pôdy, bohaté na živiny, ale znesie aj mokré pôdy.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolný, odolný voči vysokej hladine podzemnej vody, dokonca aj krátkodobému či dlhodobejšiemu zaplaveniu. Dobre vetruodolný. Znáša aj zasolenie pôdy posypovou soľou. Je citlivý na extrémne vysoké teploty, znečistenie vzduchu a grafiózu (Ophiostoma novo-ulmi).

PÔVOD: Nemecko, Guben an der Neiße, nájdená ako náhodný semenáč pánom Droganom.

RAST: stredne bujný až bujný rast. Vytvára stredne veľké stromy s vyššími, guľovitými, redšími, guľovitými korunami.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne neskoro. Vhodné opeľovače: Napoleonova, Hedelfingenská.

PLODNOSŤ: skorá a pravidelná.

PLODY: stredne veľké (4,8-5,6 g), srdcovité, najširšie v strede. Šupka sa nápadne leskne, je svetložltej voskovej farby, na slnečnej strane aj trochu červenkastá, je pevná a dá sa stiahnuť. Dužina je stredne tuhá, šťavnatá, sladkej chuti. Pravdepodobne vďaka žltej farbe sú plody oveľa menej napádané vtákmi.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 4. čerešňovom týždni, teda v 1. polovici júla. Plody už napáda vrtivka čerešňová, teda bývajú červivé.

VYUŽITIE: Vhodná na priamy konzum, kuchynské spracovanie, konzervovanie.

STANOVIŠTE: slnečné, nemá špeciálne požiadavky na pôdu, ale nie je vhodná len ťažká ílovitá a premokrená. Vhodná aj do vyšších polôh. Celkovo nenáročná odroda.

ODOLNOSŤ: odolná voči mrazu v dreve aj kvete, odolnejšia voči monilióze, ale za prílišného vlhka praská a hnije.

PÔVOD: Francúzsko, Corrèz, Brive-la-Gaillarde, pravdepodobne ide o náhodný semenáč gaštanu jedlého (Castanea sativa) x gaštanu vrúbkovaného (Castanea crenata), ktorý objavil J. Dufrenoy v gaštanici Migoule. Následne ho testovali v národnom výskumnom ústave INRA pod číslom CA 48.

RAST: bujný, vzpriamený, redšie rozvetvený. Raší skoro.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivý, hmyzom a vetrom opelivý, jednodomý so samičími  a samčími kvetmi s dlhými, funkčnými tyčinkami schopnými opelenia. Kvitne protandricky, teda samčie kvety rozkvitajú pred samičími, prekryv v kvitnutí je približne 5 dní. Vhodné opeľovače napr.: Colossal a iné odrody či semenáče druhu gaštan jedlý (Castanea sativa) a gaštan hybridný (Castanea sativa x Castanea crenata), napr. Belle Épine, Bournette, Marigoule, Marsol, Ginyose, Tsukuba, Vignols. Je dobrým opeľovačom pre Marhlac, Marigoule, Maraval, Ferosacre.

PLODNOSŤ: stredne vysoká, má tendenciu plodiť viac ob rok.

PLODY: sú stredne veľké až veľké (priemerne 14-18 g), menšie počas veľmi úrodných rokov. Oplodie je mahagónové až hnedé s tmavými pruhmi, ľahko sa šúpe, jazva je veľká. Jadro je stredne veľké, krémovej farby. Približne 20-40 % plodov tvorí 2 jadrá. Chuť je príjemná.

DOZRIEVANIE: skoré, podobne alebo trochu neskôr než Bouche de Bétizac, 2 týždne pred odrodou Colossal.

VYUŽITIE: stromy vhodné do sadov, parkov, alejí a veľkých záhrad. Je to výborná medonosná rastlina: kvety sú veľmi nektárodajné s kvalitným peľom a dáva aj medovicu. Plody sú po uvarení alebo upečení veľmi chutné. Využívajú sa v cukrárstve, pri výrobe gaštanového pyré alebo gaštanovej múky. Skladovateľnosť plodov pri nízkej teplote a primeranej vlhkosti je až 6 mesiacov, v domácich podmienkach si treba dať pozor na plesne.

STANOVIŠTE:  slnečné, teplé, chránené, pôda ľahšia, hlboká, preferuje slabo až stredne kyslú, ale zvládne aj kyslejšie a piesčitú. Dôležité je, aby bola nevápnitá a nezamokrená. Je vhodný do teplých a stredne teplých polôh do približne 400 m n.m, vyhnúť sa treba mrazovým kotlinám.

ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolný v dreve, kvôli skorému rašeniu menej mrazuodolný v letorastoch, odolný voči atramentovej škvrnitosti (Phytophthora spp.), menej voči rakovine kôry gaštanov (Cryphonectria parasitica).

PÔVOD: Francúzsko, departament Corrèze, Vignols, pravdepodobne prirodzený semenáč gaštanu jedlého (Castanea sativa) a gaštanu vrúbkovaného (Castanea crenata), ktorý bol v 2. polovici 20. storočia objavený v sade M. Latournerieho a v rokoch 1970-1978 testovaný výskumným ústavom INRA v juhozápadnom Francúzsku a departamente Gard a neskôr univerzitou v Turíne testovaný na odolnosť voči hrčiarke gaštanovej. Synonymá: Latournerie 43 bis, Vignole, CA 43.  

RAST:  bujný, polorozložitý. Raší stredne skoro.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivý, hmyzom aj vetrom opelivý, má samčie kvety s dlhými tyčinkami. Vhodné opeľovače napr.: Marigoule, Precoce Migoule.

PLODNOSŤ: stredná až vysoká.

PLODY: sú veľké až veľmi veľké (cca. 50 ks/kg), krátko elipsovitého až ihlanovitého tvaru. Oplodie má tmavú mahagónovú farbu. Osemenie viac preniká do plodu, podobne ako u semenáčov gaštanu siateho, viac než u typu marrone. Chuť je sladká, osemenie obsahuje viac tanínov.

DOZRIEVANIE: stredne skoro, relatívne krátko, približne na prelome septembra a októbra vo Francúzsku (26.9.-10.10.), u nás skôr v prvej polovici októbra. Plody majú strednú trvanlivosť po zbere.

VYUŽITIE: stromy vhodné do sadov, parkov, alejí a veľkých záhrad. Je to výborná medonosná rastlina: kvety sú veľmi nektárodajné s kvalitným peľom a dáva aj medovicu. Plody sú po uvarení alebo upečení veľmi chutné. Využívajú sa v cukrárstve, pri výrobe gaštanového pyré alebo gaštanovej múky. Skladovateľnosť plodov pri nízkej teplote a primeranej vlhkosti je až 6 mesiacov, v domácich podmienkach si treba dať pozor na plesne.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, pôda ľahšia, hlboká, preferuje slabo až stredne kyslú, ale zvládne aj kyslejšie a piesčitú. Dôležité je, aby bola nevápnitá a nezamokrená. Je vhodný do teplých a stredne teplých aj chránených vyšších polôh do približne 600 m n.m.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolný v dreve a stredne v kvete, odolnosť voči rakovine kôry gaštana (Cryphonectria parasitica) nebola vedecky preskúmaná, ale kvôli hybridnému pôvodu môže byť vyššia než u európskeho gaštana jedlého. Je vysoko odolný voči hrčiarke gaštanovej (Dryocosmus kuriphilus). Po zakorenení je dobre odolný voči suchu.

PÔVOD: Taliansko, Toskánsko, provincia Florencia, Marradi, veľmi starý krajový ekotyp patriaci podľa genetických analýz pod odrodu Marrone Fiorentino spolu s ďalšími ekotypmi, ktoré získali miestne názvy: Borgovelino, Caprarola, Caprese Michel, Caprese Michelangelo, Castel del Rio, Castione, Centa di S. Nicolò, Chiusa Pesio, Città di Castello, Drena, Gaggio Montano, Gavignano, Locale Paloneta, M. Isola d'Elba, Marrone Val Susa,
Montemarano, Napoletana, Palazzo del pero, Pastonese, Pitigliano, Riggiolana, Roccamonfina, Roncegno, Sborgà, Tempurina, Zocca. Synonymum: Marron Buono di Marradi, Marrone del Mugello.

RAST: stredne bujný až bujný, rozložitý. Raší stredne skoro.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivý, hmyzom aj vetrom opelivý, samičie kvety kvitnú stredne skoro. Vhodné opeľovače napr.: Bouche de Bétizac, Marsol.

PLODNOSŤ: stredne skorá (1. úroda približne 5.-6. rok po výsadbe), vysoká, striedavá.

PLODY: sú veľké (priemerne 55-76 plodov/kg teda 13,2-18,2 g), oválno-eliptického tvaru so splošteným vrcholom, sú typu Casentinese. Priemerne sú v jednej ostnatej čiaške 2-3 plody. Oplodie je gaštanovohnedé s hustým, tmavým pruhovaním, jazva je obdĺžnikovo-eliptická. Osemenie voľne prilieha a len jemne vniká dovnútra jadra, ľahko sa šúpe. Jadro je krémovobiele. Chuť je veľmi sladká, jemná, vynikajúca.

DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, okolo začiatku októbra.

VYUŽITIE: stromy vhodné do sadov, parkov, alejí a veľkých záhrad. Je to výborná medonosná rastlina: kvety sú veľmi nektárodajné s kvalitným peľom a dáva aj medovicu. Plody sú po uvarení alebo upečení veľmi chutné. Využívajú sa v cukrárstve, pri výrobe gaštanového pyré alebo gaštanovej múky. Skladovateľnosť plodov pri nízkej teplote a primeranej vlhkosti je až 6 mesiacov, v domácich podmienkach si treba dať pozor na plesne.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, pôda ľahšia, hlboká, preferuje slabo až stredne kyslú, ale zvládne aj kyslejšie a piesčitú. Dôležité je, aby bola nevápnitá a nezamokrená. Je vhodný do teplých a stredne teplých aj chránených vyšších polôh do približne 600 m n.m.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolný v dreve a stredne v kvete, málo odolný voči rakovine kôry gaštana (Cryphonectria parasitica), pravdepodobne stredne až menej odolný voči hrčiarke gaštanovej (Dryocosmus kuriphilus). Po zakorenení je dobre odolný voči suchu.

PÔVOD: Anglicko, grófstvo Norfolk, Brentmarch, vypestoval ju ako náhodný semenáč Mr. Pace, známa bola už okolo roku 1580. Synonymá: London Pepping, Londoner Pepping, Londýnsky jadrnáč, Pepinka londýnská, Prasomila Londinensis, Bastard Calvill, Calville du Haire, Calville du Roi, Citron d'Hiver, Five-Crowned Pippin, Five Crown Pippin, London Pippin, Londoner Grosse Reinette, Lounden Peppen, New London Pippin, Old London Pippin.

RAST: stredne bujný, neskôr umiernený, vytvára plocho guľovité koruny dožívajúce sa stredného veku.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi, je dobrým opeľovačom. Kvitne stredne skoro, dlho. Vhodné opeľovače napr.: Braeburn, Golden Delicious, Hviezdnatá reneta, Kalvil biely zimný, Kalvil červený jesenný, Kandil Sinap, Krasokvet žltý, Luxemburská reneta, Parména zlatá zimná, Šampanská reneta, Švajčiarske oranžové, Spartan, Topaz, Viliamovo atď.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelnejšia.

PLODY: sú stredne veľké (priemerne 150 g), plocho guľovité, kalvilovité s 5 výraznými hranami. Šupka je jemná, hladká, lesklá, polomastná, zelenožltá až žltá, až na polovici prekrytá červeným rozmytým líčkom, najmä v hornej polovici plodu s tmavšími bodkami a bielymi pehami. Dužina je pevná, tuhá, neskôr krehká, žltkastá, šťavnatá, na vzduchu nehnedne. Chuť je veľmi dobrá až výborná, sladkokyslá, orieškovo korenistá, aromatická.

DOZRIEVANIE: zber v 1. polovici októbra, konzumne dozrieva v novembri až decembri, vydrží do marca či apríla. Dobre znáša prepravu a dobre sa skladuje.

VYUŽITIE: plody najmä na priamy konzum ako výborná stolová odroda, ale aj na pečenie, pri ktorom si dobre zachováva tvar či na výrobu pekne žltej výživy.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, otvorené, vzdušné, ale chránené pred silným vetrom. Je náročná aj na pôdu, vxžaduje úrodnú, hlbokú, vlhkejšiu, ale nie mokrú. Vhodná najmä do teplých či chránených stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: je menej mrazuodolná v dreve, dobre mrazuodolná v kvete. Je veľmi málo odolná voči chrastavitosti vo vlhkom ovzduší, málo odolná voči rakovine v mokrej pôde či múčnatke v suchu.

PÔVOD: Belgicko, zač. 19. st.

 
RAST: bujný rast, vytvára guľovitú, pomerne hustú korunu. Plodí v zhlukoch po 3 - 12 ks.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá; dobrý opeľovač pre iné odrody. Vhodné opeľovače: Williamsova.

 
PLODNOSŤ: pomerne skorá (6.- 8. rok), stála, stredne vysoká.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (hmotnosť 100-120 až 200-250 g). Povrch väčších plodov je nepravidelný, zhrbolený až zhranatelý. Šupka drsná i hladká, málo lesklá, svetlo-zelená, neskôr žltá a na slnečnej strane zlato-žltá a niekedy červenkastá, po celom povrchu pokrytá nápadnými lenticelami, niekedy i hrdzavými škvrnami/ pruhmi. Dužina je žltá, jemná, hustá, šťavnatá, maslovitá, chuťovo kyselkavo sladká, v južných oblastiach sladšia, príjemne korenistá, rozplývavá.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom októbra, konzumná zrelosť: ovocie z južných oblastí v decembri, ostatné neskôr.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, muštovanie, sušenie, výroba destilátu a džemov; skladovateľnosť bez straty chuti do februára.

 
STANOVIŠTE: odroda vyžaduje teplé, chránené stanovište a kvalitnú, živnú pôdu. V chladných oblastiach rastie, ale plody nedozrievajú, praskajú, majú repovitú chuť.

 
ODOLNOSŤ: odroda stredne odolná voči mrazu a plesniam. V nevhodných podmienkach náchylná k chrastavitosti.

PÔVOD: stredná a južná Európa, stredná Ázia, severozápadná Afrika, Severná Amerika. Niekedy je považovaný za kultivar, inokedy za prirodzenú mutáciu európskeho druhu, možno zo severotalianského Lombardska, kde ho pestovali už v 18. storočí. Jeho atraktívny a najmä nezameniteľný habitus mu zabezpečil rýchle rozšírenie do všetkých klimaticky vhodných oblastí sveta, vysádza sa v Európe, Severnej Amerike aj vo východnej Ázii.

RAST: v mladosti pozvoľný, potom rýchlejší, dožíva sa zhruba 150 rokov. Vytvára mohutné stromy s úzkou, vretenovito valcovitou korunou, dorastá do výšky 30-40 m, šírky a kmeňom v priemere 1-2 m s výraznými koreňovými nábehmi. Borka je černavá , pozdĺžne rozpukaná. Konáre vyrastajú z kmeňa pod uhlom asi 20 stupňov a smerujú zvislo hore. Listy sú striedavé, s dlhými stopkami, kosoštvorcové až vajcovité, dlhé 4-10 cm, obykle širšie než dlhšie, lysé.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v marci až apríli, vytvára len samčie súkvetia - jahňady.

PLODNOSŤ: keďže tvorí len samčie jahňady, netvorí plody. Rozmnožujeme ho odrezkami, ktore výborne zakoreňujú.

PLODY: netvorí plody.

DOZRIEVANIE: netvorí plody.

VYUŽITIE: vhodný na výsadby pozdĺž vodných tokov a nádrží, znáša však aj suššie podmienky, vhodný aj do alejí či stromoradí, parkov, pri športových ihriskách. Púčiky sú liečivé a využívajú sa v tzv. gemmoterapii. Pôsobia proti skorbutu, antisepticky, podporne, močopudne, potopudne, podporujú vykašliavanie, pôsobia proti bolesti. Spolu s kôrou mladých konárikov bsahujú aj salicín, ktorý sa v tele rozkladá na kyselinu salicylovú, teda acylpyrín, ktorý znižuje horúčku.

STANOVIŠTE: slnečné. Jeho nominátny druh, topoľ čierny, prirodzene rastie v lužných lesoch. Je dominantou na piesočnatých brehoch riek alebo na štrkovitých podložiach. Dobre znáša suché podmienky v hornej časti pôdy, potrebuje ale vyšší stav hladiny podzemnej vody. Ako jeden z mála druhov stromov je schopný kolonizovať štrkové pôdy. Je výrazne svetlomilný. Preferuje dobre odvodnené, ale vlhké pôdy, ale zvládne širokú škálu pôd od piesčitých až po veľmi ťažké ílovité. Pôdu preferuje od mierne kyslej až po mierne zásaditú.

ODOLNOSŤ: plne mrazuvzdorný do -34 °C až -40 °C.

PÔVOD: USA, USDA/Southern Illinois University, kríženec (US 1482 x Darrow) x Thornfree

RAST: plazivý až polovzpriamený, stredne hustý. Výhony sú beztŕnne, hladké, lesklé, nevýrazne hranaté.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

PLODNOSŤ: vysoká, hlavná je na minuloročných výhonoch v lete.

PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 6,9 g), tvarovo vyrovnané, vajcovité, tmavo čierne, stredne lesklé, málo až stredne pevné, plod slabo až stredne silne drží na lôžku. Chuť je sladkokyslá až sladká (priemerne 6,8-12,2 Brix).

DOZRIEVANIE: stredne skoré, od polovice augusta do septembra.

VYUŽITIE: na priamy konzum, mrazenie aj ďalšie spracovanie (sirupy, džemy a zaváraniny).

STANOVIŠTE: slnečné, úrodná a zavlažovaná pôda bez zatrávnenia. Vyžaduje okopávku alebo zamulčovanie, v suchom období pravidelnú zálievku. Pôdu možno vylepšiť zapravením vyzretého maštaľného hnoja alebo kompostu. Vhodná do teplých a chránených stredne teplých oblastí.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná, stredne odolná voči plesni šedej (Botrytis cinerea).

PÔVOD: druh jarabina Arnoldova (Sorbus x arnoldiana) pochádza z USA, Massachusetts, Boston a vznikol ako prirodzený medzidruhový kríženec Sorbus discolor a Sorbus aucuparia, ktorý objavil Alfred Rehder v Arnoldovom Arboréte a publikoval jeho popis v r. 1920. Pôvod odrody Pink Veil je neznámy.

RAST: umiernený, dorastá do výšky len asi 3,5-4 m. Vytvára široko až rozložito pyramidálne vajcovité koruny, dosť husté. Kmeň je pomerne štíhly, listy má nepárnoperovito zložené, na jeseň sa zafarbujú do rôznych odtieňov červenej.

OPEĽOVACIE POMERY: pravdebodobne čiastočne samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi, kvitne v máji až júni.

PLODNOSŤ: skorá (do 2 až 4 rokov po výsadbe), vysoká, pravidelná.

PLODY: sú menšie (priemerne 8-12 mm, pod 1 g), guľaté malvičky usporiadané vo veľkých metlinách. Šupka je bieloružová. Dužina je tuhšia a suchšia ako pri odrode Moravská sladkoplodá, múčna. Chuť surových plodov je veľmi trpká a horká kvôli tanínom a kyseline parasorbovej. Po tepelnej úprave sa zlepší, ale ešte stále je ostrá a mierne horkastá, stále menej chutná ako pri Moravskej sladkoplodej.

DOZRIEVANIE: počas septembra a októbra. Ak ich neozobú vtáky, vedia vydržať dosť dlho na strome.

VYUŽITIE: najmä ako okrasný menší strom zaujímavý celoročne - listami počas vegetácie aj na jeseň a súkvetiami aj súplodiami svietiacimi do diaľky - do menších aj väčších záhrad, parkov, vetrolamov, medzí, ale aj včelníc. Plody konzumujú vtáky. Po tepelnej úprave sa z plodov dajú robiť kompóty, džemy.

STANOVIŠTE: slnečné alebo polotieň. Je nenáročná na pôdu, prispôsobí sa širokej škále pôdnych podmienok od suchšej po vlhkú, nemá rada len veľmi ťažké, ílovité, preferuje dobre odvodnené pôdy. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, dobre vetruodolná. Stredne odolná voči chorobám typu chrastavitosť, bakteriálna spála či hrdza.

PÔVOD: Severná a Stredná Amerika v rozmedzí 0–800 m n. m. V miestach pôvodného výskytu rastie najčastejšie na neutrálnych až kyslých, vlhkých, bohatých hlinitých náplavách, v údoliach dolných tokov riek. Do Európy bol prvýkrát privezený v roku 1681.

RAST: opadavý, stredne vysoký až vysoký strom, dorastá do výšky 15–23 m a šírky 12-15 m s priemerom kmeňa 60–100 cm. Koruna najskôr kužeľovitá, neskôr guľatá, široko rozvetvená. Borka je tmavošedá, v mladosti tenká, hladká, neskôr hlboko pozdĺžne rozbrázdená, korkovitá.  Listy sú zvrchu tmavozelené, jednoduché, dlaňovito laločnaté s 3–7 špicatými lalokmi, na jeseň sa vyfarbujú do rôznych odtieňov od oranžovej cez ružovú, purpurovú až po fialovú. Na 2-3-ročných konároch sa zvyknú tvoriť korkovité lišty. 

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, cudzoopelivý, vetrom opelivý, so žltozelenými drobnými samčími a samičími kvetmi vyrastajúcimi oddelene v guľatých hlávkach. Kvitne od konca februára do polovice mája.

PLODNOSŤ: skorá (okolo 3-5 po výsadbe), stredne vysoká, pravidelná, ale s vyššími úrodami každé 2-3 roky.

PLODY: tobolky s vytrvalými čnelkami usporiadané po 20–50 v guľovitom súplodí veľkom 2,5–4 cm, ktoré zo zelenej dozrieva cez žltú až po hnedú farbu. Hranaté semená s krídlami majú veľkosť 1–2 mm. 

DOZRIEVANIE: počas septembra až októbra.

VYUŽITIE: Je to veľmi okrasný strom vhodný najmä do väčších záhrad, parkov, alejí a mestskej zelene. Kulinárne využitie: pri poškodení spodnej časti kôry uvoľňuje voňavú živicu, ktorú viaceré indiánske používali ako žuvačku. Liečivé účinky: živica sa používa aj proti kožným problémom, vredom či kašľu, pôsobí aj proti zlatému stafylokokovi (Staphylococcus aureus). Z nezrelých semien sa s 1,5 % výťažnosťou získava aj kyselina šikimová, ktorá ja základom pre oseltamivír (liek Tamiflu) proti viacerým chrípkovým vírusom, napr. proti vtáčej chrípke. Extrakty zo semien majú aj protikŕčové účinky. Technické využitie: živica sa stále používa v mydlách a kozmetike, ako stabilizátor v parfémoch, lepidlách a lakoch a ako príchuť v tabaku. Drevo sa používa najmä v nábytkárstve.

STANOVIŠTE: slnečné, je náročný na svetlo, ale nenáročný na pôdu. Znáša veľmi širokú škálu pôd, od málo priepustných ílovitých pôd až po štrkovité a piesočnaté pôdy, ale s dostatočným ročným úhrnom zrážok (1000-1800 mm ročne v domovine), darí sa mu aj v močiaroch. 

ODOLNOSŤ: mrazuodolný v dreve do -23 °C až -26 °C, v kvete menej mrazuodolný. Po zakorenení dobre znáša krátkodobé obdobia vysokých teplôt, sucha aj zamokrenia, prímorské slané ovzdušie ako aj zadláždenie. V Európe nezvykne trpieť chorobami ani škodcami.

PÔVOD: neznámy, tzv. čínska biela hruška, zrejme Pyrus pyrifolia.

RAST: slabší, skoro vstupuje do plodnosti.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne v prvej polovici apríla. Vhodné opeľovače: opeľujú ju iné odrody ázijských hrušiek alebo skoro kvitnúce európske hrušky (napr. Konferencia, Blumenbachova, Dekanka zimná, Giffardova, Grosdemange, Charneuská, Kozačka štuttgartská, Lectierova, Parížanka, Predobrá, Sixova, Šedá zimná a Trévouxská).

PLODNOSŤ: skorá, vysoká. Vyžaduje prebierku plodov, lebo má sklon k preplodzovaniu.

PLODY: stredne veľké (priem. 155 g), guľovité až sploštené. Šupka plodu je hladká bez hrdze a výrazných lenticiel, jej základná farba je zelená, v plnej zrelosti žltá až krémová. Dužina je tuhšia, biela až krémovobiela, po rozkrojení hnedne. Je stredne sladká s vyváženým pomerom cukrov a kyselín.

DOZRIEVANIE: Dozrieva na zber stredne skoro, od polovice do konca septembra. Konzumne dozrieva koncom septembra, skladovateľná je do decembra.

VYUŽITIE: Vhodná na priamy konzum aj na spracovanie na džemy, kompóty, mušty, šaláty či koláče.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé v rámci teplých a stredne teplých polôh s dostatočnou vlahou (v domovine 400 - 1200 mm ročne).

ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolná.

PÔVOD: Európa od Islandu až po S Afriky, Ázia mierneho pásma až po Japonsko.

 
RAST: rýchly, dosahuje výšky 15-30 m a šírky 10 m s nepravidelnou, riedkou korunou, dožíva sa aj 150, maximálne 200 rokov. Vytvára čast rozľahlé polykormony, teda výmladky, ktorými sa šíri na čo najsvetlejšie miesto.

 
OPEĽOVACIE POMERY: dvojdomý, opeľovaný vetrom, kvitne od konca marca do apríla, najneskôr z európskych topoľov, pred vyrašením listov. Jahňady sú dlhé 5–10 cm, samčie sú dlhšie s červenými tyčinkami, samičie sú zelené a menšie.

 
PLODNOSŤ: skorá (už 5. rok od výsevu), vysoká, ale v rôznych oblastiach rôzne pravidelná a s malou úspešnosťou klíčenia. Najvyššia úspešnosť je na zhoreniskách, inak sa rozmnožuje najmä koreňovými výmladkami.

 
PLODY: tobolky v jahňadách s páperím.

 
DOZRIEVANIE: v máji a júni.

 
VYUŽITIE: Vhodný do medzí a vetrolamov ako rýchlorastúca výplňová drevina, do alejí pri vodných tokoch a brehových porastov, do brownfieldov, do agrolesníckych systémov. Z topoľov má najkvalitnejšie drevo, ktoré sa používa na výrobu zápaliek, dýh a celulózy. Kôra a listy sú mierne močopudné a podporujú vykašliavanie. Podobne ako iné druhy topoľov kôra z mladých konárikov obsahuje glykozidy salicín a populín, ktoré sa používajú proti horúčke a pri ochoreniach močového mechúra.

 
STANOVIŠTE: slnečné od nížin po hory, najčastejšie v pahorkatinách. Je tolerantná k širokej škále pH a vlhkosti pôdy, najlepšie sa jej darí na piesčitohlinitých, živných pôdach. Spolu s brezou rýchlo obsadzuje obnažené pôdy, čistinky, opustené pasienky.

 
ODOLNOSŤ: je veľmi silne mrazuodolný do -40 °C až -45 °C, tolerantný k širokej škále pH a vlhkosti pôdy.