Predobjednávky

PÔVOD: Japonsko, neďaleko obce Jacuhašira, ktorá je dnes súčasťou mesta Ohaši, Matsudo City, našiel ju v r. 1888 ako náhodný semenáč chlapec menom Kakunosuke Matsudo a presadil do rodinného ovocného sadu. V r. 1898 prýkrát rodila a pomenoval ju Shin Daihaku (= Nová veľká sladká). V r. 1904 ju šéfredaktor známeho záhradníckeho časopisu Kohnih Zasshi, v ktorom bola predstavená svetu, premenoval na Nijisseiki. Synonymá a cudzie názvy: 20th Century.

RAST: stredne bujný až bujný na ázijskú hrušku, vzpriamený, plodí v zhlukoch na krátkom dreve. Koruna je zahustená dlhými, hrubými letorastami. Na jar ju presvetľujeme a zakracujeme jednoročné výhony.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne skoro. Vhodné opeľovače: Chojuro, Shinseiki, Kosui, Hosui, Shinsui, Olympic, Yongi, Shinko, Korean Giant, Konferencia a ďalšie skoro kvitnúce európske hrušky.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, s prebierkou pravidelná. Plodí najmä na jednoročných výhonoch.

PLODY: stredne veľké, plocho guľovité, súmerné. Šupka je tenká, hladká, bez osrienenia, s hrdzavými malými lenticelami, jemne mastná, zo zelenožltej dozrieva do zlatožltej. Dužina je žltkastá, veľmi šťavnatá, jemná, mäkká. Chuť je sladká. Tendencia k praskaniu plodov je nízka.

DOZRIEVANIE: zber koncom augusta, konzumne dozrieva hneď či začiatkom septembra, vydrží do novembra.

VYUŽITIE: vhodná na priamy konzum aj spracovanie na džemy, kompóty, mušty, šaláty či koláče.

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje dobre odvodnené, úrodné, vlhké pôdy, ale znesie širšiu škálu pôd, ak nie sú premokrené. Vhodná do teplých, stredne teplých aj chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvete. Silne odolná voči európskej chrastavitosti (Venturia pyrina), stredne voči ázijskej chrastavitosti (Venturia nashicola) a menej voči alternárii (Alternaria alternata).

PÔVOD: Belgicko, Leuven, vypestovaná p. Sterkmanom ako náhodný semenáč okolo roku 1820, na trh bola uvedená v roku 1844.

 
RAST: bujný, vzpriamený, vytvára vysoko ihlanovitú korunu.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: napr. Crassanská.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké (160-250 g), krátko kužeľovité až baňaté, niekedy s mierne hrboľatým povrchom. Hrubá, hladká šupka je zelená, po dozretí žltá až zlatožltá, na slnečnej strane s atraktívnym červeným líčkom, pokrytá lenticelami. Na niektorých plodoch je šupka červená takmer po celom povrchu, iné plody zostávajú zelenožlté. Dužina je jemná, ľahko zrnitá, šťavnatá, chuťovo dobrá, sladkokyselkavá až sladká, jemne korenistá. Je stredne náchylná na kamienkovitosť, málo na hnednutie dužiny.

 
DOZRIEVANIE: zber v 2. polovici októbra, konzumne dozrieva postupne od polovice novembra, vydrží do januára až marca. Plody padajú vo vetre.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj muštovanie, sušenie, pečenie, výrobu džemov, kompótov. Veľmi dobre sa skladuje.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené pred vetrom. Vyžaduje úrodné, teplé pôdy s dostatočnou vlahou, ale dobre odvodnené, neznáša mokré a studené pôdy. Vhodná do teplých a chránených stredných polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Silne odolná voči chrastavitosti a iným chorobám.

PÔVOD: JV Európa, Kaukaz, Malá Ázia, Irán a Himálaje, pôvodne možno len JV Európa a Malá Ázia.

 
RAST: stredne bujný, vytvára menšie stromy dorastajúce do výšky maximálne 20–25 m a šírky 7 m s hnedošedou borkou, ktorá sa vo vyššom veku šupinovito odlupuje. Vytvára peknú kužeľovitú korunu, často s vodorovnými spodnými konármi. Neodnožuje.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne v marci a apríli.

 
PLODNOSŤ: neskorá (v 10. roku po výsadbe), vysoká až veľmi vysoká, nepravidelná, každé 2-3 roky.

 
PLODY: menšie až stredne veľké (1,5–2 cm, 0,6-2,9 g), s hrubšou škrupinkou (0,7-3,7 mm), ktorá sa síce horšie lúska bežnými luskáčikmi, ale luskáčik Drosselmeyer si s ňou hravo poradí. Oriešky vyrastajú v súplodí guľovitého tvaru po 6-10 kusov. Lepkavé a veľmi cípovité plodové obaly - pančušky - ďaleko prečnievajú plod. Jadro je menšie až stredne veľké (0,3-0,7 g, podiel z celkovej hmotnosti plodu 25-41 %), len s tenkou, ružovou, nekorkovatejúcou šupkou a je veľmi chutné, sladkasté, bohatšie na tuky (59-64 %) než jadrá veľkoplodých liesok.

 
DOZRIEVANIE: veľmi skoré, od konca augusta do septembra.

 
VYUŽITIE: plody sú vhodné na priamy konzum vcelku aj na spracovanie na pečenie, cukrovinky apod. Používa sa ako dekoratívna a plodonosná drevina, výborný tieniaci strom, vhodný do parkov, alejí, ostrovčekov zelene, prírodných záhrad, na spevňovanie pôdy so silnou eróziou. Drevo je dobre opracovateľné, využíva sa v nábytkárstve.

 
STANOVIŠTE: slnečné alebo slabý polotieň. Znáša širokú škálu pôd, s pH medzi 5,3 a 7,3, ale plodnejšia je na stredne úrodných pôdach. Po dobrom zakorenení veľmi dobre znáša sucho.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve do -29 °C až -34 °C, veľmi suchuvzdorná a vetruvzdorná. Odolnejšia voči nosánikom lieskovým, vtákom a veveričkám kvôli hrubej, skoro tvrdnúcej škrupinke. Chorobami nezvykne trpieť.

PÔVOD: Anglicko, asi už od pol. 17. storočia, v r. 1729 ju prvýkrát popísal pomológ Battey Langley ako Hamden's Bergamot.

 
RAST: v mladosti bujný a rovný, neskôr stredne bujný, koruna široko ihlanovitá až vysoko guľovitá. Kostrové konáre rastú šikmo hore, vedľajších konárov je veľa a pod úrodami sa ohýbajú, takže neskôr koruna pôsobí previslo. V období plodnosti vyžaduje presvetľovací rez.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: síce neoverené, ale podľa času kvitnutia asi: Amanliská, Angoulemská, Avranšská, Bezjaderka Říhova, Drouardova, Hardyho maslovka, Hohensaatenská, Koporečka, Mechelenská, Pstružka, Salisburyova, Williamsova červená.

 
PLODNOSŤ: veľmi skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 150-180 g), cibuľovité, niekedy pri stopke viac zúžené, inokedy tupo skosené. Šupka je jemná, drsná, nelesklá, zelenožltá, s červeným pruhovaným líčkom, s množstvom lenticiel. Niekedy býva celá, inokedy len okolo stopky a kalichu pokrytá škoricovou hrdzou. Dužina je biela, žltkastá, okolo jadrovníka hrubo zrnitá, inak veľmi jemná, mäkká, šťavnatá a rozplývavá. Chuť je výborná, sladká, jemne korenistá, jemne aromatická.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom septembra až začiatkom októbra, konzumná zrelosť od 10 dní po zbere, skladovateľná do konca októbra až do druhej polovice novembra. Plody sú v zberovej zrelosti málo náchylné na otlaky, pri konzumnej naopak veľmi náchylné.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na džemy, pečenie, mušty a destiláty. Je menej vhodná na sušenie a kompóty kvôli zrnitosti dužiny okolo jadrovníka.

 
STANOVIŠTE: slnečné, nenáročná na pôdu, neznáša len príliš suchú alebo naopak príliš mokrú a studenú, na nich plody zostávajú drobné, praskajú a nedozrievajú. Na polohu tiež nie je náročná, znesie otvorené aj chránené, nižšie aj vyššie polohy. Veľmi vhodná do alejí, sadov aj záhrad.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, silne odolná voči chrastavitosti, monilióze, rakovine.

PÔVOD: Belgicko, začiatok 19. st.

 
RAST: rast stredný, neskôr slabší, vytvára vzpriamené, pyramidálne koruny, s krátkym plodonosným obrastom.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá. Vhodné opeľovače: Boscova fľaša, Dekanka Robertova, Hardenpontova, Hardyho, Charneuská.

 
PLODNOSŤ: stredne neskorá, veľká, každoročná.

 
PLODY: menšie až stredne veľké, široko kužeľovité. Šupka je suchá, hrdzavá, drsná, silná, mierne hrboľatá, hrdzavo zelená až zlatohnedá - bronzová. Dužina je žlto-biela, sladká, výrazne korenistá, rozplývavá.

 
DOZRIEVANIE: zber od polovice októbra, konzumná zrelosť: december - január, skladovateľnosť do februára.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, zaváranie.

 
STANOVIŠTE: úrodné, polopriepustné pôdy s dostatkom vlahy; stredné a nižšie polohy, chránené pred vetrom. V ťažkých a studených pôdach plody trpia kamienkovitosťou.

 
ODOLNOSŤ: odroda je vysoko odolná voči hubovým chorobám, chrastavitosti a voči mrazu.

PÔVOD: Francúzsko, 2. pol. 16. stor.

 
RAST: rast veľmi bujný; strom sa dožíva vysokého veku, vytvára mohutnú, riedku korunu s šľahúňovými vetvami a silným hladkým kmeňom.

 
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Avranšská, Blumenbachova, Boscova fľaša, Clappova maslovka, Hardyho maslovka, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká.

 
PLODY: malé až stredne veľké, krátko kužeľovité, zaoblené. Šupka je svetlozelená alebo mierne nažltlá, pevná, nepodlieha nárazu alebo tlaku. Dužina je maslovitá, jemná, šťavnatá, príjemne vonia, chuť je sladká, sladko-kyslastá, muškátovito korenistá.

 
DOZRIEVANIE: okolo 15.-22. júla, ale zbiera sa skôr (ešte v tvrdom stave, približne o týždeň skôr než úplne dozreje).

 
VYUŽITIE: skorá letná hruška vhodná na priamy konzum, výrobu džemov, sirupov, vína, zaváranie, sušenie.

 
STANOVIŠTE: odroda menej náročná na polohu, ale najviac sa jej darí v teplých polohách; vyžaduje hlbokú, nie príliš ľahkú pôdu.

 
ODOLNOSŤ: menšia odolnosť voči chrastavitosti.

PÔVOD: Švédsko, výskumná stanica Alnarp, vyšľachtená v r. 1946 ako kríženec odrôd Early Favorit a Oullinská ringlota.

RAST: stredne bujný, polovzpriamený, tvorí stredne husté, guľaté koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne skoro.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká až veľmi vysoká, pri preplodení mierne striedavá. Rezom je vhodné preplodzovaniu predchádzať.

PLODY: stredne veľké, takmer guľaté, súmerné. Šupka je osrienená, svetlofialová, na oslnenej strane fialová až tmavofialová. Dužina je žltá až oranžová, mäkká až stredne tuhá, stredne až veľmi šťavnatá. Chuť je sladká až veľmi sladká, väčšinou dobre aromatická, dobrá. Kôstka sa veľmi dobre odlučuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: veľmi skoré, 45 dní pred Bystrickou, teda v 1. polovici júla.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a výrobu džemov či výživ. Plody majú sklony k otlačeniu v plnej zrelosti.

STANOVIŠTE: slnečné, kvôli vysokej plodnosti vyžaduje hlbokú, úrodnú, vlhkejšiu pôdu. Vhodná do všetkých pestovateľských oblastí pre ringloty, aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve, tolerantná voči šarke.

PÔVOD: vyšľachtená v Japonsku, patent vlastní Berry Unlimited, patrí do skupiny zemolezov Blue Treasure.

 
RAST: bujný, vytvára dobre rozvetvený guľovitý ker, dorastá do výšky 1,5 m a šírky 1,5 m.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá rastlina; pre zabezpečenie lepšieho opelenia je vhodné pri výsadbe kombinovať viac odrôd. Vhodné opeľovače: Strawberry Sensation, Boreal Beauty, Boreal Beast, Blue Treasure.

 
PLODNOSŤ: stredne vysoká, jeden dospelý krík prinesie úrodu priemerne 3,6 kg (maximálne 4,5 kg) plodov za rok. Priemerná ročná úroda je 11,8 t/ha (maximálne 14,8 t/ha).

 
PLODY: veľké 2,5-3 cm, oválne so zaobleným srdcovitým koncom; v chuti šťavnaté, veľmi sladké (maximálna cukornatosť 17 °Brix), s príchuťou údených sliviek.

 
DOZRIEVANIE: stredne neskoré, od polovice júna do polovice júla. Vhodné aj na mechanický zber. Majú stredne silnú tendenciu opadávať po dozretí.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, výrobu džemov a kompótov, mrazenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné stanovište alebo polotieň. Odroda nenáročná na pestovanie, na rozdiel od čučoriedok nevyžaduje kyslú pôdu. Odvďačí sa za dostatočnú vlahu.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazduvzdorný v dreve (do -40 °C) aj v kvete (do -7 °C).

PÔVOD: Nemecko, Hedelfingen pri Stuttgarte, v pol. 19. storočia nájdená ako náhodný semenáč

RAST: v mladosti bujný, v plnej plodnosti stredný. Tvorí majestátne dlhoveké stromy, vysoké rozložité a mohutne vetvené koruny najširšie hore so skláňajúcimi sa spodnými konármi, takže sú až dážnikovité.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá odroda, kvitne neskoro, je veľmi dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Napoleonova, Karešova, Troprichterova, Granát, Germersdorfská, Thurn-Taxis (Schneiderova), Kordia, Veľká čierna chrupka, Kassinská, Dönissenova, Španielska višňa, Ostheimská višňa. Tieto odrody tiež sama vhodne opeľuje.

PLODNOSŤ: neskoršia, stredne vysoká až vysoká, pravidelná.

PLODY: veľké až obrovské (priemerne 7 až 9 g), krásne, vajcovité, tuhé, tmavočervené až čierne. Dužina je pevná, tmavočervená so svetlejšími žilkami, šťavnatá, šťava farbí stredne. Chuť je kyslosladká, aromatická, mierne horkastá, korenistá, výborná s osobitou príchuťou. Pri napadnutí vrtivkou čerešňovou zhorkne.

DOZRIEVANIE: neskoré, 6. čerešňový týždeň, v 2. polovici júla. Keďže dozrieva neskoro, napáda ju vrtivka čerešňová, býva červivá. Vydrží aj 2 týždne na strome.

VYUŽITIE: vhodná na priamy konzum aj všestranné spracovanie: kompóty, džemy, marmelády, sirupy, sušenie aj destiláty. Dobre znáša prepravu.

STANOVIŠTE: slnečné. Prospieva v úrodných hlinitých a piesčitohlinitých, dostatočne vlhkých pôdach, nemá rada suché pôdy (plody sú drobnejšie a padajú), ale ani príliš vlhké, studené, ílovité pôdy. Je vhodná skôr do teplých polôh.

ODOLNOSŤ: V dreve je silne mrazuvzdorná, ale kvety sú náchylné na neskoré mrazíky, plody pri trvalých dažďoch praskajú. Voči monilíovej spále je odolná až stredne odolná, voči monilióze plodov je stredne odolná až náchylná pri popraskaní plodov a napadnutí vrtivkou čerešňovou.

PÔVOD: Anglicko, vypestovaná v Newarku a uvedená na trh Pearsonom v Chilwell v grófstve Nottinghamshire. Zrejme odroda botanického druhu Corylus maxima s alternatívnymi názvami Pearson's Prolific či Nottingham Prolific.

 
RAST: stredne bujný, vytvára stredne veľké, kompaktnejšie kry dorastajúce do výšky 3-4 m, rozložité a riedke. Odnožuje stredne.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá. Vyššiu úrodu prinesie v prítomnosti inej odrody kvitnúcej v rovnaký čas. Vhodné opeľovače: Cosfordská, Hallská obrovská, Katalónska, Webbova.

 
PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká až vysoká, pravidelná.

 
PLODY: malé až stredne veľké (priemerne 1,9-2,1 g), úzko elipsovité, na oboch stranách špicaté. Pančuška je o niečo kratšia ako plod. Škrupina je stredne hrubá, lesklá, hnedá, veľmi ľahko sa lúska luskáčikom. Jadro veľmi dobre vypĺňa škrupinu (tvorí 50-53 % z celkovej hmotnosti), je svetlohnedé. Chuť je veľmi dobrá, sladká a šťavnatá.

 
DOZRIEVANIE: veľmi skoré, už koncom augusta a začiatkom septembra.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum vcelku aj na spracovanie na pečenie, cukrovinky apod.

 
STANOVIŠTE: slnečné či mierny polotieň, teplejšie, chránené. Vyžaduje úrodné a teplé pôdy, vo vlhkých a studených alebo suchých piesočnatých nemáva dobré výnosy a kvalitné plody. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

 
ODOLNOSŤ: je stredne mrazuvzdorná, odolná voči vetru a škodcom.

PÔVOD: Japonsko, druh Rubus crataegifolius, odroda selektovaná pánom Toshihiko Hara

RAST: vzpriamený, úzky, stĺpovitý rast so silnými výhonmi, dosahuje výšku do 1,5 m. Najmä vo veternejších lokalitách odporúčame pestovať aj s oporou. 

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

PLODNOSŤ: Plodí na minuloročných výhonoch.

PLODY: veľké asi 2 cm, guľovité, sýtočervené až tmavočerevné, polopriesvitné, súplodie tvorené cibuľkovitými plodmi, aromatické, sladké.

DOZRIEVANIE: od júla do augusta.

VYUŽITIE: plody najmä na priamy konzum, ale aj mrazenie a ďalšie spracovanie (najmä džemy).

STANOVIŠTE: chránené slnečné stanovište, priepustná a výživná pôda. Odroda vhodná aj do menších záhrad, na balkóny, terasy, do živých plotov.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná do -29 °C až -34 °C, odolná voči chorobám.

PÔVOD: veľmi stará odroda, ktorej pôvod nie je presne známy, vznikla zrejme z druhu Corylus tubulosa v prímorských oblastiach južnej Európy. Synonymá a cudzie názvy: Weiße Lambertsnuss, Gemeine Weiße, Knight's Small, Lambert albe, Remy, Weißhäutige Lambertsnuss, Aveline Blanche, Blanche Longue, Remešská, Weiße Haselnuss, Weiße lange Lambertsnuss, White Filbert, Zahme weißkernige Haselnuss.

RAST: stredný až slabší, tvorí husté, rozložité kry. Veľmi silne podrastá. Vyžaduje menej priestoru pri výsadbe.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, samičie kvety začínajú kvitnúť skôr ako samčie, ale kvitnutie sa prekrýva. V prítomnosti ďalšej v rovnaký čas kvitnúcej odrody je úroda ešte vyššia. Vhodné opeľovače: Barcelonská, Corabel, Hallská obrovská, Katalónska, Tonda di Romana, Webbova, Zellská červenolistá.

PLODNOSŤ: stredne skorá (od 4. roku po výsadbe), stredne vysoká až vysoká vo vhodných podmienkach, menej až stredne pravidelná.

PLODY: stredne veľké (priemerne 2-3 g), dlhé valcovité, či podlhovasto vajcovité, svetlohnedé, stredne dobre lúskateľné, nie všetky jadrá ostanú vcelku, ale veľmi ľahko sa lúska luskáčikom. Pančuška je dlhšia než plod, je iba jemne cípovitá. V súplodí býva viac než 4 plody. Jadro je veľké, veľmi dobre vypĺňa celú škrupinku (z hmotnosti plodu tvorí asi 50 %). Je dlhé valcovité, šupka je tenká, hlakdá, svetlohnedá, len veľmi slabo až slabo skorkovatená. Chuť má aromatickú, veľmi dobrú, sladkastú až sladkú. Dvojité jadrá sa nevyskytujú.

DOZRIEVANIE: skoré, počas 1. dekády septembra.

VYUŽITIE: na priamy konzum vcelku aj na spracovanie na pečenie, cukrovinky apod.

STANOVIŠTE: slnečné či mierny polotieň, teplejšie, chránené. Vyžaduje úrodné a teplé pôdy, vo vlhkých a studených alebo suchých piesočnatých nemáva dobré výnosy a kvalitné plody. Vhodná len do teplých a stredne teplých chránených polôh.

ODOLNOSŤ: je menej mrazuodolná v dreve a kvetných pukoch, aj kvety sú kvôli skoršiemu času kvitnutia poškodzované mrazmi. Kvety sú citlivé aj na iné nepriaznivé klimatické podmienky v čase kvitnutia. Nezvykne trpieť chorobami, nosánik lieskový (Curculio nucum) aj veveričky a vtáky jej plody s obľubou vyhľadávajú.

PÔVOD: Francúzsko, 1963, selekcia z odrody May Flower.

RAST: stredne bujný až bujný, habitus polovzpriamený až rozložitý.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne veľmi skoro až skoro, dlho.

PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná.

PLODY: malé, guľaté, nesúmerné. Šupka je tenká, veľmi slabo až slabo prilieha k dužine, je husto až veľmi husto plstnatá. Základná farba je zelenobiela, na oslnenej časti prekrytá rozmytým výrazne červeným líčkom. Dužina je zelenobiela veľmi mäkká, vláknitá, sladkokyslá, pomerne chutná. Kôstka je kruhovitá, ťažko odlučiteľná od dužiny, vo väčšine prípadov prasknutá. Plody sú menej až stredne dobre veľkostne vyrovnané. Plody nepraskajú ani tak vplyvom dažďa ako vplyvom prasknutej a nedovyvinutej kôstky.

DOZRIEVANIE: veľmi skoré, v 1. dekáde 7., 30 dní pred odrodou Redhaven. Plody nie sú náchylné na predčasný opad pred zberom.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, s priepustnou, ale dostatočne vlhkou pôdou v rámci všetkých oblastí pestovania broskýň, aj tých okrajových.

ODOLNOSŤ: v dreve aj kvetných pukoch silne mrazuodolná, vysoko tolerantná voči kučeravosti listov (Taphrina deformans).

PÔVOD: Ukrajina, Kijev, Národná botanická záhrada M.M. Gryška, v roku 1971 ju vyšľachtila Svetlana Klimenko - buď z voľného opelenia odrody Semjon alebo ako kríženca genotypov 422 a 9-15-2.

RAST: pomalý, dorastá do výšky len približne 2-3 m, takže je vhodný aj do menších záhrad.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne vo februári až marci. Na opelenie potrebuje inú odrodu drieňa.

PLODNOSŤ: Na svoj nízky vzrast sa odroda vyznačuje vysokou úrodnosťou až do 30 kg z kríka.

PLODY: veľké podlhovasté plody fľaškovitého tvaru a tmavočervenej farby s priemernou hmotnosťou 5,5-9 g. Dužina je tmavočervená, hustá, dobre oddeliteľná od kôstky, s jemnou arómou a plnou sladko-kyslastou chuťou s vysokým obsahom cukru 9,1 %, s obsahom kyselín 1,8 %.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, od začiatku augusta do začiatku septembra. Plody neopadávajú, vydržia na kríku až do vysušenia. Po zbere majú veľmi dlhú skladovateľnosť až 4-5 týždňov.

VYUŽITIE: Vhodný na priamy konzum aj na spracovanie, napr. na želé, džem, ovocné šťavy, sirupy, kompóty, destiláty, sušené alebo kandizované ovocie, nakladanie nezrelých plodov ako nepravých olív.

STANOVIŠTE: nenáročný na pestovanie. Preferuje slnečné miesta s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve aj kvete, odolný voči chorobám, po dobrom zakorenení dobre odolný voči suchu.

PÔVOD: veľmi stará odroda, pravdepodobne z Francúzska, možno okolo dediny Calville v departamente l'Eure. Prvá zmienka o nej je už z roku 1598 v diele Jeana Bauhina.

 
RAST: stredne bujný až slabý, vytvára širšie ihlanovité koruny, vyžaduje častejší zmladzovací rez.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro až stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Ananásová reneta, Coxova reneta, James Grieve, Krasokvet žltý, Parména zlatá, Priesvitné letné, Peasgoodovo, Zuccalmagliova reneta.

 
PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, výška a pravidelnosť závislá na pestovateľských podmienkach.

 
PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 200-270 g, výberové plody aj 400 g), pravidelne tupo kužeľovité, kalvilovito rebrovité s 5 väčšími a 5 menšími rebrami. Šupka je jemná, žltozelená, na strome modro osrienená, v plnej zrelosti žltá, len niekedy s jemným červenkastým líčkom, jemná, mierne mastná. Dužina je žltobiela, veľmi jemná, krehká, šťavnatá. Chuť je vynikajúca, príjemne sladkokyslá, jahodovo korenistá, so vzácnou ananásovou príchuťou. Je to jedno z najchutnejších jabĺk vôbec.

 
DOZRIEVANIE: zber okolo polovice októbra, konzumne dozrieva v novembri až decembri, vydrží uskladnené do marca. Ľahko sa otlačí.

 
VYUŽITIE: vynikajúca stolová odroda s relatívne dobrou trvanlivosťou pri opatrnej manipulácii.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, ale nie suché, chránené, ale neuzavreté, s dostatočne vlhkou, výživnou, hlinitou pôdou. Vhodná najmä do záhradok, najlepšie z južnej strany múrov do teplých polôh.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve, slabo v kvete. Silne náchylná na chrastavitosť, múčnatku, rakovinu, poškodenie hmyzom: vlnačkou krvavou aj obaľovačmi.

PÔVOD: USA, South Haven, South Haven Experiment Station, vyšľachtil Stanley Johnston v r. 1962 ako kríženca genotypov SH 333 [Redhaven x SH 171 (voľne opelená Halehaven)] x SH 348 (voľne opelená Ambergem) a v roku 1965 vybral výsledného kríženca. Po 10 rokoch testovania bola v roku 1976 uvedená na trh.

RAST: stredne bujný, vzpriamený, tvorí silné kostrové konáre.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne .

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, spoľahlivá.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 6,35 cm), guľaté, v tvare veľmi pravidelné. Šupka je zlatožltá s asi 80 % prekrytím červeným líčkom. Dužina je žltá, pevná, nevláknitá, výborne oddeliteľná od kôstky. Chuť je veľmi podobná chuti odrody Redhaven, kyslosladká až sladká, dobrá. Plody sú veľmi pevné a veľmi dobre znášajú prepravu.

DOZRIEVANIE: neskoré, asi 10 dní po odrode Redhaven, teda v 2. dekáde augusta.

VYUŽITIE: na priamy konzum aj na všestranné spracovanie na kompóty, džemy, výživy, destiláty.

STANOVIŠTE: slnečné, slnečné, teplé, chránené. Ideálna je hlboká, dobre odvodnená a prevzdušnená, ale dostatočne vlhká pôda bohatá na živiny, stredne ťažká. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve (5 z 10 bodov), vyššie mrazuodolná v kvetných pukoch a kvetoch (7 z 10 bodov), vysoko tolerantná voči kučeravosti (Taphrina deformans) (1,14 zo škály 0-9, kde 9 je najhoršia hodnota), vyššie odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa), stredne odolná voči bakteriálnej škvrnitosti (Xantomonas pruni), stredne až vyššie odolná voči dierkovitosti - klasterosporióze (Stygmina carpophila).

PÔVOD: Východná časť Severnej Ameriky – od juhu východnej Kanady na severe až po Georgiu na juhu, od Nového Škótska na východe až po Minnesotu a Arkansas na západe. Do Európy bol privezený koncom 17. storočia. V súčastnosti je v Európe často pestovaný, objavuje sa nielen v mestskej zeleni a v parkoch, ale aj v lesoch.

RAST: Opadavý strom, dorastá do výšky 20–30(–40) m vysoký, s šedastou borkou. Listy má dlhé 10–25 cm a široké asi 10 cm. Na jeseň sa listy najmä mladších stromov farbia na červeno, odtiaľ pochádza druhový názov. Od príbuzných druhov s podobnou stavbou listov (Q. palustris, Q. coccinea, Q. velutina) sa líši najmä ich nápadne matným povrchom.

OPEĽOVACIE POMERY: Kvitne v máji na letorastoch. Kvety sú jednopohlavné, samčie tvoria previsnuté jahňady, samičie sú jednotlivé, buď sedia priamo na konárikoch alebo majú krátke stopky. Je cudzoopelivý, na tvorbu semien potrebuje prítomnosť ďalšieho geneticky odlišného jedinca.

PLODNOSŤ: Do plodnosti vstupuje v 20 až 30 rokoch, vyššie úrody dávajú až tak 50-ročné stromy. Viac rodia dominantné stromy s veľkou a voľnou korunou. Úroda je vyššia každých 2-5 rokov.

PLOD: Žaluď je skoro rovnako dlhý ako široký, guľovitý, na vrchole so zvyškom blizny, vyrastá po 1 až 2 na krátkych stopkách, guľovité. Žaluď je na báze plochý, 18 až 30 mm dlhý, lesklý, hnedý, jemne chlpatý. Čiaška je plytko miskovitá, hrubostenná, šupiny čiašky elipsovité, kožovité, lesklé, červenohnedé, chlpaté.

DOZRIEVANIE: v októbri. Plody dozrievajú až po dvoch letách.

VYUŽITIE: Veľmi vhodná, dekoratívna parková drevina s všeobecne drevina do mestskej zelene či alejí. Po odstránení horkých tanínov buď vymývaným mletého prášku z plodov alebo po naklíčení plodov sa dá použiť ako prídavok do múky.

STANOVIŠTE: Slnečné až polotieň, je menej náročný na svetlo a vlhkosť ako ostatné druhy našich dubov. Relatívne dobre znáša vysýchanie pôd a teplotné rozdiely prostredia, neznáša však zaplavovanie.

ODOLNOSŤ: Mrazuodolný do -34 °C až -40 °C. Suchuvzdornejší než ostatné naše duby. Odolný voči znečisteniu ovzdušia.

PÔVOD: Francúzsko, Villiers-en-Breune, neďaleko Clionu, departement Indre, v roku 1760 ju našiel ako náhodný semenáč v háji Fromentau farár H. Leroy.

 
RAST: zdravý a bujný, vytvára typickú, krásnu, široko ihlanovitú, v neskorších rokoch riedkejšiu korunu - konáre sa pod váhou ovocia skláňajú. Plodonosný obrast je krátky až stredne dlhý. V dobe plodnosti treba korunu pravidelne presvetľovať.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, je zlým opeľovačom (triploid). Vhodné opeľovače: Avranšská, Boscova fľaša, Clappova maslovka, Dekanka Robertova, Drouardova, Hardyho maslovka, Charneuská, Konferencia, Madame Verté, Magdalénka, Parížanka, Solanka, Trévouxská, Williamsova maslovka.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá až neskoršia, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: veľké, fľaškovito pretiahnuté. Šupka je hrubšia, hladká, ale málo lesklá, zelená až žltkastá, niekedy na slnečnej strane mierne načervenalá, miestami pokrytá hrdzavými lenticelami, často s odrodovo typickým švom. Celé plody jemne muškátovo voňajú. Dužina je žltkastobiela, polojemná, často polorozplývavá, šťavnatá, okolo jadrovníka býva zrnitá. Chuť z dobrých polôh je sladkokyslastá, mierne korenistá.

 
DOZRIEVANIE: Zber podľa polohy a preibehu počasia od konca septembra do konca októbra (pri predčasnom zbere plody vädnú), konzumne dozrieva 3-5 týždňov po zbere, vydrží uskladnená v chlade do januára až februára, dozrieva veľmi postupne.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, muštovanie, kompóty, sušenie, výživy a pečenie. Plody dobre znášajú prepravu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, stromy sú nenáročné na polohu, ale ideálnymi sú pre ne teplejšie polohy a úrodné, výhrevné, hlboké pôdy, lebo z oblastí studených, mokrých a drsných je ovocie vodnaté a repovitej chuti. Sadíme ju na vzdušné, no pred vetrom chránené a slnečné miesto a udržujeme vzdušnú korunu.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve, v mladosti aj menej, ale veľmi dobre regeneruje, menej mrazuodolná v kvete. Je stredne odolná voči chrastavitosti a monilióze v uzavretých či zatienených polohách.

PÔVOD: Švajčiarsko, Wädenswil, objavil ho koncom 19. storočia ako náhodný semenáč vrchný záhradník Löbner a pomenoval po svojom otcovi, popísaný bol prvýkrát v roku 1899.

 
RAST: zdravý, vytvára stredne veľké, vznosné a pravidelné koruny.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače nie sú overené, ale podľa času kvitnutia by mohli byť napr. Banánové zimné, Batul, Baumannova reneta, Čistecké lahôdkové, Gascoyneho šarlátové, Hammersteinovo, Hájkova muškátová reneta, Idared, Jadernička moravská, Kalvil biely zimný, Krasokvet žltý, Solivarské ušľachtilé, Spartan, Šampion,Švajčiarske oranžové, Wesenerovo, Zuccalmagliova reneta, Zvonkové.

 
PLODNOSŤ: neskoršia, skôr nižšia.

 
PLODY: stredne veľké až väčšie plody (priemerne 180 g) kužeľovitého tvaru. Šupka je stredne hrubá, hladká, pololesklá, v základe citrónovožltá, prekrytá mramorovanou / pruhovanou červeňou. Dužina je chrumkavá, jemne žltkastá, voňavá, menej šťavnatá, na vzduchu takmer nezhnedne. Chuť výborná, sladko kyselkavá, aromatická.

 
DOZRIEVANIE: zber v 1. polovici októbra (čo najneskôr), konzumná zrelosť: december, skladovateľnosť do apríla i dlhšie. Vetrom plody nepadajú, nehnijú, nevädnú.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, spracovanie, dlhodobé skladovanie. Plody dobre znášajú transport.

 
STANOVIŠTE: menej náročná odroda, vhodná i do vyšších, podhorských polôh; preferuje stredne ťažké pôdy a vlhkejšie ovzdušie.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná, odolná voči chorobám, vrátane chrastavitosti a voči škodcom, len v suchu trpí múčnatkou.

PÔVOD: Švajčiarsko, Wädensvil, výskumný ústav ovocinársky vo Wädensvile, vyšľachtená v roku 1935 ako kríženec odrôd Coxova reneta x Ontario, na trh bola uvedená v r. 1955. Synonymá: Švýcarské pomerančové, Schweizer Orangenapfel.

RAST: stredne bujný, neskôr slabší. Vytvára široko rozložité a dosť riedke, menšie koruny. Rýchlo starne, vyžaduje zmladzovací rez skôr počas života.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými kvetmi rozkvitajúcimi stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače najmä: Berlepschova reneta, Braeburn, Coxova reneta, Golden Delicious, Kandil Sinap, Londýnske, Ontario, Orleánska reneta, Šampanská reneta, Viliamovo.

PLODNOSŤ: veľmi skorá, vysoká, pravidelná pri pravidelnom reze. Plodí v zhlukoch, plody sú veľmi pravidelné.

PLODY: stredne veľké až väčšie (priemerne 126-167 g), plocho guľovité, súmerné, pravidelne rebrovité s 5 širokými, tupými rebrami po celom povrchu plodu. Šupka je hladká, pololesklá, mierne mastná, zelenožltá až slamovožltá, prekrytá na slnečnej strane bodkovaným či mramorovaným oranžovočerveným líčkom a oranžovými lenticelami výraznejšími len v líčku. Dužina je žltá, okolo cievnych zväzkov zelenkastá, stredne tuhá, stredne zrnitá až hrubozrnná, šťavnatá, krehká, na vzduchu len málo hnedne. Chuť je kyslosladká, príjemne aromatická, veľmi dobrá.

DOZRIEVANIE: zber v 2. polovici septembra, z nižších polôh skôr, z vyšších neskôr, konzumne dozrieva približne koncom novembra až v decembri, vydrží asi do marca.

VYUŽITIE: plody najmä na priamy konzum, pečenie či výrobu výživ.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené, vyžaduje úrodné a dostatočne vlhké pôdy. Vhodná najmä do stredne teplých polôh s vlhkejším ovzduším.

ODOLNOSŤ: je stredne až silne mrazuodolná v dreve a v kvete, stredne odolná voči chrastavitosti, menej voči múčnatke.

PÔVOD: Európa, Malá Ázia a severná Afrika. Na Slovensku rastie prirodzene v lužných lesoch, vlhkejších listnatých lesoch, krovinách a na medziach, na ťažších ílovitých pôdach, od nížin až do polôh ca. 1300 m n. m.

RAST: opadavý ker alebo krovito rastúci strom dorastajúci do výšky 4 m (výnimočne 5 m), šírka 3–4 m. Viackmenný, so široko zaoblenou až voľne vzpriamenou korunou a previsnutými vonkajšími konármi. Protistojné, 3–5-laločnaté, po okraji tupo zúbkované listy sa podobajú javorovým listom a na jeseň sa krásne sfarbujú do červenofialova.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá/hmyzom-opelivá rastlina, opeľujú ju najmä chrobáky a včely. Kvitne od júna do júla a zaujme nádhernými veľkými, bielymi súkvetiami — vonkajší veniec veľkých neplodných kvetov obklopuje drobné plodné kvety. Čiastočne samoopelivá, ale cudzoopelenie medzi geneticky odlišnými jedincami výrazne zvyšuje násadu plodov — odporúča sa vysadiť 2 a viac jedincov. 

PLODNOSŤ: prvé plody obvykle v 3.– 4. roku po výsadbe, plná úroda od ca. 5.– 6. roku. Dospelý ker prináša približne 3–10 kg plodov ročne, podľa stanovišťa a vlahy.

PLODY: plody tvoria jednosemenné guľovité kôstkovice s veľkosťou 10–15 mm a hmotnosťou ca. 0,6–1,2 g, v hustých strapcoch. Spočiatku sú tuhé, belavé s červeným líčkom, neskôr mäkké, lesklé, karmínovo červené, takmer priesvitné, so šťavnatou dužinou a plochou diskovitou kôstkou. Plody sú horkej chuti, výrazne kyslé, s charakteristickou arómou; horkosť sa po mrazoch zmierňuje. Obsahujú jedovaté látky (viburnín, saponíny), ale majú aj liečivé účinky.

DOZRIEVANIE: plody sa vyfarbujú v septembri a vydržia na kroch do zimy. Neskoro dozrievajúci druh.

VYUŽITIE: tepelne spracované plody sa používajú na šťavy, želé, sirupy, vína a zaváraniny (varením sa väčšina dráždivých látok rozkladá). Obsahujú veľa vitamínu C, antokyánov a pektínu. V liečiteľstve sa využívajú plody a kôra kaliny (Cortex Viburni opuli) ako prostriedok proti kŕčom. Plody sú dôležitou zimnou potravou pre vtáctvo. Vysádza sa pre spevnenie brehov potokov a riek a pri parkových úpravách — zaujme predovšetkým nápadnými bielymi kvetmi, atraktívnymi červenými plodmi a na jeseň krásne sfarbenými, tmavofialovými listami.

STANOVIŠTE: slnko až polotieň (najlepšie kvitne a plodí na plnom slnku). Vyžaduje vlhké až mokré, živinami bohaté, ťažšie hlinité až ílovité pôdy; znáša dočasné zamokrenie a pH ca. 5,5 - 8. Prirodzený výskyt v ťažších ílovitých pôdach, lužné lesy, vlhkejšie listnaté lesy, kroviská, medze. Nížiny až polohy do 1300 m n. m.

ODOLNOSŤ: vysoko mrazuvzdorná až do −35 °C; drevo aj kvetné púčiky sú v podmienkach strednej Európy plne mrazuvzdorné, neskoré kvitnutie zabraňuje poškodeniu jarnými mrazmi. Hlavný škodca: bázlivec kalinový (Pyrrhalta viburni), ktorý dokáže ker odlistiť; ďalej vošky (Aphis fabae) na koncoch výhonov. Choroby sa vyskytujú zriedka - občas múčnatka a škvrnitosť listov na suchých, nevzdušných stanovištiach.

Foto zdroj: Domov Stromov a rôzni autori z Pixabay (wal_172619 ,Hans , Elstef, Nennieinszweidrei, Alicja)

PÔVOD: komplexné kríženie zahŕňajúce odrody Samarkandský samý raný, Goldcot, Scout a McClure bolo realizované v USA, výber zo semenáčov v ČR na Záhradníckej fakulte Mendelovej univerzity v Lednici, registrovaná bola v roku 1999.

RAST: slabý až stredne bujný

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, stredne dlho, zároveň s odrodou Velkopavlovická alebo tesne po nej. Vhodné opeľovače podľa času kvitnutia: Bhart (Orangered), Hargrand, Harlayne, Kioto, Ledana, Leala, Maďarská, Minaret, Paviot, Rakovského, Sabinovská, Velbora, Velkopavlovická, Velita, Veselka, Vesna, Vestar.

PLODNOSŤ: pomerne skorá, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná. Vyžaduje prebierku plodov.

PLODY: stredne veľké (priemerne 42 g), zboku kruhovitý, zpredu trojuholníkovitý, symetrický, hladký. Šupka je len veľmi slabo až slabo plstnatá, oranžová, s malým červeným, rozmytým líčkom. Dužina je oranžová, tuhá, stredne hrubá, veľmi šťavnatá, veľmi dobre odlučiteľná od kôstky. Chuť je sladkokyslá až kyslosladká, aromatická, pikantná, veľmi dobrá. Jadro kôstky je stredne horké.

DOZRIEVANIE: je veľmi skoré, od konca júna, 12-14 dní pred Velkopavlovickou.

VYUŽITIE: na priamy konzum, mrazenie, konzerváciu, výrobu lekvárov.

STANOVIŠTE: slnečné, výhrevné stanovište, pôdy živné, priepustné, primerane vlhké. Vhodná do všetkých pestovateľských oblastí pre marhule, vrátane tých okrajových, kde ich treba sadiť na chránené stanovište. Veľmi dobre prispôsobivá rôznym klimatickým podmienkam.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v kvetných pukoch a v mladých plôdikoch, silne odolná voči suchej škvrnitosti listov a plodov (Stigmina carpophilla), stredne odolná voči monilióze (Monilinia laxa a Monilinia fructigena), dobre odolná voči hnednutiu listov (Gnomonia erythrostoma), citlivá na šarku.

PÔVOD: Severná Amerika, štát Ontario v Kanade, v USA pd východnej časti po predhorie Skalnatých vrchov. Ako parková a okrasná drevina sa rozšíril do Európy, strednej Ázie a  Číny. V Európy bol introdukovaný v 17. storočí. U nás najstarší exemplár, zrejme z roku 1712, rastie v Seredi v zámockom parku.

RAST: je bujný, dorastá do výšky 18-30 m a šírky 10-20 m, v pôvodnom areáli dorastá aj do výšky 50 m. Je to dlhoveký, opadavý listnatý strom s výrazným terminálom a rozložitou korunou. Borka je hnedošedá až čiernošedá, hlboko zbrázdená. Zložené listy bývajú väčšinou nepárnoperovité, ale niekedy chýba koncový lístok. Sú dlhé 20–50 cm a zložené najčastejšie z 15–19 kopijovitých až vajcovitých lístkov dlhých 6–11 cm s pílkovitým okrajom, ktoré sú na vrchnej strane lysé, na spodnej roztrúsene chlpaté. Dožíva sa okolo 250-350 rokov.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, čiastočne samoopelivý, vetrom opelivý, so samičími a samčími kvetmi rozkvitajúcimi na tom istom strome väčšinou s istým časovým prekryvom, ale prítomnosť geneticky odlišných jedincov (=semenáčov či odrôd) zvyšuje plodnosť. Samčie jahňady sú dlhé cca 8–14 cm a široké 1–1,5 cm. Samičie kvety sú v 2–5-početných koncových klasoch.

PLODNOSŤ: relatívne skorá, jednotlivo rastúce stromy môžu začať rodiť už vo veku 4-6 rokov, ale vyššie úrody treba očakávať až od 20-30 rokov veku, najvyššiu plodnosť dosahuje vo veku asi 30-130 rokov. Ak nevymrzne v kvete, plodí pravidelne, ale vyššie úrody máva nepravidelne, tak 2x za 5 rokov. 

PLODY: sú veľké (priemerne 3,5-8 cm aj s rubinou, 3-4 cm bez nej), guľovité. Rubina je veľmi silne, živične voňavá, pri dozrievaní černie, z toho je odvodený názov orecha. Rubina sa sama neotvára pri dozrievaní, treba ju ošúpať, aby sa orechy nekazili. Škrupina je veľmi tvrdá a hrubá. Skrýva živične aromatické a chutné, mastné jadro, ktoré sa nedá vylúskať vcelku kvôli množstvu pevných prepážok v plode. Priemerne obsahuje asi 14 % cukrov, 15 % bielkovín and 65 % tukov.

DOZRIEVANIE: v septembri a októbri, plody padajú čoskoro po opade listov.

VYUŽITIE: stromy sú dekoratívne a voňavé, vhodné do veľkých záhrad, parkov či inej mestskej zelene, aj do alejí či stromoradí. Koreňmi vylučujú juglon, ktorý inhibuje rast mnohých rastlín v okolí, najmä malvíc. Mladé semenáče sú použiteľné ako podpníky pre pre odrody orecha čierneho aj kráľovského. Kulinárne využitie: Nezrelé plody sa dajú nakladať podobne ako "svätojánske orechy" vlašské a využívať na jedenie aj likéry. Zrelé plody čerstvé alebo po usušení sú chutné a veľmi aromatické, hoci sa nedajú vylúskať vcelku či ako polovičky. Jedia sa priamo alebo sa nimi ochucujú koláče, zákusky, keksy či zmrzlina začerstva či v pečenej podobe. Po otvorení zo škrupinky v izbovej teplote rýchlo stuchnú. Podobne rýchlo na vzduchu a pri izbovej teplote stuchne výživný olej, ktorý treba skladovať v tme, chlade, bez prístupu vzduchu. Zo starších stromov sa šetrným navŕtaním na jar dá získať sladká miazga, ktorá má podobné kvality ako brezová či javorová a dá sa povariť na sirup. Liečivé využitie: kôra a listy majú čistiace účinky na pokožku, používajú sa proti herpesom a ekzémom. Pri vnútornom použití pôsobia proti zápche aj hnačke a proti črevným parazitom, ale príliš veľká dávka môže vyvolať vracanie. Nálev z listov znižuje krvný tlak. Kôra sa môže žuvať pri bolesti zubov a použiť ako obklad pri bolesti hlavy. Ako obklad pri zápaloch sa môže použiť aj rubina. Proti zápalom sa používa aj miazga. Technické využitie: má veľmi kvalitné, dekoratívne, tvrdé, ťažké, pevné, veľmi trvanlivé drevo s jemným zrnom. Veľmi dobre sa s ním pracuje, dobre glejuje a leskne sa po vyhladení. Používa sa na výrobu nábytku, dýh, lodí, rukovätí zbraní, v minulosti aj vrtúľ lietadiel. Z kôry, rubiny a listov sa dá získať hnedé farbivo aj bez použitia moridiel, s použitím moridiel aj šedé či čierne. Rubina obsahuje aj veľa tanínu, ktorý funguje ako stabilizátor farby. Dá sa z nej povarením získať aj žlté farbivo a aj kvalitné drevné uhlie využiteľné ako filter. Priečne narezané orechy s hrubými, pevnými a dekoratívnymi prepážkami sa používajú na výrobu bižutérie.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred silným vetrom. Vo svojej domovine rastie na okraji lesov či pri vodných tokoch. Pôdu preferuje dobre odvodnenú, hlbokú, hlinitú, neutrálnu alebo mierne kyslú či mierne zásaditú, neznáša zamokrenú pôdu. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve do -26 až -28,9 °C, na neskoré jarné mrazy v kvete je náchylný podobne či menej než orech vlašský, často raší a kvitne neskoršie. Je dobre odolný voči znečisteniu ovzdušia. Vrtivka orechová (Rhagoletis completa) ho napáda.

PÔVOD: Nemecko, objavená v roku 1820 v Guben an der Neiße v Dolnej Lužici ako náhodný semenáč.

RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne silný rast, vytvára veľkú, vajcovitú korunu. Na vtáčnici dorastá do asi 6 m výšky a 4 m šírky.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne neskoro až neskoro a kvety sú dobre mrazuodolné. Vhodné opeľovače: napr. Hedelfingenská, Thurn-Taxis (Schneiderova), Büttnerova, Ramon Oliva.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké (priemerne 6,5 g) polochrupky srdcovitého tvaru. Farba je žltá , na slnečnej strane s jemným červenkastým / nahnedlým líčkom. Dužina je belavá, jemná, chrumkavá, stredne tuhá, šťavnatá, nefarbiaca, so sladkou, medovou chuťou, len nepatrne kyslou.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 5. čerešňovom týždni, niekedy počas 1. polovice júla. Kvôli času dozrievania ju už zvykne napádať vrtivka čerešňová, teda býva červivá. Dlho vydrží na strome. Pri daždivom počasí je náchylná na popraskanie.

VYUŽITIE: na priamy konzum aj spracovanie napr. kompóty. Na prepravu je chúlostivá v plnej zrelosti, kedy je náchylná na otlačenie.

STANOVIŠTE: slnečná, nenáročná na pôdu a polohu, vhodná aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: stredne až silne odolná voči mrazu v dreve, silne v kvete, odolná voči monilióze.