Stromy do alejí

PÔVOD: Francúzsko, INRA, vyšľachtená ako kríženec odrôd Cristomorto × Aï, uvedená na trh v roku 1969.

RAST: bujný, vzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: je cudzoopelivá (má alely S₁S₃), hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne neskoro až veľmi neskoro. Vhodné opeľovače napr.: Ferraduel, Supernova, Lauranne, Tuono, Genco, atď.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká.

PLODY: sú veľké. Škrupina je tvrdá. Jadrá sú veľké (priemerne 1,5-1,8 g, asi 38 % hmotnosti plodu), podlhovasté, jemne zvrásnené, stredne hnedé, stredne tvrdé a stredne chrumkavé. Podiel dvojitých jadier je veľmi nízky až žiadny (<1 %). Chuť je jemne sladkastá, stredne výrazná. Má vysoký obsah tuku (55,4 g/100 g).

DOZRIEVANIE: je skoré, začiatkom septembra, asi 3 dni po Nonpareil. Plody sa ľahko zbierajú.

VYUŽITIE: okrasné využitie: stromy sú okrasné a silne voňavé na jar, keď sú bohato zakvitnuté, ale dekoratívne sú aj v lete bujným rastom, olistením a plodmi a sú veľmi atraktívne pre opeľovače. Kulinárne využitie: jadrá plodov na konzumáciu v čerstvom stave a na výrobu cukroviniek, pečených a obaľovaných mandlí, marcipánu, na získavanie oleja na kulinárne aj kozmetické účely atď., kvety na ovoňanie kuchynských olejov, dužina a šupka nezrelých plodov po vysušení ako korenie. Technické využitie: škrupinky jadier napr. na kúrenie.

STANOVIŠTE: slnečné, stredne ťažká až ľahšia pôda bohatá na humus a živiny. Vhodná pre teplé a stredne teplé oblasti, prípadne chránené chladnejšie oblasti.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolná v dreve, v kvete vďaka veľmi neskorému kvitnutiu lepšie uniká neskorým jarným mrazom. Je stredne odolná voči monílii (Monilinia spp.), náchylná na rakovinu konárov (Diaporthe amygdali), tolerantná voči červenej škvrnitosti listov (Polystigma amygdalinum) a odolná voči dierkovitosti listov (Wilsonomyces carpophilus). Vďaka tvrdej škrupinke je dobre odolná voči vtákom, veveričkám či hmyzu. Po zakorenení je relatívne dobre odolná voči suchu.

PÔVOD: Španielsko, vyšľachtená vo výskumnom ústave CEBAS (Centro de Edafología y Biología Aplicada del Segura) pod vedením Federica Dicentu ako kríženec genotypu S5133 × Lauranne, teda z rovnakého kríženia ako Penta, uvedená na trh bola v roku 2017.

RAST: bujný, vzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi, má vysokú úrodnosť, aj keď je pestovaná samostatne. Prítomnosť inej, v podobný čas kvitnúcej odrody, napr. Penta, môže zvýšiť úrodu. Kvitne veľmi neskoro, cca. 10-20 dní po Nonpareil či 9-17 dní po Ferragnès. 

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná, aj 2 t jadier na ha v dobrých podmienkach.

PLODY: sú stredne veľké, dobre sa lúpu po dozretí. Škrupina je tvrdá, dobre odoláva škodcom. Jadrá sú stredne veľké (priemerne 1,25 g, 33 % z hmotnosti plodu), oválne až okrúhle, stredne hnedé, jemne zvrásnené. Podiel dvojitých jadier je veľmi nízky až žiadny (<1 %). Chuť je veľmi dobrá a sladká, s vysokým podielom cukrov (priemerne 4,34 %) a najmä tukov (priemerne 57,68 %) na mandle.

DOZRIEVANIE: je skoré až stredne skoré, 3 dni po Nonpareil, 7-10 dní po odrode Penta, v podobný čas ako Ferragnès, okolo 2. dekády septembra.

VYUŽITIE: okrasné využitie: stromy sú okrasné a silne voňavé na jar, keď sú bohato zakvitnuté, ale aj v lete bujným rastom, olistením a plodmi; kvety sú veľmi atraktívne pre opeľovače. Kulinárne využitie: jadrá plodov na konzumáciu v čerstvom stave a na výrobu cukroviniek, pečených a obaľovaných mandlí, marcipánu, na získavanie oleja na kulinárne aj kozmetické účely atď., kvety na ovoňanie kuchynských olejov, dužina a šupka nezrelých plodov po vysušení ako korenie. Technické využitie: škrupinky jadier napr. na kúrenie.

STANOVIŠTE: slnečné, stredne ťažká až ľahšia pôda bohatá na humus a živiny. Vhodná pre teplé a stredne teplé oblasti, prípadne chránené chladnejšie oblasti.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolná v dreve, v kvete vďaka veľmi neskorému kvitnutiu lepšie uniká neskorým jarným mrazom. Je stredne odolná voči červenej škvrnitosti listov (Polystigma amygdalinum). Vďaka tvrdej škrupinke je dobre odolná voči vtákom, veveričkám či hmyzu. Po zakorenení je relatívne dobre odolná voči suchu.

Mohutný, dlhoveký strom dorastajúci do výšky 15-30 metrov a dožívajúci sa niekoľko sto rokov. Koruna je široko rozložitá, jej veľkosť závisí od stanovišťa (v prípade solitérneho stromu je jej šírka až 20 metrov, u stromu rastúceho v lese je koruna menšia). Kôra je sivá, v mladosti hladká, borka tmavohnedá a rozpukaná. Listy sú 15-20 cm dlhé, zložené z 6-10 párov jednotlivých lístkov so zúbkovitým okrajom, ktoré sú v mladosti jemne chlpaté. Vrchná strana listov je tmavozelená, spodná svetlozelená, na jeseň sa krásne sfarbujú do žlta - oranžova- červena.

Strom kvitne v máji až júni a kvety sú obojpohlavné, biele, výnimočne i ružové, zoskupené v chocholíkoch. Plodnosť je neskorá (vo veku 10-20 rokov), úrodnosť bohatá.

Plod je guľovitá až hruškovitá malvica (veľkosť 2- 4cm), v čase zrelosti žltá - červenožltá - zelenkasto hnedá, bodkovaná. Dozrieva koncom augusta až začiatkom novembra, podľa lokality. Plod dozrieva až po uhniličení, kedy sa pôvodná trpká chuť mení na príjemne sladkú, aromatickú. 

Plody sú po uhniličkovaní vhodné na priamy konzum a inak sa používajú na výrobu lekvárov, kompótov a veľmi jemnej a kvalitnej pálenky - “oskorušovice”, ďalej na sušenie (sušené plody možno pomlieť a používať na dochucovanie), muštovanie. Drevo oskoruše je veľmi pevné, ťažké, kvalitné a tvrdé, má krásnu kresbu a farbu, používalo sa na výrobu hudobných nástrojov, vinných lisov, pri výrobe nábytku (intarzie). Známe sú i viaceré liečivé účinky plodov a kvetov.

Teplomilná a svetlomilná drevina, dobre sa jej darí v úrodných, skôr suchších pôdach, v slnečných oblastiach a tam, kde sa pestuje vinič. Vysoká odolnosť voči mrazu (do -30 stupňov), vysoká odolnosť voči smogu a exhaláciám.

Samoopelivá. 

Oskoruše boli v minulosti využívané ako stromy určujúce hranicu pozemkov. Dnes je ich výskyt ojedinelý, stávajú sa symbolom kultúrneho dedičstva a vďaka svojej dlhovekosti naším odkazom pre ďalšie generácie.

PÔVOD: neznámy, zrejme veľmi stará odroda, ako pôvod je uvádzaný Balkán, Pobaltie či Nemecko, Koblenz, zámok ríšskeho kniežaťa, kde bola pestovaná už v 17. storočí. Synonymá: Pomme de Prince verte, Green Prince, Kempes Pauliner.

RAST: veľmi bujný, vytvára vysoko guľovité, neskôr plochejšie až mierne previsnuté koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne stredne skoro až neskoro a je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače neboli overené, ale podľa času kvitnutia by to mohli byť Aderslebenský kalvil, Åkerö, Banánové zimné, Batul, Baumannova reneta, Berlepschova reneta, Boikovo, Červené tvrdé, Čistecké lahôdkové, Dukát, Hájkova muškátová reneta, Hammerstein, Idared, Jadernička moravská, Kalvil biely zimný, Kráľovnino, Krasokvet žltý, Londýnske, Parména šarlátová, Peasgoodovo, Red Delicious, Rubín, Solivarské ušľachtilé, Spartan, Starking, Starkrimson Delicious, Šampión, Švajčiarske oranžové, Virginské ružové, Wesenerovo, Zuccalmagliova reneta, Zvonkové atď. 

PLODNOSŤ: neskoršia, vysoká, dosť pravidelná.

PLODY: sú stredne veľké (priemerne 150 g), plocho guľovité až guľovité, nesúmerné, niekedy splochými rebrami. Šupka je hrubá, jemná, ale pevná, hladká, lesklá, polomastná, dlho žltozelená, až zjari žltne, niektoré plody majú na slnečnej strane menšie hnedočervenkasté, rozmyté líčko s bielymi lenticelami a pehami. Dužina je zelenkastá, dlho tuhá, chrumkavá, veľmi šťavnatá, na vzduchu nehnedne. Chuť je dlho kyslá, ale po dozretí kyslosladká, bez výraznej korenitosti či vône, ale príjemne osviežujúca.

DOZRIEVANIE: zber v 2. polovici až koncom októbra. Konzumne plody dozrievajú podľa polohy a priebehu počasia počas pestovania v januári až marci a vydržia uskladnené v chlade do mája, júla či ešte dlhšie. Plody predčasne nepadajú. Stredne dobre znášajú prepravu, pri skladovaní navädnú a nehnijú, nestrácajú chuť. 

VYUŽITIE: mohutný strom s kvetmi atraktívnymi pre opeľovače sa hodí do väčších záhrad, sadov, na pastviny, včelnice, do vetrolamov, alejí a stromoradí. Plody sú vhodné najmä na kuchynské spracovanie, teda pečenie, výrobu výživ, džemov, kompótov, sušenie, výrobu vína, ale aj na priamy konzum, najmä po ošúpaní.

STANOVIŠTE: slnečné, je nenáročná na polohu a pôdu, znesie aj suchšie piesočnaté či kamenité pôdy. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve a v kvete, silne vetruodolná, silne odolná voči chrastavitosti, stredne až silne voči múčnatke.

PÔVOD: západná, stredná a juhovýchodná Európa, na severe po južnú Škandináviu, na juhu po Sicíliu, na východe po rieku Dnestr. Izolované lokality sú na Kryme a na Kaukaze. V ČR a SR je veľmi rozšírený, najmä v pahorkatinách a hornatinách do 700 m n. m.

RAST: pomalý. Je to opadavý, mohutný strom dorastajúci do výšky 20–40 m a šírky až 25 m s rovným kmeňom a širokou korunou, je veľmi dlhoveký, dožíva sa okolo 500 rokov, niekedy aj viac. Borka je v mladosti sivozelená, hladká, neskôr popukaná, sivočierna. Listy sú stopkaté, stopky sú dlhé 12–15 mm. Listová čepeľ je široko obrátene vajcovitá, na báze klinovitá, zriedkavo zaokrúhlená alebo plytko srdcovitá, perovito laločnatá.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý s rôznopohlavnými kvetmi, vetrom opelivý, prevažne cudzoopelivý. Kvitne protandricky, teda samčie kvety jedného stromu rozkvitajú skôr než väčšina samičích kvetov.

PLODNOSŤ: neskorá (medzi asi 20-40, či až 100 rokmi v zápoji), striedavá, so silnými semennými rokmi, ktorých frekvencia je podmienená konkrétnou lokalitou.

PLODY: žalude podlhovastého tvaru (15–25 mm × 8–14 mm), s plochými alebo len mierne vypuklými čiaškami s nezrastenými šupinami, vajcovito kopijovitými, drobnými, jemne chlpatými, plody vyrastajú v pazuchách listov po 1–5 a buď sedia alebo sú na krátkych stopkách do 1,5 mm.

DOZRIEVANIE: od septembra do októbra.

VYUŽITIE: okrem toho, že je významnou lesnou drevinou, je vhodný aj ako okrasná solitérna drevina v parkoch, veľkých záhradách, pastvinách a voľnej krajine, ale aj v alejách či vetrolamoch. Zohráva významnú ekologickú rolu, keďže je naň naviazaných mnoho druhov hmyzu a jeho žalude sú zdrojom potravy pre množstvo živočíchov a jeho riedka koruna umožňuje prenikanie dostatku svetla a podporuje tak pestrý podrast. Žalude sa dajú využiť aj pre kŕmenie hospodárskych zvierat, najmä prasiat. Jeho peľ zbierajú včely medonosné, hoci je menej výživný. Kulinárne využitie: Je významným producentom medovice, teda včelárskou drevinou. Po dôkladnom vymytí tanínov z plodov (sušených a pomletých) sa tieto dajú použiť ako prídavok k múke, opražené žalude ako náhrada kávy. Liečivé využitie: Odvar z kôry sa používa pri liečbe chronickej hnačky, dyzentérie, horúčok, krvácania. Zvonka sa používa na vymývanie rán, vyrážok, potiacich sa nôh, hemoroidov, pri zápaloch a výtokoch z pohlavných orgánov aj ako výplach pri infekciách hrdla a úst. Kôra sa zbiera z konárov starých 5-12 rokov a suší sa na neskôr. Technické využitie: pevné, veľmi kvalitné, trvanlivé drevo sa používa v stavebníctve, výrobe nábytku a sudov, keďže dobre znáša kontakt s tekutinami, a je odolné voči hubám a hmyzu. Pri výmladkovom hospodárení je významným zdrojom tvrdého palivového dreva a drevného uhlia. Dubienky, teda guľovité hálky hmyzu, ktorý iniciuje ich vznik na listoch, sa dajú využiť na získanie tanínov aj farbiva použiteľného ako atrament.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, vyskytuje sa na rôznych geologických podložiach. Rastie aj na plytkých a minerálne chudobných pôdach. Vyhýba sa len oblastiam s viac kontinentálnou klímou.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolný v dreve do asi -23,3 °C až -28,9 °C, kvôli neskoršiemu rašeniu a kvitnutiu zvykne unikať neskorým jarným mrazom. Po zakorenení dobre odolný voči suchu, vetru a znečisteniu ovzdušia.

PÔVOD: Francúzsko, Lalevade-d'Ardèche, INRA (Národný inštitút pre výskum v poľnohospodárstve), vyšľachtený ako kríženec medzi gaštanom jedlým (Castanea sativa) x gaštanom vrúbkovaným (Castanea crenata), teda tzv. gaštanom japonským v roku 1986. Synonymá: Marisol, CA 07.

RAST: stredne bujný, vzpriamený, dosahuje strednú veľkosť. Raší v rámci gaštanov skoro.

OPEĽOVACIE POMERY: je cudzoopelivý, prevažne hmyzom (najmä zlatoňmi a snehuľčíkmi), menej vetrom opelivý, jednodomý, so samčími a samičími kvetmi. Kvitne protandricky, teda samčie kvety, obsahujúce málo klíčivý peľ, začínajú rozkvitať pred samičími. Na dosiahnutie úrody potrebuje prítomnosť iných odrôd či semenáčov gaštanov jedlých, vrúbkovaných či ich krížencov. Vhodné opeľovače napr.: Maraval, Marigoule či Markus, atď.  

PLODNOSŤ: skorá (vo veku 4-5 rokov), stredne vysoká.

PLODY: sú veľké (priemerne 10 g, 35x21x29 mm), ihlanovité, mahagónovočervené, svetlejšie. Stredne ľahko až ľahko sa šúpu a dobre sa skladujú. Chuť je stredne sladká a stredne aromatická, jemne horkastá, celkovo výrazná.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, približne od 1. polovice októbra.

VYUŽITIE: mohutný strom je dekoratívny listom a najmä kvetmi, ktoré sú atraktívne nektárom aj peľom pre mnohé opeľovače, vrátane včiel medonosných, takže je vhodný na výsadbu aj do včelníc. Používa sa aj ako podpník pre iné odrody gaštanov, dobrú afinitu má s odrodami Belle Epine, Bouche de Bétizac, Bouche Rouge, Bournette, Comballe, Dorée de Lyon, Fertil, Insidina, Impériale, Maraval, Marron d'Olargues, Precoce Migoule, naopak zlú afinitu má s odrodami Marigoule, Marron de Goujounac, Verdale Delsol. Kulinárne využitie: plody sa konzumujú po tepelnej úprave, vhodné sú na pečenie, varenie, prípravu gaštanového pyré či nakladaných gaštanov alebo múky. V gaštaniciach sa môže získavať veľmi kvalitný jednodruhový gaštanový med. Liečivé využitie: listy a kôra sú dobrým zdrojom tanínov a dajú sa použiť pri hnačke či krvácaní, majú protizápalové účinky a uľahčujú vykašliavanie, najmä pomáhajú pri dráždivom, suchom kašli. Technické využitie: kôra, listy či oplodie sa používajú na získanie tanínov, tvrdé, silné, ľahké drevo je veľmi trvanlivé, najmä mladé, používa sa v tesárstve, sústružníctve, košikárstve, na výrobu kolov plotov.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, pôda ľahšia, hlboká, preferuje slabo až stredne kyslú, ale zvládne aj kyslejšie a piesčitú. Dôležité je, aby bola nevápnitá. Je vhodný najmä do teplých a stredne teplých polôh do približne 400 m n.m.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolný v dreve, kvôli skorému rašeniu náchylnejší na poškodenie neskorými jarnými mrazmi. Je odolný voči mozaikovému vírusu, čiastočne odolný voči atramentovej škvrnitosti (Phytophtora cinnamomi), mierne náchylný na rakovinu kôry gaštana (Cryphonectria parasitica). Je však veľmi citlivý na poškodenie hrčiarkou gaštanovou (Dryocosmus kuriphilus) a obaľovačom dubovým (Cydia splendana), relatívne citlivý na asfyxiu, teda udusenie koreňov v príliš ťažkej a mokrej pôde. Po zakorenení je dobre odolný voči suchu a vysokým teplotám, aj voči vetru.

PÔVOD: Vyskytuje sa v strednej a východnej Európe, u nás prevažne v tvrdých lužných lesoch.

RAST: Až 35 m vysoký, dlhoveký strom so štíhlym kmeňom a často s hrčatými výrastkami a dobre rozvinutou, nepravidelnou korunou a hrubými vetvami odklonenými pod ostrým uhlom. Kôra je sivohnedá, hladká, borka sa odlupuje v tenkých plochých šupinách. Listy sú jednoduché, striedavé, s asymetrickou čepeľou, po okrajoch pílkovité. Na vrchnej strane je list tmavozelený, lesklý, na spodnej sivozelený a mierne chlpatý.

OPEĽOVACIE POMERY: Drobné, obojpohlavné červenohnedé kvety v riedkych zväzkoch kvitnú v marci až apríli, sú vetrom opelivé. Aj keď kvitnú protandricky, teda samčie kvety rozkvitajú skôr ako samičie, miera samoopelivosti môže byť vysoká.

PLODNOSŤ: vysoká, najmä v prítomnosti opeľovača.

PLODY: svetlohnedé, elipsovité nažky so zeleným, širokým a okrúhlym krídlom.

DOZRIEVANIE: v máji.

VYUŽITIE: Veľmi atraktívny krajinotvorný prvok, vysádza sa ako okrasný strom, je vhodný do miest i alejí. V nezrelej, zelenej podobe sú plody veľmi chutné, chutia po orieškoch. Drevo je veľmi pevné a hojne sa používalo v nábytkárstve.

STANOVIŠTE: vyhovuje mu polotieň, úrodné a dostatočne hlboké pôdy, znesie i sezónne záplavy.

ODOLNOSŤ: Dobre mrazuodolný do -23 až -29 °C, odolný voči vetru, vysokej hladine podzemnej vody aj sezónnym záplavám. Z brestov je najmenej preferovaným druhom pre druhy chrobákov prenášajúcich hubové ochorenie grafióza kvôli obsahu triterpénu alnulínu v kôre, ktorý ich odpudzuje. Dobre znáša aj zasolenie pôdy posypovou soľou.

PÔVOD: stredná Európa a západná Ázia, kde rastie najmä na humóznych pôdach v suťových lesoch, na svahoch hlbších údolí, v bučinách a niektorých smrečinách. Prvýkrát ho formálne opísal Carl Linné v diele Species Plantarum (1753). 

RAST: bujný. Je to veľký, rýchlo rastúci opadavý strom, bežne dosahujúci výšku 12-18 m (v dobrých podmienkach dorastá do výšky 30-40 m a šírky 15 m), so vzpriamenou až zaoblenou korunou. Staršie stromy majú typicky šupinovitú odlučnosť borky. Listy na dlhých červenkastých stopkách sú päťlaločnaté, veľké 10-15 cm, po okraji hrubo pílkovité.

OPEĽOVACIE POMERY: je cudzoopelivý, hmyzom (včely, muchy, strapky atď.) aj vetrom opelivý, jednodomý s oddelenými samčími a samičími kvetmi, pričom populácia sa delí na jedince "protandrické" (rozkvitajú najskôr samčie kvety) a "protogynické" (rozkvitajú najskôr samičie kvety), čo podporuje krížové opelenie v rámci druhu namiesto samoopelenia. Žltozelené kvety sú sústredené do 5-15 cm dlhých visiacich strapcov, v ich spodnej časti spravidla prevládajú samčie kvety, v strednej a hornej časti samičie kvety. Strom kvitne v máji, po rozvití listov.

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody, ale je neskorá, začína vo veku 10-20 rokov, skôr u voľne stojacich stromov než v zápoji. Vrchol dosahuje vo veku 40-60 rokov, v každom súplodí môže byť okolo 30 plodov a strom môže mať vyše 800 súplodí.

PLODY: krídlaté dvojnažky, pričom vnútorný okraj krídiel zviera ostrý uhol. Krídla sú lysé alebo chlpaté, zelenkasté až červenkasté, pri dozretí hnedé. Nažky sú vypuklé až guľaté.

DOZRIEVANIE: semená dozrievajú od septembra do októbra.

VYUŽITIE: okrasné využitie: veľký a mohutný strom vhodný do veľkých parkov a širokých alejí. Pre svoju odolnosť voči vetru a znečisteniu ovzdušia sa uplatňuje aj v krajinotvorbe miest a ako solitéra. Kulinárne využitie: kvety produkujú množstvo peľu a nektáru a sú atraktívne pre hmyz, vošky tvoria aj veľa medovice, ktorú zbierajú včely, takže je významnou medonosnou drevinou vhodnou do včelníc. Navŕtaním starších stromov v predajarí možno získať tzv. javorovú vodu, teda miazgu, ktorá sa dá uvariť na javorový sirup, hoci je menej koncentrovaná než tá z javoru cukrodarného. Do listov možno zabaliť pečené jedlá, ktorým dodajú sladkastú príchuť. Technické využitie: drevo je tvrdé, ťažké, krémovobiele, jemnozrnné, využívané na hudobné nástroje, nábytok, stolárske výrobky, drevené podlahy, kuchynský riad a ako palivové drevo. Do listov možno zabaliť jablká apod. na lepšie uskladnenie.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, obľubuje hlboké humózne pôdy, ale znesie takmer akúkoľvek pôdu okrem veľmi vápenitých či zamokrených. Darí sa mu najmä vo vlhkej horskej klíme a chladnejších údoliach okolo vodných tokov. 

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve do -29 °C až -34 °C, silne vetruodolný. Listové choroby sú bežné, no zväčša málo významné: čerň javorová (Rhytisma acerinum) a biela škvrnitosť listov (Cristulariella depraedans) sú nápadné, ale považované za pomerne bezvýznamné. Môže sa vyskytnúť aj verticíliové vädnutie (Verticillium dahliae), rakovina kôry javora (Cryptostroma corticale), choroby spôsobované hubami rodu Phytophthora. Dobre znáša znečistenie ovzdušia a po zakorenení aj sucho.

PÔVOD: Francúzsko, Montfavet, výskumný inštitút INRAE, vyšľachtená ako kríženec odrôd Ferragnès x Tuono, kríženie prebehlo v roku 1978, odroda bola uvedená na trh v roku 1989. Synonymá: Avijor. 

RAST: stredne bujný, rozložitý až previsnutý.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi, má vysokú úrodnosť, aj keď je pestovaná samostatne. Prítomnosť inej, v podobný čas kvitnúcej odrody, napr. Ferragnès, Tuono, Ferraduel, Texas či Supernova, môže zvýšiť úrodu. Kvitne veľmi neskoro, približne 3 dni po Ferragnès.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: sú stredne veľké. Škrupina je tvrdá. Jadrá sú stredne veľké až veľké (priemerne 1,37 g), oválne, svetlé. Podiel dvojitých jadier je stredný až vysoký (5-15 %). Chuť je veľmi dobrá, sladká.

DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, okolo polovice septembra.

VYUŽITIE: okrasné využitie: stromy sú okrasné a silne voňavé na jar, keď sú bohato zakvitnuté, ale aj v lete bujným rastom, olistením a plodmi a sú veľmi atraktívne pre opeľovače. Kulinárne využitie: jadrá plodov na konzumáciu v čerstvom stave a na výrobu cukroviniek, pečených a obaľovaných mandlí, marcipánu, na získavanie oleja na kulinárne aj kozmetické účely atď., kvety na ovoňanie kuchynských olejov, dužina a šupka nezrelých plodov po vysušení ako korenie. Technické využitie: škrupinky jadier napr. na kúrenie.

STANOVIŠTE: slnečné, stredne ťažká až ľahšia pôda bohatá na humus a živiny. Vhodná pre teplé, stredne teplé oblasti a chránené chladnejšie polohy.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolná v dreve, v kvete vďaka neskorému kvitnutiu lepšie uniká neskorým jarným mrazom. Je tolerantná voči červenej škvrnitosti listov (Polystigma amygdalinum). Je náchylná na rakovinu spôsobovanú hubou Diaporthe amygdali. Vďaka tvrdej škrupinke je dobre odolná voči vtákom, veveričkám či hmyzu. Po zakorenení je relatívne dobre odolná voči suchu.

PÔVOD: od Európy po strednú Áziu a Pakistan, presnejšie od Španielska na západe po Rusko na východe, na sever po južnú Škandináviu a na juhovýchod po severný Irán. U nás rastie roztrúsene od nížin do podhorských polôh. Prvýkrát ho formálne opísal Linné v diele Species Plantarum (1753).

RAST: stredne bujný. Je to mohutný opadavý strom, bežne dosahujúci výšku 20-30 m, so zapojenou guľatou korunou. Mladé stromy majú vzpriamene vajcovitý habitus, s vekom sa koruna mení na guľovitú až rozložitú. Dlhoveký druh, bežne dosahujúci vek 150-200 rokov, pri optimálnych podmienkach až do 250 rokov. Borka stromu je červenohnedá až hnedá, neskôr sivá a plytko rozpukaná. Listy sú jednoduché, dlaňovité, päť- až sedem-laločnaté, veľké 8-12 cm, ich stopky po zlomení vylučujú mliečnu miazgu (latex), na rozdiel od väčšiny ostatných javorov, ktoré majú číru miazgu. 

OPEĽOVACIE POMERY: je čiastočne samoopelivý až cudzoopelivý, jednodomý a hmyzom opelivý druh. Jednotlivé stromy sú buď protandrické (ako prvé rozkvitajú samčie kvety), alebo protogynické (ako prvé rozkvitajú samičie kvety), pričom v populáciách sa vyskytujú oba kvitnúce typy, čo podporuje krížové opelenie medzi oboma typmi, hoci určitá miera samoopelenia je tiež možná. Žltozelené kvety sú zoskupené vo vzpriamených metlinách, kvitnú v apríli, pred alebo počas rozvíjania listov.

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody.

PLODY: krídlaté dvojnažky, zrastené pod tupým uhlom. Krídla sú lysé, zelenkasté až červenkasté, pri dozretí hrdzavohnedé. Nažky sú ploché.

DOZRIEVANIE: nepestuje sa pre plody, ale dozrievajú v septembri až októbri.

VYUŽITIE: okrasné využitie: hojne vysádzaný v mestách ako tieňodarný strom práve pre svoju zapojenú, symetrickú korunu a spoľahlivú znášanlivosť mestského stresu, je vhodný do väčších záhrad, parkov, vetrolamov či alejí. Kulinárne využitie: kvety produkujú stredné množstvo výživného peľu a veľké množstvo nektáru a sú atraktívne pre hmyz, vošky tvoria aj veľa medovice, ktorú zbierajú včely, takže je významnou medonosnou drevinou vhodnou do včelníc. Navŕtaním starších stromov v predajarí možno získať tzv. javorovú vodu, teda miazgu, ktorá sa dá uvariť na javorový sirup, hoci je menej koncentrovaná než tá z javoru cukrodarného. Do listov možno zabaliť pečené jedlá, ktorým dodajú sladkastú príchuť. Technické využitie: tvrdé, ťažké a jemnozrnné drevo sa využíva podobne ako u iných javorov na nábytok, stolárske výrobky a sústruženie. Do listov možno zabaliť jablká apod. na lepšie uskladnenie. Z kôry je možné získať ružové farbivo.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, preferuje hlboké, dobre priepustné, vlhké pôdy, ale znesie akékoľvek pôdy, vrátane ťažkých ílovitých. 

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve do -34 °C až -40 °C, stredne mrazuodolný v kvete. Je silne vetruodolný. Môže trpieť na verticíliové vädnutie (Verticillium spp.), čerň javorovú (Rhytisma spp.), antraknózu, štítničky a vošky. Výrazne lepšie znáša mestský stres - chudobnejšie pôdy a znečistenie ovzdušia a po zakorenení aj vysoké teploty a sucho. Dlhodobo vysokú vzdušnú vlhkosť neznáša dobre.

PÔVOD: Francúzsko, Sainte Bazeille, škôlka Pépinières Lalanne, selekcia z voľného opelenia odrody Payne, množiť sa začala v roku 1985. Synonymá: Pierral.

RAST: umiernený, kompaktný, obvykle dorastá do výšky a šírky len 4-5 m, odporúčaný spon výsadby je 4x5 až 7x8 m. 

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivý, vetrom opelivý, jednodomý, so samčími a samičími kvetmi. Je protandrický, teda samčie kvety rozkvitajú skôr než samičie a prekryv ich kvitnutia je relatívne krátky, takže k dosiahnutiu vyššej úrody ho odporúčame vysádzať spolu s inými odrodami. Kvitne neskoro, začína rozkvitať po odrode Chandler, ale asi 5-8 dní pred Franquette. Vhodné opeľovače napr.: Chandler, Fernette, Franquette, Fernor atď. 

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná. Rodí aj na bočných výhonoch, nielen na koncových.

PLODY: sú veľké až veľmi veľké (priemerne 12-14 g, 30-38 mm), typicky guľovitého tvaru. Škrupina je pevná, ale ľahko lúskateľná. Jadro je svetlojantárovej farby a tvorí 44-55 % hmotnosti plodu. Chuť je výborná, jemná, sladká, aromatická, krémová bez horkosti. 

DOZRIEVANIE: koncom septembra až začiatkom októbra.

VYUŽITIE: plody najmä na priamy konzum, ale aj na cukrárenské využitie vcelku, či v nakrájanej či pomletej podobe a na lisovanie oleja. 

STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred mrazivým vetrom, s dobre odvodnenou, ale vlahou zásobenou pôdou - najlepšie hlinitou až hlinitopiesočnatou. Vďaka neskoršiemu rašeniu a kvitnutiu vhodný do teplých aj stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolný v dreve, stredne mrazuodolný v kvetných pukoch počas zimy a vďaka neskoršiemu rašeniu a kvitnutiu lepšie uniká neskorým jarným mrazom. Je vyššie odolný voči antraknóze (Gnomonia leptostyla), pričom tá sa prejavuje najmä na listoch, takmer vôbec na plodoch, stredne odolný voči bakterióze spôsobovanej baktériou Pantoea agglomerans, odolný v listoch ale náchylnejší v plodoch voči bakterióze spôsobovanej Xanthomonas arboricola pv. juglandis.  

PÔVOD: Španielsko, vyšľachtená vo výskumnom ústave CEBAS (Centro de Edafología y Biología Aplicada del Segura) pod vedením Federica Dicentu ako kríženec genotypu S5133 × Lauranne, uvedená na trh bola v roku 2007. Synonymá: Pentacebas.

RAST: bujný, vzpriamený až rozložitý.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi, má vysokú úrodnosť, aj keď je pestovaná samostatne. Prítomnosť inej, v podobný čas kvitnúcej odrody, napr. Makako, môže zvýšiť úrodu. Kvitne veľmi neskoro, cca. 12-23 dní po stredne skoro kvitnúcej odrode Nonpareil či 10-20 dní po Ferragnès.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná, aj 2 t jadier na ha v dobrých podmienkach.

PLODY: sú stredne veľké až menšie, dobre sa lúpu po dozretí. Škrupina je tvrdá a dobre chráni jadro pred škodcami. Jadrá sú elipsovité až podlhovasté, menšie (priemerne 1,0 g, priemerne 27-30 % hmotnosti plodu), hladké, svetlé. Podiel dvojitých jadier je veľmi nízky až žiadny (<1 %).  Chuť je veľmi dobrá a sladká, jadrá obsahujú na mandle vysoký podiel cukrov (priemerne 4,43 %) a tukov (55,73 %).

DOZRIEVANIE: je veľmi skoré, už začiatkom septembra či dokonca koncom augusta, (10 dní pred Ferragnes, 7 dní pred Nonpareil).

VYUŽITIE: okrasné využitie: stromy sú okrasné a silne voňavé na jar, keď sú bohato zakvitnuté, ale aj v lete bujným rastom, olistením a plodmi a sú veľmi atraktívne pre opeľovače. Kulinárne využitie: jadrá plodov na konzumáciu v čerstvom stave a na výrobu cukroviniek, pečených a obaľovaných mandlí, marcipánu, na získavanie oleja na kulinárne aj kozmetické účely atď., kvety na ovoňanie kuchynských olejov, dužina a šupka nezrelých plodov po vysušení ako korenie. Technické využitie: škrupinky jadier napr. na kúrenie.

STANOVIŠTE: slnečné, stredne ťažká až ľahšia pôda bohatá na humus a živiny. Vhodná pre teplé a stredne teplé oblasti, prípadne chránené chladnejšie oblasti.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolná v dreve, v kvete vďaka veľmi neskorému kvitnutiu lepšie uniká neskorým jarným mrazom. Je stredne odolná voči červenej škvrnitosti listov (Polystigma amygdalinum). Vďaka tvrdej škrupinke je dobre odolná voči vtákom, veveričkám či hmyzu. Po zakorenení je relatívne dobre odolná voči suchu.

PÔVOD: Francúzsko, Croncels, vyšľachtili ju bratia Baltetovci zo škôlky v Croncels pri Troyes ako semenáč pravdepodobne Antonovky a v r. 1869 uviedli na trh.

RAST: stredný až bujný. Koruna je pravidelná guľovitá, neskôr mierne rozložitá, tvorí silne konkurenčné výhony, ľahko hustne. Často sa dožíva vysokého veku.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro a dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Ananásová reneta, Astrachán červený, Baumannova reneta, Bernské ružové, Coxova reneta, Gdanský hranáč, Charlamowski, James Grieve Red, Krasokvet žltý, Landsberská reneta, McIntosh, Ontário, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné, Wealthy, Zvonkové.

PLODNOSŤ: skorá, pravidelná, vysoká, ob rok veľmi vysoká.

PLODY: väčšie, guľovité, pravidelné. Šupka je hladká a lesklá, svetlozelené, v zrelosti slamovožlté so svetlými bodkami, niekedy aj mdlým líčkom. Dužina je žltá, hustá, krehká, šťavnatá. Chuť je veľmi lahodná sladkokyslá, mierne korenistá.

DOZRIEVANIE: zber koncom augusta až začiatkom septembra, dozrieva rovnomerne, konzumne krátko po zbere, vydrží do konca októbra, z vyšších polôh až do Vianoc. Plody ľahko padajú vo vetre a vyžadujú šetrný zber, ľahko sa otlačia.

VYUŽITIE: na priamy konzum a výrobu muštov a vín, sušenie. Na vzduchu málo hnedne.

STANOVIŠTE: slnečné, vhodná aj do vyšších polôh, ale vyžaduje výživnú pôdu. Nevhodná do mokrých, suchých pôd a do veterných a vlhkých polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete, kvetom nevadí ani dážď. Odolná voči vlnačke krvavej a obaľovačovi jablčnému. Stredne až vyššie odolná voči rakovine, stredne odolná voči múčnatke, stredne až menej voči chrastavitosti. Je náchylnejšia na hnednutie dužiny a šupky počas skladovania.

PÔVOD: Maďarsko, Budapešť, Érd, Národné centrum pre výskum a inovácie v poľnohospodárstve, vyšľachtil ho Péter Szentiványi ako kríženca tradičnej maďarskej odrody Milotai 10 x americkej odrody Pedro, registrovaná bola v roku 2002. Synonymá: Milotai neskorý, Milotai 10-14.

RAST: stredne bujný, v mladosti vzpriamený, neskôr vytvára rozložitú, riedku korunu. Obvykle dorastá do výšky a šírky 10x10 m, odporúčaný spon výsadby je 10x10 m. 

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivý, vetrom opelivý, jednodomý, so samčími a samičími kvetmi. Je protandrický, teda samčie kvety rozkvitajú skôr než samičie a takmer sa neprekrývajú v kvitnutí, takže k dosiahnutiu úrody ho treba vysádzať spolu s inými odrodami. Kvitne neskoro, začína rozkvitať asi 5-7 dní po odrode Chandler. Vhodné opeľovače napr.: Milotai bőtermő, Milotai 10, Lara, Fernette, Fernor, Franquette atď. 

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná. Asi 60 % plodov sa tvorí na bočných výhonoch, teda nielen na koncových.

PLODY: sú veľké až veľmi veľké (priemerne 14,5-15,2 g, 38,7x33,9x35,9 mm), guľovité. Škrupina je hrubšia (priemerne 1,89 mm), hladká, ale ľahko sa lúska. Jadro je svetložlté až svetlohnedé a tvorí asi 42-46 % hmotnosti plodu. Chuť je veľmi dobrá, jemná. 

DOZRIEVANIE: veľmi neskoré, približne v 2. dekáde októbra.

VYUŽITIE: plody najmä na priamy konzum, ale aj na cukrárenské využitie vcelku, či v nakrájanej či pomletej podobe a na lisovanie oleja. 

STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred mrazivým vetrom, s dobre odvodnenou, ale vlahou zásobenou pôdou - najlepšie hlinitou až hlinitopiesočnatou. Vďaka neskoršiemu rašeniu a kvitnutiu vhodný aj do chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolný v dreve, letorasty skoro vyzrievajú. Vďaka neskorému rašeniu a kvitnutiu lepšie uniká neskorým jarným mrazom. Je stredne odolný voči bakterióze spôsobovanej Xanthomonas arboricola pv. juglandis.

RAST: v mladosti veľmi bujný, neskôr stredne bujný, vytvára guľovité, neskôr až previsnuto guľovité, primerane husté koruny s kostrovými konármi nasadenými v mierne tupom uhle, s množstvom stredne dlhého plodonosného obrastu.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Gloster, Golden Delicious, James Grieve, Oldenburgovo, Parména zlatá zimná, Starking Delicious.

PLODNOSŤ: stredne skorá, vysoká, pravidelná, ob rok vyššia.

PLODY: stredne veľké až veľké, guľovité až vysoko guľovité, tvarovo dosť vyrovnané, nepravidelne oblo rebrovité, u väčšiny plodov s ostrým švom typickým pre túto odrodu, mierne zmačknuté na jednu stranu. Šupka je hladká, lesklá, mierne mastná a pevná, žltozelená až slamovožltá s oranžovým až hnedooranžovým líčkom. Dužina je žltkastá, jemná, krehká, šťavnatá, výrazne voní a na vzduchu len jemne hnedne. Chuť je veľmi dobrá až výborná, kyslosladká, príjemne korenistá s banánovou príchuťou.

DOZRIEVANIE: zber v 2. polovici októbra, dozrieva v decembri a vydrží do apríla. Plody nevädnú.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, sušenie, pečenie či výrobu výživ. Prepravu znáša dobre len po zbere.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené, s úrodnou, dostatočne vlhkou pôdou. Vyžaduje teplejšie až stredne teplé, chránené, ale neuzavreté polohy.

ODOLNOSŤ: menej mrazuodolná v dreve, náchylnejšia na namrznutie najmä po veľkej úrode, silne mrazuodolná v kvete. Menej odolná voči chrastavitosti, stredne odolná voči múčnatke. Plody nebývajú napádané obaľovačmi, teda nečervivejú.

PÔVOD: druh pochádza pravdepodobne z JV Európy a na Zakaukazska, kde je najrozšírenější. Rastie aj v S Afrike a v Z Ázii. Už v staroveku ho vysádzali aj v ďalších oblastiach južnej Európy a čoskoro sa dostal aj do zaalpského priestoru. Odroda Bojar vznikla na Slovensku, výberom z prírodnej populácie v r. 1991 vo Výskumnom ústave ovocných a okrasných drevín a.s. Bojnice.

RAST: bujný. Má mohutný vzrast  (cca. 25x10-15 m) a vytvára kompaktnú valcovitú korunu. Plodonosný obrastje kratší a bohatý. Listy má jednoduché, veľké, kožovité, podlhovasto kopijovité, lesklé, s pílkovitým okrajom. Borka je tmavohnedá alebo hnedosivá, v dospelosti popraskaná. Koreňový systém je mohutný. 

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, cudzoopelivý, hmyzom a vetrom opelivý, vyžaduje prítomnosť druhého geneticky odlišného jedinca, či už semenáča alebo inej kultúrnej odrody. Kvitne neskoro, až koncom júna, dobre sa opeľuje s odrodou Mistral. Samčie kvety sú zoskupené na dlhých, vzpriamených jahňadách, samičie kvety sú v dolnej časti samičích.

PLODNOSŤ: stredne skorá, po 5-7 rokoch, vysoká (60-80 kg/strom), pravidelná.

PLODY: Tmavohnedé, lesklé, veľké (priemerne 10,52 g) nažky, baňaté, ukončené kratším semeníkom. Jadro vypĺňa celý priestor, nemá hlboké zárezy. Na priereze je biele. Plody sú uložené v silne ostnatej čiaške. Chuť plodu v surovom stave je mierne trpkastá, po tepelnej úprave (upečení či uvarení) sladká, plná. Plody sú nutrične bohaté (vitamín B, C, E, esenciálne mastné kyseliny, vysoký obsah vlákniny a minerálnych látok).

DOZRIEVANIE: skoré, v prvej dekáde októbra. Plody vydržia krátkodobo uskladnené v chladničke.

VYUŽITIE: do sadov, parkov, alejí a veľkých záhrad. Výborná medonosná rastlina: kvety sú veľmi nektárodajné s kvalitným peľom a dáva aj medovicu. Plody sú po uvarení alebo upečení veľmi chutné. Využívajú sa v cukrárstve, pri výrobe gaštanového pyré alebo gaštanovej múky. Skladovateľnosť plodov pri nízkej teplote a primeranej vlhkosti je až 6 mesiacov, v domácich podmienkach si treba dať pozor na plesne.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, pôda ľahšia, hlboká, preferuje slabo až stredne kyslú, ale zvládne aj kyslejšie a piesčitú. Dôležité je, aby bola nevápnitá. Je vhodný do teplých a stredne teplých aj chránených vyšších polôh do približne 600 m n.m.

ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolný v dreve do -23 °C až -29 °C, kvôli neskorému rašeniu a kvitnutiu obvykle uniká poškodeniu výhonov a kvetov neskorými jarnými mrazmi. Náchylný na poškodenie parazitickou hubou Phytophthora spp. spôsobujúcej atramentovú škvrnitosť a náhle odumieranie a na rakovinu kôry gaštanov (Cryphonectria parasitica). Po dobrom zakorenení je silne suchuvzdorný.

PÔVOD: od severozápadnej Európy až po Kaukaz, Malú Áziu.

RAST: ker alebo strom dorastajúci do výšky 0,5-30 m a dožívajúci sa až 500 rokov. Vytvára pravidelnú zaoblenú korunu. Kôra je hladká, hnedosivá, borka tmavá a pozdĺžne hlboko rozpukaná. Listy sú jednoduché, striedavé, obrátene vajcovité, asymetrické, dlhé 6-10 cm, na okraji dvojito pílkovité, na povrchu tmavozelené a hladké, zospodu svetlejšie a s chĺpkami.

OPEĽOVACIE POMERY: Obojpohlavné červenkasté kvety sú zoskupené v hustých zväzkoch na krátkych stopkách, kvitnú v marci, pred rozvíjaním listov, sú vetrom opelivé, silne cudzoopelivé, teda na tvorbu plodov potrebujú prítomnosť geneticky odlišného jedinca toho istého druhu.

PLODNOSŤ: v prítomnosti opeľovača vysoká

PLODY: nažky s okrúhlym, širokým, zeleným krídlom. Hnedooranžové semeno je umiestnené asymetricky, na konci nažky.

DOZRIEVANIE: v máji až júni.

VYUŽITIE: celý strom ako parková a alejová drevina, najmä v blízkosti vodných tokov. V nezrelej, zelenej fáze sú nažky jedlé a veľmi chutné, orieškové. Drevo je tvrdé, ťažké, húževnaté, využíva sa na výrobu nábytku, je odolné aj pod vodou.

STANOVIŠTE: teplomilná, slnečná až polotienna drevina, náročná na pôdne živiny. Na Slovensku rastie od najnižších polôh do 650 m n.m. ako súčasť luhu a spoločenstiev okolo riek alebo na presychavých stanovištiach (lesostepný ekotyp, krovitá forma).

ODOLNOSŤ: Dobre mrazuodolný do -23 až -29 °C, silne odolný voči vetru. Citlivý na grafiózu (Ophiostoma novo-ulmi).

PÔVOD: druh pochádza pravdepodobne z JV Európy a na Zakaukazska, kde je najrozšírenější. Rastie aj v S Afrike a v Z Ázii. Už v staroveku ho vysádzali aj v ďalších oblastiach južnej Európy a čoskoro sa dostal aj do zaalpského priestoru. Odroda Mistral vznikla na Slovensku, výberom z prírodnej populácie v r. 1991 vo Výskumnom ústave ovocných a okrasných drevín a.s. Bojnice.

RAST: bujný. Má mohutný vzrast  (cca. 25x10-15 m) a vytvára redšiu, guľovitú a košatú korunu. Listy má jednoduché, výrazne veľké, kožovité, podlhovasto kopijovité, lesklé, s hlboko pílkovitým okrajom. Borka je tmavohnedá alebo hnedosivá, v dospelosti popraskaná. Koreňový systém je mohutný. 

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, cudzoopelivý, hmyzom a vetrom opelivý, vyžaduje prítomnosť druhého geneticky odlišného jedinca, či už semenáča alebo inej kultúrnej odrody. Kvitne neskoro, až koncom júna, dobre sa opeľuje s odrodou Bojar. Samčie kvety sú zoskupené na dlhých, vzpriamených jahňadách, samičie kvety sú v dolnej časti samičích.

PLODNOSŤ: stredne skorá, po 5-7 rokoch, vysoká (60-80 kg/strom), pravidelná.

PLODY: Tmavohnedé, lesklé, stredne veľké až veľké (priemerne 9,3 g) nažky, pretiahnutejšie, ukončené dlhším zvyškom semenníka. Veľmi dobre sa šúpu. Smotanovobiele jadro vypĺňa celý priestor, nemá hlboké zárezy. Plody sú uložené v silne ostnatej čiaške. Chuť plodu v surovom stave je mierne trpkastá, po tepelnej úprave (upečení či uvarení) sladká, plná. Plody sú nutrične bohaté (vitamín B, C, E, esenciálne mastné kyseliny, vysoký obsah vlákniny a minerálnych látok).

DOZRIEVANIE: stredne neskoré, v druhej polovici až koncom októbra. Plody vydržia krátkodobo uskladnené v chladničke.

VYUŽITIE: do sadov, parkov, alejí a veľkých záhrad. Výborná medonosná rastlina: kvety sú veľmi nektárodajné s kvalitným peľom a dáva aj medovicu. Plody sú po uvarení alebo upečení veľmi chutné. Využívajú sa v cukrárstve, pri výrobe gaštanového pyré alebo gaštanovej múky. Skladovateľnosť plodov pri nízkej teplote a primeranej vlhkosti je až 6 mesiacov, v domácich podmienkach si treba dať pozor na plesne.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, pôda ľahšia, hlboká, preferuje slabo až stredne kyslú, ale zvládne aj kyslejšie a piesčitú. Dôležité je, aby bola nevápnitá. Je vhodný do teplých a stredne teplých aj chránených vyšších polôh do približne 600 m n.m.

ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolný v dreve do -23 °C až -29 °C, kvôli neskorému rašeniu a kvitnutiu obvykle uniká poškodeniu výhonov a kvetov neskorými jarnými mrazmi. Náchylný na poškodenie parazitickou hubou Phytophthora spp. spôsobujúcej atramentovú škvrnitosť a náhle odumieranie a na rakovinu kôry gaštanov (Cryphonectria parasitica). Po dobrom zakorenení je silne suchuvzdorný.

PÔVOD: Európa. Rozšírený v celej Európe, na Slovensku od nížin až po 1200 m n.m.

RAST: mohutný strom dorastajúci do 30-40 m, vytvára široko vajcovitú korunu s konármi vyrastajúcimi pod ostrým uhlom. Kôra je hladká, hnedosivá, borka tmavá a hlboko rozpukaná. Listy sú jednoduché, tenké, obrátene vajcovité, na konci s ostrým hrotom, asymetrické. Po okrajoch sú dvojito pílkovité, na povrchu drsno chlpaté, zo spodnej strany mäkko chlpaté.

OPEĽOVACIE POMERY: Kvety sú zoskupené v hustých zväzkoch na krátkych stopkách, kvitnú v marci. Sú obojpohlavné, ale cudzoopelivé, na tvorbu plodov potrebujú prítomnosť geneticky odlišného jedinca.

PLODNOSŤ: v prípade prítomnosti iného stromu ako opeľovača vysoká.

PLODY: elipsovité nažky (5-7 mm), umiestnené v strede blanistého krídla.

DOZRIEVANIE: dozrieva v máji.

VYUŽITIE: vhodná parková a alejová drevina okrasná listami i celkovým vzhľadom, aj do vlhkejších oblastí. Kulinárne využitie: V nezrelej, zelenej podobe sú plody veľmi chutné, chutia po orieškoch. Technické využitie: Drevo je tvrdé, ťažké a húževnaté, má krásnu kresbu a využíva sa na výrobu nábytku.

STANOVIŠTE: drevina do polotieňa, preferuje odvodnené, striedavo vlhké pôdy, bohaté na živiny, ale znesie aj mokré pôdy.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolný, odolný voči vysokej hladine podzemnej vody, dokonca aj krátkodobému či dlhodobejšiemu zaplaveniu. Dobre vetruodolný. Znáša aj zasolenie pôdy posypovou soľou. Je citlivý na extrémne vysoké teploty, znečistenie vzduchu a grafiózu (Ophiostoma novo-ulmi).

PÔVOD: Francúzsko, pravdepodobne ju na zač. 19. stor. vypestoval záhradník Girault, zvaný tiež Larose, z kôstky od neho vypestovanej sladkovišne-sklenky Larose. Sladkovišňa je medzidruhový kríženec medzi čerešňou a višňou a jeho podtyp je sklenka s plodmi so svetločervenou šupkou a žltou dužinou.

RAST: v mladosti bujný, v plnej plodnosti stredne bujný. Tvorí vysoké guľovité koruny s tenšími, previsnutými konármi, stredne zahusťuje. Má sklon k vyhoľovaniu, takže vyžaduje adekvátny rez.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne neskoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: čerešne Hedelfingenská, Thurn Taxis (Schneiderova), Troprichterova.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká, pravidelná za prítomnosti vhodných opeľovačov a ak nevymrznú kvetné puky či kvety.

PLODY: sú veľké (priemerne 7-10 g), z 2 strán sploštené, podlhovasté, nevyrovnané. Šupka je lesklá, jemná, "sklenená", žltočervená, ružová a na plnom slnku až červená, trpkoasto kyslá, dá sa ľahko stiahnuť. Dužina je bieložltá, riedka, mäkká, rozplývavá, veľmi šťavnatá, šťava nefarbí. Chuť je kyslosladká, lahodná, občerstvujúca, veľmi dobrá až výborná so zvláštnou korenistou príchuťou. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 4. čerešňovom týždni, teda v 1. polovici júla, často už koncom júna či začiatkom júla, podobne ako Érdi bőtermő a Favorit. Plody sa veľmi ľahko otláčajú aj vo vetre už na strome, aj pri a po zbere. Zbierajú sa na 2-3-krát.

VYUŽITIE: výborná stolová odroda vhodná najmä na priamy konzum alebo domácu výrobu kompótov, menej vhodná na džemy či sirupy, keďže málo farbí.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred vetrom, ale nie uzavreté. Je stredne náročná na kvalitu pôdy, preferuje úrodné, priepustné a vlhkejšie pôdy. Je vhodná do teplých a stredne teplých chránených polôh.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve, kvetných pukoch a kvetoch, stredne až silnejšie odolná voči monilióze.

PÔVOD: takmer celá Európa, na S asi po 61° s. z. šírky, na výslnných krovinatých stráňach, lesostepiach, v lužných lesoch, od nížin do asi 900 m n. m.

RAST: variabilný, ale väčšinou bujný.  Je to dlhoveký, listnatý, opadavý strom dorastajúci do výšky a šírky 10–12 m. Korunu máva guľovitú až široko rozloženú. Kôra je zelenohnedá, borka hnedosivá, rozpukaná v pozdĺžnych platničkách. Na starších konároch sa tvorí množstvo brachyblastov aj tŕňov stonkového pôvodu. Listy sú dlhé 3–6 cm a široké 2–4 cm, sú široko vajcovité, po okraji jemne vrúbkovano zúbkaté.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými kvetmi kvitnúcimi v apríli a máji.

PLODNOSŤ: variabilná, ale väčšinou neskoršia, vysoká, v rôznej miere pravidelná.

PLODY: variabilné, ale väčšinou malé (2-4cm), guľaté, žlté, rôznej, ale väčšinou trpkokyslej chuti. Chuť je príjemnejšia po premrznutí.

DOZRIEVANIE: variabilné, ale väčšinou

VYUŽITIE: je to krásny, mohutný, krajinotvorný strom vhodný najmä do voľnej krajiny ako solitér či skupinka, do medzí, vetrolamov, alejí, stromoradí, ale aj do včelníc a do parkov na spestrenie. Kulinárne využitie: plody, najmä po premrznutí možno použiť na výrobu muštov, želé, octov. Obsahujú veľa pektínu, takže sa dajú použiť na zahustenie džemov a marmelád. Z listov je príjemný čaj. Liečivé využitie: plody majú laxatívne účinky, teda pôsobia proti zápche. Rozmačkaná dužina sa dá použiť ako obklad na drobné rany. Kôra pôsobí proti parazitom v tráviacom trakte a proti horúčke. Listy obsahujú až 2,4 % antibakteriálnej látky florin, ktorá potláča rast mnohých gram-pozitívnych aj gram-negatívnych baktérií. Semená sa používajú na dopestovanie bujne rastúcich, dlhovekých podpníkov pre kultúrne odrody jabloní. 

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje dobre odvodnenú priepustnú pôdu, ale je prispôsobivá širokej škále pôd. Vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných lokalít.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, variabilne v kvete. Dobre vetruodolná.

PÔVOD: Korzika, južné Taliansko a Sardínia, severozápadné Albánsko, kde rastie v údoliach pri vodných tokoch a na svahoch kopcov v rozmedzí 100–1400 m n. m.

RAST: bujný. Je to opadavý strom dorastajúci do výšky 10-15, zriedkavo až 28 m a šírky 8 m, s priemerom kmeňa 60-100 cm. Vajcovité až elipsovité listy v príhodných lokalitách ostávajú na strome veľmi dlho - od marca do decembra, pred opadom sa sfarbujú do žlta.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá so samčími a samičími kvetmi opeľovanými vetrom, prevažne cudzoopelivá. Samčie jahňady sa tvoria už počas leta, u nás kvitne v marci.

PLODNOSŤ: neskorá (v 10. až 12. roku života), v teplých oblastiach vysoká.

PLODY: hnedé nažky s nepriesvitným kožovitým lemom uložené v 1,5–3 cm veľkej drevnatej šištici.

DOZRIEVANIE: počas jesene až do decembra.

VYUŽITIE: celý strom sa dá využiť ako prípravná a melioračná drevina na neplodných pôdach a na spevňovanie svahov. Vďaka symbióze s nitrifikačnými baktériami Actinomyces alni viažucimi dusík a opadu lístia obohacuje pôdu o živiny a humus. Výborne sa hodí do vetrolamov. Veľmi dobre znáša mestské prostredie, je vhodným stromom do alejí. Suché šištice sa dajú využiť do (vianočných) dekorácií. Jej červenooranžové drevo je veľmi trvanlivé vo vode, používa sa v rezbárstve a sústružníctve aj na výrobu nábytku, obkladov a preglejky.

STANOVIŠTE: slnečné alebo len slabý polotieň. Rastie na širokej škále pôd: v hlinitých, ílovitých i piesočnatých, kyslých až zásaditých. Preferuje vlhkejšiu pôdu, ale toleruje aj suchšie stanovištia.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolná v dreve do -23,3 °C až -28,9 °C, silne odolná voči vetru, zamokreniu aj suchu, toleruje aj zasolenie pôdy posypovou soľou.

PÔVOD: Nemecko, náhodne nájdený štíhlo rastúci semenáč v lese, prvýkrát zaštepený v r. 1783.

RAST: stredne rýchly. Vytvára štíhle, menšie koruny s výškou 15-18 m a šírkou 3-5 m. Listy sú stopkaté, dlhé 6-12 cm a široké 2,5-6 cm, čepeľ podlhovasto až obrátene vajcovitá, na báze s výraznými uškami, pravidelne perovito laločnatá so 6–8 tupými lalokmi. Ponechávajú si tmavozelenú farbu až do jesene, kedy zhnednú. Tmavohnedá kôra je hlboko zvrásnená. Konáre sú často pokrútené, veľmi dekoratívne.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý so samčími a samičími kvetmi, cudzoopelivý, kvitne v máji, ľahko ho opelia aj iné druhy dubov.

PLODNOSŤ: neskorá, medzi 20-30 rokmi až po asi 70 rokoch v zápoji. Veľmi variabilná v závislosti od počasia. Vyššia je v prípade suchého, chladného počasia počas kvitnutia a suchšieho leta.

PLODY: žalude sú usporiadané po 2–5, sú stopkaté, čiašky sú miskovité až pologuľovité. Žalude sú podlhovasto elipsoidné, 15–30 mm dlhé, nezrelé často po dĺžke nevýrazne pruhované.

DOZRIEVANIE: v septembri až októbri, často vydržia na strome aj počas zimy.

VYUŽITIE: vhodný najmä ako okrasná štíhla drevina do parkov, alejí, stromoradí, veľkých záhrad, ako solitér či v skupinke v mestách. Plody sú významným zdrojom potravy pre zver a vtáctvo. Žalude sa dajú využiť aj pre kŕmenie hospodárskych zvierat, najmä prasiat. Jeho peľ zbierajú včely medonosné, hoci je menej výživný. Kulinárne využitie: Po dôkladnom vymytí tanínov z plodov (sušených a pomletých) sa tieto dajú použiť ako prídavok k múke, opražené žalude ako náhrada kávy. Liečivé využitie: Odvar z kôry sa používa pri liečbe chronickej hnačky, dyzentérie, horúčok, krvácania. Zvonka sa používa na vymývanie rán, vyrážok, potiacich sa nôh, hemoroidov, pri zápaloch a výtokoch z pohlavných orgánov aj ako výplach pri infekciách hrdla a úst. Kôra sa zbiera z konárov starých 5-12 rokov a suší sa na neskôr. Technické využitie: Drevo je tvrdé, veľmi kvalitné a vodeodolné. Používa sa v stavebníctve, výrobe nábytku a sudov, keďže dobre znáša kontakt s tekutinami, a je odolné voči hubám a hmyzu. Dubienky, teda guľovité hálky hmyzu, ktorý iniciuje ich vznik na listoch, sa dajú využiť na získanie tanínov aj farbiva použiteľného ako atrament.

STANOVIŠTE: slnečné, ale znáša aj zatienenie. Najlepšie sa mu darí na hlbokých pôdach, znáša však aj chudobnejšie.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve do -29 °C až -34 °C, citlivejšie sú kvety na neskoré mrazy. Staršie stromy sú dobre odolné voči suchu. Dobre odolný voči vetru, znečisteniu ovzdušia a zasoleniu pôdy posypovou soľou.

PÔVOD: stredná a SV časť USA. Do Európy bol ako okrasná drevina introdukovaný v roku 1800.

RAST: stredne bujný až pomalší. Je to opadavý listnatý strom, ktorý dorastá do výšky 15-25 m a šírky 8 m. Má široko kužeľovitú korunu s charakteristickými previsnutými spodnými konármi. Šedočierna borka vydrží dlho hladká, u starších stromov je plytko rozpukaná. Listy sú eliptické, dlhé 5–16 cm, s 5-7 podlovastými, zubatými lalokmi a širokými zárezmi. Sú obojstranne lysé a lesklé, iba na rube v pazuchách žiliek sú chumáčiky chlpov. Sú sviežozelené, na jeseň atraktívne červené či lesklohnedé. 

OPEĽOVACIE POMERY: pravdepodobne cudzoopelivý, jednodomý so samčími aj samičími kvetmi na tom istom strome, ale na opelenie vyžadujúci prítomnosť ďalšieho geneticky odlišného jedinca, vetrom opelivý.

PLODNOSŤ: je neskorá, v zápoji vstupuje do plodnosti vo veku asi 20 rokov, solitérne stromy niekedy už v 15 rokoch. Je striedavá, dosahuje priemerne 210 300 plodov na hektár (s variabilitou 13 300 až 492 700 plodov/ha), pričom nižšia je každé 3 až 4 roky.

PLODY: krátke (max. 1,5 cm) žalude vyrastajúce jednotlivo a takmer prisadajú na konáre. Na 1/3 ich pokrýva plochá čiaška s hustými, chlpatými šupinami.

DOZRIEVANIE: druhý rok po opelení počas októbra.

VYUŽITIE: je vhodný ako okrasná drevina do parkov, alejí, medzí, veľkých záhrad, ako solitér, v skupinke či ako vetrolam vo voľnej krajine, najmä na vlhkejších miestach. Plody sú zdrojom potravy pre zver a vtáctvo, dajú sa použiť aj na kŕmenie hospodárskych zvierat, najmä prasiat. Včely zbierajú jeho peľ, hoci je pre ne menej výživný. Kulinárne využitie: Po dôkladnom vymytí tanínov z plodov (sušených a pomletých) sa tieto dajú použiť ako prídavok k múke, opražené žalude ako náhrada kávy. Liečivé využitie: Odvar z vnútornej kôry alebo z dubienok, teda hálok hmyzu na listoch, sa používa pri liečbe chronickej hnačky, dyzentérie, horúčok, krvácania. Zvonka sa používa na vymývanie rán, vyrážok, potiacich sa nôh, hemoroidov, pri zápaloch a výtokoch z pohlavných orgánov aj ako výplach pri infekciách hrdla a úst. Kôra sa zbiera z konárov starých 5-12 rokov a suší sa na neskôr. Technické využitie: Drevo je pevné, tvrdé, hrubozrnné, ťažké, často s množstvom sukov a vodeodolné, používa sa v šindle, obkladové dosky, v stolárstve na výrobu nábytku. Z dubienok sa dajú získať taníny a farbivo využiteľné ako atrament.

STANOVIŠTE: slnečné, toleruje širokú škálu pôd, čo sa týka vlhkosti, ale neznáša zásadité či vápenité pôdy, v ktorých trpí chlorózou, vyžaduje kyslé až neutrálne pôdy. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných oblastí.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve do -29 °C až -34 °C. Po zakorenení dobre znáša sucho, zasolenie pôdy posypovou soľou. Dobre znáša vysoké teploty aj vietor. Toleruje znečistenie ovzdušia aj krátkodobé zaplavenie.