Stromy do alejí

PÔVOD: druh pochádza pravdepodobne z JV Európy a na Zakaukazska, kde je najrozšírenější. Rastie aj v S Afrike a v Z Ázii. Už v staroveku ho vysádzali aj v ďalších oblastiach južnej Európy a čoskoro sa dostal aj do zaalpského priestoru. Odroda Mistral vznikla na Slovensku, výberom z prírodnej populácie v r. 1991 vo Výskumnom ústave ovocných a okrasných drevín a.s. Bojnice.

RAST: bujný. Má mohutný vzrast  (cca. 25x10-15 m) a vytvára redšiu, guľovitú a košatú korunu. Listy má jednoduché, výrazne veľké, kožovité, podlhovasto kopijovité, lesklé, s hlboko pílkovitým okrajom. Borka je tmavohnedá alebo hnedosivá, v dospelosti popraskaná. Koreňový systém je mohutný. 

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, cudzoopelivý, hmyzom a vetrom opelivý, vyžaduje prítomnosť druhého geneticky odlišného jedinca, či už semenáča alebo inej kultúrnej odrody. Kvitne neskoro, až koncom júna, dobre sa opeľuje s odrodou Bojar. Samčie kvety sú zoskupené na dlhých, vzpriamených jahňadách, samičie kvety sú v dolnej časti samičích.

PLODNOSŤ: stredne skorá, po 5-7 rokoch, vysoká (60-80 kg/strom), pravidelná.

PLODY: Tmavohnedé, lesklé, stredne veľké až veľké (priemerne 9,3 g) nažky, pretiahnutejšie, ukončené dlhším zvyškom semenníka. Veľmi dobre sa šúpu. Smotanovobiele jadro vypĺňa celý priestor, nemá hlboké zárezy. Plody sú uložené v silne ostnatej čiaške. Chuť plodu v surovom stave je mierne trpkastá, po tepelnej úprave (upečení či uvarení) sladká, plná. Plody sú nutrične bohaté (vitamín B, C, E, esenciálne mastné kyseliny, vysoký obsah vlákniny a minerálnych látok).

DOZRIEVANIE: stredne neskoré, v druhej polovici až koncom októbra. Plody vydržia krátkodobo uskladnené v chladničke.

VYUŽITIE: do sadov, parkov, alejí a veľkých záhrad. Výborná medonosná rastlina: kvety sú veľmi nektárodajné s kvalitným peľom a dáva aj medovicu. Plody sú po uvarení alebo upečení veľmi chutné. Využívajú sa v cukrárstve, pri výrobe gaštanového pyré alebo gaštanovej múky. Skladovateľnosť plodov pri nízkej teplote a primeranej vlhkosti je až 6 mesiacov, v domácich podmienkach si treba dať pozor na plesne.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, pôda ľahšia, hlboká, preferuje slabo až stredne kyslú, ale zvládne aj kyslejšie a piesčitú. Dôležité je, aby bola nevápnitá. Je vhodný do teplých a stredne teplých aj chránených vyšších polôh do približne 600 m n.m.

ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolný v dreve do -23 °C až -29 °C, kvôli neskorému rašeniu a kvitnutiu obvykle uniká poškodeniu výhonov a kvetov neskorými jarnými mrazmi. Náchylný na poškodenie parazitickou hubou Phytophthora spp. spôsobujúcej atramentovú škvrnitosť a náhle odumieranie a na rakovinu kôry gaštanov (Cryphonectria parasitica). Po dobrom zakorenení je silne suchuvzdorný.

PÔVOD: Európa. Rozšírený v celej Európe, na Slovensku od nížin až po 1200 m n.m.

RAST: mohutný strom dorastajúci do 30-40 m, vytvára široko vajcovitú korunu s konármi vyrastajúcimi pod ostrým uhlom. Kôra je hladká, hnedosivá, borka tmavá a hlboko rozpukaná. Listy sú jednoduché, tenké, obrátene vajcovité, na konci s ostrým hrotom, asymetrické. Po okrajoch sú dvojito pílkovité, na povrchu drsno chlpaté, zo spodnej strany mäkko chlpaté.

OPEĽOVACIE POMERY: Kvety sú zoskupené v hustých zväzkoch na krátkych stopkách, kvitnú v marci. Sú obojpohlavné, ale cudzoopelivé, na tvorbu plodov potrebujú prítomnosť geneticky odlišného jedinca.

PLODNOSŤ: v prípade prítomnosti iného stromu ako opeľovača vysoká.

PLODY: elipsovité nažky (5-7 mm), umiestnené v strede blanistého krídla.

DOZRIEVANIE: dozrieva v máji.

VYUŽITIE: vhodná parková a alejová drevina okrasná listami i celkovým vzhľadom, aj do vlhkejších oblastí. Kulinárne využitie: V nezrelej, zelenej podobe sú plody veľmi chutné, chutia po orieškoch. Technické využitie: Drevo je tvrdé, ťažké a húževnaté, má krásnu kresbu a využíva sa na výrobu nábytku.

STANOVIŠTE: drevina do polotieňa, preferuje odvodnené, striedavo vlhké pôdy, bohaté na živiny, ale znesie aj mokré pôdy.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolný, odolný voči vysokej hladine podzemnej vody, dokonca aj krátkodobému či dlhodobejšiemu zaplaveniu. Dobre vetruodolný. Znáša aj zasolenie pôdy posypovou soľou. Je citlivý na extrémne vysoké teploty, znečistenie vzduchu a grafiózu (Ophiostoma novo-ulmi).

PÔVOD: Japonsko, minimálne z 19. storočia. Ide o tradičný japonský okrasný kultivar patriaci do skupiny Sato-zakura. Presný šľachtiteľ nie je známy. Kultivar bol prvýkrát zaznamenaný v roku 1886 v okolí Tokia a neskôr opísaný japonským botanikom Manabu Miyoshim začiatkom 20. storočia. Do Európy bol uvedený Ernestom Henrym Wilsonom približne v roku 1916. „Ama-no-gawa“ znamená „nebeská rieka“, čo je japonské pomenovanie pre Mliečnu cestu — výstižný opis pre nádherné a bohaté kvitnutie tohto stromu.

RAST: pomalý až stredne rýchly. Menší strom s výrazne stĺpovitým habitom. Dorastá do výšky približne 4–6 m a šírky 1–1,5 m. Koruna je úzka, vzpriamená, v mladosti hustá, s vekom sa mierne rozširuje a uvoľňuje.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, ale s prevažne sterilnými kvetmi, hoci produkuje peľ aj nektár vo vyššej miere než napr. odroda Kanzan, ale nie je veľmi vyhľadávaná hmyzom. Kvety sú poloplné, svetloružové, mierne voňavé, veľké (s priemerom 2-4 cm), v súkvetiach po 4-5 kvetov. Kvitne koncom apríla až začiatkom mája, čo ju zaraďuje medzi stredne neskoro až neskoro kvitnúce kultivary okrasných čerešní.

PLODNOSŤ: kultivar je funkčne neplodný: tvorba plodov je veľmi zriedkavá a zanedbateľná.

PLODY: ak sa plody výnimočne vytvoria, ide o drobné tmavočervené kôstkovice.

DOZRIEVANIE: irrelevantné.

VYUŽITIE: okrasné, sadí sa ako solitér či v skupinách do parkov, záhrad, alejí. Kultivar je cenený najmä pre neskoré jarné kvitnutie a štíhly habitus.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, optimálne kvitne na plnom slnku. Nenáročná na pôdu, vyhovuje jej hlinitá, piesočnatá, ílovitá, od kyslých po zásadité pôdy, vyžaduje však dobré odvodnenie, neznáša premokrenie. Vhodná aj do mestského prostredia, vrátane spevnených plôch, pokiaľ je zabezpečený odtok vody. 

ODOLNOSŤ: mrazuvzdorná približne do −20 až −23 °C. Môže byť napádaná typickými chorobami rodu Prunus, nie je významne náchylná ani odolná. 

PÔVOD: Vyskytuje sa v strednej a východnej Európe, u nás prevažne v tvrdých lužných lesoch.

RAST: Až 35 m vysoký, dlhoveký strom so štíhlym kmeňom a často s hrčatými výrastkami a dobre rozvinutou, nepravidelnou korunou a hrubými vetvami odklonenými pod ostrým uhlom. Kôra je sivohnedá, hladká, borka sa odlupuje v tenkých plochých šupinách. Listy sú jednoduché, striedavé, s asymetrickou čepeľou, po okrajoch pílkovité. Na vrchnej strane je list tmavozelený, lesklý, na spodnej sivozelený a mierne chlpatý.

OPEĽOVACIE POMERY: Drobné, obojpohlavné červenohnedé kvety v riedkych zväzkoch kvitnú v marci až apríli, sú vetrom opelivé. Aj keď kvitnú protandricky, teda samčie kvety rozkvitajú skôr ako samičie, miera samoopelivosti môže byť vysoká.

PLODNOSŤ: vysoká, najmä v prítomnosti opeľovača.

PLODY: svetlohnedé, elipsovité nažky so zeleným, širokým a okrúhlym krídlom.

DOZRIEVANIE: v máji.

VYUŽITIE: Veľmi atraktívny krajinotvorný prvok, vysádza sa ako okrasný strom, je vhodný do miest i alejí. V nezrelej, zelenej podobe sú plody veľmi chutné, chutia po orieškoch. Drevo je veľmi pevné a hojne sa používalo v nábytkárstve.

STANOVIŠTE: vyhovuje mu polotieň, úrodné a dostatočne hlboké pôdy, znesie i sezónne záplavy.

ODOLNOSŤ: Dobre mrazuodolný do -23 až -29 °C, odolný voči vetru, vysokej hladine podzemnej vody aj sezónnym záplavám. Z brestov je najmenej preferovaným druhom pre druhy chrobákov prenášajúcich hubové ochorenie grafióza kvôli obsahu triterpénu alnulínu v kôre, ktorý ich odpudzuje. Dobre znáša aj zasolenie pôdy posypovou soľou.

PÔVOD: Severná a Stredná Amerika v rozmedzí 0–800 m n. m. V miestach pôvodného výskytu rastie najčastejšie na neutrálnych až kyslých, vlhkých, bohatých hlinitých náplavách, v údoliach dolných tokov riek. Do Európy bol prvýkrát privezený v roku 1681.

RAST: opadavý, stredne vysoký až vysoký strom, dorastá do výšky 15–23 m a šírky 12-15 m s priemerom kmeňa 60–100 cm. Koruna najskôr kužeľovitá, neskôr guľatá, široko rozvetvená. Borka je tmavošedá, v mladosti tenká, hladká, neskôr hlboko pozdĺžne rozbrázdená, korkovitá.  Listy sú zvrchu tmavozelené, jednoduché, dlaňovito laločnaté s 3–7 špicatými lalokmi, na jeseň sa vyfarbujú do rôznych odtieňov od oranžovej cez ružovú, purpurovú až po fialovú. Na 2-3-ročných konároch sa zvyknú tvoriť korkovité lišty. 

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, cudzoopelivý, vetrom opelivý, so žltozelenými drobnými samčími a samičími kvetmi vyrastajúcimi oddelene v guľatých hlávkach. Kvitne od konca februára do polovice mája.

PLODNOSŤ: skorá (okolo 3-5 po výsadbe), stredne vysoká, pravidelná, ale s vyššími úrodami každé 2-3 roky.

PLODY: tobolky s vytrvalými čnelkami usporiadané po 20–50 v guľovitom súplodí veľkom 2,5–4 cm, ktoré zo zelenej dozrieva cez žltú až po hnedú farbu. Hranaté semená s krídlami majú veľkosť 1–2 mm. 

DOZRIEVANIE: počas septembra až októbra.

VYUŽITIE: Je to veľmi okrasný strom vhodný najmä do väčších záhrad, parkov, alejí a mestskej zelene. Kulinárne využitie: pri poškodení spodnej časti kôry uvoľňuje voňavú živicu, ktorú viaceré indiánske používali ako žuvačku. Liečivé účinky: živica sa používa aj proti kožným problémom, vredom či kašľu, pôsobí aj proti zlatému stafylokokovi (Staphylococcus aureus). Z nezrelých semien sa s 1,5 % výťažnosťou získava aj kyselina šikimová, ktorá ja základom pre oseltamivír (liek Tamiflu) proti viacerým chrípkovým vírusom, napr. proti vtáčej chrípke. Extrakty zo semien majú aj protikŕčové účinky. Technické využitie: živica sa stále používa v mydlách a kozmetike, ako stabilizátor v parfémoch, lepidlách a lakoch a ako príchuť v tabaku. Drevo sa používa najmä v nábytkárstve.

STANOVIŠTE: slnečné, je náročný na svetlo, ale nenáročný na pôdu. Znáša veľmi širokú škálu pôd, od málo priepustných ílovitých pôd až po štrkovité a piesočnaté pôdy, ale s dostatočným ročným úhrnom zrážok (1000-1800 mm ročne v domovine), darí sa mu aj v močiaroch. 

ODOLNOSŤ: mrazuodolný v dreve do -23 °C až -26 °C, v kvete menej mrazuodolný. Po zakorenení dobre znáša krátkodobé obdobia vysokých teplôt, sucha aj zamokrenia, prímorské slané ovzdušie ako aj zadláždenie. V Európe nezvykne trpieť chorobami ani škodcami.

PÔVOD: stredná a SV časť USA. Do Európy bol ako okrasná drevina introdukovaný v roku 1800.

RAST: stredne bujný až pomalší. Je to opadavý listnatý strom, ktorý dorastá do výšky 15-25 m a šírky 8 m. Má široko kužeľovitú korunu s charakteristickými previsnutými spodnými konármi. Šedočierna borka vydrží dlho hladká, u starších stromov je plytko rozpukaná. Listy sú eliptické, dlhé 5–16 cm, s 5-7 podlovastými, zubatými lalokmi a širokými zárezmi. Sú obojstranne lysé a lesklé, iba na rube v pazuchách žiliek sú chumáčiky chlpov. Sú sviežozelené, na jeseň atraktívne červené či lesklohnedé. 

OPEĽOVACIE POMERY: pravdepodobne cudzoopelivý, jednodomý so samčími aj samičími kvetmi na tom istom strome, ale na opelenie vyžadujúci prítomnosť ďalšieho geneticky odlišného jedinca, vetrom opelivý.

PLODNOSŤ: je neskorá, v zápoji vstupuje do plodnosti vo veku asi 20 rokov, solitérne stromy niekedy už v 15 rokoch. Je striedavá, dosahuje priemerne 210 300 plodov na hektár (s variabilitou 13 300 až 492 700 plodov/ha), pričom nižšia je každé 3 až 4 roky.

PLODY: krátke (max. 1,5 cm) žalude vyrastajúce jednotlivo a takmer prisadajú na konáre. Na 1/3 ich pokrýva plochá čiaška s hustými, chlpatými šupinami.

DOZRIEVANIE: druhý rok po opelení počas októbra.

VYUŽITIE: je vhodný ako okrasná drevina do parkov, alejí, medzí, veľkých záhrad, ako solitér, v skupinke či ako vetrolam vo voľnej krajine, najmä na vlhkejších miestach. Plody sú zdrojom potravy pre zver a vtáctvo, dajú sa použiť aj na kŕmenie hospodárskych zvierat, najmä prasiat. Včely zbierajú jeho peľ, hoci je pre ne menej výživný. Kulinárne využitie: Po dôkladnom vymytí tanínov z plodov (sušených a pomletých) sa tieto dajú použiť ako prídavok k múke, opražené žalude ako náhrada kávy. Liečivé využitie: Odvar z vnútornej kôry alebo z dubienok, teda hálok hmyzu na listoch, sa používa pri liečbe chronickej hnačky, dyzentérie, horúčok, krvácania. Zvonka sa používa na vymývanie rán, vyrážok, potiacich sa nôh, hemoroidov, pri zápaloch a výtokoch z pohlavných orgánov aj ako výplach pri infekciách hrdla a úst. Kôra sa zbiera z konárov starých 5-12 rokov a suší sa na neskôr. Technické využitie: Drevo je pevné, tvrdé, hrubozrnné, ťažké, často s množstvom sukov a vodeodolné, používa sa v šindle, obkladové dosky, v stolárstve na výrobu nábytku. Z dubienok sa dajú získať taníny a farbivo využiteľné ako atrament.

STANOVIŠTE: slnečné, toleruje širokú škálu pôd, čo sa týka vlhkosti, ale neznáša zásadité či vápenité pôdy, v ktorých trpí chlorózou, vyžaduje kyslé až neutrálne pôdy. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných oblastí.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve do -29 °C až -34 °C. Po zakorenení dobre znáša sucho, zasolenie pôdy posypovou soľou. Dobre znáša vysoké teploty aj vietor. Toleruje znečistenie ovzdušia aj krátkodobé zaplavenie.

PÔVOD: od severozápadnej Európy až po Kaukaz, Malú Áziu.

RAST: ker alebo strom dorastajúci do výšky 0,5-30 m a dožívajúci sa až 500 rokov. Vytvára pravidelnú zaoblenú korunu. Kôra je hladká, hnedosivá, borka tmavá a pozdĺžne hlboko rozpukaná. Listy sú jednoduché, striedavé, obrátene vajcovité, asymetrické, dlhé 6-10 cm, na okraji dvojito pílkovité, na povrchu tmavozelené a hladké, zospodu svetlejšie a s chĺpkami.

OPEĽOVACIE POMERY: Obojpohlavné červenkasté kvety sú zoskupené v hustých zväzkoch na krátkych stopkách, kvitnú v marci, pred rozvíjaním listov, sú vetrom opelivé, silne cudzoopelivé, teda na tvorbu plodov potrebujú prítomnosť geneticky odlišného jedinca toho istého druhu.

PLODNOSŤ: v prítomnosti opeľovača vysoká

PLODY: nažky s okrúhlym, širokým, zeleným krídlom. Hnedooranžové semeno je umiestnené asymetricky, na konci nažky.

DOZRIEVANIE: v máji až júni.

VYUŽITIE: celý strom ako parková a alejová drevina, najmä v blízkosti vodných tokov. V nezrelej, zelenej fáze sú nažky jedlé a veľmi chutné, orieškové. Drevo je tvrdé, ťažké, húževnaté, využíva sa na výrobu nábytku, je odolné aj pod vodou.

STANOVIŠTE: teplomilná, slnečná až polotienna drevina, náročná na pôdne živiny. Na Slovensku rastie od najnižších polôh do 650 m n.m. ako súčasť luhu a spoločenstiev okolo riek alebo na presychavých stanovištiach (lesostepný ekotyp, krovitá forma).

ODOLNOSŤ: Dobre mrazuodolný do -23 až -29 °C, silne odolný voči vetru. Citlivý na grafiózu (Ophiostoma novo-ulmi).

PÔVOD: druh pochádza zo Severnej a Strednej Ameriky, kde rastie v rozmedzí 0–800 m n. m. Kultivar Worplesdon vyselektovala v Spojenom kráľovstve firma George Jackman and Son z Wokingu v roku 1968 zo stromu v obci Worplesdon v grófstve Surrey.

RAST: stredne bujný až umiernený. Je to opadavý strom, dorastá do výšky 12-15 m a šírky 8-12 m. Koruna najskôr kužeľovitá, neskôr, široko pyramidálna, rozvetvená. Borka je tmavošedá, v mladosti tenká, hladká, neskôr hlboko pozdĺžne rozbrázdená, korkovitá.  Listy sú zvrchu tmavozelené, jednoduché, dlaňovito laločnaté s 3–7 špicatými lalokmi, ktoré sú menšie a užšie než u druhu a hlbšie vykrajované. Na jeseň sa vyfarbujú do rôznych odtieňov od oranžovejcez červenooranžovú až po červenú či purpurovú. Na 2-3-ročných konároch sa zvyknú tvoriť korkovité lišty. 

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, cudzoopelivý, vetrom opelivý, so žltozelenými drobnými samčími a samičími kvetmi vyrastajúcimi oddelene v guľatých hlávkach. Kvitne od marca do polovice mája.

PLODNOSŤ: skorá (okolo 3.-5. rok po výsadbe), stredne vysoká, pravidelná, ale s vyššími úrodami každé 2-3 roky.

PLODY: tobolky s vytrvalými čnelkami usporiadané po 20–50 v guľovitom súplodí veľkom 2,5–4 cm, ktoré zo zelenej dozrieva cez žltú až po hnedú farbu. Hranaté semená s krídlami majú veľkosť 1–2 mm. 

DOZRIEVANIE: počas septembra až októbra.

VYUŽITIE: Je to veľmi okrasný strom vhodný najmä do väčších záhrad, parkov, alejí a mestskej zelene. Kulinárne využitie: pri poškodení spodnej časti kôry uvoľňuje voňavú živicu, ktorú viaceré indiánske používali ako žuvačku. Liečivé účinky: živica sa používa aj proti kožným problémom, vredom či kašľu, pôsobí aj proti zlatému stafylokokovi (Staphylococcus aureus). Z nezrelých semien sa s 1,5 % výťažnosťou získava aj kyselina šikimová, ktorá ja základom pre oseltamivír (liek Tamiflu) proti viacerým chrípkovým vírusom, napr. proti vtáčej chrípke. Extrakty zo semien majú aj protikŕčové účinky. Technické využitie: živica sa stále používa v mydlách a kozmetike, ako stabilizátor v parfémoch, lepidlách a lakoch a ako príchuť v tabaku. Drevo sa používa najmä v nábytkárstve.

STANOVIŠTE: slnečné, je náročný na svetlo, ale nenáročný na pôdu. Znáša veľmi širokú škálu pôd, od málo priepustných ílovitých pôd až po štrkovité a piesočnaté pôdy, ale s dostatočným ročným úhrnom zrážok (1000-1800 mm ročne v domovine), darí sa mu aj v močiaroch. 

ODOLNOSŤ: mrazuodolný v dreve do -23 °C až -26 °C, v kvete menej mrazuodolný. Po zakorenení dobre znáša krátkodobé obdobia vysokých teplôt, sucha aj zamokrenia, prímorské slané ovzdušie ako aj zadláždenie. V Európe nezvykne trpieť chorobami ani škodcami. Tento kultivar lepšie znáša vlhké, veterné počasie než druh.

PÔVOD: Ďaleký východ, Korea, severovýchodná Čína ako prirodzene sa vyskytujúca forma. V roku 1856 ho Carl Johann Maximowicz popísal ako Acer ginnala, v roku 1890 ho preklasifikoval ako Acer tataricum subsp. ginnala.

RAST: stredne bujný, tvorí nízky, obvykle krovitý strom dorastajúci do 10 až 15 m. Asi 6-10 x 4-6 cm veľké listy sú výrazne 3- až 5- laločnaté, čím sa odlišujú od niekedy takmer jednoduchých listov základného botanického druhu, pri ktorých bývajú často len pri báze naznačené dva laloky. Sú okrúhlo vajcovité a hrubo dvakrát pílkovité. Na jeseň sa pekne vyfarbujú dožlta alebo dočervena.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v máji až júni vo visiacich stopkatých metlinách s belavými korunnými lupienkami.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: dvojnažky, s výrazne purpurovými krídlami v ostrom uhle.

DOZRIEVANIE: v septembri.

VYUŽITIE: ako celoročne okrasný strom do parkov a záhrad, dobre znáša mestské prostredie.

STANOVIŠTE: uprednostňuje kvalitnú, vlhkú, ale dobre odvodnenú pôdu na slnečnom stanovišti, ale rastie dobre aj v ťažkých ílovitých či suchých pôdach. Pôdy mu vyhovujú od mierne kyslých po mierne zásadité.

ODOLNOSŤ: plne mrazuvzdorný do -34 °C až -40 °C, odolný voči suchu, vápenitým pôdam, znečisteniu ovzdušia a voči zasoleniu pôdy posypovou soľou.

Foto zdroj: oleg_kosterin

PÔVOD: severný Irán a Azerbajdžán, kde rastie v zmiešaných lesoch v nižších nadmorských výškach (200–800 m n. m.).

RAST: stredne bujný, rozložitý. Je to opadavý ker alebo menší strom dorastajúci do výšky 5-13 m. Borka je hnedošedá, uvoľňuje sa vo väčších plátoch a zanechává po sebe škvrny, ktoré pomaly tmavnú. Listy rastú striedavo, sú jednoduché, na vrchole tupé a zaokrúhlené, dlhé 5–20 cm, pomerne tuhé a kožovité, po oboch stranách chlpaté. Rašia skoro a dlho držia na konároch. Na jeseň sa vyfarbujú do oranžova až červena. 

OPEĽOVACIE POMERY: pravdepodobne samoopelivá, hmyzom a najmä vetrom opelivá, kvitne v marci až apríli pred vyrašením listov obojpohlavnými, drobnými, žltými kvetmi s päťdielnym kalichom a nápadne červenými tyčinkami. 

PLODNOSŤ: stredne skorá, začína v 8-15 rokoch veku stromu.

PLODY: drevité pukavé tobolky, nejedlé.

DOZRIEVANIE: v septembri až novembri.

VYUŽITIE: ker či strom okrasný kvetmi aj listami, najmä na jeseň, ale aj borkou počas zimy, vhodný do stredne veľkých a veľkých záhrad, parkov či inej mestskej zelene, vrátane alejí či živých plotov. Je vhodný aj na spevnenie svahov a ich ochranu proti erózii. Má veľmi tvrdé a voči hnilobe odolné drevo, ktoré sa tradične používalo v stavebníctve a výrobe násad náradia

STANOVIŠTE: najlepšie slnečné, znesie polotieň. Preferuje stredne úrodnú, mierne kyslú, stredne vlhkú, dobre odvodnenú pôdu, ale znesie širokú škálu pôdnych podmienok. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve do -29°C až -34 °C, silne vetruodolná, veľmi dobre znáša aj znečistenie ovzdušia, vysoké teploty a sucho. Nezvykne u nás trpieť chorobami ani škodcami. 

PÔVOD: Spojené kráľovstvo, Anglicko, Waltham Cross, Hertfordshire, bojavená okolo roku 1858 ako púčiková mutácia na plnokvetej ružovej forme hlohu obyčajného (C. laevigata var. rosea-plena) na záhrade pána Christophera Boyda, namnožil ju William Paul zo škôlky Paul & Son Nursery a na trh uviedol v roku 1866.

RAST: stredne bujný, spočiatku vzpriamený, neskôr rozložitejší, dorastá do výšky 4-8 m a šírky 4-6 m. Konáre sú tŕnité. Má hlboko vykrajované, tmavozelené jednoduché listy, ktoré sa na jeseň vyfarbujú do rôznych odtieňov od žltej cez oranžovú do červenohneda.

OPEĽOVACIE POMERY: pravdepodobne samoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne podľa lokality v máji až júni plnými tmavoružovými až purpurovými kvetmi.

PLODNOSŤ: skorá, kvôli plnokvetosti nižšia.

PLODY: malé guľovité až plocho guľovité malvice usporiadané v riedkych metlinách. Šupka je tenká, v plnej zrelosti červená až tmavočervená. Dužina je žltá a múčna, obvykle obsahuje 2 semená. Chuť je mierne sladká, horkastá. 

DOZRIEVANIE: v septembri až októbri.

VYUŽITIE: najmä kvetmi, ale aj listami či plodmi dekoratívny kultivar vhodný do parkov, záhrad, prípadne alejí. Plody sú potravou pre vtáctvo. Kulinárne využitie: Surové plody nie sú pre nás veľmi chutné, ale dajú sa spracovať na džemy, ovocné kože, vysušiť a pomlieť a pridať k múke či použiť do čaju. Veľmi chutné sú čerstvo rozvité lístky s orieškovou príchuťou v šaláte. Sušené listy sa dajú použiť ako náhrada čínskeho čaju, opražené semienka ako náhrada kávy. Liečivé využitie: plody obsahujú veľa bioflavonoidov a pôsobia pozitívne na krvný obeh, znižujú krvný tlak a pomáhajú obnoviť normálny rytmus srdca, v kombinácii s ginkom zlepšujú prekrvenie mozgu. Rozširujú cievy, pôsobia ako proti kŕčom a ukľudňujúco. Podobne pôsobia aj kvety a spolu s plodmi sa používajú v podobe čajov alebo tinktúr.

STANOVIŠTE: svetlomilná a teplomilná drevina, porastie aj v polotieni, ale tam nebude tak plodná. Obľubuje síce hlinito piesčité, odvodnené pôdy, ale nie je náročný na pôdu. Po dobrom zakorenení sa mu darí aj v ťažkej, mokrej, ílovitej či suchšej pôde, kyslej či zásaditej.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve do -29 °C až -34 °C, silne suchuvzdorný po dobrom zakorenení. Náchylný na bakteriálnu spálu, chrastavitosť.

PÔVOD: Stredná, západná a južná Európa od južnej Británie a Francúzska až po Španielsko na juhu po Macedónsko na východe. Rastie tam najmä na okrajoch vápnomilných bučín či v svetlomilných dubinách. Prvýkrát ju popísal Heinrich Johann Nepomuk von Crantz v roku 1763. Synonymá: jarabina mukyňa, mukyňa obyčajná, Aria edulis.

RAST: stredne bujný, vytvára krásne guľovité koruny. Je to strom či ker dorastajúci do výšky cca. 5-15 m a šírky 8 m. Borku má šedú až tmavošedú, v mladosti hladkú, neskôr najmä na bázi kmeňa rozbrázdenú. Listy sú striedavé, podlhovasté, tenké, na líci väčšinou lesklé a na rube zelenošedo plstnaté s 11-12 pármi postranných žiliek, listy sú na okraji dvojito pílkovité alebo zubaté, niekedy až plytko laločnaté, dlhé 6-12 cm a široké 4-8 cm. Menia farbu od svetlozelených na jar cez tmavozelené v lete po žlté na jeseň. Stromy sa dožívajú asi 100-200 rokov.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvety sú biele, veľké cca. 1,5 cm, rozkvitajú v okolíkoch s priemerom 5-10 cm v máji až júni.

PLODNOSŤ: neskorá, vo veku 10-20 rokov od vyklíčenia, v záhradách a na otvorenom priestranstve skôr než v zápoji lesa.

PLODY: sú malé malvice (s priemerom 8-15 mm), guľovité či elipsovité. Šupka je šarlátovočervená až tmavočervená, zriedkavejšie oranžová s množstvom lenticiel a s vytrvalými vzpriamenými kalíšnymi cípmi. Dužina je obvykle múčna. Chuť je príjemne sladkokyslá, chutnejšia ešte po uhniličení. 

DOZRIEVANIE: od septembra do októbra, ak ich nezjedia vtáci, ostávajú na strome aj počas zimy.

VYUŽITIE: je to veľmi dekoratívny strom či ker s pravidelnou guľovitou, úhľadnou korunou, okrasný aj listami s výrazným rozdielom farby na líci a rube, kvetmi na jar a červenými plodmi a žlto vyfarbenými listami na jeseň, je vhodný do väčších záhrad, parkov, alejí, medzí a vetrolamov, jedlej lesnej záhrady. Opad listov zlepšuje pôdu a je to dobrý pioniersky druh na vápenité, plytké pôdy a veterné lokality. Kvety obsahujú veľa peľu aj nektáru, je dobrou medonosnou drevinou, plody sú obľúbené u vtákov. Kulinárne využitie: Plody sú jedlé zasurova, najmä po uhniličení alebo spracované na džemy a želé po prepasírovaní či kompóty. Liečivé využitie: kvety aj plody majú močopudné a laxatívne účinky. Nálev sa používa aj pri bolestivej menštruácii či zápche. Technické využitie: drevo je tvrdé, ťažké, s hustou textúrou, používa sa na trámy. Stromy dobre regenerujú po výmladkovom hospodárení.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, lepšie kvitne a plodí na plnom slnku. Je nenáročná na pôdu, znesie aj kyslú piesočnatú, plytkú vápenitú či ťažkú ílovitú. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolná v dreve do -26,2 až -28,9 °C, prípadne až do -34 °C.  Po zakorenení je dobre odolná voči vetru, suchu a vysokým teplotám. Z chorôb ju môže potrápiť rakovina (Neonectria ditissima) či bakteriálna spála (Erwinia amylovora), zo škodcov voška jarabinová (Dysaphis sorbi) či priadzovček jarabinový (Argyresthia conjugella).

PÔVOD: Francúzsko, Corrèz, Brive-la-Gaillarde, pravdepodobne ide o náhodný semenáč gaštanu jedlého (Castanea sativa) x gaštanu vrúbkovaného (Castanea crenata), ktorý objavil J. Dufrenoy v gaštanici Migoule. Následne ho testovali v národnom výskumnom ústave INRA pod číslom CA 48.

RAST: bujný, vzpriamený, redšie rozvetvený. Raší skoro.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivý, hmyzom a vetrom opelivý, jednodomý so samičími  a samčími kvetmi s dlhými, funkčnými tyčinkami schopnými opelenia. Kvitne protandricky, teda samčie kvety rozkvitajú pred samičími, prekryv v kvitnutí je približne 5 dní. Vhodné opeľovače napr.: Colossal a iné odrody či semenáče druhu gaštan jedlý (Castanea sativa) a gaštan hybridný (Castanea sativa x Castanea crenata), napr. Belle Épine, Bournette, Marigoule, Marsol, Ginyose, Tsukuba, Vignols. Je dobrým opeľovačom pre Marhlac, Marigoule, Maraval, Ferosacre.

PLODNOSŤ: stredne vysoká, má tendenciu plodiť viac ob rok.

PLODY: sú stredne veľké až veľké (priemerne 14-18 g), menšie počas veľmi úrodných rokov. Oplodie je mahagónové až hnedé s tmavými pruhmi, ľahko sa šúpe, jazva je veľká. Jadro je stredne veľké, krémovej farby. Približne 20-40 % plodov tvorí 2 jadrá. Chuť je príjemná.

DOZRIEVANIE: skoré, podobne alebo trochu neskôr než Bouche de Bétizac, 2 týždne pred odrodou Colossal.

VYUŽITIE: stromy vhodné do sadov, parkov, alejí a veľkých záhrad. Je to výborná medonosná rastlina: kvety sú veľmi nektárodajné s kvalitným peľom a dáva aj medovicu. Plody sú po uvarení alebo upečení veľmi chutné. Využívajú sa v cukrárstve, pri výrobe gaštanového pyré alebo gaštanovej múky. Skladovateľnosť plodov pri nízkej teplote a primeranej vlhkosti je až 6 mesiacov, v domácich podmienkach si treba dať pozor na plesne.

STANOVIŠTE:  slnečné, teplé, chránené, pôda ľahšia, hlboká, preferuje slabo až stredne kyslú, ale zvládne aj kyslejšie a piesčitú. Dôležité je, aby bola nevápnitá a nezamokrená. Je vhodný do teplých a stredne teplých polôh do približne 400 m n.m, vyhnúť sa treba mrazovým kotlinám.

ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolný v dreve, kvôli skorému rašeniu menej mrazuodolný v letorastoch, odolný voči atramentovej škvrnitosti (Phytophthora spp.), menej voči rakovine kôry gaštanov (Cryphonectria parasitica).

PÔVOD: Francúzsko, departament Corrèze, Vignols, pravdepodobne prirodzený semenáč gaštanu jedlého (Castanea sativa) a gaštanu vrúbkovaného (Castanea crenata), ktorý bol v 2. polovici 20. storočia objavený v sade M. Latournerieho a v rokoch 1970-1978 testovaný výskumným ústavom INRA v juhozápadnom Francúzsku a departamente Gard a neskôr univerzitou v Turíne testovaný na odolnosť voči hrčiarke gaštanovej. Synonymá: Latournerie 43 bis, Vignole, CA 43.  

RAST:  bujný, polorozložitý. Raší stredne skoro.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivý, hmyzom aj vetrom opelivý, má samčie kvety s dlhými tyčinkami. Vhodné opeľovače napr.: Marigoule, Precoce Migoule.

PLODNOSŤ: stredná až vysoká.

PLODY: sú veľké až veľmi veľké (cca. 50 ks/kg), krátko elipsovitého až ihlanovitého tvaru. Oplodie má tmavú mahagónovú farbu. Osemenie viac preniká do plodu, podobne ako u semenáčov gaštanu siateho, viac než u typu marrone. Chuť je sladká, osemenie obsahuje viac tanínov.

DOZRIEVANIE: stredne skoro, relatívne krátko, približne na prelome septembra a októbra vo Francúzsku (26.9.-10.10.), u nás skôr v prvej polovici októbra. Plody majú strednú trvanlivosť po zbere.

VYUŽITIE: stromy vhodné do sadov, parkov, alejí a veľkých záhrad. Je to výborná medonosná rastlina: kvety sú veľmi nektárodajné s kvalitným peľom a dáva aj medovicu. Plody sú po uvarení alebo upečení veľmi chutné. Využívajú sa v cukrárstve, pri výrobe gaštanového pyré alebo gaštanovej múky. Skladovateľnosť plodov pri nízkej teplote a primeranej vlhkosti je až 6 mesiacov, v domácich podmienkach si treba dať pozor na plesne.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, pôda ľahšia, hlboká, preferuje slabo až stredne kyslú, ale zvládne aj kyslejšie a piesčitú. Dôležité je, aby bola nevápnitá a nezamokrená. Je vhodný do teplých a stredne teplých aj chránených vyšších polôh do približne 600 m n.m.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolný v dreve a stredne v kvete, odolnosť voči rakovine kôry gaštana (Cryphonectria parasitica) nebola vedecky preskúmaná, ale kvôli hybridnému pôvodu môže byť vyššia než u európskeho gaštana jedlého. Je vysoko odolný voči hrčiarke gaštanovej (Dryocosmus kuriphilus). Po zakorenení je dobre odolný voči suchu.

PÔVOD: Nemecko, Ersingen pri Pforzheime, nájdená ako náhodný semenáč okolo roku 1890.

RAST: v mladosti veľmi bujný, neskôr stredne bujný rast. Bohaté olistenie, listy sú veľké a nápadne svetlé.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne stredne skoro. 

PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná.

PLODY: veľké (dĺžka cca 5 cm), tvar pravidelný, oválny, s krátkou stopkou. Šupka je hnedomodrá až modročervená, miestami výrazne bodkovaná i hrdzavá, osrienená, dá sa stiahnuť. Dužina je mäkká, šťavnatá, zelenožltá, sladkokyselkavá, korenistá, v plnej zrelosti sa dobre oddeliteľná od kôstky.

DOZRIEVANIE: v teplých polohách od polovice júla, inde začiatkom augusta.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a zaváranie či výrobu džemov a lekvárov, pečenie. 

STANOVIŠTE: živné pôdy a skôr vlhkejšie ako suchšie pôdy, teplejšie polohy.

ODOLNOSŤ: dobrá odolnosť kvetu voči jarným mrazom, málo náchylná na praskanie plodov, spoľahlivo tolerantná voči šarke.

PÔVOD: Francúzsko, pravdepodobne ju na zač. 19. stor. vypestoval záhradník Girault, zvaný tiež Larose, z kôstky od neho vypestovanej sladkovišne-sklenky Larose. Sladkovišňa je medzidruhový kríženec medzi čerešňou a višňou a jeho podtyp je sklenka s plodmi so svetločervenou šupkou a žltou dužinou.

RAST: v mladosti bujný, v plnej plodnosti stredne bujný. Tvorí vysoké guľovité koruny s tenšími, previsnutými konármi, stredne zahusťuje. Má sklon k vyhoľovaniu, takže vyžaduje adekvátny rez.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne neskoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: čerešne Hedelfingenská, Thurn Taxis (Schneiderova), Troprichterova.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká, pravidelná za prítomnosti vhodných opeľovačov a ak nevymrznú kvetné puky či kvety.

PLODY: sú veľké (priemerne 7-10 g), z 2 strán sploštené, podlhovasté, nevyrovnané. Šupka je lesklá, jemná, "sklenená", žltočervená, ružová a na plnom slnku až červená, trpkoasto kyslá, dá sa ľahko stiahnuť. Dužina je bieložltá, riedka, mäkká, rozplývavá, veľmi šťavnatá, šťava nefarbí. Chuť je kyslosladká, lahodná, občerstvujúca, veľmi dobrá až výborná so zvláštnou korenistou príchuťou. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 4. čerešňovom týždni, teda v 1. polovici júla, často už koncom júna či začiatkom júla, podobne ako Érdi bőtermő a Favorit. Plody sa veľmi ľahko otláčajú aj vo vetre už na strome, aj pri a po zbere. Zbierajú sa na 2-3-krát.

VYUŽITIE: výborná stolová odroda vhodná najmä na priamy konzum alebo domácu výrobu kompótov, menej vhodná na džemy či sirupy, keďže málo farbí.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred vetrom, ale nie uzavreté. Je stredne náročná na kvalitu pôdy, preferuje úrodné, priepustné a vlhkejšie pôdy. Je vhodná do teplých a stredne teplých chránených polôh.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve, kvetných pukoch a kvetoch, stredne až silnejšie odolná voči monilióze.

PÔVOD: druh pochádza pravdepodobne z JV Európy a na Zakaukazska, kde je najrozšírenější. Rastie aj v S Afrike a v Z Ázii. Už v staroveku ho vysádzali aj v ďalších oblastiach južnej Európy a čoskoro sa dostal aj do zaalpského priestoru. Odroda Bojar vznikla na Slovensku, výberom z prírodnej populácie v r. 1991 vo Výskumnom ústave ovocných a okrasných drevín a.s. Bojnice.

RAST: bujný. Má mohutný vzrast  (cca. 25x10-15 m) a vytvára kompaktnú valcovitú korunu. Plodonosný obrastje kratší a bohatý. Listy má jednoduché, veľké, kožovité, podlhovasto kopijovité, lesklé, s pílkovitým okrajom. Borka je tmavohnedá alebo hnedosivá, v dospelosti popraskaná. Koreňový systém je mohutný. 

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, cudzoopelivý, hmyzom a vetrom opelivý, vyžaduje prítomnosť druhého geneticky odlišného jedinca, či už semenáča alebo inej kultúrnej odrody. Kvitne neskoro, až koncom júna, dobre sa opeľuje s odrodou Mistral. Samčie kvety sú zoskupené na dlhých, vzpriamených jahňadách, samičie kvety sú v dolnej časti samičích.

PLODNOSŤ: stredne skorá, po 5-7 rokoch, vysoká (60-80 kg/strom), pravidelná.

PLODY: Tmavohnedé, lesklé, veľké (priemerne 10,52 g) nažky, baňaté, ukončené kratším semeníkom. Jadro vypĺňa celý priestor, nemá hlboké zárezy. Na priereze je biele. Plody sú uložené v silne ostnatej čiaške. Chuť plodu v surovom stave je mierne trpkastá, po tepelnej úprave (upečení či uvarení) sladká, plná. Plody sú nutrične bohaté (vitamín B, C, E, esenciálne mastné kyseliny, vysoký obsah vlákniny a minerálnych látok).

DOZRIEVANIE: skoré, v prvej dekáde októbra. Plody vydržia krátkodobo uskladnené v chladničke.

VYUŽITIE: do sadov, parkov, alejí a veľkých záhrad. Výborná medonosná rastlina: kvety sú veľmi nektárodajné s kvalitným peľom a dáva aj medovicu. Plody sú po uvarení alebo upečení veľmi chutné. Využívajú sa v cukrárstve, pri výrobe gaštanového pyré alebo gaštanovej múky. Skladovateľnosť plodov pri nízkej teplote a primeranej vlhkosti je až 6 mesiacov, v domácich podmienkach si treba dať pozor na plesne.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, pôda ľahšia, hlboká, preferuje slabo až stredne kyslú, ale zvládne aj kyslejšie a piesčitú. Dôležité je, aby bola nevápnitá. Je vhodný do teplých a stredne teplých aj chránených vyšších polôh do približne 600 m n.m.

ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolný v dreve do -23 °C až -29 °C, kvôli neskorému rašeniu a kvitnutiu obvykle uniká poškodeniu výhonov a kvetov neskorými jarnými mrazmi. Náchylný na poškodenie parazitickou hubou Phytophthora spp. spôsobujúcej atramentovú škvrnitosť a náhle odumieranie a na rakovinu kôry gaštanov (Cryphonectria parasitica). Po dobrom zakorenení je silne suchuvzdorný.

PÔVOD: takmer celá Európa, na S asi po 61° s. z. šírky, na výslnných krovinatých stráňach, lesostepiach, v lužných lesoch, od nížin do asi 900 m n. m.

RAST: variabilný, ale väčšinou bujný.  Je to dlhoveký, listnatý, opadavý strom dorastajúci do výšky a šírky 10–12 m. Korunu máva guľovitú až široko rozloženú. Kôra je zelenohnedá, borka hnedosivá, rozpukaná v pozdĺžnych platničkách. Na starších konároch sa tvorí množstvo brachyblastov aj tŕňov stonkového pôvodu. Listy sú dlhé 3–6 cm a široké 2–4 cm, sú široko vajcovité, po okraji jemne vrúbkovano zúbkaté.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými kvetmi kvitnúcimi v apríli a máji.

PLODNOSŤ: variabilná, ale väčšinou neskoršia, vysoká, v rôznej miere pravidelná.

PLODY: variabilné, ale väčšinou malé (2-4cm), guľaté, žlté, rôznej, ale väčšinou trpkokyslej chuti. Chuť je príjemnejšia po premrznutí.

DOZRIEVANIE: variabilné, ale väčšinou

VYUŽITIE: je to krásny, mohutný, krajinotvorný strom vhodný najmä do voľnej krajiny ako solitér či skupinka, do medzí, vetrolamov, alejí, stromoradí, ale aj do včelníc a do parkov na spestrenie. Kulinárne využitie: plody, najmä po premrznutí možno použiť na výrobu muštov, želé, octov. Obsahujú veľa pektínu, takže sa dajú použiť na zahustenie džemov a marmelád. Z listov je príjemný čaj. Liečivé využitie: plody majú laxatívne účinky, teda pôsobia proti zápche. Rozmačkaná dužina sa dá použiť ako obklad na drobné rany. Kôra pôsobí proti parazitom v tráviacom trakte a proti horúčke. Listy obsahujú až 2,4 % antibakteriálnej látky florin, ktorá potláča rast mnohých gram-pozitívnych aj gram-negatívnych baktérií. Semená sa používajú na dopestovanie bujne rastúcich, dlhovekých podpníkov pre kultúrne odrody jabloní. 

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje dobre odvodnenú priepustnú pôdu, ale je prispôsobivá širokej škále pôd. Vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných lokalít.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, variabilne v kvete. Dobre vetruodolná.

PÔVOD: Korzika, južné Taliansko a Sardínia, severozápadné Albánsko, kde rastie v údoliach pri vodných tokoch a na svahoch kopcov v rozmedzí 100–1400 m n. m.

RAST: bujný. Je to opadavý strom dorastajúci do výšky 10-15, zriedkavo až 28 m a šírky 8 m, s priemerom kmeňa 60-100 cm. Vajcovité až elipsovité listy v príhodných lokalitách ostávajú na strome veľmi dlho - od marca do decembra, pred opadom sa sfarbujú do žlta.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá so samčími a samičími kvetmi opeľovanými vetrom, prevažne cudzoopelivá. Samčie jahňady sa tvoria už počas leta, u nás kvitne v marci.

PLODNOSŤ: neskorá (v 10. až 12. roku života), v teplých oblastiach vysoká.

PLODY: hnedé nažky s nepriesvitným kožovitým lemom uložené v 1,5–3 cm veľkej drevnatej šištici.

DOZRIEVANIE: počas jesene až do decembra.

VYUŽITIE: celý strom sa dá využiť ako prípravná a melioračná drevina na neplodných pôdach a na spevňovanie svahov. Vďaka symbióze s nitrifikačnými baktériami Actinomyces alni viažucimi dusík a opadu lístia obohacuje pôdu o živiny a humus. Výborne sa hodí do vetrolamov. Veľmi dobre znáša mestské prostredie, je vhodným stromom do alejí. Suché šištice sa dajú využiť do (vianočných) dekorácií. Jej červenooranžové drevo je veľmi trvanlivé vo vode, používa sa v rezbárstve a sústružníctve aj na výrobu nábytku, obkladov a preglejky.

STANOVIŠTE: slnečné alebo len slabý polotieň. Rastie na širokej škále pôd: v hlinitých, ílovitých i piesočnatých, kyslých až zásaditých. Preferuje vlhkejšiu pôdu, ale toleruje aj suchšie stanovištia.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolná v dreve do -23,3 °C až -28,9 °C, silne odolná voči vetru, zamokreniu aj suchu, toleruje aj zasolenie pôdy posypovou soľou.

PÔVOD: Nemecko, náhodne nájdený štíhlo rastúci semenáč v lese, prvýkrát zaštepený v r. 1783.

RAST: stredne rýchly. Vytvára štíhle, menšie koruny s výškou 15-18 m a šírkou 3-5 m. Listy sú stopkaté, dlhé 6-12 cm a široké 2,5-6 cm, čepeľ podlhovasto až obrátene vajcovitá, na báze s výraznými uškami, pravidelne perovito laločnatá so 6–8 tupými lalokmi. Ponechávajú si tmavozelenú farbu až do jesene, kedy zhnednú. Tmavohnedá kôra je hlboko zvrásnená. Konáre sú často pokrútené, veľmi dekoratívne.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý so samčími a samičími kvetmi, cudzoopelivý, kvitne v máji, ľahko ho opelia aj iné druhy dubov.

PLODNOSŤ: neskorá, medzi 20-30 rokmi až po asi 70 rokoch v zápoji. Veľmi variabilná v závislosti od počasia. Vyššia je v prípade suchého, chladného počasia počas kvitnutia a suchšieho leta.

PLODY: žalude sú usporiadané po 2–5, sú stopkaté, čiašky sú miskovité až pologuľovité. Žalude sú podlhovasto elipsoidné, 15–30 mm dlhé, nezrelé často po dĺžke nevýrazne pruhované.

DOZRIEVANIE: v septembri až októbri, často vydržia na strome aj počas zimy.

VYUŽITIE: vhodný najmä ako okrasná štíhla drevina do parkov, alejí, stromoradí, veľkých záhrad, ako solitér či v skupinke v mestách. Plody sú významným zdrojom potravy pre zver a vtáctvo. Žalude sa dajú využiť aj pre kŕmenie hospodárskych zvierat, najmä prasiat. Jeho peľ zbierajú včely medonosné, hoci je menej výživný. Kulinárne využitie: Po dôkladnom vymytí tanínov z plodov (sušených a pomletých) sa tieto dajú použiť ako prídavok k múke, opražené žalude ako náhrada kávy. Liečivé využitie: Odvar z kôry sa používa pri liečbe chronickej hnačky, dyzentérie, horúčok, krvácania. Zvonka sa používa na vymývanie rán, vyrážok, potiacich sa nôh, hemoroidov, pri zápaloch a výtokoch z pohlavných orgánov aj ako výplach pri infekciách hrdla a úst. Kôra sa zbiera z konárov starých 5-12 rokov a suší sa na neskôr. Technické využitie: Drevo je tvrdé, veľmi kvalitné a vodeodolné. Používa sa v stavebníctve, výrobe nábytku a sudov, keďže dobre znáša kontakt s tekutinami, a je odolné voči hubám a hmyzu. Dubienky, teda guľovité hálky hmyzu, ktorý iniciuje ich vznik na listoch, sa dajú využiť na získanie tanínov aj farbiva použiteľného ako atrament.

STANOVIŠTE: slnečné, ale znáša aj zatienenie. Najlepšie sa mu darí na hlbokých pôdach, znáša však aj chudobnejšie.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve do -29 °C až -34 °C, citlivejšie sú kvety na neskoré mrazy. Staršie stromy sú dobre odolné voči suchu. Dobre odolný voči vetru, znečisteniu ovzdušia a zasoleniu pôdy posypovou soľou.

PÔVOD: pravdepodobne Nemecko, 1. pol. 19. stor.

RAST: bujný, zdravý vzrast, koruna vysoká a široká.

OPEĽOVACIE POMERY: horšie prijíma cudzí peľ a zle opeľuje iné odrody. Vhodné opeľovače: Ananásová reneta, Parména zlatá zimná, Priesvitné žlté, Ušľachtilé žlté.

PLODNOSŤ: neskoršia, bohatá úrodnosť každý 2.-3. rok.

PLODY: veľké, široko kužeľovité. Šupka je zelenavo-žltá, neskôr až zlatožltá, slnečná strana červeno pruhovaná a bodkovaná. Dužina jemná, hustá, mäkká, šťavnatá, chuť ľahko renetovo okorenená, nasladlá.

DOZRIEVANIE: zber v októbri, konzumná zrelosť: november, vydrží do januára až marca.

VYUŽITIE: priamy konzum a spracovanie; plody dobre znášajú prepravu.

STANOVIŠTE: ľubovoľné, aj vyššie polohy, chránené pred drsným vetrom; na živiny bohaté, priepustné pôdy. V suchých pôdach sa jej nedarí a plody opadávajú, v mokrých a nepriepustných pôdach je náchylná na rakovinu.

ODOLNOSŤ: odolná voči mrazu; v ťažkých, mokrých, nepriepustných pôdach náchylnosť na rakovinu.

PÔVOD: z juhu stredného a zo západného Slovenska okolo Prievidze a Trenčína, nazývaná tam aj ""Bocmanka"" či ""Bosvanka"".

RAST: bujný, vytvára mohutnú korunu. V mladosti vyžaduje výchovný rez, neskôr nie je na rez náročná.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá.

PLODNOSŤ: stredne skorá, stredne vysoká.

PLODY: plocho guľovité, zelenožlté s červeným líčkom, dužina je sladkokyslá, šťavnatá.

DOZRIEVANIE: zber v októbri, vydrží do Vianoc.

VYUŽITIE: na priamy konzum aj spracovanie na mušty, sušenie apod.

STANOVIŠTE: slnečné, najlepšie jej vyhovuje dostatočne vlhká, ale priepustná pôda, ale celkovo je nenáročná, vhodná aj do chránených vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná, odolná voči chrastavitosti.

PÔVOD: druh pochádza takmer z celej Európy, S Iránu, S Turecka až po Kaukaz. Kultivar Frans Fontaine pochádza z Holandska, kde bol nájdený ako semenáč na ulici v meste Eindhoven vyznačujúci sa štíhlejším vzrstom. Okolo roku 1983 bol pomenovaný po holandskom dendrológovi a krajinnom architektovi Fransovi Fontaineovi.

RAST: stredne bujný rast, v dospelosti dosahuje výšku asi 8-12 m a šírku 3-4 m. Koruna je úzko, "stĺpovito" či vajcovito-pyramidálna a mladosti hustá, s vekom sa mierne rozširuje do široko oválneho tvaru, ale ostáva úzka. Konáre sú výrazne vzpriamené, kmeň je ryhovaný a sivý. Listy sú sýtozelené, tmavšie než u odrody Fastigiata. Veľmi dlho do jesene ostávajú zelené, neskôr sa prefarbia na sýtožlto.

OPEĽOVACIE POMERY: sterilný, tvorí len samčie kvety, kvitne v apríli až máji súčasne s rašením listov alebo tesne pred ním.

PLODNOSŤ: netvorí plody.

PLODY: netvorí plody.

DOZRIEVANIE: netvorí plody.

VYUŽITIE: krásne sa vyníma aj ako solitéra v parkoch, záhradách či v skupine v alejách a vetrolamoch, dá sa použiť aj na živý plot. Opadom zlepšuje vlastnosti pôdy. Liečivé využitie: listy sa dajú použiť externe do obväzu na hojenie rán, zastavujú krvácanie. Technické využitie: Jeho drevo je veľmi tvrdé (najtvrdšie a najťažšie spomedzi európskych drevín - asi 750 kg/m³), mechanicky pevné, tradične sa používalo na výrobu ozubených kolies a mlynských prevodov, mäsiarskych klátov, násad na náradie, klavírnych mechaník a krájacích dosiek. 

STANOVIŠTE: je nenáročný na svetelné podmienky - znáša hlbší tieň lepšie než väčšina veľkých drevín. Rastie v širokom rozpätí pôdnej reakcie (kyslé až zásadité pôdy vrátane vápencových) na hlinitých, ílovitých aj piesočnatých pôdach za predpokladu dostatočnej priepustnosti. Toleruje ťažké íly a občasné zhutnenie pôdy, čo je dôvodom jeho využitia v mestskom prostredí. Znáša všetky expozície - chránené aj exponované polohy. Neznáša trvalé zamokrenie ani dlhotrvajúce sucho v mladom veku.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný až do -34 °C, dobre vetruodolný, dobre zakorenený znáša sucho či vyššie teploty. Vážnymi škodcami ani chorobami spravidla netrpí; občas sa môže vyskytnúť rakovinovec červený (Nectria cinnabarina), múčnatka (Phyllactinia guttata), škvrnitosť listov rodu Cercospora, červce a zriedkavo rakovina na oslabených stromoch. Na zamokrených pôdach je náchylný na hnilobu koreňov spôsobenú rodom Phytophthora.