Zeleň do miest

PÔVOD: Francúzsko, Fromont, medzidruhový hybrid, ktorý krížením druhov Magnolia denudata a Magnolia liliiflora, vypestoval Étienne Soulange-Bodin v roku 1820 a v r. 1827 prvýkrát zakvitla. Rod je pomenovaný podľa francúzskeho botanika P. Magnola.

RAST: stredne bujný. Je to obvykle ker alebo malý strom vysoký a široký až 5 m s popolavou šedou borkou. Letorasty a veľké puky sú zelenkavo plstnaté. Listy sú vajcovité, kožovité, dlhé 10–20 cm, široké 7–10 cm.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne ešte pred vyrašením listov v apríli a máji veľkými (10 cm), vzpriamenými kvetmi s 6–9 okvetnými lístkami, cca. 4 cm širokými, najčastejšie ružovými alebo z vnútornej strany bielymi a z vonkajšej ružovými. 

PLODNOSŤ: stredne skorá, 3-7 rokov po výsadbe, v prípade nevymrznutia kvetov pravidelná.

PLODY: nejedlé, ale dekoratívne červené mechúriky vo vzpriamených, podlhovastých, drevnatejúcich súplodiach.

DOZRIEVANIE: v auguste až septembri.

VYUŽITIE: Nielen na jar obrovskými kvetmi, ale aj v lete a na jeseň listami a plodmi dekoratívny ker či strom, ktorý je vhodné pestovať ako solitéru či v kombinácii s inými magnóliami v dostatočnej vzdialenosti, aby mali dosť svetla. Vhodná do stredne veľkých a veľkých záhrad, parkov a inej mestskej zelene, najmä v ochrane budov. Kulinárne využitie: mierne štipľavé, po zázvore chutiace kvetné lupienky sa môžu jesť surové samotné či ako súčasť šalátov, ale častejšie sa používajú na výrobu sirupu, limonády, octu, nakladaných lupienkov, opražených kvetných pukov či ako náplň rôznych ázijských pirohov. 

STANOVIŠTE: slnečné či slabý polotieň, chránené pred studeným vetrom a neskorými mrazmi. Najlepšie jej vyhovuje vlhká, ale nezamokrená, mierne kyslá, humózna, hlinitá pôda, nemá rada príliš suchú pôdu. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh, prípadne chránených chladnejších.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve a v pukoch počas zimy do -29 °C až -34 °C. Je náchylná na poškodenie kvetov neskorými jarnými mrazmi. Nezvykne veľmi trpieť škodcami či chorobami, niekedy sa môžu objaviť puklice alebo listové škvrnitosti. Je dobre odolná voči znečisteniu ovzdušia.

PÔVOD: pôvodná euroázijská drevina.

RAST: ker, ojedinele strom s nepravidelnou, širokou korunou, dorastajúci do výšky 4 - 6 m. Kôra je svetlosivá, staršie kmene pokrýva tmavosivá, plytko rozpukaná borka. Jednoduché, protistojné listy sú kopijovité až vajcovité, po okraji jemne pílkovité. Vrchná strana je matná, zelená.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v máji a júni. Zelenkavé / žltobiele obojpohlavné kvety sú zoskupené do vzpriamených vidlanov a sú opeľované hmyzom. Sú iba čiastočne samoopelivé.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká.

PLODY: zelené, v zrelosti cyklaménovočervené štvorpuzdrové tobolky, tzv. “kvadrátky”, dlhé asi 1 - 1,5 cm, visiace na 2 -3 cm dlhej stopke. V každom puzdre je oranžový miešok, ktorý obsahuje jedovaté semená.

DOZRIEVANIE: dozrievajú koncom septembra a v októbri.

VYUŽITIE: veľmi dekoratívny krík, najmä na jeseň v čase dozrievania plodov, vhodný do menších aj väčších záhrad, živých plotov, parkov, či inej mestskej zelene, ale aj do vetrolamov či medzí. Semienka sú často konzumované vtákmi, najmä červienkami. Kvety sú nektárodajné, takže sa uplatní aj pri včelniciach. Z dreva sa získava veľmi kvalitné drevené uhlie využívané ako uhlík na kreslenie.

STANOVIŠTE: slnečné stanovište, znesie i zatienenie. Vlhkejšie pôdy, ale znesie aj suchý polotieň pod stromami. Preferuje prirodzene lužné lesy, dubiny, bučiny, súčasť krovísk. Na Slovensku sa vyskytuje predovšetkým v nížinách a pahorkatinách do 700 m n.m.

ODOLNOSŤ: plne mrazuvzdorný, odolný voči vetru, zatieneniu, suchu, toleruje znečistenie ovzdušia aj dočasné zaplavenie.

PÔVOD: veľká časť Európy a Ázie, vystupuje vysoko na sever, v Škandinávii až po 71° s. z. šírky a na východ zasahuje až po povodie rieky Leny. Na Slovensku rastie hlavne vo vyšších polohách od 700 do 1670 m n. m., v ČR od nížin až po hory. V nižších polohách rastie na močariskách a rašeliniskách, v horských polohách väčšinou v pásme kosodreviny.

RAST: bujný, je to opadavý strom dorastajúci do výšky 20–25 m a šírky 10 m, ale niekedy v extrémnych polohách rastie ako ker. Koruna je vajcovitá, konáre - na rozdiel od brezy previsnutej - sú vzpriamené pod ostrým uhlom, teda neprevísajú. Borka je biela, hladká aj vo vyššom veku, odlupuje sa v priečnych plátoch. Listy sú široko vajcovité až okrúhlasté, po okraji jednoducho pílkaté, mladé plstnaté, neskôr z vrchu lysejúce a chĺpky ostávajú len na rube na žilkách.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, čiastočne samoopelivá, vetrom opelivá, kvety sú rôznopohlavné, samčie jahňady sa zakladajú už na jeseň, v čase kvitnutia sú 30–60 mm dlhé, previsnuté, samičie jahňady sú vzpriamené, 10–15 cm dlhé. Kvitne od marca do apríla.

PLODNOSŤ: neskorá (vo veku 10-15 rokov v zápoji, skôr pri solitéroch v parku apod.), veľmi vysoká počas semenných rokov, ktoré sú každých 2-4 rokov, v medzičase nižšia.

PLODY: krídlaté nažky (1–2 mm), krídelko je široké ako nažka, nažky sú usporiadané do šišticovitého súplodia.

DOZRIEVANIE: podľa lokality v júli až v septembri, neskôr než plody brezy previsnutej v rovnakej lokalite.

VYUŽITIE: strom je vhodný ako pioniersky druh na výsadbu do podmáčaných plôch, na spevnenie brehov, do parkov a väčších záhrad s dostatočne vlhkou pôdou, k vodným prvkom. Vytvára priaznivé ekologické podmienky pre ostatné rastliny a svojimi opadnutými listami tiež zabezpečuje zvýšenie mikrobiálnej aktivity. Liečivé využitie: Mladé listy a puky sa využívajú vo forme čaju močopudne, na bezpečné rozpustenie obličkových kameňov, proti dne a reumatizmu, znižujú cholesterol, esenciálny olej získaný z vnútornej kôry na rôzne kožné problémy (najmä na ekzémy a psoriázu) či vracajúcu sa horúčku. Kulinárne využitie: Na jar sa zo starších stromov môže získavať navŕtaním kmeňa v primeranom množstve miazga, teda tzv. brezová voda, ktorá sa môže ďalej povariť na sirup alebo sa z nej robí aj pivo. Technické využitie: Drevo je mäkké a ľahké a používa sa najmä na výrobu papiera a ako palivové, ale aj v rezbárstve či výrobe hračiek. Kôra sa používala na výrobu nádob, kanoe či došiek na strechu. Mladé konáriky sa dajú použiť na výrobu metiel. Z dreva sa získava veľmi kvalitné drevné uhlie použiteľné ako umelecký uhlík.

STANOVIŠTE: slnečné, je výrazne svetlomilná. Môže rásť v ílovitých, hlinitých aj piesočnatých pôdach, ale je náročná na pôdnu vlhkosť, neznáša suché pôdy.

ODOLNOSŤ: je veľmi silne mrazuodolná v dreve do - 40 °C až -45,6 °C, znáša veľké výkyvy teplôt. Je silne odolná voči zamokreniu pôdy aj krátkodobému zaplaveniu, toleruje aj zasolenie pôdy posypovou soľou.

PÔVOD: od Európy po Irán a severné Alžírsko, pričom sa vyskytuje od stredného a južného Anglicka, južného Švédska a Dánska na sever, po Pyreneje, Sicíliu, Grécko a Turecko až po Kaukaz na juhu. Izolované výskyty sa nachádzajú v pohorí Atlas v severnej Afrike. Druh dosahuje svoju východnú hranicu rozšírenia vo Voronežskej oblasti v Rusku, na Krymskom polostrove, na Kaukaze a na južných brehoch Kaspického mora. Na Slovensku sa vyskytuje od najnižších polôh do cca. 800 m.n.m najmä vo svetlých bukových či dubovo-hrabových lesoch, ale aj v teplejších dubových sucholesoch s dubom plstnatým či v lužných lesoch s jaseňom a dubom letným.

RAST: strom s nepravidelne širokou, hustou korunou, dorastajúci do výšky 15-25 m. Výnimočné jedince môžu dosiahnuť takmer 30 m s priemerom kmeňa 90 cm a dožívajú sa 250–350 rokov. Kôra je hnedá, borka žltosivá až hnedosivá, rozpukaná. Konáriky majú často korkové lišty.  Svetlozelené listy sú jednoduché, dlaňovité, 3-5-zárezové, tupo až okrúhlo laločnaté.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivý, ale prevažne cudzoopelivý, hmyzom opelivý, často funkčne dvojdomý v dôsledku redukcie jedného z pohlaví u morfologicky obojpohlavných kvetov. Žltozelené kvety vyrastajú vo vzpriamených metlinách na konci konárikov a kvitnú v apríli až máji.

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody.

PLODY: krídlaté dvojnažky, pričom vnútorný okraj krídiel zviera priamy uhol. Krídla sú lysé, zelenkasté až červenkasté, v zrelosti žltohnedé. Nažky sú ploché, hnedej farby.

DOZRIEVANIE: je stredne neskoré až neskoré, koncom septembra a od polovice októbra sú rozširované vetrom. .

VYUŽITIE: okrasné využitie: je to dekoratívny strom vhodný do stromoradí, alejí, parkov, vetrolamov či medzí, ale aj do živých plotov, keďže veľmi dobre znáša rez. Kulinárne využitie: kvety produkujú množstvo peľu a nektáru a sú atraktívne pre hmyz, vošky tvoria aj veľa medovice, ktorú zbierajú včely, takže je významnou medonosnou drevinou vhodnou do včelníc. Navŕtaním starších stromov v predajarí možno získať tzv. javorovú vodu, teda miazgu, ktorá sa dá uvariť na javorový sirup, hoci je menej koncentrovaná než tá z javoru cukrodarného. Liečivé využitie: kôra znižuje cholesterol a odvar z nej sa dá použiť aj na výplach boľavých očí. Technické využitie: Jeho drevo je najtvrdšie a najhustejšie spomedzi európskych javorov, jemnovláknité, húževnaté, pružné, ťažko štiepateľné, s bledou červenkasto-hnedastou farbou a s hodvábnym leskom. Používa sa na nábytkárstvo, sústruženie a rezbárstvo, či na výrobu dychových hudobných nástrojov, hoci častejšie sa spracúva len na palivové a papierenské drevo napriek svojej vysokej kvalite.

STANOVIŠTE: slnečné alebo slabý polotieň. Je to pomerne teplomilná drevina, obľubuje živné, dobre odvodnené pôdy, znesie aj ílovité a aj vápenaté pôdy do pH 8, nemá rád kyslejšie pôdy než pH 6. Na teplých a suchých stanovištiach rastú skôr jedince krovitého charakteru. Je vhodný najmä do teplých a stredne teplých polôh, ale aj chladnejších.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve do -29 °C až -34 °C, silne vetruodolný a po zakorenení dobre odolný voči suchu, horúčavám, znečistenému ovzdušiu.

PÔVOD: východná časť Severnej Ameriky, od J časti kanadského Ontaria až po Floridu, Texas a SV Mexiko, kde rastie na stredne vlhkých stanovištiach pozdĺž vodných tokov, v zmiešaných lesoch a na ich okrajoch, ale aj na suchších, krovinatých svahoch s južnou orientáciou a v kaňonoch. Na západnej strane kontinentu ho strieda druh judášovec západný (Cercis occidentalis).

RAST: stredne bujný. Je to opadavý ker až strom, dorastajúci do výšky až 8-10 (niekedy až 12) m a šírky 6-10 m. Kmeň má väčšinou krivý, korunu širokú, borka je tmavošedá až hnedá, hladká, neskôr rozbrázdená. Listy rastú striedavo, so stopkou, sú široko vajcovité až srdcovité, so špičkou na konci, dlhé 6-11 cm.

OPEĽOVACIE POMERY: je čiastočne samoopelivý, hmyzom opelivý, jednodomý s obojpohlavnými kvetmi. Rozkvitá v apríli až máji (júni) množstvom ružových či purpurových kvetov tvarovo typických pre čeľaď bôbovité po 4-8 ks na starých konároch alebo aj priamo na kmeni ešte pred olistením.

PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, vo veku 4-7 rokov, v prípade prítomnosti geneticky odlišných jedincov je vysoká a pravidelná. 

PLODY: stredne veľké struky (priemerne 6-8 cm x 1,5 cm) dozrievajúce zo zelenej do bordovohnedej farby. Obsahujú priemerne 6-8 guľatých semien.

DOZRIEVANIE: počas októbra, vydržia na strome po celú zimu.

VYUŽITIE: je to ker či strom veľmi dekoratívny najmä na jar, keď je doslova obalený výrazne ružovými či purpurovými kvetmi, ale aj neskôr srdcovitými listami a množstvom strukov, ktoré ho zdobia aj počas zimy. Je vhodný najmä do záhrad, parkov, mestskej zelene, ale aj do včelníc. Kulinárne využitie: kvety sa jedia surové, majú príjemnú kyslastú chuť a obsahujú veľa vitamínu C, dajú sa použiť na ozdobu šalátov, dezertov či obložených chlebíčkov. Puky sa dajú nakladať či použiť ako náhrada kapari. Liečivé využitie: čaj z lyka je veľmi trpký, používa sa proti horúčke, hnačke a dyzentérii. Technické využitie: kôra mladých konárov sa dá použiť v košikárstve. Drevo je ťažké a pevné, dá sa použiť v rezbárstve.

STANOVIŠTE: preferuje slnečné, ale znesie aj slabý polotieň. Darí sa mu vo väčšine pôd, ak nie sú zamokrené, preferuje hlboké piesočnatohlinité. Je vhodný najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: je vysoko mrazuodolný v dreve až do -28,9 až -34,4 °C. Kvety a mladé listy sú náchylné na zmrznutie. Dobre znáša znečistenie ovzdušia a vysoké teploty. V chladnejších lokalitách, kde nestihne dobre vyzrieť drevo, je náchylný na poškodenie hubou hlivkou červenou (Nectria cinnabarina).

Zdroj fotografií: plants.ces.ncsu.edu, www.treesandshrubsonline.org.

PÔVOD: Francúzsko, INRA, vyšľachtená ako kríženec odrôd Cristomorto × Aï, uvedená na trh v roku 1969.

RAST: bujný, vzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: je cudzoopelivá (má alely S₁S₃), hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne neskoro až veľmi neskoro. Vhodné opeľovače napr.: Ferraduel, Supernova, Lauranne, Tuono, Genco, atď.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká.

PLODY: sú veľké. Škrupina je tvrdá. Jadrá sú veľké (priemerne 1,5-1,8 g, asi 38 % hmotnosti plodu), podlhovasté, jemne zvrásnené, stredne hnedé, stredne tvrdé a stredne chrumkavé. Podiel dvojitých jadier je veľmi nízky až žiadny (<1 %). Chuť je jemne sladkastá, stredne výrazná. Má vysoký obsah tuku (55,4 g/100 g).

DOZRIEVANIE: je skoré, začiatkom septembra, asi 3 dni po Nonpareil. Plody sa ľahko zbierajú.

VYUŽITIE: okrasné využitie: stromy sú okrasné a silne voňavé na jar, keď sú bohato zakvitnuté, ale dekoratívne sú aj v lete bujným rastom, olistením a plodmi a sú veľmi atraktívne pre opeľovače. Kulinárne využitie: jadrá plodov na konzumáciu v čerstvom stave a na výrobu cukroviniek, pečených a obaľovaných mandlí, marcipánu, na získavanie oleja na kulinárne aj kozmetické účely atď., kvety na ovoňanie kuchynských olejov, dužina a šupka nezrelých plodov po vysušení ako korenie. Technické využitie: škrupinky jadier napr. na kúrenie.

STANOVIŠTE: slnečné, stredne ťažká až ľahšia pôda bohatá na humus a živiny. Vhodná pre teplé a stredne teplé oblasti, prípadne chránené chladnejšie oblasti.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolná v dreve, v kvete vďaka veľmi neskorému kvitnutiu lepšie uniká neskorým jarným mrazom. Je stredne odolná voči monílii (Monilinia spp.), náchylná na rakovinu konárov (Diaporthe amygdali), tolerantná voči červenej škvrnitosti listov (Polystigma amygdalinum) a odolná voči dierkovitosti listov (Wilsonomyces carpophilus). Vďaka tvrdej škrupinke je dobre odolná voči vtákom, veveričkám či hmyzu. Po zakorenení je relatívne dobre odolná voči suchu.

PÔVOD: Španielsko, vyšľachtená vo výskumnom ústave CEBAS (Centro de Edafología y Biología Aplicada del Segura) pod vedením Federica Dicentu ako kríženec genotypu S5133 × Lauranne, teda z rovnakého kríženia ako Penta, uvedená na trh bola v roku 2017.

RAST: bujný, vzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi, má vysokú úrodnosť, aj keď je pestovaná samostatne. Prítomnosť inej, v podobný čas kvitnúcej odrody, napr. Penta, môže zvýšiť úrodu. Kvitne veľmi neskoro, cca. 10-20 dní po Nonpareil či 9-17 dní po Ferragnès. 

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná, aj 2 t jadier na ha v dobrých podmienkach.

PLODY: sú stredne veľké, dobre sa lúpu po dozretí. Škrupina je tvrdá, dobre odoláva škodcom. Jadrá sú stredne veľké (priemerne 1,25 g, 33 % z hmotnosti plodu), oválne až okrúhle, stredne hnedé, jemne zvrásnené. Podiel dvojitých jadier je veľmi nízky až žiadny (<1 %). Chuť je veľmi dobrá a sladká, s vysokým podielom cukrov (priemerne 4,34 %) a najmä tukov (priemerne 57,68 %) na mandle.

DOZRIEVANIE: je skoré až stredne skoré, 3 dni po Nonpareil, 7-10 dní po odrode Penta, v podobný čas ako Ferragnès, okolo 2. dekády septembra.

VYUŽITIE: okrasné využitie: stromy sú okrasné a silne voňavé na jar, keď sú bohato zakvitnuté, ale aj v lete bujným rastom, olistením a plodmi; kvety sú veľmi atraktívne pre opeľovače. Kulinárne využitie: jadrá plodov na konzumáciu v čerstvom stave a na výrobu cukroviniek, pečených a obaľovaných mandlí, marcipánu, na získavanie oleja na kulinárne aj kozmetické účely atď., kvety na ovoňanie kuchynských olejov, dužina a šupka nezrelých plodov po vysušení ako korenie. Technické využitie: škrupinky jadier napr. na kúrenie.

STANOVIŠTE: slnečné, stredne ťažká až ľahšia pôda bohatá na humus a živiny. Vhodná pre teplé a stredne teplé oblasti, prípadne chránené chladnejšie oblasti.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolná v dreve, v kvete vďaka veľmi neskorému kvitnutiu lepšie uniká neskorým jarným mrazom. Je stredne odolná voči červenej škvrnitosti listov (Polystigma amygdalinum). Vďaka tvrdej škrupinke je dobre odolná voči vtákom, veveričkám či hmyzu. Po zakorenení je relatívne dobre odolná voči suchu.

PÔVOD: západné Himaláje od východného Afganistanu a severného Pakistanu cez severnú Indiu do západného Nepálu a juhozápadného Tibetu. Rastie tam v údoliach a najmä na severných svahoch v nadmorských výškach 1200–3500 m, v miestach s priemernou ročnou teplotou 12–17 °C. Druhový názov deodara v latinčine je odvodený od slova devadāru, ktoré v sanskrte znamená "drevo bohov".

RAST:  bujný v mladosti, neskôr stredne bujný. Je to dlhoveký ihličnatý strom, dorastá obvykle do výšky 40–50 m (vzácne až 60 m) a šírky okolo 10 m, kmeň má v priemere až 3 m. Koruna je ihlanovitá, konáre rozložité, koncové konáriky sú previsnuté, mladé výhony chlpaté. Ihlice dosahujú dĺžku 20–60 mm, na dlhých výhonoch vyrastajú špirálovito, na krátkych výhonoch rastú vo zväzkoch po 20–30, od šedozelenej či modrozelenej po striebristo šedú. Niektoré jedince vo svojej domovine majú odhadovaný vek aj 700 rokov.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, vetrom opelivý, cudzoopelivý. Kvitne od októbra do novembra. Samčie šištice sú priame, valcovité, vyrastajú na konci nižších krátkych konárikov po jednej viac či menej vzpriamene a merajú asi 4-5 cm; samičie šištice tiež kvitnú na konci krátkych konárikov, ale na iných konároch než samčie, mladé opelené šišky sú prisadajúce, živičné, svetlozelené.

PLODNOSŤ: neskorá, vstupuje do plodnosti až okolo 35.-45. roku života.

PLODY: Šišky sú husté, pri plnej zrelosti priame, vajcovité až elipsoidné, dlhé 7–13 cm a široké 5–9 cm, ich šupiny sú drevnaté, hnedohrdzavé, živičné. Semená sa tvoria po 2 na semenných šupinách, sú dlhé 10–15 mm, široké 5-7 mm a majú asymetrické, až 25 mm dlhé blanité krídlo.

DOZRIEVANIE: Medzi opelením a dozrievaním ubehne asi 12-18 mesiacov, potom sa šišky postupne rozpadávajú zhora dole.

VYUŽITIE: je to veľmi dekoratívny solitérny strom do veľkých záhrad a parkov, ale dá sa použiť aj do vetrolamov. Liečivé využitie: odvar z dreva sa používa proti horúčkam, ťažkostiam dýchacích a močových ciest, reumatizmu, obličkovým kameňom, nadúvaniu, nespavosti a cukrovke či ako protijed proti hadiemu jedu. Esenciálny olej získavaný z dreva sa používa proti bronchitíde, vyrážkam či nadmernému výtoku. Živica sa používa na ošetrenie povrchových rán, kožných ochorení či poškodeniach kĺbov. Kôra je astringentná a osvedčila sa pri horúčkach, hnačke či úplavici. Ihličie má antiseptické účinky a uľahčuje vykašliavanie. V podobe čaju alebo inhalovaného esenciálneho oleja (aj z dreva) sa používa pri ochoreniach dýchacích ciest. Olej zo semien má potopudné účinky a používa sa aj externe na kožné ochorenia. Technické využitie: veľmi voňavé a trvanlivé, stredne tvrdé, jemnozrnné drevo, ktoré odoláva aj termitom sa  používa v stavebníctve, nábytkárstve a pri stavbe lodí.

STANOVIŠTE: slnečné. Darí sa mu na väčšine pôd, veľmi dobre znáša vápenaté či suché pôdy po dobrom zakorenení, neznáša len dlhodobé zamokrenie. Darí sa mu v teplých suchých oblastiach so 400 mm zrážok ročne, ale aj v oblastiach s chladnejšími, daždivejšími letami a až 2000 mm zrážok. 

ODOLNOSŤ: veľmi odolný voči vysokým teplotám a suchu, mrazuodolný do -17,8 °C až -23,3 °C. Znáša dobre aj veternú lokalitu a znečistenie ovzdušia.

Foto zdroj: botany.cz

PÔVOD: Holandsko, Rotterdam, Arborétum Trompenberg, vyšľachtená ako medzidruhový kríženec Agastache rugosa a Agastache foeniculum, vyšľachtil a vybral ju Gert Fortgens. V r. 2004 získala ocenenie Great Plant Picks a získala aj ocenenie Royal Horticultural Society Award of Garden Merit.

RAST: bujný, trvalka s prezimujúcim koreňom, dorastá do výšky 70 cm a šírky 50 cm.

OPEĽOVACIE POMERY: ako kríženec je sterilná, ale veľmi navštevovaná opeľovačmi. Kvitne veľmi dlho, v júni až októbri veľkým množstvom svetlomodrofialových kvetov.

PLODNOSŤ: netvorí plody.

PLODY: netvorí plody.

DOZRIEVANIE: netvorí plody.

VYUŽITIE: veľmi okrasná, liečivá aj jedlá bylinka, nektárodajná a veľmi atraktívna pre rôznych opeľovačov, vrátane včiel, čmeliakov a motýľov. Kulinárne využitie: kvety a listy s vôňou na pomedzí anízu, sladkého drievka a mäty sa používajú ako jedlá dekorácia dezertov, do šalátov, limonád, alkoholických miešaných nápojov. Ale aj na ochutenie kompótov, omáčok, dresingov, bieleho mäsa, rýb, zeleniny apod. Liečivé využitie: čaj, teda zápar z listov pôsobí protizápalovo, antibakteriálne a protivírusovo. Stimuluje imunitný systém a používa sa proti prechladnutiu, horúčke, slabému srdcu. Uľahčuje trávenie, pôsobí proti kŕčom a ukľudňuje. Obklad z listov a stoniek sa používa na hojenie popálenín.

STANOVIŠTE: slnečné, s dobre odvodnenou pôdou. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: mrazuodolná do -23 °C. Náchylnejšia na poškodenie neskorými jarnými mrazmi a slizniakmi pri rašení, inak len niekedy trpí múčnatkou či hrdzou.

PÔVOD: Stará kultúrna drevina pestovaná po celom Stredomorí a v Makaronézii, dnes sa pestuje v mnohých odrodách aj v Amerike a Austrálii. Vznikla zrejme z planého olivovníku, ktorý je niekedy klasifikovaný ako samostatná varieta Olea europaea var. sylvestris asi pred 6000-7000 rokmi.

RAST: pomalší, umiernený, tvorí dlhoveké stromy vysoké vo svojej domovine 8-15 m, u nás podstatne nižšie, tak do 2,5-3 m. Listy majú krátke stopky, sú protistojné, kopijovité, kožovité, dlhé ať 8 cm, šedozelené, na rube striebristé.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivý, prevažne vetrom opelivý, ale aj hmyzom, kvitne u nás v júni. Prítomnosť inej odrody alebo semenáča zvýši úrodu.

PLODNOSŤ: stredne skorá (3-7 rokov po výsadbe), stredne vysoká, závislá od priebehu počasia.

PLODY: vajcovité kôstkovice, dozrievajúce zo zelena do tmavohnedej až čiernej farby horkastej chuti.

DOZRIEVANIE: neskoré, 2. polovici októbra, prípadne až v novembri.

VYUŽITIE: veľmi okrasný kompaktný stromček, ktorý dodáva miestu závan Stredomoria. Kulinárne využitie: Plody v zelenej aj čiernej zrelosti sa nakladajú do slaného nálevu. Z väčšieho množstva nedosiahnuteľného v našich podmienkach sa lisuje olej. Liečivé využitie: Listy majú antiseptické účinky, znižujú horúčku, krvný tlak aj hladinu cukru v krvi, ukľudňujú nervový systém. Dá sa z nich získať žlté či zelené prírodné farbivo.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené s dobre priepustnou, výživnou, hlinitou či hlinitopiesočnatou pôdou. Vhodný do najteplejších lokalít Slovenska na výsadbu do zeme do chránených dvorov, k múrom budov a plotov alebo ako prenosná rastlina na terasy, strešné záhrady, balkóny, s prezimovaním v skleníkoch či zimných záhradách. Pre dobré prezimovanie v zemi je dôležitá priepustnosť pôdy.

ODOLNOSŤ: mrazuodolný v dreve do asi -7 °C až -10 °C, v kvete uniká neskorým jarným mrazom, kvetné puky sú poškodené už pri teplote pod -2 °C. V klíme Strednej Európy nemáva škodcov. Výskytu hubových chorôb spôsobených hubami Spilocaea oleagina a Pseudocercospora cladosporioides predchádzame výsadbou na miesto chránené pred nadmernými zrážkami a vlhkosťou pôdy. Po zakorenení je dobre suchuvzdorný a odolný voči vysokým teplotám.

PÔVOD: západná, stredná a juhovýchodná Európa, na severe po južnú Škandináviu, na juhu po Sicíliu, na východe po rieku Dnestr. Izolované lokality sú na Kryme a na Kaukaze. V ČR a SR je veľmi rozšírený, najmä v pahorkatinách a hornatinách do 700 m n. m.

RAST: pomalý. Je to opadavý, mohutný strom dorastajúci do výšky 20–40 m a šírky až 25 m s rovným kmeňom a širokou korunou, je veľmi dlhoveký, dožíva sa okolo 500 rokov, niekedy aj viac. Borka je v mladosti sivozelená, hladká, neskôr popukaná, sivočierna. Listy sú stopkaté, stopky sú dlhé 12–15 mm. Listová čepeľ je široko obrátene vajcovitá, na báze klinovitá, zriedkavo zaokrúhlená alebo plytko srdcovitá, perovito laločnatá.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý s rôznopohlavnými kvetmi, vetrom opelivý, prevažne cudzoopelivý. Kvitne protandricky, teda samčie kvety jedného stromu rozkvitajú skôr než väčšina samičích kvetov.

PLODNOSŤ: neskorá (medzi asi 20-40, či až 100 rokmi v zápoji), striedavá, so silnými semennými rokmi, ktorých frekvencia je podmienená konkrétnou lokalitou.

PLODY: žalude podlhovastého tvaru (15–25 mm × 8–14 mm), s plochými alebo len mierne vypuklými čiaškami s nezrastenými šupinami, vajcovito kopijovitými, drobnými, jemne chlpatými, plody vyrastajú v pazuchách listov po 1–5 a buď sedia alebo sú na krátkych stopkách do 1,5 mm.

DOZRIEVANIE: od septembra do októbra.

VYUŽITIE: okrem toho, že je významnou lesnou drevinou, je vhodný aj ako okrasná solitérna drevina v parkoch, veľkých záhradách, pastvinách a voľnej krajine, ale aj v alejách či vetrolamoch. Zohráva významnú ekologickú rolu, keďže je naň naviazaných mnoho druhov hmyzu a jeho žalude sú zdrojom potravy pre množstvo živočíchov a jeho riedka koruna umožňuje prenikanie dostatku svetla a podporuje tak pestrý podrast. Žalude sa dajú využiť aj pre kŕmenie hospodárskych zvierat, najmä prasiat. Jeho peľ zbierajú včely medonosné, hoci je menej výživný. Kulinárne využitie: Je významným producentom medovice, teda včelárskou drevinou. Po dôkladnom vymytí tanínov z plodov (sušených a pomletých) sa tieto dajú použiť ako prídavok k múke, opražené žalude ako náhrada kávy. Liečivé využitie: Odvar z kôry sa používa pri liečbe chronickej hnačky, dyzentérie, horúčok, krvácania. Zvonka sa používa na vymývanie rán, vyrážok, potiacich sa nôh, hemoroidov, pri zápaloch a výtokoch z pohlavných orgánov aj ako výplach pri infekciách hrdla a úst. Kôra sa zbiera z konárov starých 5-12 rokov a suší sa na neskôr. Technické využitie: pevné, veľmi kvalitné, trvanlivé drevo sa používa v stavebníctve, výrobe nábytku a sudov, keďže dobre znáša kontakt s tekutinami, a je odolné voči hubám a hmyzu. Pri výmladkovom hospodárení je významným zdrojom tvrdého palivového dreva a drevného uhlia. Dubienky, teda guľovité hálky hmyzu, ktorý iniciuje ich vznik na listoch, sa dajú využiť na získanie tanínov aj farbiva použiteľného ako atrament.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, vyskytuje sa na rôznych geologických podložiach. Rastie aj na plytkých a minerálne chudobných pôdach. Vyhýba sa len oblastiam s viac kontinentálnou klímou.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolný v dreve do asi -23,3 °C až -28,9 °C, kvôli neskoršiemu rašeniu a kvitnutiu zvykne unikať neskorým jarným mrazom. Po zakorenení dobre odolný voči suchu, vetru a znečisteniu ovzdušia.

PÔVOD: je to hybrid s jedným z rodičov z druhu Buddleja davidii var. nanhoensis, ktorý je pôvodne endemický v provincii Kan-Su v Číne ako zakrpatený. Tento kultivar je vyšľachtený v USA, Kalifornii, škôlkou Monrovia Nursery, v r. 1984, vypestovaný ako Mongo a predávaný pod menom Nanho Blue.

RAST: umiernený, kompaktný, vzpriamený s previsnutými súkvetiami. Je to opadavý krík, čo dorastá do výšky 150-200 cm a šírky 100-150 cm. Listy sú úzke, striebristé.

OPEĽOVACIE POMERY: zrejme samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne bohato od konca júna až do septembra drobnými modrofialovými kvetmi s oranžovými kalichmi vo veľkých súkvetiach dosahujúcich dĺžku až 25-30 cm, kvitne na letorastoch.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná, na rozdiel od niektorých iných kultivarov nie je sterilná.

PLODY: hnedé tobolky dlhé 5-10 mm, s množstvom veľmi drobných, krídlatých semienok.

DOZRIEVANIE: v auguste až októbri.

VYUŽITIE: celý krík je veľmi dekoratívny striebristozelenými listami a záplavou kvetou počas dlhého obdobia kvitnutia, takže je vhodný ako okrasný do menších aj väčších záhrad, na terasy, do parkov. Ako nektárodajná rastlina láka veľké množstvo opeľovačov. Súkvetia sa dajú použiť aj na rez do vázy.

STANOVIŠTE: slnečné či polotieň, toleruje širokú škálu pôd od piesočnatých až po ílovité, ale uprednostňuje dobre odvodnené pôdy. Vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: mrazuodolná vo vyzretom dreve do asi -20 °C, v kvete uniká mrazom, v chladnejších oblastiach ju odporúčame na zimu chrániť napr. lístím apod. Po zakorenení je dobre suchuvzdorná. Nezvykne trpieť chorobami, málokedy voškami a roztočmi.

PÔVOD: areál pôvodného druhu sa rozprestiera od Stredomoria a J strednej Európy (zasahuje až na Slovensko) cez Kaukaz a západné Himálaje až po Čínu. V Európe rastie na výslnných kamenistých svahoch v nížinách a pahorkatinách, v ďalších častiach areálu potom najčastejšie v horských lesoch a krovinách od 700 do 2400 m n. m. Odroda pochádza z Holandska, Boskoop, škôlka Lombarts Nursery okolo polovice 20. storočia, už v roku 1953 bola uvedená na trh v USA. Synonymá: Kromhaut.

RAST: bujný, je to ker alebo menší strom dorastajúci do výšky a šírky 3-5 m, dá sa strihom vytvarovať na živý plot s výškou 1,8 m. Má okrúhlo vajcovité listy tmavopurpurovej farby s červeným okrajom a s vyčnievajúcou červenou žilnatinou, ktoré sa krásne vynímajú pri žltozeleno- či tmavozelenosfarbených kultivaroch. Na jeseň sa listy sfarbia do odtieňov oranžovej a červenej. 

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne malými, žltými kvetmi na dlhých stopkách v koncových metlinách od mája do júna.

PLODNOSŤ: relatívne nízka, ostatné opadávajú.

PLODY: tmavohnedé kôstkovice s trvalým kalichom veľmi ozdobné dlhými stopkami, ktoré spolu so stopkami opadnutých nevyvinutých plodov a bočnými konárikmi súkvetí ochlpatejú (= obrastú trichómami) a sčervenejú, takže celé súplodie vyzerá ako červenkastý obláčik dymu alebo ako parochňa. Z toho je odvodený aj anglický názov (European) smoke tree či wig-tree.

DOZRIEVANIE: od septembra do októbra. Po dozretí sa odlamuje celé súplodie a slúži ako lietací aparát.

VYUŽITIE: veľmi dekoratívna drevina, ktorá sa uplatní ako solitéra v menších aj väčších záhradách či parkoch, ale aj do živého plotu, najmä v kombinácii s inými odrodami škumpy - napr. s žltozelenoulistou Golden Spirit® alebo tmavozelenolistou Young Lady®. Technické využitie: z kvetov a listov sa získava esenciálny olej s mangovou vôňou. Z koreňa a kmeňa sa získava nie veľmi trvanlivé žlté farbivo "mladý fustik", ktoré sa používalo od renesancie až do objavenia syntetických farbív v 19. storočí. Drevo, označované tiež ako "uhorský fustik" či "fisetové drevo", sa používalo najmä na výrobu intarzií nábytku či rámov na obrazy. Listy a kôra sú dobrým zdrojom tanínov. Konáriky sa dajú použiť v košikárstve.

STANOVIŠTE: slnečné alebo polotieň. Na pôdu nie je náročná, znesie väčšinou pôd, ale preferuje vlhkú, ale dobre odvodnenú pôdu, nie príliš výživnú. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolná v dreve do asi -20 °C. Kvetné puky môžu niekedy poškodiť neskoré jarné mrazy. Staršie rastliny dobre znášajú sucho. Staršie rastliny dobre znášajú sucho. Je dobre odolná aj voči vetru, vysokým teplotám či znečisteniu ovzdušia. Väčšinou netrpí chorobami či škodcami, ojedinele podpňovkami či verticíliovou hnilobou alebo v prílišnom suchu múčnatkou.

PÔVOD: druh pochádza zo strednej Číny, provincií An-chuej, Che-nan, Chu-pej, Kansu, Šan-si a Šen-si, kde rastie v nadmorskej výške od 300 do 1400 m n. m na horských svahoch, v krovinách, na okrajoch ciest, medzi skalami. Prvýkrát ju vedecky popísal Karl Graebner až v roku 1901. Do Európy sa dostala na začiatku 20. storočia. Rodový názov pripomína nemeckého botanika Richarda Kolkwitza, druhový latinský znamená doslova ľúbezná. Odroda Pink Cloud pochádza zo Spojeného kráľovstva, Surry, kde bola v roku 1946 vybraná v záhrade bristkej Kráľovskej záhradníckej spoločnosti vo Wisley.

RAST: stredne bujný, je to opadavý, bohato vetvený krík s husto olistenými konármi. Dorastá do výšky 1,5-3 m a šírky 2,5-4 m. Má protistojné, jednoduché listy s krátkymi stopkami, ich čepeľ je kopijovitá až oválna.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, minimálne čiastočne samoopelivá až samoopelivá, hmyzom opelivá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne od mája do júna kvetmi, ktoré sú na rozdiel od botanického druhu mierne väčšie a aj sa objavujú vo väčšom množstve v súkvetiach. Maju zvonkovitý tvar, sú ružovkasté s výraznou žltou sieťovitou kresbou, obsahujú veľa peľu a nektáru a sú veľmi atraktívne pre hmyz: včely, pestrice, čmeliaky či motýle.

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody, ale do plodnosti vstupuje skoro (2-4 roky po výsadbe), plodnosť je pravidelná a vysoká.

PLODY: malé tobolky (5-8 mm) vajcovitého tvaru, chlpaté a hnedé, obsahujú 1 semeno. 

DOZRIEVANIE: od augusta do septembra.

VYUŽITIE: ako krík okrasný najmä počas neskorej jari kvetom atraktívnym nielen pre nás, ale aj pre opeľovače a včely medonosné, je vhodná do menších aj väčších záhrad ako solitéra, ale aj do živých plotov, parkov či inej mestskej zelene, ale aj do včelníc na spestrenie pastvy po odkvitnutí ovocných drevín. V zime môže plniť okrasnú funkciu aj vďaka zaujímavo odlupujúcej sa kôre na staršom dreve.  

STANOVIŠTE: slnečné či polotieň, chránené pred vetrom. Pôdu preferuje stredne úrodnú, dostatočne vlhkú, ale dobre odvodnenú, neznáša premokrenú ťažkú pôdu. 

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve až do -34 °C, v kvete obvykle uniká neskorým jarným mrazom. Nezvykne trpieť chorobami či škodcami, občas ju môžu napadnúť vošky.

PÔVOD: Vyskytuje sa v strednej a východnej Európe, u nás prevažne v tvrdých lužných lesoch.

RAST: Až 35 m vysoký, dlhoveký strom so štíhlym kmeňom a často s hrčatými výrastkami a dobre rozvinutou, nepravidelnou korunou a hrubými vetvami odklonenými pod ostrým uhlom. Kôra je sivohnedá, hladká, borka sa odlupuje v tenkých plochých šupinách. Listy sú jednoduché, striedavé, s asymetrickou čepeľou, po okrajoch pílkovité. Na vrchnej strane je list tmavozelený, lesklý, na spodnej sivozelený a mierne chlpatý.

OPEĽOVACIE POMERY: Drobné, obojpohlavné červenohnedé kvety v riedkych zväzkoch kvitnú v marci až apríli, sú vetrom opelivé. Aj keď kvitnú protandricky, teda samčie kvety rozkvitajú skôr ako samičie, miera samoopelivosti môže byť vysoká.

PLODNOSŤ: vysoká, najmä v prítomnosti opeľovača.

PLODY: svetlohnedé, elipsovité nažky so zeleným, širokým a okrúhlym krídlom.

DOZRIEVANIE: v máji.

VYUŽITIE: Veľmi atraktívny krajinotvorný prvok, vysádza sa ako okrasný strom, je vhodný do miest i alejí. V nezrelej, zelenej podobe sú plody veľmi chutné, chutia po orieškoch. Drevo je veľmi pevné a hojne sa používalo v nábytkárstve.

STANOVIŠTE: vyhovuje mu polotieň, úrodné a dostatočne hlboké pôdy, znesie i sezónne záplavy.

ODOLNOSŤ: Dobre mrazuodolný do -23 až -29 °C, odolný voči vetru, vysokej hladine podzemnej vody aj sezónnym záplavám. Z brestov je najmenej preferovaným druhom pre druhy chrobákov prenášajúcich hubové ochorenie grafióza kvôli obsahu triterpénu alnulínu v kôre, ktorý ich odpudzuje. Dobre znáša aj zasolenie pôdy posypovou soľou.

PÔVOD: USA, Ohio, vyšľachtil ju Karle A. Lucal a na trh uviedla škôlka Good & Reese Nursery, v roku 1942 bola patentovaná. V r. 1950 získala ocenenie Award of Merit od britskej Kráľovskej záhradníckej spoločnosti (RHS), v r. 1993 ocenenie Award of Garden Merit a opätovne v roku 2010.

RAST: stredne bujný, vzpriamený, je to čiastočne opadavý krík dorastajúci do výšky 2-2,5 m a šírky 2-2,5 m. Má dlhé, stredne zelené listy s plstnatým rubom.

OPEĽOVACIE POMERY: zrejme samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne bohato od júla do septembra 20-25 cm dlhými súkvetiami purpurovočervených kvetov so sladkou vôňou, bohatých na nektár.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná, na rozdiel od niektorých iných kultivarov nie je sterilná.

PLODY: hnedé tobolky dlhé 5-10 mm, s množstvom veľmi drobných, krídlatých semienok.

DOZRIEVANIE: v septembri až novembri.

VYUŽITIE: celý krík je veľmi dekoratívny záplavou kvetou počas dlhého obdobia kvitnutia, takže je vhodný ako okrasný do menších aj väčších záhrad, na terasy, do parkov. Ako nektárodajná rastlina láka veľké množstvo opeľovačov. Súkvetia sa dajú použiť aj na rez do vázy.

STANOVIŠTE: slnečné, prípadne slabý polotieň. Preferuje dobre odvodnené pôdy. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: mrazuodolná vo vyzretom dreve do asi -20 °C, v kvete uniká mrazom, v chladnejších oblastiach ju odporúčame na zimu chrániť napr. lístím apod. Po zakorenení je dobre suchuvzdorná. Nezvykne trpieť chorobami, málokedy voškami a roztočmi. Prevenciou voči hubovým chorobám je zabezpečenie dobrej drenáže pôdy a dostatočné prúdenie vzduchu okolo rastliny.

PÔVOD: stredná Európa a západná Ázia, kde rastie najmä na humóznych pôdach v suťových lesoch, na svahoch hlbších údolí, v bučinách a niektorých smrečinách. Prvýkrát ho formálne opísal Carl Linné v diele Species Plantarum (1753). 

RAST: bujný. Je to veľký, rýchlo rastúci opadavý strom, bežne dosahujúci výšku 12-18 m (v dobrých podmienkach dorastá do výšky 30-40 m a šírky 15 m), so vzpriamenou až zaoblenou korunou. Staršie stromy majú typicky šupinovitú odlučnosť borky. Listy na dlhých červenkastých stopkách sú päťlaločnaté, veľké 10-15 cm, po okraji hrubo pílkovité.

OPEĽOVACIE POMERY: je cudzoopelivý, hmyzom (včely, muchy, strapky atď.) aj vetrom opelivý, jednodomý s oddelenými samčími a samičími kvetmi, pričom populácia sa delí na jedince "protandrické" (rozkvitajú najskôr samčie kvety) a "protogynické" (rozkvitajú najskôr samičie kvety), čo podporuje krížové opelenie v rámci druhu namiesto samoopelenia. Žltozelené kvety sú sústredené do 5-15 cm dlhých visiacich strapcov, v ich spodnej časti spravidla prevládajú samčie kvety, v strednej a hornej časti samičie kvety. Strom kvitne v máji, po rozvití listov.

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody, ale je neskorá, začína vo veku 10-20 rokov, skôr u voľne stojacich stromov než v zápoji. Vrchol dosahuje vo veku 40-60 rokov, v každom súplodí môže byť okolo 30 plodov a strom môže mať vyše 800 súplodí.

PLODY: krídlaté dvojnažky, pričom vnútorný okraj krídiel zviera ostrý uhol. Krídla sú lysé alebo chlpaté, zelenkasté až červenkasté, pri dozretí hnedé. Nažky sú vypuklé až guľaté.

DOZRIEVANIE: semená dozrievajú od septembra do októbra.

VYUŽITIE: okrasné využitie: veľký a mohutný strom vhodný do veľkých parkov a širokých alejí. Pre svoju odolnosť voči vetru a znečisteniu ovzdušia sa uplatňuje aj v krajinotvorbe miest a ako solitéra. Kulinárne využitie: kvety produkujú množstvo peľu a nektáru a sú atraktívne pre hmyz, vošky tvoria aj veľa medovice, ktorú zbierajú včely, takže je významnou medonosnou drevinou vhodnou do včelníc. Navŕtaním starších stromov v predajarí možno získať tzv. javorovú vodu, teda miazgu, ktorá sa dá uvariť na javorový sirup, hoci je menej koncentrovaná než tá z javoru cukrodarného. Do listov možno zabaliť pečené jedlá, ktorým dodajú sladkastú príchuť. Technické využitie: drevo je tvrdé, ťažké, krémovobiele, jemnozrnné, využívané na hudobné nástroje, nábytok, stolárske výrobky, drevené podlahy, kuchynský riad a ako palivové drevo. Do listov možno zabaliť jablká apod. na lepšie uskladnenie.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, obľubuje hlboké humózne pôdy, ale znesie takmer akúkoľvek pôdu okrem veľmi vápenitých či zamokrených. Darí sa mu najmä vo vlhkej horskej klíme a chladnejších údoliach okolo vodných tokov. 

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve do -29 °C až -34 °C, silne vetruodolný. Listové choroby sú bežné, no zväčša málo významné: čerň javorová (Rhytisma acerinum) a biela škvrnitosť listov (Cristulariella depraedans) sú nápadné, ale považované za pomerne bezvýznamné. Môže sa vyskytnúť aj verticíliové vädnutie (Verticillium dahliae), rakovina kôry javora (Cryptostroma corticale), choroby spôsobované hubami rodu Phytophthora. Dobre znáša znečistenie ovzdušia a po zakorenení aj sucho.

PÔVOD: Francúzsko, Montfavet, výskumný inštitút INRAE, vyšľachtená ako kríženec odrôd Ferragnès x Tuono, kríženie prebehlo v roku 1978, odroda bola uvedená na trh v roku 1989. Synonymá: Avijor. 

RAST: stredne bujný, rozložitý až previsnutý.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi, má vysokú úrodnosť, aj keď je pestovaná samostatne. Prítomnosť inej, v podobný čas kvitnúcej odrody, napr. Ferragnès, Tuono, Ferraduel, Texas či Supernova, môže zvýšiť úrodu. Kvitne veľmi neskoro, približne 3 dni po Ferragnès.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: sú stredne veľké. Škrupina je tvrdá. Jadrá sú stredne veľké až veľké (priemerne 1,37 g), oválne, svetlé. Podiel dvojitých jadier je stredný až vysoký (5-15 %). Chuť je veľmi dobrá, sladká.

DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, okolo polovice septembra.

VYUŽITIE: okrasné využitie: stromy sú okrasné a silne voňavé na jar, keď sú bohato zakvitnuté, ale aj v lete bujným rastom, olistením a plodmi a sú veľmi atraktívne pre opeľovače. Kulinárne využitie: jadrá plodov na konzumáciu v čerstvom stave a na výrobu cukroviniek, pečených a obaľovaných mandlí, marcipánu, na získavanie oleja na kulinárne aj kozmetické účely atď., kvety na ovoňanie kuchynských olejov, dužina a šupka nezrelých plodov po vysušení ako korenie. Technické využitie: škrupinky jadier napr. na kúrenie.

STANOVIŠTE: slnečné, stredne ťažká až ľahšia pôda bohatá na humus a živiny. Vhodná pre teplé, stredne teplé oblasti a chránené chladnejšie polohy.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolná v dreve, v kvete vďaka neskorému kvitnutiu lepšie uniká neskorým jarným mrazom. Je tolerantná voči červenej škvrnitosti listov (Polystigma amygdalinum). Je náchylná na rakovinu spôsobovanú hubou Diaporthe amygdali. Vďaka tvrdej škrupinke je dobre odolná voči vtákom, veveričkám či hmyzu. Po zakorenení je relatívne dobre odolná voči suchu.

PÔVOD: USA, Somerset Rose Nursery, našiel ju Henry F. Bosenberg ako náhodnú opakovane kvitnúcu mutáciu raz kvitnúcej odrody Dr. W. van Fleet v roku 1930 a registroval ju v tom istom roku Henry A. Dreer. Ako prvá rastlina získala v roku 1931 v USA patent (Plant Patent No. 1), žiadosť podával Henry F. Bosenberg.

RAST: je veľmi bujný, oblúkovito popínavý, hustý, dorastá do výšky 3-6 m, ale dá sa udržať rezom nižšia, šírku dosahuje až okolo 2,5 m. Listy sú stredne veľké, lesklé, tmavozelené.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá s obojpohlavnými kvetmi, hmyzom opelivá, ale aby si zachovala pôvodné vlastnosti, treba ju množiť vegetatívne. Kvitne od polovice júna opakovane vo vlnách až do prvých silnejších mrazov veľkými (priemerne 9 cm), svetloružovými, poloplnými kvetmi s 26-40 lupienkmi, v miskovitom až plochom tvare, ktoré voňajú stredne silne po jablku. Kvety sú väčšinou po malých skupinkách po 2-4 kusoch. Kvitne najlepšie na staršom dreve, na čo najbohatšie kvitnutie vyžaduje umiernený rez.

PLODNOSŤ: nepestuje sa primárne pre plody, ale pri ponechaní odkvitnutých kvetov sa vyvinú.

PLODY: šípky sú stredne veľké, guľaté, oranžovočervené, s dlhými, odstávajúcimi kalíšnymi lístkami. Šípky sú, tak ako všetky šípky, jedlé a bohaté na vitamíny C, A, E a flavonoidy. 

DOZRIEVANIE: v septembri až novembri.

VYUŽITIE: veľmi dekoratívna ruža vhodná najmä ako popínavá na mohutné konštrukcie treláží, oblúkov či na pergoly, k múrom a plotom. Kulinárne využitie: stredne aromatické, horkasté kvety sa dajú použiť čerstvé do krémov a na ozdobenie dezertov, šalátov, na výrobu ružového želé, zmrzliny, likérov, ako sušené aj na výrobu čajov či žltého pomletého prášku na ozdobu dezertov. Šípky sú, tak ako všetky šípky, jedlé a použiteľné po premrznutí za surova alebo sušené do čaju. Liečivé a kozmetické využitie: kvetné lupienky majú antibakteriálne účinky, používajú sa pri prechladnutí, infekciách priedušiek, gastritíde, hnačke či depresii a letargii. Externe sa používajú na výplach očí pri očných infekciách, ako kloktadlo pri bolesti hrdla a povrchových poraneniach pokožky. Šípky obsahujú veľa vitamínu C, A a E a flavonoidov a používajú sa pri prechladnutí.  

STANOVIŠTE: slnečné alebo polotieň, preferuje hlinité pôdy s dostatočnou vlhkosťou, ale dobrým odvodnením. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných polôh s ochranou proti mrazu čečinou.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolná v dreve do -23 °C až -26 °C, v kvete uniká neskorým jarným mrazom, po zakorenení je silne suchuvzdorná. Je vysoko odolná voči čiernej škvrnitosti ruží (Diplocarpon rosae), dobre odolná voči múčnatke (Podosphaera pannosa) a stredne odolná voči hrdzi (Phragmidium mucronatum). Je dobre odolná voči dažďu.

PÔVOD: druh pochádza z Číny, Japonska, Kórey, V Ruska, Kamčatky.

RAST: stredne rýchly, vytvára kompaktné kry s rozmermi 2x2 m; ľahko odnožuje, ale odnože sa ľahko udržiavajú kosením.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne opakovane od júna do septembra (prvých mrazov) výraznými, ružovými až purpurovými stredne veľkými, (6-9 cm), jednoduchými, silne voňavými kvetmi, ktoré rady navštevujú včely, čmeliaky aj zlatone. Vôňa je typickou vôňou starých ruží.

PLODNOSŤ: vysoká.

PLODY: šípky sú červené, hladké, guľatého až splošteného tvaru a sú veľké ako menšie jabĺčka či rajčiny s priemerom cca. 2-3 x 1,6 cm, hmotnosťou cca. 4,6 g. Obsahujú veľa vitamínu C (priemerne 770 mg na 100 g), A a E a bioflavonoidov. Okrem dužiny obsahujú semienka pokryté pichľavými chĺpkami, ktoré treba pred konzumáciou odstrániť.

DOZRIEVANIE: postupne od augusta do októbra. Ak ich nezjedia vtáky, vydržia aj do novembra.

VYUŽITIE: Ker je kompaktný a dekoratívny nielen kvetmi a plodmi, ale aj listami. Je vhodný do menších aj väčších záhrad, parkov a inej mestskej zelene ako solitéra alebo do voľnejších, nižších živých plotov, najmä ak majú byť nepriestupné. Kulinárne využitie: silne voňavé a horkasté kvety, lupienky bez bázy alebo hydrolát z nich sú vhodné ako jedlá dekorácia šalátov či dezertov, na výrobu džemov, želé, čajov, zmrzlín, sirupov, limonád, ochucovanie octu atď. Postupne dozrievajúce šípky sú po zmäknutí vhodné na priamy konzum, tvrdé sa dajú sušiť (najlepšie po rozpolení a vybratí semien) či spracovať na vynikajúci džem, sirup, víno, s jablkami na výživu. Sušené listy sa dajú použiť ako náhrada čaju. Kozmetické a liečivé využitie: z celých kvetov alebo lupienkov sa destiláciou získava ružový hydrolát a éterický ružový olej, ktoré sa následne používajú na výrobu krémov, balzamov, parfémov atď. Nálev alebo hydrolát z lupienkov pôsobia aj proti plynatosti, ako jemné preháňadlo, tonikum či proti zápalu spojiviek.

STANOVIŠTE: preferuje slnečné stanovište. Pôvodne pochádza z pobrežných piesčin a preferuje ľahšie, dobre odvodnené pôdy, ale darí sa jej vo väčšine pôd, vrátane vysýchavých aj ílovitých, neznáša dobre len zamokrené pôdy. Je veľmi nenáročná a dobre znáša aj zasolenie, takže je vhodná aj k okrajom ciest. Je vhodná aj do živých plotov či do parkov a záhrad.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná až do -50 °C, listy sú odolné voči chorobám, kvety niekedy poškodzujú zlatone, plody sú niekedy červivé. Po zakorenení je dobre odolná voči suchu, vetru, zasoleniu pôdy a znečisteniu ovzdušia.

PÔVOD: Ázia, od Iránu a Azerbajdžánu až po S Barmu, Čínu, Kóreu a Japonsko. V súčasnosti sa pestuje v mnohých teplých oblastiach celého sveta, napríklad v celom Stredomorí a na juhu USA.

RAST: bujný. Je to listnatý, opadavý, v našich podmienkach skôr krátkoveký strom (priemerne okolo 30 rokov), dorastá do výšky 10-12 m a šírky 10 m. Má rozložitú korunu, letorasty sú zelené, hranaté, hladké. Kôra kmeňa je šedá a zbrázdená. Zložené listy sú dlhé až 25 cm 2-krát párnoperovité, s 8–15 pármi lístkov, pričom každý z nich tvorí ďalších 15–30 párov lístkov. Zaujímavosťou je že tieto lístky sa na noc a pri vysokých teplotách skladajú ako po dotyku pri mimóze.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, jednodomá, hmyzom opelivá.  Kvitne neskoro, až v júli a auguste, veľmi dekoratívnymi a silne voňavými súkvetiami tvorenými mnohými dlho stopkatými hlávkami. Stredné kvety hlávok sú obojpohlavné, krajné sú samčie. To najkrajšie na kvetoch sú ružové, rôzne rozložené tyčinky s dlhými nitkami, ktoré dodávajú kvetu výzor jemného, širokého štetca.   

PLODNOSŤ: skorá (vo veku 3-5 rokov), výška a pravidelnosť závisí od lokality, musí byť dostatočne teplá a slnečná. Vrchol dosahuje vo veku medzi 10-20 rokmi.

PLODY: struky, dlhé 10-20 cm zúžené medzi jednotlivými semenami.

DOZRIEVANIE: od septembra do novembra.

VYUŽITIE: je to veľmi dekoratívny a počas kvitnutia aj silne voňavý strom atraktívny pre opeľovačov, vhodný do mestských parkov, väčších záhrad či vo veľkých nádobách na terasy, chránené dvory a strešné záhrady. Kulinárne využitie: mladé, aromatické listy sa dajú variť a pridávať do rôznych varených a dusených jedál, podobné využitie majú kvety, ktoré sa jedia ako zelenina. Sušené listy sa môžu použiť ako náhrada čaju. Liečivé využitie: jej kvetné hlávky podporujú trávenie, má ukľudňujúce a tonizujúce účinky. Používajú sa vnútorne proti nespavosti, podráždenosti a problémoch s pamäťou. Podobne sa používa kôra, navyše má stimulačné účinky a pôsobí proti plynatosti a proti črevným parazitom, je močopudná. Externe sa používa na rany a opuchy. Guma získavaná z narezania kôry stromu sa používa ako náplasť na abscesy, povrchové vredy atď. a tiež ako fixačný prostriedok pri zlomeninách a výronoch. Technické využitie: má husté, tvrdé, pevné drevo, ktoré sa po vybrúsení krásne leskne, takže sa používa na nábytok apod.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s dobre priepustnou, dostatočne vlhkou, hlinitou až piesočnatou pôdou. Je vhodná najmä do mestských tepelných ostrovov v teplých oblastiach Slovenska.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolná v dreve do -18 °C až -23 °C, je náchylnejšia na poškodenie letorastov neskorými jarnými mrazmi. Po zakorenení veľmi dobre znáša sucho a vysoké teploty, dobre znáša aj vietor.

PÔVOD: Severná Amerika, najmä v centrálnej časti kontinentu, od východného Texasu na západe po Ohio na východe v prérii, v svetlých lesoch a krovinách, na skalnatých stanovištiach, často v okolí vodných tokov, najmä v nížinách a pahorkatinách.

RAST: stredne rýchly. Je to vytrvalá bylina, vysoká 50–120 cm, s priamou, obvykle chlpatou, hnedozelenou stonkou. Bazálne listy sú stopkaté, vajcovité až úzko kopijovité, dlhé 5–30 cm a široké 5–12 cm, na okraji pílkovité či zubaté, niekedy aj celookrajové, na bázi klinovité až srdcovité, na vrchole špicaté, s 3–5 žilkami; stonkové listy sú striedavé, menšie, s krátkou stopkou řapíkaté, na bázi v tvare klinu.

OPEĽOVACIE POMERY: je jednodomá, opeľovaná hmyzom, samoopelivá, kvety sú obojpohlavné. Kvitne od júla do septembra. Kvety tvoria jazykovité a rúrkovité kvety: jazykovité kvety sú ružové až purpurové, dlhé 3–8 cm, na vrchole s 2 zubami, rúrkovité kvety sú dlhé 4,5–5,7 mm, sú zelenkasté až ružovkasté alebo purpurové a rozkvitajú postupne.

PLODNOSŤ: v prípade dostatočného opelenia počas kvitnutia vysoká.

PLODY: štvorhranné nažky obsahujúce 1 semeno. 
DOZRIEVANIE: v septembri a októbri.

VYUŽITIE: táto veľmi okrasná bylinka je vhodná do záhrad a parkov, najmä v teplých a suchších oblastiach. Je veľmi lákavá pre motýle. Využívali ju už indiáni a používa sa aj dnes najmä pre svoje liečivé účinky a to jej koreň ako aj (kvitnúca) vňať. V podobe čaju a najmä tiktúry podporuje imunitný systém tela. Vnútorne sa používa pri nádche, kašli, horúčke, bronchitíde, infekcii močových ciest, ústnej dutiny a hrdla aj ako afrodiziakum a prostriedok na zlepšenie trávenia. Zvonku sa používa na ošetrenie rán, popálenín, kde sa prejavujú aj jej antiseptické a antibakteriálne účinky.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, preferuje hlbokú hlinitú či hlinitopiesčitú pôdu bohatú na humus, radšej ľahkú. Nedarí sa jej v ťažkej ílovitej pôde.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná do -34 °C až -40 °C v ľahšej pôde. Po dobrom zakorenení toleruje sucho. Veľmi ju obľubujú slizniaky, ktoré ju dokážu na jar zdecimovať.

PÔVOD: druh pochádza zo strednej a východnej Číny, Kórejského poloostrova a Japonska, kde rastie v lesoch a na ich okrajoch, na lesnatých svahoch, na čistinkách, v roklinách a horských údoliach, na brehoch vodných tokov, v horách aj nad hranicou lesa, v nadmorskej výške 700–4000 m n. m. Do Európy bol privezený prvýkrát v roku 1870. Odroda Anthony Waterer pochádza z Anglicka, Surrey, Woking, škôlky Knap Hill Nursery, kde bol objavený ako náhodný semenáč. Na trh bol uvedený okolo roku 1890 a pomenovaný po majiteľovi škôlky.

RAST: umiernený, je to nízky, kompaktný, guľovitý ker. Dosahuje výšku a šírku 0,6 až 1,0 metra. Habitus je hustý, viackmenný s vystupujúcimi až rozložitými konármi. Listy sú kopijovité, mladé listy majú pri pučaní nápadný červenofialový nádych, neskôr tmavnú do zelena.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzom opelivý, opeľovaný najmä včelami a motýľmi. Kvitne od konca júna do augusta na tohtoročných výhonoch. Tvorí ploché súkvetia – chocholíky tmavokarmínovoružovej farby. 

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody.

PLODY: plodom je extrémne malý 2-3 mm, hnedý, blanitý, nenápadný mechúrik – suchý, pukavý, otvárajúci sa jedným brušným švom, obsahujúci drobné, prachovité, nejedlé semená.

DOZRIEVANIE: mechúriky dozrievajú v októbri až novembri. Keďže sa nekonzumujú, dozrievanie označuje len botanickú zrelosť semien.

VYUŽITIE: primárne využitie je okrasné - v záhradnej a krajinnej architektúre (skupinové výsadby, nízke živé ploty, spevňovanie svahov). Je kvetmi veľmi atraktívny nielen pre nás, ale aj pre včely a iné opeľovače.

STANOVIŠTE: Najlepšie prosperuje na priamom slnku (podmieňuje intenzitu farby kvetov), znáša však aj polotieň. Uprednostňuje vlhké, dobre priepustné hlinité pôdy, ale je vysoko prispôsobivý voči pH pôdy a mestskému znečisteniu.

ODOLNOSŤ: je vysoko mrazuvzdorný v dreve do -35 °C až -40 °C. Drevo je húževnaté, v tuhých zimách môže namŕzať, ale po jarnom spätnom reze výborne regeneruje. Pomerne odolný proti chorobám a škodcom, občasne sa môžu vyskytnúť listové škvrnitosti, roztoče alebo vošky. Táto odroda je lepšie odolná voči múčnatke.

PÔVOD: druh bol nájdený v Nemecku ako medzidruhový kríženec Lonicera sempervirens a Lonicera x americana (ten je krížencom L. caprifolia x L. etrusca) koncom 19. storočia, prvýkrát ho popísal v roku 1900 Alfred Rehder. Je pomenovaný po nemeckom škôlkarovi Heckrottovi. Pôvod odrody nie je známy. 

RAST: bujný, je to poloopadavá až opadavá liana dorastajúca aj do výšky 3-4,5 m a šírky 2-4 m vyžadujúca oporu, okolo ktorej sa môže ovíjať. Rezom sa dá vytvarovať do menšieho kríka s rozmermi 1,2-1,8 m. Má modrozelené, oválne listy dlhé do 5 cm. 

OPEĽOVACIE POMERY: pravdepodobne čiastočne samoopelivý, opeľovaný včelami, čmeliakmi, morami či kolibríkmi. Kvitne veľmi bohato od júna do septembra silne voňavými kvetmi s dlhou rúrkovitou korunou ružovopurpurovou z vonkajšej a žltou z vnútornej strany.

PLODNOSŤ: skorá (2.-3. rok po výsadbe), stredne vysoká, hoci sa nepestuje pre nejedlé plody.

PLODY: malé, lesklé červené, guľaté, nejedlé bobule (5-8 mm) s tenkou šupkou, obsahujúce niekoľko semien.

DOZRIEVANIE: od augusta do októbra podľa lokality.

VYUŽITIE: veľmi dekoratívna hustorastúca liana listami aj bohatým a dlhým kvitnutím krásnymi a voňavými kvetmi vhodná na pergoly, treláže, ploty, kde sa môže ovíjať. Vhodná do záhrad, parkov aj inej mestskej zelene. Kulinárne využitie: kvety po odstránení zeleného kalichu možno použiť ako jedlú dekoráciu dezertov, šalátov či zaliať ich ako čaj alebo si z nich urobiť sirup.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, preferuje dostatočne vlhkú, ale dobre odvodnenú pôdu bohatú na organickú hmotu od mierne kyslej po mierne zásaditú, neznáša premokrenie. Je vhodný do teplých, stredne teplých a chránených chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolný do asi -23 °C. V kvete obvykle uniká neskorým jarným mrazom. Je obvykle dobre odolný voči škodcom a chorobám, v príliš teplom ovzduší môže trpieť voškami či múčnatkou. Je dobre vetruodolný, dobre znáša zatienenie, hoci najviac kvitne na priamom slnku.