Zeleň do miest

PÔVOD: Druh pochádza z východnej Ázie. V Japonsku prirodzene rastie na ostrovoch Honšú, Kjúšú, Šikoku, na súostroví Rjúkjú a taktiež na Kórejskom poloostrove a na Taiwane. V Číne zas prirodzene rastie v provinciách An-chuej, Fu-ťien, Kan-su, Kuej-čou, Che-nan, Chu-pej, Chu-nan, Ťiang-si, vo Vnútornom Mongolsku, Šen-si, Šan-si, S’-čchuan, Jün-nan, Če-ťiang a vyskytuje sa tam ako poddruh Cornus kousa subsp. chinensis. Vo svojej domovine rastie ako podrastový strom v zmiešaných lesoch, na zatienených svahoch, na brehoch vodných tokov aj pozdĺž ciest, v pásme od 400 až do 2200 m n. m. Odrodu Nicole vybral v Taliansku v Miláne v škôlke Agrate Brianza škôlkar Giordano Gilardelli.

RAST: umiernený, kompaktný. Je to strom alebo krík dorastajúci relatívne pomaly do výšky 3-5 m, a šírky do 3 m. Je bohato rozvetvený, v mladosti má koruna vázovitý tvar, neskôr je zaoblenejšia a rozložitejšia. Najmä spodné konáre rastú viac horizontálne a odlišujú sa od smeru rastu hornej časti koruny. Borka je šedohnedá a hladká, neskôr sa odlupuje v nepravidelných plátoch. Letorasty sú spočiatku zelené, holé alebo s jemnými bielymi chĺpkami, neskôr červenohnedé, holé, lenticely sú kruhové. Poddruh chinensis sa od poddruhu kousa odlišuje hustejšími lenticelami na letorastoch. Listy sú protistojné, stopkaté, jednoduché, celistvé, vajcovité až široko vajcovité, dlhé 5–9, prípadne až 11 cm a široké 3,6–5 cm, na líci lysé a tmavozelené a lesklé, na rube pritlačene chlpaté a svetlozelené, celistvo okrajové, so zvlneným alebo prehnutým okrajom. Charakteristická je oblúková žilnatina, smerujúca ku kraju lista a potom pozdĺž kraja sa ohýbajúca k vrcholu listu. Na jeseň sa listy vyfarbujú do krásnej purpurovočervenej farby. Poddruh chinensis sa od poddruhu kousa odlišuje hrubšími listami so svetlejšou spodnou stranou pokrytou stočenými bielymi chĺpkami a často nápadne zväčšenou bázou stopky.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, v drvivej väčšine cudzoopelivý s obojpohlavnými kvetmi opeľovanými hmyzom, najmä včelami a motýľmi. Môžu sa vyskytnúť aj čiastočne samoopelivé genotypy v rámci semenáčov. Kvety sú usporiadané v hustých, dlho stopkatých hlávkach so 4 špicato vajcovitými listeňmi, dlhými 7–8 cm, ktoré sú bielej až krémovobielej farby a neprekrývajú sa. Kvitne po olistení bohato od mája do júla v závislosti od lokality, patrí medzi neskoršie kvitnúce odrody.

PLODNOSŤ: Do kvitnutia a do plodnosti vstupuje skoro (3-5 rokov po výsadbe). Výška úrody nebola vedecky preskúmaná.

PLODY: kôstkovice zrastajúce v guľatú dužinatú hlávku dosahujúcu veľkosť 2,5-3 cm. Hlávka je v rôznej miere, ale skôr hrboľatá. Šupka je hrubá, najskôr zelenkastá, v plnej zrelosti ružovočervená. Dužina je sýtooranžová, mäkká, krémovitá. U poddruhu chinensis väčšinou obsahuje menší počet väčších semien (1-3 semená). Chuť je sladkastá, pri neúplnej zrelosti môže byť mierne trpkastá. Niekomu môže pripomínať chuť anony trojlupienkovej – tzv. čerimoje (Annona cherimola). Niektoré genotypy majú menej výraznú, mdlejšiu chuť, iné sú výraznejšie. Plody obsahujú zdraviu prospešné flavonoidy, antioxidanty, vrátane karotenoidov, anotkyány aj vitamín C. Zrelé čerstvé plody obsahujú priemerne 35,07 % cukrov a 8,90 % kyselín. Celkový obsah cukrov je jedným z najvyšších z druhov s jedlými plodmi rodu Cornus. Na rozdiel od drieňa obyčajného, v ktorého plodoch z cukrov prevažuje glukóza nad fruktózou, u drieňa japonského je hlavným cukrom fruktóza nasledovaná glukózou. V rámci rodu Cornus obsahujú plody drieňa japonského najmenej antokyánov, ak nepočítame žltoplodé odrody drieňa obyčajného (Cornus mas).

DOZRIEVANIE: približne od 2. polovice septembra až do novembra v závislosti od genotypu, lokality a priebehu počasia v danom roku.

VYUŽITIE: využíva sa primárne ako okrasná a v menšej miere ovocná drevina v menších aj väčších záhradách, parkoch a inej verejnej zeleni ako solitéra - pre tvorbu plodov pestovaná aspoň vo dvojici odrôd alebo aj ako skôr voľne rastúci živý plot. Kulinárne využitie: plody sa dajú využiť na priamy konzum zo stromu alebo aj ako efektná jedlá dekorácia dezertov, pričom sa konzumuje dužina bez tvrdej a drsnej šupky. Alebo z nich môžete vyrábať džemy s nutnosťou prepasírovania semien a šupky či sa používajú na výrobu vína, čo je zrejme najčastejší spôsob ich využitia v ich domovine, teda najmä v Číne. Liečivé využitie: V tradičnej kórejskej medicíne sa plody používajú aj proti hnačke a na zastavenie krvácania. Technické využitie: Má veľmi tvrdé a ťažké drevo, ktoré sa dá použiť na výrobu tĺčikov a podobne.

STANOVIŠTE: slnečné, ale uspokojí sa aj s polotieňom, ktorý je preň výhodný najmä v suchších oblastiach. Na pôdu nie je náročný, darí sa mu v širokej škále pôd dobre a stredne úrodných od kyslých až po mierne zásadité, ale nemá rád plytké, vápenité pôdy. Dobre rastie aj v ťažkej ílovitej pôde, ale preferuje úrodnú, dobre odvodnenú, ale rovnomerne vlahou zásobenú hlinitú pôdu. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladných polôh Slovenska. 

ODOLNOSŤ: Je dobre mrazuodolný v dreve do -26,1 °C až -28,9 °C a v kvete do asi -4 °C. Poddruh chinensis je považovaný za mrazuodolnejší než poddruh kousa. Neskorým kvitnutím obvykle dobre uniká neskorým jarným mrazom. Jednotlivé genotypy tohto druhu sú v rôznej miere tolerantné voči antraknóze (Discula destructiva) a voči múčnatke (Erysiphe pulchra), ale všeobecne odolnejšie než okrasné svíb floridský (Cornus florida) či svíb Nuttalov (Cornus nuttallii), ktoré sa vyznačujú tiež veľkými listeňmi kvetov. Za vlhkého počasia sa na jar na kvetoch, listoch, letorastoch a plodoch môže objaviť bodkovitá antraknóza (Elsinoë corni). Je stredne odolný voči vetru.

PÔVOD: druh pochádza zo Severnej a Strednej Ameriky, kde rastie v rozmedzí 0–800 m n. m. Kultivar Worplesdon vyselektovala v Spojenom kráľovstve firma George Jackman and Son z Wokingu v roku 1968 zo stromu v obci Worplesdon v grófstve Surrey.

RAST: stredne bujný až umiernený. Je to opadavý strom, dorastá do výšky 12-15 m a šírky 8-12 m. Koruna najskôr kužeľovitá, neskôr, široko pyramidálna, rozvetvená. Borka je tmavošedá, v mladosti tenká, hladká, neskôr hlboko pozdĺžne rozbrázdená, korkovitá.  Listy sú zvrchu tmavozelené, jednoduché, dlaňovito laločnaté s 3–7 špicatými lalokmi, ktoré sú menšie a užšie než u druhu a hlbšie vykrajované. Na jeseň sa vyfarbujú do rôznych odtieňov od oranžovejcez červenooranžovú až po červenú či purpurovú. Na 2-3-ročných konároch sa zvyknú tvoriť korkovité lišty. 

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, cudzoopelivý, vetrom opelivý, so žltozelenými drobnými samčími a samičími kvetmi vyrastajúcimi oddelene v guľatých hlávkach. Kvitne od marca do polovice mája.

PLODNOSŤ: skorá (okolo 3.-5. rok po výsadbe), stredne vysoká, pravidelná, ale s vyššími úrodami každé 2-3 roky.

PLODY: tobolky s vytrvalými čnelkami usporiadané po 20–50 v guľovitom súplodí veľkom 2,5–4 cm, ktoré zo zelenej dozrieva cez žltú až po hnedú farbu. Hranaté semená s krídlami majú veľkosť 1–2 mm. 

DOZRIEVANIE: počas septembra až októbra.

VYUŽITIE: Je to veľmi okrasný strom vhodný najmä do väčších záhrad, parkov, alejí a mestskej zelene. Kulinárne využitie: pri poškodení spodnej časti kôry uvoľňuje voňavú živicu, ktorú viaceré indiánske používali ako žuvačku. Liečivé účinky: živica sa používa aj proti kožným problémom, vredom či kašľu, pôsobí aj proti zlatému stafylokokovi (Staphylococcus aureus). Z nezrelých semien sa s 1,5 % výťažnosťou získava aj kyselina šikimová, ktorá ja základom pre oseltamivír (liek Tamiflu) proti viacerým chrípkovým vírusom, napr. proti vtáčej chrípke. Extrakty zo semien majú aj protikŕčové účinky. Technické využitie: živica sa stále používa v mydlách a kozmetike, ako stabilizátor v parfémoch, lepidlách a lakoch a ako príchuť v tabaku. Drevo sa používa najmä v nábytkárstve.

STANOVIŠTE: slnečné, je náročný na svetlo, ale nenáročný na pôdu. Znáša veľmi širokú škálu pôd, od málo priepustných ílovitých pôd až po štrkovité a piesočnaté pôdy, ale s dostatočným ročným úhrnom zrážok (1000-1800 mm ročne v domovine), darí sa mu aj v močiaroch. 

ODOLNOSŤ: mrazuodolný v dreve do -23 °C až -26 °C, v kvete menej mrazuodolný. Po zakorenení dobre znáša krátkodobé obdobia vysokých teplôt, sucha aj zamokrenia, prímorské slané ovzdušie ako aj zadláždenie. V Európe nezvykne trpieť chorobami ani škodcami. Tento kultivar lepšie znáša vlhké, veterné počasie než druh.

PÔVOD: Nemecko, vyšľachtil ju Reimer Kordes v roku 1958 ako kríženec odrôd Robin Hood x Virgo. Synonymá: Schneewittchen®, Fée des Neiges, Iceberg, Sneeuwwitje.

RAST: stredne bujný, vzpriamený, kríčkový, dorastá do výšky 75-150 cm, šírky 60 cm. Má lesklé, svetlozelené listy. 

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá s obojpohlavnými kvetmi, hmyzom opelivá, ale aby si zachovala pôvodné vlastnosti, treba ju množiť vegetatívne. Kvitne bohato vo vlnách počas celého leta bielymi či krémovými, veľkými (priemerne 5 cm), poloplnými, jemne voňavými kvetmi so 17-25 lupienkami v malých súkvetiach. Má dlhé, špicaté puky.

PLODNOSŤ: nepestuje sa primárne pre plody, ale pri ponechaní odkvitnutých kvetov sa vyvinú.

PLODY: šípky sú menšie. Šípky sú, tak ako všetky šípky, jedlé a bohaté na vitamíny C, A, E a flavonoidy. 

DOZRIEVANIE: v októbri a novembri.

VYUŽITIE: veľmi dekoratívna ruža vhodná do zmiešaných záhonov v kombinácii s inými ružami, levanduľami či cibuľovinami, aj na rez do kytíc. Kulinárne využitie: stredne aromatické, horkasté kvety sa dajú použiť čerstvé do krémov a na ozdobenie dezertov, šalátov, na výrobu ružového želé, zmrzliny, likérov, ako sušené aj na výrobu čajov či žltého pomletého prášku na ozdobu dezertov. Šípky sú, tak ako všetky šípky, jedlé a použiteľné po premrznutí za surova alebo sušené do čaju. Liečivé a kozmetické využitie: kvetné lupienky majú antibakteriálne účinky, používajú sa pri prechladnutí, infekciách priedušiek, gastritíde, hnačke či depresii a letargii. Externe sa používajú na výplach očí pri očných infekciách, ako kloktadlo pri bolesti hrdla a povrchových poraneniach pokožky. Šípky obsahujú veľa vitamínu C, A a E a flavonoidov a používajú sa pri prechladnutí.  

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje hlinité pôdy s dostatočnou vlhkosťou, ale dobrým odvodnením.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v zime dreve do -28,9 °C až -31,7 °C, na jar vyžadujú mladé výhony ochranu pred neskorými jarnými mrazmi. Veľmi dobre odolná voči chorobám a dobre znáša zatienenie.

PÔVOD: Holandsko, objavil ju škôlkar F. J. Grootendorst v roku 1949, pravedpodobne ako mutáciu odrody Dick Koster. Synonymá: Fête des Mères, Mothers Day, Mothersday, Muttertag, Muttertagers, Paree Red, Red Mothersday.

RAST: umiernený, je to kríková polyantka dorastajúca do výšky len 30-70 cm. Listy sú menšie, lesklé.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá s obojpohlavnými kvetmi, hmyzom opelivá, ale aby si zachovala pôvodné vlastnosti, treba ju množiť vegetatívne. Kvitne vo vlnách opakovane počas celého leta tmavočervenými kvetmi jemnej až silnejšej vône. Kvety sú sú menšie, guľovité (priemerne 3 cm), poloplné so 17-25 lupeňmi, tvoria sa vo veľkých súkvetiach.

PLODNOSŤ: nepestuje sa primárne pre plody, ale pri ponechaní odkvitnutých kvetov sa vyvinú.

PLODY: šípky sú menšie. Šípky sú, tak ako všetky šípky, jedlé a bohaté na vitamíny C, A, E a flavonoidy. 

DOZRIEVANIE: v októbri a novembri.

VYUŽITIE: veľmi dekoratívna nízka, pôdopokryvná ruža vhodná do zmiešaných záhonov v kombinácii s inými ružami, levanduľami či cibuľovinami, do skaliek a na okraje záhonov, do kvetináčov a hrantov, aj na rez do vázy. Kulinárne využitie: stredne aromatické, horkasté kvety sa dajú použiť čerstvé do krémov a na ozdobenie dezertov, šalátov, na výrobu ružového želé, zmrzliny, likérov, ako sušené aj na výrobu čajov či žltého pomletého prášku na ozdobu dezertov. Šípky sú, tak ako všetky šípky, jedlé a použiteľné po premrznutí za surova alebo sušené do čaju. Liečivé a kozmetické využitie: kvetné lupienky majú antibakteriálne účinky, používajú sa pri prechladnutí, infekciách priedušiek, gastritíde, hnačke či depresii a letargii. Externe sa používajú na výplach očí pri očných infekciách, ako kloktadlo pri bolesti hrdla a povrchových poraneniach pokožky. Šípky obsahujú veľa vitamínu C, A a E a flavonoidov a používajú sa pri prechladnutí.  

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje hlinité pôdy s dostatočnou vlhkosťou, ale dobrým odvodnením.

ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná v dreve do minimálne -18 °C až -20 °C. V kvete uniká neskorým jarným mrazom. Nezvykne trpieťchorobami.

PÔVOD: druh pochádza z východnej Ázie, Japonska, Číny a Kórey, do Spojeného kráľovstva ho v roku 1860 priniesol škótsky "lovec rastlín" Robert Fortune. Odrodu Emerald Gaiety vyšľachtili v USA v Ipswichi v škôlke Corliss Brothers Nursery  roku 1960.

RAST: rýchlo sa rozrastajúci, vždyzelený, nízky ker až lianovitá drevina. Samostatne stojaci dosahuje výšku a šírku približne 0,9-1,5 m. Ale pri posadení k stene, plotu či stromu vytvára adventívne korene a vie sa vyšplhať až do výšky 3 m. Veľmi ľahko zakoreňuje pri dotyku so zemou a rýchlo pokrýva pôdu. Veľmi dekoratívne, tmavozelené a na zúbkovaných okrajoch biele, oválne až elipsovité listy v zime chytajú ružovkastý nádych.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzom opelivý, s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne riedko v júni až júli nenápadnými, žltozelenými kvetmi. Kvitne viac, keď sa popína.

PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody, ale kvôli málo bohatému kvitnutiu je nízka a začína až okolo 3.-5. roku po výsadbe.

PLODY:  vajcovité, červenohnedé, silne jedovaté tobolky veľké 5-10 mm.

DOZRIEVANIE: v októbri a novembri. V čase zrelosti sa vytrvalí kalich otvára a odhaľuje až 4 semená s červeným alebo oranžovým mieškom, ktoré ostávajú na rastline dlho do zimy.

VYUŽITIE: je to celoročne veľmi okrasná drevina použiteľná v záhradách, parkoch a mestskej zeleni ako nižšia solitéra alebo ako pôdopokryvná, protierózna rastlina najmä na svahy, ako okraj k chodníkom či ako popínavka k stenám, plotom či stromom.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň. Na pôdu je veľmi nenáročný, ale preferuje dostatočne vlhkú hlinitú či ílovitú pôdu, znesie mierne kyslú až po silne zásaditú pôdu. Príliš mokrá pôda zhoršuje prezimovanie. Je vhodný do teplých, stredne teplých či chránených chladných polôh.

ODOLNOSŤ: mrazuodolný v dreve do -23 °C, prípadne až do -26 °C, v kvete uniká neskorým jarným mrazom. Je dobre vetruodolný a dobre toleruje znečistenie ovzdušia. V teple a suchu ho môže potrápiť štítnička bršlenová (Unspis euonymi) či vošky, prípadne vo vlhkom stagujúcom vzduchu môže trpieť antraknózou, listovou škvrnitosťou, múčnatkou či agrobakterom. Je silne odolný voči ohryzu jeleňmi a srnami.

PÔVOD: Holandsko, Boskoop, vyšľachtená ako kríženec druhov Buddleja davidii x Buddleja fallowiana.

RAST: malý, kompaktný, opadavý ker dorastajúci približne do výšky a šírky 0,8-1 m, s drobnými, bledosivozelenými/striebristými listami.

OPEĽOVACIE POMERY: sterilná, len mierne láka hmyz v porovnaní s inými odrodami, kvitne bohato od júna do polovice augusta, vytvára krátke latovité súkvetia voňavých bielych kvetov bohatých na nektár.

PLODNOSŤ: netvorí plody.

PLODY: netvorí plody

DOZRIEVANIE: netvorí plody.

VYUŽITIE: celý krík je veľmi dekoratívny záplavou kvetov počas dlhého obdobia kvitnutia, takže je vhodný ako okrasný do menších aj väčších záhrad, na terasy, do parkov. Ako nektárodajná rastlina láka aj opeľovačov. Súkvetia sa dajú použiť aj na rez do vázy.

STANOVIŠTE: slnečné, prípadne slabý polotieň. Preferuje dobre odvodnené pôdy. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: mrazuodolná vo vyzretom dreve do asi -25 °C, v kvete uniká mrazom, v chladnejších oblastiach ju odporúčame na zimu chrániť napr. lístím apod. Po zakorenení je dobre suchuvzdorná. Nezvykne trpieť chorobami, málokedy voškami a roztočmi. Prevenciou voči hubovým chorobám je zabezpečenie dobrej drenáže pôdy a dostatočné prúdenie vzduchu okolo rastliny.

PÔVOD: Bermudy, Paget, vyšľachtil ju kapitán Bowie v roku 1956 v škôlke Bermuda Rose Nursery ako kríženca odrôd (Independence x Orange triumph) x Bettina. Synonymá: Nottingham.

RAST: stredne bujný, krovitý. Dorastá do výšky cca. 90 cm a šírky 60-80 cm. Patrí do skupiny čajohybridov. Má tmavozelené, lesklé listy, pri rašení bronzové.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne vo vlnách od júna do septembra veľkými (10 cm), poloplnými kvetmi (s 26-40 lupeňmi) stredne silnej až silnejšie ovocnej vône a oranžovej až rumelkovočervenej farby, ktoré obvykle rastú po niekoľkých na stonke. Puky má oválne.

PLODNOSŤ: pri ponechaní odkvitnutých kvetov nižšia. Nepestuje sa pre plody. Zvykne sa po odkvitnutí zastrihnúť, aby sa podporila tvorba ďalších kvetov.

PLODY: šípky.

DOZRIEVANIE: v októbri až novembri.

VYUŽITIE: je vhodná do záhonov v kombinácii s inými ružami či inými trvalkami či ako nižší živý plot do menších a väčších záhrad, parkov či inej mestskej zelene, ale aj na terasy či balkóny do dostatočne veľkých kvetináčov. Je veľmi vhodná na rez do vázy, kvitne bohato a kvety sú na dlhých stonkách a vydržia dlho vo váze. Kulinárne využitie: voňavé a horkasté jedlé kvety sa dajú použiť čerstvé na ozdobenie dezertov, šalátov. Šípky sú, tak ako všetky šípky, jedlé a použiteľné po premrznutí za surova alebo sušené do čaju. 

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje hlinité pôdy s dostatočnou vlhkosťou, ale dobrým odvodnením. Vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve do cca. -23 °C až -26 °C. Stredne až vyššie  odolná voči múčnatke a čiernej škvrnitosti.

PÔVOD: Nemecko, vyšľachtil ju Hans Jürgen Evers v roku 1985, na trh bola uvedená v tom istom roku firmou Rosen Tantau. Synonymá: Monika, TANakinom.

RAST: bujný, vzpriamený. Dorastá do výšky 130-170 cm a šírky 80-120 cm. Patrí do skupiny čajohybridov. Je stredne tŕnitá a stredne husto olistená tmavozelenými, lesklými listami.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne vo vlnách od júna do septembra stredne veľkými, plnými kvetmi (s 26-40 lupeňmi) jemnej vône a medenooranžovej farby so zlatožltou spodnou stranou, ktoré pri odkvitaní blednú do broskyňovej s ružovým nádychom a obvykle rastú po jednej na stonke.

PLODNOSŤ: pri ponechaní odkvitnutých kvetov nižšia. Nepestuje sa pre plody. Zvykne sa po odkvitnutí zastrihnúť, aby sa podporila tvorba ďalších kvetov.

PLODY: šípky malé (6-10 mm), elipsovité, oranžovočervené.

DOZRIEVANIE: v októbri až novembri.

VYUŽITIE: je vhodná do záhonov v kombinácii s inými ružami či inými trvalkami či ako nižší živý plot do menších a väčších záhrad, parkov či inej mestskej zelene, ale aj na terasy či balkóny do dostatočne veľkých kvetináčov. Je vhodná na rez do vázy. Kulinárne využitie: síce len jemne voňavé a horkasté, ale jedlé kvety sa dajú použiť čerstvé na ozdobenie dezertov, šalátov. Šípky sú, tak ako všetky šípky, jedlé a použiteľné po premrznutí za surova alebo sušené do čaju. 

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje hlinité pôdy s dostatočnou vlhkosťou, ale dobrým odvodnením. Vhodná do teplých, stredne teplých aj chladných polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve do cca. -23 °C až -26 °C. Silne odolná voči múčnatke, hrdzi a čiernej škvrnitosti.

PÔVOD: Nemecko, vyšľachtil ju Reimer Kordes ako kríženca odrody New Day (= Mabella) s neznámym semenáčom niekedy pred rokom 1977, kedy bola uvedená na trh firmou Kordes. Synonymá: Goldsmith, Helmut, KORbelma, Simba.

RAST: stredne bujný, vzpriamený. Dorastá do výšky 60-120 cm a šírky cca. 50-60 cm. Patrí do skupiny čajohybridov. Má tmavozelené, jemne lesklé listy, zelené letorasty a málo tŕňov.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne vo vlnách od júna do septembra veľkými, plnými kvetmi (s 30-40 lupeňmi) žĺtkovožltej až citrónovožltej farby a jemnej vône, ktoré obvykle vyrastajú po jednej na stonke. 

PLODNOSŤ: pri ponechaní odkvitnutých kvetov nižšia. Nepestuje sa pre plody. Zvykne sa po odkvitnutí zastrihnúť, aby sa podporila tvorba ďalších kvetov.

PLODY: šípky.

DOZRIEVANIE: v októbri až novembri.

VYUŽITIE: je vhodná do záhonov v kombinácii s inými ružami či inými trvalkami do menších a väčších záhrad, parkov či inej mestskej zelene, ale aj na terasy či balkóny do dostatočne veľkých kvetináčov. Je vhodná na rez do vázy. Kulinárne využitie: síce len jemne voňavé a horkasté, ale jedlé kvety sa dajú použiť čerstvé na ozdobenie dezertov, šalátov. Šípky sú, tak ako všetky šípky, jedlé a použiteľné po premrznutí za surova alebo sušené do čaju. 

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje hlinité pôdy s dostatočnou vlhkosťou, ale dobrým odvodnením. Vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná v dreve do cca. -18 °C až -21°C. Stredne odolná voči múčnatke, silne odolná voči hrdzi a čiernej škvrnitosti.

PÔVOD: Nemecko, vyšľachtil ju Hans Jürgen Evers v roku 199ž, na trh bola uvedená v tom istom roku firmou Rosen Tantau. Synonymá: TANtumleh, Red Nostalgie.

RAST: stredne bujný, vzpriamený. Dorastá do výšky 80-115 cm a šírky cca. 60-80 cm. Je husto olistená tmavými, lesklými listami a má veľa tŕňov. Patrí do skupiny čajohybridov.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne vo vlnách od júna do septembra veľmi veľkými, poloplnými kvetmi (so 17-36 lupeňmi) tmavočervenej, zamatovej farby a jemnej či takmer žiadnej vône, ktoré obvykle vyrastajú po jednej na stonke. 

PLODNOSŤ: pri ponechaní odkvitnutých kvetov nižšia až stredne vysoká. Nepestuje sa pre plody. Zvykne sa po odkvitnutí zastrihnúť, aby sa podporila tvorba ďalších kvetov.

PLODY: šípky strednej veľkosti (15-21 mm), oválne, červené.

DOZRIEVANIE: v októbri až novembri.

VYUŽITIE: je vhodná do záhonov v kombinácii s inými ružami či inými trvalkami do menších a väčších záhrad, parkov či inej mestskej zelene, ale aj na terasy či balkóny do dostatočne veľkých kvetináčov. Je vhodná na rez do vázy. Kulinárne využitie: síce len jemne voňavé a horkasté, ale jedlé kvety sa dajú použiť čerstvé na ozdobenie dezertov, šalátov. Šípky sú, tak ako všetky šípky, jedlé a použiteľné po premrznutí za surova alebo sušené do čaju. 

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje hlinité pôdy s dostatočnou vlhkosťou, ale dobrým odvodnením. Vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná v dreve do cca. -18 °C až -21°C. Stredne odolná voči múčnatke, hrdzi a čiernej škvrnitosti. Kvety neblednú na slnku.

PÔVOD: Spojené kráľovstvo, vyšľachtili ju v škôlke Harkness & Co. v roku 1998, na trh bola uvedená v roku 1999. Synonymá: HARclue, Berenice.

RAST: stredne bujný. Dorastá do výšky 80-100 cm a šírky cca. 70 cm. Patrí do skupiny čajohybridov.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne vo vlnách od júna do septembra veľmi veľkými (14 cm), veľmi plnými kvetmi (so 40-60 lupeňmi) krémovej až svetlomarhuľovej farby a silnej anízovej vône, ktoré vyrastajú na stonkách väčšinou jednotlivo. 

PLODNOSŤ: vzhľadom na vysokú plnokvetosť a nedostupnosť pre opeľovače nízka. Nepestuje sa pre plody. Zvykne sa po odkvitnutí zastrihnúť, aby sa podporila tvorba ďalších kvetov.

PLODY: šípky, ak sa vôbec nejaké vytvoria.

DOZRIEVANIE: v októbri až novembri.

VYUŽITIE: je vhodná do záhonov v kombinácii s inými ružami či inými trvalkami do menších a väčších záhrad, parkov či inej mestskej zelene, ale aj na terasy či balkóny do dostatočne veľkých kvetináčov. Je vhodná na rez do vázy. Kulinárne využitie: veľmi aromatické, horkasté kvety sa dajú použiť čerstvé do krémov a na ozdobenie dezertov, šalátov, na výrobu ružového želé, zmrzliny, likérov, ako sušené aj na výrobu čajov či žltého pomletého prášku na ozdobu dezertov. Šípky sú, tak ako všetky šípky, jedlé a použiteľné po premrznutí za surova alebo sušené do čaju. Liečivé a kozmetické využitie: kvetné lupienky majú antibakteriálne účinky, používajú sa pri prechladnutí, infekciách priedušiek, gastritíde, hnačke či depresii a letargii. Externe sa používajú na výplach očí pri očných infekciách, ako kloktadlo pri bolesti hrdla a povrchových poraneniach pokožky. Kvety tesne po rozkvitnutí sú vhodné na destiláciu a výrobu ružového éterického oleja a ružového hydrolátu. Tieto majú pozitívne účinky pri depresii, úzkosti. Používajú sa v parfumérii aj telovej kozmetike - krémoch a balzámoch, ale aj v šampónoch či sprchových géloch. Šípky obsahujú veľa vitamínu C, A a E a flavonoidov. 

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje hlinité pôdy s dostatočnou vlhkosťou, ale dobrým odvodnením. Vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná v dreve do cca. -18 °C, letorasty môžu byť poškodené silnejšími neskorými jarnými mrazmi. Dobre odolná voči múčnatke a hrdzi, menej voči čiernej škvrnitosti.

PÔVOD: Francúzsko, vyšľachtil ju Charles Mallerin niekedy pred rokom 1947, kedy bola uvedená na trh, pravdepodobne v roku 1938 ako kríženca odrôd Blanche Mallerin × Neige Parfum. V roku 1949 získala zlatú medailu od britskej Royal National Rose Society.

RAST: stredne bujný, vzpriamený. Dorastá do výšky 60-80 cm, prípadne až 100 cm a šírky 70-95 cm. Výhony majú len málo tŕňov. Listy sú matné. Patrí do skupiny čajohybridov. V skupinách sa vysádza vo vzdialenosti 50-55 cm, ako solitéra 90 cm od iných ruží.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne bohato a skoro nepretržite od júna do septembra stredne veľkými, bielymi, plnými kvetmi (s 25-30 lupeňmi) s jemnou, sladkou vôňou. Lupene sú usporiadané do výraznej špirály. 

PLODNOSŤ: pri ponechaní odkvitnutých kvetov nižšia, ale nepestuje sa pre plody. Kvety sa zvyknú odstrihávať, aby sa podporilo ďalšie kvitnutie.

PLODY: šípky sú menšie (10-14 mm), guľaté, červenooranžové.

DOZRIEVANIE: v októbri a novembri.

VYUŽITIE: je vhodná do záhonov v kombinácii s inými ružami či inými trvalkami do menších a väčších záhrad, parkov či inej mestskej zelene, ale aj na terasy či balkóny do dostatočne veľkých kvetináčov. Je vhodná na rez do vázy. Kulinárne využitie: síce len jemne voňavé a horkasté, ale jedlé kvety sa dajú použiť čerstvé na ozdobenie dezertov, šalátov. Šípky sú, tak ako všetky šípky, jedlé a použiteľné po premrznutí za surova alebo sušené do čaju.

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje hlinité pôdy s dostatočnou vlhkosťou, ale dobrým odvodnením. Vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná v dreve do -18 °C až -21 °C, letorasty môžu byť poškodené silnejšími neskorými jarnými mrazmi. Dobre odolná voči múčnatke a čiernej škvrnitosti, stredne odolná voči hrdzi.

PÔVOD: druh je starou kultúrnou drevinou pestovaná po celom Stredomorí a v Makaronézii. Vznikla zrejme z planého olivovníku, ktorý je niekedy klasifikovaný ako samostatná varieta Olea europaea var. sylvestris asi pred 6000-7000 rokmi. Odroda Picholine má pôvod vo Francúzsku, v regióne Gard, v Collias, malom meste neďaleko Uzès. Rozšírila sa po celom Stredomorí ako aj v iných častiach sveta, kde sa pestujú olivy. Synonymá: Plant de Collias, Coïasse, Colliasse, Piquette, Olive de Nîmes, Fausse Lucques, Lucques Batarde, Sauzin, Judoleine, Picholine de Languedoc. 

RAST: stredne bujný, rozložitý, dosahuje strednej výšky s otvorenou korunou. Je to stálezelený strom pestovateľný aj ako krík, listy sú elipsovito-kopijovité, stredne dlhé a stredne široké.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlanými kvetmi. Na zvýšenie úrody odporúčame kombinovať s ďalšími olivami, najmä s odrodami: Leccino, Bouteillan, Lucques, Manzanillo, Sigoise.

PLODNOSŤ: veľmi skorá, kvitne už v rok výsadby, ale je dobré nechať ju pred vstupom do plodnosti zmocnieť. 

PLODY: stredne veľké (3-5 g), oválne, mierne asymetrické. Kôstka je na oboch koncoch špicatá, s hladkým povrchom. 

DOZRIEVANIE: v  októbri a novembri zber za zelena na nakladanie - takto je použiteľná u nás, ešte neskôr dozrieva do čierna a používa sa na získavanie oleja v subtropických oblastiach.

VYUŽITIE: celoročne veľmi okrasný kompaktný stromček, ktorý dodáva miestu závan Stredomoria. Kulinárne využitie: Plody v zelenej zrelosti sa nakladajú do slaného nálevu a používajú sa najmä ako tzv. koktejlové. Z väčšieho množstva čiernych olív nedosiahnuteľného v našich podmienkach sa lisuje olej. Výnos olivového oleja v subtropických krajinách je len stredný (20–22 %, pri zavlažovaní len 15-18 %), chuť oleja je ovocná s jemnou horkosťou. Liečivé využitie: Listy majú antiseptické účinky, znižujú horúčku, krvný tlak aj hladinu cukru v krvi, ukľudňujú nervový systém. Dá sa z nich získať žlté či zelené prírodné farbivo.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené s dobre priepustnou, výživnou, najlepšie hlinitopiesočnatou pôdou. Táto odroda sa dobre prispôsobuje rôznym lokalitám. Je vhodná do najteplejších lokalít Slovenska na výsadbu do zeme do chránených dvorov, k múrom budov a plotov alebo ako prenosná rastlina na terasy, strešné záhrady, balkóny, s prezimovaním v skleníkoch či zimných záhradách. Pre dobré prezimovanie v zemi je dôležitá priepustnosť pôdy.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v rámci olív, staršie stromy znesú −12 °C až −15 °C, mladšie potrebujú vyššie teploty. V kvete uniká neskorým jarným mrazom, kvetné puky sú poškodené už pri teplote pod -2 °C. V klíme Strednej Európy nemáva škodcov. Výskytu hubových chorôb spôsobených hubami Spilocaea oleagina a Pseudocercospora cladosporioides predchádzame výsadbou na miesto chránené pred nadmernými zrážkami a vlhkosťou pôdy. Po zakorenení je dobre suchuvzdorný a odolný voči vysokým teplotám.